Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Sa/44/2021 z 22. 7. 2025 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 22. júla 2025, sp. zn. 7Sa/44/2021, ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200523.2 Krajský súd Bratislava | 7Sa/44/2021 | ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200523.2 | 2025-07-22 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: SSP, § 190 SSP, § 168 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d8a0de4d-98bb-4435-b07f-41259e3a3302 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200523.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Bratislava 7Sa/44/2021 1021200523 22. 07. 2025 JUDr. Filip Hudec ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200523.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. F. XXX/X, XXX XX G., štátny občan SR, zast. JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom so sídlom Sibírska 4, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30807484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 10.02.2021, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Administratívne konanie a rozhodnutie žalovanej 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán“), rozhodnutím číslo: XXXXXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 02. októbra 2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), podľa § 144 ods. 1 a § 152a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) v znení neskorších predpisov a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod ZSP v znení zákona č. 43/2004 Z. z., predpísala žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej len „SZČO“), za obdobie apríl 2020, máj 2020 a jún 2020 poistné na nemocenské poistenie v sume 39,55 eur, poistné na starobné poistenie v sume 161,85 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 42,69 eur, spolu v sume 244,09 eur. Neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia prvostupňového orgánu je príloha (rozpis predmetného poistného). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, že na základe kontroly odvodu poistného a povinných príspevkov bolo zistené, že žalobca poistné a povinné príspevky neodviedol vôbec za mesiace máj 2020, jún 2020 a za mesiac apríl 2020 ho odviedol v nesprávnej sume, čím žalobca porušil § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) ZSP, § 128 ods. 11 písm. b) ZSP v znení zákona č. 43/2004 Z. z., § 141 ods. 1 a § 143 ods. 1 prvá veta ZSP a § 21 ods. 1 písm. b), § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013. 2. Proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca včas odvolanie. Namietal, že v prvostupňovom rozhodnutí nie je uvedený jediný právny ani zákonný dôvod, na základe ktorého by mal právne postavenie povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO po 31.03.2020. Ďalej žalobca v odvolaní poukazoval na žiadosť (sťažnosť) o prešetrenie postupu prvostupňového orgánu a Sociálnej poisťovne, vysunuté pracovisko Senec, ktorú adresoval žalovanej, a na vedomie zaslal aj ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, avšak ani jedna inštitúcia podľa jeho názoru nezodpovedala riadne na jeho otázky. S poukazom na to žalobca uviedol, že doposiaľ sa nedozvedel číslo zákona, vyhlášky, vládneho nariadenia alebo iného právneho predpisu, ktorý by zakazoval zamestnankyni Sociálnej poisťovne v čase núdzového stavu preberať dokumenty od účastníkov konania a potvrdzovať ich prijatie, či dôvod, prečo mu doteraz nebola vrátená fotokópia sprievodného spisu zo strany Sociálnej poisťovne. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že po výmaze z obchodného registra dňom 31.03.2020 (bez ohľadu na to, či „nejaké povolenie, ktoré je viazané k IČO vlastní alebo nie“) nie je oprávnený vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. Ďalej poukázal na to, že všetky jeho identifikátory (IČO, DIČ, IČ DPH) zanikli, a podnikaním po 31.03.2020 by spáchal trestný čin neoprávneného podnikania. Tvrdil, že hoci Sociálnej poisťovni každý mesiac oznámil, že nežiada o odklad splatnosti poistného či o odpustenie povinnosti zaplatiť poistné za tzv. koronamesiace, Sociálna poisťovňa na to nereagovala a v mesiacoch máj 2020 a jún 2020 mu zaslala výzvy. Taktiež poukázal na to, že pri platbe poistného zo dňa 08.04.2020 uviedol do správy pre prijímateľa: „posledná platba“, avšak túto skutočnosť Sociálna poisťovňa, na rozdiel od zdravotnej poisťovne, odignorovala. Ďalej žalobca s poukazom na konanie zamestnankyne Sociálnej poisťovne, vysunutého pracoviska Senec, ktorá odmietla prevziať od neho dokumenty a s poukazom aj na „vlastný výklad zákonov“ zo strany Sociálnej poisťovne, uviedol v odvolaní, že poistné za mesiace január 2020 až marec 2020 zaplatil, ale poistné predpísané prvostupňovým rozhodnutím nezaplatí. Zároveň konštatoval, že nerozumie tomu, ako prvostupňový orgán kontrolou odvodu poistného mohol zistiť, že poistné za mesiac apríl 2020 odviedol v nesprávnej sume, keď ho nezaplatil vôbec. Ďalej tvrdil, že podľa jeho názoru rozhodnutie o udelení povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa nákladnej cestnej dopravy deklaruje, že splnil podmienky pre tento predmet činnosti. Uviedol, že predmetné rozhodnutie nebolo vydané pre Sociálnu poisťovňu, prípadne iný subjekt, ale výlučne len pre Obchodný register Slovenskej republiky (Okresný súd Bratislava I zapísal tento údaj do predmetu činnosti účastníka konania v obchodnom registri). Mal za to, že výmazom údajov z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I sa rozhodnutie o udelení povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa nákladnej cestnej dopravy „stalo zdrapom papiera pre účastníka konania, SP, ZP, MDPT SR ...“. Ďalej poukázal na to, že doteraz má originál rozhodnutia o udelení povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa nákladnej cestnej dopravy a taktiež aj rozhodnutie o odňatí povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa nákladnej cestnej dopravy, keďže Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky ich neodoberá. Podľa jeho názoru odnímanie a vydávanie povolení slúži Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky len na štatistické účely. V závere odvolania žalobca žiadal Sociálnu poisťovňu o vysvetlenie, na základe akých právnych skutočností má naďalej od 01.04.2020 právne postavenie povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO a povinnosť platiť poistné. 3. Žalovaná, ako odvolací orgán, preskúmala prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu v celom rozsahu a dospela k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je potrebné pozmeniť z dôvodu odstránenia jeho formálneho nedostatku (vo výroku prvostupňového rozhodnutia), ktorý však nemá vplyv na správnosť výšky predpísaného poistného – žalovaná spresnila obdobie za ktoré bolo žalobcovi prvostupňovým rozhodnutím predpísané poistné. 4. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že podľa údajov z Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, žalobca ako SZČO dosiahol príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2018 v sume 17.482,58 eur (daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby správca dane zaevidoval dňa 21.03.2019), teda vyššie, ako zákonom ustanovená suma 5.724 eur za rok 2018. Konštatovala, že žalobca ako SZČO, bol v období od 01.04.2020 do 11.06.2020, povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený, pretože splnil zákonom ustanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t. j. mal právne postavenie SZČO na účely sociálneho poistenia v zmysle § 5 ZSP v znení zákona č. 338/2013 Z. z. a zároveň jeho príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2018 presiahli zákonom ustanovenú hranicu príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2018. Ďalej konštatovala, že vymeriavací základ žalobcu ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO, na platenie poistného za mesiace apríl 2020 a máj 2020 predstavoval sumu 506,50 eur mesačne, pričom vymeriavací základ žalobcu ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO, na platenie poistného za mesiac jún 2020 (1. jún 2020 až 11. jún 2020) predstavoval sumu 185,68 eur. Uviedla, že za mesiace apríl 2020 a máj 2020 bol žalobca povinný zaplatiť poistné v sume 137,50 eur mesačne a za mesiac jún 2020 (1. jún 2020 až 11. jún 2020) bol žalobca povinný zaplatiť poistné v sume 50,39 eur. Konštatovala, že prvostupňový orgán pred vydaním prvostupňového rozhodnutia zohľadnil skutočnosť, že žalobca je od 06.10.2011 poberateľom starobného dôchodku a preto prvostupňový orgán prvostupňovým rozhodnutím žalobcovi, ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO, v zmysle § 128 ods. 4 ZSP v znení zákona č. 252/2012 Z. z. poistné na invalidné poistenie za mesiace apríl 2020 až jún 2020 (1. apríl 2020 až 11. jún 2020) nepredpísal. Uviedla, že prvostupňový orgán kontrolou odvodu poistného zistil, že žalobca ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO, poistné za mesiac apríl 2020 zaplatil v nižšej sume a poistné za mesiace máj 2020 a jún 2020 (1. máj 2020 až 11. jún 2020) nezaplatil vôbec, v dôsledku čoho vznikla na poistnom za uvedené mesiace dlžná suma vo výške 244,09 eur, ktorá bola predpísaná prvostupňovým rozhodnutím. Konštatovala, že žalobcovi ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO, vyplývala priamo zo zákona povinnosť odvádzať poistné v lehote splatnosti, v správnej výške a spôsobom ustanoveným ZSP v znení neskorších predpisov, pričom za správnosť a včasnosť odvádzania poistného bol zodpovedný výlučne žalobca. Mala za to, že námietky žalobcu uvedené v odvolaní nezakladajú dôvod na zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Konštatovala, že dňa 13.05.2020 prvostupňový orgán prijal list od žalobcu označený ako „Ukončenie podnikateľskej činnosti“, v ktorom žalobca oznámil prvostupňovému orgánu, že dňom 31.03.2020 ukončil podnikanie v oblasti vnútroštátnej dopravy a jeho osoba bola vymazaná z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I - k listu označenému ako „Ukončenie podnikateľskej činnosti“ žalobca priložil fotokópiu Potvrdenia o vykonaní zápisu (na základe návrhu na zápis so spisovou značkou: 9/Re/1964/2020 zo dňa 14. februára 2020) a výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Firm, vložka č.: 3581/B. V tejto súvislosti poukázala na znenie § 21 ods. 4 prvá veta ZSP v znení zákona č. 338/2013 Z. z. (účinnom od 01.01.2014). Konštatovala, že prvostupňový orgán listom č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 19.06.2020 označeným ako „Zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO - oznámenie“, oznámil žalobcovi ako SZČO, zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňom 11. júna 2020, a to na základe toho, že od 11. júna 2020 žalobcovi zaniklo oprávnenie na výkon alebo na prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti. Ďalej uviedla, že žalobca listom zo dňa 28.08.2020 označeným ako „Sťažnosť na postup SP Bratislava a pobočky Senec“, ju žiadal o prešetrenie postupu prvostupňového orgánu a Sociálnej poisťovne, vysunuté pracovisko Senec, nakoľko žalobca mal za to, že predmetný list prvostupňového orgánu zo dňa 19.06.2020, je v rozpore so zákonmi Slovenskej republiky. V tejto súvislosti konštatovala, že prvostupňový orgán listom č. 707-49800-2/2020 BAM zo dňa 18.09.2020 označeným ako „Odpoveď na podanie doručené Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 2. septembra 2020“, s poukazom na znenie § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov a § 21 ods. 4 ZSP v znení zákona č. 338/2013 Z. z., oznámil žalobcovi, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, mu ako SZČO, zaniklo dňom 11. júna 2020, t. j. dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-BA-OCDPK1-2020/082585 zo dňa 05.06.2020 o odňatí povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa nákladnej cestnej dopravy, ktoré vydal Okresný úrad Bratislava rozhodnutím č. OU-BA-OCDPK1-2014/00708/GRM dňa 21.01.2014 (právoplatné dňa 27.01.2014); zároveň prvostupňový orgán v liste č. 707-49800-2/2020 BAM zo dňa 18.09.2020 upozornil žalobcu na to, že prílohy priložené k jeho listu označenému ako „Ukončenie podnikateľskej činnosti“ nemajú vplyv na zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO. Ďalej konštatovala, že prvostupňový orgán prvostupňovým rozhodnutím predpísal žalobcovi ako SZČO za obdobie 01. apríl 2020 až 11. jún 2020 poistné v sume 244,09 eur, pretože napriek skutočnosti, že žalobca ku dňu 29.01.2015 ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení, mal nepretržite v období od 27.01.2014 do 11.06.2020 udelené povolenie na výkon povolania prevádzkovateľa nákladnej cestnej dopravy (rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-BA-OCDPK1-2014/00708/GRM) - podľa údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky príjem žalobcu zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2018 (17.482,58 eur) presiahol zákonom ustanovenú sumu 5.724,00 eur, a preto žalobcovi ako SZČO, trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v zmysle ustanovenia § 21 ZSP v znení zákona č. 338/2013 Z. z. do dňa 11. júna 2020 (t. j. do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-BA-OCDPK1-2020/082585 zo dňa 05.06.2020 o odňatí povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa nákladnej cestnej dopravy, ktoré vydal Okresný úrad Bratislava rozhodnutím č. OU-BA-OCDPK1-2014/00708/GRM dňa 21.01.2014). Následne konštatovala, že Sociálna poisťovňa priraďuje platby poistného podľa uvedeného variabilného symbolu a špecifického symbolu. Variabilný symbol je číslo pridelené Sociálnou poisťovňou fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné. Špecifický symbol je číselné označenie príslušného kalendárneho mesiaca a kalendárneho roka, za ktorý fyzická osoba alebo právnická osoba platí (odvádza) poistné. V prípade neidentifikovania platby poistného špecifickým symbolom, Sociálna poisťovňa určí spôsob priradenia platby poistného sama. Pri priradení platieb poistného sa však Sociálna poisťovňa riadi kritériom prednostného uspokojenia najstarších pohľadávok na poistnom. V tejto súvislosti poukázala na to, že dňa 08.04.2020 žalobca zaplatil poistné v sume 137,50 eur so špecifickým symbolom: 32020, pričom prvostupňový orgán v súlade s § 142 ods. 7 ZSP v znení zákona č. 69/2012 Z. z. priradil platbu poistného v sume 137,50 eur zaplatenú dňa 08.04.2020 so špecifickým symbolom: 32020 na poistné za mesiac marec 2020. Následne poukázala na znenie § 145 ods. 4 ZSP v znení účinnom od 01.01.2004. V tejto súvislosti konštatovala, že prvostupňový orgán v súlade s kritériom prednostného uspokojenia najstarších pohľadávok na poistnom použil poistné zaplatené bez právneho dôvodu evidované u žalobcu ako SZČO, v sume 81,30 eur (z pôvodnej platby vo výške 137,50 eur zaplatenej dňa 06.03.2020 so špecifickým symbolom: 22020) na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne, t. j. na poistné za mesiac apríl 2020; za mesiac apríl 2020 bol žalobca povinný zaplatiť poistné v sume 137,50 eur – prvostupňový orgán prvostupňovým rozhodnutím predpísal žalobcovi ako SZČO zvyšnú dlžnú časť poistného za mesiac apríl 2020 v sume 56,20 eur. Záverom konštatovala, že žalobca je povinný dlžnú sumu poistného uhradiť buď naraz alebo má možnosť dohodnúť sa s prvostupňovým orgánom na zaplatení dlžnej sumy po častiach (v splátkach). 5. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 10.02.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), zmenila prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu tak, že z jeho výrokovej časti vypustila text: „... jún 2020 ..." a doplnila text: „... 1. jún 2020 až 11. jún 2020 ...". V ostatnom prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdila. Napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.02.2021. II. Žaloba 6. Žalobou zo dňa 13.04.2021 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe namietal, že v napadnutom rozhodnutí nie je uvedený jediný právny ani zákonný dôvod, na základe ktorého by mal právne postavenie povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO po 31.03.2020. V tejto súvislosti citoval § 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), ktorý ustanovuje, kto sa na účely Obchodného zákonníka považuje za podnikateľa. Mal za to, že povolenie na výkon povolania prevádzkovateľa nákladnej cestnej dopravy nie je oprávnením na vykonávanie činnosti. Ďalej namietal, že jedine sekcia dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovne akceptovala tú skutočnosť, že mu zaniklo povinné poistenie dňa 31.03.2020, pričom toto dedukuje z rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.03.2021. Namietal aj to, že doposiaľ sa nedozvedel číslo zákona, vyhlášky, vládneho nariadenia či iného právneho predpisu, ktorý by zakazoval zamestnankyni Sociálnej poisťovne v čase núdzového stavu preberať dokumenty od účastníkov konania a potvrdzovať ich prijatie, či dôvod, prečo mu bola vrátená fotokópia sprievodného spisu až pol roka po dohodnutom termíne. Priznal, že nedodržal zákonné lehoty na jednotlivé hlásenia v presvedčení, že počas núdzového stavu zákonné lehoty neplynú ale sa určujú vládnymi nariadeniami, vyhláškami, doplnkami k zákonom. Konštatoval, že po 31.03.2020 prestal úplne podnikať, nemal žiadny príjem, neuplatňoval si vratky DPH za pohonné hmoty či telekomunikačné služby a ďalšie výdavky, ktoré sa stali jeho osobným výdajom ako dôchodcu. Uviedol, že jeho povolenie na výkon povolania alebo prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti zaniklo či stratilo platnosť dňom 31.03.2020 výmazom z Obchodného registra SR, a to bez ohľadu na to, či nejaké povolenie, ktoré je viazané k IČO vlastní alebo nie. Bol toho názoru, že po 31.03.2020 nie je oprávnený podnikať, nakoľko mu zanikli IČO, DIČ, IČ DPH. Poukázal na to, že keby podnikal a fakturoval po 31.03.2020, tak by spáchal trestný čin nedovoleného podnikania. Vzhľadom na vyššie uvedené konštatoval, že preto ani nežiadal Sociálnu poisťovňu o odpustenie či odklad splátok. Záverom žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok. Žiadal nariadenie pojednávania. III. Vyjadrenia účastníkov konania 7. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25.05.2021 k námietkam žalobcu uviedla nasledovné: „Žalobca v správnej žalobe cituje § 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ktorý ustanovuje, kto sa na účely Obchodného zákonníka považuje za podnikateľa. Tu si však treba uvedomiť, že v danom konaní sa posudzuje povinnosť platiť a odvádzať poistné na sociálne poistenie povinne poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, t.j. rozhodujúce je v tomto prípade, či sa žalobca v prejednávanom období považoval za povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu na účely sociálneho poistenia. V zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) tento zákon (teda zákon o sociálnom poistení) vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho poistenia. Vychádzajúc z predmetného ustanovenia sociálne poistenie a jeho rozsah upravuje jedine zákon o sociálnom poistení, t.j. pri posúdení, či žalobca bol v prejednávanom období povinne poistenou samostatne zárobkovo činnou osobu povinnou platiť a odvádzať poistné sa musí vychádzať zo zákona o sociálnom poistení, nie z ustanovení Obchodného zákonníka. V zmysle § 120 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa. Podľa § 120 ods. 2 predmetného zákona Sociálna poisťovňa !e verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia. S poukazom na vyššie citované ustanovenia zákona o sociálnom poistení jedinou verejnoprávnou inštitúciou oprávnenou autoritatívne rozhodovať o tom, kto sa na účely sociálneho poistenia považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu a kedy je táto samostatne zárobkovo činná osoba povinná platiť a odvádzať poistné, je Sociálna poisťovňa, pričom pri rozhodovaní je povinná vychádzať z jednotlivých ustanovení zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Na účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby považujú fyzické osoby vymedzené v § 5 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Toto ustanovenie zákona o sociálnom poistení presne vymedzuje podmienky, na základe ktorých sa fyzická osoba považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu. S účinnosťou od 1. júla 2014 je rozhodujúcou skutočnosťou, na základe ktorej fyzická osoba nadobúda status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, dovŕšenie 18 rokov veku a dosahovanie príjmov uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Z okruhu samostatne zárobkovo činných osôb sú vyňaté len fyzické osoby, ktoré majú podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím (§ 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z. z.). Vychádzajúc z ustanovenia § 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z. z. je nevyhnutné, aby fyzická osoba súčasne spĺňala obe relevantné podmienky na vznik právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, t.j. má vek 18 rokov a dosiahla príjmy, ktoré sú príjmami z podnikania alebo z výkonu inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z. z.“) v znení neskorších predpisov, v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Žalobca mal v prejednávanom období právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z. z., pretože splnil podmienku veku a zároveň v rozhodujúcom období (v súlade s § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je rozhodujúcim obdobím rok 2018) dosiahol príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa ustanovenia § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (skutočnosť, že žalobca v rozhodujúcom období preukázateľne dosiahol relevantný príjem uvádzame nižšie na tejto strane vyjadrenia). Samotné nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia však automaticky nezakladá samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Podľa platnej právnej úpravy vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí príjmu relevantného na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby ustanoveného zákonom o sociálnom poistení vzniká samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie (§ 21 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Následne sa zaradí do okruhu platiteľov poistného na sociálne poistenie. V prípade, ak samostatne zárobkovo činná osoba nedosiahne príjem relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nevzniká, resp. zaniká jej povinné poistenie. Vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka, resp. k 1. októbru kalendárneho roka (ak bola samostatne zárobkovo činnej osobe predĺžená lehota na podanie daňového priznania), pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie. Vychádzajúc z uvedeného, ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom roku príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako ustanovuje zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, vzniká jej od 1. júla kalendárneho roka, resp. od 1. októbra kalendárneho roka (ak bola samostatne zárobkovo činnej osobe predĺžená lehota na podanie daňového priznania) povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna, resp. do 30. septembra nasledujúceho kalendárneho roka, kedy dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Z údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, vyplýva, že príjmy žalobcu za rok 2018 boli v sume 17 482,58 eur (daňové priznanie bolo správcovi dane predložené žalobcom dňa 21. marca 2019), t.j. boli vyššie ako zákonom stanovená suma 5 724,00 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je teda zrejmé, že žalobca bol v spornom období povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, povinnou platiť a odvádzať poistné. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe zaniká z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Ak nastane právna skutočnosť, s ktorou zákon o sociálnom poistení spája zánik povinného poistenia, dochádza u samostatne zárobkovo činnej osoby k zániku jej povinného poistenia. V prípade žalobcu však dňa 31. marca 2020 neboli naplnené podmienky pre zánik povinného poistenia v zmysle § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože ako sme už vyššie uviedli jeho príjmy dosiahnuté za rok 2018 presiahli zákonom o sociálnom poistení ustanovenú hranicu. Taktiež u žalobcu v prejednávanom období nenastali dôvody pre zánik povinného poistenia v zmysle § 21 ods. 4 prvá veta zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z. z. Podľa predmetného paragrafového znenia povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie !e oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti, čo však nie je prípad žalobcu, keďže oprávnenie na výkon činnosti (povolenie na výkon povolania prevádzkovateľa nákladnej cestnej dopravy) mu dňa 31. marca 2020 nezaniklo. Rovnako ani druhú vetu § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z. z., v zmysle ktorej povinné poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nevykonáva činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 na základe oprávnenia, zaniká aj odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni, by nebolo možné aplikovať na daný prípad. Predmetnou právnou vetou zákon o sociálnom poistení upravuje zánik povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá zárobkovú činnosť vykonáva bez oprávnenia, čo nie je prípad žalobcu. Žalobca bol v spornom období oprávnený na vykonávanie činnosti, pretože bol držiteľom platného povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa nákladnej cestnej dopravy. Okresný úrad Bratislava, odňal žalobcovi povolenie na výkon povolania prevádzkovateľa nákladnej cestnej dopravy rozhodnutím číslo: OU-BA-OCDPK1- 2020/082585, zo dňa 5. júna 2020, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. júna 2020. Vzhľadom na skutočnosť, že povolenie na výkon povolania prevádzkovateľa nákladnej cestnej dopravy ako oprávnenie na vykonávanie činnosti žalobcovi zaniklo až dňa 11. júna 2020 (nadobudnutím právoplatnosti vyššie spomínaného rozhodnutia Okresného úradu Bratislava), až v tento deň nastali u žalobcu právne skutočnosti podmieňujúce zánik povinného poistenia v zmysle § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z. z. (žalobca už nebol držiteľom žiadneho oprávnenia na vykonávanie činnosti), nie skôr. Následne Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, dňa 19. júna 2020 zaslala žalobcovi list číslo: 700-0202266520GC02/20, ktorým mu oznámila, že s poukazom na zánik oprávnenia na vykonávanie činnosti mu jeho povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo dňa 11. júna 2020. Žalobca má za to, že povolenie na výkon povolania prevádzkovateľa nákladnej cestnej dopravy nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, s čím nesúhlasíme. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave (ďalej len „zákon o cestnej doprave") prevádzkovanie cestnej dopravy je podnikanie, ktorého predmetom je odplatné poskytovanie dopravných služieb verejností cestnými motorovými vozidlami, ktoré sú na tento účel typovo schválené. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v spornom období disponoval vyššie uvedeným povolením, bol oprávnený dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. z v znení neskorších predpisov. S uvedeným právnym názorom sa stotožňuje aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku sp. zn. 7Sžsk/88/2018, zo dňa 21. apríla 2020, nepochyboval o tom, že predmetné povolenie je oprávnením na vykonávanie činnosti na účely sociálneho poistenia. So vznikom a trvaním povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby zákon o sociálnom poistení spája vznik odvodovej povinnosti, t.j. povinnosti platiť a odvádzať poistné v správnej sume a v lehote ustanovenej zákonom o sociálnom poistení. Z dôvodu, že žalobca si túto povinnosť za obdobie apríl 2020 až jún 2020 (do 11. júna 2020) nesplnil, bola pobočka Sociálnej poisťovne v zmysle § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinná mu dlžnú sumu poistného predpísať. Urobila tak napadnutým rozhodnutím číslo: 700-0213279820GC04/20. V období od 1. januára 2011 do 30. júna 2014 nadobúdala fyzická osoba právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia v prípade, ak dovŕšila 18 rokov veku a bola registrovaná podľa osobitného predpisu (podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, resp. podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov) v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 (§ 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z. v spojení s prechodným ustanovením § 293cu zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z. z., v zmysle ktorého sa na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby v období od 1. januára 2014 do 30. júna 2014 použije § 5 v znení zákona č. 543/2010 Z. z.). Keďže v rámci tohto konania sa posudzuje povinnosť žalobcu odvádzať poistné za obdobie apríl 2020 až jún 2020, bolo pre Sociálnu poisťovňu rozhodujúce, či žalobca mal právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. júla 2014 (ako sme už vyššie uviedli, podmienky pre nadobudnutie tohto statusu žalobca spĺňal). Registrácia fyzickej osoby v Registri daňových subjektov nemala vplyv na posúdenie právneho postavenia fyzickej osoby ako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 zákona o sociálnom postení v znení účinnom od 1. júla 2014 (táto skutočnosť bola rozhodujúce len v období od 1. januára 2011 do 30. júna 2014). Pretože údajmi o príjmoch samostatne zárobkovo činných osôb prvotne disponuje Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, pričom vznik a trvanie povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby sa podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení odvíja práve od výšky príjmu, ktorý táto osoba dosiahla, je logické, že Sociálna poisťovňa vychádza z údajov o príjmoch Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Žalobca v správnej žalobe namieta, že jedine sekcia dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovne akceptovala tú skutočnosť, že mu zaniklo povinné poistenie dňa 31. marca 2020, pričom toto dedukuje z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo: XXX XXX XXXX X, zo dňa 12. marca 2021. V predmetnom rozhodnutí sa však nikde neuvádza, že ho Sociálna poisťovňa považovala za povinne poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu len do dňa 31. marca 2020. S poukazom na to, že Sociálna poisťovňa evidovala u žalobcu úhradu poistného na starobné poistenie za obdobie od 1. januára 2020 do 31. marca 2020 (nie za ďalšie mesiace), pristúpila k zvýšeniu jeho starobného dôchodku. V súvislosti s námietkou žalobcu, že nepozná žiaden zákon, vyhlášku, resp. právny predpis, ktorý by zamestnancom Sociálnej poisťovne v čase núdzového stavu zakazoval prevziať dokumenty od fyzických osôb, uvádzame, že predmetné je vo vzťahu k prejednávanej veci právne irelevantné. Sociálna poisťovňa, tak ako každá inštitúcia, si interne upravila postupy, ako v čase núdzového stavu vyvolaného pandemickou situáciou, zabezpečiť ochranu zdravia svojich zamestnancov. Tu len dodávame, že možnosť predkladania jednotlivých dokladov nebola žiadnej osobe zmarená (namiesto osobného kontaktu sa dalo prednosť možnosti predkladania dokladov prostredníctvom pošty, elektronických prostriedkov, resp. ich osobným uložením v schránke Sociálnej poisťovne). Správna žaloba nemá odkladný účinok. Rovnako zákon o sociálnom poistení výslovne neustanovuje odkladný účinok právoplatného rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté správnou žalobou, a teda neupravuje ani podmienky, naplnením ktorých je možné právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu priznať odkladný účinok. Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie je spôsobilým exekučným titulom, oprávňujúcim vymáhanie uloženej povinnosti od povinnej osoby, ktorá uloženú povinnosť dobrovoľne nesplnila. Sociálna poisťovňa preto nesúhlasí s odkladným účinkom rozhodnutia napadnutého správnou žalobou. Na margo toho ešte uvádzame, že žalobca rozhodnutím predpísanú dlžnú sumu poistného vo výške 244,09 eur uhradil dňa 14, mája 2021.“ Správnu žalobu žalobcu navrhla zamietnuť. 8. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 7Sa/44/2021 – 31 zo dňa 21.06.2021 návrh na priznanie odkladného účinky podanej žalobe žalobcu zo dňa 13.04.2021 zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.07.2021. 9. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej k žalobe zo dňa 28.07.2021 (v replike) zopakoval svoje námietky uvedené v žalobe a zotrval na všetkých svojich argumentoch, ktoré uviedol či už v priebehu administratívneho konania alebo súdneho konania. Bol toho názoru, že povinnosť platiť a odvádzať poistné musí vychádzať z ustanovení Obchodného zákonníka a nie zo ZSP. Poukázal na § 56c ods. 3 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave - v tejto súvislosti uviedol, že podľa jeho názoru predmetné povolenie stráca platnosť v deň výmazu tej ktorej osoby z obchodného registra, pričom akékoľvek následné podnikanie po dni výmazu z obchodného registra (na základe predmetného povolenia) je páchanie trestnej činnosti. Uviedol, že nemal zaplatené poistné do konca marca 2020, ale aj časť apríla 2020. Poukázal aj na Nariadenie Európskeho spoločenstva č. 1071/2009. 10. Žalovaná dupliku nepodala. 11. Podaním zo dňa 10.11.2021 žalobca oznámil správnemu súdu, že prvostupňový orgán vydal dňa 14.10.2021 rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX, ktorým mu predpísal penále za obdobie apríl 2020 až jún 2020 vo výške 41,53 eur. Zároveň žalobca v predmetnom podaní v zásade upresnil petit tejto žaloby, a to tak, že žiada zrušiť napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie (teda len uvedené dve rozhodnutia – toto bolo následne potvrdené PZ žalobcu a žalobcom aj na konanom pojednávaní dňa 22.07.2025). IV. Relevantné právne predpisy 12. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 14. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1. 16. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 17. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) ZSP v znení zákona č. 543/2010 Z. z. (účinnom od 1. januára 2011), zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu. 18. Podľa § 5 ZSP v znení zákona č. 338/2013 Z. z. (účinnom od 1. januára 2014), samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. 19. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) ZSP v znení zákona č. 543/2010 Z. z. (účinnom od 1. januára 2011), povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. 20. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) ZSP v znení zákona č. 555/2007 Z. z. (účinnom od 1. januára 2008), povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená. 21. Podľa § 21 ods. 1 ZSP v znení zákona č. 338/2013 Z. z. (účinnom od 1. januára 2014), povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak. 22. Podľa § 138 ods. 5 ZSP v znení zákona č. 252/2012 Z. z. (účinnom od 1. januára 2013), vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. 23. Podľa § 128 ods. 1 písm. c), § 128 ods. 2 písm. c) a § 128 ods. 11 písm. b) ZSP v znení zákona č. 43/2004 Z. z., poistné na nemocenské poistenie platí povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba, poistné na starobné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba. 24. Podľa § 129 ods. 1 ZSP v znení zákona č. 721/2004 Z. z. (účinnom od 1. januára 2005), suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné poistenie, suma poistného na invalidné poistenie, suma poistného na úrazové poistenie, suma poistného na garančné poistenie, suma poistného na poistenie v nezamestnanosti a suma poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné") sa určujú percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období (ďalej len „vymeriavací základ“). 25. Podľa § 129 ods. 2 ZSP v znení zákona č. 266/2017 Z. z. (účinnom od 1. januára 2018), jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol. 26. Podľa § 138 ods. 2 ZSP v znení zákona č. 338/2013 Z. z. (účinnom od 1. januára 2014), vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov samostatne zárobkovo činnej osoby uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nezníženého o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na starobné poistenie z povinného dôchodkového poistenia, poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a upraveného o príjmy a výdavky, ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu, a koeficientu 1,486. Takto určený vymeriavací základ sa použije od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý mala povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka. 27. Podľa § 130 písm. c) ZSP v znení účinnom od 1. januára 2004, sadzba poistného na nemocenské poistenie je pre povinne nemocensky poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4,4 % z vymeriavacieho základu. 28. Podľa § 131 ods. 1 písm. c) ZSP v znení zákona č. 183/2014 Z. z. (účinnom od 1. januára 2015), sadzba poistného na starobné poistenie, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak, je pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 18 % z vymeriavacieho základu. 29. Podľa § 132 písm. c) ZSP v znení účinnom od 1. januára 2004, sadzba poistného na invalidné poistenie je pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 6% z vymeriavacieho základu. 30. Podľa § 128 ods. 4 ZSP v znení zákona č. 252/2012 Z. z. (účinnom od 1. januára 2013), poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Poistné na invalidné poistenie neplatí ani poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu a dovŕšil dôchodkový vek. Poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je poistenec podľa prvej a druhej vety. 31. Podľa § 137 písm. b) ZSP v znení zákona č. 43/2004 Z. z. (účinnom od 1. januára 2005), sadzba poistného do rezervného fondu solidarity je pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4,75 % z vymeriavacieho základu. 32. Podľa § 141 ods. 1 ZSP v znení účinnom od 1. januára 2004, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. 33. Podľa § 142 ods. 1 prvá veta ZSP v znení zákona č. 2/2017 Z. z. (účinnom od 1. júla 2017), poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. 34. Podľa § 143 ods. 1 prvá veta ZSP v znení zákona č. 266/2017 Z. z. (účinnom od 1. júla 2018), poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. 35. Podľa § 144 ods. 1 ZSP v znení zákona č. 266/2017 Z. z. (účinnom od 1. januára 2018), Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše. 36. Podľa § 21 ods. 4 prvá veta ZSP v znení zákona č. 338/2013 Z. z. (účinnom od 1. januára 2014), povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti. 37. Podľa § 142 ods. 7 ZSP v znení zákona č. 69/2012 Z. z. (účinnom od 1. marca 2012), fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné odvádzať poistné, sú povinné pri platení poistného platbu poistného identifikovať a uviesť k nej variabilný symbol a špecifický symbol. Bez uvedenia variabilného symbolu a špecifického symbolu k platbe poistného spôsob zaevidovania a priradenia platby poistného k obdobiu určí Sociálna poisťovňa. 38. Podľa § 142 ods. 8 ZSP v znení zákona č. 69/2012 Z. z. (účinnom od 1. marca 2012), variabilný symbol je číslo fyzickej osoby a právnickej osoby povinnej odvádzať poistné, ktoré prideľuje Sociálna poisťovňa. 39. Podľa § 142 ods. 9 ZSP v znení zákona č. 69/2012 Z. z. (účinnom od 1. marca 2012), špecifický symbol je číselné označenie príslušného kalendárneho mesiaca a kalendárneho roka. Pri platení poistného predpísaného rozhodnutím Sociálnej poisťovne je špecifický symbol uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia. 40. Podľa § 145 ods. 1 ZSP v znení účinnom od 1. januára 2004, Sociálna poisťovňa je povinná vrátiť poistné, ktoré bolo zaplatené bez právneho dôvodu, fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo jej právnemu nástupcovi do 30 dní od a) zistenia tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou alebo b) doručenia písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné alebo jej právneho nástupcu. 41. Podľa § 145 ods. 4 ZSP v znení účinnom od 1. januára 2004, poistné, ktoré je Sociálna poisťovňa povinná vrátiť, sa použije na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo voči jej právnemu nástupcovi. V. Posúdenie veci správnym súdom 42. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov. 43. Predmetná vec bola pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 7Sa/44/2021. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-7Sa/44/2021. 44. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej podľa § 199 až § 205 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 202 ods. 2 SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP, podľa stavu veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol s nariadením pojednávania dňa 22.07.2025, na ktorom žalobca aj žalovaná zotrvali na všetkých svojich argumentoch už uvedených v priebehu konania (vo svojich podaniach). 45. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 10.02.2021, ktorým táto podľa § 218 ods. 2 ZSP zmenila prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu tak, že z jeho výrokovej časti vypustila text: „... jún 2020 ..." a doplnila text: „... 1. jún 2020 až 11. jún 2020 ...". V ostatnom prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdila. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový orgán podľa § 144 ods. 1 a § 152a ZSP a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod ZSP v znení zákona č. 43/2004 Z. z. rozhodol tak, že predpísal žalobcovi ako SZČO, za obdobie apríl 2020, máj 2020 a jún 2020 poistné na nemocenské poistenie v sume 39,55 eur, poistné na starobné poistenie v sume 161,85 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 42,69 eur, spolu v sume 244,09 eur. Neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia prvostupňového orgánu je príloha (rozpis predmetného poistného). 46. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že: - podľa výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Senec, číslo živnostenského registra: 140-12426, žalobca vykonával samostatnú zárobkovú činnosť na základe živnostenského listu č. H./ XXXXX-XXXXX, s dátumom vzniku oprávnenia 1. máj 2005 (dátum zániku oprávnenia: 29. január 2015) a na základe koncesnej listiny č. H./XXXXX-XXXXX, s dátumom vzniku oprávnenia 31. máj 2005 (dátum zániku oprávnenia: 3. december 2013). Žalobca ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 29. január 2015; - dňa 21. januára 2014 Okresný úrad Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, vydal rozhodnutie č. I./XXXXX/XXX (právoplatné dňa 27. januára 2014), ktorým udelil žalobcovi povolenie na výkon povolania prevádzkovateľa nákladnej cestnej dopravy; - Okresný úrad Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, rozhodnutím č. I./XXXXXX zo dňa 5. júna 2020 (právoplatné dňa 11. júna 2020), odňal žalobcovi povolenie na výkon povolania prevádzkovateľa nákladnej cestnej dopravy, ktoré vydal Okresný úrad Bratislava rozhodnutím č. I./ XXXXX/XXX dňa 21. januára 2014; - žalobca nie je sporiteľom podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení; - žalobca je od 06. októbra 2011 poberateľom starobného dôchodku; - podľa údajov z Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky žalobca ako SZČO dosiahol príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2018 v sume 17.482,58 eur (daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby správca dane zaevidoval dňa 21. marca 2019), a teda vyššie, ako zákonom ustanovená suma 5.724,00 eur za rok 2018. 47. Správny súd má taktiež za to, že prvostupňový orgán postupoval správne, keď pred vydaním prvostupňového rozhodnutia zohľadnil skutočnosť, že žalobca je od 06.10.2011 poberateľom starobného dôchodku a prvostupňovým rozhodnutím žalobcovi ako SZČO v zmysle § 128 ods. 4 ZSP v znení zákona č. 252/2012 Z. z. poistné na invalidné poistenie za mesiace apríl 2020 až jún 2020 (1. apríl 2020 až 11. jún 2020) nepredpísal. 48. V prejednávanej veci bolo medzi účastníkmi konania sporným najmä to, kedy presne (a na základe akej skutočnosti) žalobcovi ako SZČO zaniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie (žalobca tvrdil, že mu povinné poistenie zaniklo už 31.03.2020, kedy bol vymazaný z príslušného obchodného registra; žalovaná bola toho názoru, že žalobcovi zaniklo povinné poistenie až 11.06.2020, kedy žalobca ako SZČO stratil oprávnenie na prevádzkovanie predmetnej činnosti) – správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že zodpovedanie uvedených otázok dá zároveň odpoveď aj na to, či správne orgány postupovali správne, keď pristúpili k predpísaniu poistného žalobcovi za mesiace apríl 2020, máj 2020 a jún 2020 (1. jún 2020 až 11. jún 2020). Sporným medzi účastníkmi konania bolo aj to, či sa na vec (pri posúdení či žalobca bol v spomínanom období povinne poistenou SZČO povinnou platiť a odvádzať poistné) má aplikovať ZSP alebo Obchodný zákonník. 49. Správny súd v prvom rade považuje za potrebné poukázať na § 1 ods. 1 ZSP, ktorý vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho poistenia. Z predmetného ustanovenia je zrejmé, že sociálne poistenie a jeho rozsah upravuje jedine ZSP, z čoho vyplýva, že pri posúdení, či žalobca bol v predmetnom období (1. apríl 2020 až 11. jún 2020) povinne poistenou SZČO povinnou platiť a odvádzať poistné sa musí vychádzať zo ZSP (nie z ustanovení Obchodného zákonníka ako to tvrdí žalobca). 50. V nadväznosti na uvedené správny súd konštatuje, že z údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky vyplýva, že príjmy žalobcu za rok 2018 boli v sume 17.482,58 eur, a teda boli vyššie ako je zákonom ustanovená suma 5.724 eur (vekovú podmienku na vznik právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia žalobca taktiež spĺňal). Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že žalobca splnil zákonom ustanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, a teda mal právne postavenie SZČO na účely sociálneho poistenia v zmysle § 5 ZSP v znení zákona č. 338/2013 Z. z. a zároveň jeho príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2018 presiahli zákonom ustanovenú hranicu príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2018. V dôsledku uvedeného teda správny súd bez žiadnych pochybností konštatuje, že žalobca bol v predmetnom období (1. apríl 2020 až 11. jún 2020) povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO povinnou platiť a odvádzať poistné. 51. K zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalobcu ako SZČO správny súd v prvom rade uvádza, že u žalobcu dňa 31.03.2020 (ku dňu výmazu žalobcu z príslušného obchodného registra) neboli naplnené podmienky pre zánik povinného poistenia v zmysle § 21 ods. 1 ZSP, a to preto, lebo žalobcove príjmy dosiahnuté za rok 2018 presiahli ZSP ustanovenú hranicu. Správny súd považuje taktiež za zrejmé, že u žalobcu v predmetnom období nenastali dôvody pre zánik povinného poistenia ani v zmysle § 21 ods. 4 prvá veta ZSP v znení zákona č. 338/2013 Z. z. - v tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti – z uvedeného je teda zrejmé, že tento spôsob zániku povinného poistenia nie je prípadom žalobcu, nakoľko oprávnenie na výkon činnosti (povolenie na výkon povolania prevádzkovateľa nákladnej cestnej dopravy) mu dňa 31.03.2020 nezaniklo, ale toto oprávnenie mu preukázateľne zaniklo až dňa 11.06.2020, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. I./XXXXXX J. dňa 05.06.2020, ktorým bolo žalobcovi odňaté povolenie na výkon povolania prevádzkovateľa nákladnej cestnej dopravy, ktoré vydal Okresný úrad Bratislava rozhodnutím č. I./XXXXX/XXX zo dňa 21.01.2014. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako aj príslušné zákonné ustanovenia je podľa správneho súdu zrejmé, že až právoplatnosťou rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. I./XXXXXX J. dňa 05.06.2020 (právoplatné dňa 11.06.2020) nastali u žalobcu právne skutočnosti podmieňujúce zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia v zmysle § 21 ods. 4 ZSP v znení zákona č. 338/2013 Z. z. (žalobca až okamihom právoplatnosti predmetného rozhodnutia zo dňa 05.06.2020 nebol držiteľom žiadneho oprávnenia na vykonávanie činnosti). S poukazom na vyššie uvedené má správny súd teda za to, že žalobcovi povinné nemocenské a dôchodkové poistenie zaniklo dňa 11.06.2020, v dôsledku čoho správny súd vyhodnotil námietky žalobcu ako nedôvodné. 52. Správny súd ďalej nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu, podľa ktorej povolenie na výkon povolania prevádzkovateľa nákladnej cestnej dopravy nie je oprávnením na vykonávanie činnosti. Správny súd konštatuje, že žalobca v období od 1. apríla 2020 do 11. júna 2020 preukázateľne disponoval predmetným povolením a bol oprávnený dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. To, že predmetné povolenie na výkon povolania prevádzkovateľa nákladnej cestnej dopravy je oprávnením na vykonávanie činnosti na účely sociálneho poistenia napokon jasne deklaroval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 7Sžsk/88/2018 zo dňa 21.04.2020. Uvedený právny názor kasačného súdu je v judikatúre súdov ustálený a je aplikovaný súdmi aj vo všetkých obdobných veciach (napr. rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 13Sas/3/2023 zo dňa 24.04.2024). 53. K námietke žalobcu týkajúcej sa priraďovania platby správny súd uvádza, že nedetegoval zo strany Sociálnej poisťovne žiadne pochybenie, pričom Sociálna poisťovňa v tomto prípade postupovala správne a zákonne, v súlade s § 142 ods. 7 až 9 ZSP v znení zákona č. 69/2012 Z. z. účinnom od 01.03.2012, ako aj v súlade s § 145 ods. 4 ZSP v znení účinnom od 01.01.2004. V podrobnostiach správny súd uvádza, že keďže žalobca dňa 08.04.2020 zaplatil poistné v sume 137,50 eur so špecifickým symbolom 32020, tak prvostupňový orgán správne túto platbu poistného v súlade s § 142 ods. 7 ZSP v znení zákona č. 69/2012 Z. z. priradil na poistné za mesiac marec 2020. Prvostupňovému orgánu nemožno vytknúť ani to, že poistné zaplatené bez právneho dôvodu, evidované u žalobcu ako SZČO v sume 81,30 eur, bolo použité na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne (t. j. na mesiac apríl 2020) – keďže za mesiac apríl 2020 bol žalobca ako SZČO povinný zaplatiť poistné v sume 137,50 eur, tak prvostupňový orgán opäť nepochybil, keď v prvostupňovom rozhodnutí predpísal žalobcovi ako SZČO zvyšnú časť dlžného poistného za mesiac apríl 2020 v sume 56,20 eur. Uvedený postup prvostupňového orgánu (s týmto postupom bola následne stotožnená aj žalovaná) bol podľa správneho súdu teda nielen v súlade s § 145 ods. 4 ZSP v znení účinnom od 01.01.2004, ale aj v súlade s kritériom prednostného uspokojenia najstarších pohľadávok na poistnom. 54. Ďalej správny súd konštatuje, že žalobcove tvrdenie, že jedine sekcia dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovne akceptovala tú skutočnosť, že mu zaniklo povinné poistenie dňa 31.03.2020, je taktiež nesprávne a nepreukázané. Z predmetného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.03.2021 vôbec nevyplýva, že by Sociálna poisťovňa považovala žalobcu za povinne poistenú SZČO len do 31.03.2020 (zánikom povinného poistenia žalobcu sa Sociálna poisťovňa v predmetnom rozhodnutí vôbec nezaoberala) – dátum 31.03.2020 je v predmetnom rozhodnutí uvedený preto, lebo Sociálna poisťovňa len za obdobie od 01.01.2020 do 31.03.2020 evidovala u žalobcu úhradu poistného na starobné poistenie, pričom za ďalšie mesiace úhradu neevidovala. 55. Žalobcove ďalšie tvrdenia typu, že nepozná žiaden zákon, vyhlášku, respektíve právny predpis, ktorý by zamestnancom Sociálnej poisťovne v čase núdzového stavu zakazoval prevziať dokumenty od fyzických osôb, sú podľa správneho súdu pre posúdenie tejto veci úplne irelevantné, a preto sa správny súd týmito tvrdeniami žalobcu nezaoberal (žalobca však nesporne mohol v čase núdzového stavu predložiť jednotlivé doklady prostredníctvom pošty, elektronických prostriedkov, respektíve ich osobným uložením v schránke Sociálnej poisťovne, takže možnosť predkladania jednotlivých dokladov mu zmarená nebola). 56. K námietke žalobcu, ktorá sa týkala údajného šikanózneho konania voči nemu zo strany žalovanej (v predmetnej veci), správny súd uvádza, že nakoľko žalovaná postupovala počas celého konania zákonne, dodržala všetky zákonom stanovené postupy, pričom rozhodovala aj v súlade s ustálenou judikatúrou kasačného súdu, tak predmetnú námietku žalobcu vyhodnocuje ako zjavne nedôvodnú a neopodstatnenú. 57. Vychádzajúc z týchto záverov a zistení, nakoľko správny súd ani pri neformálnom posudzovaní žaloby bez viazanosti jej žalobnými bodmi v zmysle § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP nezistil nedostatky napadnutého rozhodnutia žalovanej a jeho vydaniu predchádzajúceho postupu správnych orgánov (prvostupňový orgán sa vo výroku prvostupňového rozhodnutia dopustil len formálneho nedostatku, ktorý však nemal vplyv na správnosť výšky predpísaného poistného a zákonnosť prvostupňového rozhodnutia – žalovaná navyše tento formálny nedostatok odstránila, keď v napadnutom rozhodnutí spresnila obdobie za ktoré bolo žalobcovi prvostupňovým rozhodnutím predpísané poistné), súd správnu žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 58. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 ods. 3 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).