{"guid": "225b921c-bcfb-47d1-9679-866a2a4ec886:88876f03-f81a-499c-8343-fc975e0bb5a1", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201009.2", "spisova_znacka": "BA-5S/165/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/165/2022 z 29. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 29. mája 2025, sp. zn. BA-5S/165/2022, ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201009.2", "identifikacne_cislo": "1022201009", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2025-05-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/88876f03-f81a-499c-8343-fc975e0bb5a1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201009.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201009.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201009.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/165/2022\n1022201009\n29. 05. 2025\nMgr. Jana Ondrejková\nECLI:SK:SpSBA:2025:1022201009.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek\nsenátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. (spravodajkyňa) a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu:\nGGT a. s., so sídlom Stará Vajnorská 9, 831 04 Bratislava, IČO: 35 791 829, zastúpeného Advokátskou\nkanceláriou MCL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 074 369, proti žalovanému:\nÚrad pre vybrané hospodárske subjekty, so sídlom Radlinského 37, 817 73 Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101569505/2022 zo dňa 26.05.2022, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII.\n\nŽalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia\n1. Žalobcovi bolo od žalovaného doručené oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti č. 100846445/2022\nzo dňa 11.04.2022 (ďalej len „oznámenie“), v ktorom mu žalovaný oznámil s poukazom na § 2 písm. h)\na § 53d ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) určenie indexu daňovej\nspoľahlivosti (ďalej aj „IDS“) pre nespoľahlivé daňové subjekty. Ako dôvod takéhoto určenia indexu\ndaňovej spoľahlivosti uviedol nesplnenie týchto povinností voči finančnej správe:\n„BODY 60 - kritérium č. 1 Nedoplatky za daňovú a colnú časť 880.000,00 eur, 30.11.2021, z toho daňová\nčasť 880.000,00 eur, colná časť 0,00 eur.\nBODY 4 – kritérium č. 6 Podávanie – iné tlačivá, neskoro podané PZC viac ako do 3 dní – ZO: 11.2020“.\nZároveň v oznámení uviedol, že v súvislosti s tým bude voči nemu finančná správa uplatňovať\nobmedzenia dovtedy, kým nedôjde k zmene indexu daňovej spoľahlivosti.\n2. Voči uvedenému oznámeniu podal žalobca námietky zo dňa 17.05.2022. Namietal udelených 60\nbodov za nedoplatok v daňovej veci s vysvetlením, že neskorá úhrada bola vykonaná z dôvodu\nnedostatočnej finančnej hotovosti na bankovom účte daňového subjektu a že išlo o jednorazové\npochybenie platobnej povinnosti, pričom z právnej úpravy indexu daňovej spoľahlivosti sa vyžaduje,\naby bolo pochybenie opakované. Poukázal na to, že úhradu vlastnej daňovej povinnosti vykonal\nobratom po odstránení prekážky na jeho strane bez akejkoľvek výzvy, a tiež na podiel neskorej úhrady\ndaňovej povinnosti na celkových daňových povinnostiach žalobcu za rok 2021 vo výške nevýznamnej\nčiastky 0,17 %. Pridelenie 60-tich bodov za ojedinelé porušenie považoval za diskriminačné, a to\naj z dôvodu nezohľadnenia veľkostného kritéria. Namietal aj nezohľadnenie ekonomických ukazovateľov\n(napr. porovnanie hodnoty efektívnej sadzby), hodnotiace kritériá daňovej spoľahlivosti a duplicitné\nsankcionovanie, pretože za neskorú úhradu mu bude uložený úrok z omeškania.\n\n3. Žalovaný vydal rozhodnutie č. 101569505/2022 zo dňa 26.05.2022 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie“), ktorým námietkam žalobcu nevyhovel. Uviedol, že kritériá na určenie indexu daňovej\nspoľahlivosti určilo v zmysle § 53d ods. 4 daňového poriadku Ministerstvo financií Slovenskej republiky\nvyhláškou č. 544/2021 Z. z. o kritériách na určenie indexu daňovej spoľahlivosti, účinnou od 01. januára\n2022 (ďalej len „vyhláška“), v ktorej je v § 1 písm. f) ustanovené ako jedno z kritérií aj plnenie povinnosti\nzaplatiť alebo odviesť v ustanovenej lehote daň podľa osobitných predpisov. Ďalej poukázal na to, že v\nsúlade s § 53d ods. 4 daňového poriadku sú podrobnosti týkajúce sa ekonomických ukazovateľov, zásad\na spôsobu určenia indexu daňovej spoľahlivosti daňového subjektu uverejnené na webovej stránke\nFinančnej správy. V uvedenom dokumente je podrobne definované aj Kritérium č. 1 – Nedoplatky\nza daňovú a colnú časť (ďalej len „kritérium č. 1“), v zmysle ktorého sa hodnotí nedoplatok, ktorý\nnie je uhradený do konca mesiaca, v ktorom vznikol a sleduje sa stav nedoplatkov, ktoré sú platné\nk poslednému dňu v mesiaci, 6 mesiacov dozadu a zistí sa najvyšší nedoplatok, ku ktorému sa pridelí\npríslušný počet bodov, t. j. pri prepočte k 01.01.2022 za mesiace 7-12/2021. V kritériu č. 1 je všeobecne\nnedoplatku nad 50 000 Eur pridelené bodové hodnotenie 60 bodov, a keďže správca dane zistil u\nžalobcu k poslednému dňu v mesiaci november 2021 evidovaný nedoplatok na dani z pridanej hodnoty\nza zdaňovacie obdobie október 2021 vo výške 880 000,00 Eur s lehotou splatnosti 25.11.2021, ktorý bol\nuhradený dňa 01.12.2021, vzhľadom na výšku nedoplatku a uvedenú definíciu kritéria č. 1 bolo žalobcovi\npridelený 60 bodov. Uviedol, že index daňovej spoľahlivosti zohľadňuje aj ekonomické ukazovatele,\nvyhodnocované prostredníctvom efektívnej daňovej sadzby, ktoré sa uplatňujú na skupine spoľahlivých\ndaňových subjektov a okrem prínosu pre štátny rozpočet cez vykázanú daň z príjmu zohľadňujú\naj spoločenský význam daňového subjektu ako zamestnávateľa, vyjadrený prostredníctvom zrazenej\ndane zo závislej činnosti. Uzavrel, že vzhľadom k tomu, že žalobcovi bolo pridelených celkovo 64 bodov a\nbol vyhodnotený ako nespoľahlivý daňový subjekt, ekonomické ukazovatele neboli u daňového subjektu\nďalej skúmané a uplatňované.\nII. Správna žaloba\n4. Žalobca sa žalobou zo dňa 26.07.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave toho istého dňa,\ndomáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj oznámenia, a to z\ndôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „SSP“), t. j. z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným\na nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.\n5. Uviedol, že žalovaný použil správne právne predpisy (daňový poriadok a vyhlášku) a kritéria\npublikované na webovej stránke Finančnej správy Slovenskej republiky, avšak tieto chybne vyložil, v\ndôsledku čoho došiel v oznámení a napadnutom rozhodnutí k nesprávnym právnym záverom. Z definície\nindexu daňovej spoľahlivosti v § 2 písm. h) daňového poriadku (s poukazom aj na dôvodovú správu k\nzákonu) vyplýva, že ekonomické ukazovatele daňového subjektu je nevyhnutné skúmať pri prideľovaní\nakéhokoľvek indexu spoľahlivosti. Žalovaný nesprávne uviedol, že ekonomické ukazovatele sa uplatňujú\nna skupine spoľahlivých daňových subjektov a keďže žalobca bol vyhodnotený ako nespoľahlivý,\nekonomické ukazovatele neboli u neho ďalej skúmané a uplatňované. Žalovaný tak vôbec nezohľadnil\nekonomickú diverzifikáciu subjektov, počet zamestnancov, výšku obratu, príp. výsledok hospodárenia\nžalobcu.\n6. Žalobca ďalej poukázal na paradox, že menšia spoločnosť, ktorá opakovanie poruší zákon a neuhradí\nviackrát svoju vlastnú daňovú povinnosť na DPH napr. vo výške 500 Eur, by stále mohla byť podľa\nmetodiky žalovaného vysoko spoľahlivým daňovým subjektom a žalobca, ktorý je naproti tomu jednou z\nnajväčších obchodných spoločností na Slovensku (podľa dosiahnutých tržieb, za FY2021 vo výške 805\n591 628 Eur) a je významným zamestnávateľom, pričom za rok 2021 uhradil spotrebnú daň vo výške\n442 450 825 Eur a DPH vo výške 87 206 160 Eur a v mesiaci október 2021 uhradil sumu dane 880\n000 Eur o 6 dní neskôr, by za toto ojedinelé omeškanie mal spadať pod nespoľahlivé daňové subjekty.\nAk by žalovaný vzal do úvahy ekonomické ukazovatele, ako mu to prikazuje daňový poriadok, iste by\nnedospel k rovnakému záveru ako je uvedený v oznámení a napadnutom rozhodnutí. V tejto súvislosti\npoukázal na výkladové pravidlá práva v právnom štáte: zdravý rozum zásada in dubio mitius, aj na\nrozhodnutie Colného úradu Bratislava z 25.11.2020 o úplnom upustení od povinnosti zložiť zábezpeku\nna daň pre žalobcu. Namietal, že z právnej úpravy indexu daňovej spoľahlivosti sa vyžaduje, aby bolo\n\npochybenie daňového subjektu opakované, pričom v tomto prípade nešlo o opakované porušenie\nplatobnej povinnosti.\n7. Nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a jeho nezrozumiteľnosť žalobca dôvodil\ntým, že sa vôbec nezaoberal námietkou žalobcu, že neprihliadol na vyjadrenia predkladané žalobcom\na neodôvodnil to, a že napadnuté rozhodnutie neobsahuje vlastnú úvahu žalovaného vo vzťahu\nk namietaným tvrdeniam žalobcu ani akúkoľvek argumentáciu či hlbšiu úvahu žalovaného.\n\nIII. Vyjadrenia žalovaného, ďalší priebeh súdneho konania\n8. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 15.05.2023 uviedol širší kontext zavádzania\na účelu indexu daňovej spoľahlivosti. Index daňovej spoľahlivosti má predovšetkým motivačný charakter\na nie je hodnotením rizikovosti daňového subjektu pre podnikateľskú sféru; je potrebné ho chápať\nako sumár disciplíny daňových subjektov vo vzťahu k plneniu ich zákonných povinností voči finančnej\nspráve za sledované obdobie. Tento index bol zavedený už od roku 2018 a od roku 2022 bol\ntransformovaný na verejný index. Zotrval na záveroch a priradených bodoch uvedených v napadnutom\nrozhodnutí a mal za to, že výpočet indexu bol v súlade so zákonom. Uviedol, že index daňovej\nspoľahlivosti nie je sankciou, pretože neukladá daňovým subjektom žiadnu povinnosť, len konštatuje,\nako sa konkrétny daňový subjekt voči finančnej správe v určitom období správal/ ako si plnil povinnosti\n(čisto motivačný inštitút). Nakoľko nejde o sankciu, nemôže ísť ani o porušenie zásady ne bis in\nidem. Nestotožnil sa s argumentáciou žalobcu poukazujúc na rozhodovanie colného úradu o výške\nzábezpeky na spotrebnej dani, pretože dôvody, z ktorých vychádzala úvaha colného úradu a ktoré\novplyvnili jeho rozhodnutie, sami osebe nemôžu znížiť pridelenie bodov, na základe ktorých bol\nstanovený index pridelený žalobcovi. Uviedol, že z rozhodovania správcu dane nevyplýva, že by mal\npochybnosti a mal pri určení IDS možnosť použiť nejaký miernejší výklad v prospech daňového subjektu;\nurčovanie IDS je striktne určené kritériami vychádzajúcimi z vyhlášky. Prostredníctvom efektívnej\ndaňovej sadzby, ekonomického ukazovateľa, sa posudzujú hodnotené podnikateľské subjekty a tento\nzohľadňuje veľkostné podmienky. Nesúhlasil s tým, že z právnej úpravy IDS sa vyžaduje, aby bolo\npochybenie daňového subjektu opakované a toto z ničoho nevyplýva. Nevidel ani dôvod na zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Dodal, že dňa 19.01.2023\noznámil správca dane žalobcovi určenie IDS pre vysoko spoľahlivé daňové subjekty a preto mal za to,\nže tu existuje dôvod pre zastavenie konania podľa § 99 písm. g) SSP. V každom prípade videl dôvod\nna zamietnutie žaloby pre jej nedôvodnosť.\n9. V replike zo dňa 13.01.2025 žalobca nesúhlasil so zastavením konania, pretože by sa tak nemohol\ndomáhať ochrany svojich práv a právom chránených záujmov v súvislosti s inštitútom indexu daňovej\nspoľahlivosti. Negatívne účinky nezákonne vykonaného hodnotenia môžu pretrvať aj po vydaní ďalších\noznámení, napr. v podobe neuzavretia kontraktu s obchodným partnerom, horšieho hodnotenia\nkredibility z pohľadu bankového financovania, eliminácie možnosti zúčastniť sa verejných obstarávaní,\na tieto nemožno konvalidovať vydaním iného neskoršieho indexu. Žalobca nespochybňoval motivačný\ncharakter IDS, ale zdôraznil že je zároveň významným nástrojom hodnotenia rizikovosti subjektu\nv podnikateľskom prostredí a jeho kredibility v obchodných vzťahoch. Nesúhlasil s názorom, že index\nneukladá daňovým subjektom žiadnu povinnosť a nie je teda sankciou. Uvedením, že v súvislosti\nso zaradením medzi nespoľahlivé daňové subjekty bude finančná správa voči vám uplatňovať\nobmedzenia zverejnené na webovom sídle, podľa žalobcu správca dane jednoznačne rozhodol\no právach a povinnostiach žalobcu ako daňového subjektu. Oznámenie je v zásade osobitným\nrozhodnutím správcu dane, ktoré je spôsobilé rozhodovať o právach a povinnostiach žalobcu. Správca\ndane mal dať žalobcovi možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodujúcim pre vydanie oznámenia\na obhajovať svoje práva a záujmy, čo mu neposkytol.\n10. Žalovaný nevyužil právo vyjadriť sa duplikou.\nIV. Relevantná právna úprava\n\n11. Podľa prechodného ustanovenia § 493e SSP, „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa\ndokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“.\n12. Podľa § 119 prvá veta SSP, „Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej\nsprávy, ak tento zákon neustanovuje inak.“.\n13. Podľa § 134 ods. 1 SSP, „Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej\nustanovené inak.“.\n14. Podľa § 190 SSP, „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“.\n15. Podľa § 2 písm. h) daňového poriadku, základné pojmy: „Na účely tohto zákona sa rozumie indexom\ndaňovej spoľahlivosti hodnotenie daňového subjektu, ktorý je podnikateľom registrovaným na daň z\npríjmov, na základe kritérií, ktorými sú plnenia jeho povinností voči finančnej správe podľa tohto zákona\nalebo podľa osobitných predpisov, a na základe jeho ekonomických ukazovateľov.“\n16. Podľa § 53d ods. 4 daňového poriadku, index daňovej spoľahlivosti: „Kritériá na určenie indexu\ndaňovej spoľahlivosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Podrobnosti\ntýkajúce sa nárokov, ekonomických ukazovateľov, zásad a spôsobu určenia indexu daňovej spoľahlivosti\ndaňového subjektu uverejňuje finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle.“\n17. Podľa § 1 písm. f) a g) vyhlášky: „Kritériá na určenie indexu daňovej spoľahlivosti sú:\nf) plnenie povinnosti zaplatiť alebo odviesť v ustanovenej lehote daň podľa osobitných predpisov a iné\npeňažné plnenie,\ng) plnenie povinnosti zaplatiť colný dlh, pokuty a iné platby vymerané alebo uložené podľa colných\npredpisov, daň z pridanej hodnoty pri dovoze a spotrebnú daň pri dovoze v ustanovenej lehote alebo\nv ustanovenej výške.“\nV. Právne posúdenie veci správnym súdom\n18. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny\nsúd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v\nNitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.\njúna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do\nsenátu 1S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) a následne v súlade s\nrozvrhom práce na rok 2024 v znení dodatkov č. 1, č. 2, č. 3 a č. 4 účinného od 21.05.2024 náhodným\nvýberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 8S správneho súdu.\n19. Nakoľko správna žaloba bola podaná dňa 26.07.2022, t. j. konanie bolo začaté a neskončené do\n30.06.2023, správny súd s odkazom na § 493e SSP v platnom znení v tomto súdnom konaní postupuje\na rozhoduje podľa SSP v znení účinnom do 30.06.2023. Správny súd ako súd príslušný na konanie,\npo vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou\nosobou (§ 178 ods. 1 SSP), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené\nnáležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho\nspisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP v\nspojení s § 183 SSP) napadnuté opatrenie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc\nzo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a zo skutkového stavu\nzisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP), za splnenia procesných podmienok vec prejednal bez\nnariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP, keďže účastníci konania nežiadali\no nariadenie pojednávania a súd to nepovažoval za potrebné), a po preskúmaní veci dospel k záveru,\nže žaloba je nedôvodná.\n20. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť napadnutého rozhodnutia\nohľadom posúdenia právnickej osoby žalobcu ako nespoľahlivého daňového subjektu a konanie\nmu predchádzajúce v medziach žalobných bodov, v rámci ktorých žalobca napádal nesprávne\n\nprávne posúdenie najmä čo do nezohľadnenia ekonomických ukazovateľov daňového subjektu, ale aj\nnedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia spočívajúcu v nezaoberaní sa s námietkami\nžalobcu a absencii hlbšej úvahy žalovaného.\n21. Nakoľko účastníci konania mali rozdielny názor v otázke, či IDS je sankciou alebo nie, od čoho sa\nodvíja druh správnej žaloby - či ide o všeobecnú správnu žalobu alebo správnu žalobcu vo veciach\nsprávneho trestania, na ktorú sa osobitne vzťahujú ustanovenia § 194 - § 198 SSP, správny súd pre\núplnosť uvádza, že vo všeobecnosti určenie indexu daňovej spoľahlivosti nepredstavuje sankciu, hoci\nžalobca to môže subjektívne považovať za akúsi „sankciu“/potrestanie. Podľa § 194 ods. 1 SSP sa\nsprávnym trestaním rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo\no sankcii za iné podobné protiprávne konanie. V danom prípade pri určení indexu daňovej spoľahlivosti\npre nespoľahlivý daňový subjekt je v oznámení uvedené, že voči nespoľahlivému daňovému subjektu\nbude finančná správa uplatňovať obmedzenia zverejnené na webovom sídle Finančného riaditeľstva\nSlovenskej republiky. V zmysle § 53d ods. 6 daňového poriadku v relevantnom znení daňovému\nsubjektu, ktorý je na základe indexu daňovej spoľahlivosti nespoľahlivý daňový subjekt, vyplýva jediné\nobmedzenie, že správca dane určí lehotu osem dní na splnenie si určenej povinnosti v súvislosti s\nvykonávaním daňovej kontroly, vyrubovacieho konania alebo výkonom miestneho zisťovania, ktorú\nmožno na odôvodnenú žiadosť daňového subjektu primerane predĺžiť. Žalobca v žalobe uvádzal, že\nokrem uvedeného zákonného obmedzenia bude na nespoľahlivé daňové subjekty nepriamo vplývať\naj obmedzenie spočívajúce v nemožnosti využitia benefitov a zvýhodnení, medzi ktoré patrí aj vyhovenie\nžiadosti o zníženie zábezpeky na spotrebnú daň po splnení zákonom stanovených podmienok.\n22. Z uvedeného vyplýva, že index daňovej spoľahlivosti vyjadruje, ako sa konkrétny daňový subjekt\nvoči finančnej správe v určitom sledovanom období správal, t. j. či si plnil alebo neplnil povinnosti, resp.\nsi plnil povinnosti len čiastočne; má primárne motivačný charakter, a teda mu z neho nevyplýva žiaden\npostih, či už vo forme (legálnej) sankcie alebo vykonania povinnosti. Index daňovej spoľahlivosti teda\nnie je sankciou, neukladá daňovým subjektom žiadnu povinnosť.\n23. Ďalej žalovaný navrhoval zastavenie konania podľa § 99 písm. g) SSP z dôvodu, že žalobcovi\nbol dňa 19.01.2023 oznámený IDS pre vysoko spoľahlivé daňové subjekty. Žalobca nesúhlasil so\nzastavením súdneho konania, pretože negatívne účinky nezákonne vykonaného hodnotenia môžu\npretrvať aj po vydaní ďalších oznámení (napr. v podobe neuzavretia kontraktu s obchodným partnerom,\nhoršieho hodnotenia kredibility z pohľadu bankového financovania, eliminácie možnosti zúčastniť sa\nverejných obstarávaní, a tieto nemožno konvalidovať vydaním iného neskoršieho indexu) a nemohol\nby sa tak domáhať ochrany svojich práv a právom chránených záujmov v súvislosti s inštitútom indexu\ndaňovej spoľahlivosti. Pre správny súd je v zmysle § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023\nna rozhodovanie rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, t. j. súd posudzuje\ndanú vec do minulosti, k času, kedy bolo napadnuté rozhodnutie právoplatné a nebolo vydané ďalšie\nhodnotenie IDS žalobcovi. Zároveň ako uvádza žalobca, napadnutým rozhodnutím boli alebo mohli byť\npriamo dotknuté jeho práva alebo právom chránené záujmy, a preto je v zmysle § 2, § 177 ods. 1, § 178\nods. 1 SSP oprávnený domáhať sa ochrany svojich subjektívnych práv na správnom súde. Z uvedených\ndôvodov správny súd nepovažoval za naplnený dôvod na zastavenie konania podľa § 99 písm. g) SSP,\na preto pristúpil k meritórnemu prejednaniu správnej žaloby.\n24. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že ak by žalovaný vzal do úvahy ekonomické\nukazovatele, ako mu to prikazuje daňový poriadok v § 2 písm. h), iste by nedospel k rovnakému záveru,\nako je uvedený v napadnutom rozhodnutí a oznámení. V uvedenom ustanovení § 2 písm. h) daňového\nporiadku sa uvádzajú dve kritériá, podľa ktorých sa posudzuje daňová spoľahlivosť daňového subjektu,\nktorými sú (i) plnenie jeho povinností voči finančnej správe podľa daňového poriadku a (2) na základe\njeho ekonomických ukazovateľov. Ide o dve kumulatívne podmienky, ktoré sa posudzujú a ktoré musia\nbyť splnené na to, aby bol daňový subjekt hodnotený ako vysoko spoľahlivý. Žalobca to interpretuje\nopačne a nesprávne sa domnieva, že posúdením ekonomických ukazovateľov by správca dane dospel\nk inému záveru o IDS, pretože keďže ide o dve kumulatívne podmienky, obe musia byť splnené na to,\naby bol daňový subjekt posúdený ako vysoko spoľahlivý. Stačí, že jedna podmienka splnená nie je (čo\nbol tento prípad) a IDS pre vysoko spoľahlivý subjekt nebude môcť byť pridelený.\n25. Súd dáva do pozornosti, že žalobcovi bolo v rámci posúdenia plnenia jeho povinností voči finančnej\nspráve pridelených okrem iného 60 bodov za to, že k poslednému dňu v mesiaci november 2021,\n\nt. j. k 30.11.20201, mal evidovaný daňový nedoplatok na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie október 2021 vo výške 880 000 Eur s lehotou splatnosti 25.11.2021, ktorý bol uhradený\ndňa 01.12.2021. Keďže bolo žalobcovi už v rámci posúdenia plnenia jeho povinností voči finančnej\nspráve pridelených 60 bodov, pričom 25 a viac bodov znamenalo v rámci posudzovania indexu\ndaňovej spoľahlivosti hodnotenie daňového subjektu ako nespoľahlivého, vyhodnotenie ekonomických\nukazovateľov u žalobcu, aj keby bolo pozitívne, nedokázalo by znížiť body získané za porušenie prvého\nkritéria - porušenie povinnosti voči finančnej správe.\n26. V rámci posudzovania ekonomických ukazovateľov sa počíta efektívna daňová sadzba odvíjajúca\nsa od výnosov alebo príjmov daňového subjektu a výšky dane z príjmov, ktorá sa určuje v percentách\na porovnáva sa s efektívnou daňovou sadzbou individuálnou; teda jej splnenie sa vyhodnocuje\nsamostatne v rámci tohto kritéria. Z uvedeného vyplýva, že posúdenie ekonomických ukazovateľov by\nnemalo žiadny vplyv na závery vyhodnotenia prvého kritéria, ani by nijako neznegovalo nesplnenie\npovinnosti žalobcu zaplatiť včas daň voči finančnej správe. Kritériá, ktorých posúdenia a zohľadnenia\nsa žalobca domáhal (ekonomickej diverzifikácie subjektov, počtu zamestnancov, výšky obratu, výsledku\nhospodárenia žalobcu), nebolo možné zohľadňovať v rámci prvého kritériá týkajúceho sa splnenia\npovinností voči finančnej správe podľa daňového poriadku, ale tieto sa posudzovali v rámci druhého\nkritéria, pričom keďže jedno z dvoch kumulatívnych kritérií žalobca nesplnil, nemohol mu byť pridelený\nIDS pre vysoko spoľahlivé subjekty. Žalovaný v podstate správne uviedol, že skúmanie ekonomických\nukazovateľov v danom prípade nebolo u žalobcu už relevantné; nijako by to nedokázalo zmeniť záver\nvyplývajúci z posúdenia prvého kritéria.\n27. Žalobca tiež nijako nevysvetlil, z čoho dovodzuje, že z právnej úpravy indexu daňovej spoľahlivosti\nsa vyžaduje, aby bolo pochybenie daňového subjektu, za ktoré sa prideľujú sankčné body, opakované.\nNevyplýva to zo zákonnej úpravy, z vyhlášky ani z kritérií stanovených finančnou správou. Za danej\nsituácie súd nemohol považovať túto námietku za dôvodnú. Rovnako, čo sa týka poukázania\nžalobcu na paradox ohľadom opakovaného porušenia zákona menšou spoločnosťou, či poukázania\nna výkladové pravidlá: zdravý rozum a zásady in dubio mitius, správny súd uvádza, že stanovenie kritérií\nzávisiacich od výšky nedoplatku, ako aj na skutočnosti, že väčšia spoločnosť si v tomto ohľade musí\ndávať pozor na v podstate každý nedoplatok, nepredstavuje nič diskriminačné ani odporujúce zdravému\nrozumu.\n28. Napokon súd nevzhliadol ani namietané nedostatky v napadnutom rozhodnutí v jeho odôvodnení,\ntoto považuje za zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené, zároveň dávajúce odpoveď na žalobcovu\nargumentáciu obsiahnutú v podaných námietkach. Okrem toho žalobca v tomto ohľade nijako bližšie\nnešpecifikoval, čo konkrétne považoval za nezrozumiteľné alebo nedostatočne odôvodnené. Súd má za\nto, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol podstatné a relevantné dôvody svojho rozhodnutia.\n29. Okrem uvedeného žalobca v replike nenamietal, že mu nebola daná možnosť vyjadriť sa\nk podkladom rozhodujúcim pre vydanie oznámenia, čím bolo zasiahnuté do jeho práv. Žalobca jednak\ntieto námietky vzniesol až v replike k vyjadreniu žalovaného, t. j. nie v lehote dvoch mesiacov\nod oznámenia napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle § 181 ods. 1 v spojení s § 183 SSP súd\nna neskôr vznesené námietky neprihliada. Pre úplnosť však uvádza, že žalobca mal možnosť vyjadriť sa\nneskôr, podať námietky, správnu žalobu, čo aj využil, všetky jeho meritórne námietky boli preskúmané\njednak v administratívnom konaní, ako aj súdnom konaní, a tieto neboli spôsobilé zmeniť závery\nnapadnutého rozhodnutia.\n30. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných\nbodov, neprisvedčil námietkam žalobcu týkajúcim sa nesprávneho právneho posúdenia veci a\nnepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a\nvychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov dospel k záveru o\nnedôvodnosti žaloby a podľa § 190 SSP ju zamietol.\n31. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému\ntrovy konania nepriznal, pretože žalovanému ako orgánu štátnej správy možno priznať voči žalobcovi\nprávo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať a iba\nvýnimočne, pričom takéto dôvody súd nevzhliadol.\n\n32. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho\ndoručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)\noznačenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body\nmožno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nKasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,\nak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a)\nmá sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,\nvysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo b) ide o konania o správnej žalobe podľa §\n6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}