{"guid": "7fc6e37e-1198-420e-9c3c-42edca0eddbd:250f143a-7558-4d6f-b803-fcc85d24dd93", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200760.2", "spisova_znacka": "BA-1S/115/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/115/2023 z 4. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 4. júna 2025, sp. zn. BA-1S/115/2023, ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200760.2", "identifikacne_cislo": "1023200760", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.", "sudca_id": 993, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michal-davala-ph-d-ll-m-993", "datum_vydania": "2025-06-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/250f143a-7558-4d6f-b803-fcc85d24dd93", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200760.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200760.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200760.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/115/2023\n1023200760\n04. 06. 2025\nJUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2025:1023200760.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.\na členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Kučerákovej,\nPhD., v právnej veci žalobcu: Glortex a.s., so sídlom Pribinova 4, 811 09 Bratislava – mestská časť\nRužinov, IČO: 51 078 856, zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Skuteckého 33, 974\n01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná\nč. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100807080/2023\nzo dňa 17.03.2023, takto\nrozhodol:\nI. Súd zrušuje rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100807080/2023 zo dňa\n17.03.2023 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 103109100/2022 zo dňa 15.11.2022 a vec\nvracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\nStručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 12.08.2021 oznámil Daňový úrad Bratislava (ďalej\nlen „správca dane“) žalobcovi výkon daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie\nnadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie máj 2021.\n2. Dňa 23.02.2022 sa uskutočnil výsluch A. B., bývalého konateľa spoločnosti FOREIGN TRADE, s. r.\no., so sídlom Sládkovičova 2545, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 52 275 205 (ďalej len „spoločnosť\nFOREIGN TRADE“). Svedok uviedol, že v zdaňovacom období 04/2021 a 05/2021 boli hlavným\npredmetom podnikania spoločnosti FOREIGN TRADE reklama a stavebná činnosť. Ďalej uviedol, že so\nžalobcom boli v obchodnom vzťahu, pričom spoločnosť FOREIGN TRADE zabezpečovala pre žalobcu\nreklamu, potvrdil vystavenie faktúr pre žalobcu, odvedenie dane z daných faktúr a uviedol, že reklama\nbola na športových vozidlách – Škoda Fabia RS, pričom služby boli zabezpečované subdodávateľsky,\nspoločnosťou Lalika.\n3. Správca dane vydal protokol z daňovej kontroly zo dňa 15.07.2022, ku ktorému sa žalobca vyjadril\npodaním zo dňa 29.08.2022, pričom namietol závery správcu dane.\n4. Správca dane vydal rozhodnutie č. 103109100/2022 zo dňa 15.11.2022 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“), ktorým určil žalobcovi rozdiel v sume XX.XXX,XX eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj\n\n„DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2021. Správca dane zároveň znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie\nobdobie máj 2021 zo sumy XX.XXX,XX eur na sumu XX.XXX,XX eur.\n5. Správca dane uviedol, že v obchodnom vzťahu Lalika – spoločnosť FOREIGN TRADE – žalobca\nspoločnosť Lalika neodviedla daň do štátneho rozpočtu ako prvý dodávateľ, čím došlo k úmyselnému\nvyhýbaniu sa daňovej povinnosti za účelom získania neoprávneného daňového zvýhodnenia, pričom\nobchodný reťazec sa opakoval aj v iných zdaňovacích obdobiach s tým rozdielom, že namiesto\nspoločnosti FOREIGN TRADE bola v reťazci spoločnosť DE GA Constulting s.r.o. Správca dane\nuviedol, že označený poskytovateľ reklamných služieb – spoločnosť Lalika sa nachádza na začiatku\nobchodného reťazca, pričom obchodné služby fakturuje účelovo vloženým subjektom, avšak bez\nriadneho podnikateľského/ekonomického dôvodu, s cieľom bezdôvodne navýšiť cenu reklamných\nslužieb bez odvedenia dane v reťazci. Správca dane uviedol, že v tomto prípade je možné spochybniť\nvzťah na kontrolovanom stupni obchodu (porušenie hmotno-právneho predpisu).\n6. Správca dane ďalej uviedol, že reklamné a marketingové služby mali byť poskytnuté na rally\npodujatiach, na ktorých sa zúčastňoval tím Glortex, automobil mal byť polepený farbami a logom žalobcu.\nV čase pandémie COVID-19, ktorá sa niesla v značných obmedzeniach žalobca investoval do reklamy\na propagácie každý mesiac sumu minimálne XXX.XXX,XX eur. Správca dane mal za opodstatnené\npochybovať, že počas pandémie, keď platili rôzne obmedzenia a zákazky, či mali športové podujatia\ntakéhoto druhu opodstatnenie a ak sa športové podujatie nekonalo, tak sporné plnenie nemá materiálny\nzáklad a ekonomické opodstatnenie.\n7. Ďalej správca dane uviedol, že zistenia preukázali, že deklarovaný dodávateľ – spoločnosť FOREIGN\nTRADE, nebol skutočným poskytovateľom reklamných služieb, pričom bol do obchodného reťazca\nvložený účelovo bez riadneho podnikateľského dôvodu a ekonomického opodstatnenia s cieľom zneužiť\nsystém neutrality DPH. Ďalej správca dane poukázal na to, že pri dodaniach reklamných služieb došlo\nk nárastu ceny, pričom nebolo preukázané, že by žalobca po uskutočnení reklamných aktivít vykázal\nnárast ekonomickej aktivity, nových obchodných partnerov – reklamy nemali žiadny zásadný ekonomický\ndopad na žalobcu z marketingového a ani ekonomického hľadiska. Sporné plnenia nemali materiálny\nzáklad a ekonomické opodstatnenie, pričom sa jednalo o státisícové opakované plnenia.\n8. Správca dane mal ďalej za to, že vzhľadom na charakter športového podujatia nebol predpoklad, aby\nžalobca očakával nadväzovanie obchodných vzťahov. Verejnosť sa mohla stretnúť s logom spoločnosti,\nz ktorého pre laika nie je zrejmé, čomu sa spoločnosť venuje. Fotografie dokladov a fotografie o rally\npretekoch neobsahovali žiadne propagačné prvky, ktoré by upozornili verejnosť na konkrétnu vlastnosť\nproduktu/služby, a tým by ovplyvnili spotrebiteľské rozhodnutie. Správca dane nespochybnil existenciu\npodujatí.\n9. Správca dane uviedol, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na obchodoch, ktoré\nmôžu byť poznačené protiprávnym konaním. Správca dane mal za to, že žalobca sa vystavil značnému\nriziku zapojenia do reťazca plnení v rozpore so zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), a to svojim neobozretným správaním pri výbere\nobchodného partnera.\n10. Ako podstatné správca dane uviedol to, že žalobca nijako nepreukázal, na aké zdaniteľné plnenie\nvyužil objednanú reklamu. Keďže sa jednalo o fakturácie na opakovanej báze v značných sumách,\nbola odôvodnená otázka, aký dopad mala reklama na chod žalobcu, nadväzovanie nových obchodných\nvzťahov alebo akýchkoľvek pozitívnych ekonomických výsledkov na žalobcu. Správca dane uviedol,\nže žalobca nesplnil podmienky § 49 ods. 2 zákona o DPH, pretože nepreukázal ako, na aký účel,\naké dodávky alebo služby poučiť daň, ktorú si odpočítal. Správca dane ďalej (napr. na strane 43\nprvostupňového rozhodnutia) uviedol, že hlavný dôvod zamietnutia práva na odpočet bol spôsob\nprezentovania dodaných služieb, nejasnosti na strane dodávateľov, absencia reálneho hospodárskeho\ndôvodu a aj výsledku deklarovaných služieb a ekonomický vplyv na žalobcu.\n11. Správca dane uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o preukázaní svojho nároku na\nodpočet DPH tak, ako to vyžaduje § 49 ods. 1, ods. 2 a § 51 zákona o DPH, pričom k tomu prispelo aj to,\nže žalobca neprijal všetky opatrenia, ktoré bolo možné a dôvodné od neho požadovať na zabezpečenie,\naby jeho plnenie nebolo poznačené konaním v rozpore so zákonom o DPH. Deklarované dodania\nnepoužil na ďalšie zdaniteľné plnenia a poukázal na splnenie hmotnoprávnych podmienok.\n\n12. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 20.12.2022, pričom namietol\nzáver správcu dane v celom rozsahu.\n13. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. 100807080/2023 zo dňa 17.03.2023\n(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný zosumarizoval\nzávery správcu dane a následne (napr. na strane 5 napadnutého rozhodnutia) konštatoval, že správca\ndane dodanie služieb v preverovanom období nespochybnil. Žalovaný uviedol, že pre vznik práva na\nodpočítanie dane je rozhodujúce, či prijatá služba priamo a bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými\nobchodmi žalobcu na výstupe alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou ako súčasť všeobecných\nekonomických nákladov podniku. Podmienky uvedené v § 49 zákona o DPH sú hmotnoprávnej\npovahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. V predmetnom prípade nebolo\npreukázané využitie služieb vo vzťahu k budúcej ekonomickej činnosti žalobcu, čím nebola splnená\njedna zo základných podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane.\n14. Žalovaný zopakoval závery správcu dane a uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal,\nže by v tuzemsku po uskutočnení reklamných plnení vykázal nárast ekonomickej aktivity alebo\nzískal nových obchodných partnerov, alebo celkovo reklamy mali zásadný prínos na činnosť žalobcu\nz marketingového alebo ekonomického hľadiska. Prezentácia žalobcu na rally pretekoch počas obdobia\npandémie bola sporná.\n15. Žalovaný konštatoval, že dodávateľ – spoločnosť FOREIGN TRADE mala na základe zmluvy\nso žalobcom dohodnutú odplatu zabezpečiť reklamu a propagáciu žalobcu na motorovom vozidle,\nv elektronických a printových médiách a na reklamných predmetoch. Správca dane nepriznal žalobcovi\nprávo na odpočítanie dane z dôvodu, že nebolo preukázané využitie týchto služieb vo vzťahu\nk ekonomickej činnosti žalobcu, najmä s ohľadom na osobitosti podnikania výrobcu bionafty v zahraničí.\nSprávca dane poukázal aj na neefektívnosť výdavkoch na reklamu, pretože žalobca nemal žiadneho\nodberateľa v tuzemsku a výrobný podnik bol v preverovanom období v rekonštrukcii. Nebolo preukázané,\nže prijaté služby boli použité na dodávky tovarov a služieb žalobcu.\nII.\nPodstatné zhrnutie argumentov žalobcu\n16. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave všeobecnú správnu žalobu zo dňa 19.05.2023 (ďalej\nlen „žaloba“), pričom sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového\nrozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.\n17. Žalobca namietol, že počas daňovej kontroly bola potvrdená reálna existencia dodaných služieb\na bolo podrobne uvedené, že uvedené propagačné a reklamné služby mali pre žalobcu značný prínos,\npričom poukazoval na to, že reklamné a propagačné služby nemusia mať okamžitý efekt na prínos\ndo podnikania žalobcu, ale tento sa môže odraziť na ziskoch spoločnosti v neskoršom časovom\nobdobí. Žalobca vykonáva ekonomickú činnosť, a tou je bezpochyby aj reklamná spolupráca za účelom\ndosiahnutia, udržania a zabezpečenia príjmu, a to nielen u nových obchodných partnerov, ale aj\nu obchodných partnerov, s ktorými žalobca už spolupracuje a ktorým je obchodné meno už známe a nie\nje potrebné im opisovať tovar a služby. Žalobca na podporu svojich tvrdení poukázal na ním vybranú\njudikatúru kasačného súdu a Súdneho dvora Európskej únie.\n18. Žalobca ďalej namietol, že postup orgánov finančnej správy nebol v súlade s rozhodovacou\npraxou kasačného súdu, pričom poukázal na viacero rozhodnutí kasačného súdu, ktoré sa zaoberali\nodpočítaním dane z faktúr za reklamu. Zároveň žalobca poukázal aj na judikatúru Súdneho dvora\nEurópskej únie – napr. na rozhodnutie vo veci C-68/92 alebo C-101/16. Žalobca zároveň uviedol,\nže orgány finančnej správy ignorovali aj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-154/20\n(Kemwater ProChemie).\n19. Žalobca ďalej namietol, že orgány finančnej správy zaťažili žalobcu dôkazným bremenom, ktoré mu\nzo zákona nevyplýva. Mal za to, že akékoľvek spochybňovanie naplnenia podmienok priznania nároku\nna odpočet založené na základe domnienok správcu dane nie je možné akceptovať. Ďalej žalobca\nnamietol, že žalovaný v neprospech žalobcu vyhodnotil aj nekontaktnosť obchodného partnera žalobcu.\n\n20. Žalobca namietol nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, pretože neobsahuje odôvodnenie,\nako sa žalovaný vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\nĎalšie podania účastníkov konania\n21. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 23.11.2023, pričom uviedol, že žalobcovi nebolo\npriznané právo na odpočítanie dane z preverovanej faktúry od dodávateľa – spoločnosti FOREIGN\nTRADE z dôvodu, že nepreukázal použitie zdaniteľného plnenia na dodávky tovarov a služieb ako\nplatiteľ, a to ako základnej podmienky vyplývajúcej z § 49 ods. 2 zákona o DPH. Bolo tak rozhodujúce,\nči prijatá služba priamo a bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi žalobcu na výstupe\nalebo s celkovou hospodárskou činnosťou ako súčasť všeobecných ekonomických nákladov podniku.\nV predmetnom prípade nebolo preukázané využitie týchto služieb vo vzťahu k budúcej ekonomickej\nčinnosti žalobcu.\n22. Žalovaný uviedol, že hlavným predmetom podnikania žalobcu bol nákup a predaj FAME (biodiesel),\nvykonávaný v zahraničí. Žalobca však neuskutočnil žiadne dodania tovaru alebo služby za rok 2020\na 2021, okrem 08/2021. Z dokazovania však vyplynulo, že od 03/2020 do 05/2021, teda za 15\nmesiacov, zaplatil za reklamné a propagačné sumy sumu X.XXX.XXX,XX eur, pričom v podaných\ndaňových priznaniach za dané obdobia uviedol dodania tovar a služieb (na výstupe) v sume X,XX eur\nokrem 08/2021. Žalobca mohol predložiť dôkaz o tom, ako použil dodané služby na svoje zdaniteľné\nplnenie na výstupe, a že tvorili súčasť všeobecných ekonomických nákladov podniku, čo však neurobil.\nZ uvedeného tak vyplynulo, že prijaté reklamné služby na vstupe sú čo do rozsahu, vynaložených\nnákladov, miesta a spôsobu prezentácie neprimerané podnikateľskej činnosti žalobcu v tuzemsku a že\nvynaložené náklady na reklamu netvorili súčasť všeobecných ekonomických nákladov podniku. Žalobca\nv období 01/2018 do 08/2022 nemal žiadnych dodávateľov v tuzemsku, ktorým by dodával či už tovar\nalebo služby.\n23. Žalovaný uviedol, že správca dane dodanie služieb v preverovanom období nespochybnil.\n24. Žalovaný zopakoval, že žalobca nemôže mať prínos z dodanej reklamy, pretože nevykonáva žiadnu\nekonomickú činnosť v tuzemsku. Ďalej uviedol, že podmienky uvedené v § 49 zákona o DPH sú\nhmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. V danom prípade\nnebolo preukázané využitie služieb vo vzťahu k ekonomickej činnosti, čím nebola splnená jedna zo\nzákladných podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.\n25. Žalobca ďalej zaslal repliku zo dňa 27.02.2024, pričom zotrval na svojej žalobnej argumentácii.\n26. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.\nIV.\nPosúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov\n27. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd\nv Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského\nsúdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce\nSprávneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec\nnáhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-1S/115/2023.\n28. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou\nnapadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní\nv rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná\na s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení\n\nneskorších predpisov (ďalej len „SSP“) napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec\nvrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\n29. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani\njeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho\nvyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 04.06.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).\n30. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna\n2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie\nje dotknuté.\n31. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n32. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi\nv deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n33. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n34. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa\n§ 71.\n35. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom orgány finančnej\nsprávy vyrubili žalobcovi rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2021 v sume XX.XXX,XX\neur. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť, či orgány finančnej správy postupovali správne, ak k dospeli\nk záverom, na podklade ktorých bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane.\nVšeobecné východiská odpočtu DPH\n36. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych\nzáverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nobmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok na\nodpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (pozri napríklad\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022\nalebo sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom\nkonaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia\nmateriálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva\nako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok\nodpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového\npodvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza\nz premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené.\n37. Na podklade vyššie uvedeného správny súd v stručnosti poukazuje na základné teoretické\nvýchodiská vo vzťahu k splneniu hmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane (a to s odkazom na to,\nže orgány finančnej správy vyrubili žalobcovi rozdiel dane na nesplnení hmotnoprávnych podmienok na\nodpočet dane).\n38. Nárok na odpočítanie dane vzniká za predpokladu splnenia hmotnoprávnych podmienok na\nodpočítanie dane upravených v čl. 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom\nsystéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane\nsú: (i) poskytovateľom plnenia je iná zdaniteľná osoba (t.j. status osoby dodávateľa), (ii) predmetné\nplnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia), a (iii) prijaté\n\nplnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pri materiálnej existencii plnenia ide\no najpodstatnejšiu hmotnoprávnu podmienku – preukázanie reálneho dodania tovaru alebo služby,\npričom vo vzťahu k jej preukázaniu dôkazné bremeno zaťažuje osobu, ktorá si odpočítanie dane\nuplatňuje. Splnenie dôkazného bremena nespočíva iba v jeho formálnej deklarácii predložením dokladov\ns predpísaným obsahom, ale doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom\npodklade a musia byť ako právna skutočnosť aj preukázané. K dôkaznému bremenu správny súd\nv podrobnostiach ďalej poukazuje na ustálenú judikatúru kasačného ako aj Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 03.02.2016,\nsp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27.09.2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30.04.2019, sp. zn. 9Sžfk/1/2019\nzo dňa 21.04.2020, sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11.06.2019, sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019;\nrozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018, sp. zn. III.\nÚS 401/09 zo dňa 16.12.2009 a sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15.11.2017).\nK charakteru reklamy a následnému odpočtu DPH\n39. Z dôvodu, že orgány finančnej správy skúmali vzťah žalobcu a jeho dodávateľa založený na\nposkytnutí reklamných služieb, správny súd považuje za potrebné poukázať aj na základné východiská\nreklamných služieb v prípade odpočtu DPH.\n40. Z dôvodu, že orgány finančnej správy namietli tretiu hmotnoprávnu podmienku, a teda, či prijatie\nslužieb bolo použité v rámci podnikateľskej činnosti žalobcu, správny súd uvádza, že z hľadiska práva\nna odpočítanie DPH je rozhodujúcou odpoveď na otázku, či služba dodávateľa priamo a bezprostredne\nsúvisela s ďalšími zdaniteľnými obchodmi žalobcu a či sa investícia do takejto prezentácie mohla\npremietnuť do všeobecných ekonomických nákladov žalobcu. Správny súd ďalej podotýka, že nie\nje z hľadiska vplyvu na výkon práva na odpočítanie DPH relevantným analyzovanie nárastu obratu\ndaňového subjektu v časovom období po dodaní reklamnej služby. Uvedené právne závery vychádzajú\nz niekoľkých rozsudkov kasačného súdu (napr. sp. zn. 10Sžfk/57/2019 zo dňa 28.02.2022, sp. zn.\n10Sžfk/21/2020 zo dňa 26.04.2022, sp. zn. 2Sžfk/9/2021 zo dňa 27.06.2022, sp. zn. 2Sfk/118/2022 zo\ndňa 26.10.2023 alebo sp. zn. 2Sfk/93/2022 zo dňa 30.11.2023), v zmysle ktorých nie je pre odpočet\nDPH podstatné, či plnenie nazveme sponzorským odkazom alebo reklamnou službou. Rozhodujúce je,\nči bolo preukázané, že deklarovaná reklamná služba mala priamy a bezprostredný súvis s jednou alebo\nviacerými zdaniteľnými transakciami daňového subjektu na výstupe.\n41. Správny súd zároveň uvádza, že otázkami odpočítania dane z reklamných služieb podobného\ndruhu sa v minulosti zaoberal aj Súdny dvor Európskej únie, ktorý v jednom z ostatných rozhodnutí\nna danú tému (C-334/20 zo dňa 25.11.2021 vo veci Amper Metal Kft.) vyslovil záver, že „zdaniteľná\nosoba si môže odpočítať DPH zaplatenú na vstupe za reklamné služby, ak je takéto poskytnutie služieb\ntransakciou, ktorá podlieha DPH v zmysle článku 2 smernice o DPH, a priamo a bezprostredne súvisí\ns jednou alebo viacerými zdaniteľnými transakciami na vstupe alebo s celkovou hospodárskou činnosťou\nzdaniteľnej osoby ako súčasť jej všeobecných nákladov, pričom nie je potrebné zohľadniť skutočnosť,\nže fakturovaná cena za tieto služby je neprimeraná v porovnaní s referenčnou hodnotou určenou\nvnútroštátnym daňovým orgánom alebo že tieto služby neprispeli k zvýšeniu obratu tejto zdaniteľnej\nosoby (bod 40).“ Konštatoval tiež, že „skutočnosť, že sa nezvýšil obrat zdaniteľnej osoby, nemôže\novplyvniť výkon práva na odpočítanie. Spoločný systém DPH, ako bolo pripomenuté v bode 23 tohto\nrozsudku, totiž zaručuje neutralitu, čo sa týka daňového bremena všetkých hospodárskych činností,\nbez ohľadu na ich účely a výsledky, pod podmienkou, že uvedené činnosti v zásade podliehajú DPH.\nOkrem toho, ak raz vznikne právo na odpočítanie dane, zostáva zachované aj vtedy, ak sa zamýšľaná\nhospodárska činnosť napokon neuskutočnila a v dôsledku toho neviedla k zdaniteľným plneniam, alebo\nak zdaniteľná osoba nemohla používať tovary alebo služby, ktoré viedli k odpočítaniu dane v rámci\nzdaniteľných plnení, z dôvodu okolností nezávislých od jej vôle (rozsudok z 12. novembra 2020,\nSonaecom, C-42/19, EU:C:2020:913, body 38 a 40, ako aj citovaná judikatúra)“ (bod 35).“\n42. Správny súd súčasne poukazuje aj na judikatúru, týkajúcu sa merania účinnosti reklamy, ku ktorej\nkasačný súd už zaujal stanovisko. Možno poukázať na nasledujúce:\n„31. Odvolací súd je toho názoru, že viazanie práva na odpočítanie dane z faktúr za reklamu na vstupe\nlen na preukázanie efektívnosti reklamy a súčasne túto efektívnosť merať výlučne novými kontraktmi\nuzavretými v príčinnej súvislosti s uskutočnenou reklamou, je neprípustným zjednodušením variabilnosti\npôsobenia reklamy na trhu a väzieb jej účinkov na podnikanie žalobcu. Tento spôsob nazerania na\n\notázku použiteľnosti reklamy na zdaniteľné obchody platiteľa by nevyhnutne viedol k tomu, že efektívnosť\na úspešnosť reklamy v naznačenom zmysle by sa stala ďalším kritériom odpočítania dane z prijatých\nzdaniteľných obchodov spojených s obstaraním reklamy, čo by sa priečilo nielen zákonom stanoveným\npodmienkam odpočítania dane, ale aj zásade neutrality DPH, podľa ktorej má byť zdaniteľná osoba\n(platiteľ dane) plne zbavená ťarchy DPH zaplatenej v cene tovarov a služieb, ak tieto použila na\nuskutočnenie ekonomických činností podliehajúcich spoločnému režimu DPH.\n32. Podľa názoru Najvyššieho súdu i reklama, ktorá priamo neviedla k uzavretiu nových zmlúv (s\nnovými klientami), môže byť považovaná za zdaniteľný obchod použitý na dodávky tovarov a služieb\nplatiteľa, pokiaľ prijaté reklamné služby na vstupe spĺňajú definíciu reklamy a sú čo do rozsahu,\nvynaložených nákladov, miesta a spôsobu prezentácie, prípadne ďalších relevantných okolností,\nprimerané podnikateľskej činnosti platiteľa. V prejednávanej veci primeranosť reklamy k podnikaniu\nžalobcu nebola predmetom hodnotenia zo strany daňových orgánov a preto nepatrí ani súdu sa touto\notázkou zaoberať. Odvolací súd teda za daných skutkových okolností môže len konštatovať, že daňové\norgány nemôžu podmieňovať priznanie práva na odpočítanie dane z takýchto zdaniteľných obchodov\nna vstupe efektívnosťou reklamy v tom zmysle, že právo na odpočítanie dane by patrilo len z takých\nprijatých reklamných činností, ktoré priamo a bezprostredne viedli k uzavretiu nových kontraktov,\nz ktorých dosiahol platiteľ obrat. V tomto zmysle vychádza napadnuté rozhodnutie žalovaného i rozsudok\nkrajského súdu z nesprávneho právneho posúdenia veci...“ (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/64/2016 zo dňa 06.03.2018 alebo rozsudok Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/16/2020 zo dňa 24.08.2022).\nK zdaniteľným obchodom žalobcu\n43. S prihliadnutím na judikatórne východiská, ktoré správny súd prezentoval vyššie, a vo vzťahu\nk odôvodneniu napadnutého rozhodnutia dospel správny súd k záveru, že zo strany orgánov finančnej\nsprávy došlo k pochybeniu a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Aj napriek tomu, že ako žalovaný,\ntak aj správca dane poukazovali na dôvody, pre ktoré došlo k vyrubeniu DPH, správny súd ich\nnepovažoval za relevantné na to, aby došlo k vyrubeniu dane.\n44. Žalovaný, aj s odkazom na závery správcu dane uviedol, že nebolo preukázané využitie poskytnutých\nslužieb zo strany dodávateľa – spoločnosti FOREIGN TRADE – vo vzťahu k ekonomickej činnosti\nžalobcu, najmä s ohľadom na osobitosti podnikania výrobcu bio nafty v zahraničí, na neefektívnosť\nvýdavkov na reklamu, pretože žalobca nemal žiadneho odberateľa v tuzemsku a výrobný podnik bol\nv preverovanom období v rekonštrukcii. Zároveň uviedol, že žalobca nepreukázal, že by v tuzemsku\npo uskutočnení reklamných plnení vykázal nárast ekonomickej aktivity alebo získal nových obchodných\npartnerov, alebo celkovo reklamy mali zásadný prínos na činnosť žalobcu z marketingového alebo\nekonomického hľadiska.\n45. Ako však vyplýva z citovanej judikatúry, závery orgánov finančnej správy nepostačujú k tomu, aby\ndošlo k vyrubeniu dane. Závery správcu dane a žalovaného sú tak nesprávne a v rozpore s ustálenou\nsúdnou praxou. Na účely odpočtu DPH z reklamných služieb tak nie sú podstatné nasledujúce závery\norgánov finančnej správy:\n(i) neprimerané reklamné služby v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie v Slovenskej republike z dôvodu\nochorenia COVID-19 (uvedené závery nemajú oporu v hmotnoprávnych podmienkach odpočítania\nDPH),\n(ii) žalobca nemôže mať prínos z dodanej reklamy, pretože nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť\nv tuzemsku,\n(iii) žalobca nepreukázal dopad spornej reklamy na žalobcu, na nadväzovanie nových ekonomických\nvzťahov alebo akýchkoľvek pozitívnych ekonomických výsledkov na žalobcu, a to ani v krátkodobom\na strednodobom plánovaní,\n(iv) reklama v tuzemsku sa javila ako neadresná investícia, pretože žalobca uskutočňoval a uskutočňuje\nsvoju činnosť v zahraničí,\n(v) nebolo zrejmé, či reklama oslovila obchodných partnerov v zahraničí a nebolo preukázané, či oslovila\nexistujúcich alebo potenciálnych obchodných partnerov v tuzemsku a na základe toho vznikli obchodné\nvzťahy,\n(vi) enormnosť ceny reklamy,\n(vii) spornosť rally pretekov počas obdobia pandémie.\n\n46. Správny súd pripomína, že vo veci nie je podstatný efekt a výsledok reklamy, či už reálny alebo\npredpokladaný, ale to, či náklady na túto službu mali charakter podnikateľských výdavkov a bol\npreukázaný cieľ služieb – reklamy. Na základe administratívneho spisu mal správny súd za preukázané,\nže k poskytnutiu reklamných služieb došlo (čo nepoprel ani správca dane a žalovaný) a tieto boli\nposkytnuté zdaniteľnou osobou (čo nepoprel žalovaný). Súčasne je potrebné uviesť, že účel reklamy\nnie je možné vykladať rigorózne, pretože reklama je s odkazom na príslušné ustanovenia zákona č.\n147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\npredvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobne, t. j. bez ohľadu na formu. Cieľ reklamy\ntak môže byť rôzny a nie je možné ho „zaškatuľkovať“ len skutočnosťami, na ktoré orgány finančnej\nsprávy v rozhodnutiach poukázali. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené zastáva názor, že je\npreto potrebné prisvedčiť argumentácii žalobcu.\n47. Na podklade uvedeného tak správny súd dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby, a preto\ns odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil\na vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\n48. Nad rámec vyššie uvedeného nesprávneho právneho posúdenia správny súd poukazuje aj\nna to, že zatiaľ čo žalovaný odkazoval na hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH, správca dane\nv prvostupňovom rozhodnutí používal aj argumentáciu, príznačnú pre daňový podvod – napr. na\nstrane 18 prvostupňového rozhodnutia, kedy uviedol, „i keď každá jednotlivá správcom uvádzaná\nindícia nemusí byť sama o sebe nezákonná, spolu tvoria logický a ucelený súbor vzájomne sa\ndoplňujúcich a na seba nadväzujúcich dôkazov, ktoré preukazujú, že daňový subjekt nekonal\ns dostatočnou obozretnosťou, nezabránil svojej účasti na podvode, čo v konečnom dôsledku znamená,\nže o podvode vedel alebo minimálne mohol vedieť“ alebo „daňový subjekt nekonal s náležitou\nodbornou starostlivosťou...“ Správny súd týmto dáva do pozornosti orgánov finančnej správy, že\nnie je vhodné zmiešavať argumentáciu, príznačnú pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre\nodpočet DPH a príznačnú pre daňový podvod, pretože následkom uvedeného zmiešavania je ťažká\nčitateľnosť dôvodov nepriznania nároku na odpočet DPH, čo v konečnom dôsledku môže viesť k\nnepreskúmateľnosti rozhodnutí.\n49. Na podklade vyššie uvedených skutočností sa orgány finančnej správy v ďalšom konaní opätovne\nvysporiadajú s právnym posúdením veci v intenciách právneho názoru správneho súdu v súvislosti\ns interpretáciou a aplikáciou § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH na prejednávaný prípad s tým, že znova\nposúdia všetky aspekty hmotnoprávnych aj formálnych podmienok na odpočet dane u žalobcu a svoje\nrozhodnutie po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach\nriadne a dostatočne odôvodnia. Orgány finančnej správy budú v ďalšom konaní povinné rozlišovať medzi\n(i) nepreukázaním hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, (ii) spáchaním daňového podvodu, (iii)\núčasťou na daňovom podvode alebo (iv) zneužitím práva. Úlohou finančných orgánov však bude, buď\nrelevantne spochybniť splnenie materiálnych podmienok a zreteľne oznámiť žalobcovi, ktorú podmienku\npovažujú za spochybnenú s následným umožnením žalobcovi preukázať jej splnenie, alebo preukázať,\nže žalobca buď priamo participoval na daňovom podvode alebo mal a mohol vedieť, že k daňovému\npodvodu dochádza v rámci obchodného reťazca (na jeho iných stupňoch), ktorého bol súčasťou, alebo\npreukázať, či došlo k zneužitiu práva. Svoje rozhodnutie správne orgány v zmysle vyššie uvedeného\nnázoru správneho súdu vo vzťahu k podkladom rozhodnutia náležite odôvodnia, vychádzajúc pritom\nz riadne zisteného skutkového stavu.\n50. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému\nžalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej\nvýške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.\n51. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho\n\ndoručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP).\nZmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:9eab838a-cc01-4adf-ae1e-f14f7f840828", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 377/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 1073, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1"}, {"guid": "ussr:f7cef055-482b-46ac-962b-39f2bd4deabf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.705.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 705/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017 z 15. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-15", "citacie_n": 876, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.705.2017.1"}, {"guid": "ussr:6d05d734-3a7c-4fa1-8ae7-564867725519", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 401/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/09 z 16. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-16", "citacie_n": 1126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6d05d734-3a7c-4fa1-8ae7-564867725519"}, {"guid": "fdac782a-be10-49b0-a46c-e7609590803b:3ec65b89-6cda-473e-bbc4-5bc810cebbba", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:3021200346.1", "spisova_znacka": "2Sfk/93/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/93/2022 z 30. 11. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-11-30", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:3021200346.1"}, {"guid": "245c4674-60f8-4ab4-8a11-0edf291b6abe:10290b43-5604-427e-ac27-bf11bd6dda6f", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:3022200113.1", "spisova_znacka": "2Sfk/118/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/118/2022 z 26. 10. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-10-26", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:3022200113.1"}], "citovane_v": []}