Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-8Sa/10/2020 z 17. 7. 2025
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 17. júla 2025, sp. zn. BA-8Sa/10/2020, ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200218.4
Správny súd v Bratislave | BA-8Sa/10/2020 | ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200218.4 | 2025-07-17 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Ostatné
Citované ustanovenia: SSP, § 191 ods. 1 písm. c) SSP, § 191 ods. 3 písm. a) SSP, § 192 SSP, § 167 ods. 1 SSP, zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9fb8d3f5-735b-4e9e-ad4a-c63cf3fd1d65
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200218.4

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
BA-8Sa/10/2020
1020200218
17. 07. 2025
Mgr. Juraj Marko
ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200218.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave, sudcom: Mgr. Jurajom Markom, v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C.. D. X, XXX XX E., zastúpeného advokátskou kanceláriou Zuzák, s.r.o., so
sídlom Suché mýto 1, Europeum Business Centre (Regus, blok B), 811 03 Bratislava, proti žalovanému:
Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 19.11.2019, v spojení s rozhodnutím č. XXXXXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 21.06.2019, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa
19.11.2019 zrušuje a vec vracia tomuto orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.
II. Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na prerušenie konania podľa ustanovenia § 100 ods. 1 písm.
b) SSP zamieta.
III. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania. Po právoplatnosti tohto
rozsudku súd rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, ako prvostupňový orgán, svojim rozhodnutím č. XXXXXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 21.06.2019 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“), predpísala
žalobcovi za obdobie január 2009 až marec 2014, jún 2014 až september 2014 a november 2014 penále
vo výške 5.099,96 EUR.
2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, na základe ktorého žalovaný vo
svojom rozhodnutí č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 19.11.2019 (ďalej ako „druhostupňové rozhodnutie“)
prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že pôvodnú prílohu k napadnutému rozhodnutiu nahrádza
novou prílohou, ktorá sa týmto stala neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia a v
ostatnom prvostupňové rozhodnutie potvrdil (prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie spolu ďalej
ako „napadnuté rozhodnutia“).
3. Z napadnutých rozhodnutí vyplýva, že penále bolo vypočítané aj z dlžných súm poistného, ktoré bolo
žalobcovi predpísané za obdobie od januára 2009 do októbra 2013 rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXXXXXX/XX z 5. decembra 2013 v celkovej sume 8.676,86 EUR (ďalej ako „rozhodnutie o poistnom“),
ktorých nesplatenú časť povolila Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodnutím č. XXXX-

XXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 29. októbra 2014 žalobcovi splácať v splátkach (ďalej ako „rozhodnutie
o splátkach“).
II.
Žaloba
4. Žalobou zo dňa 04.02.2020, doručenou súdu dňa 07.02.2020, sa žalobca domáhal
zrušenia napadnutých rozhodnutí žalovaného, pričom ako dôvody nezákonnosti týchto rozhodnutí
uvádza nepreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosť a nesprávnosť, ktoré majú spočívať v nesprávne
naformulovanom výroku, nesprávnom právnom posúdení, nesprávnom určení lehoty na plnenie,
nespoľahlivo zistenom skutkovom stave veci a neuvedení skutočností, ktoré boli podkladom na
rozhodnutie, bez uvedenia úvahy, ktorou sa správny orgán riadil pri hodnotení dôkazov.
5. Ako dôvod nezákonnosti napadnutých rozhodnutí žalobca uviedol aj nesplnenie si povinnosti
žalovaného rozhodnúť v zákonnej lehote o povolení splátok dlžných súm poistného, v dôsledku čoho
došlo k nezákonnému navýšeniu penále, predpísaného prvostupňovým rozhodnutím.
6. Žalobca tiež správnemu súdu navrhol postup podľa ustanovenia § 192 zákona č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“), aby využil svoje oprávnenie podľa tohto ustanovenia
zákona a znížil peňažné plnenie, na ktorého plnenie bol žalovaný zaviazaný napadnutými rozhodnutiami,
nakoľko toto plnenie považuje žalobca za neprimerané a voči nemu likvidačné.
7. V prípade, ak by správny súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov, žalobca navrhuje, aby súd postupoval podľa ustanovenia § 100 SSP a konanie prerušil až do
rozhodnutia Ústavného súdu SR o návrhu na začatie konania o súlade § 240 ods. 1 a §146 ods. 4 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o sociálnom
poistení“) s Ústavou SR.
III.
Konanie pred správnym súdom
8. Na základe výzvy správneho súdu zo dňa 02.06.2022 sa žalovaný vyjadril k podanej správnej žalobe,
kde zhrnul rozhodujúce skutočnosti, ktoré tvorili základ napadnutých rozhodnutí, pričom sa osobitne
vyjadril k jednotlivým žalobným bodom uvedených v podanej správnej žalobe.
9. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 15.07.2022 predovšetkým ozrejmil výklad rozhodujúcich
ustanovení zákona o sociálnom poistení, ktoré tvorili základ napadnutých rozhodnutí, a ktorých výklad
bol zo strany žalobcu namietaný (predovšetkým §§ 240 ods. 1, 146 ods. 1, 2 a 4, 210 ods. 2).
10. Žalovaný rovnako ozrejmil aj spôsob priraďovania platieb poistného namietaný žalobcom so
záverom, že tento bol dostatočne jasne preukázaný aj v napadnutých rozhodnutiach.
11. Na záver sa žalovaný v krátkosti vyjadril aj k žalobcovmu návrhu na prerušenie konania podľa
ustanovenia § 100 SSP s tým, že na takýto postup nevidí dôvod.
12. Žalovaný navrhol aby správny súd žalobu v tejto veci odmietol ako oneskorene podanú, vzhľadom
na dátum doručenia žaloby uvedenom vo výzve správneho súdu na vyjadrenie zo dňa 02.06.2022,
z ktorého vyplýva, že žaloba bola podaná oneskorene a pre prípad, ak súd vyhodnotí, že žaloba bola
podaná včas navrhol jej zamietnutie.
13. Na základe výzvy správneho súdu zo dňa 03.08.2022 sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril žalobca,
ktorý zotrval na svojich vyjadreniach a právnych názoroch uvedených v správnej žalobe.
14. Nad rámec svojich tvrdení, ktoré už boli uvedené v samotnej žalobe, žalobca ozrejmil, že žaloba
bola súdu doručená elektronicky dňa 06.02.2020 (v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia

druhostupňového rozhodnutia), čo preukázal aj predložením potvrdenia o elektronickom odoslaní
a doručení žaloby.
15. V reakcii na vyjadrenie žalovaného, žalobca tiež upresňuje, že jeho legitímne očakávania nespočívali
v tom, že jeho porušenie zákonných povinností nebude sankcionované, ale že bude sankcionované
v primeranej miere a v súlade so zákonom.
16. Žalobca v ďalšom zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v žalobe týkajúcu sa najmä nezákonnosti
vyrúbenia penále za obdobie pred povolením splátok dlžných súm poistného, spolu s úrokom
z omeškania za čas splácania týchto dlžných súm, a zároveň protizákonného navýšenia penále o čas
prevyšujúci zákonnú lehotu na vydanie rozhodnutia o povolení splátok dlžných súm.
17. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný na výzvu súdu zo dňa 15.02.2023 nevyjadril.
18. Vzhľadom na to, že sa žalobca v podanej žalobe nevyjadril, či žiada vo veci nariadiť pojednávanie, bol
žalobca na základe ustanovenia § 103 ods. 2 v spojení s § 199 ods. 3 SSP správnym súdom dodatočne
poučený o jeho procesných právach, a zároveň vyzvaný, aby sa vyjadril vo veci nariadenia pojednávania,
na čo žalobca reagoval tak, že súhlasí s prejednaním veci aj bez nariadenia pojednávania.
19. Dňa 25.06.2025 žalobca doručil súdu ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní vytýčenom
na deň 26.06.2025 spolu s vyjadrením, v ktorom zopakoval svoj právny názor v tejto veci a zároveň
poukázal na Rozsudok Správneho súdu v Bratislave zo dňa 22.05.2024, sp. zn. 2S/13/2023 v obdobnej
veci týkajúcej sa žalobcu a žalovaného, v ktorom správy súd zrušil rozhodnutie žalovaného z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci a, v ktorom uviedol ústavno-konformný výklad noriem zákona
o sociálnom poistení, ktorého sa žalobca domáha aj v tejto právnej veci.
IV.
Relevantné právne predpisy
20. Podľa § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z
krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov, a to: z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave
na Správny súd v Bratislave.
21. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o
veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.
22. Podľa § 6 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych
veciach.
23. Podľa § 146 zákona o sociálnom poistení, (1) Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti
fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odviesť poistné povoliť splátky dlžných súm poistného
pre jej platobnú neschopnosť alebo z iného dôvodu, pre ktorý by jej vznikla platobná neschopnosť, ak
(a) možno dôvodne predpokladať, že v období nie dlhšom ako 24 mesiacov bude schopná zaplatiť
dlžné sumy poistného a (b) je v čase rozhodovania o povolení splátok dlžných súm poistného schopná
riadne odvádzať poistné, ak je v tomto čase odvádzateľom poistného. (2) V rámci povolenia splátok
dlžných súm Sociálna poisťovňa uvedie aj zvýšenie dlžných súm o úrok vo výške trojnásobku ročnej
základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm.
Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, použije sa
ročná úroková sadzba 10 %. (3) V prípade nedodržania termínu splátky určeného Sociálnou poisťovňou
na jednotlivé splátky, zaplatením nižšej sumy jednotlivých splátok, ako určila Sociálna poisťovňa, alebo
neplnenia odvodovej povinnosti stáva sa splatnou celá dlžná suma. Zaplatená suma poistného, pokuty,
penále a úroku sa použijú na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne. (4) Na povolené sumy splátok
dlžných súm sa ustanovenie o predpísaní penále nepoužije.
24. Podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (v znení platnom v čase vydania napadnutých
rozhodnutí) fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné, ktoré neodviedli

poistné za príslušný kalendárny mesiac včas alebo v správnej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále
vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola
dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, alebo
do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.
V.
Právne posúdenie správneho súdu
25. Správny súd na úvod konštatuje, že žaloba bola pôvodne podaná na Krajský súd v Bratislave. Na
základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel z Krajského súdu v
Bratislave výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane
prejednávanej veci.
26. Správny súd v Bratislave teda ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust.
§ 10 a § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), preskúmal
napadnuté rozhodnutia žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal ich vydaniu,
vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia (§ 135 ods. 1
SSP), neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach (§ 134 ods. 2
písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne. O žalobe súd
rozhodol po nariadení pojednávania, za splnenia podmienok podľa § 116 SSP.
27. Na úvod považuje správny súd za potrebné ozrejmiť, že žaloba bola súdu doručená elektronicky dňa
06.02.2020 (v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia druhostupňového rozhodnutia), na základe
čoho ju nie je možné považovať za oneskorene podanú, tak ako to uvádza žalovaný vo svojom vyjadrení
zo dňa 15.07.2022. Dátum doručenia žaloby 07.12.2020, uvedený vo výzve súdu zo dňa 02.06.2022, na
ktorý poukázal žalovaný vo svojom vyjadrení, sa na uvedenú výzvu súdu dostal chybou v písaní, pričom
dátum doručenia žaloby 06.02.2020 je v súdnom spise preukázaný riadnym potvrdením o elektronickom
doručení.
28. Ako hlavný predmet sporu správny súd identifikoval výšku žalovaným predpísaného penále, ktoré
bolo podľa názoru žalobcu predpísané v rozpore s ustanovením § 146 ods. 4 zákona o sociálnom
poistení a jeho výška bola navýšená o obdobie nečinnosti žalovaného, kedy žalovaný v rozpore so
zákonom oneskorene rozhodol o jeho žiadosti o povolenie splátok dlžných súm podľa ustanovenia §
146 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
29. Z napadnutých rozhodnutí, ako aj zo skutkového stavu, tak ako bol pred správnym súdom
ustálený, vyplýva, že penále bolo žalobcovi predpísané aj z dlžných súm poistného, ktoré tvorí predmet
rozhodnutia o splátkach, na základe ktorého mal žalobca zo strany žalovaného povolené uhrádzať dlžné
sumy poistného predpísané rozhodnutím o poistnom za obdobie od januára 2009 do októbra 2013
v splátkach.
30. Z uvedenej skutočnosti je zrejmé, že žalovaný pri predpísaní penále v napadnutých rozhodnutiach
nesprávne aplikoval ustanovenie § 146 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa v prípade
povolenia splátok dlžných súm poistného (§146 ods. 1 zákona o sociálnom poistení), na povolené sumy
splátok dlžných súm ustanovenie o predpísaní penále nepoužije.
31. Tak ako to vyplýva z napadnutých rozhodnutí, ako aj z vyjadrení žalovaného v tomto súdnom konaní,
žalovaný predmetné ustanovenie interpretoval a následne aplikoval takým spôsobom, že penále síce
nepredpísal zo sumy splátok podľa rozhodnutia o splátkach (zdanlivo rešpektujúc ustanovenie § 146
ods. 4 zákona o sociálnom poistení), ale zároveň penále predpísal zo sumy poistného, ktoré bolo týmito
splátkami splácané, a to za obdobie odo dňa ich splatnosti, do dňa predchádzajúcemu dňu povolenia
splátok dlžných súm poistného (vydaniu rozhodnutia o splátkach).
32. Uvedený výklad ustanovenia § 146 ods. 4 zákona o sociálnom poistení nie je správny, nakoľko
nerešpektuje ostatné ustanovenia zákona o sociálnom poistení, ktoré s predpísaním penále a povolením
splátok dlžných súm poistného úzko súvisia.

33. Podľa ustanovenia § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (v znení platnom v čase vydania
napadnutých rozhodnutí) fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné, ktoré
neodviedli poistné za príslušný kalendárny mesiac včas alebo v správnej sume, Sociálna poisťovňa
predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného
do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená
v hotovosti, alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.
34. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že penále je žalovaný oprávnený/povinný predpísať za obdobie
odo dňa splatnosti poistného, (i) do dňa, v ktorom bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej
poisťovne alebo (ii) do dňa začatia kontroly, ak zákon neustanovuje inak. Ak teda nastala niektorá
z uvedených právnych skutočností, žalovaný je oprávnený/povinný penále predpísať, pokiaľ samotný
zákon neustanovuje výnimku, kedy aj napriek splneniu zákonných predpokladov, žalovaný nie je
oprávnený/povinný penále predpísať.
35. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 15. júla 2022 vyplýva, že žalovaný si pri vydaní napadnutých
rozhodnutí uvedené ustanovenie § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyložil presne opačným
spôsobom a nesprávne tak, že na predpísanie penále nemusia byť splnené zákonné predpoklady, ak
to v inom ustanovení pripúšťa samotný zákon. Za takéto ustanovenie považoval žalovaný § 146 ods.
4 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa na povolené sumy splátok dlžných súm nepoužije
ustanovenie zákona o predpísaní penále, a preto je možné podľa názoru žalovaného „improvizovať“
a penále bez zákonného dôvodu predpísať do dňa predchádzajúceho dňu povolenia splátok dlžných
súm (hoci zákon o sociálnom poistení takúto možnosť výpočtu penále nikde nespomína).
36. Uvedený výklad predmetných ustanovení zákona o sociálnom poistení je zo strany žalovaného
celkom zjavne nesprávny a nelogický, nakoľko § 146 ods. 4 tohto zákona ustanovuje práve výnimku,
kedy žalovaný nie je oprávnený/povinný penále predpísať, napriek tomu, že dôjde k oneskorenému
splateniu dlžných súm.
37. Tým, že zákon o sociálnom poistení nikde nespomína povolenie splátok dlžných súm poistného
podľa ustanovenia § 146 ods. 1, ako spôsob uspokojenia pohľadávky, nejedná sa o vyššie uvedenú
právnu skutočnosť, ktorá by zakladala právo žalovaného na predpísanie penále podľa ustanovenia § 240
ods. 1 zákona o sociálnom poistení (a to aj bez explicitného uvedenia zákonnej výnimky v ustanovení §
146 ods. 4 tohto zákona). Žalovaný teda celkom zjavne nebol oprávnený predpísať penále za obdobie
odo dňa splatnosti poistného, do dňa predchádzajúceho dňu povolenia splátok dlžných súm poistného,
tak ako je to uvedené v napadnutých rozhodnutiach.
38. Z ustanovenia § 146 ods. 3 zákona o sociálnom poistení navyše vyplýva, že povolením splátok
dlžných súm poistného, dochádza k odkladu splatnosti dlžných súm poistného, keďže zákon v tomto
ustanovení uvádza osobitný moment, kedy sa nanovo stáva splatnou celá suma, ktorá je predmetom
plnenia v splátkach. Počas plnenia dlžných súm v splátkach, sú totiž splatné iba jednotlivé splátky
dlžných súm, pričom splatnosť celej dlžnej sumy bola povolením splátok odložená. Ak teda zákon
o sociálnom poistení v ustanovení § 240 ods. 1 uvádza ako podmienku na predpísanie penále splatnosť
sumy, z ktorej má byť penále predpísané, ani táto podmienka nie je počas splácania dlžnej sumy
v splátkach podľa ustanovenia § 146 ods. 1 zákona o sociálnom poistení splnená. Uhradením celej
dlžnej sumy v splátkach teda ani len nevzniká osobitné obdobie omeškania medzi splatnosťou dlžnej
sumy a jej úplnou úhradou, ktoré by nebolo pokryté povolením splátok dlžných súm, za ktoré by bolo
možné predpísať penále.
39. Ustanovenie § 146 ods. 4 zákona o sociálnom poistení je potrebné v neposlednom rade vykladať aj
v súvislosti s ustanovením § 146 ods. 2 toho istého zákona, ktoré ustanovuje povinnosť žalovaného, v
rámci povolenia splátok dlžných súm, zvýšiť dlžné sumy o úrok vo výške trojnásobku ročnej základnej
úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm, minimálne
vo výške 10 %. Zákon teda celkom jasne počíta s tým, že na dlžné sumy, ktoré sú predmetom plnenia
v splátkach, nie je možné predpísať penále (viď argumentáciu vyššie), čo kompenzuje povinnosťou
zvýšiť dlžné sumy o úrok z omeškania.

40. Výklad ustanovení § 146 ods. 2 a 4 zákona o sociálnom poistení, ktorý zaujal žalovaný pri vydaní
napadnutých rozhodnutí, keď úrok z omeškania vypočítal z dlžných súm iba od času povolenia splácania
dlžných súm v splátkach až do ich úplnej úhrady, pričom za čas pred týmto povolením, na tie isté dlžné
sumy, predpísal penále, je zjavne nesprávny. Zákon v uvedených ustanoveniach, v rámci povolenia
splátok, uvádza povinnosť dlžné sumy zvýšiť o úrok a pomerne jasne vylučuje aplikáciu ustanovení
týkajúcich sa predpísania penále (i keď na predpísanie penále nie sú v prípade povolenia splátok dlžných
súm splnené podmienky podľa ustanovenia § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, bez ohľadu na
ich vylúčenie ustanovením § 146 ods. 4, viď argumentáciu vyššie).
41. Úrok z omeškania a penále nie je možné kombinovať, nakoľko sú buď splnené podmienky pre
navýšenie dlžných súm o úrok podľa § 146 ods. 2 zákona o sociálnom poistení (od ich pôvodnej
splatnosti až do ich úplnej úhrady v splátkach) alebo sú splnené podmienky na predpísanie penále
podľa § 240 ods. 1 toho istého zákona. Takýto záver je aj v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho
súdu SR, ktorý v rozhodnutí zo dňa 27. novembra 2019, sp. zn. 7Sžsk/111/2018, na ktoré poukazuje
v inej súvislosti aj samotný žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 15. júla 2022, uvádza: „Obdobne
ako v prípade omeškania s plnením občiansko-právnych či obchodno- právnych peňažných záväzkov
nastupuje aj podľa zákona o sociálnom poistení kompenzačný mechanizmus, či už v podobe úroku v
prípade povolenia splátok (§ 146 ods. 1 a 2) alebo v podobe penále (§ 240 ods. 1).“ Najvyšší súd SR
teda, rovnako ako správny súd v tejto veci, neuvádza možnosť kombinácie obidvoch kompenzačných
mechanizmov spoločne, ale rozlišuje možnosť využiť jeden alebo druhý kompenzačný mechanizmus,
v závislosti od splnenia zákonných podmienok.
42. Na základe uvedených skutočností teda správny súd prisvedčil argumentácii žalobcu, týkajúcej
sa nezákonnosti napadnutých rozhodnutí, a to v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia,
spočívajúceho v nesprávnej interpretácii a aplikácii ustanovení § 240 ods. 1 a § 146 ods. 1 a 2 zákona
o sociálnom poistení. Priamym dôsledkom tejto nezákonnosti bol nesprávny výpočet penále, ktorý nemal
zahŕňať dlžné sumy, ktoré boli predmetom rozhodnutia o splátkach.
43. Čo sa týka nedodržania lehoty žalovaného pri vydaní rozhodnutia o splátkach (§ 210 ods. 2
v spojení s § 210 ods. 1 a § 178 ods. 1 písm. a) bod 10. zákona o sociálnom poistení), na ktorú
poukazuje žalobca, ako príčinu nezákonného navýšenia penále, správny súd sa stotožňuje so závermi
Krajského súdu v Bratislave, uvedené v rozsudku zo dňa 10.mája 2018, sp. zn. 6S/45/2016, ktorým súd
zrušil predchádzajúce rozhodnutia žalovaného v tejto veci. Nedodržanie procesnej lehoty na vydanie
rozhodnutia príslušného orgánu nepredstavuje takú vadu, ktorá by mohla mať za následok ničotnosť
takéhoto rozhodnutia (rozhodnutia o splátkach). Pokiaľ mala nezákonnosť postupu žalovaného,
v podobe nedodržania zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia, za následok vznik škody, jej prípadná
náhrada nie je predmetom tohto správneho konania. Na druhej strane si správny súd dovoľuje uviesť,
že za účelom zníženia, resp. úplnej eliminácie potenciálneho vzniku škody, spôsobenej oneskoreným
rozhodnutím žalovaného, nič nebránilo žalobcovi, aby sám, aj bez vydania rozhodnutia, začal plniť svoj
dlh v splátkach o ktoré žiadal, a tým znižoval istinu, z ktorej mala byť sankcia za oneskorenú úhradu
vypočítaná (čo aj čiastočne podľa jeho vlastných vyjadrení realizoval).
44. Čo sa týka námietky žalobcu, že mu bolo určením lehoty na plnenie (do 15 dní odo dňa doručenia
rozhodnutia) odňaté právo na spravodlivý proces, správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného
uvedenou vo vyjadrení zo dňa 15. júla 2022, kde žalovaný odkazuje na ustanovenie § 215 ods. 5 zákona
o sociálnom poistení, podľa ktorého až včas podané odvolanie má odkladný účinok, t.j. žalobca mal
po doručení rozhodnutia možnosť v lehote 15 dní svoju povinnosť v zmysle rozhodnutia splniť, alebo
v rovnakej lehote podať odvolanie s odkladným účinkom v zmysle citovaného ustanovenia zákona.
Na základe uvedeného teda žalobcovi nebola odňatá možnosť podať voči napadnutému rozhodnutiu
odvolanie bez toho, aby bol napriek nesúhlasu s doručeným rozhodnutím povinný neprávoplatne
uloženú povinnosť splniť.
45. Rovnako správny súd nepovažuje za správnu argumentáciu žalobcu týkajúcu sa nevykonateľnosti
rozhodnutia pri určení lehoty na plnenie odo dňa jeho doručenia. Vykonateľnosť rozhodnutia, tak ako
je zadefinovaná zákonom o sociálnom poistení, sa týka možnosti žalovaného pristúpiť k nútenému
výkonu rozhodnutia v prípade dobrovoľného nesplnenia uloženej povinnosti, ale v žiadnom prípade
neznamená, že dobrovoľným splnením uloženej povinnosti v predpísanej lehote by bol žalobca nútený
plniť nezákonne uloženú povinnosť.

46. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa údajnej nečinnosti žalovaného a nesplnenia si
povinnosti vrátiť penále uhradené bez právneho dôvodu (§ 241 ods. 1 v spojení s ustanovením § 145
zákona o sociálnom poistení), správny súd uvádza, že táto nečinnosť nie je predmetom tohto správneho
konania a nesúvisí s posúdením zákonnosti napadnutých rozhodnutí.
47. Ostatné námietky žalobcu správny súd vyhodnotil ako námietky formálneho charakteru, ktoré nemali
možnosť ovplyvniť zákonnosť napadnutých rozhodnutí, resp. priniesť pre žalobcu priaznivejší výsledok
pri opätovnom rozhodovaní žalovaného.
48. Žalobca požiadal správny súd, aby pred rozhodnutím vo veci prerušil konanie podľa § 100 ods. 1
písm. b/ SSP a podal Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania o súlade ustanovení § 146 ods. 4 a
§ 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s Ústavou SR. Správny súd tento návrh žalobcu na prerušenie
konania zamietol, pretože dospel k záveru, že na konanie o súlade právnych predpisov pred Ústavným
súdom SR nie sú splnené podmienky. Správny súd má za to, že v odôvodnení tohto rozhodnutia
vyššie uviedol ústavne súladný výklad predmetných ustanovení zákona o sociálnom poistení, pričom
samotné znenie týchto ustanovení zákona je dostatočne určité, aby bol tento výklad presvedčivý a
udržateľný. Čo sa týka samotnej výšky penále, ktorú žalobca považuje za ústavne nekonformnú, správny
súd si dovoľuje odkázať na rozhodnutie Správneho súdu v Bratislave zo dňa 22. mája 2024, sp.
zn. 2S/13/2023, v obdobnej veci týkajúcej sa žalobcu a žalovaného, ktoré správnemu súdu predložil
samotný žalobca, a v ktorom sa súd pomerne rozsiahlym spôsobom vysporiadal s jeho identickou
námietkou. Pre doplnenie ústavne konformného výkladu ustanovenia § 240 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení si správny súd dovoľuje uviesť, že výška penále je zákonom určená paušálne, percentuálnou
sadzbou z dlžnej sumy za jednotlivé dni omeškania, pričom zákon stanovuje spodný, ako aj horný limit,
od ktorého sa penále nepredpisuje, resp. ktorý nesmie predpísané penále presiahnuť (§ 240 ods. 2
zákona o sociálnom poistení). Namietaná výška penále, tak ako ju uvádza žalobca (18,25 % ročne),
je teda iba hypotetická, nakoľko samotnú výšku predpísaného penále ovplyvňuje dlžník, v závislosti
od dĺžky omeškania (počítanej na dni), ako aj samotnej dlžnej sumy. Tak ako je to uvedené v tomto
rozhodnutí vyššie, má navyše dlžník možnosť splácať svoj dlh povolením splátok dlžných súm podľa
ustanovenia § 146 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, kde je postih za oneskorenú úhradu dlžných
súm miernejší, v podobe úroku z omeškania určeného za rok, vo výške trojnásobku ročnej základnej
úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm, minimálne
vo výške 10 %. Z uvedeného je teda podľa názoru správneho súdu zrejmé, že ustanovením § 240 ods.
1, v kontexte ostatných ustanovení zákona o sociálnom poistení, nebolo stanovené neprimerané vysoké
penále, ktoré by v rozpore s Ústavou SR zasahovalo do základných práv a slobôd.
49. Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že napadnuté rozhodnutia žalovaného
vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, a teda trpia vadou podľa ustanovenia § 191 ods.
1 písm. c) SSP, na základe čoho správny súd napadnuté druhostupňové rozhodnutie ako nezákonné
zrušil a vec vrátil druhostupňovému orgánu žalovaného na ďalšie konanie.
50. Správny súd napriek návrhu žalobcu nepovažoval za potrebné zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie
podľa ustanovenia § 191 ods. 3 písm. a) SSP, nakoľko druhostupňový orgán žalovaného disponuje
všetkými právomocami potrebnými na vydanie nového rozhodnutia, ktoré bude po odstránení vád
v zmysle vyššie uvedených skutočností v súlade so zákonom. Žalobca navyše už skôr v tejto veci
vyčerpal riadne opravné prostriedky, ktoré mal vo vzťahu k žalovanému k dispozícii, a preto vydanie
nového rozhodnutia priamo orgánom druhého stupňa žalovaného sa v tejto situácii javí ako efektívne
a hospodárne.
51. Vzhľadom na zrušenie druhostupňového rozhodnutia, odpadol dôvod pre konanie správneho súdu
o znížení peňažného plnenia podľa ustanovenia § 192 SSP, ktorého sa žalobca v podanej žalobe
domáhal, ako alternatívy v prípade nezrušenia napadnutých rozhodnutí.
52. V ďalšom konaní orgán verejnej správy druhého stupňa opätovne posúdi a určí výšku predpísaného
penále podľa príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení, pričom bude postupovať podľa
právneho názoru správneho súdu tak, že z rozhodnutia o predpísaní penále vylúči dlžné sumy poistného,
ktoré tvorili predmet rozhodnutia o splátkach, na základe ktorého mal žalobca zo strany žalovaného
povolené uhrádzať dlžné sumy poistného predpísané rozhodnutím o poistnom v splátkach.

53. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi,
ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd
samostatným uznesením.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho
súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná
na kasačnom súde (§ 444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej ako „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môže v konaní o kasačnej sťažnosti zvoliť na zastupovanie
advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 26 ods. 2 v spojení s § 449 SSP).