{"guid": "b14e6bc0-929f-4bc6-927a-30f90a360532:5ff67d62-2739-4945-86ec-78289ea0172f", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200455.2", "spisova_znacka": "BA-2S/81/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/81/2020 z 16. 12. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 16. decembra 2025, sp. zn. BA-2S/81/2020, ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200455.2", "identifikacne_cislo": "1020200455", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Monika Kadlicová", "sudca_id": 416, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-monika-kadlicova-416", "datum_vydania": "2025-12-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5ff67d62-2739-4945-86ec-78289ea0172f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200455.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200455.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200455.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-2S/81/2020\n1020200455\n16. 12. 2025\nMgr. Monika Hrašnová\nECLI:SK:SpSBA:2025:1020200455.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek\nsenátu Mgr. Simony Kočišovej, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Barbory Vrbovej, v právnej veci\nžalobcu: VI GROUP, spol. s r.o., Roľnícka 157, 831 07 Bratislava, IČO: 35 972 131, zastúpený: Mgr.\nIvica Šišoláková, Minárčiných 888/30, Brezová pod Bradlom, IČO: 42 286 271, proti žalovanému:\nRegionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava, Tomášikova 14366/64A, Bratislava, za\núčasti ďalšieho účastníka konania: hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Magistrát hlavného\nmesta SR Bratislavy, Primaciálne námestie č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. OU-BA-OVBP2-2020/22630/KIZ zo dňa 14.01.2020, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Mestská časť Bratislava - Petržalka ako príslušný stavebný úrad (ďalej aj len ,,stavebný úrad“\nalebo ,,prvostupňový orgán“) rozhodnutím č.: 486/2019/10-UKSP/4/Ma-16 z 23. 07. 2019 podľa § 37\nods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov\n(stavebný zákon) (ďalej aj len ,,stavebný zákon“) a § 26 a § 46 správneho poriadku zamietla návrh\nžalobcu na umiestnenie stavby: „Polyfunkčný dom Pri dunajských ramenách“ na pozemku parc. č. XXXX/\nXX, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XX, k. ú. A. (ďalej\naj len ,,stavba polyfunkčného domu“), z dôvodu rozporu predloženej projektovej dokumentácie s platnou\núzemnoplánovacou dokumentáciou hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava.\n2. Stavebný úrad – MČ Petržalka, po vlastnom posúdení návrhu žalobcu a umiestnenia objektu na\nnavrhovanom pozemku podľa platnej územnoplánovacej dokumentácie, konštatoval nesúlad s platnou\núzemnoplánovacou dokumentáciou (ďalej aj len ,,ÚPD“). Dňa 07. 11. 2018 si stavebný úrad písomne\nvyžiadal odborné vyjadrenie oddelenia územného rozvoja a dopravy Miestneho úradu Bratislava –\nPetržalka (ďalej aj len ,,MČ Petržalka – OÚRD“), či navrhovaná stavba je v súlade s platným územným\nplánom hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, rok 2007 v znení neskorších zmien a doplnkov\n(ďalej aj len ,,ÚP mesta Bratislava“), ako miestneho orgánu územného plánovania, vydávajúceho\núzemnoplánovacie informácie k pozemkom na území mestskej časti a obstarávajúceho ÚPD zón v MČ\nPetržalka. Dôvodom pre posúdenie bolo i predloženie rozdielnej projektovej dokumentácie stavebnému\núradu (spracovateľ B. C. D., 05/2018, úprava 11/2018), v porovnaní s dokumentáciou predloženou k\nžiadosti o vydanie záväzného stanoviska hlavného mesta SR Bratislavy – ďalšieho účastníka konania\n\n(spracovateľ B. E.. F. G., 02/2018, upravená 03/2018), ktoré na podklade tejto k návrhu na umiestnenie\nstavby vydalo súhlasné záväzné stanovisko č. MAGS OUIC 58383/17 - 460574 zo dňa 30. 5. 2018 (ďalej\naj len ,,súhlasné stanovisko“). Z dôvodu, že návrh na umiestnenie stavby nebol spoľahlivo posúdený\nv otázke súladu s splatnou ÚPD mesta Bratislavy a nebol úplný, neboli doložené všetky podklady a\nstanoviská potrebné pre jeho riadne a spoľahlivé posúdenie, žalobca bol dňa 12. 11. 2018 vyzvaný na\ndoplnenie dokladov, pričom žalobca postupne samostatnými podaniami dopĺňal chýbajúce podklady\na stanoviská.\n3. Stavebný úrad teda listom požiadal MČ Petržalka – OÚRD o vyjadrenie k investičnému zámeru\nžalobcu „Polyfunkčný dom Pri dunajských ramenách“ v zmysle dokumentácie pre územné rozhodnutie,\nktorú vypracovala spoločnosť MOROCZTACOVSKY s.r.o., zodpovedný projektant B. F. G., 03/2018. Dňa\n06. 12. 2018 stavebný úrad obdržal vyjadrenie MČ Petržalky – OÚRD č.: 10020/2018/12-OURaD/41443\nz 06. 12. 2018, ktoré konštatovalo rozpor projektovej dokumentácie s platnou ÚPD mesta Bratislava.\nVo vyjadrení bolo o.i. uvedené, že vzhľadom na to, že dokumentácia preukazuje súlad s ÚP mesta\nBratislava na základe nesprávneho vymedzenia funkčných plôch, MČ Petržalka – OÚRD ju považuje za\nzavádzajúcu a bez ďalšieho skúmania konštatuje, že investičný zámer žalobcu v zmysle dokumentácie\npre územné rozhodnutie (vypracovaná spoločnosťou MOROCZ TAČOVSKÝ s. r. o. 03/2018) je v rozpore\ns ÚPD mesta Bratislava.\n4. Na základe vyjadrenia MČ Petržalka – OÚRD následne stavebný úrad požiadal listom zo dňa 14.\n12. 2018 ďalšieho účastníka konania o potvrdenie platnosti ním vydaného súhlasného stanoviska z 30.\n5. 2018 vo vzťahu k protichodnému stanovisku MČ Petržalka – OÚRD a zistenej zrejmej nejasnosti\nv umiestnení navrhovanej stavby s platnou ÚPD mesta Bratislava, konštatovanej stavebným úradom.\nSúčasne požiadal ďalšieho účastníka konania o vyjadrenie, či uvažovaný zámer nie je v rozpore s\nplatným ÚP mesta Bratislavy. Dňa 26. 06. 2019 obdržal stavebný úrad na vedomie záväzné stanovisko\nďalšieho účastníka konania č.: MAGS OUIC 38422/19 - 42973 z 14. 3. 2019 (ďalej aj len ,,záporné\nstanovisko“), ktorým ďalší účastník konania vyjadril nesúhlas s umiestnením stavby polyfunkčného\ndomu. V odôvodnení záporného stanoviska ďalší účastník konania uviedol, že pri vydávaní pôvodného\nsúhlasného stanoviska z 30. 05. 2018 vychádzal z grafickej časti dokumentácie (výkresy č. 03-08),\nspracovanej a potvrdenej subjektom odborne spôsobilým (B. F. G., 02/2018, úprava 03/2018) s\nnesprávne vymedzenými hranicami funkčných plôch. V rámci opätovného posúdenia bolo umiestnenie\nnavrhovaného investičného zámeru konfrontované so správnym vymedzením hraníc funkčných plôch v\núzemí, dotknutom navrhovanou stavbou, a bolo konštatované, že investičný zámer je svojím prevažným\nobjemom navrhnutý na umiestnenie vo funkčnej ploche 701, kde je neprípustné umiestňovať stavby\na zariadenia nesúvisiace s funkciou. Ďalší účastník konania ako dotknutý orgán podľa § 140a ods. 2\nstavebného zákona je podľa § 140b ods. 3 stavebného zákona, veta prvá, viazaný obsahom svojho\npredchádzajúceho súhlasného stanoviska, ktoré vo veci vydal, čo však neplatí, ak došlo k podstatnej\nzmene skutkových okolností, z ktorých dotknutý orgán vychádzal. V tejto súvislosti konštatoval, že došlo\nk podstatnej zmene skutkových okolností, z ktorých pri posudzovaní investičného zámeru vychádzal, a\npreto ruší vydané súhlasné stanovisko z 30. 5. 2018 a v plnej miere ho nahradil záporným stanoviskom.\n5. Keďže stavebný úrad v územnom konaní zistil dôvody, ktoré bránili vydaniu rozhodnutia o umiestnení\nstavby, pristúpil k vydaniu prvostupňového rozhodnutia. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu\nodvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný tak, že ho zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n6. V odôvodnení žalovaný poukázal na to, že vzhľadom na to, že odvolacie námietky smerovali voči\nobsahu záporného stanoviska vyžiadal si listom stanovisko ďalšieho účastníka konania k obsahu\nodvolania. Ďalší účastník konania v ňom uviedol, že v nadväznosti na žiadosť stavebného úradu\nopätovne posúdil zámer žalobcu a konštatoval, že predložená dokumentácia síce deklaruje, že\nnavrhovaná intenzita využitia územia a spôsob zástavby neprekračuje limity stanovené regulatívmi\nplatnej územnoplánovacej dokumentácie, avšak v danom posúdení vychádza z nesprávne stanovených\nhraníc jednotlivých funkčných plôch, ktoré uviedla oprávnená osoba podľa stavebného zákona ako\npríslušný odborne spôsobilý subjekt v grafickej časti predloženej dokumentácie (výkresy č. 03 - 08),\na po premietnutí správneho vymedzenia dotknutých funkčných plôch je predmetný investičný zámer v\nskutočnosti navrhnutý prevažným objemom vo funkčnej ploche zariadení mestskej hromadnej dopravy a\nautobusovej hromadnej dopravy, číslo funkcie 701, kde je neprípustné umiestňovať stavby a zariadenia\nnesúvisiace s funkciou. Uvažovaný zámer teda nie je v súlade s ÚP mesta Bratislava. Ďalej uviedol, že\nvzhľadom na zistenie zásadnej chyby predloženej dokumentácie navrhovanej stavby došlo k podstatnej\nzmene skutkových okolností, z ktorých hlavné mesto vychádzalo pri posudzovaní investičného zámeru,\na v takom prípade podľa § 140b ods. 3 stavebného zákona nie je dotknutý orgán viazaný obsahom\nsvojho predchádzajúceho záväzného stanoviska. V nadväznosti na uvedené ďalší účastník konania\nzrušil pôvodné súhlasné stanovisko a v plnej miere ho nahradil záporným stanoviskom. Ďalší účastník\n\nkonania konštatoval, že v predmetnom prípade ide o hrubé pochybenie zo strany žiadateľa o vydanie\nzáväzného stanoviska, ktorý predložil ďalšiemu účastníkovi konania nekorektnú dokumentáciu stavby\na je v záujme investora, aby pri plánovaní ďalšieho postupu zohľadnil túto skutočnosť. K odvolacím\nnámietkam uviedol, že podľa jeho názoru stavebný úrad postupoval v súlade s § 32 ods. 1 správneho\nporiadku, v zmysle ktorého je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať\npotrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.\n7. Žalovaný konštatoval, že vyjadrenie bolo v prílohe doložené situačným výkresom so zakreslením\numiestnenia investičného zámeru a porovnaním hraníc funkčných plôch, s vynesením hraníc funkčných\nplôch v zmysle platného ÚP mesta Bratislavy. Predmetné vyjadrenie, ako aj priložená príloha so\nzakreslením umiestnenia investičného zámeru podľa žalovaného preukazuje, že zakreslený investičný\nzámer vychádzal z nesprávne stanovených hraníc jednotlivých funkčných plôch.\n8. Žalovaný poukázal na § 37 ods. 1 a 4 a § 140a ods. 1 písm. b) stavebného zákona a uviedol,\nže stavebný úrad v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami sa v územnom konaní sústredil na\nposúdenie návrhu najmä z hľadísk uvedených v § 37 ods. 2 stavebného zákona, predloženú projektovú\ndokumentáciu preskúmal aj z hľadiska záujmov, ktoré chránia dotknuté orgány podľa osobitných\npredpisov.\n9. Ďalej žalovaný uviedol, že v odvolacom konaní v súlade s § 140b ods. 6 stavebného zákona\ndoplnil stanovisko príslušného dotknutého orgánu k odvolaniu, a po preverení všetkých skutočností\nzistil, že žalobca k návrhu na umiestnenie predmetnej stavby doložil súhlasné stanovisko, ktorého\npodkladom bola projektová dokumentácia spracovaná spoločnosťou MOROCZTACOVSKY s.r.o.,\n02/2018, upravená 03/2018, a v ktorom príslušný dotknutý orgán deklaroval súlad predmetného návrhu\ns platnou ÚPD mesta Bratislava. Príslušný dotknutý orgán na základe výzvy stavebného úradu po zistení\nzásadnej chyby predloženej projektovej dokumentácie navrhovanej stavby, následne svoje pôvodné\nsúhlasné stanovisko v plnej miere nahradil svojim záporným stanoviskom z 14. 03. 2019. Ďalej žalovaný\npoukázal na to, že stavebný úrad si po vlastnom posúdení návrhu vyžiadal odborné vyjadrenie MČ\nPetržalka – OÚRD, či navrhovaná stavba je v súlade s ÚP mesta Bratislava. V tejto súvislosti uviedol,\nže v zmysle § 140a ods. 1 stavebného zákona MČ Petržalka neprislúcha postavenie dotknutého orgánu\npodľa stavebného zákona, a teda ani príslušnosť na vydanie záväzného stanoviska podľa § 140b\nstavebného zákona, pretože je vo veci stavebným úradom. Vydané stanovisko MČ Petržalka – OÚRD\npreto nie je možné považovať za záväzné stanovisko alebo iný správny úkon dotknutého orgánu,\nuplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v\nosobitnom predpise, uvedené nie je teda záväzným stanoviskom v zmysle stavebného zákona. Súlad\nnavrhovanej stavby s platnou ÚPD je povinný z hľadísk uvedených v ustanovení § 37 ods. 1, 2\nstavebného zákona posúdiť v predmetnom konaní stavebný úrad v územnom konaní s vyhodnotením a\nodôvodnením v územnom rozhodnutí. K stanovisku MČ Petržalka – OÚRD žalovaný uviedol, že aj keď v\ndanom prípade toto stanovisko nemá povahu záväzného stanoviska, pre stavebný úrad však môže byť\nvydané a poskytnuté iba ako podporné stanovisko pre jeho vlastné posúdenie súladu s platnou ÚPD.\n10. Žalovaný konštatoval, že preskúmanie zákonnosti prvostupňového rozhodnutia spočíva v posúdení\ntoho, či prvostupňový orgán postupoval v súlade so všetkými platnými procesnoprávnymi ustanoveniami,\nnajmä však, či náležite zistil skutkový stav veci, pričom však žalovaný ako odvolací orgán nie je viazaný\nskutkovým stavom, ako ho zistil prvostupňový orgán a berie do úvahy aj skutočnosti, ktoré tomuto orgánu\nneboli známe, keďže odvolacie konanie tvorí jeden celok s konaním na prvom stupni, účastníci konania,\nprípadne dotknuté orgány môžu až do vydania rozhodnutia o odvolaní uvádzať nové skutočnosti a\nnavrhovať dôkazy. Odvolací orgán je oprávnený z vlastného podnetu vykonať nové dôkazy, zopakovať\nuž vykonané dôkazy a podobne.\n11. Žalovaný poukázal na to, že zásada materiálnej pravdy vyžaduje, aby rozhodnutia správnych\norgánov vychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu veci (§ 46 správneho poriadku), a preto je nevyhnutné,\naby správny orgán náležite zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Správny orgán je tak\npovinný urobiť z úradnej povinnosti v každom konaní, v ktorom môže byť dotknutý verejný záujem, bez\nohľadu na to, či konanie začalo na základe návrhu účastník konania alebo na podnet správneho orgánu.\n12. V tejto súvislosti poukázal na to, že stavebný úrad predmetné územné konanie druhýkrát prerušil\nrozhodnutím z 27. 03. 2019 do obdržania stanoviska ďalšieho účastníka konania k vydanému\nsúhlasnému stanovisku vo vzťahu k protichodnému stanovisku MČ Petržalka – OÚRD, z čoho vyplýva,\n\nže stavebný úrad vzhľadom na skutočnosti uvedené vyššie, konal nad rámec zákonných predpisov,\nčím spôsobil ničím neodôvodnené prieťahy v konaní. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že postup\nstavebného úradu, ktorým spôsobil prieťahy v konaní, nepovažuje za zákonný, keďže stavebný úrad\nmal na základe vlastného posúdenia hneď posúdiť súlad predloženej dokumentácie stavby s platným\nÚP mesta Bratislava. Ďalej žalovaný konštatoval, že súčasťou spisového materiálu je dokumentácia pre\núzemné rozhodnutie, ktorú vypracovala spoločnosť MOROCZTACOVSKY s.r.o., zodpovedný projektant\nB. F. G. 03/2018 (2x), ďalej dokumentácia pre územné rozhodnutie, ktorú vypracovala spoločnosť\nMOROCZ TACOVSKY s.r.o., zodpovedný projektant B. C. D. 05/2018 (2x) a dokumentácia pre územné\nrozhodnutie, ktorú vypracovala spoločnosť MOROCZTACOVSKY s.r.o., zodpovedný projektant B. C.\nD. 05/2018, upravená 11/2018 (1x). Projektová dokumentácia pre územné rozhodnutie z 05/2018, ani\nprojektová dokumentácia pre územné rozhodnutie z 05/2018, upravená 11/2018, neboli podkladom pre\nvydanie záväzných stanovísk dotknutých orgánov a projektová dokumentácia pre územné rozhodnutie\nz 02/2018, ktorá bola podkladom (spolu s PD 03/2018) pre vydanie záväzných stanovísk dotknutých\norgánov, v spisovom materiáli absentuje.\n13. Žalovaný konštatoval, že žalobca môže predložiť nový návrh, s jednoznačne správnym vymedzením\nstanovených hraníc jednotlivých funkčných plôch, rešpektujúc platný územný plán, s presným\noznačením autora projektu a ostatnými náležitosťami, ktorý bude predmetom samostatného konania.\nŽalovaný konštatoval, že v konaní a rozhodovaní stavebného úradu nebolo zistené také porušenie\nhmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov, ktoré by odôvodňovalo jeho zrušenie, resp. zmenu, a\npreto prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\nII.\nŽaloba\n14. Žalobca zastúpený advokátkou podal včas proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorú\nodôvodňoval tým, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§\n191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov; ďalej\nlen „SSP“), je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/\nSSP), že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm.\ne/ SSP), ďalej, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia\nalebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, (§ 191 ods. 1 písm.\nf/ SSP), a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré\nmohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods.\n1 písm. g/ SSP). Navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie\nzrušil, vec vrátil na ďalšie konanie a priznal mu nárok na plnú náhradu trov konania. Zároveň navrhol,\naby správny súd zrušil v zmysle § 27 ods. 1 SSP aj záväzné zrušujúce stanovisko ďalšieho účastníka\nkonania zo dňa 14.03.2019.\n15. Žalobca uviedol, že ako stavebník predložil stavebnému úradu k svojmu návrhu súhlasné stanovisko\nďalšieho účastníka z 30.05.2018, ktorý je dotknutým orgánom vykonávajúcim pôsobnosť podľa § 140a\nods. 4 stavebného zákona. Uvedené súhlasné stanovisko bolo pre správny orgán v zmysle § 140b ods.\n1 stavebného zákona záväzné. Poukázal na to, že Mestská časť Bratislava – Petržalka ako stavebný\núrad požiadala MČ Petržalka – OÚRD o vydanie odborného vyjadrenia, či navrhovaná stavba je v\nsúlade s ÚP mesta Bratislava. Následne stavebný úrad obdržal vyjadrenie, ktoré deklarovalo rozpor\nprojektovej dokumentácie s ÚP mesta Bratislava. Na základe uvedeného protichodného vyjadrenia\npožiadal stavebný úrad ďalšieho účastníka o prehodnotenie – zosúladenie jeho predchádzajúceho\nsúhlasného stanoviska so skutočnosťami uvedenými v odbornom vyjadrení Mestskej časti Bratislava\n- Petržalka. Žalovaný vyhodnotil tento postup stavebného úradu ako prekračujúci rámec zákona a\nspôsobujúci prieťahy v konaní, s čím žalobca z časti súhlasí, avšak namieta, že práve táto nezákonnosť\npostupu stavebného úradu ako prvostupňového správneho orgánu bola dôvodom zrušenia súhlasného\nstanoviska k investičnej činnosti.\n16. Podľa žalobcu z § 140a a § 140b ods. 1 stavebného zákona vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že\npríslušným stavebným úradom v danej veci je Mestská časť Bratislava – Petržalka, dotknutým orgánom\nje ďalší účastník konania (hlavné mesto SR Bratislava), ktorý poskytol súhlasné stanovisko z 30.05.2018,\nktorým deklaroval, že uvažovaný zámer nie je v rozpore s ÚP mesta Bratislava. V tejto súvislosti\nnamietal, že Mestská časť Bratislava – Petržalka (stavebný úrad) nie je v tomto konaní dotknutým\n\norgánom, a teda nebola a nie je oprávnená poskytovať žiadne stanoviská ani vyjadrenia, ktoré sú\nz pohľadu zákona irelevantné pre toto územné konanie, keďže v ňom nemajú oporu. Vzhľadom na\nuvedené potom nebol stavebný úrad oprávnený aplikovať postup podľa § 37 ods. 3 stavebného zákona a\npožadovať od ďalšieho účastníka konania potvrdenie platnosti záväzného stanoviska (záväzného aj pre\nsprávny orgán), alebo jeho zosúladenie s protichodným stanoviskom MČ Petržalka – OÚRD, keďže toto\nstanovisko (odborné vyjadrenie) je pre územné konanie irelevantné a obstarané v rozpore so zákonom,\npráve z dôvodu, že Mestská časť Bratislava – Petržalka v tomto konaní nie je dotknutým orgánom, a\nteda nie je oprávnená vydávať žiadne stanoviská ani vyjadrenia, a preto neexistuje žiadne protichodné/\nnesúladné stanovisko k súhlasnému záväznému stanovisku. Súhlasné záväzné stanovisko je platné\nbez časového obmedzenia, a to až do momentu, ak by bolo zmenené alebo zrušené postupom výlučne\npodľa § 140b ods. 3 stavebného zákona. Žalobca poukázal na to, že uvedené namietal aj v odvolaní,\navšak žalovaný sa s týmto nevysporiadal.\n17. Žalobca namietal nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keďže žalovaný\niba stroho skonštatoval správnosť prvostupňového rozhodnutia bez bližšieho zdôvodnenia, uvedené\nnepodporil zákonnými ustanoveniami, a to ani v tom rozsahu, ktorý bol zo strany žalobcu najviac\nnamietaný. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, akými úvahami a právnymi normami bol žalovaný\npri svojom rozhodovaní vedený a ako sa po právnej stránke vysporiadal s postupom prvostupňového\nsprávneho orgánu.\n18. Žalobca namietal aj nesprávnosť postupu a nezákonnosť záväzného stanoviska ďalšieho účastníka\nkonania č. MAGS OUIC 38422/19-42973 zo dňa 14.03.2019, ktorým bolo zrušené pôvodné súhlasné\nstanovisko z 30.05.2018 a ktoré bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia, keďže vydanie nového\nzáväzného stanoviska, ktorým bolo zrušené pôvodné záväzné stanovisko, nemá oporu v zákone.\n19. V odôvodnení záporného záväzného stanoviska z 14.03.2019 ďalší účastník konania uviedol,\nže vzhľadom na to, že došlo k podstatnej zmene skutkových okolností, z ktorých ako dotknutý\norgán vychádzal pri posudzovaní investičného zámeru, ruší vydané súhlasné záväzné stanovisko\nz 30.5.2018 a záporným záväzným stanoviskom ho v plnej miere nahrádza. Žalobca namietal, že\nďalší účastník konania neuviedol, ktoré skutkové okolnosti sa mali zmeniť podstatným spôsobom,\nkeďže od posudzovania investičného zámeru a vydania súhlasného stanoviska z 30.5.2018 až do\nvydania záporného záväzného stanoviska z 14.03.2019 neprišlo k žiadnej podstatnej zmene skutkových\nokolností ohľadne navrhovaného projektu a umiestňovanej stavby, a teda neboli splnené zákonné\npredpoklady podľa §140b ods. 3 stavebného zákona. Podľa žalobcu bolo preto pôvodné súhlasné\nzáväzné stanovisko zrušené v rozpore so zákonom.\n20. V rámci odvolacieho konania ďalší účastník konania v stanovisku k odvolaniu uviedol, že podstatnou\nzmenou skutkových okolností, z ktorých vychádzal pri posudzovaní investičného zámeru bolo zistenie\nzásadnej chyby predloženej dokumentácie navrhovanej stavby, ktorá bola predložená aj v pôvodnej\nžiadosti. K tomu žalobca namietal, že zanedbanie odborného a náležitého posúdenia projektovej\ndokumentácie stavby s územnoplánovacou dokumentáciou pred vydaním záväzného stanoviska obce\nk investičnej činnosti, ktoré je podkladom pre ďalší postup stavebníka, nie je možné považovať za\npodstatnú zmenu skutkových okolností.\n21. Podľa žalobcu taktiež nie je zrejmé ani, na základe akej projektovej dokumentácie prišlo k\nzmene záväzného stanoviska, keď podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného mala byť\npodkladom pre vydanie záväzných stanovísk projektová dokumentácia, ktorá v spise absentuje.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n22. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Poukázal na to, že v rámci\nodvolacieho konania preskúmal predložený prvostupňový spisový materiál a prvostupňové rozhodnutie\nv celom rozsahu, porovnal ho s príslušnými právnymi predpismi, najmä s príslušnými ustanoveniami\nstavebného zákona, jeho vykonávacími vyhláškami a zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení\nneskorších predpisov (správny poriadok) a dospel k záveru, že nie je dôvod na zmenu alebo zrušenie\nprvostupňového rozhodnutia. Konštatoval, že v konaní a rozhodovaní stavebného úradu nebolo zistené\ntaké porušenie hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov, ktoré by odôvodňovalo zrušenie, resp.\n\nzmenu prvostupňového rozhodnutia. Uviedol, že s námietkami uvedenými v žalobe, ktoré sú totožné s\nnámietkami v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, sa vysporiadal v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia, pričom zotrváva na svojom stanovisku k námietkam a na svojom právnom názore\nuvedenom v napadnutom rozhodnutí, pričom pokiaľ ide o podrobnosti, poukazuje na odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia.\nIV.\nVyjadrenie ďalšieho účastníka konania k žalobe a replika žalobcu\n23. Ďalší účastník konania sa k žalobe nevyjadril.\n24. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na podanej žalobe vrátane argumentácie v nej\nobsiahnutej.\nV.\nKonanie na správnom súde\n25. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon č. 151/2022 Z.\nz.“), začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na\nktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave,\nKrajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre vo veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná\nprávomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec\nv zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 1S správneho súdu. Pred Správnym súdom\nv Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-2S/81/2020.\nVI.\nPojednávanie\n26. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie\nvo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP rozhodol na pojednávaní dňa 16. decembra 2025 rozsudkom.\nVzhľadom k tomu, že pri vyhlásení rozsudku boli prítomní iba sudcovia a zapisovateľka, správny súd\nvyhlásil rozsudok vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej\ntabuli súdu po dobu 14 dní (§ 137 ods. 3 SSP).\nVII.\nRelevantná právna úprava\n27. Podľa § 37 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon):\n(1)Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol\nspracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované\núzemnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad\nobstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti\nzískané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.\n(2) Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné\nprostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s\npodkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným\ntechnickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané\nosobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické,\nprotipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky,\npodmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho\nfondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.\n\n(3) Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad\na posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky,\nktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.\n(4) Ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená\ndokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami,\nso všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.\n28. Podľa § 140b ods. 3 zák. č. 50/1976 Zb., dotknutý orgán je viazaný obsahom svojho\npredchádzajúceho záväzného stanoviska, ktoré vo veci vydal; to neplatí, ak došlo k zmene ustanovení\nprávneho predpisu, podľa ktorých dotknutý orgán záväzné stanovisko vydal, alebo k podstatnej\nzmene skutkových okolností, z ktorých dotknutý orgán vychádzal. Ak dotknutý orgán vydá neskoršie\nzáväzné stanovisko, uvedie v ňom, či jeho predchádzajúce záväzné stanovisko sa neskorším záväzným\nstanoviskom potvrdzuje, dopĺňa, mení alebo nahrádza s uvedením dôvodov podľa zákona.\nVIII.\nPrávne posúdenie\n29. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní bolo napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný\nzamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým stavebný úrad zamietol návrh\nžalobcu na umiestnenie stavby polyfunkčného domu z dôvodu rozporu žalobcom predloženej projektovej\ndokumentácie s platným ÚP mesta Bratislava. Uvedený záver ohľadom tohto rozporu konštatoval\nstavebný úrad vo svojom zamietavom prvostupňovom rozhodnutí, na podklade záporného záväzného\nstanoviska ďalšieho účastníka konania ako dotknutého orgánu.\n30. Kľúčová argumentácia žalobcu, ktorá tvorila podstatu jeho žalobných námietok, smerovala k\nspochybneniu zákonnosti postupu zabezpečenia záporného záväzného stanoviska, ako aj dôvodom\njeho vydania. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na podstatné úkony v rámci postupu správnych\norgánov v prejednávanej veci, a to, že ďalší účastník konania ako dotknutý orgán pôvodne vydal\nsúhlasné stanovisko k investičnému zámeru žalobcu, pričom z jeho obsahu je zrejmé, že pri vydávaní\nzáväzného stanoviska vychádzal z projektovej dokumentácie vypracovanej B. G., z 02/2018, upravenej\n03/2018. K návrhu na vydanie územného rozhodnutia žalobca stavebnému úradu predložil odlišnú\nprojektovú dokumentáciu (spracovateľ B. C. D., 05/2018, úprava 11/2018). Stavebný úrad na základe\nvlastného posudzovania návrhu žalobcu zistil jeho nesúlad s ÚP mesta Bratislava (odborné vyjadrenie\nMČ Petržalka – OÚRD), keďže bola zistená chyba v predloženej projektovej dokumentácii vo vzťahu\nk zakresleniu funkčných plôch. Vzhľadom na skutočnosť, že stavebný úrad ako aj ďalší účastník\nkonania, ktorý vydal pôvodné súhlasné záväzné stanovisko spolupôsobia v územnom konaní a ich\nzávery ohľadom súladu projektovej dokumentácie s ÚP mesta Bratislava boli protichodné, stavebný úrad\nv zmysle § 136 ods. 1 stavebného zákona v záujme dosiahnutia dohody požiadal ďalšieho účastníka\nkonania o prehodnotenie jeho pôvodného súhlasného záväzného stanoviska. Ďalší účastník konania\nvzhľadom na skutočnosť, že bola zistená chyba v zakreslení funkčných hraníc a v tejto súvislosti\nbola predložená dokumentácia v rozpore s ÚP mesta Bratislava, prehodnotil svoje pôvodné súhlasné\nzáväzné stanovisko a toto v plnej miere nahradil záporným záväzným stanoviskom.\n31. Pokiaľ žalobca namietal, že Mestská časť Bratislava – Petržalka ako stavebný úrad nie je v tomto\nkonaní dotknutým orgánom, a teda nebola oprávnená poskytovať žiadne stanoviská ani vyjadrenia,\ntak správny súd konštatuje, že je pravdou, že stavebný úrad nemá postavenie dotknutého orgánu v\nzmysle §140a stavebného zákona, v dôsledku čoho nie je oprávnený vydávať záväzné stanoviská v\nzmysle §140b stavebného zákona. Nemožno sa však stotožniť s argumentáciou žalobcu v časti, v ktorej\nnamietal, že nie je oprávnený vydať akékoľvek stanovisko, či vyjadrenie. Takýto výklad by bol v rozpore\ns účelom § 37 stavebného zákona, ktorý upravuje pôsobnosť, resp. činnosť a oprávnenia stavebného\núradu v rámci územného konania, ako orgánu, ktorý vydáva rozhodnutie v tomto konaní. V tejto súvislosti\nmožno poukázať na to, že v zmysle § 37 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní\nvychádza z podkladov, ktorými sú o.i. územné plány obcí a zón. Z § 37 ods. 2 stavebného zákona ďalej\nvyplýva, že stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh aj z hľadiska jeho súladu s podkladmi podľa\nodseku 1 (t.j. s územným plánom), pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. Na tento účel stavebný úrad\nzabezpečuje stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad (§ 37 ods. 3 stavebného zákona). V\nzmysle § 37 ods. 4 stavebného zákona, ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí,\nže návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, návrh zamietne.\n\n32. Z uvedeného je zrejmé, že stavebný úrad v rámci územného konania skúma otázku súladu návrhu,\nresp. projektovej dokumentácie s územnoplánovacou dokumentáciou, pričom na tento účel koná v\nsúčinnosti, iným slovami v spolupráci s dotknutým orgánom podľa § 140a ods. 2 stavebného zákona,\nktorým je v tomto prípade ďalší účastník konania. Zo znenia právnej úpravy teda nevyplýva, ako namietal\nžalobca, že by samotný stavebný úrad nebol oprávnený poskytovať ,,žiadne stanoviská ani vyjadrenia“,\npráve naopak, stavebný úrad musí ex offo skúmať súlad návrhu s územnoplánovacou dokumentáciou,\npreto by bolo v rozpore účelom\n§ 37 ods. 1 stavebného zákona, pokiaľ by sa k uvedenému nemohol\nvôbec vyjadriť. V tejto súvislosti je však potrebné, s prihliadnutím na okolnosti prejednávanej veci, dať do\npozornosti, že pri tejto otázke je viazaný, resp. vychádza zo záväzného stanoviska dotknutého orgánu\n– t.j. zo záväzného stanoviska ďalšieho účastníka konania. Napriek viazanosti predmetným záväzným\nstanoviskom však stavebný úrad nemôže ignorovať prípadné pochybenia, resp. zásadné zistenia (chyba\nv zakreslení funkčných plôch), ktoré môžu mať vplyv na zákonnosť, či vecnú správnosť predmetného\nzáväzného stanoviska, a to bez ohľadu na skutočnosť, že tieto zistenia vyplynú z jeho vlastnej činnosti\n(v rámci prieskumu návrhu žalobcu). Uvedenému napokon korešponduje aj skutočnosť, že záväzné\nstanovisko nie je absolútne nemenné, pretože samotný stavebný zákon za určitých podmienok pripúšťa\nzmenu záväzného stanoviska, resp. ukladá stavebnému úradu povinnosť zosúladiť záväzné stanoviská\n(§ 140b ods. 3; § 37 ods. 3 stavebného zákona).\n33. Žalobcom namietaný postup stavebného úradu v prejednávanej veci preto možno vyhodnotiť ako\nzákonný, pretože naopak v prípade, ak by odignoroval zistenie chyby v projektovej dokumentácii, ktorá\nmala za následok jej rozpor s ÚP mesta Bratislava, konal by v rozpore s § 37 stavebného zákona a\njeho rozhodnutie by nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci (§ 3 ods. 5 správneho poriadku).\nStavebný úrad teda v prejednávanej veci správne postupoval vo vzájomnej súčinnosti s dotknutým\norgánom štátnej správy (miestnej samosprávy) s cieľom odstrániť vady, ktorými podľa stavebného úradu\npôvodné súhlasné záväzné stanovisko, vychádzajúc z nesprávnych podkladov, trpelo. V tej súvislosti\nje potrebné poukázať aj na to, že dotknuté orgány v územnom konaní, príp. stavebnom konaní chránia\nverejný záujem (§ 140a ods. 1 písm. a/ v spojení s ods. 3 a 4 stavebného zákona), nie súkromné záujmy\núčastníkov konania, ktorí majú možnosť svoje práva v správnom konaní brániť sami, a preto tým skôr\nmal stavebný úrad postupovať uvedeným spôsobom (analogicky uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 2Sžo/10/2016 z 28.02.2018). Správny súd v nadväznosti na uvedené ďalej konštatuje, že stavebný\núrad neoznačoval sporné vyjadrenie, resp. stanovisko MČ Petržalka – OÚRD, ako svojej organizačnej\nsúčasti, ako záväzné stanovisko podľa § 140b stavebného zákona a v rámci rozhodnutia ho popísal v\nzásade ako súčasť procesného postupu, pričom však svoje prvostupňové rozhodnutie primárne založil\nna záveroch záporného záväzného stanoviska ďalšieho účastníka konania ako dotknutého orgánu v\nsúlade s §140a ods. 2 stavebného zákona, ktoré stavebný úrad získal zákonným spôsobom v rámci\npreverovania podkladov k predmetnému návrhu žalobcu na vydanie územného rozhodnutia.\n34. K žalobcovej námietke, že žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie napriek vlastnému\nkonštatovaniu, že v preskúmavanom územnom konaní stavebný úrad spôsobil prieťahy, správny súd\nkonštatuje, že ide síce o konštatovanie porušenia zásady rýchlosti a hospodárnosti správneho konania\n(§ 3 ods. 4 správneho poriadku), avšak toto porušenie ešte samo osebe nemusí dosahovať takej\nintenzity, že by malo automaticky vplyv na zákonnosť alebo vecnú správnosť rozhodnutia. Pokiaľ sa\nžalobcovi javilo ako otázne, z akej projektovej dokumentácie stavebný úrad vychádzal, tak z obsahu\njeho rozhodnutia je zrejmé, že prehodnotenie záväzného stanoviska požadoval k dokumentácii, ktorá\nbola súčasťou spisu a ktorú žalobca predložil k návrhu na umiestnenie stavby (03/2018).\n35. Správny súd nevyhodnotil ako dôvodnú námietku žalobcu smerujúcu k nepreskúmateľnosti\nnapadnutého rozhodnutia, pretože z jeho obsahu je zrejmé, akými úvahami a právnymi normami\nbol žalovaný pri svojom rozhodovaní vedený a ako sa po právnej stránke vysporiadal s postupom\nprvostupňového správneho orgánu, kedy žalovaný uviedol citáciu právnych predpisov, z ktorých\nvychádzal pri právnom posúdení veci a taktiež aj reagoval na podstatné odvolacie námietky žalobcu,\npričom súčasne uviedol okolnosti a priblížil dôvody, ktoré ho viedli k jeho rozhodnutiu.\n36. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú taktiež námietku nezákonnosti záväzného záporného\nstanoviska ďalšieho účastníka konania, kedy argumentoval tým, že nešlo o podstatnú zmenu skutkových\nokolností. K uvedenému správny súd uvádza, že za podstatnú zmenu skutkových okolností, ktorú\nmožno označiť aj za podstatnú zmenu skutkového stavu, je potrebné považovať takú zmenu, resp. také\n\nzistenie, ktoré môže mať vplyv na zákonnosť alebo vecnú správnosť predchádzajúceho rozhodnutia,\nresp. v tomto prípade záväzného stanoviska. V prejednávanej veci možno ako podstatnú zmenu\nskutkových okolností vnímať skutočnosť, že bola v rámci územného konania za súčinnosti stavebného\núradu zistená chyba v žalobcom predloženej projektovej dokumentácii, spočívajúca v nesprávnom\nzakreslení funkčných plôch, ktorá mala nepochybne za následok, resp. objektívne mohla mať vplyv na\nvecnú správnosť predchádzajúceho súhlasného záväzného stanoviska, vychádzajúceho z projektovej\ndokumentácie (03/2018). V záujme zabezpečenia zákonnosti a vecnej správnosti záväzného stanoviska\nje preto potrebné, hoci aj extenzívnym výkladom považovať zistenie chyby v predloženej projektovej\ndokumentácii za podstatnú zmenu skutkových okolností, z ktorých dotknutý orgán pôvodne vychádzal. S\nohľadom na uvedené možno konštatovať, že ďalší účastník konania ako dotknutý orgán konal v súlade\ns § 140b ods. 3 stavebného zákona, keď nahradil svoje pôvodné súhlasné záväzné stanovisko novým\nzáporným záväzným stanoviskom.\n37. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní žalobných námietok, správny súd dospel\nk záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol.\n38. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,\nže úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od\nžalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil. Ďalšiemu účastníkovi konania správny\nsúd v zmysle § 169 a contrario SSP právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu nebola v\nkonaní súdom uložená žiadna právne vynútiteľná povinnosť, pričom súčasne súd nezistil a ďalší účastník\nkonania ani netvrdil dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné priznať mu\nprávo na náhradu trov konania.\n39. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0\n139 ods. 4 SSP).\n\n(§\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na\nSprávny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}