{"guid": "d456df31-43ae-4358-8390-6fdcb1fe0373:f52ea3c7-7b43-4d18-8939-bd7bb857847f", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:2017200262.3", "spisova_znacka": "TT-20Sa/22/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-20Sa/22/2022 z 27. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 27. marca 2025, sp. zn. TT-20Sa/22/2022, ECLI:SK:SpSBA:2025:2017200262.3", "identifikacne_cislo": "2017200262", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2025-03-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "nazov": "§ 137 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-3", "nazov": "§ 199 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-199"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "nazov": "§ 175 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-1", "nazov": "§ 135 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-135"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 134 ods. 2 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-1", "nazov": "§ 203 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "nazov": "§ 203 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-203"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-137", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-199", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-175", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-135", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-134", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-203"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f52ea3c7-7b43-4d18-8939-bd7bb857847f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:2017200262.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:2017200262.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:2017200262.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n14Sas/11/2024\n2017200262\n27. 03. 2025\nJUDr. Michaela Stankociová\nECLI:SK:SpSBA:2025:2017200262.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci\nžalobkyne: A. A. B., narodená XX. XXXXXXXX XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., zastúpená advokátskou\nkanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, Bratislava, IČO: 47 238 232,\nproti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej\nžalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX z\n3. júla 2017, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.\nII. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta (ďalej len „pobočka žalovanej“) rozhodnutím č. XXXXXXXXXXXXX-XXXX/XX zo 4. januára 2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodla, že\nžalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej len „SZČO“) nezaniklo povinné nemocenské\npoistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 28. februára 2006.\n2. V odôvodnení svojho rozhodnutia pobočka žalovanej poukazujúc na § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o\nsociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) v znení účinnom do 31. júla 2006, na § 21 ods. 1\nv znení účinnom od 1. augusta 2005 do 31. decembra 2007 a na § 21 ods. 4 v znení účinnom do 31. júla\n2006 uviedla, že podľa údajov, ktoré poskytla Slovenská lekárska komora v elektronickej forme zistila, že\nžalobkyňa mala aj po 28. februári 2006 platnú licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A,\nktorá zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby. Pobočka žalovanej preto následne skúmala\npríjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2004, pričom na základe údajov\nDaňového riaditeľstva SR zistila, že žalobkyňa dosiahla príjem vyšší ako bola zákonom stanovená\nhranica 78 000 SKK (2 589,13 EUR), v dôsledku čoho došla k záveru, že žalobkyni dňa 28. februára\n2006 nezaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie.\n3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, namietajúc, že\ndňa 28. februára 2006 oznámila pobočke žalovanej skutočnosti rozhodujúce pre zánik povinného\nnemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, pričom podľa jej názoru pobočka\nžalovanej po preskúmaní všetkých skutočností rozhodla o zániku povinného nemocenského a\npovinného dôchodkového poistenia vyznačením v spise. Poukázala na to, že jej nebolo doručené\npísomné rozhodnutie o zániku týchto poistení a preto mala za to, že jej podaniu sa vyhovelo v plnom\nrozsahu a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. V tejto súvislosti s poukazom § 222 ods. 3 a 4\nzákona č. 461/2003 Z. z. skonštatovala, že vzťahom na skutočnosť, že od právoplatnosti rozhodnutia\no zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia uplynul viac ako\njeden rok, pobočka žalovanej nemôže v danej veci nariadiť obnovu konania. Rovnako namietala, že\nju pobočka žalovanej neupovedomila o začatí predmetného nedávkového konania a neposkytla jej\n\npríležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím jej znemožnila vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a\nuplatniť svoje návrhy. Poukázala na to, že v súvislosti s ukončením prevádzkovania zdravotníckeho\nzariadenia vykonala všetky kroky potrebné k administratívnemu ukončeniu činnosti, na čo jej bolo ku\ndňu 28. februára 2006 zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, a rovnako jej\nbolo zrušené IČO, DIČ pre SZČO, od tohto dátumu nevykazovala príjem ako SZČO, pretože jej správca\ndane zrušil registráciu pre daň z príjmu, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou jej zrušil kód\nposkytovateľa zdravotnej starostlivosti a bez tohto kódu nemohla vykonávať žiadnu administratívnu\nčinnosť, ani predpisovať žiadne recepty a zdravotnícke poukazy ako fyzická osoba, pričom od 1.\nmarca 2006 pracuje ako lekár poskytovateľa zdravotnej starostlivosti ORTOPÉDIA NZZ s.r.o. s použitím\nlicencie L1C.\n4. Záverom označila postup pobočky žalovanej, ktorým aplikuje ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z.\nformálne bez toho, aby skúmala z materiálnej stránky t.j., či skutočne vykonávala samostatnú zárobkovú\nčinnosť a či aplikácia zákona nemôže mať absurdné dôsledky za nesprávny.\n5. Žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX z 3. júla 2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)\nodvolanie žalobkyne zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. V odôvodnení svojho rozhodnutia\ns odkazom na ustanovenia § 3 písm. a) druhý bod zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.\ndecembra 2010, § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 1. augusta 2006 do 31.\ndecembra 2010, § 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2005 do\n31. decembra 2007, § 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. júla 2007,\n§ 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007, §\n138 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007 a\n§ 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2010 poukázala na to, že\nSociálna poisťovňa prijala dňa 28. februára 2006 Registračný list fyzickej osoby - odhlášku, v ktorom\nžalobkyňa uviedla ako dátum zániku poistenia 28. február 2006. Súčasne poukázala na to, že Trnavský\nsamosprávny kraj rozhodnutím č. TA/2006/118 (právoplatné 12. januára 2006) ku dňu 28. februára 2006\nzrušil rozhodnutie č. 96/02123/LEK zo 16. októbra 1996 vydané Krajským úradom v Trnave o povolení\nposkytovať zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore ortopédia ďalej, že\nSlovenská lekárska komora vydala účastníčke konania licenciu č. L1A/TT/0068/05 na výkon samostatnej\nzdravotníckej praxe s účinnosťou odo dňa 8. apríla 2005 a súčasne, že príjem účastníčky konania\nz podnikania vykonávaného na základné iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných\npredpisov bol za rok 2004 vo výške 1 397 728 SKK t.j. vyšší ako zákonom stanovená suma pre rok\n2004. Vychádzajúc z uvedených skutočností zastala právny názor, že v prípadoch, ak samostatne\nzárobkovo činná osoba - lekár má platnú licenciu L1A (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne\nvyužíva) a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti vyšší,\nako je zákonom ustanovená hranica, samostatne zárobkovo činnej osobe - lekárovi povinné sociálne\npoistenie vzniká, resp. trvá. Poukázala na to, že v Slovenskej republike platí nevyvrátiteľná právna\ndomnienka o znalosti právnych predpisov, v zmysle ktorej sa predpokladá, že odvádzateľ poistného\npozná svoje povinnosti ustanovené zákonom v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k procesných\nnámietkam dôvodila, že konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky žalovanej, je začaté\nodo dňa, keď príslušná organizačná zložka urobila voči účastníčke konania prvý úkon (§ 185 ods. 4\nzákona), pričom zákon nekonkretizuje o aký úkon má ísť a preto za prvý úkon je možné považovať aj\ndoručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi\npre rozhodnutie. Tento svoj názor podoprela aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 7Sžso/20/2010 z 24. februára 2011. Poukázala ďalej na to, že obstaranie podkladov pre rozhodnutie\nje vecou organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá nie je viazaná len návrhmi účastníkov konania,\nale je povinná vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému\nzisteniu skutočného stavu veci dodajúc, že organizačná zložka je oprávnená rozhodnúť, ktoré dôkazy\na v akom rozsahu vykoná, pričom dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a\nvšetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, z čoho súčasne vyplýva, že je vecou organizačnej zložky, či určitú\nskutočnosť považuje za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo či treba vykonať ďalšie dôkazy.\nZáverom žalovaná uviedla, že v predmetnej veci nebolo zatiaľ rozhodnuté na základe právoplatného\nrozhodnutia, nakoľko Sociálna poisťovňa vydá rozhodnutie o vzniku, prerušení a zániku povinného\nsociálneho poistenia v sporných prípadoch, t.j. keď odvádzateľ poistného nepodá Registračný list fyzickej\nosoby, resp. ho podá nesprávne vyplnený. Z uvedeného dôvodu preto zastala názor, že v predmetnej\nveci nemohla byť nariadená obnova konania. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mala za to, že\npobočka žalovanej vo veci nezániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového\npoistenia účastníčky konania rozhodla správne a v súlade so zákonom o sociálnom poistení v znení\nneskorších predpisov.\n\nII. Správna žaloba\n6. Voči napadnutému rozhodnutiu podala žalobkyňa správnu žalobu, namietajúc jeho nezákonnosť z\ndôvodu nesprávneho posúdenia veci ako aj z dôvodu, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu\nustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného\nrozhodnutia vo veci samej. Navrhla, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanej\nna ďalšie konanie.\n7. Žalobkyňa dôvodila, že vzhľadom na to, že k 28. februáru 2006 zrušila povolenie na prevádzkovanie\nzdravotníckeho zariadenia, zaniklo jej postavenie SZČO doplniac, že dôkazom toho, že toto postavenie\njej zaniklo je skutočnosť, že požiadala o zrušenie registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcu\ndane a oznámila Štatistickému úradu SR skutočnosti potrebné pre zrušenie IČO. Uviedla, že si nebola\nvedomá toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekára je oprávnením\nzakladajúcim status SZČO. V súvislosti s licenciou L1A poukázala na to, že predmetnú licenciu nikdy\nnevyužívala a to ani pred 28. februárom 2006 ani potom a v súvislosti s predmetnou licenciou nemala\nnikdy žiaden príjem. Ako fyzická osoba ukončila prevádzkovanie ambulancie z dôvodu, že od 1. marca\n2006 zdravotnícke zariadenie začala prevádzkovať obchodná spoločnosť ORTOPÉDIA NZZ, s.r.o., so\nsídlom Nezábudkova 3092/12, Galanta, pričom sama je zamestnancom tejto spoločnosti a od 1. marca\n2006 riadne a včas odvádzala odvody sociálneho poistenia z titulu postavenia zamestnanca predmetnej\nobchodnej spoločnosti.\n8. Žalobkyňa mala za to, že postup žalovanej, ktorá mechanicky aplikuje ustanovenia zákona č.\n461/2003 Z. z. bez toho, aby skúmala, či skutočne vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť a či aplikácia\nzákona nemôže priniesť absurdné dôsledky, je nesprávny. V tejto súvislosti poukázala na to, že nemala\nžiadne príjmy z výkonu povolania lekára na základe predmetnej licencie a naďalej si riadne a včas plnila\nodvodové povinnosti z titulu výkonu povolania lekára ako už zamestnanec obchodnej spoločnosti, v\nktorej je spoločníkom a tiež, že vykonala úkony, z ktorých vyplýva, že nemala záujem ďalej vykonávať\nčinnosť SZČO - zrušenie registrácie pre daň z príjmu, zrušenie IČO. Na podporu svojho právneho názoru\npoukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Sa/4/2017 zo 7. júla 2017.\n9. Žalobkyňa ďalej s odkazom na § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poukazovala na to, že\nnie všetky rozhodnutia žalovanej musia mať písomnú formu, pričom zo zákona č. 461/2003 Z. z.\nvyplýva, že písomnú formu nemajú rozhodnutia, ak Sociálna poisťovňa rozhodla o vzniku, prerušení a\nzániku sociálneho poistenia v nesporných prípadoch a v takýchto prípadoch sa rozhodnutie o zániku\npovinných poistení vyznačí len v spise. Preto vychádzajúc zo skutočností, že oznámila žalovanej všetko\npotrebné pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO\nk 28. februáru 2006, mala za to, že žalovaná rozhodla o zániku povinného nemocenského poistenia\na povinného dôchodkového poistenia vyznačením v spise, čo znamená, že jej podaniu sa vyhovelo v\nplnom rozsahu. V tejto súvislosti s odkazom na § 222 ods. 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z. tiež uviedla,\nže nakoľko od právoplatného rozhodnutia o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného\ndôchodkového poistenia uplynul viac ako rok, žalovaná nemohla nariadiť obnovu konania vo veci zániku\ntýchto poistení.\n10. Žalobkyňa taktiež namietala, že z výroku prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, na základe\nktorého právneho predpisu pobočka žalovanej rozhodla tak, ako je uvedené, nakoľko vo výroku\nrozhodnutia absentuje akýkoľvek odkaz na relevantný právny predpis doplniac, že z odôvodnenia\nrozhodnutia nevyplýva, ktorý právny predpis oprávňuje žalovanú zmeniť predchádzajúce rozhodnutie\no zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia s odstupom viac\nako jedného roka, pričom tento nedostatok rozhodnutia nebol odstránený ani napadnutým rozhodnutím\nžalovanej.\n11. S poukazom na § 184 ods. 8, § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967\nZb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“)\nžalobkyňa namietala, že žalovaná ju neupovedomila o začatí predmetného nedávkového konania a\nneposkytla jej ani príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím jej znemožnila vyjadriť sa k podkladu\nrozhodnutia a uplatniť jej návrhy.\nIII. Vyjadrenia žalovanej a replika žalobkyne\n12. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že do 31. decembra 2010 bola skutočnosťou\nrozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia výkon určenej\nčinnosti alebo udelenie oprávnenia na výkon takejto činnosti podľa osobitného predpisu [§ 5 písm.\nc)], čo znamená, že ak má fyzická osoba oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného\npredpisu má status SZČO a to bez ohľadu na to, či na základe tohto oprávnenia činnosť podľa\nosobitného predpisu aj vykonáva. Uviedla, že za osobitný predpis v súvislosti s posudzovaním SZČO\nna účely sociálneho poistenia sa považuje aj zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej\n\nstarostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z.“), ktorý\nupravuje podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti v § 3 ods. 4 zákona, v zmysle ktorého\nzdravotnícke povolanie možno vykonávať v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom\nvzťahu; na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného\npodľa osobitného predpisu; na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10); na\nzáklade licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti alebo na základe živnostenského oprávnenia\npodľa osobitného predpisu. V tejto súvislosti poukázala na to, že za oprávnenie na vykonávanie činnosti\npodľa osobitného predpisu, ktoré zakladá fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby\npodľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 sa považuje\nnielen povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ale aj licencia na výkon samostatnej\nzdravotníckej praxe (L1A). Žalovaná, vychádzajúc zo zákona č. 578/2004 Z. z., poukázala na to,\nže držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) je oprávnený priamo vykonávať\nzdravotnícke povolanie [§ 3 ods. 4 písm. c)] a poskytovať zdravotnú starostlivosť [§ 4 písm. b)] v\nzdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ alebo na inom mieste ako v zdravotníckom\nzariadení (§ 10 ods. 2) a dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa §\n6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 595/2003\nZ. z.“).\n13. Žalovaná opakovane dôvodila, že pre posúdenie právneho postavenia fyzickej osoby, ako\nsamostatne zárobkovo činnej osoby, na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31. decembra\n2010 nie je právne významné či dotknutá osoba skutočne samostatnú zárobkovú činnosť vykonáva,\nprávne významná je len tá skutočnosť, že dotknutá fyzická osoba disponuje oprávnením, ktoré jej\nzakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby doplniac, že zákon o sociálnom poistení v znení\núčinnom do 31. decembra 2010 neustanovuje žiadne iné podmienky, ktoré by mala splniť fyzická\nosoba na to, aby nadobudla status SZČO a taktiež neukladá Sociálnej poisťovni skúmať ďalšie\nosobitné podmienky zakladajúce fyzickej osobe status SZČO na účely sociálneho poistenia. Zdôraznila\naj tú skutočnosť, že je povinná aplikovať právne normy tak, aby pri vydávaní tzv. individuálnych\nprávnych aktov nevznikali neopodstatnené rozdiely v skutkovo obdobných resp. zhodných prípadoch,\nako napríklad pri posudzovaní právneho postavenia advokátov, stavebných inžinierov, architektov.\n14. Žalovaná poukázala na to, že nadobudnutie právneho postavenia statusu SZČO na účely sociálneho\npoistenia automaticky nezakladá SZČO povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie, ale jeho\nvznik a zánik závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods.\n1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. (§ 21 ods. 1 zákona) a posudzuje sa vždy k 1. júlu kalendárneho\nroka, pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu\nsúvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý samostatne zárobkovo\nčinná osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Teda až pri dosiahnutí relevantného príjmu\nvzniká samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové\npoistenie. V tejto súvislosti zdôraznila, že ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. odkazuje\nna príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý SZČO dosiahla podľa osobitného\npredpisu, t.j. podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z., pričom v ustanovení § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.\nz. nie je uvedená bližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov a preto nie je rozhodujúce na základe akého\noprávnenia fyzická osoba uvedený príjem dosiahla. V súvislosti s dosiahnutým príjmom poukázala na\nto, že žalobkyňa za rok 2004 dosiahla príjem 1 397 728 SKK a preto jej vzniklo od 1. júla 2005 do 30.\njúna 2006 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie.\n15. Poukázala na to, že žalobkyňa bola držiteľkou oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného\npredpisu, t.j. licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A aj po 28. februári 2006, kedy jej bolo\nTrnavským samosprávnym krajom zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia\na preto jej podľa § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2010\nnezaniklo dňom 28. februára 2006 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. V\ntejto súvislosti tiež poukázala na to, že zákon o sociálnom poistení nevylučuje súbeh poistení a preto\nnadobudnutie právneho postavenia zamestnanca nemá za následok zánik povinného nemocenského\npoistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO dodajúc, že ustanovenie § 138 zákona č.\n461/2003 Z. z. súčasne upravuje poradie odvodovej povinnosti u tých poistencov, ktorí podliehajú\nviacerým sociálnym poisteniam.\n16. K námietkam, ktorými žalobkyňa poukazovala na ideu spravodlivosti uviedla, že právo sociálneho\nzabezpečenia patrí do oblasti verejného práva, ktorého normy sú kogentného charakteru t.j. prikazujúce\na zakazujúce, čo znamená, že ak to príslušná zákonná úprava neumožňuje, nie je možné sa od nej\n\nodchýliť. Tento svoj záver žalovaná podporila rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n1Sžso/81/2014 z 31. mája 2016.\n17. Žalovaná taktiež nesúhlasila s tvrdením žalobkyne, že rozhodnutie o zániku povinných poistení\nvyznačí Sociálna poisťovňa len v spise, pričom dôvodila ustanovením § 209 ods. 1 a § 194 ods. 2 zákona\nč. 461/2003 Z. z. majúc za to, že zo žiadneho ustanovenia tohto zákona nevyplýva, že rozhodnutie\nvo veci vzniku, prerušenia a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch sa nevydáva písomne.\nPoukázala na to, že zánik povinných poistení Sociálna poisťovňa vyznačí v spise len v tom prípade,\nak zánik sociálneho poistenia nie je sporný, t.j. Registračný list FO - odhláška zo sociálneho poistenia\ndeklaruje skutočnosti, ktoré vznikli priamo zo zákona č. 461/2003 Z. z. dodajúc, že v takomto prípade\nsa rozhodnutie nevydáva, keďže z ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona vyplýva, že o\nvzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia rozhoduje pobočka Sociálnej poisťovne len v sporných\nprípadoch. Ozrejmila, že žalobkyňa dňa 28. februára 2006 predložila Sociálnej poisťovni Registračný list\nFO - odhlášku zo sociálneho poistenia s dátumom zániku poistenia 28. februára 2006, avšak podaný\nRegistračný list FO - odhláška sama o sebe nespôsobuje zánik povinného nemocenského poistenia a\npovinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby (odhláška má len deklaratórne\núčinky), pretože zánik týchto poistení nastáva až na základe právnych skutočností ustanovených\nzákonom o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010, pričom tento svoj záver podporila\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/16/2016 z 27. júna 2017. V súvislosti\ns podaním Registračného listu FO - odhlášky zo sociálneho poistenia žalovaná poukázala na to, že\nžalobkyňa Sociálnej poisťovni neoznámila, že je držiteľom licencie L1A/TT/0068/05, ktorá sa považuje\nza oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a to napriek tomu, že podľa § 227\nods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. je poistenec povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na\nvznik, trvanie, prerušenie a zánik sociálneho poistenia. Žalovaná poukázala tiež na to, že skutočnosť,\nže žalobkyňa je držiteľom uvedenej licencie zistila až dňa 7. apríla 2016, pričom dňa 4. januára 2017\nrozhodla o sociálnom poistení žalobkyni ako o spornom prípade. V tejto súvislosti zdôraznila, že zákon\no sociálnom poistení jej neukladá lehotu, v ktorej má rozhodnúť o vzniku, prerušení a zániku sociálneho\npoistenia v sporných prípadoch a preto nebola a ani nemohla byť zo strany sociálnej poisťovne nariadená\nobnova konania (do 4. januára 2017 neexistovalo právoplatné rozhodnutie vo veci zániku sociálneho\npoistenia žalobkyne, ako samostatne zárobkovo činnej osoby).\n18. V súvislosti s námietkou, ktorou žalobkyňa poukazovala na to, že konanie nebolo riadne začaté,\nnebolo jej umožnené vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia žalovaná uviedla, že konanie vo veciach\nsociálneho poistenia je osobitné konanie upravené v § 172 a nasl., ide o nedávkové konanie, ktoré\nmožno s poukazom na § 184 ods. 8 zákona začať aj z podnetu organizačnej zložky žalovanej, pričom\nkonanie je začaté odo dňa, keď bol voči účastníkovi konania urobený prvý úkon. V tejto súvislosti\npoukázala aj na rozsudok NS SR sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24. februára 2011, v ktorom najvyšší\nsúd konštatoval, že zákon o sociálnom poistení nekonkretizuje o aký úkon má ísť, a preto je možné\nza prvý úkon považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a\ndostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Zároveň dôvodila tým, že zákona č. 461/2003 Z. z. ustanovuje\nšpeciálnu právnu úpravu konania vo veciach sociálneho poistenia, pričom § 172 ods. 1 vylučuje použitie\nvšeobecného predpisu o správnom konaní.\n19. Záverom vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Sa/4/2017 zo 7. júla 2017 uviedla,\nže proti tomuto podala kasačnú sťažnosť a súčasne poukázala na rozhodnutia správnych súdov (napr.\nrozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 25Sa/2/2017 z 9. mája 2017, sp. zn. 25Sa/1/2017 z 9. mája\n2017, rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 23Sa/16/2017 z 26. júna 2017, rozsudok Krajského súdu\nv Prešove sp. zn. 5Sa/8/2017 a sp. zn. 5Sa/7/2017 obe z 24. augusta 2017), ktoré podporujú jej právny\nzáver, že nie je rozhodujúce na základe akého právneho vzťahu fyzická osoba príjmy z podnikania a\ninej zárobkovej činnosti nadobudla, ale rozhodujúce je iba to, že fyzická osoba dosiahla v príslušnom\nkalendárnom roku príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z.\n20. Žalobkyňa v replike zotrvala na dôvodoch správnej žaloby a zopakovala argumentáciu, podľa\nktorej na to, aby mohla byť považovaná za SZČO pre účely sociálneho poistenia s povinnou účasťou\nna sociálnom poistení nespĺňa podmienku, ktorú vyžaduje § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.\na to dosahovanie príjmu z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti dodajúc, že je\npotrebné mať na zreteli účel zákonodarcu, ktorý účasť osoby na povinnom sociálnom poistení viaže\nna kumulatívne splnenie dvoch podmienok a to je status SZČO a výkon zárobkovej činnosti, ktorý jej z\nlicencie L1A neplynul, nakoľko túto licenciu nevyužívala a teda licencia L1A jej automaticky nezakladala\nbez ďalšieho účasť na povinnom sociálnom poistení.\nIV. Ďalší priebeh konania pred krajským a kasačným súdom\n\n21. O žalobe rozhodol Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) dňa 24. septembra 2018 rozsudkom\nč. k. 46Sa/23/2017-79, ktorým napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.\nKrajský súd konštatoval, že žalovaná vec nesprávne právne posúdila a podstatne porušila ustanovenia\no konaní, pričom uviedol, že si plne uvedomuje, že zákonné podmienky vzniku a zániku povinného\nnemocenského a povinného dôchodkového poistenia sú stanovené zákonom o sociálnom poistení,\navšak v danom konkrétnom prípade správny súd majúc za to, že posudzovaná situácia nie je zákonom\nč. 461/2003 Z. z. explicitne riešená, zohľadnil samotný účel zákona súčasne zvažujúc aj dopad daného\nrozhodnutia na verejný záujem, ktorý nepochybne účasť na sociálnom poistení predstavuje. Krajský\nsúd však práve z dôvodu, že mal preukázané, že žalobkyňa skutočne nevykonávala zárobkovú činnosť\nna základe licencie L1A, teda ňou nedosahovala príjem, ktorý podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom\npoistení zakladá povinnú účasť na sociálnom poistení uzavrel, že v danom prípade verejný záujem nie\nje dotknutý.\n22. Voči uvedenému rozsudku podala žalovaná kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny\nsúd Slovenskej republiky dňa 27. júna 2022 sp. zn. 9Sžsk/8/2019 tak, že rozsudok zrušil a vec vrátil\nkrajskému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení konštatoval, že medzi účastníkmi ostalo predovšetkým\nsporné, či žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe ne/zaniklo povinné nemocenské poistenie\na povinné dôchodkové poistenie dňa 28. februára 2006. Kasačný súd túto spornú otázku považoval\nza zásadnú, a preto predovšetkým na ňu zameral svoju pozornosť. Hneď vzápätí poukázal na zmenu\nrozhodovacej praxe čo do posudzovania statusu lekára ako SZČO v prípade, ak je držiteľom licencie\nL1A. Rozsudok veľkého senátu vo veci sp. zn. 1Vs/1/2019 bol totiž prekonaný rozsudkom veľkého\nsenátu v konaní vedenom pod sp. zn. 1Vs/3/2019 (ktorý prešiel aj testom ústavnosti), ktorý poskytol\nodpoveď na nastolenú otázku tak, že licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako\nsamostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004\nZ. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti\npodľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z.\nz., na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu\nna účely zákona č. 461/2003 Z. z.. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu\nlekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou\nmožnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby\ndržiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu § 5 písm. c) zákona č.\n461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z.. Vec bola preto vrátená krajskému\nsúdu na nové konanie, zohľadňujúc uvedený právny názor.\n23. Krajský súd opätovne pristúpil k posúdeniu žaloby žalobkyne a rozsudkom z 12. augusta 2022 sp.\nzn. 20Sa/22/2022-144 zrušil napadnuté rozhodnutie konštatujúc, že kasačný súd vo svojom rozhodnutí\nnezaujal stanovisko k nedostatku rozhodnutia správneho orgánu konštatovanému v odôvodnení\nzrušeného rozsudku - k prekvapivosti rozhodnutia správneho orgánu, t.j. k jeho nepredvídateľnosti,\nnevyplývajúcej v tomto prípade z rozporu rozhodnutia s doterajšou rozhodovacou praxou správneho\norgánu, ale zo skutočnosti, že rozhodnutie bolo vydané po uplynutí takmer 11 rokov po podaní odhlášky\nz poistenia a pri bezproblémovosti právneho vzťahu medzi žalovanou a žalobkyňou počas tohto obdobia.\nZ rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov nie je zrejmé, či za existencie určitých skutkových\nokolností (zrejme najmä podanie odhlášky z poistenia k určitému dňu a zistení týkajúcich sa nezrušenia\nlicencie L1A) bolo zákonnou povinnosťou rozhodnutie vo veci nezániku poistenia vydať alebo ide\no iniciatívu poisťovne smerujúcu k dosiahnutiu určitého legitímneho cieľa, prípadne, či išlo o formu\nopravy pochybenia v evidencii poisťovne, ktorá na základe odhlášky žalobkyne ukončenie jej poistenia\nzaevidovala, či má rozhodnutie slúžiť ako podklad pre dovyrubenie poistného alebo pre niečo iné. Bez\ntohto vysvetlenia nie je možné posudzovať, či rozhodnutie o nezániku poistenia (bez stanovenia podľa\nnázoru žalovaného správneho dátumu jeho zániku) vôbec splnilo svoj účel a nie je iba výsledkom\nsvojvôle správneho orgánu.\n24. Aj voči tomuto rozsudku krajského súdu podala žalovaná kasačnú sťažnosť, o ktorej Najvyšší\nsprávny súd Slovenskej republiky dňa 31. januára 2024 rozhodol rozsudkom sp. zn. 7Ssk/14/2023\ntak, že rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\nV odôvodnení konštatoval, že „...kasačný súd už v predošlom zrušujúcom rozsudku sp. zn. 9Sžsk/8/2019\nzo dňa 29.06.2022 vyriešil všetky podstatné hmotnoprávne a procesnoprávne otázky v tu prejednávanej\nveci a od tohto riešenia nemá dôvod sa odchyľovať ani v tomto rozsudku. S odkazom na rozsudok\nVeľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Vs 3/2019 už uzavrel, že licenciu\nL1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho\npovolania podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. treba považovať za oprávnenie na\nvykonávanie činnosti v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra\n\n2010, na základe ktorého je lekár - jej držiteľ považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu.\nSociálna poisťovňa neposudzuje príjem takého lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A. Ak taký lekár\nv daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej\nčinnosti (v zmysle § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov), ide vždy o príjem samostatne\nzárobkovo činnej osoby a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej\nstatusu podľa § 5 písm. c) alebo aj podľa iných písmen v § 5 zákona č. 461/2003 Z. z.. V nadväznosti\nna uvedené kasačný súd v rozsudku zo dňa 29.06.2022 konštatoval, že Sociálna poisťovňa v oboch\nstupňoch rozhodla v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z., keď rozhodla tak, že žalobkyni ako SZČO\nnezaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie 28.02.2006.\n28. Vo vzťahu k nedostatkom, ktoré žalovanej vytýka správny súd v tu preskúmavanom rozsudku\nzo dňa 12.08.2022, kasačný súd konštatuje, že rozhodnutie pobočky žalovanej je síce stručné,\nale obsahuje všetky zákonné náležitosti a riadne ozrejmuje dôvod, na základe ktorého žalobkyni\nnezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 28.02.2006 (držba\nlicencie a príjem v rozhodnom období). Rozhodovanie o tejto otázke je vyhradené nedávkovému konaniu\npodľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom cit. zákon ukladá pobočke Sociálnej poisťovni\n(§ 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý cit. zákona) povinnosť rozhodnúť v prípadoch, ktoré sú sporné, čo\nbol aj prípad žalobkyne. Napriek tomu, že žalobkyňa podala odhlášku ku dňu 28.02.2006, aj naďalej\nbola držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/TT/0068/05, o čom pobočka\nžalovanej nemala vedomosť. Pobočka vlastným šetrením, na základe údajov Slovenskej lekárskej\nkomory zo dňa 08.04.2016 a na základe údajov Finančnej správy o príjmoch žalobkyne za rok 2004,\ndospela k záveru o spornosti zániku povinného sociálneho poistenia žalobkyne ku dňu 28.02.2006, t.\nj. ku dňu tvrdenom žalobkyňou v podanej odhláške doručenej Sociálnej poisťovni dňa 28.02.2006. Na\nzáklade takto zisteného skutkového stavu pobočka žalovanej ešte vyzvala žalobkyňu na splnenie\nohlasovacej povinnosti a až po odmietnutí zo strany žalobkyne vydala prvostupňové rozhodnutie zo\ndňa 04.01.2017. Keďže žalobkyňa v podanom odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnila skutkové\nzistenia pobočky žalovanej (držba licencie L1A aj po 28.02.2006 a relevantná výška príjmu za rok\n2004) a neuviedla ani iné relevantné pripomienky, dospela žalovaná k správnemu záveru o zákonnosti\nprvostupňového rozhodnutia, pričom tento svoj záver riadne odôvodnila a ozrejmila dôvody, pre ktoré\nprvostupňový správny orgán rozhodoval o tejto veci ako o spornej, dôvody pre ktoré rozhodoval s takým\nčasovým odstupom, pričom identifikovala i porušenie povinnosti vyplývajúcej žalobkyni z § 227 ods. 2\npísm. a) zákona o sociálnom poistení.\n29. Kasačný súd konštatuje, že § 228 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.10.2010\nukladal SZČO povinnosť prihlásiť sa na nemocenské a dôchodkové poistenie do ôsmich dní od vzniku\ntýchto poistení a odhlásiť sa z nich do ôsmich dní od ich zániku. Len samotné podanie prihlášky či\nodhlášky nemožno chápať ako vydanie rozhodnutia o skutočnostiach v nej uvedených, ani na základe\njej podania nevzniká povinnosť žalovanej vydať rozhodnutie vyznačením v spise. Prihláška a odhláška\nboli teda len evidenčným úkonom poistenca, ktorým oznamoval žalovanej skutočnosti, kvôli ktorým mu\n- podľa jeho názoru - vzniklo alebo zaniklo povinné poistenie. Žalovaná mohla údaje v nich akceptovať,\nto však nemá povahu právoplatného rozhodnutia o vzniku či zániku sociálneho poistenia. Ak žalovaná\npovažovala údaje v Registračnom liste fyzickej osoby alebo ich účinky za sporné, mohla v nedávkovom\nkonaní podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnúť o vzniku alebo zániku povinného\npoistenia inak, než v nich bolo uvedené. Zo žiadneho ustanovenia citovaného zákona nevyplýva, že\nby žalovaná mohla vydať takéto rozhodnutie len do určitého času po podaní prihlášky alebo odhlášky.\nKasačný súd dodáva, že žalobkyňa pri podaní odhlášky ku dňu 28.02.2006 (a ani dodatočne) nesplnila\nsvoju povinnosť vyplývajúcu jej z § 227 ods. 2 písm. a) cit. zákona preukázať skutočnosti rozhodujúce\npre vznik, trvanie, prerušenie a pre zánik sociálneho poistenia a teda sama prispela k tomu, že\nSociálna poisťovňa vo veci jej povinného poistenia ako SZČO mohla rozhodnúť až so značným časovým\nodstupom.\n30. Z obsahu odôvodnení rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu a sťažovateľky kasačný\nsúd vyvodil záver, že obe rozhodnutia vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci,\nktorý je dokladovaný dôkazmi zabezpečenými vlastným šetrením správneho orgánu a dôkazmi\nposkytnutými na základe spolupráce s inými subjektami (Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,\nSlovenská lekárska komora), tvoriacimi obsah administratívneho spisu. Je nutné zároveň dodať, že\npreskúmavané rozhodnutie žalovanej postačujúcim spôsobom vysvetľuje všetky podstatné skutočnosti\na dáva odpovede na nastolené právne i skutkové otázky vrátane odvolacích námietok a z hľadiska jeho\nkomplexného posúdenia je jasné, zrozumiteľné a presvedčivé.\n31. Najvyšší správny súd zároveň poukazuje na to, že prvostupňové a odvolacie konanie Sociálnej\npoisťovne, i rozhodnutia v rámci nich vydané, tvoria jeden celok. Umožňuje to § 218 ods. 1\n\nzákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom\nrozsahu a ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.\nRozhodnutie žalovanej teda môže byť v rámci takéhoto doplnenia i podrobnejšie skutkovo a právne\nodôvodnené, pričom takéto odôvodnenie vytvára spolu s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia\njeden argumentačný celok (obdobne rozsudok sp. zn. 9Sžsk/117/2018). V predmetnej veci boli stručné\nargumenty pobočky postačujúco rozvedené a vysvetlené napadnutým rozhodnutím žalovanej a spolu\ntieto rozhodnutia tvoria dostatočný podklad na konštatovanie o ich presvedčivosti, argumentačnej\ndostatočnosti a zákonnosti. S prihliadnutím na tento záver je potom potrebné nazerať aj na nedostatky\nvytýkané sťažovateľke správnym súdom. Sťažovateľka v preskúmavanom rozhodnutí ozrejmila všetky\npodstatné skutočnosti a vyjadrila sa k podstatným odvolacím námietkam, čo najvyšší správny súd\npovažuje za postačujúce.\n32. Okrem toho kasačný súd zdôrazňuje, že vada nepreskúmateľnosti v zmysle § 191 ods. 1 písm.\nd) SSP znamená, že preskúmavané rozhodnutie nie je možné podrobiť meritórnemu prieskumu práve\nvzhľadom na to, že súdy sa nemajú čoho „zachytiť“, keďže podstatné dôvody v ňom absentujú.\nV danom prípade však kasačný súd v skoršom zrušujúcom rozsudku meritórne vyhodnotil odôvodnenie\npreskúmaného rozhodnutia a podrobne vysvetlil právny názor vo veci samej vzťahujúci sa na\nzistený skutkový stav. Už len samotná táto skutočnosť mala viesť správny súd k úsudku, že\nodôvodnenie preskúmaného rozhodnutia netrpí vadami tohto druhu a je riadne preskúmateľné. Pokiaľ\nsprávnemu súdu v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia chýbalo vysvetlenie, prečo došlo k vydaniu\nrozhodnutia až po viac ako 10 rokoch od odhlášky, odpoveď na túto otázku v ňom bola uvedená. Pokiaľ\nsprávnemu súdu chýbali odpovede na ďalšie (podružné) otázky, napr. hľadanie „skutočného“ dôvodu\njeho vydania, tieto neboli pre právne posúdenie veci nosné a preto nedošlo k porušeniu zákona, keď\nneboli zo strany žalovanej vyhodnotené. V tejto súvislosti kasačný súd dodáva, že nie je povinnosťou\nsúdu ani správneho orgánu odpovedať na všetky nastolené otázky, ale je jeho povinnosťou odpovedať\nna podstatné otázky, čo v danom prípade bolo nepochybne splnené.“\nV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom\nPodľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom ku dňu rozhodovania,\nkonania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.\njúna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n25. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení\nsprávnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol\nzriadený aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že\nsprávne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zároveň uvádza: „ak § 4 ods.\n1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy\nvo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu\nv Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon\nsúdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých\nveciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.\n26. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná\nkrajským súdom pod pridelenou spisovou značkou 20Sa/22/2022 (predtým aj 46Sa/23/2027). Od 1.\njúna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“).\nVec bola náhodným výberom po zrušení rozsudku krajského súdu sp. zn. 20Sa/22/2022-144 z 12.\naugusta 2022 pridelená samosudcovi do oddelenia 14Sa, ktorý o nej konal pod novou spisovou značkou\n14Sas/11/2024. V zmysle Dodatku č. 6 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024\nbola vec následne pridelená zákonnej sudkyni do oddelenia 16Sa, ktorá o veci konala a rozhodla pod\nnaposledy pridelenou spisovou značkou.\n27. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) v konaní o správnej žalobe\nfyzickej osoby v sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými\nbodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] preskúmal napadnuté rozhodnutie\nžalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom\nsúdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase\nprávoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP) dospel k záveru, že\nsprávna žaloba nie je dôvodná.\n28. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 27. marca 2025, nakoľko boli splnené\npodmienky podľa § 137 ods. 4 SSP a ani jeden z účastníkov konania o nariadenie pojednávania\nnepožiadal. Správny súd zároveň nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné. Oznámenie\no mieste a čase vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu.\n\n29. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je rozhodnutie žalovanej, ktorým zamietla\nodvolanie žalobkyne a potvrdila prvostupňové rozhodnutie, ktorým pobočka žalovanej rozhodla, že\nžalobkyni nezaniklo dňa 28. februára 2006 povinné nemocenské a povinné starobné dôchodkové\npoistenie ako SZČO.\n30. Správny súd konštatuje, že ku dňu jeho rozhodovania sa jedná v poradí o tretie rozhodnutie vo\nveci posúdenia zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pričom správny súd je viazaný právnym názorom\nvysloveným kasačným súdom tak v rozsudku sp. zn. 9Sžsk/8/2019 z 27. júna 2022 ako aj v rozsudku sp.\nzn. 7Ssk/14/2023 z 31. januára 2024. Kasačný súd pritom dospel k výslovnému záväznému právnemu\nnázoru vo všetkých otázkach, ktoré v rámci podaných námietok postavila do centra pozornosti žalobkyňa\nv podanej správnej žalobe. V prvom rade išlo o nesprávne ustálenie jej statusu ako samostatne\nzárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, a porušenie procesných ustanovení vo vzťahu\nk vydaniu napadnutého rozhodnutia po viac ako roku od právoplatného rozhodnutia o zániku povinného\nnemocenského a dôchodkového poistenia. Podľa názoru žalobkyne jej zároveň bolo odopreté právo\noboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a možnosti sa ku nim vyjadriť resp. podať návrhy. Správnemu\nsúdu preto nezostalo nič iné, iba na tento poukázať a rozhodnúť v jeho intenciách. Pre predídenie\nskresleniu záverov kasačného súdu niektoré nižšie uvádza v citácii.\n31. Vo vzťahu k skutkovým zisteniam kasačný súd v bode 35 rozsudku sp. zn. 9Sžsk/8/2019 z 27. júna\n2022 konštatoval, že skutkové zistenia v danej veci potvrdili, že žalobkyňa aj po vydaní rozhodnutia\nč. TA/2006/118 Trnavského samosprávneho kraja, ktorým žalobkyni ku dňu 28. februára 2006 zrušil\npovolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v odbore ortopédia, bola i naďalej držiteľom\nlicencie číslo: L1A/TT/0068/05 vydanou Slovenskou lekárskou komorou dňa 08. apríla 2005 na výkon\nsamostatnej zdravotníckej praxe a za predchádzajúce obdobie vykazovala príjem. Následne čo do\nprávneho posúdenia kasačný súd konštatoval, že žalovaná v oboch stupňoch rozhodla v súlade so\nzákonom č. 461/2003Z.z., keď rozhodla tak, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe\nnezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 28. februára 2006, keďže\nv intenciách rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/3/2019 z 24.\nnovembra 2020 v spojení s rozhodnutí Ústavného súdu SR žalobkyňa ako držiteľ licencie L1A mala\npostavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z.,\nkeď v prípade žalobkyne ako držiteľa licencie L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia\nna výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od jej vôle ako držiteľa\ntejto licencie, ktorá jej bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú\nstarostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste.\nSkutočnosť, že žalobkyňa ako držiteľ tejto licencie L1A uvedenú licenciu nevyužívala, neznamená reálnu\nnemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením podľa § 5 písm. c) zákona č.\n461/2003 Z. z., by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní,\nresp. nekonaní držiteľa oprávnenia. Kasačný súd sa v bode 36 rozsudku sp. zn. 9Sžsk/8/2019 z 27.\njúna 2022 nestotožnil ani s námietkou žalobkyne o porušení procesných ustanovení, keď jej žalovaná\nneumožnila v konaní, ktoré sa načína z jej vlastného podnetu, oboznámiť sa s podkladmi a vyjadriť\nsa k nim. V danej veci sa jedná o nedávkové konanie, ktoré sa v súlade s § 184 ods. 8 zákona č.\n461/2003 Z. z. začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej\nzložky Sociálnej poisťovne. Konanie, ktoré sa začalo na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne,\nako tomu bolo aj v predmetnom prípade, je podľa § 185 ods. 4 citovaného zákona začaté odo dňa,\nkeď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon.\nZákon o sociálnom poistení však nekonkretizuje, o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné\npovažovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými\npodkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa zákona o sociálnom poistení\nani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá\nSprávny poriadok. Taktiež zákon o sociálnom poistení neukladá Sociálnej poisťovni povinnosť pred\nvydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho\nzistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. (bližšie pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 7Sžso/20/2010 z 24. februára 2011).\n32. V poradí druhom rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/14/2023\nz 31. januára 2024 sa kasačný súd vysporiadal aj s konštatovanou nepreskúmateľnosťou napadnutého\nrozhodnutia, ktorú nevzhliadol a uviedol, že hoci je napadnuté rozhodnutie stručné, obsahuje všetky\nzákonom ustanovené náležitosti a riadne ozrejmuje podstatnú otázku a to, prečo žalobkyni povinné\nnemocenské a povinné starobné dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 28. februára 2006. Zároveň\npotvrdil skôr konštatovaný záver, že obe rozhodnutia žalovanej vychádzajú zo spoľahlivo zisteného\nskutkového stavu. V bode 28 a 29 predmetného rozsudku kasačný súd zhrnul, že „... Napriek tomu, že\n\nžalobkyňa podala odhlášku ku dňu 28.02.2006, aj naďalej bola držiteľkou licencie na výkon samostatnej\nzdravotníckej praxe L1A/TT/0068/05, o čom pobočka žalovanej nemala vedomosť. Pobočka vlastným\nšetrením, na základe údajov Slovenskej lekárskej komory zo dňa 08.04.2016 a na základe údajov\nFinančnej správy o príjmoch žalobkyne za rok 2004, dospela k záveru o spornosti zániku povinného\nsociálneho poistenia žalobkyne ku dňu 28.02.2006, t. j. ku dňu tvrdenom žalobkyňou v podanej odhláške\ndoručenej Sociálnej poisťovni dňa 28.02.2006. Na základe takto zisteného skutkového stavu pobočka\nžalovanej ešte vyzvala žalobkyňu na splnenie ohlasovacej povinnosti a až po odmietnutí zo strany\nžalobkyne vydala prvostupňové rozhodnutie zo dňa 04.01.2017. Keďže žalobkyňa v podanom odvolaní\nžiadnym spôsobom nespochybnila skutkové zistenia pobočky žalovanej (držba licencie L1A aj po\n28.02.2006 a relevantná výška príjmu za rok 2004) a neuviedla ani iné relevantné pripomienky, dospela\nžalovaná k správnemu záveru o zákonnosti prvostupňového rozhodnutia, pričom tento svoj záver riadne\nodôvodnila a ozrejmila dôvody, pre ktoré prvostupňový správny orgán rozhodoval o tejto veci ako o\nspornej, dôvody pre ktoré rozhodoval s takým časovým odstupom, pričom identifikovala i porušenie\npovinnosti vyplývajúcej žalobkyni z § 227 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení.\n29. Kasačný súd konštatuje, že § 228 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.10.2010\nukladal SZČO povinnosť prihlásiť sa na nemocenské a dôchodkové poistenie do ôsmich dní od vzniku\ntýchto poistení a odhlásiť sa z nich do ôsmich dní od ich zániku. Len samotné podanie prihlášky či\nodhlášky nemožno chápať ako vydanie rozhodnutia o skutočnostiach v nej uvedených, ani na základe\njej podania nevzniká povinnosť žalovanej vydať rozhodnutie vyznačením v spise. Prihláška a odhláška\nboli teda len evidenčným úkonom poistenca, ktorým oznamoval žalovanej skutočnosti, kvôli ktorým mu\n- podľa jeho názoru - vzniklo alebo zaniklo povinné poistenie. Žalovaná mohla údaje v nich akceptovať,\nto však nemá povahu právoplatného rozhodnutia o vzniku či zániku sociálneho poistenia. Ak žalovaná\npovažovala údaje v Registračnom liste fyzickej osoby alebo ich účinky za sporné, mohla v nedávkovom\nkonaní podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnúť o vzniku alebo zániku povinného\npoistenia inak, než v nich bolo uvedené. Zo žiadneho ustanovenia citovaného zákona nevyplýva, že\nby žalovaná mohla vydať takéto rozhodnutie len do určitého času po podaní prihlášky alebo odhlášky.\nKasačný súd dodáva, že žalobkyňa pri podaní odhlášky ku dňu 28.02.2006 (a ani dodatočne) nesplnila\nsvoju povinnosť vyplývajúcu jej z § 227 ods. 2 písm. a) cit. zákona preukázať skutočnosti rozhodujúce\npre vznik, trvanie, prerušenie a pre zánik sociálneho poistenia a teda sama prispela k tomu, že\nSociálna poisťovňa vo veci jej povinného poistenia ako SZČO mohla rozhodnúť až so značným časovým\nodstupom.“\n33. Správny súd uvádza, že právny názor kasačného súdu treba vnímať ako názor na aplikáciu práva\nhmotného i procesného na rovnaký skutkový stav. Ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu,\nje krajský súd resp. správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu ako pri posudzovaní\notázok hmotného práva, tak i pri aplikácii procesných predpisov. To však samozrejme platí, pokiaľ\nnedošlo po zrušení veci v správnom súdnom konaní či v administratívnom konaní k zmene skutkových\nokolností, ktoré sú odlišné od pôvodných výsledkov dokazovania. Ak dôjde v ďalšom konaní k zmene\nskutkového základu veci, z ktorého vychádzal kasačný súd, nemôže sa záväznosť jeho právneho názoru\nuplatniť. Odklon od záväzného právneho názoru kasačného súdu nemožno vylúčiť ani v dôsledku\njudikatórnych zmien. Svoj odlišný právny názor musí však správny súd podoprieť komplexnou,\nracionálnou a transparentnou konkurujúcou argumentáciou (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu ČR, sp. zn. 1As 6/2011).\n34. Ako už správny súd uviedol skôr, keďže kasačný súd záväzne a vyčerpávajúco vyriešil všetky\npodstatné hmotnoprávne ako i procesnoprávne otázky napadnutého rozhodnutia, pričom správny súd\nnezistil dôvod, prečo by sa od takto vyjadreného právneho názoru, ktorý vyvracia dôvodnosť námietok\nžalobkyne, mal odchýliť (v konaní nevyšiel najavo iný skutkový základ a v poradí druhé rozhodnutie\nveľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Vs 3/2019 nebolo doposiaľ prekonané),\nsprávnu žalobu zamietol postupom podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP.\n35. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni podľa\n§ 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanej podľa\n§ 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky\nv lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť na podáva na\n\nSprávnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu\nod doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno\nmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní\nalebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom.\nV konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "1a983ad2-83f8-419b-b8b9-3be2ec0ea17a:803dba78-2352-4275-bea1-85fcaa771e5e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8017200124.1", "spisova_znacka": "1Vs/1/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/1/2019 z 29. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-29", "citacie_n": 410, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200124.1"}, {"guid": "0240cac6-0b49-40d4-8c23-454ca9bfd81a:4cf8443c-5fde-453d-a00f-b1954f80a6d8", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8017200177.3", "spisova_znacka": "5Sa/8/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Sa/8/2017 z 17. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-10-17", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8017200177.3"}, {"guid": "bfd3f08c-d31b-4d31-af54-f79aeda83ee1:096846c0-de05-4d8b-a464-56cacfea70c6", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3017200031.1", "spisova_znacka": "25Sa/2/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 25Sa/2/2017 z 8. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-05-08", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3017200031.1"}, {"guid": "a1ed809b-818c-44e2-aaf2-c6b15e78933c:cef4473f-8efa-4310-bbd9-139325561b58", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4017200095.2", "spisova_znacka": "23Sa/16/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sa/16/2017 z 24. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-04-24", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4017200095.2"}, {"guid": "5816a2de-2eca-4c3a-a8f7-5429d76ff631:ceb3cad9-ee6f-437f-985c-5224575a7491", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7017200128.1", "spisova_znacka": "5Sa/7/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Sa/7/2017 z 22. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-02-22", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7017200128.1"}, {"guid": "1f7d7c5a-2b63-4d07-b083-9d496624691b:10317ee9-30d9-4aa9-87b1-79a1b145d5e9", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7017200074.1", "spisova_znacka": "2Sa/4/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Sa/4/2017 z 7. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-02-07", "citacie_n": 119, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7017200074.1"}, {"guid": "44a351d1-d70d-402e-be05-3dace26eedd2:46e6cc99-ce60-415f-ab83-f3f709fb16f5", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5017200001.1", "spisova_znacka": "25Sa/1/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 25Sa/1/2017 z 8. 1. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-01-08", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5017200001.1"}], "citovane_v": []}