{"guid": "cac9e347-b908-4c19-af23-3e0a340421b6:686a7589-57bc-496c-a31b-c819ee9222a5", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200567.2", "spisova_znacka": "BA-2S/82/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/82/2021 z 30. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 30. apríla 2025, sp. zn. BA-2S/82/2021, ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200567.2", "identifikacne_cislo": "1021200567", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.", "sudca_id": 993, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michal-davala-ph-d-ll-m-993", "datum_vydania": "2025-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/686a7589-57bc-496c-a31b-c819ee9222a5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200567.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200567.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200567.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-2S/82/2021\n1021200567\n30. 04. 2025\nJUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2025:1021200567.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.\na členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Kučerákovej,\nPhD., v právnej veci žalobcu: Tatranská mliekareň a.s., so sídlom Nad traťou 26, 060 01 Kežmarok,\nIČO: 31 654 363, zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská\nBystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974\n01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100232556/2021 zo dňa\n09.02.2021, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\nStručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, so sídlom Radlinského 37, 817 73 Bratislava (ďalej\nlen „správca dane“) vydal oznámenie o výkone daňovej kontroly zo dňa 30.06.2017, ktorým oznámil\nžalobcovi výkon daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) o. i. aj za zdaňovacie obdobie\njúl 2015.\n2. Dňa 09.01.2018 sa uskutočnil výsluch A. B. C., bývalej konateľky spoločnosti POOL Trade, s.r.o.,\nnaposledy sídlom Hlavná 119, 900 27 Bernolákovo, IČO: 36 655 082 (ďalej len „spoločnosť POOL\nTrade“). Svedkyňa nevedela predložiť účtovnú a daňovú dokumentáciu za zdaňovacie obdobia január\n2015 až júl 2015, pretože bola odovzdaná spoločnosti DANO s.r.o. (právny nástupca). K obchodnému\nvzťahu so žalobcom uviedla, že žalobca ich oslovil a za spoločnosť POOL Trade konal pán D. s pánom\nE. za žalobcu. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k výrobcovi tovaru, k označeniu, k preprave. K spôsobu\nkontroly tovaru uviedla, že tento kontroloval pán D. vizuálne a kontroloval vážny list. Svedkyňa sa\nnevedela vyjadriť ani k obchodnej spolupráci s dodávateľom spoločnosti POOL Trade – spoločnosťou\nSUKI TRADE s.r.o., naposledy sídlom Rapovce 22, 985 31 Rapovce, IČO: 36 264 474 (ďalej len\n„spoločnosť SUKI TRADE“) a uviedla, že spoluprácu pravdepodobne dojednával pán D..\n3. Dňa 30.01.2018 sa uskutočnil výsluch A. F. G., bývalého konateľa spoločnosti POOL Trade.\nK spolupráci so žalobcom uviedol, že ho oslovil pán E., že má záujem o solenú slnečnicu, pričom aj\npodmienky sa s ním prejednávali. K samotnému obchodu uviedol, že on skontroloval auto, či je všetko\nnaložené, zavolal pánovi E., že je auto naložené a môže prebehnúť platba.\n\n4. Dňa 01.03.2018 sa uskutočnil výsluch svedka – H. I., konateľky spoločnosti SUKI TRADE. K spolupráci\ntejto spoločnosti so spoločnosťou POOL Trade uviedla, že na tieto veci bol poverený pán J. I..\nDaná osoba bola poverená iba na obchody so slnečnicou, ostatné obchody týkajúce sa stavebníctva\nvykonávala ona. Nemala vedomosť o nadviazaní a priebehu spolupráce so spoločnosťou POOL Trade.\nZároveň nemala vedomosť ani o dodávateľovi tejto spoločnosti – spoločnosti D BAR, s.r.o., naposledy\nsídlom 70, 935 74 Bielovce, IČO: 36 241 041 (ďalej len „spoločnosť D BAR“).\n5. V administratívnom spise sa nachádza odpoveď na medzinárodnú výmenu informácií (ďalej aj „MVI“)\nvo vzťahu k odberateľovi žalobcu – spoločnosti HMJ Real GmbH v nasledovnom znení: „... nákladné\nvozidlá prekročili rakúsku hranicu a prepravili tovar do údajného skladu spoločnosti HMJ Real GmbH\nv Gattendorfe. Tam boli podpísané dodacie listy (CMR) – ale tovar nebol vyložený. V skutočnosti sa\nnákladné vozidlá (spolu s tovarom) vrátili na Slovensko! Napriek tomu boli dodacie náklady uhradené\nspoločnosťou HMJ. Preto rakúske orgány majú podozrenie, že tovar bol predaný spoločnosti HMJ\nreal GmbH len na papieri, aby simulovali IC dodávky do Rakúska (falošná transakcia!) – podľa nášho\nvyšetrovania tovar určite nebol skladovaný a predaný v Rakúsku.“\n6. Správca dane vydal dňa 04.09.2019 protokol z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január 2015,\nfebruár 2015, marec 2015, apríl 2015, máj 2015, jún 2015, júl 2015, september 2015, október 2015\na december 2015. K protokolu sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 31.10.2019.\n7. Správca dane vydal rozhodnutie č. 101579826/2020 zo dňa 14.10.2020 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“), ktorým určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu XXX.XXX,XX eur na DPH za\nzdaňovacie obdobie júl 2015. Správca dane zároveň znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie\njúl 2015 zo sumy XXX.XXX,XX eur na sumu XX.XXX,XX eur.\n8. Správca dane poukázal na to, že kontrolou predložených dokladov zistil, že žalobca si v zdaňovacom\nobdobí júl 2015 uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa spoločnosti POOL Trade. Predmetom dodávateľských faktúr bola slnečnica lúpaná, solená. Správca\ndane konštatoval, že daňovou kontrolou bolo zistené, že obchodné transakcie žalobcu s dodávateľom\nPOOL Trade za účelom nákupu tovaru „slnečnica, solená“, ako aj obchodné transakcie žalobcu súvisia\ns predajom toho istého tovaru rakúskemu odberateľovi, boli súčasťou uzatvoreného reťazca dodávok\nmedzi nasledovnými obchodníkmi:\nspoločnosť D BAR – spoločnosť SUKI TRADE – spoločnosť POOL Trade – žalobca – HMJ Real Invest\n– spoločnosť D BAR.\n9. Správca dane zároveň zistil, že preprava toho istého tovaru bola realizovaná v uzatvorenom okruhu\nna trase: Okoč, areál firmy SOVEREIGN – sklad v Blatnej na Ostrove – prejazd cez Gattendorf (AT) –\nOkoč, areál firmy SOVEREIGN.\n10. Správca dane poukázal aj na informácie o peňažných tokoch, ktoré mu boli poskytnuté bankovými\ninštitúciami a zistil, že platby za tovar medzi jednotlivými obchodníkmi v rámci obchodného reťazca,\nktorého súčasťou bol žalobca, boli realizované v uzatvorenom kruhu, prostredníctvom spoločnosti\nEURO FAKTORING s.r.o., naposledy sídlom Korzo Bélu Bartóka 345/12, 929 01 Dunajská Streda, IČO:\n46 299 891 (ďalej len „spoločnosť EURO FAKTORING“): spoločnosť EURO FAKTORING – žalobca –\nspoločnosť POOL Trade – spoločnosť SUKI TRADE – spoločnosť EURO FAKTORING.\n11. Správca dane mal za preukázané, že tovar sa po umelom nadobudnutí tovaru spoločnosťou HMJ\nReal Invest vracal späť na to isté miesto, odkiaľ bol pôvodne vyvezený, do Okoče. Z uvedeného\nvyplynulo, že predmetom obchodovania bol stále ten istý tovar (v tom istom množstve, rozmere a druhu).\nSprávca dane zistil, že obchodné transakcie medzi žalobcom a jeho dodávateľom a obchodné transakcie\nmedzi žalobcom a jeho odberateľom boli súčasťou účelovo vytvoreného reťazca spoločností, ktoré\ndeklarovali obchod s tovarom, ktorý však niesol znaky karuselového podvodu. Na základe zistených\nskutočností tak správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočet DPH, pretože vo svetle objektívnych\nskutočností sa preukázalo, že sa žalobca svojou kúpou a predajom zúčastňoval na plnení, ktoré je\nsúčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, o ktorom vedel alebo mal vedieť.\n\n12. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 26.11.2020, ktorým spochybnil\nzávery, ktoré správca dane uviedol v prvostupňovom rozhodnutí.\n13. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. 100232556/2021 zo dňa 09.02.2021\n(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný zosumarizoval\npodané odvolanie, ako aj konanie pred správcom dane. Poukázal na závery správcu dane, ktoré boli\nzosumarizované v prvostupňovom rozhodnutí.\n14. Žalovaný uviedol, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, ako aj z predloženého spisového\nmateriálu zistil, že správca dane v prípade preverovania deklarovaných obchodov so slnečnicou\nlúpanou, solenou, skúmal uskutočnenie obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad\nskutočného stavu so stavom formálnym a postupoval pritom v súlade s § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009\nZ. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Daňový poriadok“). Žalovaný skonštatoval, že správca dane objasnenie všetkých\notázok, okolností, či vyvrátenie pochybností nepodsunul iba pod dôkaznú povinnosť žalobcu, ale sám\nvyužil prostriedky, ktorými objasňoval okolnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Na základe\nzaobstaraných dôkazov a ich podrobného vyhodnotenia správca dane nepriznal žalobcovi právo na\nodpočítanie dane z faktúr od dodávateľa, pretože sa preukázalo, že žalobca sa svojou kúpou a predajom\nzúčastnil na plnení, ktoré bolo súčasťou podvodu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, o ktorom vedel,\nrespektíve mal vedieť.\n15. Správca dane vykonanou daňovou kontrolou zistil obchodné reťazce so znakmi karuselových\nobchodov, pričom medzi jednotlivými článkami reťazca prebiehalo obchodovanie, preprava, aj finančné\ntransakcie, a to v uzatvorenom druhu. V zistených obchodných reťazcoch išlo o predaj toho istého\ntovaru, pričom na začiatku a aj na konci zisteného obchodného reťazca bola aj jedna a tá istá obchodná\nspoločnosť, ktorá neodviedla DPH. Žalovaný poukázal na to, že žalobca síce preukazoval formálne\nsplnenie podmienok na odpočítanie DPH, ale správca dane rozsiahlym dokazovaním zistil, že reťazec\nobchodných transakcií, na ktorých sa podieľal, bol označený podvodom v oblasti DPH. Žalovaný ďalej\nv napadnutom rozhodnutí zosumarizoval podstatné skutočnosti, na základe ktorých správca dane dospel\nk svojim záverom. Sumárom žalovaný konštatoval, že postup správcu dane bol správny, v súlade s\nplatnými právnymi predpismi, ako aj s ustálenou súdnou praxou.\nII.\nPodstatné zhrnutie argumentov žalobcu\n16. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave všeobecnú správnu žalobu zo dňa 23.04.2021 (ďalej\nlen „žaloba“), pričom sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového\nrozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca podal žalobu z dôvodov, že mal\nza to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov,\npretože zistenie skutkového stavu orgánom verejnej moci bolo nedostačujúce na riadne posúdenie\nveci, napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom mal za to, že\npostupom správcu dane, ako aj žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred\norgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.\n17. Žalobca namietol, že žalovaný oprel svoje závery o pochybnosti a domnienky, kedy žalovaný\nvyhodnotil dôkazy získané v daňovej kontrole a následnom vyrubovacom konaní v rozpore s\npríslušnými ustanoveniami daňového poriadku. Žalovaný neprihliadal na žalobcom opakovane\nnamietané skutočnosti s poukazom na príslušné znenia zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej\nhodnoty (ďalej len „Zákon o DPH“), ktoré žalovaný vôbec neaplikoval na zistený skutkový stav. Žalobca\nmal za to, že vykonaným dokazovaním bol preukázaný moment vzniku daňovej povinnosti žalobcu, a\nteda naplnenie hmotnoprávnych podmienok na uznanie nároku na odpočet nielen po formálnej, ale aj\nmateriálnej stránke, kedy samotný správca dane nespochybnil existenciu dodania tovaru pre žalobcu,\na preto nemožno súhlasiť s tvrdeniami správcu dane.\n18. Žalobca namietol, že žalovaný neprimerane zaťažil žalobcu dôkazným bremenom, pričom žalobca\nodkázal na ním vybranú judikatúru kasačného súdu, ktorá sa venovala povinnosti daňového subjektu\npreukázať tvrdené skutočnosti. Žalobca uviedol, že svojho odberateľa si riadne, v rámci jemu dostupných\nzákonných prostriedkov preveril, tento nefiguroval v zozname dlžníkov finančnej správy a nenadobudol o\n\nňom najmenšiu pochybnosť a v čase obchodovania tak pristupoval k spolupráci v dobrej viere a nemohol\nnadobudnúť ani len podozrenie, že niečo nie je v danom prípade v poriadku, pričom tovar odberateľom\ndodal. O dodaní tovaru podľa žalobcu svedčia svedecké výpovede, CMR doklady, vyhlásenia o naložení\ntovaru, a tieto neboli správcom dane spochybnené.\n19. Žalobca konštatoval, že preukázateľne naplnil hmotnoprávne podmienky vyžadované Zákon o DPH\nna uplatnenie nároku na odpočet dane, pretože bolo preukázané dodanie predmetného tovaru, ako aj\nvznik daňovej povinnosti. Žalobca namietol, že žalovaný otázku vedomosti žalobcu o zapojení do reťazca\npoznačeného podvodom zodpovedal na základe tvrdení, ktoré však vychádzajú výlučne z domnienok\na pochybností správcu dane, vzniknutých v dôsledku nedostatočne vykonaného dokazovania, kedy\nnebolo prihliadnuté na všetko, čo pri výkone správy daní vyšlo najavo a neboli vyhodnotené všetky\nzískané dôkazy vo vzájomnej súvislosti tak, aby bol skutkový stav zistený čo najúplnejšie. Žalobca\nsprávcovi dane predložil všetky dokumenty a spolupracoval v úzkej súčinnosti.\n20. Žalobca mal za to, že bolo jednoznačne preukázané reálne uskutočnenie obchodov, objednávky na\ntovar, jeho preprava, platba za tovar, a aj jeho následný predaj, spolu s podrobnosťami, ktoré osoby\nvykonávali kontrolu tovaru a ktoré osoby boli prítomné, pričom žalobca tieto tvrdenia podložil listinnými\ndokladmi a boli tieto skutočnosti potvrdené svedkami. Bolo jednoznačne preukázané, že dopravca mal\nvedomosť o tom, aký tovar preváža, pričom dodanie tovaru v plnom rozsahu potvrdil aj dodávateľ.\nSprávca dane neprihliadol na CMR doklady ako na skutočnosti preukazujúce prepravu tovaru, zároveň\nich však ani nevyvrátil. Žalobca mal za to, že postup žalovaného pri zhodnotení dôkazov nebol správny\na vykazuje znaky vážnych pochybení. Prijaté právne a skutkové závery ozrejmil tendenčne, v snahe\nobhájiť správnosť svojho rozhodnutia.\n21. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný poukázal na zavádzajúce tvrdenia týkajúce sa prieskumu\ntrhu. Žalovaný sa nevysporiadal ani s námietkou žalobcu ohľadom porušenia povinnosti registrácie\nv príslušnom potravinovom registri vo vzťahu k posudzovaniu vedomosti žalobcu o podvodnom konaní.\nK danému poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C - 329/18.\n22. Ďalej žalobca namietol závery žalovaného o tom, že platby za tovar boli realizované v uzavretom\nkruhu. Žalobca poukázal na to, že podstatou predmetu činnosti spoločnosti EURO FAKTORING je\nfaktoring, čo vysvetľuje, prečo táto spoločnosť realizovala viaceré platby. Na skutočnosť, že táto\nspoločnosť zastupovala viacero spoločností, nemal mať žalobca žiaden vplyv a ani o tom nemohol mať\nvedomosť.\n23. Žalobca skonštatoval, že argumentácia žalovaného vo vzťahu k vedomosti žalobcu o zúčastňovaní\nsa na karuselovom podvode nebola dostatočne presvedčivo odôvodnená, rovnako tak sa žalovaný\nnevysporiadal ani s otázkou, ktorý zo subjektov v reťazci porušil neutralitu DPH. Skutočnosť, či žalobca\nvedel alebo mohol vedieť, kedy sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s\ndaňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a\nvedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane. Žalobca mal za to, že z vykonaného\ndokazovania bolo preukázané, že konal v dobrej viere, zadovážil si dostatok informácií, prijal všetky\nopatrenia, čím preukázal konanie s odbornou starostlivosťou.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\nĎalšie podania účastníkov konania\n24. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 28.06.2021, pričom uviedol, že z vykonaného\ndokazovania vyplynulo, že doklady predložené jednotlivými účastníkmi v rámci reťazového obchodu\nzastierali skutočný stav stavom formálno-právnym a navodzujú dojem legálne deklarovaných\nobchodných prípadov v jednotlivých častiach reťazca. Na základe zistenia, že zdaniteľné obchody sa\nuskutočnili v reťazci dodávateľov a odberateľov, v ktorom žalobca vedel alebo mohol vedieť, že boli\npoznačené podvodom vo vzťahu k DPH, správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane.\n25. K námietke žalobcu ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu žalovaný uviedol, že tieto\nnámietky považuje za neopodstatnené, pretože z napadnutých rozhodnutí je zrejmé, že správca dane\nvykonal rozsiahle dokazovanie a správca dane preukázal, že predmetný tovar, ktorý žalobca nakúpil\nod slovenského dodávateľa a následne predal zahraničnému odberateľovi, nebol u tohto odberateľa\n\nvyložený, ale obratom sa vracal späť na Slovensko, na to isté miesto odkiaľ bol pôvodne vyvezený,\npričom zahraničnou odberateľskou spoločnosťou bol fakturovaný tej istej spoločnosti, ktorá bola zistená\nz dodávateľského reťazca, a ktorá z tohto predaja neodviedla daň, čím bola preukázaná existencia\ndaňového úniku v reťazci plnení, ktorá je pojmovým znakom v oblasti DPH a jednou z podmienok\npre nepripustenie uplatnenia práva na odpočítanie dane v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej\núnie a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Prvý článok vo vyššie uvedenom zistenom reťazci\ndaňové povinnosti neodvádzal, pričom na ďalších úrovniach reťazca dochádzalo k odpočítaniu dane.\nŽalobca, ktorý v reťazci následne deklaroval intrakomunitárne dodanie toho istého tovaru pre rakúskeho\nodberateľa si uplatňoval z tohto titulu odpočítanie dane a zároveň oslobodenie od dane, v dôsledku\nčoho si v zdaňovacom období júl 2015 uplatnil nadmerný odpočet. Podrobným preverovaním bankových\núčtov jednotlivých spoločností zapojených do zistených obchodných reťazcov správca dane taktiež\nnepochybne preukázal, že platby za predmetný tovar boli realizované v uzatvorenom okruhu, pričom\nspoločnosť, ktorá bola na začiatku zisteného jedného reťazca, žiadne platby zodpovedajúce dodávkam\ntovaru na svoj bankový účet neprijala a ani zo svojich účtov nepoukazovala.\n26. Žalovaný poukázal na to, že správca dane počas daňovej kontroly zaobstaral viacero dôkazov, z\nktorých bolo zrejmé, že žalobca nepristupoval k zdaniteľných obchodom s primeranou opatrnosťou a že\no podvode zistenom v obchodnom reťazci vedel, respektíve vedieť mohol a mal. Žalobca sa žiadnym\nspôsobom nezaujímal o pôvod tovaru, s ktorým bežne neobchodoval, pričom ani jeho priamy dodávateľ\nnemal vedomosť o výrobcovi tovaru, rovnako sa nezaujímal o kvalitu označenia tovaru a pod. Žalovaný\nnespochybnil obchodné zvyklosti žalobcu, avšak ak k tovaru pristupoval tak, že ani raz neskontroloval,\nči tovar, ktorý nakupuje a predáva, je označený povinnými náležitosťami a ani sa nezaujímal o jeho\nkvalitu a pôvod, potom nemôže tvrdiť, že prijal všetky opatrenia za účelom zamedzenia jeho účasti na\ndaňovom podvode.\n27. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane vykonaným dokazovaním preukázal, že predmetný tovar\nsa u zahraničného odberateľa nevykladal tak, ako to bolo deklarované v predložených dokladoch, ale\nvracal sa späť na Slovensko a intrakomunitárne dodanie tovaru tak nenastalo - uvedené vyplynulo zo\nšetrenia rakúskej daňovej správy, ako aj z vyjadrení dopravcu a zo získaného výpisu mýtnych transakcií.\n28. K námietke žalobcu ohľadom porušenia povinnosti registrácií vo vzťahu k posudzovaniu vedomosti\nžalobcu o podvodnom konaní žalovaný uviedol, že v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že prípadné\nporušenie týchto povinností nemôže nijakým spôsobom vplývať na uplatnený nárok žalobcu na DPH\na takéto zistenie samo osebe nebolo dôvodom na nepriznanie práva na odpočítanie dane. Rovnako\ntak nebolo jediným dôvodom pre neuznanie práva na odpočet ani sporné označenie tovaru, avšak\ntieto zistenia spolu so všetkými ďalšími zisteniami vytvorili celkový obraz o nedostatočnej pozornosti a\nobozretnosti žalobcu. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.\n29. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril replikou zo dňa 29.07.2021, pričom zotrval na svojej\nžalobnej argumentácii.\n30. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.\nIV.\nPosúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov\n31. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd\nv Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského\nsúdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce\nSprávneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec\nnáhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-2S/82/2021.\n32. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou\nnapadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní\nv rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba nie je\n\ndôvodná a s odkazom na § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „SSP“) ju zamietol.\n33. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, keďže boli splnené podmienky podľa §\n107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nepožiadal o nariadenie pojednávania. Správny\nsúd uvádza, že na žiadosť žalobcu o nariadenie pojednávania zo dňa 13.03.2023 neprihliadol, a to\ns odkazom na § 182 ods. 1 písm. g) SSP, veta za bodkočiarkou, kedy správny súd neprihliada na\nneskoršiu žiadosť o nariadenie pojednávania, ak nebolo o pojednávanie požiadané v správnej žalobe.\nSprávny súd zároveň nevzhliadol potrebu nariadenia pojednávania. Termín verejného vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom\nsídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.04.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).\n34. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna\n2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie\nje dotknuté.\n35. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n36. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi\nv deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n37. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,\ndaň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov\n3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n38. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n39. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv\nna správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných\npodaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie\nbol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,\nsprávnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n40. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n41. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n42. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom orgány finančnej\nsprávy určili rozdiel v sume nadmerného odpočtu XXX.XXX,XX eur na DPH za zdaňovacie obdobie júl\n2015. Úlohou správneho súdu bolo na podklade žalobných bodov preskúmať, či orgány finančnej správy\npostupovali v súlade so Zákonom o DPH, Daňovým poriadkom a ustálenou súdnou praxou.\nVšeobecne východiská k odpočítaniu dane\n43. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych\nzáverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nobmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok\nna odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (pozri\n\nnapríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa\n30.06.2022 alebo rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/49/2020\nzo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať\nmedzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia materiálnych podmienok odpočtu\nDPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie\nuplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží\ndôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového podvodu na správcovi dane. Pri\npreukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne\npodmienky odpočtu DPH sú splnené.\n44. Účasť daňového subjektu na daňovom podvode by mohla byť ako dôvod odopretia odpočítania dane\naplikovaná až potom, čo by správca dane uniesol dôkazné bremeno a kladne zodpovedal všetky štyri\notázky tzv. Axel Kittel testu, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode\nz rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Axel Kittel (C-439/04). Týmito otázkami sú: (i) Vznikol\nz posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?; (ii) Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom\npodvodného konania?; (iii) Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované\nzdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? a (iv) Ak boli posudzované zdaniteľné\nobchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?\nSkutočnosti poskytujúce odpovede na tieto otázky preukazuje správca dane a overuje vnútroštátny súd\n(rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19 Vikingo zo dňa 03.09.2020).\n45. Ako to už správny súd uviedol vyššie, v prípade, ak správca dane odmietne priznať odpočet\nDPH na podklade podvodného konania, je jeho povinnosťou, aby toto podvodné konanie preukázal a\nuniesol o tom dôkazné bremeno. V kontexte problematiky preukazovania splnenia podmienok priznania\npráva na odpočítanie DPH je preto potrebné dôsledne diferencovať subjekt, ktorý zaťažuje dôkazné\nbremeno, pretože kým pri podmienkach na priznanie práva na odpočítanie DPH dôkazné bremeno\nzaťažuje prvotne a primárne zdaniteľnú osobu, v prípade preukazovania účasti zdaniteľnej osoby na\ndaňovom úniku je procesná situácia presne opačná, keďže zaťažuje finančné orgány. To znamená, že\npokiaľ finančné orgány prostredníctvom skutkových zistení v daňovej kontrole dospievajú k záveru, že\nzdaniteľná osoba bola súčasťou obchodného reťazca, v ktorom sa črtajú prvky typické pre daňové úniky,\nich povinnosťou je preukázať, že táto zdaniteľná osoba na týchto aktivitách participovala buď vedome,\nalebo na nich participovala svojou nedbanlivosťou, resp. ľahostajnosťou.\n46. Primárnou a zásadnou úlohou finančných orgánov pri zisťovaní účasti zdaniteľnej osoby na daňovom\núniku nie je preto len poukazovať na nepochybne závažné zistenia tykajúce sa identifikovaného reťazca\nsubjektov participujúcich na obehu uvedeného tovaru, ale unesenie dôkazného bremena finančnými\norgánmi, že daná zdaniteľná osoba vedela, resp. musela o týchto podvodných aktivitách vzhľadom\nna svoju pozíciu v rámci identifikovaných obchodných stykov vedieť. Zároveň správny súd dopĺňa aj\nrozhodnutie sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30. júna 2022, uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý jasne stanovuje, že „v prípade spochybnených\nsubdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane daňovému subjektu,\nak by bolo v konaní preukázané, že daňový subjekt sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či\nvedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom.“\n47. V tomto ohľade sa ešte žiada správnemu súdu uviesť, že otázky splnenia podmienok na odpočet\nDPH a účasť na daňovom podvode predstavujú dve samostatné skutočnosti, ktoré nie je možné\nstotožňovať a kombinovať. Finančné orgány teda na základe daňovej kontroly buď formulujú pochybnosti\ntýkajúce sa splnenia hmotnoprávnych alebo formálnych podmienok, ktoré zdaniteľnej osobe jasne a\nzrozumiteľne avizujú a umožňujú mu ich predkladaním ďalších dôkazov vyvracať (dôkazné bremeno\ndaňového subjektu), alebo konštatujú záver o účasti zdaniteľnej osoby na daňovom úniku a sú zaťažené\npreukazovaním jeho participácie (dôkazné bremeno finančných orgánov).\nK správnemu súdnemu prieskumu\n48. Správny súd uvádza, že vymedzenie žalobných bodov, z ktorých musí byť zrejmé, z akých\nkonkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy za nezákonné, je jednou z najdôležitejších náležitostí správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e/\nSSP). Má zásadný význam z hľadiska žalobcu v určení, čo konkrétne bude správny súd na základe\n\njeho žaloby preskúmavať a z hľadiska správneho súdu v tom, čím sa zaoberať má a môže a čím sa\nnaopak zaoberať nemôže, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi\nžaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. A teda zmyslom a účelom uvedenia žalobných bodov v správnej\nžalobe je jednoznačné stanovenie rámca (obsahu) požadovaného súdneho prieskumu v lehote zákonom\nstanovenej na podanie správnej žaloby, t.j. aké skutkové a právne otázky má správny súd posudzovať\nz hľadiska žalobcom tvrdenej nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.\n49. Obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu,\na toto svoje tvrdenie aj právne odôvodniť. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený,\nžalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné\nbody nemožno považovať ani prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré údajne žalovaný porušil, ani ich\nparafrázu bez akejkoľvek špecifikácie (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1Asan/2/2020 zo dňa 29.09.2021). Čo sa týka skutkových tvrdení obsiahnutých v\nsprávnej žalobe, tieto nemôžu byť iba typovou charakteristikou „obvyklých“ nezákonností, ale musia\npredstavovať jasne individualizovaný, od iných konkrétnych dejov či okolností jednoznačne odlíšiteľný\npopis. Konkretizácia faktov dostatočne substancovanými žalobnými bodmi je dôležitá nielen z hľadiska\nsprávneho súdu pre vytýčenie medzí, v ktorých sa súd môže v súlade s dispozičnou zásadou a\nzásadou koncentrácie pohybovať, ale má zásadný význam aj pre žalovaného. Ohľadom právnej\nargumentácie sa žalobca nemôže uspokojiť len so všeobecným odkazom na určité ustanovenia zákona\nbez súvislosti so skutkovými námietkami. Žalobca musí uviesť, aké aspekty dejov či okolností uvedené\nv rámci skutkových tvrdení považuje za základ ním tvrdenej nezákonnosti (pozri napr. rozsudok\nrozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 2Azs/92/2005, ktorý bol prijatý\naj judikatúrou kasačného súdu – napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 1Asan/2/2020 zo dňa 29.09.2021).\n50. Správny súd preskúmal žalobu a konštatuje, že niektoré námietky žalobcu boli formulované\nvo veľmi všeobecnej rovine, bez hlbšieho poukazu na prejednávanú vec – všeobecné odkazy na\njudikatúru, ustanovenia právnych predpisov alebo tvrdenia ako „závery vychádzajú z domnienok\na pochybností správcu dane“, či „tvrdenia a dôkazy predložené ku konkrétnemu zdaňovaciemu obdobiu“.\nŽalobca síce v žalobe namietal viacero skutočností, žaloba však neobsahuje konkrétne mienenú\nargumentáciu, v ktorej by adresne a konkrétne rozporoval závery správcu dane a žalovaného (napr.\nvo vzťahu k dokazovaniu, k naplneniu podmienok daňového podvodu a pod.). Z miery všeobecnosti\nžalobných námietok tak vyplýva aj miera všeobecnosti, akou na vznesené námietky správny súd\nbude reagovať. Správny súd poukazuje na to, že v súvislosti s jednotlivými námietkami, ktoré boli\nvznesené v žalobe, tak tieto boli formulované všeobecne, bez konkrétnej špecifikácie, majúc povahu\nvšeobecných generických vyjadrení. Nie je úlohou správneho súdu, aby za žalobcu vyhľadával,\nkonkretizoval, prípadne domýšľal dôvody nezákonnosti rozhodnutí finančných orgánov. Žalobcovi svedčí\nv správnom súdnom konaní povinnosť tvrdiť, pričom pre vymedzenie dôvodov súdneho prieskumu\nzákonnosti nepostačuje jednoduché spochybnenie postupu žalovaného a správcu dane bez uvedenia\nkonkrétnych skutkových okolností, z ktorých žalobca vyvodzuje nezákonnosť spôsobilú vyústiť do\nzrušenia napadnutého a prvostupňového rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 SSP.\nK námietke žalobcu, že splnil hmotnoprávne podmienky na uznanie nároku na odpočet dane\n51. Ako vyplýva zo žaloby, žalobca opakovane uviedol, že vykonaným dokazovaním bol preukázaný\nmoment vzniku daňovej povinnosti, a teda naplnenie hmotnoprávnych podmienok na uznanie nároku na\nodpočet dane – táto námietka bola žalobcom uplatnená opakovane, vo všeobecnej rovine. K danému\nsprávny súd uvádza, že z kontextu napadnutých rozhodnutí vyplýva, že dôvodom určenia rozdielu dane\nbol dôvod existencie daňového podvodu a nie nesplnenie hmotnoprávnych podmienok. Orgány finančnej\nsprávy tak svoje závery nezaložili na nesplnení hmotnoprávnych podmienok a ani svoje pochybnosti\nnesmerovali k nesplneniu hmotnoprávnych podmienok, ale tieto smerovali k daňovému podvodu.\n52. Správny súd súčasne uvádza, že v prípade sankcionovania účasti na obchodnom reťazci\npoznačenom daňovým podvodom alebo v prípade sankcionovania zneužitia práva v daňovej oblasti\nide o situácie, v ktorých hmotnoprávne podmienky priznania týchto práv nie sú sporné (k tomu pozri\nnapríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sfk/55/2022 zo dňa\n29.11.2023 alebo sp. zn. 4Sfk/4/2022 zo dňa 14.06.2023). Z uvedeného dôvodu preto správny súd na\n\nnámietky žalobcu, ktorými poukazoval na splnenie hmotnoprávnych podmienok, neprihliadal a zameral\nsa výlučne na splnenie podmienok sankcionovania účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým\npodvodom.\nK daňovému podvodu\n53. Ako to správny súd uviedol aj vyššie, v prípade, ak správca dane pristúpi k sankcionovaniu\núčasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, dôkazné bremeno je na správcovi\ndane. Vychádzajúc z administratívneho spisu správny súd uvádza, že správca dane vykonal\nrozsiahle dokazovanie a využil všetky možnosti, ktoré mu Daňový poriadok poskytol. Správca dane\nprostredníctvom svojich úkonov (ako to vyplýva aj z priebehu administratívneho konania) smeroval svoju\nčinnosť k tomu, aby dostatočným spôsobom zistil skutočnosti, potrebné pre rozhodnutie vo veci. Správca\ndane zisťoval rozhodné skutočnosti vo vzťahu k dodávateľovi žalobcu (spoločnosti POOL Trade),\nk odberateľovi žalobcu (spoločnosti HMJ Real Invest GmbH), ako aj k subdodávateľom dodávateľa\nžalobcu a aj odberateľa spoločnosti HMJ Real Invest GmbH. Zároveň vykonal úkony aj voči príslušným\nbankám (za účelom zistenia skutočností ohľadom platieb), voči príslušnej potravinovej správe, vyžiadal\nsi prostredníctvom dožiadaní od iných správcov dane podstatné skutočnosti.\n54. Po preskúmaní administratívneho spisu správny súd ustálil, že správca dane vykonal dostatočné\ndokazovanie, pričom svoje závery dostatočne odôvodnil a tieto úkony nevykazujú znaky vážnych\nlogických pochybení. Správca dane tak žiadnym spôsobom neprenášal na žalobcu dôkazné bremeno\nnad rámec toho, ako to predpokladá Daňový poriadok. V prípade, ak žalobca namietal, že bol\nneprimerane zaťažený dôkazným bremenom (avšak vo všeobecnej rovine, len prostredníctvom\nvšeobecných konštatovaní, bez toho, aby bolo konkrétne uvedené, v čom mal byť neprimerane zaťažený\ndôkazným bremenom), nemožno sa s uvedeným stotožniť. Správca dane a následne žalovaný vykonali\ndokazovanie v dostatočnej miere, pričom žalobca bolo oboznamovaný s ich zisteniami.\n55. Následne správny súd pristúpi k posúdeniu, či správca dane, na podklade svojho dokazovania,\nuniesol dôkazné bremeno a kladne zodpovedal na všetky štyri otázky tzv. Axel Kittel testu. Tu správny\nsúd uvádza, že tieto otázky nemusia byť explicitne v rozhodnutiach špecifikované, ale postačí, ak\nz rozhodnutí jednoznačne vyplývajú.\n56. Prvou otázkou je, či vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik. Ako vyplýva\nz administratívneho spisu, prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia, správca dane\nkonštatoval (napríklad na strane 28 prvostupňového rozhodnutia), že na úrovni spoločnosti D BAR\n(ako prvého článku v reťazci) došlo k neodvedeniu daňovej povinnosti, čím bola preukázaná existencia\ndaňového úniku v reťazci plnení. Vychádzajúc zo žaloby zároveň správny súd uvádza, že žalobca\nžiadnym relevantným spôsobom nespochybnil túto správcom dane zistenú skutočnosť (len genericky\nuviedol, že sa žalovaný nevyrovnal s otázkou, ktorý zo subjektov v reťazci porušil neutralitu dane – strana\n10 žaloby). Na danú otázku tak správca dane odpovedal kladne – samotný správca dane uviedol (na\nstrane 29 prvostupňového rozhodnutia), že sa jedná o pojmový znak podvodu v oblasti DPH a jednou\nz podmienok pre nepripustenie uplatnenia práva na odpočítanie dane. Zároveň uviedol, že žalobca, ktorý\nsi v reťazci následne deklaroval intrakomunitárne dodanie tohto istého tovaru pre odberateľa uplatňoval\nz tohto titulu nadmerný odpočet. Uvedené skutočnosti boli uvedené aj v napadnutom rozhodnutí, a to\nna strane 35 napadnutého rozhodnutia.\n57. Druhá otázka smeruje k tomu, že, ak je na prvú otázku odpoveď kladná, tak či je tento daňový\núnik dôsledkom podvodného konania. Pokiaľ sa jedná o túto otázku, tak táto spočíva vo vyhodnotení,\nči vo svetle všetkých zistených okolností sa javí, že daňový únik nebol len dôsledkom náhodného\nneodvedenia dane, ale dôsledkom cielenej snahy o získanie daňového zvýhodnenia – jedná sa o tzv.\nobjektívny test. Daňový podvod je totižto definovaný ako situácia, v ktorej jeden daňový subjekt ako\núčastník podvodu neodvedie do štátnej pokladnice vybranú DPH a ďalší subjekt si ju naopak odpočíta,\na to za účelom získania daňového podvodu (k tomu pozri napríklad rozsudok Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej sp. zn. 10Sžfk/26/2021 zo dňa 28.04.2023). Narušenie daňovej neutrality v podobe\ndaňového úniku teda musí byť dôsledkom cielenej snahy za účelom dosiahnutia neoprávneného\ndaňového zvýhodnenia. Pre posúdenie nároku na odpočítanie dane je kľúčové posúdiť všetky významné\nokolnosti spornej transakcie.\n\n58. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že orgány finančnej správy vo svojich rozhodnutiach\nidentifikovali nasledovné objektívne okolnosti, ktoré nasvedčujú spáchaniu daňového podvodu:\n- obchodovanie s komoditou – predmetom zdaniteľných obchodov bola slnečnica lúpaná solená, pričom\nako správca dane, tak aj žalovaný opakovane uviedli, žalobca sa predovšetkým zaoberal výrobou\na obchodovaním s mliekom a mliečnymi výrobkami. Aj napriek tomu bol žalobca spoločnosťou HMJ\nReal Invest GmbH oslovený na dodanie tejto komodity, ktorá nebola pre žalobcu typická a žalobca túto\nponuku akceptoval;\n- nesúlad v označovaní tovaru na dokladoch, na základe čoho nebolo možné identifikovať, aký tovar\nbol predmetom predaja. Nebolo možné určiť, či sa jednalo o „slnečnicu lúpanú“ ako krmivo (tak ako\nto bolo uvedené na dokladoch pre odberateľa – spoločnosť HMJ Real Invest GmbH) alebo sa jednalo\no slnečnicu, solenú ako potravinu tak, ako to bolo uvedené na dokladoch vyhotovených dodávateľom\n– spoločnosťou POOL Trade;\n- získanie informácií z rakúskej daňovej správy, ktorá uviedla, že spoločnosť HMJ Real Invest GmbH\nmala sídlo vo Viedni a sklad v Gattendorfe, ktorý bol prázdny, nepoužívaný. Rakúske daňové orgány\nmali podozrenie, že tovar od žalobcu bol spoločnosti HMJ Real Invest GmbH predaný len na papieri, aby\nsa simulovali intrakomunitárne dodávky do Rakúska. Rakúska daňová správa konštatovala, že nákladné\nmotorové vozidlá prekročili rakúsku hranicu a prepravili tovar do údajného skladu v Gattendorfe, boli tam\npodpísané dodacie listy a CMR, ale tovar nebol vyložený a vrátil sa späť na Slovensko;\n- závery správcu dane o tom, že deklarované intrakomunitárne dodanie tovaru pre uvedených\nodberateľov nenastalo, keďže sa predmetný tovar vzápätí po preprave na určené miesto vykládky\n(Kittsee, AT, resp. Gattendorf, AT alebo v ďalších zdaňovacích obdobiach Břeclav, CZ) vracal späť na\nSlovensko, na to isté miesto, odkiaľ bol pôvodne vyvezený a stával sa súčasťou popísaného cyklického\nobehu;\n- tvrdenia spojené so spoločnosťou EURO FAKTORING (bez ohľadu na predmet činnosti tejto\nspoločnosti) – správca dane uzavrel, že prostredníctvom uvedenej spoločnosti boli platby za tovar\nmedzi jednotlivými spoločnosťami v rámci obchodného reťazca, ktorého súčasťou bol aj žalobca,\nrealizované v uzatvorenom kruhu, pričom spoločnosť D BAR, ktorá bola na začiatku obchodného\nreťazca, ako aj spoločnosť HMJ Real Invest GmbH, ktorá bola na konci obchodného reťazca, žiadne\nplatby zodpovedajúce dodávkam tovaru na svoje bankové účty neprijímali a ani zo svojich účtov\nnepoukazovali, a teda boli z finančných tokov úplne vylúčené;\n- prepojenie s osobou J. I. – uvedená osoba bola konateľom priameho odberateľa žalobcu – spoločnosti\nHMJ Real Invest GmbH a konateľom spoločnosti EURO FAKTORIG;\n- tvrdenia spojené s osobou A. D. E., kedy orgány finančnej správy ustálili, že táto osoba bola\npoverená žalobcom nad vykonávaním dohľadu nad realizáciou obchodov v rámci obchodných vzťahov\ns dodávateľom – spoločnosťou POOL Trade a odberateľom – spoločnosťou HMJ Real Invest GmbH,\npričom táto osoba prostredníctvom spoločnosti DALJA vykonávala sprostredkovanie kúpy a predaja aj\nslnečnice lúpanej, solenej pre spoločnosť POOL Trade (dodávateľ žalobcu), pričom jedinou obchodnou\naktivitou tejto spoločnosti bol nákup slnečnice lúpanej solenej od spoločnosti LIAN ASTON TRADE s.r.o.\n(v priebehu roka 2015 bol konateľom J. I.).\n59. Správny súd sériu vyššie uvedených dôkazov a indícií považuje vo svojej spojitosti za dostatočnú\npre prijatie záveru, že daňový únik v predmetnom prípade nebol len dôsledkom náhodného neodvedenia\ndane, ale dôsledkom cielenej snahy o získanie daňového zvýhodnenia. Správny súd pritom pripomína,\nže existenciu daňového podvodu je možné preukazovať aj okolnosťami, ktoré nastali ex post, teda po\nuskutočnení zdaniteľného obchodu (Procházka, Kupčík, Brychta: Definiční znaky podvodu na DPH v\njudikatúre Nejvyššího správního soudu, Časopis pro právní vedu a praxi, 1/2022, roč. XXX, s. 160 a 161):\n„okolnosti, které v souhrnu nasvědčují existenci daňového podvodu, mohou mít svůj původ v minulosti\n(např. obchodní historie či minulé personální vazby), v době uzavření transakce (nestandardní obchodní\npodmínky) i v době následující po uzavření obchodu, a to např. následná nekontaktnost dotčených\nosob, náhlé ukončení činnosti, následné nestandardní peněžní toky mezi dotčenými osobami“ (rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 10 Afs 206/2020 zo dňa 20.01.2021, ako aj\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej sp. zn. 10Sžfk/26/2021 zo dňa 28.04.2023).\n60. K danému zároveň správny súd poukazuje aj na zistenia orgánov finančnej správy (ktoré neboli\nžalobcom žiadnym relevantným spôsobom spochybnené): „... sklad v Blatnej na Ostrove navštevovali\nvšetci konatelia a zástupcovia spoločností – A. E. (za platiteľa a zároveň za spoločnosť DALIJA, s.r.o.\n– prieskum trhu pre A. G.), A. G. (za dodávateľa POOL Trade, s.r.o.), Lászlo Kriszt (za dodávateľa\n\nSUKI TRADE s.r.o. ako poverená osoba, súčasne za spoločnosť EURO FAKTORING s.r.o. – kolobeh\nplatieb a súčasne aj za priameho odberateľa HMJ Real Invest GmbH – potvrdzovanie dokladov CMR\na dodacích listov na náklade) a F. I. (za spoločnosť VM-STAVSPOL, s.r.o. – nakladanie, vykladanie,\npreprava tovaru, sprostredkovanie nákupu tovaru medzi LIAN ASTON TRADE s.r.o. a POOL Trade,\ns.r.o.). Pri deklarovaných denných dodávkach tovaru, často 2 až 3 krát denne, je nepopierateľné, že\nuvedení účastníci prichádzali v sklade v Blatnej n/O. navzájom do styku, minimálne o sebe vedieť\nmali“ (uvedené je konštatované napríklad na strane 31 prvostupňového rozhodnutia). Orgány finančnej\nsprávy tak na základe zistení dospeli k záverom o tom, že spoločnosti boli navzájom prepojené (čo\nžalobca nenamietol a ani relevantné nespochybnil), pričom tieto personálne väzby môžu byť okolnosťou\nsvedčiacou o daňovom podvode (v kontexte s ďalšími opísanými zisteniami).\n61. Pokiaľ ide o tretiu podmienku Axel Kittel testu, teda, či boli posudzované zdaniteľné obchody\ndaňového subjektu s podvodným konaním spojené, uvedenú otázku je potrebné zodpovedať takisto\nkladne, keďže v posudzovanom prípade došlo k neodvedeniu dane priamo u prvého dodávateľa\nv reťazci (spoločnosti D BAR), pričom na ďalšej úrovni reťazca (spoločnosti SUKI Trade) dochádzalo\nk odpočítaniu dane. Uvedené skutočnosti neboli žiadnym spôsobom spochybnené.\n62. Podľa štvrtej podmienky Axel Kittel testu sa vyžaduje zavinenie daňového subjektu. Splnenie\nsubjektívnej stránky opäť preukazuje správca dane, a to prostredníctvom objektívnych okolností. V\nzmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie sa môže daňový subjekt z daňového podvodu\n„vyviniť“ a nestratiť tak nárok na odpočítanie dane, ak preukáže (tu znáša dôkazné bremeno daňový\nsubjekt) dostatočnú obozretnosť a dobromyseľnosť. Súdny dvor Európskej únie už viackrát rozhodol, že\nsprávny orgán nemôže zdaniteľnej osobe uložiť povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie\ntýkajúce sa jej dodávateľa a tým fakticky preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré prináležia tomuto orgánu\n(viď rozsudky zo dňa 21.06.2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 65 zo dňa 31.01.2013,\nStroj trans, C-642/11, bod 50). Naopak, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal\nvšetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční,\nnebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (viď rozsudky zo dňa 27.09.2007, Teleos a i., C-409/04,\nbody 65 a 68 zo dňa 21.06.2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 54).\n63. Určenie opatrení, ktoré možno v danom prípade dôvodne požadovať od zdaniteľnej osoby\nuplatňujúcej si právo na odpočítanie DPH na zabezpečenie, aby jej transakcie neboli poznačené\npodvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností uvedeného prípadu\nvo veci samej (pozri v tomto zmysle rozsudky zo dňa 21.06.2012, Mahagében a Dávid, C-80/11\na C-142/11). Zároveň je potrebné uviesť, že „hľadiska nastolených právnych otázok dáva kasačný\nsúd sťažovateľke za pravdu aj v tom, že medzi tým, či sťažovateľka vedela alebo či mohla (mala)\nvedieť, že sa svojím plnením zúčastňuje obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom, je\nnaozaj rozdiel. Ako správne podotýka sťažovateľka, pokiaľ je jej vyčítané, že o podvodnom konaní\nvedela, ide o úmyselné konanie a ak je jej vyčítané, že o podvodnom konaní mohla (mala) vedieť,\nje jej vyčítaná nedbanlivosť. Na druhej strane je však potrebné zdôrazniť, že tieto rozdiely nemajú\npre daňové konanie podstatný význam. Totiž dôkazné bremeno na preukázaní skutočností, z ktorých\nsa vedomosť sťažovateľky alebo jej potenciál (mohla/ mala vedieť) vyvodzuje, stále zaťažuje daňové\norgány a rovnako platí, že tak preukázanie úmyselnej ako aj nedbanlivostnej účasti na obchodnom\nreťazci poznačenom daňovým podvodom (pokiaľ nebolo preukázané konanie sťažovateľky v dobrej\nviere) je rovnakým dôvodom pre neuznanie odpočítania dane. Diferencovanie medzi tým, či sťažovateľka\nvedela alebo mala a mohla vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým\npodvodom tak z vyššie uvedených dôvodov nemá žiadny praktický vplyv na výsledok daňového konania\n- uznanie alebo neuznanie uplatneného daňového oprávnenia. Nedôsledné diferencovanie (zo strany\ndaňových orgánov) medzi tým, či sťažovateľka vedela alebo mala a mohla vedieť o svojej účasti na\nobchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, v prípade riadneho preukázania skutkových\nokolností preukazujúcich aspoň jednu z už uvedených foriem subjektívnej stránky účasti na daňovom\npodvode v daňovom konaní, tak podľa kasačného súdu nemôže byť dôvodom pre zrušenie rozhodnutí\nžalovaného a správcu dane“ (k tomu pozri napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 3Sfk/131/2022 zo dňa 21.11.2023 alebo 8Sfk/9/2023 zo dňa 30.07.2024).\n64. Žalobca k danému v žalobe uviedol, že si odberateľa riadne, v rámci jemu dostupných prostriedkov\noveril, tento nefiguroval v zozname dlžníkov finančnej správy a nenadobudol o ňom najmenšiu\npochybnosť, pristupoval k spolupráci v dobre viere (strana 4 žaloby) a jednalo sa o dlhoročne zaužívanú\n\nobchodnú prax medzi subjektami (strana 7 žaloby). Žalobca však v žalobe nepreukázal žiadne konkrétne\na hodnoverné skutočnosti, ktorými by poprel závery správcu dane a žalovaného. Vychádzajúc z\nprvostupňového rozhodnutia (od strany 66 po stranu 69) správny súd uvádza, že prvostupňový orgán\njednoznačne konštatoval dôvody, pre ktoré mal splnenú štvrtú otázku Axel Kittel testu. Z celého\nadministratívneho spisu nevyplynulo, že by žalobca predkladal tvrdenia a navrhoval dôkazy, ktorými by\nsa „vyvinil“ a nestratil tak nárok na odpočítanie DPH. Správny súd poukazuje na to, že zistenia v tzv.\nobjektívnom teste možno použiť aj v rámci tzv. subjektívneho testu, resp. sa prelínajú.\n65. Správny súd k danému zároveň poukazuje na nasledujúce zistenia finančných orgánov:\n- správca dane uviedol, že žalobca pri realizácii predmetných obchodov nekonal s riadnou odbornou\nstarostlivosťou, aká by mala byť jemu vlastná a vyžadovaná aj v potravinárskom odvetí, nerešpektoval\npovinnosti vyplývajúce z legislatívy vzťahujúcej sa na vykonávanie predmetnej činnosti, nevenoval\nobchodným transakciám náležitú odbornú starostlivosť a ani dostatočnú pozornosť, ignoroval nesprávne\noznačovanie tovaru na dokladoch a nezabezpečil ich opravu, t. j. nezabezpečil žiadne kroky smerujúce\nk identifikácii predávaného tovaru. Žalobca tak zabezpečoval minimálny, ak nie žiadny kontrolný\nmechanizmus obchodných transakcií (napr. strana 59 prvostupňového rozhodnutia);\n- aj napriek tomu, že žalobca bol etablovaný na trhu v oblasti výroby obchodu s mliekom a mliečnymi\nvýrobkami, bol spoločnosťou HMJ Real Invest GmbH oslovený na dodanie tovaru slnečnica lúpaná\na túto ponuku akceptoval (uvedené je konštatované na strane 71 prvostupňového rozhodnutia alebo 32\nnapadnutého rozhodnutia);\n- správca dane a žalovaný nevedeli získať informácie o skutočnostiach, ktoré viedli žalobcu k tomu,\nže považoval každého z partnerov (napr. spoločnosť HMJ Real Invest GmbH) za natoľko spoľahlivého,\nže s ním do obchodov vstúpil. Žalobca síce uviedol, že si partnerov overil prostredníctvom systému\nVIES, ale tento systém podľa názoru finančných orgánov overuje platnosť IČ DPH, ale neposkytuje\nžiadne informácie o dôveryhodnosti daných subjektov. Ďalej žalobca uviedol, že si partnerov overil\nv zozname dlžníkov finančnej správy. Orgány finančnej správy však tieto skutočnosti nepovažovali za\ndostatočné a dospeli k záveru, že žalobca si nepreveroval dôveryhodnosť svojho odberateľa (uvedené\nje konštatované na strane 71 prvostupňového rozhodnutia alebo 32 napadnutého rozhodnutia);\n- už spomenutá prepojenosť subjektov s osobou J. I. a A. D. E.;\n- správca dane zistil, že žalobca sa dobrovoľne zbavil možnosti mať nakupovaný a predávaný tovar pod\nsvojim dohľadom a dôkladne si ho preveriť, pretože pristúpil na taký spôsob organizácie obchodných\ntransakcií. Správca dane ustálil záver, že doklady o prevzatí tovaru podpisované dodatočne na osobných\nstretnutiach neodrážali skutočné, reálne a fyzické prevzatie a kontrolu dodávok tovaru (napr. strane 72\nprvostupňového rozhodnutia);\n- žalobca si vo vzťahu k spoločnosti HMJ Real Invest GmbH overil len to, či má pridelené IČ k DPH\na nezaujímal sa o to, čím sa zaoberá, na akom trhu pôsobí, aká je jeho platobná schopnosť;\n- vo vzťahu k dodávateľovi – spoločnosti POOL Trade sa žalobca spoľahol výlučne na dlhoročné\nobchodné vzťahy, nezaujímal sa o tovar, nekontroloval ho, pričom táto spoločnosť bežne so slnečnicou\nneobchodovala.\n66. Správny súd uvádza, že medzi elementárne a kontrolné opatrenia, ktoré bežne obozretný daňový\nsubjekt musí vykonať, aby sa uistil, že sa nezúčastňuje na daňovom podvode, nepostačuje len\npreverenie subjektu v zozname dlžníkov finančnej správy (tak ako to uviedol aj žalobca v žalobe).\nJedná sa o okolnosť, ktorá nepostačuje na preverenie si obchodných partnerov (a to ani popri preverení\nplatnosti registrácie DPH, preverenie v obchodnom registri a podobne). Tu správny súd uvádza,\nže rozsah prijatých opatrení spravidla závisí od rozsahu sporných okolností (indikátorov rizikovosti).\nMedzi takéto opatrenia môžu slúžiť napríklad aj referencie od tretích osôb, bankové referencie,\naudit dodávateľa a jeho dodávateľského reťazca a pod., pričom však žalobca žiadnym spôsobom\nnepreukázal, že by tieto opatrenia vykonal. Naopak, správca dane a žalovaný na základe zistení dospeli\nk správnym záverom (vo vzájomnej súvislosti s tým, čo bolo uvedené aj v tomto rozsudku), že žalobca\nneprijal dostatočné opatrenia k tomu, aby sa „vyvinil“ z účasti na daňovom podvode.\n67. Správny súd teda uzatvára, že v predmetnom prípade finančné orgány uniesli dôkazné bremeno\na splnenie podmienok tzv. Axel Kittel testu preukázali. Vo svojich rozhodnutiach identifikovali také\nzistenia a dôkazy, ktoré vo svojom súhrne v dostatočnej miere odôvodňujú záver, že daňový podvod\nbol spáchaný, ako aj, že žalobca o ňom mal a mohol vedieť. Naopak, daňový subjekt nepreukázal,\nže prijal také opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode, aby svoj nárok na odpočítanie\ndane nestratil. Správny súd nemal z napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia problém\n\nvyabstrahovať dostatočný počet zistení a dôkazov svedčiacich o daňovom podvode i nedostatočnej\nobozretnosti žalobcu.\nK ďalším žalobným námietkam\n68. Žalobca v žalobe namietal, že k dodávkam tovaru boli predložené CMR dokumenty, spolu s faktúrami,\nobjednávkami a vážnymi listami a správca dane na tieto CMR doklady neprihliadali. Žalobca súčasne\nodkázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/20/2017 zo dňa 31.10.2017.\n69. K danému správny súd uvádza, že orgány finančnej správy vyhodnocovali aj predložené CMR\ndoklady – uvedené vyplýva ako z napadnutého rozhodnutia (napríklad na strane 35 a 36 napadnutého\nrozhodnutia), alebo prvostupňového rozhodnutia (napríklad na strane 52 prvostupňového rozhodnutia).\nPráve tým, že orgány finančnej správy preverovali aj CMR doklady dospeli k záveru, že v predmetnom\nprípade sa neobchodovali s novým tovarom, ale že sa manipulovalo s jedným a tým istým tovarom\nv cyklickom reťazci. CMR doklady tak podľa finančných orgánov neodrážali reálnosť, ktorá bola\nvykazovaná údajmi z mýtneho systému. Vo vzťahu k odkazu žalobcu na rozhodnutie Krajského súdu\nv Banskej Bystrici sp. zn. 24S/20/2017 zo dňa 31.10.2017 správny súd uvádza, že v predmetnom prípade\nsa neriešil daňový podvod, ale nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, a teda sa nejedná o obdobnú\nsituáciu ako v predmetnom prípade. Správny súd na dôvažok uvádza, že rozhodnutia iných správny\nsúdov (odhliadnuc od kasačného súdu) zároveň nie sú pre tunajší súd záväzné.\n70. Ďalej žalobca namietol, že sa žalovaný nevysporiadal s námietkou ohľadom porušenia registrácie\nv regionálnej veterinárnej a potravinovej správe vo vzťahu k posúdeniu vedomosti žalobcu o podvodnom\nkonaní. S danou námietkou sa správny súd nestotožnil. Ako to vyplýva zo strany 32-33 napadnutého\nrozhodnutia, žalovaný uviedol, že tieto zistenia (teda registrácia v regionálne veterinárnej a potravinovej\nspráve) vo vzájomnej súvislosti s ostatnými zisteniami správcu dane vytvorili dostatočným obraz\no nedostatočnej pozornosti a obozretnosti žalobcu pri vstupe do obchodných vzťahov, v dôsledku čoho\nsa žalobca stal súčasťou obchodného reťazca poznačeného podvodným konaním v oblasti DPH, o čom\nmohol v prípade obozretného prístupu vedieť. Uvedené je plne v súlade aj s judikatúrou Súdneho dvora\nEurópskej únie (napr. rozsudok C-329/18), kedy nedodržanie povinností na úseku bezpečnosti potravín\nmôžu predstavovať indíciu spomedzi iných indícií, ktoré spolu a navzájom súhlasne vedú k tomu, že\nzdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa zúčastňuje na transakcii zahŕňajúcej podvod na\nDPH, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu. Žalovaný a správca dane uvedené posúdili v kontexte\nvšetkých zistených skutočností, a preto ich postupu nemožno nič vytknúť.\n71. V prípade, ak žalobca namietol, že sa správca dane nevysporiadal s predmetom fakturácie od\nspoločnosti DALIJA s.r.o. pre spoločnosť POOL Trade a svoje závery o vedomosti žalobcu postavil len\nna domnienkach správny súd uvádza, že túto námietku vyhodnotil v kontexte zistených skutočností (a\nv tomto rozsudku uvedených) za nedôvodnú. Orgány finančnej správy nepotrebovali za účelom získania\nrozhodných dôkazov preverovať fakturáciu od spoločnosti DALIJA s.r.o. pre spoločnosť POOL Trade,\na to z dôvodu, že tieto spoločnosti neboli súčasťou preverovaného obchodného reťazca (súčasťou\nreťazca bola spoločnosť POOL Trade, avšak vo vzťahu k iným spoločnostiam ako spoločnosti DALIJA\ns.r.o.) a zároveň pre potreby daňovej kontroly boli zistené a opísané personálne prepojenia, ktoré boli\nspojené s osobou A. E. (čo žalobca žiadnym spôsobom relevantne nepoprel), pričom zistené skutočnosti\ndostatočným spôsobom postačovali na prijatie záveru o daňovom podvode.\nZáverom\n72. Finančné orgány podľa názoru správneho súdu zistili skutkový stav dostatočne a v súhrne\nidentifikovali celý rad objektívnych okolností nasvedčujúcich účasti žalobcu na daňovom podvode, ako\naj opak konania žalobcu v dobrej viere, kedy vyhodnotili prijaté opatrenia žalobcu za nedostatočné a\nšpecifikovali konkrétne opatrenia, ktoré žalobca mal vykonať a nevykonal. Takto zistený skutkový stav\nnásledne aj správne právne posúdili, keď ho podriadili pod inštitút daňového podvodu v zmysle judikatúry\nSúdneho dvora Európskej únie (napríklad rozsudok v prípade Optigen, spojené veci C-354/03, C-355/03,\nC-484/03). V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie splnenie jednotlivých kritérií tzv. Axel Kittel\ntestu prináleží overiť konajúcemu súdu (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C610/19\nVikingo), pričom správny súd tieto podmienky vyhodnotil a overil ich splnenie. Na podklade uvedeného\ntak správny súd vyhodnotil podanú žalobu ako nedôvodnú, a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol.\n\n73. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal\nprávo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu\npožadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.\n74. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho\ndoručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP).\nZmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "9f654c50-c62a-4790-87e8-9e3b16990ba8:d018bcdb-2936-46c8-8b19-12c47ff9513c", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:3022200181.1", "spisova_znacka": "8Sfk/9/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sfk/9/2023 z 30. 7. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-07-30", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:3022200181.1"}, {"guid": "eb82e416-1a1e-4809-9513-4d0ecd6bb62f:7a5bd6e4-9068-4fc9-9e24-9c07b7498ef7", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:3021200135.1", "spisova_znacka": "1Sfk/55/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/55/2022 z 29. 11. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-11-29", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:3021200135.1"}, {"guid": "641a80ba-bc3c-48c4-86c1-dc88bc286316:b512a8d7-eb2b-49bb-88a7-1679aaca07d4", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:7020200070.1", "spisova_znacka": "3Sfk/131/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/131/2022 z 21. 11. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-11-21", "citacie_n": 101, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:7020200070.1"}, {"guid": "eb15579d-94ad-45af-9194-1f5cb5286061:8fdbb2b8-6100-4bf3-80ee-12334ae04231", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:3021200142.1", "spisova_znacka": "4Sfk/4/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/4/2022 z 14. 6. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-06-14", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:3021200142.1"}, {"guid": "82b67678-9bc5-4daa-bcca-7b444c1990a7:1ee13a63-a2b4-4461-a1ec-4c3ce2d310de", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:1019200651.1", "spisova_znacka": "1Asan/2/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Asan/2/2020 z 29. 9. 2021", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2021-09-29", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:1019200651.1"}], "citovane_v": []}