Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/285/2020 z 15. 5. 2025
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 15. mája 2025, sp. zn. BA-2S/285/2020, ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201748.2
Správny súd v Bratislave | BA-2S/285/2020 | ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201748.2 | 2025-05-15 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok), § 191 ods. 1 písm. c) SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/76025172-d6d9-40be-b51f-dea12761ec92
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201748.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
BA-2S/285/2020
1020201748
15. 05. 2025
JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M
ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201748.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M a
členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: JOPI TRADE, spol
s r.o., so sídlom Vlčany 155, Vlčany, IČO: 34 127 313, právne zastúpený: Nagy & Partners, s.r.o., so
sídlom Športová 470/11, Galanta, IČO: 36 869 341, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 101508295/2020 zo dňa 1. októbra 2020, takto
rozhodol:
I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstvo Slovenskej republiky č. 101508295/2020
zo dňa 1. októbra 2020 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
II.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:

I.
Priebeh administratívneho konania
1. Úrad pre vybrané hospodárske subjekty, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č.
100992019/2020 zo dňa 05.06.2020, podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový
poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 69.380,75 € za zdaňovacie obdobie august 2011.
2. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 101508295/2020 zo dňa
01.10.2020 prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.
II.
Žaloba
3. Proti napadnutému, ako aj prvostupňovému rozhodnutiu, podal žalobca v zákonnej lehote žalobu
zo dňa 18.12.2020, pričom sa domáhal ich zrušenia, pokladajúc ich za nezákonné z dôvodu
nerešpektovania právneho názoru krajského súdu a NS SR vysloveného v skorších rozsudkoch,
nevysporiadania sa s otázkami, neodstránenia nezákonnosti, ktoré správcovi dane vytkol krajský sud
a NS SR vo svojich rozhodnutiach, nesprávneho právneho posúdenia veci, nepreskúmateľnosti pre
nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, nedostatočne zisteného skutkového stavu a rozporu
skutkového stavu, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie, s administratívnymi spismi. Taktiež malo dôjsť
v konaní k podstatnému porušeniu procesných predpisov, ktoré malo za následok vydanie nezákonných
rozhodnutí.

4. Správne orgány v rozpore s právnym názorom uvedeným v skoršom NS SR sp. zn. 1Sžfk/89/2017 zo
dňa 26.02.2019 uvedenom v bodoch 35 až 40 týkajúcich sa nedostatočne zisteného skutkového stavu
vo vzťahu k oslobodeniu od dane v zmysle § 43 ods. 5 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej
hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) dostatočne nevysporiadali, neodstránili ani jeden z vytýkaných
nedostatkov, teda nepostupovali podľa pokynov NS SR.
5. Žalobca mal ďalej za to, že plnenia nadobudnuté od spoločnosti KOLO-KOMPANY boli preukázané
štandardnými dokladmi (Rámcovou kúpnou zmluvou, dodávateľskými faktúrami, dodacími listami,
výpismi z účtu preukazujúcimi úhrady v prospech spoločnosti KOLO-KOMPANY, prehľadom pohybov
zásob - skladovými výpismi), výpoveďami svedkov (bývalý konateľ KOLO-KOMPANY pán A., skladník
B. C., účtovníčka D. A.), ako aj zdaniteľnými dodávkami žalobcu pre jeho odberateľov, pričom žalobca si
splnil povinnosť preukázať skutočnosti, ktoré patria do jeho dôkazného bremena. Žalobca jednoznačne
preukázal, že predmetný tovar existoval a že ho nadobudol, a to aj s prihliadnutím na to, že daný
tovar žalobca predal ďalej. Ako tento tovar nadobudla spoločnosť KOLO-KOMPANY, prípadne jej
subdodávateľ, je už mimo dôkaznej sféry žalobcu a okrem toho pre toto daňové konanie, t.j. kontrolu
žalobcu je to aj nepodstatná skutočnosť, nakoľko žalobca tento tovar nadobudol, čo nespochybňuje ani
samotná finančná správa. Vzhľadom na skutočnosť, že prepravu tovaru - v zmysle ustanovení Rámcovej
kúpnej zmluvy, ako aj na základe informácií uvedených pánom A. - zabezpečoval fakticky dodávateľ
spoločnosti KOLO-KOMPANY, nie je odôvodnené, aby žalobca mal k dispozícii akékoľvek doklady o
preprave tovaru. Uvedenými dokladmi môžu disponovať jedine dodávateľ, dodávateľ dodávateľa, resp.
dopravcovia, ktorí tovar prepravovali
6. Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za nesplnenie si povinnosti voči orgánom finančnej správy
jeho dodávateľom. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa znáša
dôkazné bremeno, ako aj dôkaznú núdzu, správca dane. Plnenia nadobudnuté žalobcom sú preukázané
štandardnými dokladmi, ktoré má v rámci bežnej hospodárskej praxe v čase realizácie obchodu a
uchováva ku všetkým nakupovaným plneniam. Dodanie tovaru potvrdzujú aj výpovede svedkov. Plnenia
nadobudnuté žalobcom od dodávateľa KOLO-KOMPANY sú preukázané aj zdaniteľnými dodávkami
žalobcu pre jeho odberateľov, čo správca dane nespochybňuje. Do dôkazného bremena žalobcu
nepatria skutočnosti, ktoré žalobca ako daňový subjekt nemôže ovplyvniť. Žalobca nemá kontrolu nad
nákupnými procesmi dodávateľa, nemôže preto preukazovať, akým spôsobom tovar nadobudol a ako
ho prepravil, a predkladať daňovému úradu listinné a iné dôkazy, s ktorými on disponovať ani nevie/
nemôže.
7. V rámci rozloženia dôkazného bremena medzi správcu dane a daňový subjekt možno konštatovať, že
správca dane svoje dôkazné bremeno neuniesol, keď žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, že
dodávateľ tovar nedodal, resp. ho nedodal žalobcovi. Pochybnosti, na ktorých daňové orgány postavili
záver o nepreukázaní deklarovaných obchodov, sa opierajú o skutočnosti, ktoré nie sú relevantné, resp.
sú nesprávne vyhodnotené. Prípadné podvodné konanie na predchádzajúcich stupňoch obchodného
reťazca nemôže mať za následok odopretie práva na odpočítanie DPH žalobcovi, ak tento o tom nevedel
alebo nemohol vedieť. Ani nekontaktnosť spoločnosti POLARON nie je možné pripisovať na ťarchu
žalobcu. Judikatúra Súdneho dvora potvrdzuje, že absencia dôkazov o predchádzajúcich dodaniach
nemôže viesť k záveru, že sa dodania pre žalobcu neuskutočnili.
8. Vo vzťahu k oslobodeniu dodávok tovaru od dane podľa § 43 zákona o DPH pre spoločnosť PGERY
TRADING žalobca uviedol, že všetky podmienky oslobodenia podľa § 43 zákona o DPH splnil. Preukázal
ich kópiou faktúry, prepravným dokladom s uvedením miesta určenia, inými dokladmi ako napríklad
kúpnou zmluvou zo dňa 15.08.2011, dodacím listom a potvrdením o úhrade ako aj preverením registrácie
odberateľa pre DPH v inom členskom štáte a preverovaním existencie a registračných dokumentov
o daňovom sklade v E., v ktorom mal byť tovar vyložený. Tvrdenie správcu dane o nepreukázaní dodávok
do iného členského štátu považuje žalobca za arbitrárne. Žalovaný neprimeraným spôsobom a nad
rámec zákona rozširuje požiadavky kladené na žalobcu, pritom správca dane odmietol vykonať dôkazy
navrhnuté žalobcom. Z dôvodu absencie potvrdenia prevzatia tovaru zo strany PGERY TRADING,
resp. v dôsledku neúplnosti údajov na medzinárodnom nákladnom liste CMR, nemožno automaticky
vyvodiť záver, že sa preprava tovaru do iného členského štátu neuskutočnila. Naopak, v danom prípade
potvrdenie príslušných dokladov CMR pečiatkou a podpisom dopravcu svedčí v prospech skutočnosti,
že preprava tovaru do iného členského štátu bola uskutočnená a tovar fyzicky opustil územie SR.

Žalobca konal pri posúdení dodávok v dobrej viere, že podmienky oslobodenia od dane sú splnené.
Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za konanie svojho odberateľa.
9. Žalobca ďalej namietal, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané po uplynutí zákonom určenej
lehoty. Vyrubovacie konanie začalo dňa 15.03.2019, správca dane bol v zmysle § 65 ods. 1 Daňového
poriadku povinný vydať rozhodnutie najneskôr do 60 dní. Daňový úrad listom upovedomil žalobcu, že
vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu nemôže rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote, a preto
odvolací orgán lehotu na rozhodnutie predĺžil o 200 dní. Lehota na vydanie prvostupňového rozhodnutia
uplynula dňa 19.04.2020. Dátum (vydania) uvedený v prvostupňovom rozhodnutí je 05.06.2020, avšak
v zmysle § 63 ods. 11 daňového poriadku sa rozhodnutie považuje za vydané až dňa 06.06.2020,
keď ho správca dane odovzdal na poštovú prepravu prostredníctvom pošty. Žalobca namietal, že
prvostupňové rozhodnutie vychádza z dôkazných prostriedkov získaných nezákonne vedenou daňovou
kontrolou. Daňová kontrola začala 11.04.2014. Z dôvodu zaslania žiadostí o medzinárodnú výmenu
informácií správca dane vydal rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly od 09.02.2015. Po doručení
odpovedí k žiadostiam o medzinárodnú výmenu informácií pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie
prerušilo a daňový úrad dňa 07.08.2015 pokračoval vo výkone daňovej kontroly. Od začatia daňovej
kontroly do jej skončenia uplynulo 529 dní, čo predstavuje 1 rok a viac ako 5 mesiacov. Daňový
úrad odôvodnil prerušenie daňovej kontroly zisťovaním skutočností prostredníctvom medzinárodnej
výmeny informácií, hoci v kontrolovanom zdaňovacom období žiadne informácie z medzinárodnej
výmeny informácií nepotreboval, keďže predmetom kontroly neboli žiadne faktúry za dodanie tovaru
do iných členských štátov, ale len tuzemské transakcie. Daňový úrad nemal teda dôvod predlžovať
trvanie daňovej kontroly vo vzťahu ku kontrolovanému zdaňovaciemu obdobiu. Prerušenie daňovej
kontroly bolo tak neopodstatnené, neúčelné, a teda nezákonné. Ako také nemohlo mať za následok
prerušenie plynutia lehoty na vykonanie daňovej kontroly, a preto lehota na jej vykonanie nebola
dodržaná. Protokol z daňovej kontroly má tak charakter nezákonne získaného dôkazného prostriedku,
ktorý nemožno použiť. Žalobca tiež namietal, že správca dane nevypočul žalobcom navrhovaných
svedkov. Odmietnutie vypočutia navrhnutých svedkov bolo neodôvodnené a v rozpore s § 24 ods. 4
Daňového poriadku.
III.
Vyjadrenie žalovaného
10. Žalovaný vo vyjadrení navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom zotrval na svojich záveroch
uvedených v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný zdôraznil, že správca dane nezaložil svoje rozhodnutie
na právnom posúdení týkajúceho sa daňového podvodu, ale na tom, že nebolo preukázané dodanie
tovaru deklarovaným dodávateľom uvedeným na faktúrach, na základe čoho došlo k porušeniu
hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane podľa zákona o DPH. Z napadnutého rozhodnutia
jednoznačne vyplýva, že dôvodom neuznaného odpočítania dane bolo nesplnenie hmotnoprávnych
podmienok pre odpočítanie dane, keď správca dane neuznal odpočítanie dane z dodávateľských
faktúr od dodávateľa KOLO-KOMPANY spol. s r.o.. Vo vzťahu k neuznanému oslobodeniu dodania
tovaru odberateľovi PGERY TRADING Kft. žalovaný uviedol, že nedošlo k preukázaniu dodania tovaru
odberateľovi PGERY TRADING Kft., pričom aj doplnením dokazovania správca dane medzinárodnou
výmenou informácií (ďalej lej „MVI“) zistil že odberateľ PGERY TRADING Kft. nepredložil žiadne doklady
preukazujúce prijatie a tým aj nadobudnutie tovaru. V danom prípade nedošlo k preukázaniu fyzickej
prepravy a prijatia tovaru odberateľom PGERY TRADING Kft. z iného členského štátu, čím nebola
splnená jedna zo základných podmienok pre oslobodenie dodanie tovaru do iného členského štátu.
IV.
Replika a duplika
11. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného replikou, pričom zotrval na svojej žalobnej argumentácii.
12. Žalovaný v duplike uviedol, že trvá na svojich vyjadreniach, vydaných rozhodnutiach a námietky
žalobcu považuje za neopodstatnené.
V.
Relevantná právna úprava

13. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023, konania
začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna
2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
14. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
15. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.
16. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
17. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
18. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou
osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak
a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte,
alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a
b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje
identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.
19. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia
od dane podľa odsekov 1 až 4
a) kópiou faktúry,
b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým
podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou
ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo
odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,
prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,
c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná
dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať
1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,
2. množstvo a druh tovaru,
3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,
alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,
4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis,
5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a
d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,
dokladom o platbe za prepravu tovaru.
20. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
21. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
22. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov alebo služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa

odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnené iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
23. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
VI.
Verejné vyhlásenie rozsudku
24. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania,
ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c)
SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
25. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 15. mája 2025, pretože boli splnené
podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania
vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 10. apríla 2025 oznámené na
úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.
VII.
Právne posúdenie veci správnym súdom
26. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn.
2S/285/2020. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť
Správny súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva
v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.
Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-2S/285/2020. V súlade
s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu.
27. Po preštudovaní obsahu spisu správny súd zistil, že vo veci už raz rozhodol Krajský súd v Bratislave
rozsudkom sp. zn. 1S/271/2016 zo dňa 29.06.2017 tak, že zrušil pôvodné rozhodnutie žalovaného a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť, ktorú Najvyšší
súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 1Sžfk/89/2017 zo dňa 26.02.2019 zamietol.
28. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 101508295/2020 zo dňa 01.10.2020 , ktorým potvrdil rozhodnutie č. 100992019/2020 zo dňa
05.06.2020, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 69.380,75 € za zdaňovacie obdobie
august 2011.
29. Predmetom správneho súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie,
ktorými správca dane a žalovaný nepriznali žalobcovi právo na odpočet DPH z dôvodu nepreukázania,
že deklarovaný tovar dodal deklarovaný dodávateľ - spoločnosť KOLO-KOMPANY, spol. s r.o. a z dôvodu
nepreukázania splnenia podmienok pre oslobodené dodanie tovaru – pohonných látok odberateľovi
PGERY TRADING Kft. Žalobca mal za to, že žalovaný a správca dane nerešpektovali právny názor
krajského súdu ako aj NS SR vyslovený v skorších rozsudkoch a na podklade zisteného skutkového
stavu vyvodili nesprávne právne závery. Úlohou správneho súdu tak bolo posúdiť, či správca dane a
následne žalovaný postupovali pri vyrubení rozdielu DPH v súlade so záväzným právnym názorom
krajského súdu, ako aj NS SR, príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou.
30. Správny súd po preskúmaní predchádzajúcich rozsudkov a následného doplnenia dokazovania zo
strany správcu dane konštatuje, že správca dane postupoval v súlade s právnym názorom kasačného
súdu uvedenom v rozsudku sp. zn. 1Sžfk/89/2017 zo dňa 26.02.2019. Správca dane z vykonaného
dokazovania vyvodil tú skutočnosť, že nebolo preukázané, že faktúrovaný tovar bol žalobcovi skutočne
dodaný spoločnosťou KOLO-KOMPANY, spol. s r.o. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to,

že svedkyňa D. A. (účtovníčka) potvrdila, že žalobca nakupoval od spoločnosti KOLO-KOMPANY,
spol. s r.o. motorovú naftu, benzín a mero. Svedok B. C. (skladník) potvrdil, že si síce nepamätal,
ako prebiehalo obchodovanie so spoločnosťou KOLO-KOMPANY v jednotlivých obdobiach, no sám
manipuloval s pohonnými hmotami a zabezpečoval odčerpávanie do nádrží aj z nádrží, ktoré patrili
priamo žalobcovi. Žalobcom predložené prehľady pohybov od dodávateľa KOLO-KOMPANY na sklad
označený ako 007 Sklad PHM a sklad 008 Daňový sklad obsahovali dátum, interné označenie
faktúry, jednotkovú cenu tovaru, množstvo a cenu za množstvo. Tieto skutočnosti správca dane nijako
nevyhodnocoval vo vzťahu k namietaným faktúram vystaveným tvrdeným dodávateľom v auguste
2011. Týmito dôkazmi a ani výpoveďou bývalého konateľa KOLO-KOMPANY pána A. v ďalšom
vyrubovacom konaní nebola spochybnená materiálna existencia zdaniteľného plnenia; výpovede
uvedených svedkov naopak potvrdzujú priebeh zdaniteľného obchodu tak, ako to vyplynulo z tvrdení a
podkladov predložených žalobcom.
31. Pokiaľ správca dane vyhodnotil výpoveď B. C. v tom smere, že nebolo preukázané dodanie tovaru,
keďže žalobca si mohol tovar brať len v prípade, ak nejaký ostal a pán C. manipuloval s pohonnými
hmotami, zabezpečoval ich odčerpávanie do nádrží aj z nádrží, ktoré však patrili priamo daňovému
subjektu, uvedený obsah podľa správneho súdu tiež len potvrdzuje dodanie a existenciu tovaru. V
prípade, že žalobca si objednal určité množstvo tovaru, je logickým záver, že ho mohol odobrať len vtedy,
pokiaľ toto množstvo dodávateľ bol schopný dodať. Skutočnosť, že nádrže patrili žalobcovi v konaní
sporná ani nebola. Otázka nájmu týchto nádrží spoločnosťou KOLO-KOMPANY, spol. s r.o. nebola
dostatočne vyhodnotená správcom dane. Výlučne skutočnosť, že dodávateľ bol až v čase uskutočnenia
daňovej kontroly nekontaktný, a z tohto dôvodu správca dane vyhodnotil žalobcom predložené doklady
za nehodnoverné a nepreukazné, nemôže byť na ujmu žalobcovi. Na základe zistení z administratívneho
spisu možno vyhodnotiť (súhlasne so správcom dane a žalovaným), že tovar bol dodaný, a teda
materiálne plnenie bolo poskytnuté.
32. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych
záverov Súdneho dvora, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“)
obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok
na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (napríklad
rozsudok NSS SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022 alebo rozsudok sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo
dňa 26.10.2022). Hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane sa podľa zákona o DPH myslia (i)
existencia zdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov a
služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Pri preukazovaní splnenia materiálnych
podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní
daňového podvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade
vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené.
33. Naviac, pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí dôvodil, že musí byť nesporne preukázané, že
preverované zdaniteľné plnenie bolo poskytnuté práve tým dodávateľom, ktorý bol na faktúrach ako
dodávateľ označený, uvedený záver je nesprávny. Závery, že v prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa
faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako
aj preukazovanie zaplatenia týchto súm nie sú bez ďalšieho predpokladom na odpočítanie dane v
zmysle zákona o DPH, t. j. osoba uskutočňujúca zdaniteľné plnenie zhodná s osobou uvedenou na
faktúre, boli prekonané judikatúrou Súdneho dvora vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie. Na podklade
uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora hmotnoprávnou podmienkou odpočtu totiž nie je stotožnenie
skutočného dodávateľa so subjektom uvedeným na faktúre, ale status dodávateľa, ktorý musí byť
zdaniteľnou osobou. Nedodržanie formálnych podmienok môže mať za následok nepriznanie odpočtu
dane z pridanej hodnoty, ak porušenie takýchto formálnych požiadaviek znemožňuje predloženie
jasného dôkazu o tom, že hmotnoprávne požiadavky boli splnené. Dôkazná situácia tak, ako vyplýva
z administratívneho spisu, kedy bola preukázaná materiálna existencia plnenia, čo nespochybnili ani
daňové orgány, pričom konatelia označeného dodávateľa potvrdili uskutočnenie zdaniteľného plnenia,
nenaznačuje nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty.
34. V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu,
že daňový subjekt nevie preukázať, že tovar dodal ním deklarovaný dodávateľ, k čomu však vedú závery
správcu dane a žalovaného. Súdny dvor v rozhodnutí vo veci C-610/19 Vikingo uvádza, že hmotnoprávne podmienky, ktorým podlieha právo na odpočítanie sú splnené len vtedy, ak sa reálne uskutočnilo
dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Z uvedeného rovnako vyplýva, že

vznik daňovej povinnosti sa viaže k dodaniu tovaru alebo služby, ale bez toho, aby dodávateľ bol bližšie
konkretizovaný. Podľa Súdneho dvora skutočnosť, že dotknutý tovar vo veci samej nedodala osoba,
ktorá vyhotovila faktúru, ani jej subdodávateľ nepostačuje na vyvodenie záveru, že k predmetnému
dodaniu tovaru nedošlo, ani na to, aby mohlo byť odopreté právo na odpočítanie. Z rozhodnutia teda
nevyplýva, že hmotno-právnou podmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane je to, že tovar alebo
služby musia byť dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach a uvedenému dodávateľovi vznikla
aj daňová povinnosť. Z rozhodnutia vyplýva, že hmotno-právnou podmienkou pre uplatnenie nároku
na odpočítanie dane je to, že daňový subjekt disponuje materiálnou existenciou plnenia, na ktoré sa
vzťahuje faktúra a predloží doklady a dôkazy, že v danom prípade tovar, na základe ktorého vzniklo právo
na odpočítanie dane použil pre potreby svojich vlastných zdaniteľných transakcií. Právo na odpočítanie
dane možno zamietnuť len vtedy, ak by porušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť
jasný dôkaz o tom, že hmotno-právne podmienky boli splnené alebo sa preukáže, že toto právo sa
uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (obdobne aj rozsudok NSS SR sp. zn. 4Sfk/52/2021
zo dňa 15.11.2022).
35. Pre úplnosť správny súd uvádza, že účasť žalobcu na daňovom podvode (čo v danej veci nebolo
ani predmetom sporu) by mohla byť ako dôvod odopretia odpočítania dane aplikovaná až potom, čo by
správca dane uniesol dôkazné bremeno a kladne zodpovedal všetky štyri otázky tzv. Axel Kittel testu,
ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora
vo veci Axel Kittel (C-439/04). Týmito otázkami sú: (i) Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov
daňový únik?; (ii) Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?; (iii) Pokiaľ je únik na
dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto
konaním spojené? a (iv) Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel
o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt? Skutočnosti poskytujúce odpovede na tieto otázky
preukazuje správca dane a overuje vnútroštátny súd (rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-610/19
Vikingo zo dňa 03.09.2020).
36. Správca dane a žalovaný tak v danom prípade vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia, ak
boli toho názoru, že osoba uvedená na faktúre ako dodávateľ musí byť identická s osobou, ktorá reálne
dodala tovar odberateľovi. Tento prístup je v rozpore s vyššie uvedenou judikatúrou Súdneho dvora i
NSS SR.
37. Vo vzťahu k splneniu podmienok na uplatnenie oslobodeného dodania tovaru odberateľovi –
PGERY TRADING Kft. do iného členského štátu správny súd konštatuje, že na základe zisteného
skutkového stavu a po doplnení dokazovania podľa právneho názoru kasačného súdu uvedenom
v rozsudku sp. zn. 1Sžfk/89/2017 zo dňa 26.02.2019 nebolo v konaní preukázané splnenie podmienok
pre oslobodenie dodanie tovaru – pohonných látok odberateľovi PGERY TRADING Kft. Správca dane
po doplnenom dokazovaní na základe MVI zaslaných do E., F. G. H. B. zistil, že odberateľ PGERY
TRADING Kft. nepredložil žiadne doklady preukazujúce prijatie a tým nadobudnutie tovaru, pretože
podľa výpovede súčasného riaditeľa spoločnosti boli doklady odcudzené spolu s motorovým vozidlo.
E. I. konateľ a vlastník spoločnosti PGERY TRADING Kft. do 17.12.2012 poskytol len jeho meno
spoločnosti, ale v skutočnosti ju neriadil. Aj napriek tomu, že spoločnosť PGERY TRADING Kft. vykázala
v podanom daňovom priznaní nadobudnutie tovaru od žalobcu, tieto skutočnosti neboli preukázané
dokladmi spoločnosti PGERY TRADING Kft. Ani v rámci doplneného dokazovania neboli preukázané
skutočnosti tvrdené žalobcom o dodaní tovaru s oslobodením od dane odberateľovi PGERY TRADING
Kft.. Spoločnosťou PGERY TRADING Kft. neboli predložené žiadne doklady a dôkazy o dodaní tovaru
žalobcom. Ani následný konateľ I. I. nepredložil žiadne doklady, pretože tie mali byť odcudzené
a o činnosti spoločnosti nemal žiadne vedomosti. Spoločnosť PGERY TRADING Kft. nebola pre daň
registrovaná ani v E., kde jej mal byť tovar podľa žalobcu prepravený. Neboli preukázané ani tvrdenia
o dodaní a preprave predmetného tovaru do E. do skladových priestorov spoločnosti CHEMNAFT SP.
Z. O.O. Spoločnosť CHEMNAFT SP. Z. O.O. neprijala žiadny tovar od maďarskej spoločnosti PGERY
TRADING Kft. a ani od žalobcu. Spoločnosť CHEMNAFT SP. Z. O.O.mala len vykazovať dodania pre
spoločnosť PGERY TRADING Kft., pričom ani tieto skutočnosti neboli preukázané.
38. Z doplneného dokazovania tiež vyplýva, že neboli potvrdené ani skutočnosti ohľadom prepravy
predmetného tovaru do E. prepravnou spoločnosťou PETRUOIL, s.r.o., ktorá dlhodobo nevykazuje
žiadnu činnosť, účelovo bola prevedená na nekontaktnú osobu, podieľala sa na páchaní trestnej činnosti
s minerálnymi olejmi, z ktorých nepriznávala a neodvádzala daň. Spoločnosťou PETRUOIL, s.r.o. neboli
predložené žiadne doklady ani zo strany likvidátora spoločnosti a ani zo strany bývalého konateľa,

ktorý uviedol, že mu doklady spoločnosti nikdy neboli ani odovzdané a akonáhle zistil, že spoločnosť je
zadlžená, previedol ju na muža bulharskej národnosti.
39. Z doplneného dokazovania je tak zrejmé, že nedošlo k preukázaniu splnenia podmienok pre
oslobodené dodanie tovaru odberateľovi PGERY TRADING Kft., pretože doklady neboli jednak
potvrdené u odberateľa, nebola preukázaná preprava, ktorá mala byť vykonaná spoločnosťou
PETRUOIL, s.r.o. deklarovanou v dokladoch a nebolo preukázané ani prevzatie tovaru v skladových
priestoroch poľskej spoločnosti CHEMNAFT SP. Z. O.O. Prijatie tovaru spoločnosťou PGERY TRADING
Kft. a ani spoločnosťou CHEMNAFT SP. Z. O.O. sa nenachádza v prepravných dokladoch CMR,
ani na faktúrach a ani na dodacích listoch. Dôkazom o dodaní tovaru spoločnosti PGERY TRADING
Kft. neboli ani elektronické sprievodné administratívne doklady (e-SD), pretože ani jedna skutočnosť
v tých dokladoch uvedená nebola počas dokazovania správcom dane potvrdená. Na základe uvedeného
nedošlo k preukázaniu fyzickej prepravy a prijatia tovaru odberateľom PGERY TRADING Kft. z iného
členského štátu, čím nebola splnená jedna zo základných podmienok pre oslobodené dodanie tovaru
do iného členského štátu. Vzhľadom na vyššie uvedené sa správny súd nestotožnil s námietkou žalobcu
o neriadení sa právnym názorom kasačného súdu. Práve naopak. Správca dane postupoval v súlade
s názorom kasačného súdu a dokazovanie doplnil tak, aby mohol svoj záver o nepreukázaní splnenia
podmienok pre oslobodené dodanie tovaru oprieť o riadne zistený skutkový stav veci.
40. K namietanému nevypočutiu H. I. k okolnostiam prepravy a vykládky tovaru ako poradcu spoločnosti
PGERY TRADING Kft. správny súd uvádza, že osoba H. I. sa nachádzala len na predloženej emailovej komunikácii, ktorá bola dokazovaním správcu dane spochybnená. Konanie osoby H. I. v
mene spoločnosti PGERY TRADING Kft. nebolo preukázané žiadnym dôkazom. Nebola preukázaná
funkcia tejto osoby, jej postavenie, identifikačné údaje tejto osoby alebo akýkoľvek vzťah tejto osoby
k spoločnosti PGERY TRADING Kft. Ani žalobca nepredložil žiadne dôkazy o konaní tejto osoby za
spoločnosť PGERY TRADING Kft. Uvedené skutočnosti neboli potvrdené ani preverovaním u samotnej
spoločnosti PGERY TRADING Kft., pretože podľa odpovede z MVI vyplýva, že spoločnosť PGERY
TRADING Kft. v roku 2011 nemala žiadnych zamestnancov a jej konateľ nevedel poskytnúť ani základné
informácie o fungovaní spoločnosti. Na základe uvedeného sa tak správny súd stotožnil s názorom
správcu dane o neopodstatnenosti výsluchu osoby H. I..
41. Správny súd ďalej nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu týkajúcu sa prekročenia lehoty na
vydanie prvostupňového rozhodnutia podľa § 65 Daňového poriadku. Akákoľvek nezákonnosť nemá
byť bez ďalšieho sankcionovaná zrušením napadnutého, prípadne aj prvostupňového rozhodnutia. V
prípade namietaného porušenia lehoty a postupu jej predĺženia podľa § 65 Daňového poriadku ide
o procesnú lehotu, ktorá upravuje časový aspekt procesu vedenia vyrubovacieho konania. Daňový
poriadok s porušením predmetného ustanovenia nespája preklúziu - zánik právomoci rozhodnúť či
povinnosť vydať rozhodnutie v prospech účastníka konania. Ustanovenie § 191 ods. 1 písm. g) SSP
vymedzuje zásady posudzovania procesných nedostatkov v postupoch/konaniach orgánov verejnej
správy a vychádza pritom z toho, že procesné nedostatky v postupoch správneho orgánu môžu byť
dôvodom na zrušenie rozhodnutia len v prípade, ak mohli mať vplyv na jeho správnosť a zákonnosť.
Rozhodnutie nemožno zrušiť len preto, aby sa zopakoval proces v záujme odstránenia jeho formálnych
nedostatkov, pokiaľ by takýto postup nemohol privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre
účastníka konania (rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Sžh/1/2010 zo dňa 20.05.2010, publikované ako
R 103/2011, rozhodnutie NSS SR sp. zn. 1Sžk/27/2020 zo dňa 16.12.2021). Porušenie poriadkovej
(procesnej) lehoty na vydanie rozhodnutia v zásade nemá povahu takej nezákonnosti, ktorá by mala
vplyv na zákonnosť rozhodnutia vo veci samej, nejde o takú procesnú nezákonnosť, ktorá by mohla
ovplyvniť správnosť meritórnych záverov správcu dane.
42. Námietku prekročenia dĺžky trvania daňovej kontroly s odkazom na prerušenie daňovej kontroly
(začiatok daňovej kontroly 11.04.2014, koniec daňovej kontroly 22.09.2015, čo je jeden rok a viac ako päť
mesiacov), súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa § 46 ods. 10 a § 61 ods. 5 Daňového poriadku, lehota
na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia a v prípade, ak je daňové konanie
prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Z administratívneho spisu je nepochybné, že daňová
kontrola začala dňa 11.04.2014 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 9900430/5/925107/2014/
Krin zo dňa 11.03.2014; daňová kontrola bola prerušená dňa 09.02.2015 rozhodnutím o prerušení
daňovej kontroly č. 9900430/5/287689/2015/Krin zo dňa 06.02.2015 (žalobcovi doručené 09.02.2015);
pokračovanie daňovej kontroly dňa 07.08.2015 oznámením č. 20641473/2015 z 10.08.2015; koniec

daňovej kontroly dňa 22.09.2015 doručením Protokolu o výsledku daňovej kontroly. Od začiatku daňovej
kontroly po prerušenie daňovej kontroly uplynulo 9 mesiacov 29 dní, od pokračovania daňovej kontroly
po koniec daňovej kontroly uplynul 1 mesiac 15 dní, spolu 11 mesiacov 14 dní. Z uvedeného vyplýva,
že daňová kontrola bola vykonaná v zákonom stanovenom limite 12 mesiacov.
43. Podľa názoru správneho súdu správca dane mal oprávnenie na prerušenie daňovej kontroly,
pričom v oznámení o prerušení daňovej kontroly jasne a zrozumiteľne uviedol vecný dôvod prerušenia
daňovej kontroly (žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií z dôvodu preverenia dodania tovaru do
iných členských štátov za zdaňovacie obdobia január až december 2011). Aj keď by za zdaňovacie
obdobie august 2011 nebola potrebná informácia titulom medzinárodnej výmeny informácií z dôvodu
preverenia dodania tovaru do iných členských štátov, žalobca daňovému orgánu predkladal doklady za
celé kontrolované zdaňovacie obdobie január až december 2011, ktoré bolo ukončené vydaním dvoch
protokolov. Následne prebehlo vyrubovacie konanie a jednotlivo na základe zistení za každý mesiac
vydal daňový orgán rozhodnutie. Prerušenie daňovej kontroly vo vzťahu k obdobiu august 2011 nijakým
spôsobom neobmedzilo žalobcu na jeho podnikateľskej činnosti.
44. S odkazom na uvedené tak správny súd vyhodnotil podanú žalobu ako dôvodnú, a preto s odkazom
na § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Súd nepovažoval za potrebné v záujme dosiahnutia účelu tohto súdneho konania zrušiť prvostupňové
rozhodnutie aj vzhľadom na kompetencie žalovaného v rámci odvolacieho konania (§ 74 ods. 2 až 4
Daňového poriadku).
45. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného, ktorý je viazaný právnym názorom správneho súdu
vysloveným v tomto rozsudku (§ 191 ods. 6 SSP) relevantne spochybniť splnenie materiálnych
podmienok a zreteľne oznámiť žalobcovi, ktorú podmienku považujú za spochybnenú s následným
umožnením žalobcovi preukázať jej splnenie (pričom samotná nekontaktnosť dodávateľa žalobcu nie je
skutočnosťou relevantne spochybňujúcou dodanie tovaru).
46. O práve na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal
úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania,
o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa
§ 175 ods. 2 SSP.
47. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v
Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.