{"guid": "dc5780c7-fe6a-41db-93d6-07efea3f02ed:f7106642-7a38-4f77-85a2-7b6132b374a0", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201397.2", "spisova_znacka": "BA-1S/219/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/219/2020 z 17. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 17. septembra 2025, sp. zn. BA-1S/219/2020, ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201397.2", "identifikacne_cislo": "1020201397", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Jeannette Hajdinová", "sudca_id": 477, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jeannette-hajdinova-477", "datum_vydania": "2025-09-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f7106642-7a38-4f77-85a2-7b6132b374a0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201397.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201397.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201397.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/219/2020\n1020201397\n17. 09. 2025\nJUDr. Jeannette Hajdinová\nECLI:SK:SpSBA:2025:1020201397.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov\nsenátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom C. D. XX/XX, E., F., právne zastúpený: JUDr. Sabína Hodoňová, PhD., advokátka, so sídlom\nMariánske námestie 31, 010 01 Žilina, IČO: 42 224 501, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej\na cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. PPZ-HCP-BA2-2020/038562-007 zo dňa 17. augusta 2020,\ntakto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava č. p.\nPPZ-HCP-BA2-2020/038562-007 zo dňa 17. augusta 2020 a rozhodnutie oddelenia cudzineckej polície\nPolicajného zboru Bratislava č. p. PP2-HCP-BA6-192-022/2020-TPC zo dňa 23. apríla 2020 z r u š u j\ne a v e c v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi voči žalovanému priznáva právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Dňa 28. októbra 2019 si žalobca na Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava (ďalej\nlen „prvostupňový orgán“) podal žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1\npísm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) na základe toho, že sa na území Slovenskej\nrepubliky zdržiaval oprávnene a nepretržite po dobu piatich rokov bezprostredne pred podaním žiadosti.\nŽalobca sa na území Slovenskej republiky preukázateľne zdržiaval od 25. októbra 2014, pričom mal\nudelený prechodný pobyt na účel podnikania s platnosťou do 22. novembra 2019.\n2. Prvostupňový orgán dňa 28. októbra 2019 zaslal v zmysle ustanovenia § 125 ods. 6 zákona o pobyte\ncudzincov žiadosť o stanovisko č. p.: PPZ-HCP-BA6-1479-003/2019-TPC-VRA Slovenskej informačnej\nslužbe (ďalej len „SIS“) k žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky.\nDňa 22. januára 2020 bolo prvostupňovému orgánu doručené stanovisko k ohrozeniu bezpečnosti štátu\nv súvislosti s udelením dlhodobého pobytu č. PPZ-HCP-OPC1-2020/007705-003 zo dňa 31. decembra\n2019, v ktorom sa konštatuje, že na základe stanoviska SIS v rámci utajovaného režimu pod číslom\nSIS-65/51-V-174-2/2019-S zo dňa 12. decembra 2019 týkajúceho sa žiadosti evidovanej pod č. p.: PPZHCP-BA6-1479-003/2019-TPC-VRA zo dňa 28. októbra 2019, SIS na základe vyhodnotenia informácií,\nktoré mala k dispozícii, vyjadrila nesúhlas s udelením dlhodobého pobytu pre štátneho príslušníka tretej\nkrajiny z dôvodu, že je dôvodné podozrenie, že uvedený štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť\nštátu. Dňa 24. januára 2020 sa oprávnený pracovník prvostupňového orgánu oboznámil s doručenou\n\nutajovanou písomnosťou stupňa utajenia „Vyhradené“ vedenou pod č. SIS-65/51-V-174-2/2019-S zo\nSIS adresovanou k žiadosti žalobcu. Utajovaná písomnosť obsahovala dôvod na postup v zmysle §\n54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Z dôvodu, že ide o utajovanú písomnosť, táto nemohla\nbyť súčasťou spisu. O uvedenom svedčí úradný záznam z oboznámenia sa s utajovanou písomnosťou\nč. p.: PPZ-HCP-BA6-192-011/2020-TPC/VRA zo dňa 30. januára 2020, ktorý bol spísaný pracovníkom\noprávneným oboznamovať sa s utajovanými písomnosťami, a ktorý sa nachádza v spisovom materiáli\ntýkajúcom sa žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky. Získaná\ninformácia utajovaného charakteru požíva ochranu poskytovanú zákonom č. 215/2004 Z. z. o ochrane\nutajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „ZoOUS“), a preto nebolo možné uvedenú informáciu zverejniť.\n3. Dňa 24. januára 2020 prvostupňový orgán zaslal žalobcovi výzvu na vyjadrenie sa podľa ustanovenia\n§ 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Správny poriadok“), a tak dal žalobcovi možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia i\nk spôsobom ich zistenia, prípadne, aby navrhol ich doplnenie. Prvostupňový orgán v zaslanej výzve\ninformoval žalobcu o možnosti využiť svoje právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, keďže\nsa zistili skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti žalobcu podľa ustanovenia § 54 ods.\n2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, pretože SIS zaujala stanovisko, v ktorom vyjadrila nesúhlas s\nudelením dlhodobého pobytu, nakoľko je dôvodné podozrenie, že žalobca ohrozí bezpečnosť štátu.\nDňa 12. februára 2020 bolo prvostupňovému orgánu doručené vyjadrenie k podkladom pred vydaním\nrozhodnutia, v ktorom žalobca uviedol, že má za zrejmé, že príslušný orgán rozhodoval na základe\ndôkazov, ktoré sa v spise nenachádzajú a žalobcovi nebolo dovolené sa s nimi ani oboznámiť, čím\nmu bolo znemožnené účelne brániť svoje práva. Z uvedeného dôvodu sa nevedel relevantne vyjadriť\nk podkladu pre rozhodnutie, čím mu malo byť odopreté právo na spravodlivé konanie. Podľa žalobcu\nprvostupňový orgán ignoroval novelizáciu zákona o pobyte cudzincov platnú od 6. marca 2019, ktorou na\nzáklade Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 8/2016 zo dňa 12. decembra 2018\nstratil účinnosť § 120 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, a teda treba odôvodňovať všetky rozhodnutia\npodľa zákona o pobyte cudzincov, pričom nestačí sa odvolávať len na ohrozenú bezpečnosť štátu.\nŽalobca tak navrhol prvostupňovému orgánu, aby požiadal pôvodcu utajovanej písomnosti o zrušenie\nstupňa utajenia (odtajnenie) utajovanej písomnosti č. p. SIS-65/51-V-174-2/2019-S zo dňa 12. decembra\n2019 minimálne v rozsahu dôvodov na zamietnutie žiadosti, a túto následne doložil do spisového\nmateriálu ako podklady pre rozhodnutie. Následne by sa malo znova umožniť žalobcovi sa s týmito\npodkladmi oboznámiť a vyjadriť sa k nim.\n4. V nadväznosti na vyjadrenie žalobcu prvostupňový orgán dňa 13. februára 2020 zaslal na SIS žiadosť\no zdôvodnenie vyjadreného nesúhlasu s udelením dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky.\nDňa 9. marca 2020 bolo prvostupňovému orgánu doručené stanovisko SIS č. SIS-65/51-61-1/2020 zo\ndňa 21. februára 2020, v ktorom sa uvádza, že zákon explicitne neustanovuje povinnosť SIS vzťahujúcu\nsa k obsahovým náležitostiam jej stanoviska poskytovaného podľa § 125 ods. 6 zákona o pobyte\ncudzincov a vo všeobecnosti neukladá, aby súčasťou jej nesúhlasného stanoviska bolo odôvodnenie.\nZákon ani neprezumuje uvádzanie konkrétnych dôvodov týkajúcich sa bezpečnostného rizika. Vo vzťahu\nk žiadosti štátneho príslušníka tretej krajiny o zrušenie stupňa utajenia utajovanej písomnosti č. p.\nSIS-65/51-V-174-2/2019-S zo dňa 12. decembra 2019 minimálne v rozsahu dôvodov na zamietnutie\nžiadosti, v súlade s § 7 ods. 1 ZoOUS, SIS zhodnotila zákonom prezumované dôvody spočívajúce\nv posúdení trvania potreby utajovanej skutočnosti a ako pôvodca utajovanej písomnosti so zrušením\nstupňa jej utajenia nesúhlasil.\n5. Prvostupňový orgán mal tak za zrejmé, že SIS je kompetentným orgánom na posudzovanie a\nvyhodnocovanie miery ohrozenia bezpečnosti štátu, a je orgánom kompetentným v plnej miere zhodnotiť\nžiadosť prvostupňového orgánu o vydanie stanoviska k udeleniu pobytu v zmysle ustanovenia § 125\nods. 6 zákona o pobyte cudzincov, pričom má oprávnenie a dostatočné prostriedky posudzovať takúto\nžiadosť, a v prípade, ak je dôvodné podozrenie, že účastník konania ohrozí bezpečnosť štátu, je plne\nkompetentným orgánom na vydanie takého stanoviska, na základe ktorého mal prvostupňový orgán\nnepochybne za preukázané, že je dôvodom na zamietnutie žiadosti podľa ustanovenia § 54 ods. 2\npísm. b) zákona o pobyte cudzincov. Prvostupňový orgán poukázal aj na skutočnosť, že zaslal SIS\nžiadosť o zdôvodnenie vyjadreného nesúhlasu s udelením dlhodobého pobytu na území Slovenskej\nrepubliky, kde žiadal uviesť aspoň podstatu dôvodov týkajúcich sa vyjadreného nesúhlasu v takej miere\na rozsahu, aby s nimi mohol byť žalobca oboznámený, avšak SIS, ako kompetentný orgán, odmietol,\n\nresp. nevyhovel požiadavke na sprístupnenie a uvedenie dôvodov týkajúcich sa vydaného stanoviska.\nZároveň prvostupňový orgán zdôraznil, že ustanovenie § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov\nje ustanovením kogentným, a tak po naplnení dôvodov predmetného ustanovenia nemal inú možnosť\nnež žiadosť žalobcu zamietnuť, a to rozhodnutím č. p.: PPZ-HCP-BA6-192-022/2020-TPC zo dňa 23.\napríla 2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).\n6. Dňa 20. mája 2020 podal žalobca odvolanie na poštovú prepravu, ktoré bolo prvostupňovému\norgánu doručené dňa 22. mája 2020. Prvostupňový orgán odvolaniu nevyhovel a odvolanie odstúpil\nžalovanému.\n7. V odvolaní žalobca uvádza, že s rozhodnutím prvostupňového orgánu nesúhlasí, považuje ho\nza vecne nesprávne, neopodstatnené, postup prvostupňového orgánu ako aj samotné rozhodnutie\nnesúladné s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi. Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané taktiež v rozpore s § 47 Správneho poriadku,\nnajmä preto, že rozhodnutie neobsahuje riadne a dostatočné odôvodnenie, čím sa stáva zmätočným,\nnepreskúmateľným a odňalo žalobcovi možnosť účelne brániť svoje práva. Dané rozhodnutie vychádza\nz nesprávneho posúdenia veci, tak právneho ako i skutkového. Zároveň v odvolaní uviedol, že príslušný\norgán úplne ignoroval novelizáciu zákona o pobyte cudzincov platnú od 6. marca 2019, ktorou na\nzáklade Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 8/2016 zo dňa 12. decembra\n2018 stratil účinnosť § 120 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, a teda treba odôvodňovať všetky\nrozhodnutia podľa zákona o pobyte cudzincov a nestačí sa odvolávať na ohrozenú bezpečnosť štátu,\nalebo ako v tomto prípade preniesť zodpovednosť na iný orgán tým, že ten nám neposkytol informácie.\nNeuvedenie dôvodov ale len odvolávanie sa na utajovanú skutočnosť, ktorá má byť dôkazom, je\nsvojvôľou prvostupňového orgánu a porušuje základné právo účastníka konania na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 a Ústavy Slovenskej republiky.\n8. Žalovaný preskúmal prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu v zmysle § 59 ods. 1 Správneho\nporiadku, ako aj zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia po stránke právnej a skutkovej, pričom\nskonštatoval, že dôvodom vydania rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu na\núzemí Slovenskej republiky bolo, že prvostupňovému orgánu bolo doručené vyjadrenie SIS, v ktorom\nsa uvádza, že informácie, ktorými SIS disponuje, odôvodňujú neudelenie súhlasu SIS s udelením\ndlhodobého pobytu žalobcu, a preto SIS s udelením dlhodobého pobytu nesúhlasila. Žalovaný taktiež\npožiadal SIS o bližšie špecifikovanie dôvodov vyjadrenia nesúhlasu s udelením dlhodobého pobytu\nžalobcu, a to v zmysle § 2 ods. 1 písm. 1) alebo písm. m) zákona o pobyte cudzincov, avšak SIS vo\nsvojom stanovisku uviedla, že pri zasielaní nesúhlasného stanoviska trvá na súčasnom postupe v zmysle\n§ 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov a naďalej trvá na svojom stanovisku.\n9. Podľa názoru žalovaného prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí uvedením jednotlivých\npodkladov, správnou úvahou a aplikovanými zákonnými ustanoveniami k podkladom rozhodnutia,\ndostatočným spôsobom odôvodnil vydané rozhodnutie, čím spĺňa obligatórne náležitosti v zmysle\nustanovenia § 47 Správneho poriadku. Prvostupňový orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol\nvšetky podklady, z ktorých vychádzal, ako aj zákonom povolenou správnou úvahou nevybočil z medzí a\nhľadísk ustanovených zákonom. Podkladom rozhodnutia bolo zistenie, že žalobca ohrozuje bezpečnosť\nštátu a prvostupňový orgán to mal preukázané získanou informáciou utajovaného charakteru so stupňom\nutajenia „Vyhradené“, ktorej pôvodcom bola SIS. Vzhľadom na skutočnosť, že získaná informácia je\nutajovaného charakteru požívajúca ochranu poskytovanú ZoOUS, nebolo možné uvedenú informáciu\nzverejniť. Prvostupňový orgán túto skutočnosť v odôvodnení rozhodnutia uviedol, a tak je zrejmé,\nz čoho pri rozhodovaní vychádzal. Zákon o pobyte cudzincov regulujúci podmienky cudzincov na\núzemí Slovenskej republiky zveril právomoc SIS zaujať v rozsahu pôsobnosti, prihliadajúc najmä na\nbezpečnostné záujmy štátu, stanovisko k žiadosti o udelenie pobytu, keďže má oprávnenie a dostatočné\nprostriedky posudzovať takúto žiadosť, a v prípade, ak je dôvodné podozrenie, že účastník konania\nohrozí bezpečnosť štátu, je plne kompetentným orgánom na vydanie takého stanoviska, na základe\nktorého má orgán verejnej správy bez pochýb za preukázané, že je dôvodom na zamietnutie žiadosti\npodľa ustanovenia § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov.\n10. K námietke žalobcu týkajúcej sa skutočnosti, že mu nebolo umožnené oboznámiť sa s utajovanou\ninformáciou, ktorej pôvodcom je SIS, a na základe ktorej bola zamietnutá jeho žiadosť o udelenie\ndlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky, žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán umožnil\n\nžalobcovi nahliadnuť do spisového materiálu týkajúceho sa jeho žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu\nna území Slovenskej republiky, o čom svedčí aj spracovaný záznam. Prvostupňový orgán v rozhodnutí\nuviedol, kto je pôvodcom utajovanej písomnosti a taktiež uviedol, že ako orgán verejnej správy konajúci\nv jeho žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky nie je oprávnený k\nsprístupneniu tejto informácie. Na tomto mieste žalovaný zdôraznil, že pôvodcom utajovanej písomnosti\nje SIS, a z toho dôvodu nie je v kompetencii správneho orgánu dávať súhlas na oboznámenie sa s\nutajovanými informáciami podľa § 35 ods. 3 ZoOUS.\n11. Prvostupňový orgán, ako aj žalovaný, sú viazaný vyjadrením SIS a takéto vyjadrenie je pre\nnich záväzné. Orgán verejnej správy koná na základe zákonných ustanovení zákona o pobyte\ncudzincov, ako aj Správneho poriadku a nemôže podľa ľubovôle takéto vyjadrenie ignorovať. Žalovaný\nmá za to, že žalobca bol oboznámený s tým, že SIS nesúhlasí s udelením dlhodobého pobytu.\nVychádzajúc z ustanovenia § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, ktoré ako jeden z\ndôvodov zamietnutia žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu uvádza dôvodné podozrenie, že štátny\npríslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok, žalovaný rozhodnutím č. p.\nPPZ-HCP-BA2-2020/038562-007 zo dňa 17. augusta 2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) potvrdil\nprvostupňové rozhodnutie a odvolanie žalobcu zamietol.\nII. Správna žaloba\n12. Žalobca sa správnou žalobou podanou dňa 6. októbra 2020 na Krajskom súde v Bratislave\ndomáhal preskúmania zákonnosti, zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na\nďalšie konanie. V odôvodnení žaloby uviedol, že s napadnutým rozhodnutím v celom rozsahu nesúhlasí\nz dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), teda z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok\ndôvodov a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy je nedostačujúce na riadne posúdenie\nveci.\n13. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola žiadosť žalobcu\no udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky zamietnutá z dôvodu podľa § 54\nods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, t. j. z dôvodu, že je dôvodné podozrenie, že žalobca\nohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, hoci je\nzachytené na ôsmich stranách, neobsahovalo žiaden iný dôvod smerujúci k zamietnutiu žiadosti žalobcu.\nNapadnuté rozhodnutie, ktorým bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené, sa rovnako napriek svojej\nrozsiahlosti obmedzilo iba na konštatovanie existencie utajovanej informácie, ku ktorej SIS odmietla\nposkytnúť akékoľvek odôvodnenie, pretože zákon o pobyte cudzincov jej takú povinnosť neukladá.\nŽalobca tak nevie, čo je obsahom utajovanej informácie. Na žiadosť právneho zástupcu žalobcu táto\ninformácia nebola sprístupnená. Žalobca tak nie je ani čiastočne oboznámený s tým, z akých dôvodov\nbola odmietnutá žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky.\n14. Dňa 12. decembra 2018 vydal Ústavný súd Slovenskej republiky nález sp. zn. PL. ÚS 8/2016,\nktorého podstatou je záver, že ak z dôvodu bezpečnosti štátu nemožno dotknutej osobe oznámiť\npresné a úplné dôvody tvoriace základ rozhodnutí (podľa § 120 ods. 2 písm. a) až i) zákona o pobyte\ncudzincov a podľa § 52 ods. 2 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov, súdny prieskum takýchto rozhodnutí nemôže byť z hľadiska\nochrany práv a právom chránených záujmov takejto osoby efektívny, nemôže byť ani dostatočnou\nzárukou proti prípadnej svojvôli kompetentného štátneho orgánu a nemôže ani reálne napĺňať základné\nprávo dotknutej osoby na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky. V\ndôsledku uvedeného nálezu stratilo účinnosť a po uplynutí šiestich mesiacov aj platnosť ustanovenie\n§ 120 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov vrátane písm. g), podľa ktorého policajný útvar uvedie v\nodôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ak ide\no rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu podľa § 54 ods. 2 písm. b), ak je\ndôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu. Stratou účinnosti a\nplatnosti § 120 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov stratili prvostupňový orgán a žalovaný možnosť vydať\nrozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu bez odôvodnenia iba s odkazom na\nexistenciu informácie o tom, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu. Ústavný súd\nSlovenskej republiky uložil orgánom verejnej správy povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutie aj vtedy, ak\n\núdajne existujú informácie o hrozbe účastníka konania pre bezpečnosť štátu. Ak k takému odôvodneniu\nrozhodnutia nie je nápomocná SIS, musí rozhodnutie riadne odôvodniť z pohľadu účastníka konania ako\naj súdu sám orgán verejnej správy. Ak totiž absentuje odôvodnenie rozhodnutia, absentuje aj rozumný\npodklad pre konštatovanie existencie dôvodu podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov\na utajovaná informácia SIS, ktorú účastníkovi konania nemožno aspoň čiastočne sprístupniť, je pre\npotreby konania orgánov verejnej správy v súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky\nnepoužiteľná. Až pri existencii riadneho odôvodnenia rozhodnutia spoľahlivo preukazujúceho, že sú\nskutočne dané okolnosti svedčiace o nebezpečnosti účastníka konania, možno dospieť k záveru, že je\ndaný dôvod podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a napokon aj k záveru, že správne\norgány nemajú inú možnosť ako žiadosť účastníka konania zamietnuť.\n15. Žalobca riadne podal žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu a predložil k svojej žiadosti všetky\ndoklady vyžadované zákonom. Na území Slovenskej republiky sa pred podaním žiadosti zdržiaval\noprávnene po dobu piatich rokov, preukázal pravidelné a stabilné zdroje a splnil ďalšie podmienky\nvyžadované ustanoveniami zákona o pobyte cudzincov a prvostupňovým orgánom. Počas svojho pobytu\nna území Slovenskej republiky sa nedopustil konania, pre ktoré by bolo možné spomenúť hrozbu jeho\nosoby pre bezpečnosť štátu. Rovnako sa takého konania nedopustil v krajine pôvodu, nakoľko pre\nzískanie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky mal povinnosť predložiť doklad\no svojej bezúhonnosti aj z krajiny pôvodu. K dnešnému dňu tak neexistuje žiaden záznam z krajiny\npôvodu žalobcu a zo Slovenskej republiky nasvedčujúci tomu, že by bol žalobca hrozbou pre bezpečnosť\nštátu. Napriek tomu údajne existujú utajované informácie, pre ktoré bola žiadosť žalobcu o udelenie\nprechodného pobytu zamietnutá.\n16. V nadväznosti na uvedené sú prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie založené na\nexistencii jedinej utajovanej informácie, ktorej nositeľom je SIS, ktorej obsah žalobcovi nie je známy.\nInformácia sa pritom stala jediným podkladom rozhodnutia hoci v prípade posudzovania žiadosti o\nudelenie dlhodobého pobytu v zmysle § 51 a nasl. zákona o pobyte cudzincov existencia nesúhlasného\nstanoviska SIS sama osebe nemôže byť dôvodom pre zamietnutie žiadosti žalobcu. Dôvodom pre\nzamietnutie jeho žiadosti v zmysle § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov môže byť len\npresvedčenie žalovaného nemajúce žiadne logické pochybnosti o tom, že žalobca je osobou, ktorá môže\nohroziť bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n17. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 4. decembra 2020 zhrnul priebeh administratívneho konania\na následne opätovne poukázal na ustanovenie § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, podľa\nktorého policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že\nštátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Toto\nustanovenie je kogentné, čo znamená, že pre orgán verejnej správy neexistuje pri naplnení dôvodov\nna zamietnutie žiadosti o dlhodobý pobyt iná možnosť, len takúto žiadosť zamietnuť. V prípade žalobcu\nje z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zrejmé, čo slúžilo ako podklad pre vydanie rozhodnutia\no zamietnutí žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky. Základom\npre odôvodnenie bola písomnosť so stupňom utajenia „Vyhradené“, a teda táto písomnosť požíva\nochranu, ktorá je poskytnutá ZoOUS. Žalovaný ani prvostupňový orgán tak obsah tejto písomnosti\nnemohli prezradiť, čo však dostatočne odôvodnili vo svojich rozhodnutiach.\n18. Ďalej žalovaný poukázal, že pre rozhodovanie v tejto veci nebol relevantný § 120 ods. 2 zákona\no pobyte cudzincov. V predmetnom konaní sa rozhodlo na základe stanoviska SIS, ktorá niekoľkokrát\nvo svojom stanovisku uviedla, že nesúhlasí s udelením pobytu, nakoľko disponuje informáciami\nk osobe žalobcu, na základe ktorých je dôvodná obava, že žalobca ohrozí bezpečnosť štátu.\nUtajované informácie obsahovali spravodajské informácie, ktorých pôvodcom bola SIS. Z uvedeného\ndôvodu nebolo v kompetencií prvostupňového orgánu ani žalovaného zasahovať do činnosti SIS\nk spôsobu získania spravodajských informácií. Taktiež prvostupňový orgán ani žalovaný nemali dôvod\nspochybňovať relevantnosť a pravdivosť týchto informácií získaných SIS k žalobcovi.\n19. Doloženie zákonom predpísaných dokladov a splnenie podmienky oprávneného a nepretržitého\nzdržiavania sa na území Slovenskej republiky po dobu piatich rokov bezprostredne pred podaním\nžiadosti je jednou, nie však jedinou podmienkou na udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej\n\nrepubliky. Žalovaný je presvedčený o tom, že žalobca bol oboznámený s podstatou vydania rozhodnutia\no zamietnutí žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky t. j. že SIS vydala\npísomnosť, v ktorej uvádza dôvodné podozrenie, že žalobca ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný\nporiadok.\n20. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca v odvolaní a ani v správnej žalobe neuviedol podstatné\nskutočnosti, ktoré by mali akýkoľvek vplyv na zmenu ním prijatého rozhodnutia.\nIV. Replika žalobcu\n21. Žalobca v podanej replike opätovne skonštatoval, že žalovaný má v každom prípade povinnosť\nodôvodniť svoje rozhodnutie, a to aj v prípade existencie informácie utajenej podľa osobitného predpisu.\nV tom spočíva význam rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 8/2016 zo\ndňa 12. decembra 2018. Podstatou rozhodnutia je záver, že ak z dôvodu bezpečnosti štátu nemožno\ndotknutej osobe oznámiť presné a úplné dôvody tvoriace základ rozhodnutí, súdny prieskum takýchto\nrozhodnutí nemôže byť z hľadiska ochrany práv a právom chránených záujmov takejto osoby efektívny,\nnemôže byť ani dostatočnou zárukou proti prípadnej svojvôli kompetentného štátneho orgánu a nemôže\nani reálne napĺňať základné právo dotknutej osoby na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy\nSlovenskej republiky.\n22. Rozhodnutie postavené na údajnej existencii informácie evidovanej SIS nie je riadne odôvodnené\na nie je možné ho ani podrobiť relevantnému súdnemu prieskumu. Nesúhlasné stanovisko SIS nie je\ndôvodom, aby prvostupňový orgán a žalovaný svoje rozhodnutia riadne neodôvodnili, pričom podstatnou\nnie je kvantita, ale kvalita rozhodnutia, pretože za riadne odôvodnenie rozhodnutia nemožno považovať\nmnožstvo strán pojednávajúcich o nemožnosti zverejniť informáciu o SIS. Aj samotné vyjadrenie k žalobe\nzvolilo obdobný prístup k prípadu žalobcu.\n23. Dlhodobý pobyt, ktorého udelenie je predmetom žiadosti žalobcu, je osobitne upravený v § 51 a nasl.\nzákona o pobyte cudzincov, pričom v § 54 ods. 2 sú aj osobitne upravené dôvody zamietnutia žiadosti.\nMedzi dôvodmi zamietnutia nie je existencia nesúhlasného stanoviska SIS podľa § 125 ods. 6 zákona\no pobyte cudzincov. Aj zo systematiky zákona o pobyte cudzincov tak vyplýva, že existencia stanoviska\nSIS sama osebe nemôže byť dôvodom pre zamietnutie žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu. Žalobca\ntak trvá na podanej žalobe\n24. Žalovaný na repliku žalovaného nereagoval.\nV. Relevantná právna úprava\n25. Podľa § 52 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar udelí dlhodobý pobyt, ak nie\nsú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 54 ods. 2, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý sa na\núzemí Slovenskej republiky zdržiava oprávnene a nepretržite po dobu piatich rokov bezprostredne pred\npodaním žiadosti.\n26. Podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie\ndlhodobého pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu\nalebo verejný poriadok.\n27. Podľa § 54 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý postupuje podľa odseku 2 písm.\nb), posúdi mieru ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku vyplývajúcu z trestného činu\nspáchaného štátnym príslušníkom tretej krajiny a z jeho závažnosti alebo vyplývajúcu z nebezpečenstva\nhroziaceho od štátneho príslušníka tretej krajiny a zohľadní dĺžku pobytu a rozsah väzieb s krajinou\npôvodu.\n28. Podľa § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar si na posúdenie žiadosti o udelenie\nprechodného pobytu a žiadosti o udelenie trvalého pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny staršieho\nako 14 rokov vyžiada stanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, ktorí pri\nnesúhlase s udelením pobytu zašlú nesúhlasné stanovisko policajnému útvaru do pätnástich dní od\n\ndoručenia žiadosti o stanovisko. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo v stanovisku\npodľa predchádzajúcej vety prihliadajú na záujmy štátu v rozsahu svojej pôsobnosti.\nVI. Pojednávanie\n29. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022\nZ. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022\nZ. z. prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v\nktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre\na Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v\nBratislave sp. zn. 1S/219/2020 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-1S/219/2020.\n30. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný\nrozsahom a dôvodmi podanej žaloby a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal na\npojednávaní konanom dňa 17. septembra 2025 žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a dospel\nk záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Súd rozhodol na pojednávaní rozsudkom, ktorý vyhlásil\npostupom podľa ust. § 137 ods. 3 prvá veta zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v prítomnosti právnej zástupkyne žalobcu, pričom žalovaný svoju\nneprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil.\nVII. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty\n31. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. p. PPZ-HCP-BA2-2020/038562-007\nzo dňa 17. augusta 2020, ktorým podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu\na potvrdil rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava č. p.: PPZ-HCPBA6-192-022/2020-TPC zo dňa 23. apríla 2020, ktorým bola v zmysle ust.§ 54 ods. 2 písm. b) zákona o\npobyte cudzincov zamietnutá žiadosť žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu, pretože existuje dôvodné\npodozrenie, že ako štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu.\n32. V preskúmavanej veci bolo zásadným posúdenie otázky zákonnosti postupu a rozhodnutia\npríslušných orgánov verejnej správy, ktoré aplikujúc ustanovenia zákona o pobyte cudzincov zamietli\nžiadosť žalobcu, štátneho príslušníka Ukrajiny, o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej\nrepubliky, a to na podklade nesúhlasného stanoviska SIS, vyžiadaného postupom podľa § 125 ods.\n6 zákona o pobyte cudzincov. Na základe informácií utajovaného charakteru, so stupňom utajenia\n„Vyhradené“, správne orgány dospeli k záveru, že žalobca predstavuje hrozbu pre bezpečnosť\nštátu. Úlohou správneho súdu bolo tak posúdiť zákonnosť postupu orgánov verejnej správy, ktoré\nv odôvodnení svojich rozhodnutí uviedli iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej\nrepubliky, bez bližšej špecifikácie dôvodov, s odkazom na režim ich utajenia v zmysle ZoOUS, v dôsledku\nčoho žalobca nebol oboznámený s dôvodmi (ani len s ich podstatou), na základe ktorých sa dospelo k\nzáveru, že predstavuje hrozbu pre bezpečnosť štátu, a tieto dôvody tvoria základ ich rozhodnutí.\n33. Žalobca v správnej žalobe namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného ako aj\nprvostupňového rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, nedostatočné zistenie skutkového stavu pre\nriadne posúdenie veci, nesprávne právne posúdenie veci a použitie neúčinného právneho predpisu.\n34. Správny súd predovšetkým považuje za potrebné uviesť, že otázky týkajúce sa oboznamovania\nžiadateľa o pobyt s podkladmi rozhodnutia a náležitostí odôvodnenia rozhodnutia príslušných orgánov\nvo veciach pobytu v prípadoch, kedy je podkladom rozhodnutia informácia SIS v utajovanom režime,\nbola opakovane riešená Ústavným súdom Slovenskej republiky v konaní o súlade právnych predpisov\npodľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery\nnálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. PL.ÚS 8/2016 zo dňa 12. decembra 2018,\nv ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil nesúlad ustanovenia §120 ods. 2 zákona o pobyte\ncudzincov v príslušnom znení (v zmysle ktorého policajný útvar uviedol v odôvodnení rozhodnutia iba\nskutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky bez bližšieho odôvodnenia rozhodnutia\no zamietnutí, prípadne zrušení určeného druhu pobytu) s čl. 46 ods.1 a 2, č. 47 ods. 3 a čl. 48 ods.\n2 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 47\nCharty základných práv Európskej únie. Ďalej správny súd poukazuje na závery nálezu Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 17/2022 zo dňa 13. decembra 2023, v ktorom Ústavný súd\n\nSlovenskej republiky vyslovil protiústavnosť ustanovenia § 33 ods. 6 písm. o) a § 48 ods. 2 písm. h)\nzákona o pobyte cudzincov v príslušnom znení, a to ich rozpor s článkom 46 ods. 1 a 2 v spojení s\nčlánkom 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. V zmysle § 33 ods. 6 písm. o) zákona o pobyte cudzincov\nv znení účinnom do 13. februára 2024 mal policajný útvar zamietnuť žiadosť o udelenie prechodného\npobytu, ak stanovisko podľa § 125 ods. 6 (teda aj stanovisko SIS) obsahovalo nesúhlas s udelením\nprechodného pobytu. Obdobne ustanovenie § 48 ods. 2 písm. h) zákona o pobyte cudzincov v znení\núčinnom do 13. februára 2024 ustanovovalo, že policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie trvalého\npobytu, ak stanovisko podľa § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov obsahovalo nesúhlas s udelením\ntrvalého pobytu. Z argumentácie Ústavného súdu Slovenskej republiky uvedenej vo vyššie uvedených\nnálezoch správny súd vychádzal aj pri posudzovaní dôvodnosti správnej žaloby v preskúmavanej veci.\nÚstavný súd Slovenskej republiky aj s poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) zdôraznil, že účastníkovi konania je v takýchto prípadoch potrebné oboznámiť aspoň\npodstatu dôvodov týkajúcich sa verejnej bezpečnosti, ktoré tvoria základ rozhodnutia, ak už z dôvodu\nochrany verejnej bezpečnosti nemožno dotknutému účastníkovi konania oznámiť presné a úplné dôvody\ntvoriace základ rozhodnutí týkajúcich sa pobytu. Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane uviedol,\nže oboznámenie aspoň s podstatou dôvodov stanoviska spravodajských služieb, pre ktoré bol vyslovený\nnesúhlas s udelením žiadaného pobytu, by žiadateľovi umožnilo posúdiť, či je pre neho vôbec užitočné\nobrátiť sa na správny súd. Ústavný súd Slovenskej republiky uznal, že v určitých prípadoch nie je možné\nprávo na kontradiktórne konanie realizovať v absolútnom rozsahu a že rozsah realizácie tohto práva sa\nmôže meniť v závislosti od osobitosti konkrétneho prípadu.\n35. Ústavný súd Slovenskej republiky v predmetnom náleze sp. zn. PL.ÚS 17/2022 zo dňa 13. decembra\n2023 skonštatoval protiústavnosť takej právnej úpravy, v zmysle ktorej bola zamietnutá žiadosť o\nprechodný alebo trvalý pobyt, ak bolo v administratívnom konaní predložené orgánom cudzineckej\na hraničnej polície nesúhlasné stanovisko SIS v utajovanom režime. V preskúmavanej veci rozhodli\norgány verejnej správy o žiadosti žalobcu o dlhodobý pobyt podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte\ncudzincov, teda podľa inej právnej úpravy ako tej, ktorej ústavná udržateľnosť bola riešená v označenom\nnáleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 17/2022 zo dňa 13. decembra 2023. Za\npodstatné však správny súd považuje skutočnosť, že aj v administratívnom konaní, ktorého výsledkom\nsú preskúmavané rozhodnutia, rovnako prvostupňový orgán žiadal o stanovisko SIS postupom podľa §\n125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov (ktorého protiústavnosť nebola v tomto Náleze Ústavného súdu\nSlovenskej republiky konštatovaná s tým, že regulačná podstata tohto ustanovenia spočíva výlučne v\npovinnosti orgánu verejnej správy vyžiadať si stanovisko SIS a Vojenského spravodajstva, pričom oba\norgány sú v prípade nesúhlasného stanoviska povinné zaslať policajnému útvaru v lehote 15 dní od\ndoručenia žiadosti stanovisko, teda zákon o pobyte cudzincov nepredpokladá povinnosť spravodajských\nslužieb formulovať závery stanoviska alternatívne (súhlas-nesúhlas), ale nevylučuje ani inú podobu\nstanoviska) a v odôvodnení rozhodnutí uviedli len tú skutočnosť, že SIS ako štátny orgán, ktorý plní\núlohy vo veciach ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu a ochrany\nzahraničnopolitických a hospodárskych záujmov štátu v rozsahu vymedzenom zákonom o SIS, vydal\nnesúhlasné stanovisko s dlhodobým pobytom žalobcu po vyhodnotení informácií, ktorými disponuje\n(so záverom, že žalobca môže ohroziť bezpečnosť Slovenskej republiky). Procesný postup a následné\nposúdenie veci je teda vo svojich dôsledkoch obdobné ako pri aplikácii ustanovení § 33 ods. 6 písm.\no) a § 48 ods. 2 písm. h) zákona o pobyte cudzincov, ktorých protiústavnosť Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky vyslovil v označenom Náleze sp. zn. PL.ÚS 17/2022 zo dňa 13. decembra 2023.\n36. V preskúmavanej veci bola zamietnutá žiadosť žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu z dôvodu,\nže SIS vyjadrila nesúhlas s jeho dlhodobým pobytom na území Slovenskej republiky, pretože existuje\ndôvodné podozrenie, že ako štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu (Slovenskej\nrepubliky). Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalobcovi nebola oznámená ani len podstata\ndôvodov, pre ktoré nebol udelený súhlas s jeho dlhodobým pobytom na území Slovenskej republiky,\nneboli mu sprístupnené a ani v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí neboli uvedené žiadne\nkonkrétne skutočnosti, ktoré boli dôvodom pre zamietnutie jeho žiadosti o dlhodobý pobyt. Žalobca sa z\nodôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí dozvedel len to, že SIS na základe vyhodnotenia informácií,\nktoré má k dispozícii, neudelila súhlas s jeho dlhodobým pobytom na území Slovenskej republiky.\nVydané rozhodnutia teda neobsahovali žiadne konkrétne skutočnosti alebo informácie, resp. nebolo v\nnich označené žiadne konkrétne konanie žalobcu osvedčujúce záver o existencii dôvodného podozrenia,\nže ohrozí bezpečnosť štátu, a to z hľadiska konkrétnych pojmových znakov uvedených v ust. § 2 ods.\n1 písm. l) zákona o pobyte cudzincov. Pre náležité odôvodnenie rozhodnutia nepostačuje len odkaz na\n\nexistenciu negatívneho/nesúhlasného stanoviska SIS k žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu.\nSprávny súd pri vyhodnocovaní žalobných námietok žalobcu, vychádzajúc aj z argumentácie vyšších\nsúdnych autorít uvedených vo vyššie označených rozhodnutiach, dospel k záveru, že preskúmavané\nrozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\n37. Správny súd ďalej poukazuje na to, že rozhodovanie vo veciach prechodného pobytu, trvalého\npobytu a tiež dlhodobého pobytu, je konaním, v ktorom o právach, právom chránených záujmoch alebo\npovinnostiach adresátov verejnej správy (štátnych príslušníkov tretej krajiny) rozhoduje orgán verejnej\nsprávy. Ide o konanie, ktoré zahŕňa vecný rozsah pôsobnosti Správneho poriadku vymedzený v § 1ods.\n1 (v spojení s § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov). Za takého právneho stavu, v rámci ktorého\nštát, zastúpený príslušným orgánom verejnej správy, zasahuje do sféry právneho postavenia fyzickej\nosoby, nie je možné v zásade pripustiť myšlienku, že by adresát verejnoprávneho aktu, ktorý konštituuje\njeho práva a povinnosti, nemal možnosť sa oboznámiť s dôvodmi, ktoré k rozhodnutiu viedli. Aby k\ntakejto situácii nemohlo dôjsť, samotný Správny poriadok upravuje niekoľko procesných záruk, počnúc\nzásadou vyplývajúcou z ust. § 3 ods. 2, podľa ktorého sú správne orgány povinné postupovať v konaní\nv úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne\nobhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy, a tiež zásadou, podľa\nktorej rozhodnutie orgánov verejnej správy musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci (§ 3 ods.\n5 Správneho poriadku). Z citovaných ustanovení Správneho poriadku je možné vyvodiť ich základný\nzmysel, aby účastník konania mohol z konkrétneho rozhodnutia vydaného v jeho veci zistiť, prečo, resp.\nna základe akých dôvodov, orgán verejnej správy dospel k určitému záveru a vydal svoje rozhodnutie.\nTieto zásady sú zároveň premietnuté do ďalších ustanovení Správneho poriadku, pričom v súvislosti\ns preskúmavanou vecou možno poukázať na inštitút nazerania do spisov (§ 23), povinnosť orgánu\nverejnej správy zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady\npre rozhodnutie (§ 32 ods. 1), právo účastníka konania navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť\nsvedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke (§ 33 ods. 1), povinnosť orgánu\nverejnej správy dať účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k\njeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie (§ 33 ods. 2). Rovnako\ndôležitý význam majú tiež ust. § 46 Správneho poriadku, podľa ktorého musí byť rozhodnutie v súlade\nso zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo\nspoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti a ust. § 47 ods. 3 Správneho\nporiadku, podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy uvedie, ktoré skutočnosti boli\npodkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu\npri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami\núčastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n38. Vyššie uvedené základné zásady správneho konania sú premietnutím čl. 48 ods. 2 veta prvá\nÚstavy Slovenskej republiky. Právo na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom, ako súčasť\npráva na spravodlivý proces, je úzko prepojené so zásadou kontradiktórnosti konania, ktorej aspekty\nsú súčasťou zásady ústnosti, ale aj princípu rovnosti pred súdom (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky). Podstatou zásady kontradiktórnosti je primárne požiadavka umožňujúca stranám sporu,\naby sa oboznámili a mali možnosť podať stanovisko ku všetkým dôkazom, ktoré boli predložené buď\nprotistranou alebo vykonané z iniciatívy orgánu, pred ktorým sa vedie konanie (napr. rozhodnutia ESĽP\nvo veciach Brandstetter proti Rakúsku zo dňa 28. augusta 1991, Barbera, Messegué a Jabardo proti\nŠpanielsku zo dňa 6. decembra 1988, Vermeulen proti Belgicku zo dňa 20. februára 1996). ESĽP\nv rozsudku zo dňa 18. februára 1997 vo veci Nideröst-Huber proti Švajčiarsku uviedol, že pri posudzovaní\ndodržania spravodlivého konania nie je dôležitý význam dôkazu pre rozhodnutie príslušného orgánu,\nale samotná skutočnosť, či sa mohla k nemu protistrana vyjadriť. Nie je teda dôležitý obsah vyjadrenia\ndokumentu alebo iného dôkazného prostriedku, ale forma dokumentujúca, či bol s týmito dôkazmi\núčastník konania oboznámený, a či tak mal možnosť sa k nim aj vyjadriť (napr. rozhodnutie ESĽP vo veci\nWerz proti Švajčiarsku zo dňa 17. decembra 2009, príp. rozhodnutie D. a ostatní proti Českej republike\nzo dňa 21. júna 2005).\n39. Ako už uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. PL. ÚS 17/2022 zo dňa 13.\ndecembra 2023, právo na kontradiktórne konanie nie je absolútne a jeho rozsah sa môže meniť\nv závislosti od osobitností konkrétneho prípadu. Jeho dôležitosť je však umocnená predovšetkým v\nsituáciách, keď je dôkaz, ku ktorému sa účastník konania nemôže vyjadriť, rozhodujúci pre celé konanie.\nUvedené platí aj v prípade, pokiaľ podklad tvoria utajované informácie v zmysle ZoOUS. V predmetnej\n\nveci zásadný a v podstate aj jediný podklad pre vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti žalobcu o\nudelenie dlhodobého pobytu predstavovalo nesúhlasné stanovisko SIS vydané na základe informácií\nutajovaného charakteru, so stupňom utajenia „Vyhradené“, na ktoré sa vzťahuje režim ZoOUS, a ktoré\nsi prvostupňový orgán vyžiadal v súlade s § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov. Prvostupňový orgán\nako aj žalovaný na základe uvedeného stanoviska dospeli k záveru, že žalobca predstavuje hrozbu pre\nbezpečnosť štátu a keďže sa na uvedené informácie utajovaného charakteru vzťahuje režim ZoOUS,\nz tohto dôvodu neboli súčasťou administratívneho spisu, nebolo možné ich zverejniť, ani ich uviesť\nv odôvodnení rozhodnutí a ani sprístupniť žalobcovi.\n40. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že uvedenou problematikou sa zaoberal aj Najvyšší správny\nsúd Slovenskej republiky, ktorý vo svojom rozsudku sp. zn. 6Sak/4/2023 zo dňa 30. júla 2024 uviedol:\n„38. ...Sprístupnením utajovaných skutočností nepovolanej osobe by mohlo dôjsť k zmareniu aktivít\nvykonávaných v súvislosti s dotknutou osobou a zároveň aj k odhaleniu používaných foriem, metóda\nprostriedkov vyšetrovania. Za tohto stavu potom nemusí vždy (a niekedy ani nemôže) do úvahy\nprichádzať úplné a presné oboznámenie účastníka konania s týmito podkladmi, čo možno rozumne\nodôvodniť ochranou záujmov týkajúcich sa národnej bezpečnosti, zvlášť, ak by sprístupnenie takýchto\ninformácií mohlo priamo a osobitne ohroziť národnú bezpečnosť štátu, prípadne v tomto spojení národnú\nbezpečnosť iného (členského) štátu, alebo mohlo ohroziť život, zdravie alebo slobodu osôb, alebo\nodhaliť konkrétne vyšetrovacie metódy, ktoré používajú orgány poverené špecializovanými úlohami\nv oblasti národnej bezpečnosti, a tým vážne narušiť plnenie budúcich úloh týchto orgánov, prípadne\nim k plneniu týchto úloh zabrániť. Z uvedeného potom vyplýva požiadavka, aby príslušné orgány v\nkontexte na ochranu utajovaných skutočností zvolili také postupy a realizovali také úkony, ktorých\npreskúmateľnosť je obmedzená tak, aby sa zákonom sledovaný cieľ mohol dosiahnuť bez ohrozenia\nbezpečnostných záujmov štátu a nevznikali s tým spojené ujmy (zásada minimalizácie informácií,\nzásada dôvernosti informácií).\n39. Nadväzne na uvedené možno poukázať aj na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, podľa\nktorej zo zásady kontradiktórnosti, ktorá je súčasťou práv na obhajobu uvedených v už spomínanom\nčlánku 47 Charty základných práv Európskej únie, vyplýva, že účastníci konania musia mať právo\noboznámiť sa so všetkými dôkazmi alebo vyjadreniami predloženými pred súdom, aby mohli jeho\nrozhodnutie ovplyvniť alebo sa k týmto dôkazom vyjadriť, čo si vyžaduje, aby dotknutá osoba mala\nmožnosť oboznámiť sa so skutočnosťami uvedenými v spise, ktoré má k dispozícii súd rozhodujúci\no žalobe podanej proti tomuto rozhodnutiu. Právo na obhajobu nie je absolútnym právom a právo na\nprístup k spisu, ktoré je nevyhnutnou súčasťou týchto práv, môže byť tiež obmedzené na základe\nvyváženia práva dotknutej osoby na účinný prostriedok nápravy na jednej strane a záujmov uvedených\nna odôvodnenie nesprístupnenia časti spisu tejto osobe na druhej strane, najmä ak sa tieto záujmy\ntýkajú národnej bezpečnosti. V správnom, ako aj súdnom konaní sa však môže ukázať nevyhnutné, že\nurčité informácie sa dotknutej osobe nebudú môcť sprístupniť, najmä vzhľadom na dôvody súvisiace\ns národnou bezpečnosťou, avšak je potrebné odmietnuť, aby sa právo na obhajobu obmedzilo na\nnulu, a to bez ohľadu na citlivosť dotknutej oblasti. Toto obmedzenie spočívajúce v nesprístupnení\nvšetkých informácií tvoriacich záväzný podklad pre ďalší postup správneho orgánu však nesmie viesť\nk tomu, že právo dotknutej osoby na obhajobu bude zbavené akejkoľvek účinnosti a že svojho obsahu\nbude zbavené aj právo podať opravný prostriedok, ktoré táto osoba musí mať podľa tohto článku,\nnajmä tým, že táto osoba alebo prípadne jej právny zástupca nebudú oboznámení ani len s podstatou\ndôvodov (angl. „the essence of the grounds“/nem. „der wesentliche Inhalt“), na ktorých je založené\nrozhodnutie prijaté voči tejto osobe. Hoci právo Únie umožňuje členským štátom, najmä ak si to vyžaduje\nnárodná bezpečnosť, neposkytnúť dotknutej osobe priamy prístup k celému jej spisu, nemožno túto\nskutočnosť bez porušenia zásady efektivity, práva na riadnu správu vecí verejných a práva na účinný\nprostriedok nápravy vykladať v tom zmysle, že umožňuje príslušným orgánom uviesť túto osobu do\nsituácie, v ktorej by ani ona, ani jej právny zástupca nemali možnosť, a to v prípade potreby aj v\nrámci osobitného konania, ktorého účelom je zachovanie národnej bezpečnosti, účinne sa oboznámiť s\npodstatou rozhodujúcich skutočností uvedených v tomto spise. V tejto súvislosti už Súdny dvor Európskej\núnie rozhodol, že v prípade, keď je sprístupnenie informácií zo spisu obmedzené z dôvodov národnej\nbezpečnosti, nie je dostatočne zabezpečené rešpektovanie práv dotknutej osoby na obhajobu tým, že\ntáto osoba má možnosť získať za určitých podmienok povolenie na prístup k týmto informáciám, ktoré\nje sprevádzané úplným zákazom použitia takto získaných informácií na účely správneho konania alebo\nsúdneho konania (pozri rozsudky Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 4. júna 2013, C-300/11 vo\nveci ZZ proti Secretary of State for the Home Department, zo dňa 22. septembra 2022, C-159/21 vo\nveci GM proti Országos Idegenrendészeti Főigazgatósag, alebo pomerne aktuálny rozsudok v spojený\n\nveciach zo dňa 25.apríla 2024, C-420/22 a C-528/22 vo veci NW a PQ proti Országos Idegenrendészeti\nFőigazgatósag).Možno tiež doplniť, že právo na obhajobu nie je dostatočne zaručené iba prístupom súdu\nk utajovaným skutočnostiam a nemôže nahradiť prístup k informáciám v spise dotknutou osobou, ak\nsa nemôže oboznámiť ani s podstatou dôvodov, na ktorých sa rozhodnutie zakladá (rozsudok Súdneho\ndvora Európskej únie C-159/21 vo veci GM proti Országos Idegenrendészeti Főigazgatósag zo dňa 22.\nseptembra 2022).\n40. Oboznámenie žiadateľa o udelenie dlhodobého pobytu aspoň s podstatou dôvodov stanoviska\nspravodajských služieb, pre ktoré bol v stanovisku Slovenskej informačnej služby vyslovený nesúhlas\ns udelením dlhodobého pobytu, by žiadateľovi umožnilo posúdiť, či je pre neho vôbec užitočné obrátiť\nsa na správny súd. Základné právo na súdnu ochranu v správnom súdnictve totiž predpokladá nielen\nformálne umožnenie prístupu preverovanej osoby k súdnej ochrane, ale tiež taký prístup, ktorý bude\nznamenať efektívny pokus o ochranu individuálnych záujmov takej osoby. Táto efektívnosť závisí od\nmnohých faktorov, predovšetkým však od práva dotknutej osoby brániť svoje záujmy za najlepších\nmožných podmienok, čo v kontexte posudzovaného zákona znamená, že dotknutá osoba má možnosť\nvyžadovať od príslušného orgánu oznámenie aspoň základných dôvodov jeho rozhodnutia, a tak so\nznalosťou veci posúdiť, či je pre ňu užitočné obrátiť sa s príslušným návrhom na súd. Príslušný súd môže\nzabezpečiť efektívnu ochranu dotknutých práv a právom chránených záujmov tejto osoby len vtedy, keď\npredmetom jeho kontroly (prieskumu) bude zákonnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Iba tak sa\nz hľadiska dotknutej osoby môže vylúčiť svojvôľa alebo iný ústavne neudržateľný postup pri napĺňaní\núčelu zákona o ochrane utajovaných skutočností vo vzťahu k preverovanej osobe (analogicky pozri\nnález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 12. decembra 2018, sp. zn. PL. ÚS 8/2016, nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. decembra 2023, sp. zn. PL. ÚS 17/2022, prípadne\nmutatis mutandis nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11. februára 2004, sp. zn. PL. ÚS\n15/03).“\n41. Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že pokiaľ orgány verejnej správy rozhodli o\nzamietnutí žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu s odkazom na nesúhlasné stanovisko\nSIS, vychádzajúceho z informácií, na ktoré sa vzťahuje režim utajenia podľa ZoOUS, a žalobcu\nprimeraným spôsobom (pri ktorom sa zohľadní nevyhnutný dôverný charakter týchto informácií)\nneupovedomili aspoň o podstate dôvodov, pre ktoré bol v tomto stanovisku vyslovený nesúhlas k\nudeleniu dlhodobého pobytu, čo by mu následne umožnilo efektívne využiť Ústavou Slovenskej republiky\na tiež medzinárodnými aktami (primárne v tomto kontexte Chartou základných práv Európskej únie)\ngarantované právo na spravodlivý proces (kontradiktórnosť, rovnosť účastníkov, právo na obhajobu,\nprístup k spisu), zaťažili konanie vadou, ktorá mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia vydaného v právnom\nrežime zákona o pobyte cudzincov.\n42. Z priebehu konania pred prvostupňovým orgánom a z administratívneho spisu je podľa správneho\nsúdu zrejmé, že právo na vyjadrenie sa k podkladu rozhodnutia a spôsobu jeho získania bolo žalobcovi\nposkytnuté len formálne, bez reálnej možnosti oboznámiť sa s obsahom tohto podkladu (stanoviska\nSIS), keďže neobsahovalo žiadne informácie, z ktorých by vyplývali konkrétne skutočnosti osvedčujúce\ndôvody pre vyvodenie záveru o existencii dôvodného podozrenia, že žalobca ako štátny príslušník\ntretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Žalobcovi tak nebolo umožnené využiť\nprocesné práva účastníka konania, ktoré sú s postupom podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku spojené,\na ktorých naplnenie je týmto ustanovením sledované. Prvostupňový orgán opomenul aplikovať zásadu\núzkej súčinnosti orgánu verejnej správy s účastníkom konania a nekonal v súlade s jeho povinnosťou,\nktorá je upravená v § 3 ods. 2 Správneho poriadku, v zmysle ktorej je orgán verejnej správy povinný\ndať účastníkom konania vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa\nvyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v odvolacom\nkonaní neodstránil vady konania zabezpečením sprístupnenia aspoň podstatných dôvodov ohľadom\nbezpečnostného rizika žalobcu pre štát, ktorých pôvodcom bola SIS, spôsobom, pri ktorom sa zohľadní\nnevyhnutný dôverný charakter týchto informácií, možno konštatovať, že okrem toho, že preskúmavané\nrozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, v\nkonaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo\nmať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.\n43. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci (vo vzťahu k\nnesprávnemu výkladu ust. § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a § 125 ods. 6 zákona o\npobyte cudzincov) správny súd uvádza, že vzhľadom na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej v prípade,\n\nak je rozhodnutie zrušované pre nepreskúmateľnosť, pretože v odôvodnení nie sú uvedené dôvody, pre\nktoré dotknutý orgán vo veci rozhodol (v prejednávanej veci v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí\nabsentujú konkrétne skutočnosti odôvodňujúce záver o existencii dôvodného podozrenia, že žalobca\nako štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok, pričom, ako už\nbolo uvedené, nepostačuje len všeobecný odkaz na existenciu negatívneho stanoviska SIS), bolo by\npredčasné vyvodiť záver o nesprávnom právnom posúdení veci. Je však možné súhlasiť s argumentáciu\nžalobcu, že § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov nespája s existenciou nesúhlasného stanoviska\nSIS taký právny následok, akým je zamietnutie žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu.\n44. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že súdny prieskum zákonnosti žalobcom napadnutých\nadministratívnych rozhodnutí má vo vzťahu k správnemu konaniu subsidiárnu povahu. Účelom\nsprávneho súdnictva nie je odstraňovať procesné vady administratívneho konania, dopĺňať dokazovanie,\nči zabezpečovať a vyhodnocovať podklady potrebné pre meritórne rozhodnutie vo veci, namiesto\npríslušného orgánu. Za daných okolností, spočívajúcich najmä v nepreskúmateľnosti vydaných\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, v nedostatočnom zistení skutkového stavu veci i v dôsledku\nporušenia práva žalobcu na spravodlivé konanie pred orgánom verejnej správy, správny súd nevyužil\nmožnosť oboznámiť sa s obsahom spisov obsahujúcich utajované skutočnosti. Správny súd zároveň\nuvádza, že v prípade, ak by sa aj oboznámil s informáciou, ktorá je utajovanou skutočnosťou, a ktorá\nje obsiahnutá v stanovisku SIS (keďže sudcom správneho súdu zo zákona o ochrane utajovaných\nskutočností nepochybne vyplýva oprávnenie na oboznámenie sa s utajovanými skutočnosťami), takýmto\npostupom by nahradil činnosť orgánu verejnej správy, t. j. aj postup, úvahu a právne posúdenie\norgánu verejnej správy. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžk/14/2018 zo dňa 24. októbra 2019, podľa ktorého správny súd\npreskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, no nesmie nahrádzať činnosť\norgánov verejnej správy. Pokiaľ sú informácie od SIS podkladom pre rozhodnutie orgánu verejnej správy,\nje to práve orgán verejnej správy, ktorý ich musí vyhodnotiť, t. j. takéto informácie musia predovšetkým\npodliehať hodnoteniu a úvahám orgánu verejnej správy. Orgán verejnej správy je teda tým subjektom,\nktorý účastníkovi konania v rámci svojej kompetencie zverenej zákonom v administratívnom konaní ako\naj v rozhodnutí odôvodní, aký rozsah z utajovanej informácie je možné sprístupniť a či vôbec (a to\nprípadne aj v spolupráci s pôvodcom utajovanej skutočnosti a orgánmi, do ktorých kompetencie patrí\nvyhodnotenie bezpečnostných rizík), prípadne v rozhodnutí uvedie aspoň podstatné dôvody, uvedené\nv stanovisku SIS, resp. vyplývajúce z tohto stanoviska, z ktorých orgán verejnej správy rozhodujúci o\npodanej žiadosti účastníka konania vyvodil záver, že z nich vyplýva existencia dôvodného podozrenia,\nže účastník konania (žalobca) ohrozí bezpečnosť štátu, čo je zákonom predpokladaný dôvod pre\nzamietnutie žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu v zmysle § 54 ods. 2 písm. b) zákona o\npobyte cudzincov.\n45. Žalobca v správnej žalobe namietal aj nedostatočne zistený skutkový stav pre riadne posúdenie\nveci, tvrdiac, že prvostupňový orgán i žalovaný nedostatočne zistili skutkový stav vo vzťahu k údajnému\ndôvodnému podozreniu, že žalobca mal ohroziť bezpečnosť štátu s odkazom na negatívne stanovisko\nSIS, v ktorom nebola konkretizovaná podstata dôvodov týkajúcich sa nesúhlasného stanoviska s\nudelením dlhodobého pobytu žalobcovi, pričom orgány verejnej správy nezistili a nevyhodnotili skutkové\ndôvody, ktoré viedli SIS k vydaniu nesúhlasného stanoviska. Správny súd považoval uvedenú námietku\nza dôvodnú, stotožniac sa s argumentáciou žalobcu a konštatuje, že v dôsledku skutočnosti, že ani\nprvostupňový orgán a ani žalovaný v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí neuviedli konkrétne\nskutkové dôvody odôvodňujúce aplikáciu ust. § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, zistenie\nskutkového stavu orgánmi verejnej správy je nedostačujúce pre riadne posúdenie veci. Správny súd\nani z obsahu administratívnych spisov nezistil existenciu dôkazov, z ktorých by vyplývali skutkové\nzistenia odôvodňujúce záver o existencii dôvodného podozrenia, že žalobca ako štátny príslušník\ntretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu, a to označením konkrétneho konania alebo zistenia konkrétnych\nskutočností, na základe ktorých by bolo možné uvedený záver vyvodiť s prihliadnutím na ust. § 2\nods. 1 písm. l) zákona o pobyte cudzincov, v zmysle ktorého ohrozením bezpečnosti štátu sa pre\núčely tohto zákona rozumie konanie osoby, ktorým ohrozuje demokratický poriadok, zvrchovanosť,\núzemnú celistvosť alebo nedotknuteľnosť hraníc štátu, alebo konanie osoby, ktorým porušuje základné\npráva a slobody, ktorými sú chránené životy a zdravie osôb, majetok a životné prostredie. Takéto\nkonkrétne skutočnosti nevyplývajú ani z obsahu negatívneho stanoviska SIS, ktoré tvorilo podklad\npreskúmavaných rozhodnutí. Správny súd preto uvedenú námietku nedostatočne zisteného skutkového\nstavu pre riadne posúdenie veci vyhodnotil ako dôvodnú. Vyššie uvedené skutočnosti súčasne\n\nodôvodňujú záver správneho súdu o dôvodnosti námietky žalobcu, že v administratívnom spise sa\nnenachádzajú podklady, z ktorých by vyplývalo dôvodné podozrenie, že žalobca ohrozí bezpečnosť\nštátu, a teda je možné konštatovať, že skutkový stav, ktorý vzali orgány verejnej správy za základ\npreskúmavaných rozhodnutí, nemá oporu v administratívnom spise.\n46. Aplikujúc závery vyslovené v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 17/2022\nzo dňa 13. decembra 2023 bolo nevyhnutné, aby orgány verejnej správy primeraným spôsobom,\nzohľadniac nevyhnutný dôverný charakter spravodajských a operatívnych informácií, oboznámili žalobcu\naspoň s podstatou dôvodov, na základe ktorých bol stanoviskom SIS vyslovený nesúhlas k udeleniu\ndlhodobého pobytu žalobcu na území Slovenskej republiky, a to za účelom zachovania jeho práva na\nspravodlivý proces a zabezpečenie toho, aby sa žalobca mohol v konaní účinne brániť.\n47. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd rozhodnutie žalovaného ako aj\nprvostupňového orgánu zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. V\nďalšom konaní príslušný orgán opätovne rozhodne o žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu\nna území Slovenskej republiky a vysporiada sa so všetkými rozhodnými skutočnosťami potrebnými pre\nvydanie rozhodnutia tak, ako bolo vyššie uvedené, pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodní tak, aby\nspĺňalo základné požiadavky stanovené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku s prihliadnutím aj na ust. § 54\nods. 2 písm. b) v spojení s § 2 ods. 1 písm. l) zákona o pobyte cudzincov. Rozhodnutie tak musí spĺňať\naj povinný rozsah odôvodnenia vyplývajúci z vyššie citovaných nálezov Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, a teda v odôvodnení svojho rozhodnutia musí poskytnúť súhrnné a všeobecné informácie, z\nktorých pri svojom rozhodnutí vychádzal, bez toho, aby ich konkretizoval, avšak tak aby bolo dostatočne\nzrejmé a preskúmateľné, ako tieto informácie spracoval a vyhodnotil za účelom rozhodnutia v otázke\nudelenia dlhodobého pobytu žalobcu na území Slovenskej republiky. V prípade, že v konaní zistí, že\nžalobca skutočne prestavuje pre Slovenskú republiku bezpečnostné riziko, v prípustnej miere ozrejmí\naspoň všeobecné informácie o aktivitách zo strany žalobcu, v ktorých tvrdené bezpečnostné riziko má\nspočívať. Vysloveným právnym názorom v rozhodnutí správneho súdu je orgán verejnej správy v ďalšom\nkonaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).\n48. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná\nžalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania,\nak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, a preto mu\nsprávny súd priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Žalovaný je povinný\nzaplatiť žalobcovi trovy konania, o ktorých výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n49. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0\nods. 4 SSP).\n\n(§ 139\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP,\n§ 439 ods. 1 SSP a\n§ 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá nemá odkladný účinok\n(§ 446 ods. 1 SSP).\nO kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2\nSSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote\njedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§493e SSP).\nPodľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania\npodľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\n(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\n\nPodľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:2267ae28-188b-49d8-8844-3d2be1b356a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.17.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/2022 z 13. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-13", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.17.2022.1"}, {"guid": "ussr:0d4df2d9-9fb2-4685-96bc-2b3de4e93517", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.8.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2016 z 29. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-29", "citacie_n": 146, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.8.2016.1"}, {"guid": "ussr:7428e30b-e91d-4ce8-9154-48de7ef2eb8b", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/03 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 83, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7428e30b-e91d-4ce8-9154-48de7ef2eb8b"}], "citovane_v": []}