{"guid": "a9e73c39-9531-4974-9424-4fc321fc4532:d000c892-cf86-4684-834c-2657b49a4622", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:4019200399.7", "spisova_znacka": "NR-23Sa/69/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-23Sa/69/2019 z 27. 2. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 27. februára 2025, sp. zn. NR-23Sa/69/2019, ECLI:SK:SpSBA:2025:4019200399.7", "identifikacne_cislo": "4019200399", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Juraj Marko", "sudca_id": 986, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-juraj-marko-986", "datum_vydania": "2025-02-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199", "nazov": "§ 199 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-199"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328", "nazov": "zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/328-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/80", "nazov": "Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (80/2013 Z. z.)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/80", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/80-2013"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460", "nazov": "Ústava", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595", "nazov": "zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/595-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/365", "nazov": "zákon č. 365/2004 Z. z. (antidiskriminačný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/365", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/365-2004"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-199", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d000c892-cf86-4684-834c-2657b49a4622", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:4019200399.7", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:4019200399.7", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:4019200399.7/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nNR-23Sa/69/2019\n4019200399\n27. 02. 2025\nMgr. Juraj Marko\nECLI:SK:SpSBA:2025:4019200399.7\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave, v právnej veci žalobcu: A. B. C., narodený: XX.XX.XXXX, trvale bytom: D.\nXXX, XXX XX D., zastúpený advokátom: JUDr. Ľudovit Štanglovič, so sídlom advokátskej kancelárie:\nJarmočná 2264/3, 927 01 Šaľa, IČO: 51 474 841, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky, so sídlom: Pribinova 2, 812 72 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 00 151 866, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-30/2019 zo dňa 10.06.2019 spolu s prvostupňovým\nrozhodnutím č. p. SPOU-OSZ-52040-1/2019-VZ zo dňa 05.04.2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave správnu žalobu zamieta.\nII. Správny súd v Bratislave žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Dňa 07.01.2019 žalobca podal na služobný úrad OLP OMP SSMP žiadosť o výsluhový dôchodok\npotom, čo bol personálnym rozkazom č. 694 zo dňa 22.10.2018 uvoľnený zo služobného pomeru v\nštátnej službe príslušníka policajného zboru s účinnosťou ku dňu 01.01.2019.\n2. Rozhodnutím odboru sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného\núradu žalovaného č. p. SPOU-OSZ-52040-1/2019-VZ zo dňa 05.04.2019, doručené žalobcovi dňa\n09.04.2019 (ďalej len „rozhodnutie 1. stupňa“) bol žalobcovi priznaný výsluhový príspevok vo výške\n280,65 € mesačne na dobu 3 rokov. Súčasne bol žalobcovi výsluhový príspevok znížený podľa daňových\npredpisov o sumu dane vo výške 55,32 € na sumu 227,33 € mesačne.\n3. Voči rozhodnutiu 1. stupňa podal žalobca v zákonnej lehote dňa 23.04.2019, ktoré bolo žalovanému\ndoručené dňa 25.04.2019 odvolanie, v ktorom namietal ako prvé nesplnenie si formálnej náležitosti\nrozhodnutia, keďže na ňom nebol uvedený dátum vydania, materiálne ďalej namietal že mu mal byť\npriznaný výsluhový dôchodok a nielen výsluhový príspevok, keďže v deň, keď nastúpil do štátnej služby\npríslušníka policajného zboru a skladal služobnú prísahu bola hranica na nárok na výsluhový dôchodok\nstanovená na 15 rokov služby. Uvádzal, že si riadne plnil svoje služobné povinnosti a nebolo jeho\nzavinením, že zákonodarca prijal počas trvania jeho služobného pomeru retroaktívny zákon, na základe\nktorého mu teraz nie je priznaný výsluhový dôchodok a zdôraznil, že nastupoval do štátnej služby\npríslušníka policajného zboru s tým, že ak zotrvá v štátnej službe príslušníka policajného zboru 15 rokov,\nvznikne mu nárok na výsluhový dôchodok, nielen výsluhový príspevok.\n4. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný dňa 10.06.2019 rozhodnutím č. SPOU-PO-PK-30/2019,\ndoručené žalobcovi dňa 14.06.2019 (ďalej len „rozhodnutie o odvolaní“) tak, že odvolanie žalobcu\n\nzamietol a rozhodnutie 1. stupňa potvrdil. Žalovaný v rozhodnutí o odvolaní poukazuje na to, že\nprvostupňový orgán nekonal o priznaní výsluhového dôchodku, pretože po posúdení okolností dospel\nk záveru, že žalobca nemá nárok na výsluhový dôchodok, súčasne však má nárok na výsluhový\npríspevok, v dôsledku čoho prvostupňový orgán posúdil žiadosť žalobcu podľa obsahu a konal o priznaní\nvýsluhového príspevku. Žalovaný ďalej rozvíja dôvody, pre ktoré bol žalobcovi priznaný výsluhový\npríspevok v uvedenej výške a poukazuje na to, že podľa dávkového spisu žalobcovi bolo zohľadnených\n15 rokov a 178 dní služby, z toho 9 rokov a 299 dní služby do 30.04.2013. Žalovaný poukazuje na\n§ 143aa zákona č. 328/2002, ktorý ustanovuje prechodné postupné zvyšovanie hranice odslúžených\nrokov v štátnej službe príslušníkov, ktorá sa zvyšuje podľa počtu odslúžených rokov v štátnej službe\npríslušníkov policajného zboru z 15 rokov pred 01.05.2013 pre tých, ktorí toho času odslúžili aspoň 15\nrokov [písm. a)] až po 25 rokov pre tých, ktorí odslúžili do 01.05.2013 menej ako 6 rokov [písm. k)].\n5. Žalovaný poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 80/2013 Z. z., z ktorej vyplýva, že dôvodmi\nprijatia tohto zákona bola finančná konsolidácia výdavkov na osobitný systém sociálneho zabezpečenia\nfinancovaný z osobitných účtov ministerstva vnútra a na stabilizáciu príslušníkov policajného zboru,\npričom návrh zákona tieto potreby vyvažuje k zachovaniu už založených nárokov. Žalovaný zdôraznil,\nže prijatím zákona č. 80/2013 Z. z. sa iba s účinnosťou od 01.05.2013 zmenil obsah práv žalobcu\nv dôsledku čoho ide len o nepravú retroaktivitu a túto právny poriadok SR pripúšťa. Žalovaný ďalej\nargumentoval, že nie je úlohou jeho orgánov rozhodovať o súlade právnej normy, ktorú aplikuje s ústavou\na princípmi právneho štátu, ale jej aplikácia, ktorú vykonal riadne. Vo vzťahu k poukazu žalobcu na to, že\nsi riadne plnil svoje služobné povinnosti odkázal, že v zmysle právnej úpravy sociálneho zabezpečenia\npríslušníkov je táto skutočnosť irelevantná, nakoľko jediná relevancia sa kladie na počet odslúžených\nrokov v štátnej službe príslušníka. Žalovaný vec uzavrel tým, že prvostupňový orgán postupoval riadne,\ndostatočne zistil skutkový stav veci a tento riadne subsumoval pod príslušnú právnu úpravu a dopracoval\nsa tak k správnym záverom o nároku na príslušnú dávku žalobcu. Žalovaný teda považoval odvolacie\nnámietky žalobcu za nedôvodné, preto žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie 1. stupňa\nako zákonné a vecne správne potvrdil.\nII.\nSprávna žaloba\n6. V správnej žalobe podanej Krajskému súdu v Nitre dňa 06.08.2019 žalobca namieta predovšetkým, že\nrozhodnutím 1. stupňa a rozhodnutím o odvolaní žalovaného (ďalej aj „rozhodnutia“) došlo k porušeniu\nústavných princípov právneho štátu, nakoľko došlo k neprípustnej retroaktivite zákona č. 80/2013 Z.\nz., ktorým sa zmenili predpoklady na priznanie výsluhového dôchodku z pohľadu minimálneho počtu\nrokov, ktoré je potrebné odslúžiť v policajnom zbore na jeho priznanie. Retroaktivitu odôvodňoval žalobca\nnajmä tým, že v čase nástupu žalobcu do štátnej služby príslušníka policajného zboru dňa 01.07.2004,\nnadobudol žalobca právo na základe vtedy účinného znenia zákona č. 328/2002 Z. z., aby mu po\nodslúžení 15 rokov ako príslušník policajného zboru bol priznaný výsluhový dôchodok. Prijatím podľa\nžalobu neprípustne retroaktívneho zákona č. 80/2013 sa mu hranica odchodu do výsluhového dôchodku\nvšak zvýšila o viac ako 1/3-inu, kedy namiesto po pôvodne 15 odslúžených rokoch, sa mu mal výsluhový\ndôchodok po novom priznať až po odslúžení 21 rokov v štátnej službe príslušníka policajného zboru.\n7. V kontexte toho žalobca rozviedol nadväzujúcu argumentáciu, podľa ktorej z uvedeného vyplýva, že\nbol porušený aj princíp ochrany legitímnych očakávaní. Rozpor s týmto princípom žalobca identifikoval\nv tom, že pri nástupe do štátnej služby príslušníka policajného zboru dňa 01.07.2004, vzhľadom na vtedy\núčinnú právnu úpravu zákona č. 328/2002 Z. z., žalobca odôvodnene nadobudol legitímne očakávanie,\nže po odslúžení si 15 rokov v štátnej službe príslušníka policajného zboru mu bude priznaný výsluhový\ndôchodok.\n8. Žalobca vo svojej správnej žalobe tiež namietal, že vzhľadom na uvedenú neprípustnú retroaktivitu,\nmu namiesto výsluhového dôchodku bol po odslúžení 15 rokov a 178 dní priznaný len výsluhový\npríspevok. Tým došlo u žalobcu k výrazne negatívnym dôsledkom, ktoré súčasne považoval aj za\nporušenie svojich ústavných práv vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na primerané\nhmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 ods. 1 ústavy.\n9. Napokon žalobca tiež zdôrazňoval, že podľa neho prechodné ustanovenie §143aa, ktoré bolo\nzákonom č. 80/2013 Z. z. doplnené do zákona č. 328/2002 Z. z., má diskriminačný charakter, keďže\n\nustanovuje pre príslušníkov, ktorí vstúpili do štátnej služby príslušníka policajného zboru pred účinnosťou\nzákona č. 80/2013 Z. z., odlišné kritériá. Príslušníkovi, ktorý nastúpil do štátnej služby príslušníka dňa\n01.08.2002, sa totiž prizná výsluhový dôchodok už po odslúžení 20 rokov v štátnej službe príslušníka\npolicajného zboru, a naproti tomu v prípade žalobcu, ktorý nastúpil do štátnej služby príslušníka\npolicajného zboru 01.07.2004, zákon predpokladá pre nadobudnutie nároku na výsluhový dôchodok\nodslúženie 22 rokov v štátnej službe príslušníka policajného zboru.\n10. Žalobca na základe uvedených skutočností tvrdil, že rozhodnutiami žalovaného boli porušené jeho\nústavné práva a došlo k zásahu do jeho subjektívnych práv, a preto navrhol správnemu súdu rozhodnutia\nžalovaného zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.\n11. Žalobca tiež požadoval vo veci pred správnym súdom nariadiť pojednávanie.\nIII.\nKonanie pred správnym súdom\n12. V predmetnej veci sa konanie pred správnym súdom začalo na základe podanej správnej žaloby\nžalobcu, ktorá došla Krajskému súdu v Nitre ako príslušnému správnemu súdu dňa 07.08.2019.\n13. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 23Sa/69/2019-22 zo dňa 22.08.2019, právoplatné dňa\n20.09.2019, vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k podanej správnej žalobe v lehote 30 dní od doručenia\nuznesenia, ktoré mu bolo doručené dňa 04.09.2019. V tejto lehote dňa 30.09.2019 podal žalovaný\nKrajskému súdu v Nitre vyjadrenie, ktoré došlo súdu dňa 01.10.2019, pričom totožné vyjadrenie dňa\n02.10.2019 doručil žalovaný spolu s administratívnym spisom na Krajský súd v Nitre.\n14. Vo svojom vyjadrení žalovaný opakuje ako prvé argumentáciu z rozhodnutia o odvolaní, podľa\nktorého predmetom konania na prvostupňovom orgáne nebolo konanie o výsluhovom dôchodku, ale\nkonanie o výsluhovom príspevku, pretože prvostupňový orgán posúdil podanie žiadosti žalobcu podľa\nobsahu v kontexte právnej úpravy, pričom dospel k záveru, že podľa prvostupňového orgánu žalobca\nnespĺňal nároky na priznanie výsluhového dôchodku, no súčasne spĺňal nárok na výsluhový príspevok,\na preto konal o tomto príspevku, ktorý mu aj priznal. Žalovaný konštatuje, že predmetné administratívne\nkonanie skončilo rozhodnutím o odvolaní, ktoré žalobca napadol predmetnou správnou žalobou v tomto\nkonaní pred správnym súdom.\n15. Žalovaný uvádza, že v správnej žalobe žalobca namieta totožné skutočnosti, aké tvorili už odvolacie\ndôvody v jeho odvolaní. Žalovaný nesúhlasí s primárnou námietkou žalobcu, že by rozhodnutia\nžalovaného boli postavené na aplikácií neprípustne retroaktívneho zákona č. 80/2013 Z. z. Žalovaný\ncituje relevantnú právnu úpravu a konštatuje, že žalobca odslúžil 15 rokov a 178 dní, z toho 9 rokov\na 299 dní do 30.04.2013, a teda nedosiahol v zmysle právnej úpravy predpokladaných 21 rokov štátnej\nslužby príslušníka, kedy by mu nárok na výsluhový dôchodok vznikol. Nakoľko žalobcovi vznikol nárok\nna výsluhový príspevok vo výške 24 % základu určeného podľa § 60 zákona č. 328/2002 Z. z., ktorý sa\nv napadnutých rozhodnutiach ustálil na sumu 227,33 € po znížení o sumu dane, považuje napadnuté\nrozhodnutia za vecne správne.\n16. K námietke retroaktivity zákona č. 80/2013 Z. z. žalovaný uvádza, že k definujúcim znakom právneho\nštátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany\npráv a právnej istoty (Pl. ÚS 16/95). Nie každá retroaktivita je však nezlučiteľná s princípmi právneho\nštátu. Žalovaný poukazuje na to, že v teórii sa rozlišuje na pravú retroaktivitu, ktorá sa nepripúšťa\na nepravú retroaktivitu, ktorá sa akceptuje na dosiahnutie ustanovených významných cieľov verejnej\nmoci. Žalovaný objasňuje, že pri pravej retroaktivite sa v novom právnom predpise neuzná právo alebo\npovinnosť založená právnymi skutočnosťami, ktoré sa na základe skoršieho právneho predpisu uznávali.\nŽalovaný uvádza ako príklad situáciu, kedy neskorší právny predpis so spätnou účinnosťou upravuje\nvzťahy, ktoré vznikli v minulosti ak dôsledkom toho nastane stav, že účinnosť neskoršieho právneho\npredpisu nastane skôr ako jeho platnosť. Naproti tomu pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva\nprávne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo ku vzniku určitých\nprávnych vzťahov. Ako príklad uvádza žalovaný situáciu, ak zákonodarca novým právnym predpisom\ns účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv a povinností, ktoré vznikli za platnosti\nskoršieho zákona. Žalovaný preto konštatuje, že ak nová právna úprava uznáva už nadobudnuté práva\n\npodľa skoršieho predpisu, avšak zavádza do budúcna obsahové zmeny, takáto novelizácia je prípustná\naj v kontexte zákazu retroaktivity ako princípu právneho štátu.\n17. Na záver žalovaný poukazuje na to, že nepravá retroaktivita v konečnom dôsledku nepôsobí do\nminulosti, ale iba do budúcnosti, pretože v zásade akceptuje stav, ktorý vznikol v minulosti (uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cdo 98/2010). Nepravá retroaktivita zákona znamená,\nže zákon právne kvalifikuje tie právne úkony, ku ktorým došlo ešte pred nadobudnutím jeho účinnosti,\nv dôsledku čoho však môže dôjsť k zmene alebo zrušeniu tých právnych účinkov, ktoré boli predtým\nspäté s ich uzavretím (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 38/99 zo dňa 23.06.1999). Nepravou\nretroaktivitou sa rozumie, ak neskorší zákon uzná skutkové podstaty alebo právne skutočnosti, ktoré\nvznikli počas účinnosti skoršieho zákona, súčasne však prináša určité zmeny právnych následkov,\nktoré s nimi súvisia, pokiaľ tieto právne následky v čase nadobudnutia účinnosti tohto nového zákona\nešte nenastali. (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/00 zo dňa 24.04.2001). Pri nepravej\nretroaktivite sa neposudzuje skoršie vzniknutý vzťah podľa novej právnej úpravy, ale podľa novej právnej\núpravy sa od okamihu účinnosti bude posudzovať len obsah práv a povinností tohto vzťahu. Pri nepravej\nretroaktivite sa právne vzťahy vzniknuté podľa starej právnej úpravy riadia novou právnou úpravou až\nodo dňa jej účinnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/26/2016 zo dňa 12.09.2017).\n18. Žalovaný na podklade uvedenej judikatúry uvádza, že zákon č. 80/2013 Z. z. uznávajúc práva\nnadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu zaviedol do budúcna nový režim a mechanizmus ich\nuplatňovania a právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej\nprávnej úpravy nový obsah. Žalovaný preto konštatuje, že retroaktivita v zákone č. 80/2013 Z. z. je\nnepravá, a preto prípustná. K námietke rozporu s princípom právnej istoty a diskriminácie žalovaný\nuvádza, že samotná zmena pravidiel v právnej úprave nemôže byť v rozpore s čl. 1 ods. 1 ústavy, ak sú\nzachované limity ústavnosti novej právnej úpravy. Žalovaný upozorňuje, že logika žalobcu by viedla už\nvopred k vylúčeniu akýchkoľvek zmien právnej úpravy v dosiaľ upravených otázkach.\n19. Vzhľadom k tomu žalovaný poukazuje na to, že do 30.04.2013 žalobca nemal nárok na výsluhový\ndôchodok, a preto ho nová právna úprava nijako nemohla poškodiť v jeho nárokoch, nakoľko táto právna\núprava s účinnosťou od 01.05.2013 uznáva služobný pomer žalobcu ako dobu služby hodnotenú na\nnárok na dávky a zároveň uznáva, že ak žalobca získa novoustanovený počet rokov na výsluhový\ndôchodok, nárok na výsluhový dôchodok mu vznikne. S účinnosťou od 01.05.2013 došlo teda len\nk zmene v počte rokov služby potrebných na vznik nároku na výsluhový dôchodok, pričom právne\npostavenie žalobcu sa s účinnosťou od 01.05.2013 zmenilo do budúcna čo sa týka obsahu práv žalobcu\nv osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia.\n20. Žalovaný tiež opakuje obsah dôvodovej správy k zákonu č. 80/2013 Z. z. Žalovaný poukazuje na\nto, že v dôvodovej správe sa navrhlo postupné zvyšovanie hranice na nárok na výsluhový dôchodok\nz dovtedajších 15 rokov služby na 25 rokov služby, pričom ale mali byť rešpektované práva tých\npolicajtov, ktorí dovtedy nárok na výsluhový dôchodok získali. Žalovaný ďalej opakuje, že žalobcovi\nnevznikol k 01.05.2013 nárok na výsluhový dôchodok, ktorý predpokladá splnenie 2 podmienok\nkumulatívne, a to (i) skončenie služobného pomeru a (ii) minimálny počet odslúžených rokov. Žalobca\npritom k 30.04.2013, ani v deň podania svojej žiadosti, nespĺňal ani jednu z nich, a preto bolo správne,\nak mu žalovaný priznal výsluhový príspevok, a nie výsluhový dôchodok, na ktorý nemá žalobca nárok.\nŽalovaný tiež odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 23Sa/17/2018 zo dňa 12.11.2018\nv skutkovo totožnej veci. Vzhľadom na to žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť v celom rozsahu.\n21. Uvedené vyjadrenie žalovaného bolo žalobcovi zaslané Krajským súdom v Nitre prípisom zo dňa\n24.10.2019 a žalobcovi bola poskytnutá lehota 20 dní na podanie repliky (vyjadrenia k vyjadreniu). Túto\nmožnosť žalobca využil a dňa 19.11.2019 podal na Krajský súd v Nitre repliku, v ktorej v plnom rozsahu\nodkázal na žalobné body správnej žaloby a konštatuje, že zákon č. 80/2013 Z. z. je prípadom pravej\nretroaktivity, ktorou bolo odňaté žalobcovi právo na výsluhový dôchodok po odslúžení si 15 rokov a žiadal\nrozhodnutia žalovaného zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.\n22. Krajský súd v Nitre repliku žalobcu zaslal prípisom zo dňa 27.11.2019 žalovanému na vyjadrenie\nsa k nej formou dupliky, na predloženie ktorej bola žalovanému daná lehota 20 dní odo dňa doručenia\nprípisu. Žalovaný možnosť dupliky nevyužil a k replike sa ďalej nevyjadril.\n\n23. Správny súd nariadil dňa 27.01.2020 vo veci pojednávanie, ktoré vytýčil na 23.03.2020 o 9:00 hod. na\nKrajskom súde v Nitre v pojednávacej miestnosti č. 1. Toto bolo 16.03.2020 odročené ešte predtým ako\nbolo správnemu súdu doručené podanie právneho zástupcu žalobcu, ktorý žiadal zrušiť termín vzhľadom\nna pandemickú situáciu COVID-19 a svojho vyššieho veku a z toho plynúce ohrozenie a tiež ospravedlnil\nneúčasť žalobcu. Nový termín pojednávania bol dňa 06.05.2020 vytýčený na 25.05.2020 o 9:00 hod. na\nKrajskom súde v Nitre v pojednávacej miestnosti č. 1.\n24. Na pojednávanie dňa 25.05.2020 sa dostavil poverený zamestnanec žalovaného, ktorý sa preukázal\npoverením žalovaného. Ďalej substituent právneho zástupcu žalobcu, ktorý predložil substitučné\nplnomocenstvo na zastupovanie na tomto pojednávaní udelené právnym zástupcom žalobcu. Prítomný\nbol aj žalobca osobne. Po otvorení pojednávania boli oboznámené rozhodnutia žalovaného.\n25. Pristúpilo sa k výsluchu žalobcu, ktorý zotrval na podanej správnej žalobe a jej dôvodoch\nv nej uvedených. Uviedol, že keď v roku 2004 nastúpil do policajného zboru, kritérium na priznanie\nvýsluhového dôchodku bolo odslúžiť 15 rokov, pričom sa započítala aj základná vojenská služba.\nPomernú časť svojho platu prispieval do sociálneho systému, z ktorého sa aj dôchodky aj PN vyplácajú.\nPamätá sa, že v roku 2011 došlo k zvýšeniu týchto odvodov o 5 – 6 %, avšak v roku 2013 sa zmenil\nzákon zákonom č. 80/2013 Z. z., ktorým boli zmenené podmienky pre priznanie výsluhového dôchodku.\nKonštatuje, že mu po odchode do civilu bol miesto výsluhového dôchodku priznaný výsluhový príspevok,\nčím sa cíti byť diskriminovaný oproti svojim kolegom, ktorí išli do výsluhového dôchodku v roku 2013 –\n2015. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť.\n26. Bol daný priestor na vyjadrenie právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý uviedol, že napadnuté\nrozhodnutia boli vydané na základe právnej úpravy účinnej od 01.05.2013, ktorú nepovažuje za súladnú\ns ústavou a princípmi právneho štátu. S právnym posúdením retroaktivity žalovaného nesúhlasí, pretože\ndotknuté právne predpisy neuznali právne skutočnosti, ktoré uznávali predpisy predchádzajúce. Podľa\njeho názoru nemôžu princípy ústavy ustúpiť neodôvodneným ekonomickým záujmom štátu. Odňatím\npráva na výsluhový dôchodok po 15 odslúžených rokoch došlo k porušeniu legitímnych očakávaní, ktoré\nžalobca pri nástupe do policajného zboru v roku 2004 legitímne nadobudol. Došlo k citeľnému zásahu\ndo predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci a k porušeniu garancie ochrániť fyzické osoby pred\nmocenskými zásahmi orgánov. Rozhodnutia žalovaného žiadal zrušiť a žalobcovi priznať plnú náhradu\ntrov konania.\n27. Pristúpilo sa k výsluchu zástupcu žalovaného, ktorý sa v plnom rozsahu pridržal písomného\nvyjadrenia, v ktorom bolo podrobne argumentované vo vzťahu ku všetkým námietkam žalobcu. Z toho\ndôvodu opakovanie nepovažoval za dôvodné a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Na otázku\nsudkyni ohľadom obdobných prípadov žalovaného tento uviedol, že v dôsledku podaných kasačných\nsťažností sú všetky tieto prípady ešte na Najvyššom súde SR.\n28. Bolo vyhlásené uznesenie, že správny súd konanie prerušuje a pojednávanie skončilo o 9:40 hod.\n29. V písomnom vyhotovení uznesenia č. k. 23Sa/69/2019-77 zo dňa 25.05.2020, právoplatné dňa\n17.06.2020 sa uvádza, že správny súd konanie prerušil do doby skončenia veci 23Sa/17/2018, v ktorej\nkoná Najvyšší súd SR o kasačnej sťažnosti, keďže rozhodnutie o tejto kasačnej sťažnosti môže mať\nvplyv na predmetný prípad.\n30. Uznesením č. k. 23Sa/69/2019-119 zo dňa 02.03.2023, právoplatné dňa 09.03.2023 správny súd\npokračoval v konaní, nakoľko vec 23Sa/45/2020 (pôvodne 23Sa/17/2018 pred zrušením rozsudku\nNajvyšším správnym súdom SR na základe podanej kasačnej sťažnosti – rozsudok sp. zn.\n7Sžsk/23/2019 zo dňa 20.05.2020) právoplatne skončila rozsudkom Najvyššieho správneho súdu sp.\nzn. Sžsk/28/2021 zo dňa 25.10.2022, a to tak, že sa kasačná sťažnosť zamietla v dôsledku čoho\nodpadla prekážka, ktorú správny súd v predmetnom prípade identifikoval, pre čo bolo potrebné v konaní\npokračovať.\n31. Nakoľko dňa 31.05.2023 predmetná vec nebola právoplatne skončená prešla v zmysle zákona č.\n155/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov dňom 01.06.2023\nna Správny súd v Bratislave, pretože dňom 01.06.2023 prešla právomoc vo všetkých veciach, v ktorých\n\nbola od 01.06.2023 daná právomoc správneho súdu z Krajského súdu v Bratislave, Nitre, a Trnave na\nSprávny súd v Bratislave.\nIV.\nRelevantné právne predpisy\n32. Podľa § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov, ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z\nkrajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc\nsprávnych súdov, a to: z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave\nna Správny súd v Bratislave.\n33. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), slovenská\nrepublika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\n34. Podľa čl. 39 ods. 1 ústavy, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri\nnespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.\n35. Podľa čl. 39 ods. 7 ústavy, podrobnosti o právach podľa odsekov 1 až 6 ustanoví zákon.\n36. Podľa čl. 51 ods. 1 ústavy, domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44\naž 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.\n37. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZSZPV“) v znení účinnom do 30.04.2013, policajt a\nprofesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, má nárok na výsluhový dôchodok, ak služobný\npomer trval najmenej 15 rokov.\n38. Podľa § 38 ods. 1 ZSZPV v znení účinnom od 01.05.2013, policajt a profesionálny vojak, ktorému sa\nskončil služobný pomer, má nárok na výsluhový dôchodok, ak služobný pomer trval najmenej 25 rokov.\n39. Podľa § 143aa ZSZPV v znení účinnom od 01.05.2013, policajt alebo profesionálny vojak, ktorého\nslužobný pomer vznikol pred 1. májom 2013 a skončí po 30. apríli 2013, má nárok na výsluhový\ndôchodok, ak jeho služobný pomer trval\na) najmenej 15 rokov pred 1. májom 2013,\nb) najmenej 16 rokov, z toho pred 1. májom 2013 menej ako 15 rokov, ale najmenej 14 rokov,\nc) najmenej 17 rokov, z toho pred 1. májom 2013 menej ako 14 rokov, ale najmenej 13 rokov,\nd) najmenej 18 rokov, z toho pred 1. májom 2013 menej ako 13 rokov, ale najmenej 12 rokov,\ne) najmenej 19 rokov, z toho pred 1. májom 2013 menej ako 12 rokov, ale najmenej 11 rokov,\nf) najmenej 20 rokov, z toho pred 1. májom 2013 menej ako 11 rokov, ale najmenej 10 rokov,\ng) najmenej 21 rokov, z toho pred 1. májom 2013 menej ako 10 rokov, ale najmenej 9 rokov,\nh) najmenej 22 rokov, z toho pred 1. májom 2013 menej ako 9 rokov, ale najmenej 8 rokov,\ni) najmenej 23 rokov, z toho pred 1. májom 2013 menej ako 8 rokov, ale najmenej 7 rokov,\nj) najmenej 24 rokov, z toho pred 1. májom 2013 menej ako 7 rokov, ale najmenej 6 rokov,\nk) najmenej 25 rokov, z toho pred 1. májom 2013 menej ako 6 rokov.\n40. Podľa § 31 ods. 1 písm. a) bod 1 ZSZPV, výsluhový príspevok patrí v rozsahu a za podmienok\nustanovených týmto zákonom policajtovi okrem hasiča, ktorého služobný pomer skončil uvoľnením.\n41. Podľa § 143y ods. 1 písm. c) bod 10 ZSZPV v znení účinnom od 01.05.2013, výsluhový príspevok\npatrí odo dňa nasledujúceho po dni skončenia služobného pomeru policajtovi a profesionálnemu\nvojakovi, ktorí splnili podmienky uvedené v § 143x po dobu troch rokov, ak ich služobný pomer trval\npätnásť až dvadsať skončených rokov, z toho pred 1. májom 2013 deväť skončených rokov.\n42. Podľa § 58 ods. 1 písm. a) a písm. f) ZSZPV, dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na\nvznik nároku na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový\ndôchodok a pre výšku týchto dávok je doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej vojenskej\n\nslužby, alebo prípravnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe\njej výkonu.\n43. Podľa § 58 ods.1 písm. f) ZSZPV, dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik\nnároku na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok\na pre výšku týchto dávok je doba trvania služobného pomeru od 1. januára 1993 v ozbrojených\nbezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch, v Slovenskej informačnej službe, v Národnom\nbezpečnostnom úrade a v ozbrojených silách Slovenskej republiky.\n44. Podľa § 60 ods. 1 ZSZPV v znení účinnom od 01.05.2013, základ na výpočet výsluhového\npríspevku, odchodného, úmrtného, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku sa zistí\nz priemerného mesačného služobného platu dosiahnutého v období posledných desiatich skončených\nkalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru u policajta podľa odseku 2 a u\nprofesionálneho vojaka podľa odseku 4.\n45. Podľa § 60 ods. 2 ZSZPV v znení účinnom od 01.05.2013, priemerným mesačným služobným platom\npolicajta je podiel súčtu mesačných služobných platov, okrem súčtu služobných platov poskytnutých za\nobdobia dočasnej neschopnosti, ktoré mu patrili v príslušných kalendárnych rokoch podľa odseku 1, a\ncelkového počtu kalendárnych dní, za ktoré tieto služobné platy patrili; takto zistený podiel sa vynásobí\nkoeficientom 30,417 a zaokrúhli sa na eurocent smerom nahor.\n46. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“), od dane\nsú oslobodené aj dávky výsluhového zabezpečenia a služby sociálneho zabezpečenia príslušníkov\nozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Národného bezpečnostného\núradu, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby a Slovenskej informačnej služby\nposkytované podľa osobitných predpisov49) okrem výsluhového príspevku, odchodného a rekreačnej\nstarostlivosti.\n47. Podľa § 15 písm. a) bodu 1a ZDP, sadzba dane je, okrem § 15a, § 43 a 44, pre\nfyzickú osobu zo základu dane zisteného podľa § 4 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne\n176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane.\n48. Podľa čl. 12 ods. 1 ústavy, ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a\nslobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\n49. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a\no ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)\n(ďalej len „ADZ“), v systéme sociálneho zabezpečenia v zamestnaní diskriminácia nie je rozdielne\nzaobchádzanie z dôvodu veku, ktoré spočíva v ustanovení rôznych vekových hraníc na vznik nároku\nna starobný dôchodok a invalidný dôchodok v tomto systéme, ako aj v ustanovení rôznych vekových\nhraníc v tomto systéme pre zamestnancov alebo skupiny zamestnancov, a používanie rôznych spôsobov\nvýpočtu týchto dôchodkov, ktoré sú založené na kritériu veku; to neplatí, ak by súčasne došlo k\ndiskriminácii z dôvodu pohlavia.\n50. Podľa § 8a ods. 1 ADZ, diskriminácia nie je prijatie dočasných vyrovnávacích opatrení orgánmi\nverejnej správy alebo inými právnickými osobami smerujúcich k odstráneniu znevýhodnení vyplývajúcich\nz dôvodov rasového alebo etnického pôvodu, príslušnosti k národnostnej menšine alebo etnickej\nskupine, rodu alebo pohlavia, veku alebo zdravotného postihnutia, ktorých cieľom je zabezpečiť rovnosť\npríležitostí v praxi. Dočasnými vyrovnávacími opatreniami sú najmä opatrenia\na) zamerané na odstránenie sociálneho alebo ekonomického znevýhodnenia, ktorými sú nadmerne\npostihnutí príslušníci znevýhodnených skupín,\nb) spočívajúce v podporovaní záujmu príslušníkov znevýhodnených skupín o zamestnanie, vzdelávanie,\nkultúru, zdravotnú starostlivosť a služby,\nc) smerujúce k vytváraniu rovnosti v prístupe k zamestnaniu, vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti a\nbývaniu, a to najmä prostredníctvom cielených prípravných programov pre príslušníkov znevýhodnených\nskupín alebo prostredníctvom šírenia informácií o týchto programoch alebo o možnostiach uchádzať sa\no pracovné miesta alebo miesta v systéme vzdelávania.\n\n51. Podľa § 199 ods. 1 písm. h) zákona č. 162/2015 Z. z. správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“),\nsociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie príslušného útvaru sociálneho\nzabezpečenia.\n52. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych\nveciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n53. Podľa § 6 písm. c), správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.\n54. Podľa § 10 SSP, na konanie a rozhodovanie v správnom súdnictve sú vecne príslušné Správny súd v\nBratislave, Správny súd v Banskej Bystrici a Správny súd v Košiciach, ak tento zákon neustanovuje inak.\n55. Podľa § 13 ods. 3 SSP, v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam o poskytovaní právnej pomoci\npodľa osobitného predpisu, v konaniach podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a na konanie o vykonateľnosti\nrozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy je miestne príslušný správny súd, v ktorého obvode má\nžalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo; ak takého súdu niet a žalobcom je fyzická\nosoba, je miestne príslušný správny súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje.\n56. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak\nide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.\n57. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n58. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi\nprávo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu\nštátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.\nV.\nPrávne posúdenie správneho súdu\n59. Ako prvé správny súd uvádza, že predmetná správna žaloba bola pôvodne podaná a prejednávaná\nna Krajskom súde v Nitre, pričom nakoľko do 01.06.2023 vo veci nebolo právoplatne rozhodnuté týmto\ndňom na základe § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov prešla právomoc na novozriadené správne súdy a tým prešla aj právomoc\nkonať a rozhodovať o tejto správnej žalobe z Krajského súdu v Nitre na Správny súd v Bratislave, do\nktorého obvodu tento spadol. Vec bola na Správnom súde v Bratislave prijatá a vedená pod spisovou\nznačkou pôvodnou, avšak s pripojením poznávacej skratky „NR“, nakoľko ide o spis z Krajského súdu\nv Nitre, aby nedošlo k tomu, že dva rôzne prípady z rôznych krajských súdov by mali tú istú spisovú\nznačku na Správnom súde v Bratislave.\n60. Správny súd ako vecne a miestne príslušný na základe správnej žaloby preskúmal rozhodnutia\nžalovaného, a to aj nad rámec žalobcom uvádzaných žalobných bodov, nakoľko ide o sociálnu vec a na\nzáklade administratívneho spisu preskúmal tiež administratívne konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo\na dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.\n61. Správny súd vyhlásil rozhodnutie o správnej žalobe na pojednávaní dňa 27.02.2025, na ktoré boli\núčastníci riadne predvolaní, pričom žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu svoju neúčasť\nospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci bez jeho prítomnosti.\n62. Predmetom prieskumu bolo rozhodnutie o odvolaní žalovaného a rozhodnutie jemu podriadeného\nútvaru ako rozhodnutie 1. stupňa, ktorými vyhovel žalovaný žiadosti žalobcu a priznal tomuto výsluhový\npríspevok na dobu 3 rokov od 01.01.2019 do 31.12.2021 vo výške 227,33 € mesačne.\n63. Správny súd úvodom konštatuje, že žalovaný riadne zistil skutkový stav veci a súčasťou\nadministratívneho spisu sú všetky relevantné podklady, ktoré bolo potrebné obstarať na to, aby vo\nveci bolo možné riadne aplikovať relevantné právne normy a vydať riadne odôvodnené a zisteniami\n\nsprávneho orgánu skutkovo podložené rozhodnutie, a túto skutočnosť napokon žalobca vo svojej žalobe\nani nenamietal.\n64. Správny súd mal za to, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca odslúžil ako\npríslušník ozbrojených síl v základnej vojenskej službe od 01.10.1998 do 23.09.1999 a ako príslušník\npolicajného zboru Slovenskej republiky od 01.07.2004 do 31.12.2018 celkovo spolu 15 rokov a 180 dní,\nz čoho mu boli 2 dni, ktoré strávil od 09.10.2018 do 10.10.2018 odpočítané a výsledná doba služby, ktorá\nje rozhodujúca na účely výpočtu vzniku nároku na dávky osobitného systému sociálneho zabezpečenia\npríslušníkov tak zodpovedala 15 rokov a 178 dní ku dňu podania žiadosti o výsluhový dôchodok ako\ndávky osobitného systému sociálneho zabezpečenia príslušníkov žalobcom.\n65. Správny súd považoval medzi stranami za sporný údajný nesúlad novelizovanej právnej úpravy\ns princípmi právneho štátu, ktorú považuje žalobca za retroaktívnu. Na základe tejto novelizovanej\nprávnej úpravy žalovaný nepriznal výsluhový dôchodok žalobcovi, ale aplikujúc novelizovanú právnu\núpravu na základe zákona č. 80/2013 Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 328/2002 Z. z. (ZSZPV),\ns účinnosťou od 01.05.2013, priznal žalovaný žalobcovi, namiesto výsluhového dôchodku, výsluhový\npríspevok.\n66. Správny súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcu, že by právna úprava zákona č. 328/2002\nZ. z. (ZSZPV), novelizovaná zákonom č. 80/2013 Z. z., ktorou sa s účinnosťou od 01.05.2013 zmenili\npotrebné počty odslúžených rokov na vznik nároku na výsluhový dôchodok, boli retroaktívne tak, že by\nišlo o retroaktivitu, ktorá je v rozpore s princípmi právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 ústavy, na ktorých\nje Slovenská republika založená.\n67. Ako správne vo svojom vyjadrení upozorňuje žalovaný, v právnej teórií sa rozlišuje retroaktivita\nna pravú a nepravú. Význam rozlišovania pravej a nepravej retroaktivity je dôležitý práve z toho\ndôvodu, že pravá retroaktivita sa v právnom štáte zakazuje, zatiaľ čo nepravá retroaktivita sa v zásade\npripúšťa. Rozdiel medzi nimi je neraz ťažké identifikovať, avšak judikatúra v zásade uznala, že je nutné\nrozlišovať tieto dva druhy retroaktivity práve na účinkoch, ktoré právna úprava má vo vzťahu k právam\na povinnostiam, ktoré možno považovať za spojené s určitým statusom alebo postavením v právnom\nsystéme. Pokiaľ právna úprava má so spätnou účinnosťou vplyv na právne skutočnosti, ktoré ovplyvňujú\npriamo vznik zmenu alebo zánik takéhoto právneho postavenia, ktoré už bolo nadobudnuté, takáto\nprávna úprava sa považuje za retroaktívnu v zmysle pravej (neprípustnej) retroaktivity (Nález ústavného\nsúdu Slovenskej republiky č. k. Pl. ÚS 16/09-51, rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 7Sžsk/28/2021 zo dňa 25.10.2022).\n68. Nepravou retroaktivitou sa rozumie, ak neskorší zákon uzná skutkové podstaty alebo právne\nskutočnosti, ktoré vznikli počas účinnosti skoršieho zákona, súčasne však prináša určité zmeny právnych\nnásledkov, ktoré s nimi súvisia, pokiaľ tieto právne následky v čase nadobudnutia účinnosti tohto nového\nzákona ešte nenastali (uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 3/00 zo dňa 24.04.2001). Pri\nnepravej retroaktivite sa neposudzuje skoršie vzniknutý vzťah podľa novej právnej úpravy, ale podľa\nnovej právnej úpravy sa od okamihu účinnosti bude posudzovať len obsah práv a povinností tohto\nvzťahu. Pri nepravej retroaktivite sa právne vzťahy vzniknuté podľa starej právnej úpravy riadia novou\nprávnou úpravou až odo dňa jej účinnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Sžso/26/2016 zo\ndňa 12.09.2017).\n69. Zákonom č. 80/2013 Z. z. zákonodarca zmenil ZSZPV tak, že s účinnosťou novely zákona upravil\npočet rokov, ktoré je potrebné odslúžiť na to, aby vznikol príslušníkovi po skončení štátnej služby nárok\nna výsluhový dôchodok a výsluhový príspevok, a to z pôvodných 15 na 25 rokov. Ak zákonodarca zmení\nobsah určitých práv a povinností, aj tých práv a povinností, ktoré už boli nadobudnuté za účinnosti\npredchádzajúcej právnej úpravy, môže ísť o nepravú retroaktivitu, a to vtedy, ak sú uznávané právne\nskutočnosti na základe ktorých došlo k vzniku právnych vzťahov za účinnosti predchádzajúcej právnej\núpravy. Takýmto zmenám princíp zákazu retroaktivity nebráni, pretože sa považuje za prípustné, pokiaľ\nnová právna úprava, s účinnosťou do budúcnosti, zmení obsah práv a povinností vyplývajúcich z určitého\nstatusu alebo postavenia, a to aj vtedy, ak tieto sú právnymi skutočnosťami, ktoré ovplyvňujú vznik\niného právneho postavenia, ktoré je od aktuálneho právneho postavenia závislé (Nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, č. k. Pl. ÚS 16/09-51, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.\n\n4Cdo 98/2010 zo dňa 29.06.2010, rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.\n7Sžsk/28/2021 zo dňa 25.10.2022).\n70. Žalobca sa mýli, ak zastáva právny názor, že dňom nástupu do štátnej služby príslušníka dňa\n01.07.2004 nadobudol právo po 15 rokov odísť do výsluhového dôchodku. Žalobca nerozlišuje v tomto\nsmere medzi jednotlivými právnymi postaveniami a právnymi skutočnosťami, ktoré ich vznik, zmenu\nalebo zánik ovplyvňujú. Vzájomnú závislosť nesprávne identifikuje ako už krok ďalší v chode vecí, keď\nsa nesprávne domnieva, že ak 01.07.2004 nastúpil do štátnej služby príslušníka policajného zboru, táto\nprávna skutočnosť zároveň podmienila jeho nárok na výsluhový dôchodok. V skutočnosti však nie nástup\ndo štátnej služby príslušníka, ale až splnenie podmienok podľa § 38 ods. 1 ZSZPV, boli predpokladom\nna priznanie výsluhového dôchodku. Žalobca síce svojim nástupom do štátnej služby nadobudol právne\npostavenie – služobný pomer, ktoré mu zaručovalo možnosť jedného dňa v budúcnosti, keď splní\npodmienky podľa § 38 ods. 1 ZSZPV, získať nárok na výsluhový dôchodok. Samotným nástupom však\ntento nárok na priznanie výsluhového dôchodku nezískal, pretože nesplnil na to zákonné podmienky. Aj\n§ 38 ods. 1 ZSZPV v pôvodnom znení zakladal právny nárok na priznanie výsluhového dôchodku až v\nmomente skončenia služobného pomeru, za podmienky, že tento služobný pomer trval predpokladanú\ndobu. Z uvedeného je potom zrejmé, že na vznik nároku je nutné, aby v deň podania žiadosti žiadateľ\nspĺňal vždy aktuálne podmienky na nárok, a iba v takom prípade sa môže domáhať priznania dávky.\nJe teda nutné odlišovať právne postavenie subjektu, ktorý už splnil predpoklady na priznanie dávky\na právne postavenie subjektu, ktorý splnil iba jeden z predpokladov na to, že v budúcnosti bude možno\nspĺňať podmienky na určité iné právne postavenie.\n71. Správny súd preto zdôrazňuje, že žalobca nesprávne právne posudzuje vec, ak svoj nástup do\nštátnej služby príslušníka hodnotí tak, že mu tým vzniklo právo, aby vo vzťahu k pravidlám, ktorými sa\nbude riadiť vznik jeho nároku na výsluhový dôchodok, nemohlo dôjsť ku zmene. Takéto právo žalobcu\nneexistuje, nemá oporu v právnej úprave a nemalo ho ani v čase, keď žalobca do štátnej služby\npríslušníka policajného zboru nastúpil.\n72. Zákon č. 80/2013 Z. z. teda nepôsobí retroaktívne, pretože v plnej miere zohľadňuje skutočnosť z\nminulosti, že žalobca dňom 01.05.2013 stále bol príslušníkom policajného zboru, nijako mu neodňal,\nani neovplyvnil počet rokov doby štátnej služby príslušníka, ktoré ku dňu 30.04.2013 odslúžil z pohľadu\ndovtedy získaných rokov rozhodujúcich na vznik práva na priznanie výsluhového dôchodku. Jediný\nrozdiel, ktorý priniesla novela zákona, spočíval v tom, že s účinnosťou od 01.05.2013 bola zmenená\n(predĺžená) doba, ktorú by mal žalobca odslúžiť, na to, aby mu vznikol nárok na výsluhový dôchodok.\nTakáto právna úprava je nepravo retroaktívna preto, lebo v skutočnosti nejde o retroaktivitu, ale o zmenu\nobsahu práv s účinnosťou až odo dňa účinnosti novej právnej úpravy (Nález ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, č. k. Pl. ÚS 16/09-51, rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.\n7Sžsk/28/2021 zo dňa 25.10.2022).\n73. Správny súd vzhľadom na žalobcovu námietku rozporu právnej úpravy s princípom ochrany\nlegitímnych očakávaní vo vzťahu k zákonu č. 80/2013 Z. z. považuje za potrebné poukázať na to, že\nnáhle zmeny pravidiel súvisia s kategóriami retroaktivity, ochrany nadobudnutých práv a legitímnym\nočakávaním vychádzajúcim z tradície (pôvodne nemeckej) administrativistiky (porov. tiež Hendrych,\nD.: Správní právo, obecná část. 7. vydání. Praha: C. H. Beck 2009, s. 813). Takéto legitímne\nočakávanie, účelom ktorého je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci, je potrebné\nmetodicky odlišovať od konceptu legitímneho očakávania, ktorým Európsky súd pre ľudské práva\ndefinuje predmet ochrany, a teda aplikovateľnosť čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. Pl. ÚS 16/09-51,\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 10 Sžso/68/2014 zo dňa 26.08.2015, rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Sžsk/28/2021 zo dňa 25.10.2022).\n74. Ako ale správny súd uviedol vyššie, žiadne legitímne očakávania z dôvodu zmeny zákona vo\nvzťahu k žalobcovi nemohli byť prijatím zákona č. 80/2013 Z. z. porušené, keďže očakávanie, že počas\ndoby žalobcovho služobného pomeru sa nijako nezmenia pravidlá na priznanie nároku na výsluhový\ndôchodok, nie je legitímne. Žalobca totiž nikdy nemal právne postavenie, ktoré by mu garantovalo, že\npravidlá pre priznanie nároku na výsluhový dôchodok zostanú nezmenené. Ak teda aj žalobca takéto\nočakávania mal, neboli založené na riadnom výklade práva, a preto nemohli byť ani legitímne.\n\n75. Zákonodarca sa podľa názoru správneho súdu navyše zaoberal otázkou nepravej retroaktivity a\nochranou legitímnych očakávaní (čitateľnosť a predvídateľnosť správania sa orgánov verejnej moci)\nv rámci novelizácie pôvodného zákona tým, že vyvažoval novelizovanú právnu úpravu zákonom č.\n80/2013 Z. z. prechodnými ustanoveniami, v rámci ktorých sa vysporiadal s postavením príslušníkov,\nktorým sa dňom účinnosti tohto zákona zmenili pravidlá na vznik nároku na výsluhové dávky osobitného\nsystému sociálneho zabezpečenia. V § 143aa a v § 143y novelizovaného ZSZPV hranice na vznik\nnároku na výsluhové dávky osobitného systému sociálneho zabezpečenia príslušníkov neurčil pre\nvšetkých rovnako, ale odstupňoval sa tak, že zmiernil dopady zmeny z pôvodných 15 rokov smerom\nk novým 25 rokom. Vo vzťahu k príslušníkom, ktorí toho času už boli v štátnej službe sa teda tieto hranice\nneposunuli nárazovo, ale postupne, pričom kritériom bol práve pomer odslúžených rokov v štátnej službe\npríslušníka ku hranici na vznik nároku na výsluhovú dávku osobitného systému sociálneho zabezpečenia\nv deň predchádzajúci účinnosti novelizácie. Tým si polepšil vo svojom postavení aj žalobca. Ak by totižto\ntieto prechodné ustanovenia neexistovali, dňom zániku služobného pomeru by žalobcovi bol vznikol len\nnárok na výsluhový príspevok na 1 rok, a nie až 3 roky, ako mu vznikol podľa § 143y. Rovnako sa mu\nhranica nároku na vznik výsluhového dôchodku posunula len na 21 odslúžených rokov v štátnej službe\npríslušníka, nie na 25 rokov.\n76. Ak žalobca ďalej namieta, že právna úprava je vo vzťahu k nemu diskriminačná, pretože má\nrôzne účinky na príslušníkov v štátnej službe v závislosti od dĺžky služobného pomeru, správny súd sa\ns odkazom na vyššie uvedený výklad prechodných ustanovení nemôže s takouto námietkou žalobcu\nstotožniť. Námietka žalobcu je totiž založená na nesprávnom právnom posúdení diskriminácie, keď\nžalobca nezadefinoval kvalifikovaný dôvod diskriminácie. Správny súd poukazuje na § 8 ods. 4 ADZ\npodľa ktorého nie je diskrimináciou z dôvodu veku, ak sa rozdielne zaobchádza v systéme sociálneho\nzabezpečenia s rôznymi osobami na základe rôznych vekových hraníc na vznik nároku na starobný\ndôchodok a invalidný dôchodok v tomto systéme. Výsluhový dôchodok je síce poskytovaný na základe\nodlišnej právnej skutočnosti ako v § 8 ods. 4 ADZ spomenutý starobný alebo invalidný dôchodok\n(rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/37/2023 zo dňa 31.07.2024),\nale principiálne ide o tú istú logiku rôzneho zaobchádzania s príslušníkmi v štátnej službe na základe\nrôznej dĺžky výkonu štátnej služby. Správny súd teda uvádza, že nie je diskrimináciou žalobcu zo strany\nžalovaného, ak sú vo vzťahu k nároku na výsluhový dôchodok žalobcu stanovené odlišné pravidlá\nv osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, než aké sú v tom istom systéme ustanovené pre iných\npríslušníkov policajného zboru alebo v širšom rámci príslušníkov tých-ktorých bezpečnostných zložiek.\n77. Len na doplnenie správny súd uvádza, že aj keby takéto osobitné pravidlo v antidiskriminačnom\nzákone nebolo, aj tak by skutočnosť rôznej dĺžky odslúžených rokov podľa § 143aa v porovnaní s §\n38 ods. 1 ZSZPV alebo § 38 ods. 1 ZSZPV v znení účinnom do 30.04.2013 nebolo diskriminačné,\npretože tieto rôzne hranice odslúžených rokov v štátnej službe príslušníka boli ustanovené práve ako\nopatrenie tzv. pozitívnej diskriminácie, teda naopak sa privilegovali príslušníci, ktorí ku dňu účinnosti\nzákona č. 80/2013 Z. z. mali odslúžený vyšší počet rokov, než iní príslušníci, a boli teda k nároku na\nvýsluhový dôchodok bližšie ako iní príslušníci. Rozdielne zaobchádzanie tu teda je tzv. afirmatívnou\nakciou – prejavom pozitívnej diskriminácie, ktorou sa zákonodarca snaží vyrovnávať dôsledky novely\nzákona, ktorá má práve chrániť príslušníkov, ktorí sú v pomere odslúžených rokov k hranici nároku na\nvznik výsluhového dôchodku ku dňu účinnosti novely bližšie, ako iní príslušníci, viď výklad týkajúci sa\nlegitímnych očakávaní vyššie.\n78. Napokon, pokiaľ žalobca namietal, že došlo k porušeniu jeho ústavných práv na primerané\nhmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 ods. 1 ústavy, správny súd poukazuje na čl. 51 ods.\n1 ústavy, podľa ktorých sa možno aj tohto ústavného práva podľa čl. 39 ods. 1 ústavy domáhať len\nv medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Správny súd preto upozorňuje, že toto ústavné\nprávo nemá všeobecný charakter a jeho obsah a rozsah je zásadne obmedzený príslušným právnym\npredpisom, ktorý ho vykonáva. V predmetnom prípade týmto právnym predpisom je ZSZPV účinný ku\ndňu rozhodovania o nároku na výsluhovú dávku osobitného systému sociálneho zabezpečenia žalobcu.\n79. Žalobca vo svojej žalobe vzniesol námietku, že napadnuté rozhodnutie je vydané na základe\nprávnej úpravy, ktorú považuje za nesúladnú s Ústavou SR, pretože pôsobí podľa jeho názoru\nretroaktívne, pretože došlo v jeho prípade k narušeniu právnych skutočností, ktoré už vznikli počas\nplatnosti a účinnosti zákona, čím došlo k porušeniu práv žalobcu nadobudnutých podľa dovtedy platného\n\nustanovenia a takáto zmena zákonných podmienok nároku na výsluhový dôchodok je podľa jeho názoru\nneprípustná.\n80. Vzhľadom na to požiadal správny súd, aby pred rozhodnutím vo veci prerušil konanie podľa §\n100 ods. 1 písm. b/ SSP a podal Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania o súlade právnych\npredpisov. Správny súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, pretože dospel k záveru, že nie\nsú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom SR. Správny\nsúd má za to, že nový právny predpis, a to zákon č. 80/2013 Z.z., ktorý zmenil a doplnil zákon č.\n328/2002 Z.z., ktorým došlo k zmene mechanizmu priznávania výsluhových dôchodkov vyplácaných\nz osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, ktorý nadobudol účinnosť od 01.\n05. 2013, uznávajúc práva nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu, zaviedol do budúcna nový\nrežim a mechanizmus ich uplatňovania a právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy, priznáva\nodo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V danom prípade sa teda jedná o nepravú\nretroaktivitu, ktorá je v právnom poriadku Slovenskej republiky prípustná.\n81. Nepravá retroaktivita nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych\nvzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje,\nak nová právna úprava uznáva práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu, a\nzároveň zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus uplatnenia týchto práv, alebo pokiaľ právam\nnadobudnutým za skoršej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah.\n82. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd uzavrel všetky námietky žalobcu tvoriace\njeho žalobné body uvedené v správnej žalobe ako nedôvodné.\n83. Vzhľadom na to, že ide o sociálnu vec, správny súd pristúpil aj k preskúmaniu rozhodnutia\nžalovaného z pohľadu správnosti priznania výsluhového príspevku a dospel k záveru, že rozhodnutia\nžalovaného sú zákonné a vecne správne.\n84. Žalobcovi, keďže nespĺňal nárok na výsluhový dôchodok, pričom však spĺňal nárok na výsluhový\npríspevok, bol tento výsluhový príspevok riadne priznaný, pričom mu bola riadne vypočítaná výška\ntohto príspevku. Rozhodnutie žalovaného bolo preto podľa názoru správneho súdu vydané v súlade so\nzákonom a je ho možné považovať za vecne správne.\n85. Správny súd teda nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť rozhodnutie žalovaného\norgánu zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 199 SSP zamietol.\n86. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému\nprávo na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 168 SSP nepriznal, keďže nevzhliadol na strane\nžalovaného dôvodne vynaložené trovy konania, ktorých nahradenie by bolo z pohľadu žalovaného\nmožné od žalobcu spravodlivo požadovať. Žalobcovi, vzhľadom na jeho neúspech vo veci, podľa § 167\nods. 1 SSP (a contrario) právo na priznanie náhrady trov konania nevzniklo.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť.\nO kasačnej sťažnosti rozhodne Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Kasačnú sťažnosť možno\npodať v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa\npodáva na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je\nzachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu\nje určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej ako „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\n\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa\nvymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že\nsťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439\nods. 3 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môže v konaní o kasačnej sťažnosti zvoliť na zastupovanie\nadvokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 26 ods. 2 v spojení s § 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:e32b1075-6025-4c01-8a46-cfd390ea45a4", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/00 z 24. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-24", "citacie_n": 227, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e32b1075-6025-4c01-8a46-cfd390ea45a4"}, {"guid": "ussr:2e069517-c169-4899-a93a-4d7f1256943d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 38/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 38/99 z 23. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-23", "citacie_n": 177, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1999.1"}, {"guid": "daa68945-1713-4f92-9766-8978cd06a512:e5935fe9-c094-4e73-99ea-276d3e619ad6", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:1018200115.2", "spisova_znacka": "23Sa/17/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sa/17/2018 z 11. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2018-11-11", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:1018200115.2"}], "citovane_v": []}