{"guid": "3949ce18-4845-4fec-925a-2179af5e156a:bc1c0f85-4e0d-4ae0-b522-f614ced1aabf", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:4020200230.1", "spisova_znacka": "NR-26S/22/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-26S/22/2020 z 27. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 27. mája 2025, sp. zn. NR-26S/22/2020, ECLI:SK:SpSBA:2025:4020200230.1", "identifikacne_cislo": "4020200230", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Monika Kadlicová", "sudca_id": 416, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-monika-kadlicova-416", "datum_vydania": "2025-05-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bc1c0f85-4e0d-4ae0-b522-f614ced1aabf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:4020200230.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:4020200230.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:4020200230.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n1S/77/2023\n4020200230\n27. 05. 2025\nMgr. Monika Hrašnová\nECLI:SK:SpSBA:2025:4020200230.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek\nsenátu Mgr. Simony Kočišovej, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Barbory Vrbovej v právnej veci\nžalobcu: TOPNAD, a.s. Pod kalváriou 4602/72A, Topoľčany, IČO: 36 528 978, zastúpený: Gajdošík &\nPartners, advokátska kancelária, Miletičova 23, Bratislava, IČO: 56 680 317, proti žalovanému: Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100547770/2020 zo dňa 27.02.2020, takto\nrozhodol:\nI. Súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100547770/2020 zo dňa 27.02.2020\na rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 102178889/2019 zo dňa 17.09.2019 z r u š u j e a vec v r a c\ni a Daňovému úradu Nitra na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Nitra (pobočka Topoľčany) (ďalej aj len „správca dane“) vykonal u žalobcu kontrolu\nDPH za zdaňovacie obdobie január 2015. Na základe výsledkov daňovej kontroly vydal správca dane\nrozhodnutie č. 102178889/2019 z 17.09.2019 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým vyrubil\nžalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie január 2015 v sume 2 000,- eur. Správca dane konštatoval,\nže nespochybnil reálnu existenciu materiálneho plnenia, ale v prejednávanej veci nebolo preukázané\ndodanie služby deklarovaným dodávateľom. Správca dane konštatoval, že neakceptuje preukázanie\nsplnenia formálnych podmienok uvedených v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51\nods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len ,,zákon o DPH“) z\ndôvodu, že kontrolovaný platiteľ neprijal všetky rozumné opatrenia, ktoré od neho možno dôvodne\npožadovať na zabezpečenie toho, aby jeho prijaté plnenie neboli súčasťou podvodu. Ďalej konštatoval,\nže v preverovanom prípade došlo k podvodnému konaniu, ktoré spočívalo na rokovaní odpočítania\ndane, ktorá nebola na začiatku podvodného obchodného reťazca odvedená následne bola postupne\nv obchodnom reťazci, v ktorom vzájomné transakcie nezodpovedajú bežným obchodným transakciám,\nlen formálne vykazovaná, pričom žalobca - kontrolovaný daňový subjekt o tom mal a mohol vedieť.\n2. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.\n100547770/2020 z 27.02.2020 tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n3. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu\nbola cestná nákladná doprava, výroba, oprava, údržba, renovácia dopravných vozidiel a náhradných\n\ndielov, veľkoobchod - dopravné prostriedky, motorové vozidlá, náhradné diely. Ďalej prevzal zistenia\nsprávcu dane, v rámci ktorých správca dane kontrolou dokladov, predložených žalobcom zistil, že\nžalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej\nfaktúry č. 3001201503 zo dňa 30.01.2015 v celkovej sume 12 000,- eur so základom dane v sume\n10 000,- eur a DPH 20 % vo výške 2 000,- eur za dodanie služby (reklamno-propagačné služby reklamný banner B 7300 x 200 px zobrazovaný na úvodnej stránke portálu A. v mesiaci január 2015) od\ndodávateľa FLER spol. s.r.o. so sídlom Seberíniho 1, Bratislava, IČO 47 528 869 (ďalej aj len „FLER\").\nSpoločnosť FLER bola dobrovoľne vymazaná z obchodného registra dňa 26.04.2017 a jej právnym\nnástupcom sa v dôsledku zlúčenia stala spoločnosť SAMOS SLOVAKIA s.r.o. so sídlom Betliarska\n12, Bratislava, IČO: 46 061 151 (ďalej aj len „SAMOS SLOVAKIA\"), ktorej spoločníkom je spoločnosť\nEC4B INTERNATIONAL, INC. so sídlom 196th St SW 201 7127, 980 36 Lynnwood, Spojené štáty\namerické. Konateľom spoločnosti SAMOS SLOVAKIA bol v čase od 04.03.2011 do 18.07.2014 p. B. C.\na od 18.07.2014 p. C. B. (Česká republika), ktorý je konateľom v cca 500 spoločnostiach zapísaných\nv slovenskom obchodnom registri. Správca dane vyzval na súčinnosť spoločnosť SAMOS SLOVAKIA,\npričom výzva sa mu vrátila s doložkou „adresát neznámy“.\n4. K podaniu svedeckej výpovede predvolal p. Petra Vinceho (konateľ FLER v rozhodnom čase). Pán\nC. D. potvrdil, že FLER v roku 2015 vykonávala služby spojené s marketingom, digitálnu reklamu a\nprintovú reklamu. Nepamätal si, či mala spoločnosť zamestnancov a materiálno-technické a personálne\nzabezpečenie k výkonu tejto činnosti. Uviedol, že mali prenajaté priestory na B. X D. E., činnosť riadil\non osobne, venoval sa obchodu, riadeniu spoločnosti, zabezpečoval klientov, dodávateľov, vykonával\nprácu v oblasti marketingu, grafiky, zabezpečoval dodávateľov marketingových služieb a softwarových\ntechnológií. Na názvy dodávateľských spoločností si nepamätal, ale potvrdil vystavenie dodávateľských\nfaktúr pre žalobcu a ich podpísanie. Nepamätal si, kto viedol účtovnú evidenciu spoločnosti FLER.\nNevedel sa vyjadriť k nadviazaniu obchodnej spolupráce so žalobcom. K výzve na predloženie\ndokladu, ktorý ho oprávňoval prevádzkovať spravodajský portál netky.sk v roku 2015 uviedol, že\nvšetku dokumentáciu odovzdal, keď sa spoločnosť zlúčila so spoločnosťou SAMOS SLOVAKIA. Ďalej\nuviedol, že podľa neho nebolo potrebné žiadne oprávnenie na prevádzkovanie spravodajského portálu;\npopísal priebeh realizácie reklamy pre obchodných partnerov, na realizáciu reklamy pre žalobcu si už\nnespomenul. K stanoveniu ceny reklamy uviedol, že sa jednalo o cenu za reklamný priestor a cena\nbola vypracovaná na základe priamych a nepriamych nákladov plus porovnaním a zanalyzovaním\nkonkurencie. Uviedol, že v rokoch 2014 a 2015 bola FLER majiteľom portálu A.. a, že dodávateľské\nfaktúry boli uhradené, zaevidované v účtovnej evidencii a daň z nich bola uhradená. Správca dane\nvyhodnotil svedeckú výpoveď p. D. tak, že napriek tomu, že v rámci ústneho pojednávania uviedol,\nže všetky činnosti spojené s predmetom fakturácie ako aj s vedením spoločnosti FLER vykonával on\nosobne, nespomenul si alebo nevedel odpovedať na otázky týkajúce sa zamestnancov, dodávateľov,\nmateriálneho zabezpečenia, nepamätal si kto viedol účtovníctvo spoločnosti; jeho vyjadrenie bolo\nnekonkrétne, všeobecné a spoločnosť FLER daň do štátneho rozpočtu neodviedla, keďže si ju ponížila\nprostredníctvom ďalších účelovo vložených subdodávateľov, ktorí taktiež nevykonávali ekonomickú\nčinnosť.\n5. Pán F. G., predseda predstavenstva žalobcu v rámci ústneho pojednávania uviedol, že bol poverený\nzabezpečením reklamnej propagácie spoločnosti a na základe rady od človeka pohybujúceho sa v\nreklame, aby si zabezpečili internetovú reklamu, sa osobne stretol so zástupcami portálu H. a I., ale\nz finančných dôvodov sa rozhodol pre netky.sk. V sídle žalobcu sa stretol s C. D. (konateľ FLER) a\nosobami, ktoré sa mu predstavili ako dodávatelia pre netky.sk, nejaká redaktorka a kameraman. C.\nD. mu predložil podmienky reklamy. Reklama bola výhodná a jej výsledkom bolo získanie reálnejších\nzákazníkov a zvýšenie tržieb, resp. znižovanie pohľadávok. Skutočnosť, či jednal s oprávnenou osobou\nsi nepreveroval. Na prvom stretnutí bola uzatvorená zmluva, postupne sa rozvíjala spolupráca a\ndohadovali sa podmienky; spolupráca sa rozvíjala prostredníctvom obchodného riaditeľa žalobcu. Na\nadrese sídla FLER nikdy nebol, komunikácia s jej konateľom prebiehala telefonicky, mailom a ústne\nv priestoroch žalobcu. Správca dane k vyjadreniu zástupcu žalobcu zaujal v rozhodnutí stanovisko,\nv ktorom uviedol, že žalobca si nepreveril sídlo spoločnosti a ani základné údaje o podnikateľských\naktivitách spoločnosti FLER, z verejne dostupných listín (register účtovných závierok, webové stránky\nzverejňujúce sledovanosť spravodajských portálov). Podľa zistení správcu dane spoločnosť FLER\nnemala webovú stránku.\n\n6. Obchodný riaditeľ žalobcu - J. K. počas ústneho pojednávania uviedol, že FLER bola vybratá pre\nreklamnú spoluprácu a túto spoločnosť vnímal ako netky.sk. Žalobca mal vypracovaný design manuál\nobsahujúci logo firmy, obrázky, typ písma. S kým za spoločnosť komunikoval, nevedel, na mená osôb si\nnespomenul. Do spoločnosti žalobcu prišli dve osoby, ktoré natočili video týkajúce sa žalobcu, toto bolo\nodsúhlasené a doteraz je umiestnené na facebookovej stránke žalobcu. K poskytovaniu podkladov pre\nfakturáciu zo strany dodávateľa uviedol, že FLER posielala na konci roka zhrnutie, čo sa odvysielalo na\nnetky.sk. Akým spôsobom boli podklady odovzdané, si nepamätal. K predmetu dodávateľských faktúr\nuviedol, že na začiatku to sledovali, ale keď videli, že reklama spĺňa ich očakávania, už to nesledovali.\nV sídle FLER nikdy nebol, spoluprácu ukončili po tom, ako si spoločnosť zmenila názov, pričom dátum\nukončenia si nepamätal. Spoluprácu s FLER vnímal ako profesionálnu spoluprácu, billboardy a tlačové\nperiodiká si riešil žalobca sám. Ďalej uviedol, že k faktúre bol priložený sumárny doklad s článkami za\nurčité obdobie.\n7. Správca dane zistil, že v mieste sídla FLER bolo dňa 22.01.2015 vykonané miestne zisťovanie,\nv rámci ktorého sa správcovi dane so zástupcom spoločnosti skontaktovať nepodarilo. Na poštovej\nschránke označenej „Advokátska kancelária MHS Legal spol. s r.o.“ bolo uvedené obchodné meno\nspoločnosti FLER. Prítomná asistentka advokátskej kancelárie správcovi dane oznámila, že advokátska\nkancelária má súhlas na preberanie pošty spoločnosti FLER. Správca dane ďalej zistil, že v rámci iného\ndaňového konania bol vypočutý konateľ spoločnosti FLER, p. C. D., ktorý vo svojom vyjadrení uviedol,\nže spoločnosť je prevádzkovateľom spravodajského portálu netky.sk., ktorý patrí k 10 najčítanejším\ninternetovým portálom na Slovensku, spoločnosť pôsobí na trhu 6 rokov a je zisková. Za zdaňovacie\nobdobie január 2015 podala daňové priznanie.\n8. Správca dane na základe zistenia, že domény najvyššej úrovne spravuje spoločnosť SK-NIC a.s.\n(správca internetovej domény najvyššej úrovne), vyzval uvedenú spoločnosť' výzvou zo dňa 10.04.2018\nna poskytnutie informácie, kto bol v rokoch 2014 a 2015 vlastníkom domény I., údaje o registrátorovi\ndomény a informáciu o uzatvorených rámcových zmluvách so správcom domény. Z odpovede vyplynulo,\nže od začiatku roku 2014 do 18.06.2014 bol držiteľom dotknutej domény súčasný registrátor TOPZONE,\ns.r.o. (ďalej aj len ,,TOPZONE“), od 19.06.2014 až do súčasnosti sa držiteľom dotknutej domény stala\nosoba J. D.. Každý držiteľ v rokoch 2014 a 2015 mal so spoločnosťou SK-NIC, a.s. uzatvorenú rámcovú\nzmluvu. TOPZONE na výzvu správcu dane oznámila, že doména netky.sk bola zaregistrovaná na\nzáklade zmluvy o registrácii a správe domény dňa 02.06.2010 pre fyzickú osobu p. C. D.. Ako vlastník\nbola uvedená spoločnosť TOPZONE z dôvodu zrýchlenej registrácie domény. K odpovedi predložila\nZmluvu o registrácii a správe TOPZONE domény zo dňa 02.06.2010 a faktúry č. 100100152 zo dňa\n02.06.2010 a doklad o jej úhrade zo dňa 02.06.2010, kde ako odberateľ je uvedený p. C. D.. Správca\ndane k týmto zisteniam uviedol, že vlastníkom domény netky.sk nebola v mesiaci január 2015 spoločnosť\nFLER, ale spoločnosť TOPZONE, ktorá zaregistrovala túto doménu v roku 2010 pre fyzickú osobu p. C.\nD., pričom odo dňa 19.06.2014 bol držiteľom domén najvyššej úrovne .sk G. J. D., bývajúci na tej istej\nadrese ako bývalý konateľ spoločnosti FLER.\n9. Správca dane preverovaním nezistil žiaden vzťah (vlastnícky, nájomný, iný.) spoločnosti FLER k\nspravodajskému portálu I.. Žalobca si podľa správcu dane neoveril, či koná s oprávnenou osobou,\nnepreveril si sídlo deklarovaného dodávateľa FLER, nepreveril si referencie na verejne dostupných\nstránkach, nepreveril si, či táto novovzniknutá spoločnosť je vôbec schopná realizovať tento druh\nreklamy.\n10. Predseda predstavenstva žalobcu v rámci ústneho pojednávania uviedol dôvody, pre ktoré si vybral\ninternetový portál I.. Správca dane preto požiadal o súčinnosť spoločnosť Zoznam, s.r.o. (vlastník\nportálu H.), ktorého ponuku označil žalobca ako nevýhodnú v porovnaní s ponukou FLER. Žalobca\nneuviedol, že by dal iné požiadavky na vypracovanie cenovej ponuky pre spoločnosť Zoznam, s.r.o.\n(prevádzkovateľa topky.sk), a iné pre spoločnosť FLER. K tomu správca dane poukázal na skutočnosť,\nže ak by si žalobca skutočne dal vypracovať ponuku od spoločnosti Zoznam, s.r.o., cenová ponuka\nby nebola vypracovaná na príslušný žalobcom požadovaný rozmer reklamného banneru (pretože\nspoločnosť Zoznam, s.r.o. tento formát neponúkala) a vypracovanie ceny by nebolo možné bez údaju o\npožadovaných množstvách zobrazení reklamných formátov. Žalobca nepredložil správcovi dane žiadny\nrelevantný dôkaz o výhodnosti cenovej ponuky spoločnosti FLER oproti cenovej ponuke spoločnosti\nZoznam, s.r.o.\n\n11. Správca dane z dôvodu, že dokumentácia FLER mala byť odovzdaná SAMOS SLOVAKIA, požiadal\no medzinárodnú výmenu informácií (ďalej aj len ,,MVI“), konkrétne o zabezpečenie svedeckej výpovede\nkonateľa C. B. a tiež o preverenie v účtovných dokladoch FLER. Z odpovede vyplynulo, že C. B. sa\nzdržiava na území Slovenskej republiky. C. B. sa k podaniu svedeckej výpovede nedostavil, neskôr\npredložil správcovi dane vyjadrenie k SAMOS SLOVAKIA, v ktorom uviedol, že v súvislosti s fúziou viac\nako 7 firiem a niekoľkým sťahovaniam a zlučovaniam účtovných dokladov a z dôvodu časového odstupu,\nnapriek maximálnej snahe, nie je v ľudských silách požadované detailné doklady pohľadať. Správca\ndane na základe uvedených skutočností prijal záver, že právny nástupca deklarovaného dodávateľa\nspoločnosti FLER, ktorého konateľom bol nekontaktný občan Českej republiky, reálne nevykonával\nžiadnu ekonomickú činnosť, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že spoločnosť, za roky 2014 a 2015\nnepodala daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby.\n12. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane, pričom podľa žalovaného správca dane vychádzajúc\nz vyššie uvedených zistení svoje rozhodnutie založil na nesplnení hmotnoprávnych podmienok na\nodpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona\no DPH.\n13. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí následne reagoval na námietky uvedené v odvolaní žalobcu.\nK námietke, že správca dane neprihliadol na to, že dodávateľ potvrdil vystavenie faktúry, jej úhradu a\ndodanie služby uviedol, že konateľ FLER síce spoluprácu so žalobcom potvrdil, avšak svoje tvrdenie\nnevedel preukázať z dôvodu, že dokumentáciu odovzdal nástupníckej spoločnosti, ďalej sa nevedel\nvyjadriť k ekonomickej činnosti spoločnosti, k jej materiálno-technickému zabezpečeniu, zamestnancom,\nani dodávateľom. Podľa žalovaného správca dane dôvodne nadobudol pochybnosti práve na základe\nvýpovede konateľa FLER, pretože napriek jeho tvrdeniu, že všetky činnosti spoločnosti vykonával\niba sám, nevedel odpovedať na otázky správcu dane týkajúce sa týchto činností. Žalovaný ďalej\npoukázal na to, že konateľ FLER a ani zástupcovia nástupníckej spoločnosti nepredložili za účelom\npreukázania vykonania fakturovaných služieb žiadne dôkazy. K namietanému neprihliadnutiu na všetky\nzistené skutočnosti žalovaný uviedol, že z konania správcu dane vyplýva, že za účelom preverenia\nobchodného vzťahu medzi žalobcom a FLER, ktorého výsledkom mala byť reklamná a propagačná\nčinnosť v prospech žalobcu, vykonal rozsiahle dokazovanie a prihliadol na všetky zistené skutočnosti.\nK obozretnému konaniu žalobcu, žalovaný uviedol, že je na rozhodnutí daňového subjektu, koho si\nvyberie za obchodného partnera, ale v prípade, že obchodný partner nevie preukázať uskutočnenie\nobchodného prípadu správcom dane overiteľnými dôkazmi, dostáva sa daňový subjekt do dôkaznej\nnúdze. Obchodný prípad, ktorý je dvojstranný právny akt, musia vedieť preukázať predložením správcom\ndane overiteľných dôkazov obidvaja obchodní partneri, ktorí v prípade realizácie obchodného vzťahu\ndisponujú rovnakými listinnými dôkazmi. V danom prípade žalobca ako odberateľ podľa žalovaného\npredložil správcovi dane ako dôkazy preukazujúce oprávnenosť uplatnených daňových nákladov\ndodávateľské faktúry, ale dodávateľ nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy.\n14. K preneseniu dôkazného bremena žalovaný uviedol, že v prípade ak si daňový subjekt uplatňuje\nprávo na odpočítanie dane je potrebné, aby preukázal splnenie podmienok, ktoré sú pre uplatnenie tohto\nnároku ustanovené zákonom. Ďalej uviedol, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z\ndodávateľskej faktúry, musí byt' schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol skutočne v deklarovanom\nrozsahu aj týmto dodávateľom, spoločnosťou FLER, uskutočnený, pričom uvedené nestačí preukázať\nlen na základe faktúry. Žalobca predložením faktúry splnil len jednu z podmienok, oprávňujúcu ho k\nodpočítaniu dane avšak druhú podmienku a to, že k dodaniu služby reálne došlo, nepreukázal.\n15. Ďalej žalovaný k námietkam žalobcu (žalobca uviedol, že si preveril dodávateľa FLER, pričom zistil,\nže sa nenachádza na portáli daňových dlžníkov, a ani na zozname subjektov, ktorým bola zrušená\nregistrácia k DPH, pričom obchodná prax podľa neho neukladá daňovým subjektom preverovať si\nfinančné zdravie svojich obchodných partnerov) poukázal na to, že správca dane v rozhodnutí uviedol,\nže daňový subjekt nebol pri výbere obchodného partnera opatrný a pravdepodobne si obchodného\npartnera dostatočne nepreveril, nakoľko nemal vedomosť, o tom, či má obchodný partner zriadené\nsídlo, zamestnancov, materiálno - technické zabezpečenie a skúsenosti s vykonávaním reklamných\na propagačných služieb. Skutočnosť, že spoločnosť FLER nebola uvádzaná ako daňový dlžník a\nnebola jej zrušená registrácia k dani z pridanej hodnoty nie je podľa žalovaného možné považovať za\ndostatočné preverenie si informácií a skutočností, týkajúcich sa obchodného partnera. K preverovaniu\nsi obchodných partnerov žalovaný ďalej uviedol, že je na rozhodnutí daňového subjektu, či a akým\n\nspôsobom si svojho obchodného partnera preverí, ale v prípade, že obchodný partner nepreukáže,\nže obchodná transakcia bola uskutočnená tak, ako bola deklarovaná na predložených účtovných\ndokladoch, nie je možné považovať transakciu za preukázanú. K tvrdenému závažnému pochybeniu\nsprávcu dane žalovaný uviedol, že ani svedecká výpoveď konateľa dodávateľskej spoločnosti a ani\npodrobný opis spolupráce obchodným riaditeľom a predsedom predstavenstva žalobcu nie je dôkazom\no tom, že reklamné a propagačné práce pre žalobcu vykonala spoločnosť FLER.\n16. K námietke žalobcu, že nebolo v jeho právomoci prinútiť obchodného partnera (spoločnosť FLER),\naby svoje vyjadrenia preukázal, žalovaný uviedol, že konateľ dodávateľskej spoločnosti síce dodanie\nfakturovaných prác, vystavenie faktúr a ich podpísanie potvrdil, svoje tvrdenia však žiadnym, správcom\ndane overiteľným spôsobom nepreukázal. Podľa žalovaného je na rozhodnutí daňového subjektu, koho\nsi vyberie za svojho obchodného partnera, ale v prípade, že obchodný partner nevie, resp. nemá\nzáujem preukázať realizáciu obchodného prípadu, dostáva sa daňový subjekt vinou svojho obchodného\npartnera do dôkaznej núdze, pretože realizácia obchodného prípadu predložením dokladov iba jedným\nz obchodných partnerov, nie je preukázaná.\n17. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí tiež uviedol, že v prípade žalobcu nebolo dokazovaním\nvykonaným správcom dane preukázané, že reklamu a propagáciu žalobcu vykonala spoločnosť FLER,\nuvedená na faktúrach, ktoré predložil žalobca, ako dodávateľ. Dodávateľská spoločnosť pravdivosť\núdajov uvedených na faktúrach predložených žalobcom v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho\nkonania podľa žalovaného žiadnym správcom dane overiteľným dôkazom, nepreukázala. Žalovaný ďalej\nuviedol, že dôkazná povinnosť neprechádza na správcu dane, keďže táto je v daňovom konaní primárne\nna strane daňového subjektu, ktorý má povinnosť svoje tvrdenie o uskutočnenej obchodnej transakcii\npreukázať. Úlohou správcu dane v priebehu daňovej kontroly nie je preukazovať existenciu obchodnej\ntransakcie, resp. vyhľadávať dôkazy v prospech daňového subjektu, ale správnosť a pravdivosť\npredložených dokladov a dôkazov preverovať. Žalovaný konštatoval, že obchodný prípad je dvojstranný\nprávny akt, ktorého realizáciu musia preukázať relevantnými správcom dane overiteľnými dôkazmi\nobidvaja obchodní partneri. Keďže realizáciu obchodných transakcií preukázal iba jeden obchodný\npartner, t. j. žalobca, nie je podľa neho možné vysloviť záver, že uskutočnenie obchodného prípadu bolo\npreukázané. Žalovaný zastal názor, že konaním žalobcu došlo k porušeniu § 49 ods. 1 a ods. 2 písm.\na), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, keď si uplatnil právo na odpočítanie dane z vyššie uvedenej\ndodávateľskej faktúry od spoločností FLER. Podľa neho predloženie faktúry je len jednou z podmienok\npre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia\nobchodnej transakcie, nakoľko technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek\nplnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Teda\nakékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú podľa žalovaného dôkazom\no tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené.\n18. Žalovaný ďalej uviedol, že podmienky uvedené v § 49 ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a)\nzákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy, na ich bezpodmienečné splnenie sa nárok na odpočet viaže.\nIch nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani\nza dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca podľa neho požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť),\naby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na\nodpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť\nschopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol skutočne v deklarovanom rozsahu aj týmto dodávateľom\n(spoločnosťou FLER) uskutočnený.\nII.\nŽaloba\n19. Žalobca sa v podanej žalobe domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového\nrozhodnutia a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 191 písm. c), d) a e)\nSSP.\n20. K nesprávnemu právnemu posúdeniu namietal, že žalovaný na základe pochybností o údajoch na\nfaktúre od spoločnosti FLER konštatoval, že tento dodávateľ nebol skutočným dodávateľom žalobcu,\npričom žiadny iný dodávateľ nebol preukázaný a tento záver bol založený len na skutočnosti, že dotknuté\ndaňové subjekty odlišné od žalobcu nespolupracovali. Ďalej namietal, že daňové orgány konštatovali\n\nnepreukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočet dane z dôvodu, že na faktúre uvedený\ndodávateľ - FLER nepredložila žiadne dôkazy a taktiež namietal nesprávne prenesenie dôkazného\nbremena.\n21. Z napadnutého rozhodnutia je podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný preniesol dôkazné bremeno\nna neho, pričom žalobca mu predložil všetky potrebné doklady, ním tvrdené skutočnosti riadnym\nspôsobom preukázal a dokonca aj svedok - konateľ spoločnosti FLER na výsluchu potvrdil spoluprácu\nso žalobcom ako aj vystavenie dodávateľských faktúr, avšak z dôvodu, že žalovaný mal pochybnosti o\npodnikaní spoločnosti FLER z dôvodu jeho nespolupracovania a nepredloženia dôkazov požadovaných\nžalovaným, preniesol dôkazné bremeno na žalobcu. Žalobca mal za to, že bol ukrátený na svojich\nprávach a právom chránených záujmoch tým, že žalovaný viedol a vykonal dokazovanie nezákonným\nspôsobom, nezaoberal sa zásadnými námietkami žalobcu, a to bez toho, aby zistil skutočnosti\nrozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti na strane zúčastnených subjektov. Žalobca\nuviedol, že poskytoval súčinnosť, predkladal dôkazy a prispieval k objasneniu skutkového stavu, z\nčoho musí byť jednoznačne vyvodené, že jeho konanie je zásadne odlišné od konania nekontaktných\nsubjektov a nemôže byť spájaný s podvodom, ktorým mohlo byť poznačené dodanie služby/reklamy na\npredchádzajúcich stupňoch. Z uvedeného je podľa neho zrejmé, že k vydaniu napadnutého rozhodnutia\ndošlo aj z dôvodu, že daňový subjekt, ktorý je na faktúre uvedený ako deklarovaný dodávateľ svojím\nkonaním znemožnil žalovanému vykonať daňovú kontrolu. Takýto právny záver je ale podľa žalobcu\nnesprávny a neprijateľný, pričom nemá oporu v žiadnom zákonnom predpise; žalobca predsa podľa\nneho nemôže byť znevýhodnený pri posudzovaní ním predložených dôkazných prostriedkov len preto,\nže dodávateľ uvedený na faktúre nespolupracuje.\n22. V súvislosti s odôvodnením správcu dane namietal, že nie je možné posúdiť, či a o aký reťazec išlo,\nči vo veci išlo o podvodný úmysel a či o ňom žalobca vedieť mal alebo mohol. Tvrdenia žalovaného\npodľa neho vykazujú znaky arbitrárnosti, keď bez uvedenia preukázaných skutočností vyvodzuje svoje\ntvrdenia, ktoré nevychádzajú z vykonaných dôkazov, resp. sú v priamom rozpore s vykonanými dôkazmi.\n23. Žalovaný podľa žalobcu nepostupoval v súlade so zákonom, keď za najvýznamnejšiu skutočnosť,\nktorá následne podľa jeho názoru spochybnila všetky ostatné dôkazy, považoval práve nesúčinnosť\ndodávateľa, resp. jeho konateľa. Aj keď sa žalovaný odvolával na to, že nebol povinný zabezpečovať\ndôkazy na preukázanie toho, či skutočne došlo k podvodnému konaniu, tieto tvrdenia sa v kontexte jeho\npovinnosti zistiť a objasniť všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane podľa žalobcu javia\nako účelové a arbitrárne. Pokiaľ je žalobcovi na základe údajných podvodných konaní jeho dodávateľa,\nnepriznané právo na odpočet DPH, musí byť podľa neho takýto postup riadne, presvedčivo zdôvodnený\na vykonané dôkazy musia bez pochyby založiť takýto právny záver. V tomto prípade to však bolo podľa\nžalobcu úplne opačne, keďže žalovaný založil svoj právny záver o nepriznaní práva na odpočet DPH na\nzáklade domnienok, ktoré neboli zákonným spôsobom preukázané a jeho hlavným účelom bolo preniesť\nriziko z nevybratia dane na žalobcu, ktorý konal v dobrej viere a nevedel a ani nemohol vedieť o možnom\npodvode na predchádzajúcich stupňoch. Prenesením zodpovednosti za zaplatenie DPH na žalobcu\nnezávisle od toho, či sa podieľal, alebo nepodieľal na takomto podvode, sa podľa žalobcu jednoznačne\nnechráni zosúladený systém DPH pred podvodom a zneužitím, ale naopak, žalovaný takýmto konaním,\nt. j. prenesením rizika nevybratia dane na iný subjekt v rade, nabáda k tomu, aby osoba povinná platiť\ndaň správcovi dane, túto daň neodviedla. Takéto konanie žalovaného je podľa žalobcu v zásadnom\nrozpore s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, na ktorú odkazuje v správnej žalobe.\n24. Žalobca ďalej uviedol, že fakturovaná služba bola žalobcovi riadne dodaná, čo aj preukázal\na čo potvrdil aj samotný žalovaný, keď skonštatoval, že reálna existencia reklamno-propagačných\nslužieb nebola spochybnená. Táto skutočnosť podľa žalobcu potvrdzuje, že predloženým dokladom\nneabsentuje materiálny základ a ak existencia týchto služieb nie je spochybnená, potom služba musela\nbyť dodaná, čím vznikla daňová povinnosť. Následne bola daň voči žalobcovi iným platiteľom uplatnená,\na to na základe dodanej služby, ktorej poskytnutie potvrdil vtedajší konateľ spoločnosti FLER.\n25. Namietal, že žalovaný si zamieňa vlastníctvo spravodajského portálu netky.sk s držiteľom domény\na k objektívnej hodnote dodanej služby odkázal na svoje vyjadrenia v priebehu daňovej kontroly pred\nsprávcom dane, ako aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Vlastníctvo internetovej stránky,\na teda aj portálu netky.sk sa podľa žalobcu nezaznamenáva do žiadnych registrov a nie je možné\ntakéhoto vlastníka z verejne dostupných zdrojov identifikovať. Preto, ak žalovaný tvrdí, že v dôsledku\n\ntoho, že si žalobca nepreveril, kto je vlastníkom internetovej stránky a na základe toho vyvodil záver,\nže konal neopatrne, takéto tvrdenie je v rozpore s existujúcim právnym stavom. Poukázal aj na to, že\nžalovaný si v plnom rozsahu osvojil nesprávny právny záver správcu dane, prevzal do napadnutého\nrozhodnutia celú jeho argumentáciu bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom vysporiadal s námietkami\na právnym názorom prezentovaným zo strany žalobcu v podanom odvolaní a nevykonal ani žiadny\núkon na odstránenie rozporov v skutkovom stave ani na preverenie skutočností uvedených v odvolaní.\nSpochybnil zistenia týkajúce sa cenovej ponuky, ku ktorým dospel správca dane v rámci dokazovania.\n26. Žalobca ďalej namietal, že v napadnutom rozhodnutí sa ani na jednom mieste neuvádza, akým\nspôsobom sa žalovaný vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému\nrozhodnutiu správcu dane ohľadne skutočnosti, že žalobca nevedel a ani nemohol vedieť o údajnom\npodvodnom konaní svojho dodávateľa v rámci umelo vytvorenej obchodnej skupiny. Žalobca mal v\npodanom odvolaní na viacerých miestach vyvracať skutočnosti zistené správcom dane, ktorý tvrdil, že\nzistil existenciu podvodne vykonštruovaných hospodárskych operácií a v tejto súvislosti mal poukázať\naj na rozsiahlu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj Súdneho dvora Európskej únie\n(pričom rozhodnutia uvedené v odvolaní žalobcu sa na daný prípad vzťahovali), avšak žalovaný sa\ntouto argumentáciou podľa neho vôbec nezaoberal a v závere napadnutého rozhodnutia len stroho\nuviedol, že „ostatné námietky daňového subjektu považuje za právne irelevantné a nezakladajúce dôvod\nna zrušenie rozhodnutia\". Podľa žalobcu sa žalovaný vôbec nezaoberal (dokonca tieto dôvody ani len\nnespomenul v napadnutom rozhodnutí) skutočnosťami uvedenými v bode VI. podaného odvolania proti\nprvostupňovému rozhodnutiu, ktorými mal žalobca vyvracať zistenie správcu dane, že kontrolovaný\nsubjekt bol súčasťou podvodného reťazca, rovnako ako vyvracal aj to, že v danom čase žalobca vedel\nalebo mohol vedieť, že sa môže potencionálne jednať o podvod. Uviedol, že takýto postup žalovaného\npovažuje za nesprávny, nezákonný a najmä arbitrárny.\n27. Ďalej uviedol, že správca dane ani žalovaný nezistili dostatočne skutkový stav, keďže sa nezaoberali\nargumentmi žalobcu, ktorý podľa neho uviedol viaceré fakty, ktoré podľa neho jednoznačne vyvracali\nfakt, že by bol súčasťou údajného podvodného reťazca, resp. že by o jeho existencii mohol vedieť. Tým,\nže sa žalovaný vôbec nezaoberal skutočnosťami vyvracajúcimi existenciu podvodného konania, odoprel\nmu (žalobcovi) právo dozvedieť sa, prečo tieto skutočnosti nepovažoval za dostatočné na preukázanie\ntvrdení žalobcu a rovnako mu odoprel právo na uplatnenie prípadných ďalších námietok, ktoré mohol\nžalobca uviesť v správnej žalobe. Zároveň je podľa neho z tohto zrejmé, že takýmto postupom sa\nžalovaný vlastne v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom správcu dane, a síce, že k podvodnému\nkonaniu došlo.\n28. Ďalej žalobca k druhému žalobnému bodu uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za zmätočné\nz dôvodu, že jeho odôvodnenie je vo viacerých častiach v rozpore s odôvodnením správcu dane,\nktorého rozhodnutie potvrdil. Poukázal napríklad na to, žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza,\nže žalobcu nesankcionuje za neopatrnosť pri obchodovaní s obchodným reťazcom, avšak správca\ndane v prvostupňovom rozhodnutí tvrdí, že dospel k záveru, že žalobca o podvodnom konaní mohol\nvedieť, ak by dodržal zásady opatrného a obozretného obchodného styku. Je podľa neho zrejmé,\nže v napadnutom rozhodnutí a v prvostupňovom rozhodnutí sa uvádzajú dve zásadné a protirečiace\nskutočnosti, pričom v napadnutom rozhodnutí sa navyše uvádza, že prvostupňové rozhodnutie je vecne\nsprávne. V týchto skutočnostiach žalobca vidí nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj postupu\nžalovaného, ktorý podľa neho konštatuje a robí právne závery, ktoré si navzájom odporujú, pričom\nna nich zakladá rozhodnutie, na základe ktorého bol žalobca ako účastník administratívneho konania\nukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch.\n29. V ďalšej časti správnej žaloby žalobca argumentoval tým, že žalovaný, ako aj správca dane\npričítal žalobcovi ako daňovému subjektu existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili\njeho dôkazné bremeno. Žalobca podľa neho riadne preukázal (faktúrami, CD nosičom, dokladmi o\núhradách), že objednané reklamno-propagačné služby boli skutočne dodané, avšak iba z dôvodu,\nže daňový subjekt FLER nespolupracoval, nepredložil potrebné doklady, žalovaný rozhodol tak, že\nžalobcovi nevznikol nárok na odpočet DPH. Žalovaný sa podľa neho vôbec nezaoberal skutočnosťou, že\nžalobca podrobne opísal celý priebeh obchodnej transakcie (vrátane uzavretia zmluvy), predložil listinné\ndôkazy, doklady o úhradách a CD, ktoré preukazovali, že reklama dodaná bola. Zároveň sa nezaoberal\nskutočnosťou, že konateľ dodávateľa dodanie reklamy takisto potvrdil, rovnako ako potvrdil spoluprácu v\nrámci tejto obchodnej transakcie medzi žalobcom a ním ako dodávateľom. V tejto súvislosti poukázal na\n\nskutočnosť, že nejde o situáciu, kde by žalobca disponoval iba faktúrou s jednoduchým a všeobecným\nopisom zdaniteľného plnenia, ktoré by bolo nepreskúmateľné, ale naopak, žalobca na úplné vylúčenie\nakýchkoľvek pochybností predložil aj faktúry, CD nosič a doklady o úhradách a v tejto súvislosti mal\nza to, že žalovaný bol povinný prevedenými dôkazmi preukázať existenciu skutočností vyvracajúcich\nvierohodnosť, správnosť a úplnosť dokladov, ktorými preukazuje žalobca svoju daňovú povinnosť. Na\npodporu svojej argumentácie poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny\ndvor EÚ\") v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 ( Fulcrum Elektronics) a C -484/ 03\n(Bond House).\n30. Žalobca tiež namietal, že žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil ako vecne správne\nprvostupňové rozhodnutie, v ktorom sa uvádza, že žalobca pri uzatváraní obchodných transakcií\nkonal neobozretne, neopatrne a neeliminoval všetky obchodné riziká, pravdepodobne si obchodného\npartnera dostatočne nepreveril z verejne dostupných listín, zdrojov a z registra účtovných závierok\na k tomuto záveru žalovaného uviedol, že si dodávateľa riadne preveril z verejných zdrojov, nastavil\nštandardný spôsob úhrady faktúr formou bezhotovostného prevodu, navyše poskytnutie reklamy bolo\nzdokumentované na CD, čo uviedol a preukázal aj v priebehu daňovej kontroly. K otázke rozsahu\npreverenia odkázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-80/11 a C-142/11 Mahagében a Dávid a k\notázke rozloženia dôkazného bremena poukázal na závery obsiahnuté v rozsudkoch Súdneho dvora EÚ\n(vo veciach C-439/04 a C-440/04 Kittel a Recolta Recycling, C-285/11 Bonik, C-277/14 PPUH Stehcemp,\nC-329/18 Valsts ienemumu dienests proti SIA Altic,).\n31. Nestotožnil sa s názorom žalovaného, že výpoveď svedka C. D. nepreukázala skutočné dodanie\nslužby. Namietal, že nemožno pričítať na ťarchu žalobcu, že iný od neho odlišný subjekt si nesplní\nsvoju povinnosť predložiť dôkazy, keďže on ako daňový subjekt nedisponuje v daňovom ani súdnom\nkonaní donucovacími právomocami, nemá akým spôsobom zákonne donútiť iný daňový subjekt, aby\nspolupracoval s príslušným správcom dane. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, sp.zn. 4 Sž 65,66/01. Žalobca opätovne namietal, že žalovaný postupoval\nnezákonne, keď preniesol dôkazné bremeno na žalobcu, pričom nevykonal žiadne dôkazy na\npreukázanie skutočnosti, že žalobca mohol a mal vedieť o podvodnom konaní vykonštruovaného\nobchodného reťazca. Je podľa neho zrejmé, že ak žalobca v rámci daňovej kontroly predložil dôkazy\n(faktúry, CD nosiče, doklady o úhradách; vysvetlil, prečo si vybral konkrétneho dodávateľa, čo si o ňom\nzistil a prečo si nezistil tie skutočnosti, ktoré požadoval žalovaný), nemôže žalovaný svojvoľne bez\nakýchkoľvek iných dôkazných prostriedkov prijať záver, že žalobca mohol a mal vedieť o podvodnom\nkonaní vykonštruovaného obchodného reťazca.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n32. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na dôvodoch a záveroch napadnutého rozhodnutia, na\nktoré poukázal. Zistenia správcu dane ako aj závery z týchto zistení vyplývajúce sú podľa žalovaného\nvyčerpávajúcim spôsobom uvedené v prvostupňovom rozhodnutí ako aj v napadnutom rozhodnutí.\nPodľa žalovaného sú námietky uvedené v podanej žalobe identické s námietkami uvedenými v odvolaní,\na preto sa plne stotožňuje so stanoviskom, ktoré zaujal k námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní proti\nrozhodnutiu správcu dane. Vo vzťahu k žalobným námietkam trval naďalej na tom, že v konaní správca\ndane získal dostatok dôkazov na vyslovenie záveru, že konaním žalobcu došlo k porušeniu zákonných\nustanovení zákona o DPH (žalobca si mal neoprávnene odpočítať daň z faktúr od spoločností FLER,\nporušil § 49, § 51, § 19 ods. 2 Zákona o DPH) a že v danom prípade bol skutkový stav dostatočne\nzistený; nepovažoval za opodstatnené tvrdenie žalobcu, že žalovaný svojím postupom nerešpektoval\npráva žalobcu a nevysporiadal sa s jeho námietkami.\n\nIV.\nReplika žalobcu\n\n33. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného replikou, v ktorej v zásade zotrval na svojej\npredchádzajúcej argumentácii. Vo vzťahu k tvrdeniu, že napadnuté rozhodnutie nebolo postavené\nna existencii podvodného konania žalobcu uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa\nuvádza definícia podvodného konania, rovnako sa v značnej časti poukazuje na existenciu podvodného\nobchodného reťazca, ktorého súčasťou mal byť dodávateľ žalobcu a iné daňové subjekty, pričom aj toto\nbol jeden z dôvodov, pre ktoré mal žalovaný vydať napadnuté rozhodnutie. Argumentácia žalovaného,\nže nepostavil svoje rozhodnutie na tom, že žalobca bol účastníkom podvodného konania je podľa neho\nv tomto smere absolútne irelevantná, keďže žalobca podľa neho poukazoval v správnej žalobe (aj v\nodvolaní) na to, že z dôvodu údajnej existencie podvodného obchodného reťazca boli spochybnené jeho\nobchodné transakcie s deklarovaným dodávateľom. Žalobca však na existenciu údajného obchodného\nreťazca podľa neho nemal žiadny vplyv a nemal sa z verejne dostupných zdrojov ani ako dozvedieť, že\ntakýto reťazec vôbec niekedy existoval.\nV.\nRelevantná právna úprava\n34. Podľa § 49 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, právo odpočítať daň z tovaru alebo\nzo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n35. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zák.č. 222/2004 Z.z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný\nplatiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa\nodsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku\nz tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n36. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zák.č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\nVI.\nKonanie na Krajskom súde v Nitre a Najvyššom správnom súde SR\n37. Pôvodne vecne a miestne príslušný Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 26S/22/2020-193 zo dňa\n09.09.2021 (ďalej aj len ,,rozsudok krajského súdu“) rozhodol tak, že podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d)\nSSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil správcovi\ndane na ďalšie konanie, pričom žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania.\n38. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny\nsúd SR (ďalej aj len ,,kasačný súd“) rozsudkom sp. zn. 2Sžf/25/2022 zo dňa 29.05.2023 tak, že rozsudok\nkrajského súdu zrušil a vec vrátil už toho času vecne a miestne príslušnému Správnemu súdu v\nBratislave na ďalšie konanie.\n\nVII.\nKonanie na Správnom súde v Bratislave\n39. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon č. 151/2022 Z.\nz.“), začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na\nktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave,\nKrajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre vo veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná\nprávomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec\nv zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 1S správneho súdu. Pred Správnym súdom\nv Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. 1S/77/2023.\n\nVIII.\nPojednávanie\n40. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP\nna prejednanie veci nariadil pojednávanie dňa 27.05.2025. Podaním zo dňa 26.05.2025 sa právny\nzástupca žalobcu ospravedlnil z neprítomnosti na pojednávaní s tým, že súhlasí s prejednaním veci v\njeho neprítomnosti. Na pojednávanie sa nedostavil ani žalovaný, pričom svoju neúčasť neospravedlnil.\n41. Vzhľadom k tomu, že pri vyhlásení rozsudku boli prítomní iba sudcovia a zapisovateľka, Správny súd\nv Bratislave vyhlásil rozsudok vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na\núradnej tabuli súdu po dobu 14 dní (§ 137 ods. 3 SSP).\nIX.\nPrávne posúdenie\n42. Úlohou správneho súdu bolo v medziach žalobných bodov posúdiť zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia spolu s prvostupňovým rozhodnutím, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH\nza zdaňovacie obdobie január 2015 v sume 2 000,- eur.\n43. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím\nv rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, pričom prihliadal a na právny názor kasačného súdu\nuvedený v rozsudku sp. zn. 2Sžf/25/2022 zo dňa 29.05.2023, ktorým je viazaný (§ 469 SSP) a dospel\nk záveru, že podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové\nrozhodnutie správcu dane je potrebné zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie.\n44. S ohľadom na obsah žaloby správny súd konštatuje, že žalobca svoju argumentáciu sústredil na\npodporu týchto relevantných námietok:\n· žalobca preukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok\n· nesprávne rozloženie dôkazného bremena\n· protirečivosť rozhodnutí daňových orgánov, kedy žalovaný uvádza, že žalobcu nesankcionuje za\nneopatrnosť pri obchodovaní v rámci obchodného reťazca, avšak správca dane v prvostupňovom\nrozhodnutí naznačil, že žalobca mal byť súčasťou podvodného obchodného reťazca a dospel k záveru,\nže žalobca o podvodnom konaní mohol vedieť, ak by dodržal zásady opatrného a obozretného\nobchodného styku.\n45. Správny súd pri posudzovaní opodstatnenosti žalobných námietok vychádzal z judikatúry kasačného\nsúdu, vzhľadom na to, že iné rozhodnutia žalovaného, spolu s rozsudkami správneho súdu v obdobnej\nveci žalobcu už boli predmetom konania pred kasačným súdom [napr. rozsudky kasačného súdu vo\nveciach sp. zn. zn. 2Sfk/13/2023 zo dňa 28. apríla 2023 (zdaňovacie obdobie máj 2014), sp. zn.\n4Sfk/79/2022 zo dňa 14. júna 2023 (zdaňovacie obdobie júl 2014), sp. zn. 2Sfk/67/2022 zo dňa 28. apríla\n2023 (zdaňovacie obdobie apríl 2014), sp. zn. 4Sfk/33/2022 zo dňa 14. júna 2023 (zdaňovacie obdobie\noktóber 2014) a 2Sfk/27/2022 zo dňa 28. apríla 2023 (zdaňovacie obdobie september 2014) a ďalšie].\n46. Preberajúc závery kasačného súdu vo vyššie citovaných rozsudkoch, správny súd uvádza, že\nv napadnutom rozhodnutí žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane možno\nbadať určitú diskrepanciu, čo do dôvodov pre neuznanie odpočtu dane. Správca dane zo začiatku\npoukazuje na nepreukázanie osoby deklarovaného dodávateľa, avšak následne vo svojom rozhodnutí\npoukazuje najmä na dôvody týkajúce sa podvodného konania. Jeho následné úvahy smerovali k prijatiu\nzáveru o tom, že žalobca preukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane, čo však správca dane\nneakceptoval z dôvodu, že sťažovateľ neprijal všetky rozumné opatrenia na zabezpečenie toho, aby\njeho prijaté plnenia neboli súčasťou podvodu (str. 43 a 44 prvostupňového rozhodnutia). Žalovaný\nvšak od tejto argumentácie bez bližšieho zdôvodnenia upúšťa a sústreďuje sa v zásade len na dôvod\nneuznania odpočtu dane spočívajúci v nesplnení hmotnoprávnych podmienok. Síce taktiež čiastočne\nzmieňuje aj okolnosti, ktoré by mali relevanciu len vo vzťahu k dôvodu neuznania odpočtu spočívajúcom\nv účasti na podvode (napr. obozretnosť daňového subjektu), avšak v zásade konštatuje nesplnenie\nhmotnoprávnych podmienok so zreteľom na nepreukázanie osoby dodávateľa.\n\n47. V nadväznosti na uvedené je v prvom rade podstatné zdôrazniť, že odmietnutie odpočtu DPH\nz dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok a z dôvodu účasti na podvodnom reťazci sú dva\nzásadne odlišné dôvody, ktoré nie je možné kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú. Pri preukazovaní\nzapojenia do podvodného reťazca sa spravidla vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky\nodpočtu DPH sú splnené. Z celkového obsahu rozhodnutí daňových orgánov je však možné (aj napriek\nvyššie naznačenej diskrepancii ohľadom dôvodov neuznania odpočtu dane) ustáliť, že daňové orgány\nspochybnili dodanie služby uvedenej na faktúre práve spoločnosťou FLER, a teda dôvodom neuznania\nodpočtu dane malo byť nepreukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok.\n48. K otázke spochybnenia, resp. nepreukázania dodania služby od dodávateľa FLER žalobca namietal,\nže preukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok, vrátane tejto konkrétnej podmienky spočívajúcej\nv tom, že poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH. Žalobca argumentoval poukazom\nna listinné dôkazy (doklady o úhradách), ďalej na výpoveď P. Vinceho (konateľ FLER v rozhodnom čase),\nvýpovede zástupcov žalobcu (predseda predstavenstva, obchodný riaditeľ) a poukazom na to, že bola\npotvrdená materiálna existencia plnenia (CD nosič). Naopak daňové orgány spochybnili preukázanie\nstatusu dodávateľa poukazom na okolnosti týkajúce sa osoby dodávateľa (nedostatočná výpoveď\nkonateľa ohľadom materiálno-technického zabezpečenia, zamestnancov, subdodávateľov; sídlo len na\npreberanie pošty; držiteľom a registrátorom domény netky.sk bola TOPZONE).\n49. K tomu správny súd poukazuje na zásadu daňovej neutrality, pričom z judikatúry Súdneho dvora\nEÚ vyplýva, že právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo\nzaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu\nspoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty (napr. C-409/99 Metropol a Stadler a C-324/11\nTóth). Cieľom režimu odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo\nzaplatenej v rámci všetkých ich hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty\nzabezpečuje úplnú neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností, bez ohľadu na ich\núčel alebo výsledky, za predpokladu, že sú samy predmetom dane (napr. C-285/11 Bonik).\n50. Podstatnou časťou argumentácie, viažucej sa k spochybneniu otázky, kto fakturované plnenie reálne\nvykonal, bolo zistenie, že deklarovaný dodávateľ nemal byť v rozhodnom období vlastníkom domény\nnetky.sk (z čoho plynie, že nedisponoval nevyhnutnými prostriedkami na poskytnutie fakturovanej\nslužby), jeho vtedajší konateľ nebol schopný doložiť potrebnú dokumentáciu spoločnosti, právny\nnástupca dodávateľa nepreberal poštu a napokon konateľ právneho nástupcu tiež nepredložil\npožadované dokumenty. Daňové orgány poukázali na skutočnosť, že pôvodný konateľ dodávateľa\nC. D. nevedel uviesť, či v čase vykonania deklarovaných obchodov niekoho zamestnával, resp. či\nvyužíval služby subdodávateľov, čo je však irelevantné, a to vzhľadom na: i) tvrdenie C. D., že službu\nposkytol a všetko s tým spojené vykonal on sám, čím v zásade potvrdil obchodnú spoluprácu so\nžalobcom, ako aj poskytnutie fakturovanej služby; ii) charakter tohto plnenia (vyhotovenie a uvedenie\nelektronického banneru s odkazom na internetovej stránke A.) a iii) tvrdenia zainteresovaných osôb na\nstrane sťažovateľa, ktorí označili svedka C. D. ako osobu, s ktorou pri dohadovaní obchodnej transakcie\njednali a ktorá sa na jej poskytnutí mala podieľať (výpoveď F. G. a J. K.).\n51. Pokiaľ daňové orgány argumentovali zisteniami ohľadom toho, že držiteľom a registrátorom domény\nnetky.sk bola spoločnosť TOPZONE, tak opomenuli uviesť informáciu (a najmä sa s touto vysporiadať),\nže do 18.06.2014 bola síce držiteľom a zároveň registrátorom domény netky.sk spoločnosť TOPZONE,\ns. r. o., avšak to na základe predloženej odplatnej zmluvy s osobou C. D., ktorému v jej zmysle naďalej\nprináležalo výhradné právo na využívanie domény a na rozhodnutie o zmene držiteľa. Od 19.06.2014\naž do vydania rozhodnutia správcom dane mala byť registrátorom tejto domény aj naďalej spoločnosť\nTOPZONE, s. r. o. a jej držiteľom JUDr. Maroš Vince (osoba s rovnakým trvalým pobytom ako p. C. D.).\nNa (zjavne dôvodné) preverenie vzťahu tejto osoby s osobou bývalého konateľa dodávateľa, už daňové\norgány rezignovali. Daňové orgány nespochybnili materiálnu existenciu plnenia, keďže aj samé uznali,\nže žalobcom objednaný banner bol na predmetnej internetovej stránke zverejnený. Napokon z vyššie\nuvedeného pre správcu dane nepochopiteľne vyplynulo, že vlastníkom predmetnej stránky bola v čase\nposkytnutia služby spoločnosť TOPZONE, s. r. o., ktorá navyše bola v tejto súvislosti preukázateľne v\nzmluvnom vzťahu s konateľom dodávateľa.\n\n52. V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len\nz dôvodu, že daňový subjekt nevie preukázať, že ním deklarovaný dodávateľ zabezpečil dodanie pre\nnedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov na jeho strane, k čomu však vedú závery\nnajmä žalovaného a správneho súdu v aktuálne súdenej veci. K uvedenému správny súd poukazuje\nna uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo: „Smernica Rady 2006/112/ES z 28.\nnovembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej\nneutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi,\nna základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej\nhodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa\ntýchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru,\nuvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani\ndodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená,\npo druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský\nreťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade\nniektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli\nnezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané,\nže sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že\nsú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila\nfaktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského\nreťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“.\n53. Z vyššie citovaného uznesenia Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo vyplýva, že nedostatok\npotrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa\nči subdodávateľov nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia\nmateriálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH (osobitne ak nie je sporná existencia\ndodaného tovaru; bod 47, v tomto zmysle aj rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci Maks Pen EOOD,\nC-18/13 zo dňa 13. februára 2014, body 31, 32 a vo veci L. H., C-324/11 zo dňa 6. septembra 2012, bod\n49). V takom prípade je možné nepriznať odpočítanie dane, ak by bola preukázaná účasť alebo aspoň\nvedomosť daňového subjektu (sťažovateľa) o podvodnom konaní niektorého zo subjektov zapojených\ndo obchodného reťazca.\n54. Týmto smerom (účasť na podvode) vedená argumentácia správcu dane bola však žalovaným\nv daňovom odvolacom konaní bez vysvetlenia vypustená a žalovaný zotrval na dôvode neuznania\nodpočtu dane z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok. Z uvedeného dôvodu považuje správny\nsúd rozhodnutie žalovaného za nezákonné, pretože nedostatky ohľadom materiálno-technického\nzabezpečenia, či ľudských zdrojov na strane dodávateľa ešte samé osebe nie sú spôsobilé vyvolať\ndôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní hmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane.\n55. Vzhľadom na skutočnosť, ako už správny súd naznačil, že uvedené nie je spôsobilé vyvolať dôvodnú\npochybnosť správcu dane, je potrebné zamerať sa v tomto smere taktiež na posúdenie rozloženia\ndôkazného bremena, čo bolo taktiež predmetom žalobnej argumentácie žalobcu. Subjekt, ktorý si chce\nodpočítať DPH, má dve povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť\ntvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonnom stanovených\npodmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie, čo vyjadruje dôkazné bremeno daňového\nsubjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje.\nVýsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. To znamená, že\nnepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ\nzmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. V tomto kontexte správca dane tiež\nnesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v prípade, že dokáže vážny a dôvodný nesúlad skutočnosti\ns účtovníctvom daňového subjektu. Aby správca dane svoje dôkazné bremeno uniesol, je nutné, aby\nidentifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu.\nV prípade, že správny orgán unesie svoje dôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť preukazovať svoje\ntvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu, pričom spravidla využíva iné dôkazy než\ntie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil (v tejto súvislosti viď napríklad uznesenie Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21). Zároveň je\ntiež potrebné pripomenúť, že daňový subjekt je povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré sám tvrdí a\ndeklaruje. Dôkazné bremeno sa teda prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od faktického a dôkazného\nstavu konania.\n\n56. S ohľadom na uvedené možno konštatovať, že za dôkaznej situácie, o akú ide v prejednávanej\nveci, dôkazné bremeno neprešlo na žalobcu, pretože správca dane spochybnenie preukázania\nhmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane založil na nedostatkoch ohľadom materiálno-technického\nzabezpečenia, či ľudských zdrojov na strane dodávateľa, ktoré však nie sú samé osebe spôsobilé vyvolať\ndôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní hmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane.\n57. Správny súd osobitne poukazuje na závery kasačného súdu (rozsudok sp.zn. 2Sfk/67/2022\nz 28.04.2023, bod 30) podľa ktorých, v prípade, pokiaľ daňové orgány badajú neštandardnosti v\ndeklarovanom zdaniteľnom obchode, respektíve obchodných vzťahoch medzi dotknutými zdaniteľnými\nosobami a zároveň nie je možné dostatočne dôkladne a jednoznačne spochybniť naplnenie\nhmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, tak nárok na odpočet je možné nepriznať len v prípade\npreukázania, že zdaniteľná osoba uplatňujúca si právo na odpočet dane vedela alebo vedieť mala o\njej účasti na daňovom podvode. Uvedené vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ napríklad v\nrozsudku v prípade Optigen, spojené veci C- 354/03, C-355/03, C-484/03. V takýchto situáciách správca\ndane a žalovaný aplikuje takzvaný Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti\nna daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04).\n58. Vzhľadom na vyššie uvedené závery správny súd konštatuje, že žalobné námietky žalobcu dôvodne\nspochybnili vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia\nsprávcu dane a založili dôvod na ich zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vrátenie veci správcovi\ndane na ďalšie konanie.\n59. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v\nďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP). V ďalšom konaní bude úlohou daňových orgánov prihliadať\nna závery tohto rozhodnutia.\n60. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal\nprávo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania proti žalovanému, ktorý úspešný nebol.\n61. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm.\na/ v spojení s § 493e SSP), na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota\nplynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:9eab838a-cc01-4adf-ae1e-f14f7f840828", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 377/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 1073, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1"}], "citovane_v": []}