{"guid": "8c6ee567-5816-495f-a31c-f4c511d70b29:16f9f312-a8b5-4403-89b0-8b5554472487", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200280.1", "spisova_znacka": "TT-14S/128/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-14S/128/2022 z 29. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 29. apríla 2025, sp. zn. TT-14S/128/2022, ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200280.1", "identifikacne_cislo": "2022200280", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2025-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/153/#paragraf-55m.odsek-5", "nazov": "§ 55m ods. 5 zákona č. 153/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/153/#paragraf-55m.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/153-2001/paragraf-55m"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/153#paragraf-55m"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/16f9f312-a8b5-4403-89b0-8b5554472487", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200280.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200280.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200280.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nTT-14S/128/2022\n2022200280\n29. 04. 2025\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2025:2022200280.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,\nLL.M. a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu:\nA. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, XXX XX E., proti žalovanej: Krajská prokuratúra\nv Trnave (predtým Krajská prokuratúra Trnava), so sídlom Dolné Bašty 1, 917 44 Trnava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovanej č. Ei 10/22/2200 - 2 zo dňa 28.07.2022, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovanej Krajskej prokuratúry v Trnave č. Ei 10/22/2200 - 2\nzo dňa 28.07.2022 a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.\nII. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalobca žiadosťou doručenou Okresnej prokuratúre Galanta dňa 29.06.2022 požiadal o sprístupnenie\ninformácie týkajúcej sa sprístupnenia celého obsahu dozorového spisu Okresnej prokuratúry Galanta\nsp. zn. 1 Pv 752/15/2202, a to v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o slobode informácií“). Požadované informácie žalobca žiadal sprístupniť v elektronickej\npodobe zaslaním na svoju adresu elektronickej pošty alebo do svojej elektronickej schránky.\n2. Okresná prokuratúra Galanta rozhodnutím č. Ei 7/22/2202-2 zo dňa 06.07.2022 (ďalej aj len\n„prvostupňové rozhodnutie“) nevyhovela žiadosti žalobcu o sprístupnenie celého obsahu dozorového\nspisu sp. zn. 1 Pv 752/15/2202.\n3. Okresná prokuratúra Galanta v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedla, že z § 11 ods. 1\npísm. d) zákona o slobode informácií vyplýva, že zo sprístupnenia sú vylúčené informácie týkajúce\nsa rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní. Obmedzenie prístupu k informáciám\no rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní sa v zmysle uvedeného ustanovenia\nnevzťahuje na informáciu, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, pričom zákonodarca\nprostredníctvom poznámky pod čiarou odkazuje okrem iného aj na § 55m ods. 5 zákona č. 153/2001 Z.\nz. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o prokuratúre“). Všetky prokuratúry\nteda sprístupňujú na základe žiadosti podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám právoplatné\nuznesenia prokurátora a obžalobný návrh (ak nie sú dané závažné dôvody odmietnutia sprístupnenia\ntohto uznesenia a obžalobného návrhu ustanovené v § 55m ods. 6 zákona o prokuratúre). So zreteľom\nna skutočnosť, že v predmetnej trestnej veci, v ktorej žalobca požadoval sprístupnenie celého obsahu\n\ndozorového spisu, bol žalobca obvineným a neskôr obžalovaným, právoplatné uznesenia prokurátora\na obžalobný návrh mu boli doručené, a preto Okresná prokuratúra Galanta považovala túto povinnosť\nvoči nemu za splnenú.\n4. Vo vzťahu k ostatnému obsahu dozorového spisu sp. zn. 1 Pv 752/15/2202, vynímajúc právoplatné\nuznesenia prokurátora a obžalobný návrh, Okresná prokuratúra Galanta v odôvodnení prvostupňového\nrozhodnutia konštatovala, že každý dozorový spis je vnútornou pracovnou pomôckou, pričom ide\no súbor všetkých registratúrnych záznamov pochádzajúcich z činnosti prokuratúry a všetkých zásielok\ndoručených prokuratúre. Okrem dozorového prokurátora, ktorý vedie dozorový spis v konkrétnej trestnej\nveci, má možnosť oboznámiť sa s jeho obsahom, aj to nie vo forme sprístupnenia, ale len vo forme\nnazretia do spisu, s poukazom na § 55 ods. 1 zákona o prokuratúre, iba jeho nadriadený prokurátor\nalebo so súhlasom nadriadeného prokurátora iný prokurátor.\n5. Prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené elektronicky dňa 06.07.2022, a to bez\nelektronickej autorizácie, čo považoval žalobca za nezákonný postup a podal odvolanie proti fiktívnemu\nrozhodnutiu zo dňa 11.07.2022 navrhujúc jeho zrušenie.\n6. Žalovaná rozhodnutím č. Ei 10/22/2200 - 2 zo dňa 28.07.2022 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“)\nzamietla odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu a toto rozhodnutie potvrdila.\n7. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, že informáciou v zmysle zákona\no slobodnom prístupe k informáciám nie je aj poskytnutie rôznych listinných dokumentov, ktoré tvoria\nsúčasť dozorového spisu a boli do tohto spisu zaevidované na základe výkonu zákonom vymedzených\noprávnení prokurátora. Všetky písomnosti tvoria obsah dozorového spisu prokurátora, do ktorého sú\noprávnené nazerať subjekty vymedzené v § 55 zákona o prokuratúre, medzi ktoré ale žalobca nepatrí.\nVzhľadom na obsah a podstatu je žalobcom požadovaný materiál potrebné uplatniť previazanosť medzi\n§ 11 ods. 1 písm. h) s § 55 zákona o prokuratúre v kontexte podstaty a zmyslu požadovanej informácie\na z toho plynúcej zákonnej možnosti jej sprístupnenia.\n8. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tiež konštatovala, že zmyslom zákona o slobode\ninformácií je zabezpečiť kontrolu vlastnej rozhodovacej činnosti orgánov verejnej moci a z obsahu\npredmetného zákona nemožno nijako vyvodiť, že informáciou je aj poskytovanie rôznych dokumentov,\nmateriálu získaného výkonom oprávnení prokurátora podľa zákona o prokuratúre a opatrení prokurátora,\nktoré sú súhrnom množstva údajov požívajúcich rôznu ochranu tretím osobám, ktorých sa ani\nnedotýkajú. Prvostupňové rozhodnutie podľa žalovanej obsahuje všetky náležitosti, výrok obsahuje\nuvedenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo a presnú citáciu žiadosti, o ktorej sa\nrozhodovalo. Pokiaľ ide o odôvodnenie, v ňom Okresná prokuratúra Galanta zhodnotila jednak právny,\na jednak skutkový stav, paragrafové znenie aplikovaných zákonov, a to k výroku vydaného rozhodnutia.\nZ obsahu spisu povinnej osoby nevyplýva žiadna skutočnosť, že by nepostupovala správne, že by\nnáležite nezisťovala skutočnosti podstatné pre vybavenie predmetnej žiadosti a že by svojím postupom\nporušila Ústavu Slovenskej republiky (ďalej aj len „Ústava SR“) a zákonom o slobode informácií zaručené\nprávo na informácie.\nII.\nŽaloba\n9. Včas podanou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 29.09.2022, sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanej na ďalšie\nkonanie. Žalobca zároveň žiadal uložiť žalovanej povinnosť sprístupniť mu požadované informácie\nv celom rozsahu ako aj povinnosť nahradiť mu trovy konania.\n10. Poukázal na to, že Okresná prokuratúra Galanta síce vo veci jeho žiadosti vydala prvostupňové\nrozhodnutie, tento dokument však žalobcovi doručila iba elektronickou poštou bez elektronickej\nautorizácie dňa 06.07.2022. Podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií musí povinná osoba v\nprípade nesprístupnenia informácie vydať písomné rozhodnutie. Vydať elektronické rozhodnutie bez\nelektronickej autorizácie a doručovať ho iba elektronickou poštou je nezákonným postupom. Zákon o\nslobode informácií umožňuje elektronickou poštou podať iba žiadosť o informácie a následne informácie\nsprístupniť. Na doručovanie rozhodnutí sa však už v plnom rozsahu vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb.\n\nsprávny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“), ktorý v § 47 ods.\n5 jasne upravuje, akým spôsobom má byť vyhotovené rozhodnutie v elektronickej forme a musí sa\nvždy doručiť do vlastných rúk (§ 24 správneho poriadku). Túto požiadavku obyčajný sken doručovaný\nelektronickou poštou nespĺňa. Už v žiadosti pritom žalobca uviedol, že žiada všetky rozhodnutia a iné\nprocesné písomnosti správneho orgánu zasielať do dátovej schránky.\n11. De iure teda nebolo vydané zamietavé rozhodnutie (§ 18 ods. 2 zákona o slobode informácií),\nani nebola informácia sprístupnená. Márnym uplynutím zákonnej lehoty na vybavenie žiadosti dňa\n11.07.2022 tak vzniklo podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií fiktívne zamietavé rozhodnutie,\ns fikciou doručenia dňa 14.07.2022. Žalobca preto podal dňa 18.07.2022 odvolanie proti fiktívnemu\nrozhodnutiu Okresnej prokuratúry Galanta, ktoré vzniklo dňa 11.07.2022.\n12. Napriek tomu žalovaná de iure neexistujúce prvostupňové rozhodnutie napadnutým rozhodnutím,\nktoré bolo žalobcovi doručené dňa 11.08.2022, potvrdila, pričom posudzovala jeho vecnú správnosť, s\nktorou sa stotožnila. K procesnej stránke namietanej žalobcom v odvolaní sa žalovaná ani len náznakom\nnevyjadrila, čím porušila procesné právo žalobcu na riadne odôvodnenie. V tejto súvislosti žalobca\ncitoval rozhodnutie sp. zn. Rs 37/2003 a tiež právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nprezentovaný v rozsudkoch sp. zn. 4 Sži 1/2010 zo dňa 15.03.2011 a sp. zn. 1 Sž-KS 125/2005 zo dňa\n30.01.2007.\n13. Napadnuté rozhodnutie žalovanej považoval žalobca aj za vecne nesprávne. Právna úprava\nnazerania do prokurátorských spisov podľa § 55 zákona o prokuratúre totiž nijako nevylučuje\nsprístupňovanie informácií v režime zákona o slobode informácií. Žalovaná ignorovala ústavnoprávny\naspekt práva na informácie, ktoré je garantované v čl. 26 Ústavy SR, najmä podmienky jeho obmedzenia,\nako ich určuje čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, na ktorý bola žalovaná povinná v zmysle čl. 152 ods.\n4 Ústavy SR prihliadať. Predmetný čl. 26 ods. 4 Ústavy SR taxatívne určuje dôvody, pre ktoré je\nmožné právo na informácie obmedziť, avšak aj to iba v prípade, ak je to v demokratickej spoločnosti\nnevyhnutné. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysvetlila, prečo sa domnievala, že je\nv demokratickej spoločnosti nevyhnutné utajiť prokurátorské spisy a požadovaný prokurátorský spis\nosobitne. Vzhľadom na uvedenú vadu odôvodnenia bolo napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné.\nV nadväznosti na ústavnoprávny aspekt práva na informácie žalobca poukázal na právny názor\nÚstavného súdu Slovenskej republiky prezentovaný v náleze sp. zn. PL. ÚS 15/98 zo dňa 11.03.1999.\n14. Požadovaný spis sa týkal skončeného trestného konania, ktoré bolo vedené voči žalobcovi. Nemôže\nbyť teda narušený ani záujem štátu na vyšetrovaní trestných činov, ani ochrana súkromia dotknutej\nfyzickej osoby, keďže by žalovaná chránila súkromie žalobcu pred ňou samou. Snaha chrániť pred\nvyzradením informácie o výkone právomoci prokurátormi nepatrí medzi legitímne záujmy umožňujúce\nobmedziť právo na informácie. Nebola preto splnená materiálna podmienka pre obmedzenie práva na\ninformácie.\nIII.\nVyjadrenie žalovanej\n15. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 16.11.2022 navrhla, aby správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.\n16. Mala za to, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v zákonnej lehote podľa § 17 ods. 1 zákona\no slobode informácií, vo veci konal a rozhodoval vecne príslušný subjekt. Prvostupňové rozhodnutie\nobsahovalo všetky náležitosti podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku. Žalovaná sa nestotožnila\ns tvrdením žalobcu, že v dôsledku nesprávneho postupu pri doručení prvostupňového rozhodnutia došlo\nk fikcii rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií. Podľa ustálenej judikatúry súdov\nv Slovenskej republike k fikcii rozhodnutia dochádza len v prípadoch, ak ostane povinná osoba úplne\nnečinná, čo sa v danom prípade nestalo.\n17. Žalovaná tiež dala do pozornosti skutočnosť, že o prvostupňovom rozhodnutí žalobca nadobudol\nvedomosť, súčasne využil možnosť podať vo veci opravný prostriedok. Žalovaná preskúmala\nprvostupňové rozhodnutie po vecnej stránke a skonštatovala, že nevyhovenie žiadosti je legitímne\na zákonné. Napadnuté rozhodnutie doručila žalobcovi do vlastných rúk.\n\n18. Ďalej poukázala na to, že okrem všeobecnej právnej úpravy informačnej povinnosti prokuratúry platí\nv právnom poriadku aj osobitná právna úprava vyplývajúca z § 55m zákona o prokuratúre. Všeobecná\nprávna úprava obsiahnutá v § 11 ods. 1 písm. d) zákona o prokuratúre priamo odkazuje na osobitnú\núpravu § 55m zákona o prokuratúre, čo znamená, že tieto právne úpravy sa vzájomne prelínajú.\nProkuratúra je oprávnená nesprístupniť právoplatné uznesenie prokurátora, ktorým sa skončilo trestné\nstíhanie vedené voči určitej osobe a uznesenie prokurátora, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej\na rovnako obžalobný návrh, ak by ich zverejnenie a sprístupnenie mohlo zmariť alebo podstatne sťažiť\ndosiahnutie účelu trestného konania alebo porušiť právo, právom chránený záujem. To vyplýva z § 55m\nods. 6 zákona o prokuratúre.\n19. Z obsahu žiadosti žalobcu vyplýva, že žalobca nepožadoval sprístupniť informáciu, ktorú by\nbolo možné podradiť pod vyššie uvedené ustanovenia všeobecnej alebo osobitnej právnej úpravy,\nale požadoval sprístupniť obsah dozorového spisu vedeného prokurátorom na Okresnej prokuratúre\nGalanta pod č. 1 Pv 752/15/2202. Do spisu vedeného prokurátorom podľa platnej právnej úpravy\nvyplývajúcej z § 55 ods. 1 zákona o prokuratúre môže nazerať iba jeho nadriadený, ktorý je oprávnený\ndať prokurátorovi pokyn, prípadne s jeho súhlasom iný prokurátor. Prokurátor má zákonnú povinnosť\nprijať a vykonať všetky opatrenia na to, aby nazeranie do spisu, ktorý vedie, nebolo umožnené\niným neoprávneným osobám. Za neoprávnenú osobu tak možno jednoznačne považovať žiadateľa\no informáciu, v danom prípade žalobcu ako subjekt mimo pôsobnosti prokuratúry.\n20. Význam § 55 zákona o prokuratúre spočíva v ochrane všetkých informácií nachádzajúcich sa v spise\nprokurátora pred zásahmi subjektov, ktoré za činnosť prokuratúry vôbec nezodpovedajú a ani ju reálne\nnevykonávajú. Rozšírenie okruhu subjektov oboznamujúcich sa so spisom prokurátora by mohlo viesť\nk mareniu výkonu prokurátorského dozoru v trestných, ale aj v netrestných veciach. Za popísaného\nstavu nie je možné obsah úpravy § 55 zákona o prokuratúre prelomiť ani zákonom o slobode informácií\na citované ustanovenie treba považovať za zákonné obmedzenie práva na informácie, t. j. za lex\nspecialis vo vzťahu k zákonu o slobode informácií.\nIV.\nReplika žalobcu\n21. Žalobca v replike zo dňa 29.01.2023 poukázal na to, že v žiadosti o informácie napísal: „Informácie\nžiadam sprístupniť v elektronickej podobe zaslaním na moju adresu elektronickej pošty A. alebo do\nelektronickej schránky č. E0000445515. Do uvedenej elektronickej schránky žiadam zasielať aj všetky\nrozhodnutia a iné procesné písomnosti správneho orgánu vydané vo veci mojej žiadosti o informácie.“\nElektronická schránka (č. E0000445515) je niečo iné ako adresa elektronickej pošty (A.). Aj § 16 ods. 1\nzákona o slobode informácií umožňuje doručovať elektronickou poštou (e-mailom) iba sprístupňovanú\ninformáciu.\n22. Žalovaná sa zároveň fakticky dovoláva zásady neformálnosti tvrdiac, že rozhodnutie predsa vydané\nbolo, len nebolo správne doručené. Pristupoval by žalobca (pozn. správneho súdu: žalobca mal zrejme\nna mysli žalovanú) takto neformálne aj k procesným úkonom žalobcu, ak by tento podal svoj opravný\nprostriedok či žalobu iba e-mailom, bez doplnenia postupom podľa § 19 ods. 1 správneho poriadku?\nZaiste nie, zrazu by žalovaná začala byť veľmi citlivá na formálne procesné požiadavky.\n23. Rozhodnutie je procesne vydané až vtedy, keď je doručené. Inak by išlo o tzv. rozhodnutie\nvyznačením v spise, ktoré je však v zmysle § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií prípustné iba vtedy,\nak sa žiadosti o informácie vyhovie. Pokiaľ povinná osoba rozhodnutie vyhotoví, ale nezašle žiadateľovi,\nde iure zostala nečinná a má sa za to, že bolo vydané rozhodnutie zamietavé. Výklad, ktorého sa\ndožaduje žalovaná, by bol úplným popretím inštitútu fiktívneho rozhodnutia, ktorého účelom je umožniť\nžiadateľovi reagovať na nečinnosť povinnej osoby opravným prostriedkom. Pokiaľ by postačovalo\nvyhotoviť rozhodnutie iba do spisu, bez jeho doručovania, tak by sa žiadateľ domnieval, že rozhodnutie\nvydané nebolo, ale odvolací orgán by mu zamietal opravný prostriedok proti fiktívnemu rozhodnutiu\ns odôvodnením, že bolo vydané riadne rozhodnutie, ktoré však žiadateľ opravným prostriedkom\nnenapadol. Účelom doručovania rozhodnutia je okrem iného aj to, aby sa žiadateľ dozvedel o dôvodoch\nnesprístupnenia informácie a vedel tieto dôvody kvalifikovane namietať v odvolaní. Na veci nič nemení\nani neprocesné zaslanie rozhodnutia e-mailom. Rozhodnutie, ktoré nebolo doručené procesne správne,\nde iure doručené nebolo. Rozhodnutie je vydané iba vtedy, ak je vydané procesne účinne. Pokiaľ správny\n\norgán rozhodnutie nedoručil, nenastali jeho procesné účinky, a teda z procesného hľadiska nebolo\nvydané.\n24. K tvrdeniu žalovanej, že nazeranie do spisu oprávnenou osobou a sprístupňovanie toho istého\nspisu v režime zákona o slobode informácií sú identické procesy, žalobca uviedol, že opak je pravdou a\nopakovane to už skonštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Pri nazeraní do spisu sa oprávnená\nosoba oboznamuje s celým obsahom spisu a žiadne údaje nie sú vylúčené. Naopak, pri sprístupňovaní\nv režime zákona o slobode informácií sa vylučujú rôzne kategórie údajov, ktoré sú zo sprístupňovania\nvylúčené (§ 8 až 11a zákona o slobode informácií). Inštitút nahliadania do spisu teda nepredstavuje\nosobitnú právnu úpravu vo vzťahu k zákonu o slobode informácií, pretože upravuje úplne inú situáciu.\nNemožno teda hovoriť o konkurencii právnych noriem.\n25. Žalovaná možnosť podať dupliku nevyužila.\nV.\nKonanie na správnom súde\n26. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon o zriadení správnych súdov“) Správny súd v Bratislave\n(ďalej aj len „správny súd“) začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z\nKrajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na správny súd vo\nvšetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom\nsúde v Trnave pod sp. zn. 14S/128/2022 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej\nvety náhodným výberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn.\nTT-14S/128/2022.\n27. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a §\n13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj\nlen „SSP“) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté\nrozhodnutie, vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe, a\ndospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania. keďže boli\nsplnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie\npojednávania. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne\npäť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu dňa 22.04.2025 (§ 137 ods. 4\nSSP) a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.04.2025 postupom podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP.\nVI.\nRelevantné právne predpisy\n28. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa\ndokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n29. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n30. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n31. Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať\ninformácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické\nosoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.\n32. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú\npovinné osoby k dispozícii.\n\n33. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, povinná osoba obmedzí\nsprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane\nmedzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa\nsprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti\ndruhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku,\nak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené\nzáujmy.\n34. Podľa § 14 ods. 1 zákona o slobode informácií, žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom,\nelektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.\n35. Podľa § 14 ods. 2 zákona o slobode informácií, zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe\nje určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo,\nktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.\n36. Podľa § 14 ods. 3 zákona o slobode informácií, ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v\nodseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia\nako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek\nvýzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť,\npovinná osoba žiadosť odloží.\n37. Podľa § 55 ods. 1 zákona o prokuratúre, nazerať do spisu, ktorý vedie prokurátor, môže iba jeho\nnadriadený prokurátor (§ 54 ods. 1) alebo so súhlasom nadriadeného prokurátora iný prokurátor.\n38. Podľa § 55m ods. 1 zákona o prokuratúre, prokuratúry sú povinné zverejňovať právoplatné\nuznesenia prokurátora, ktorými sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe, a to do 15\npracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.\n39. Podľa § 55m ods. 5 zákona o prokuratúre, prokuratúry sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti\npodľa osobitného zákona všetky právoplatné uznesenia prokurátora vrátane uznesení, ktoré nie sú\nrozhodnutiami vo veci samej a obžalobný návrh.\n40. Podľa § 55m ods. 6 zákona o prokuratúre, prokuratúra môže zo závažných dôvodov odmietnuť\nzverejnenie rozhodnutia podľa odseku 1 alebo sprístupnenie informácie podľa odseku 5, ak by\nzverejnenie rozhodnutia alebo sprístupnenie informácie mohlo zmariť alebo podstatne sťažiť dosiahnutie\núčelu trestného stíhania alebo porušiť práva a právom chránené záujmy. Odmietnutie sprístupnenia\nmusí byť odôvodnené a možno proti nemu podať opravný prostriedok podľa osobitného zákona.\nVII.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n41. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovanej, ktorým\nzamietla odvolanie a potvrdila prvostupňové rozhodnutie, ktorým Okresná prokuratúra Galanta\nnevyhovela žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií. Úlohou správneho súdu bolo v medziach\nžalobných námietok posúdiť, či žalovaná pri vydaní napadnutého rozhodnutia a v konaní, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu, postupovala v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou\nsúdnou praxou. Samotné žalobné námietky, presnejšie miera ich konkrétnosti a zdôvodnenia pritom\ndeterminovali mieru a detailnosť odpovede správneho súdu na tieto námietky.\n42. Keďže predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie vo veci žiadosti\no sprístupnenie informácií, správny súd prvotne pripomína, že právo na informácie predstavuje jeden\nzo základných pilierov demokratického a právneho štátu. Ústavné právo vyhľadávať, prijímať a šíriť\ninformácie, prostredníctvom ktorého je možné výkon verejnej moci podrobiť verejnej kontrole, je právom\npatriacim každému jednotlivcovi.\n43. Najširší a najvšeobecnejší spôsob prístupu k informáciám poskytuje zákon o slobode informácií.\nPlatná právna úprava však popri zákone o slobode informácií upravuje v jednotlivých oblastiach výkonu\n\nverejnej moci možnosť požiadať o určité druhy informácií aj na základe iných právnych predpisov.\nKonkrétne právne predpisy pritom stanovujú spôsoby prístupu, rozsah poskytovaných informácií, okruh\nosôb oprávnených sa s nimi oboznamovať a tiež podmienky prístupu k predmetným informáciám. Je\npotom vecou žiadateľa, aby si zvolil právny režim prístupu k informáciám, ktorý pre seba považuje za\nnajvhodnejší, a to spravidla v závislosti od svojho postavenia a vzťahu k subjektu, od ktorého informácie\npožaduje. Pokiaľ žiadateľ vo svojej žiadosti jednoznačne uvedie právny režim, v akom žiada sprístupniť\nurčité informácie, úlohou orgánu verejnej moci, ktorému bola žiadosť adresovaná, je posúdiť, či žiadosti\nžiadateľa v ním zvolenom právnom režime môže vyhovieť alebo nie.\n44. Právo na informácie, ako to už bolo uvedené, môže žiadateľ realizovať v rôznych právnych režimoch\nprístupu k informáciám. Vzťah predmetných rôznych právnych režimov prístupu k informáciám, a to\npodľa zákona o slobode informácií na jednej strane a podľa osobitných právnych predpisov na druhej\nstrane, je pritom komplementárny, nie vylučujúci. Jeden možný spôsob získania informácií nevylučuje\nmožnosť použitia druhého spôsobu. Vzhľadom na to, že vzťah zákona o slobode informácií a osobitných\nprávnych predpisov je komplementárny, nemožno ich vzťah riešiť použitím zásady lex specialis derogat\nlegi generali (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n1Svk/34/2023 zo dňa 30.09.2024, ods. 40).\n45. Ak teda žiadateľ požiada o sprístupnenie informácií v režime zákona o slobode informácií, orgán\nverejnej moci, resp. iný zákonom o slobode informácií vymedzený subjekt (ďalej aj len „povinná osoba“)\nmá povinnosť sprístupniť požadované informácie za podmienok a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon o\nslobode informácií. Pokiaľ je povinnej osobe doručená žiadosť o sprístupnenie informácie podľa zákona\no slobode informácií, v súlade so zásadou dobrej správy je jej povinnosťou primárne vyvinúť úsilie, aby\npožadovanú informáciu našla a žiadateľovi ju poskytla. Je úlohou povinnej osoby, ktorej bolo zákonom\nzverené informovanie verejnosti v čo najširšej možnej miere, aby k tomuto účelu dokázala využiť všetky\nprocesné nástroje, ktoré má k dispozícii. Povinná osoba teda má byť profesionálom znalým práva,\nktorý bude žiadateľa procesom sprístupňovania informácií sprevádzať tak, aby mu bolo v maximálnej\nmiere vyhovené. Zjednodušene povedané, povinná osoba má hľadať spôsoby čo najširšieho vyhovenia\npodanej žiadosti o sprístupnenie informácie a nie dôvody, ako takejto žiadosti nevyhovieť.\n46. Ohľadom možnosti obmedziť sprístupnenie informácie povinnou osobou je potrebné preferovať\nskôr extenzívne vnímanie (t. j. vnímanie smerujúce k rozšíreniu) povinnosti povinnej osoby sprístupniť\ninformácie ako reštriktívne vnímanie, benevolentnejšie k obmedzeniu sprístupňovania informácií, čo\nvyplýva z požiadavky minimalizácie zásahu do základných práv a slobôd, v danom prípade práva na\ninformácie. Príslušné ustanovenia zákona o slobode informácií sa teda majú vykladať v tom zmysle, že\nobmedzenie sprístupnenia požadovaných informácií povinnou osobou má byť v čo najmenšej možnej\nmiere. Nesprístupnenie informácií má predstavovať pre povinnú osobou možnosť ultima ratio, pričom sa\npri takomto krajnom riešení potom kladú zvýšené nároky na odôvodnenie rozhodnutia povinnej osoby o\nnesprístupnení informácie, ktoré musí byť ekvivalentné s rozsahom nesprístupnenia.\n47. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné posúdiť preskúmavanú právnu vec.\n48. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca žiadosťou zo dňa 28.06.2022 požiadal\nOkresnú prokuratúru Galanta o sprístupnenie celého jeho trestného spisu, ktorý aj riadne konkretizoval,\na to v režime zákona o slobode informácií. Okresná prokuratúra Galanta nemala žiadne pochybnosti\no tom, ktorý, resp. aký spis je predmetom žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií, a ani o právnom\nrežime, v akom žalobca žiadal informácie sprístupniť.\n49. Z obsahu administratívneho spisu je ďalej zrejmé, že medzi žalobcom na jednej strane a Okresnou\nprokuratúrou Galanta a žalovanou na druhej strane bolo sporné to, či a ak áno, v akom rozsahu možno\nv právnom režime zákona o slobode informácií sprístupniť informáciu zo spisu, ktorý vedie prokurátor.\nInými slovami, predmetom sporu medzi žalobcom na jednej strane a Okresnou prokuratúrou Galanta\na žalovanou na druhej strane bolo to, či a ak áno, v akom rozsahu aplikácia právnej úpravy nazerania\ndo spisu, ktorý vedie prokurátor, resp. právnej úpravy zverejňovania a sprístupňovania uznesení\nprokurátora ustanovenej v zákone o prokuratúre predstavuje v skutkových a právnych okolnostiach\npreskúmavanej právnej veci legitímny dôvod na nesprístupnenie informácie zo spisu prokurátora\npožadovanej žiadosťou o sprístupnenie informácie realizovanou v právnom režime zákona o slobode\ninformácií (ďalej aj len „sporná otázka“).\n\n50. V nadväznosti na vyššie vymedzenú spornú otázku správny súd uvádza, že žiadosť o\nsprístupnenie informácie zo spisu prokurátora realizovanú v právnom režime zákona o slobode\ninformácií je potrebné vybaviť v zmysle právnej úpravy ustanovenej v zákone o slobode informácií.\nJe totiž právom žiadateľa, aby si zvolil ten-ktorý právny režim prístupu k informáciám. Tomuto právu\nžiadateľa potom zodpovedá povinnosť adresáta jeho žiadosti, pokiaľ je povinnou osobou v zmysle\nzákona o slobode informácií, rešpektovať jeho vôľu a vybaviť predmetnú žiadosť v zmysle zákona\no slobode informácií, a to aj za uplatnenia prípadných obmedzení vyplývajúcich z príslušných ustanovení\nzákona o slobode informácií (§ 8 až § 13 zákona o slobode informácií) (porovnaj napr. rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/34/2023 zo dňa 30.09.2024, ods. 39).\n51. Je tak zrejmé, že prístup k informácii zo spisu prokurátora môže povinná osoba v nadväznosti\nna žiadosť o sprístupnenie informácie realizovanú v právnom režime zákona o slobode informácií\nobmedziť len z dôvodov vyplývajúcich z príslušných ustanovení tohto právneho predpisu (§ 8 až § 13\nzákona o slobode informácií). Pokiaľ povinná osoba nemieni vyhovieť žiadosti o sprístupnenie informácie\nzo spisu prokurátora realizovanú v právnom režime zákona o slobode informácií, musí vo svojom\nrozhodnutí, ktorým predmetnej žiadosti nevyhovuje, vymedziť dôvod nesprístupnenia požadovanej\ninformácie vyplývajúci zo zákona o slobode informácií a zároveň musí svoj záver o existencii takéhoto\ndôvodu aj náležite odôvodniť. Povinná osoba pritom nesmie opomenúť, že obmedzenie práva na\ninformácie, ktoré spadá do kategórie základných práv a slobôd, je možné výlučne za splnenia troch\npodmienok, a to zákonnosti (zásah do tohto práva možno vykonať len na základe zákona a v súlade s\nním), legitímnosti cieľa (Ústava Slovenskej republiky taxatívne vymenúva dôvody obmedzenia práva na\ninformácie) a nevyhnutnosti zásahu v demokratickej spoločnosti (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu SR zo dňa 16.12.2021, sp. zn. 5Sžik/3/2020, ods. 29). Naplnenie týchto podmienok\nobmedzenia práva na informácie pritom musí povinná osoba odôvodniť vo vzťahu ku skutkovým\na právnym okolnostiam vzťahujúcim sa ku konkrétnej žiadosti o sprístupnenie informácie zo spisu\nprokurátora. Takéto úvahy Okresnej prokuratúry Galanta a žalovanej ale v prvostupňovom rozhodnutí,\nresp. v napadnutom rozhodnutí vo vzťahu ku skutkovým a právnym okolnostiam vzťahujúcim sa ku\nkonkrétnej žiadosti žalobcu o sprístupnenie požadovaných informácií, a to celého spisu sp. zn. 1 Pv\n752/15/2202, absentujú.\n52. Okresná prokuratúra Galanta v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia síce poukázala na §\n11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, avšak nevysvetlila, ako by bol nesprístupnením\npožadovaných informácií v skutkových a právnych okolnostiach preskúmavanej právnej veci naplnený\núčel obmedzenia práva na informácie podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií\nv nadväznosti na právnu úpravu ustanovenú v čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „zákonodarcom sledovaný účel obmedzenia práva na informácie“). Okresná prokuratúra Galanta\nv súvislosti s problematikou trestného konania „iba“ vo stroho skonštatovala, že v predmetnej veci,\nv ktorej žalobca požadoval sprístupnenie celého obsahu dozorového spisu, bol žalobca obvineným\na neskôr aj v pozícii obžalovaného a právoplatné uznesenia prokurátora a obžalobný návrh mu boli\ndoručené, a preto Okresná prokuratúra Galanta považovala túto povinnosť za splnenú.\n53. Žalovaná sa v napadnutom rozhodnutí taktiež zmienila o § 11 ods. 1 písm. d) zákona\no slobode informácií. Nijako ale nevysvetlila, ako by bol nesprístupnením požadovaných informácií\nv skutkových a právnych okolnostiach preskúmavanej právnej veci naplnený zákonodarcom sledovaný\núčel obmedzenia práva na informácie. Argumentácia žalovanej v napadnutom rozhodnutí je vedená\nv značne abstraktnej rovine a pokiaľ ide o konštatovanie, že obsah právnej úpravy ustanovenej v §\n55 zákona o prokuratúre nie je možné prelomiť ani zákonom o slobode informácií, je aj nesprávna.\nVzťah právnej úpravy nazerania do spisu, ktorý vedie prokurátor (a tiež právnej úpravy zverejňovania a\nsprístupňovania uznesení prokurátora) ustanovenej v zákone o prokuratúre na jednej strane a právnej\núpravy sprístupňovania informácií ustanovenej v zákone o slobode informácií na druhej strane totiž\nnemožno vnímať ako vzťah, v ktorom by sa uplatňovala zásada lex specialis derogat legi generali.\nAk aj bolo v minulosti v správnej súdnej praxi konštatované, že zákon o slobode informácií pôsobí vo\nvzťahu k iným zákonom ako lex generalis (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 4Sži/1/2010 zo dňa 15.03.2011), takáto interpretácia vzťahu zákona o slobode informácií a iných\nprávnych predpisov upravujúcich prístup k informáciám v dispozičnej sfére orgánov verejnej moci bola\nnásledne v správnej súdnej praxi prekonaná. V aktuálnej správnej súdnej praxi je vzťah zákona o slobode\ninformácií a iných právnych predpisov upravujúcich prístup k informáciám v dispozičnej sfére orgánov\n\nverejnej moci vnímaný ako vzťah komplementárny, nie vylučujúci, s tým, že ich vzťah nemožno riešiť\npoužitím zásady lex specialis derogat legi generali (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/34/2023 zo dňa 30.09.2024, ods. 40, sp. zn. 1Sžik/3/2021 zo\ndňa 29.09.2022, ods. 24).\n54. Okresná prokuratúra Galanta ako aj žalovaná sa teda v prvostupňovom rozhodnutí, resp.\nv napadnutom rozhodnutí zmienili o § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, ale už neobjasnili,\nako sa nesprístupnením požadovaných informácií v preskúmavanej právnej veci naplní zákonodarcom\nsledovaný účel obmedzenia práva na informácie. Sumarizujúc uvedené možno konštatovať, že\nnapadnuté rozhodnutie je tak vo vzťahu k aplikácii § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ako to dôvodne namietal žalobca. Pre úplnosť správny súd\ndodáva, že vo vzťahu k aplikácii § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií je nepreskúmateľné\npre nedostatok dôvodov aj prvostupňové rozhodnutie.\n55. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že v dôsledku doručovania prvostupňového rozhodnutia iba\nelektronickou poštou bez elektronickej autorizácie nastala de iure situácia, kedy nebolo vydané\nzamietavé rozhodnutie (§ 18 ods. 2 zákona o slobode informácií), ani nedošlo k sprístupneniu žalobcom\npožadovanej informácie, považoval správny súd za potrebné sa bližšie zaoberať inštitútom fiktívneho\nrozhodnutia.\n56. Povinná osoba ako správny orgán predchádza vydávaniu fiktívneho rozhodnutia, ktoré sa označuje\nza nezákonné rozhodnutie, najmä dôsledným dodržiavaním zásady legality podľa § 3 ods. 1 správneho\nporiadku - povinnosť postupovať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a § 32 ods. 1 až 3\nsprávneho poriadku, podľa ktorého správne orgány sú povinné zistiť presne a úplne skutočný stav veci,\na za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Fiktívnemu rozhodnutiu správny orgán\npredchádza aj dôslednou aplikáciou § 46 správneho poriadku pojednávajúcom o konformite rozhodnutia\nsprávneho orgánu v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a jeho vydaní príslušným\norgánom, ako aj povinnosti podľa § 47 ods. 1 až 3 správneho poriadku uvádzať formálne a obsahové\nnáležitosti pri vydávaných rozhodnutiach (výrok, odôvodnenie a poučenie).\n57. Fiktívne rozhodnutie je upravené v § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií. Ak povinná osoba\nv lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu\nnesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu (vydala\ntzv. fiktívne rozhodnutie). Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od\nuplynutia lehoty na vybavenie žiadosti. Ak povinná osoba ako prvostupňový správny orgán v zákonom\nstanovenej lehote nevybaví žiadosť o informácie a zostane nečinná (t. j. nesprístupní informácie, ani\nnevydá písomné rozhodnutie o zamietnutí žiadosti), predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým\npožadovanú informáciu odmietla sprístupniť. Po uplynutí zákonnej lehoty teda automaticky vzniká tzv.\nfikcia zamietavého rozhodnutia, hoci riadne písomné rozhodnutie povinná osoba nevydala. To platí\naj vtedy, ak povinná osoba sprístupnila iba niektoré požadované informácie, avšak o nesprístupnení\npožadovaných informácií nevydala v zákonnej lehote žiadne písomné rozhodnutie. V takom prípade\nvzniká fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení žiadaných informácií, proti ktorému má právo sa žiadateľ\no informácie odvolať.\n58. Fiktívne rozhodnutie sa spája s nečinnosťou správneho orgánu ako povinnej osoby na\nsprístupňovanie informácií podľa zákona o slobode informácií. Nečinnosť povinnej osoby môže byť\nvo forme omisívneho konania (nekonaním opomenutím) alebo komisívneho konania (úmyselným\nnekonaním), keď povinná osoba z určitého dôvodu tají požadovanú informáciu pred žiadateľom. Pri\nomisívnom a komisívnom konaní povinná osoba porušuje zákon o slobode informácií, pričom nezriedka\nsa stáva, že aj po zažalovaní týchto fiktívnych rozhodnutí na správnom súde a spravidla vydaného\nrozsudku, ktorým tieto fiktívne rozhodnutia boli zrušené, môže z dôvodu uplynutia dlhého časového\nobdobia pominúť význam informácie, pre ktorý žiadateľ požadoval o jej sprístupnenie povinnú osobu.\nTaktiež nie sú ojedinelé prípady, kedy povinná osoba nerešpektuje právny názor súdu uvedený v obsahu\nrozsudku, konať vo veci a vydať zákonné rozhodnutie, čím žiadateľovi opakovane fiktívnym rozhodnutím\nvo veci odoprie právo na sprístupnenie informácií, resp. právo na vydanie zákonného rozhodnutia o\nodmietnutí žiadosti o informácie.\n\n59. Účelom ustanovenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia v zmysle § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií\nnebolo legalizovať nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa tohto zákona, ale\npráve naopak, jeho účelom bolo poskytnúť ochranu žiadateľovi, ktorý sa obrátil so žiadosťou na povinnú\nosobu v prípade jej nečinnosti vedúcej až k vydaniu negatívneho rozhodnutia.\n60. Správny súd poukazuje na to, že povinný subjekt musí o odmietnutí (de facto o nevyhovení) žiadosti\nvydať s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 1 o slobode informácií správne rozhodnutie, ktoré by\nmalo obsahovať všetky náležitosti rozhodnutia v zmysle § 46, resp. 47 správneho poriadku. Nezriedka\nsa však stáva, že povinný subjekt namiesto vydania rozhodnutia odmietne žiadosť neformálnym\noznámením (napríklad listom) konštatujúc, že informáciu z určitého dôvodu alebo i bez odôvodnenia\nneposkytne. Tým potom vzniká otázka, akým spôsobom na takéto neformálne oznámenie sa pozerať,\nči je ho možné považovať za formálne vadné správne rozhodnutie v materiálnom zmysle, alebo či k\nrozhodnutiu v takýchto prípadoch vôbec nedošlo. (Zákon o slobodnom prístupe k informáciám, komentár,\n2. aktualizované vydanie, F. G., H. I., H. J., 2012).\n61. V preskúmavanej veci Okresná prokuratúra Galanta vydala prvostupňové rozhodnutie o nevyhovení\nžiadosti žalobcu. Toto rozhodnutie malo všetky náležitosti požadované v § 47 správneho poriadku.\nNa jednej strane je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že Okresná prokuratúra Galanta pochybila, keď mu\nprvostupňové rozhodnutie doručovala elektronickou poštou bez elektronickej autorizácie. Na strane\ndruhej, v tomto prípade nemožno hovoriť o vydaní fiktívneho rozhodnutia, nakoľko ako správny súd\nuž uviedol, fiktívne rozhodnutie sa spája s nečinnosťou správneho orgánu ako povinnej osoby na\nsprístupňovanie informácií podľa zákona o slobode informácií a Okresná prokuratúra Galanta nebola\nnečinná. Prvostupňové rozhodnutie sa navyše dostalo do dispozičnej sféry žalobcu, ktorý mal možnosť\nsa oboznámiť s jeho obsahom a s dôvodmi nevyhovenia žiadosti a nebol ukrátený ani o možnosť podať\nproti tomuto opravný prostriedok – odvolanie, čo aj využil.\n62. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa doručovania napadnutého rozhodnutia, správny súd\npoukazuje na materiálny prístup k doručovaniu písomností. V zmysle tohto prístupu, akokoľvek je inštitút\ndoručovania v právnom poriadku významný a sú s ním spojené významné následky (ako napr. fikcia\ndoručenia) a právne účinky, nie je možné prehliadať fakt, že svojou podstatou ide o komunikačný\nprostriedok, ktorý má slúžiť na oznámenie úkonov orgánov verejnej moci účastníkom konania. V tomto\nzmysle je preto dôležité nachádzanie rovnováhy medzi prirodzenou a logickou ochranou procesných\npráv účastníkov administratívneho, prípadne súdneho konania na jednej strane a snahou štátu o\nefektívne doručovanie tak, aby sa účastníci dozvedeli o úkonoch príslušných orgánov, na druhej\nstrane. Pre materiálny prístup k doručovaniu písomnosti je preto podstatné to, či sa adresát mohol\ns doručovanou písomnosťou oboznámiť a tak bolo zachované jeho právo na podanie efektívnych\nopravných prostriedkov alebo na súdnu ochranu. V takom prípade už posudzovanie zákonnosti\ndoručovania písomnosti nie je potrebné skúmať a nemôže mať vplyv na závery o účinkoch doručenia,\nkeďže požiadavka materiálneho doručenia písomnosti bola dodržaná. V zmysle uvedeného preto, hoci\naj doručovanie písomnosti vykazuje znaky nezákonnosti, ale účastník konania sa preukázateľne s\nobsahom doručovanej písomnosti oboznámil (o oboznámení sa nesmú byť pochybnosti), a spôsob\ndoručenia mu nezabránil včas a účinne realizovať jeho procesné práva (realizoval svoje procesné práva\nriadne a včas), je potrebné túto považovať za riadne doručenú. To platí napr. vtedy, ak účastník včas podá\nopravný prostriedok, z ktorého jasne vyplýva, že obsah doručovanej písomnosti mu je známy, a teda\nnedošlo k reálnemu zásahu do jeho procesných práv (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/3/2023 zo dňa 04.12.2023, ods. 43 a 44). V preskúmavanej\nprávnej veci je nesporné, že žalobca mal možnosť oboznámiť sa s obsahom napadnutého rozhodnutia\na aj sa s ním oboznámil, o ktorej skutočnosti svedčí samotná podaná žaloba. Elektronické doručovanie\nprvostupňového rozhodnutia bez autorizácie síce nemožno považovať za postup súladný s relevantnou\nprávnou úpravou, avšak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca nemohol mať rozumné\npochybnosti o jeho obsahu. Správny súd preto vychádzajúc z materiálneho prístupu k doručovaniu\npísomností a s prihliadnutím ku skutočnosti, že žalobca mal možnosť oboznámiť sa s obsahom\nprvostupňového rozhodnutia a aj sa s ním oboznámil, dospel k záveru, že Okresná prokuratúra Galanta\nnebola v predmetnej právnej veci nečinná, a že nedošlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia.\n63. S odkazom na vyššie uvedené, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných námietok,\nsprávny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keďže napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné\n\npre nedostatok dôvodov, a preto postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP napadnuté rozhodnutie\nzrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.\n64. V ďalšom konaní bude žalovaná viazaná právnym názorom správneho súdu vyjadreným v tomto\nrozsudku. Úlohou žalovanej bude opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu, a to v intenciách právneho\nnázoru správneho súdu vyjadreného v tomto rozsudku. Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje,\nže týmto rozsudkom neprejudikuje to, či žalobcovi majú byť požadované informácie poskytnuté, ale\nžalovaná bude povinná svoj záver (či už pozitívny alebo negatívny) dostatočne odôvodniť v súlade s\naplikáciou právnych predpisov tak, ako to uviedol správny súd v tomto rozsudku.\n65. Pokiaľ ide o návrh žalobcu, aby správny súd uložil žalovanej povinnosť sprístupniť mu požadované\ninformácie v celom rozsahu, správny súd mu nevyhovel. Nie je sporné, že správny súd môže uložiť\npovinnej osobe povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu. Takýto postup by mal byť ale skôr\nvýnimočný, keď o žiadosti o sprístupnenie informácie realizovanej v právnom režime zákona o slobode\ninformácií majú rozhodovať zásadne povinné osoby. Úlohou správneho súdu je potom v nadväznosti na\nsprávnu žalobu primárne prieskum rozhodnutia a postupu povinnej osoby. Uloženie povinnosti povinnej\nosobe sprístupniť požadovanú informáciu zo strany správneho súdu by bolo dôvodné, ak by boli dané\nvýnimočné okolnosti nasvedčujúce tomu, že povinná osoba svojím zjavne obštrukčným postupom\nobmedzuje právo žiadateľa na informácie. Existenciu takýchto okolností žalobca netvrdil a správny súd\nich ani v preskúmavanej právnej veci nevzhliadol.\n66. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal\nplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n67. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na\nSprávny súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\n\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom\nv kasačnom\nkonaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,\nktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/98 z 11. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-11", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced"}, {"guid": "15a1350d-6c62-4516-aa94-d989a915bab0:fde0f683-1d0e-4445-ae6f-325ed0a33080", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:7021200416.3", "spisova_znacka": "1Svk/34/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/34/2023 z 30. 9. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-09-30", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:7021200416.3"}], "citovane_v": []}