{"guid": "1aa9f318-bd1e-4346-9c36-cabc565ac0ef:c70c079c-0395-478f-9089-59865f926b0a", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:4020200418.2", "spisova_znacka": "NR-26S/45/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-26S/45/2020 z 23. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 23. apríla 2025, sp. zn. NR-26S/45/2020, ECLI:SK:SpSBA:2025:4020200418.2", "identifikacne_cislo": "4020200418", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Jeannette Hajdinová", "sudca_id": 477, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jeannette-hajdinova-477", "datum_vydania": "2025-04-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125", "nazov": "zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/125-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c70c079c-0395-478f-9089-59865f926b0a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:4020200418.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:4020200418.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:4020200418.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nNR-26S/45/2020\n4020200418\n23. 04. 2025\nJUDr. Jeannette Hajdinová\nECLI:SK:SpSBA:2025:4020200418.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNR-26S/45/2020\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov\nsenátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej, v právnej veci žalobcu: Foxconn Slovakia, spol.\ns r.o., IČO: 35683724, so sídlom v Nitre, Dolné Hony 29, právne zastúpeného advokátom JUDr. Petrom\nKudrim, so sídlom v Piešťanoch, pplk. V. Ábela 29, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, ICO:\n00166405, so sídlom v Košiciach, Masarykova 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. PO/BEZ/2019/4617 zo dňa 17.7.2020, takto\nrozhodol:\nNR-26S/45/2020\nI. Správny súd v Bratislave žalobu\n\nzamieta.\n\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania\n\nnepriznáva.\n\nodôvodnenie:\nNR-26S/45/2020\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Inšpektorát práce Nitra prvostupňovým rozhodnutím č. IPNR_KHIP/ROZ/2019/3206 zo dňa 7.4.2020\nuložil žalobcovi pokutu v sume 5.000,- € podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii\npráce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 125/2006\nZ.z.) za spáchanie správneho deliktu spočívajúceho v porušení povinností vyplývajúcich z predpisov\nuvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ v prvom bode zákona č. 125/2006 Z.z.; konkrétne ide o porušenie §\n119a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len ZP\nalebo Zákonník práce) v nadväznosti na § 119a ods. 4 ZP tým, že žalobca ako zamestnávateľ nedohodol\nv pracovných zmluvách v znení zmeny pracovnej zmluvy rovnaké mzdové podmienky – základnú zložku\nmzdy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty na pracovnej pozícii Technik 3 u zamestnancov:\n- A. B., narodený XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 12.5.2008 v znení zmeny PZ zo dňa 1.6.2018,\ndruh práce: technik 3, miesto výkonu práce: výrobný závod zamestnávateľa v Nitre, v mesiacoch jún až\naugust 2018 (dohodnutá základná hodinová mzda pri 7,25-hodinovej zmenovej prevádzke 5,0024 €, pri\n8-hodinovej zmenovej prevádzke 4,8459 €, pri 11-hodinovej zmenovej prevádzke 5,1690 €),\n- C. D., narodený XX.X.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 6.6.2018, miesto výkonu práce: Foxconn\nSlovakia, spol. s r.o., Dolné Hony 29, 949 01 Nitra, druh práce: technik 3 v mesiacoch jún až august 2018\n(dohodnutá základná hodinová mzda pri 7,25-hodinovej zmenovej prevádzke 6,2500 €, pri 8-hodinovej\nzmenovej prevádzke 6,0545 €, pri 11-hodinovej zmenovej prevádzke 6,4581 €),\n\n- E. F., narodený XX.X.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 1.7.2018, miesto výkonu práce: Foxconn\nSlovakia, spol. s r.o., Dolné Hony 29, 949 01 Nitra, druh práce: technik 3 v mesiacoch júl až august 2018\n(dohodnutá základná hodinová mzda pri 7,25-hodinovej zmenovej prevádzke 6,2500 €, pri 8-hodinovej\nzmenovej prevádzke 6,0545 €, pri 11-hodinovej zmenovej prevádzke 6,4581 €),\n- C. G., narodený XX.X.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 6.8.2018, druh práce: technik 3, miesto výkonu\npráce: Foxconn Slovakia, spol. s r.o., Dolné Hony 29, 949 01 Nitra, v mesiaci august 2018 (dohodnutá\nzákladná hodinová mzda pri 7,25-hodinovej zmenovej prevádzke 6,2500 €, pri 8-hodinovej zmenovej\nprevádzke 6,0545 €, pri 11-hodinovej zmenovej prevádzke 6,4581 €),\nčo bolo zistené pri výkone inšpekcie práce vykonanej podľa § 7 ods. 3 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z.\nv dňoch 17.8.2018, 28.8.2018, 11.9.2018, 12.9.2018, 14.9.2018, 17.9.2018 a 18.9.2018 u žalobcu.\nO výsledku inšpekcie bol spísaný protokol č. INA-51-55-2.3/P-A22,E24,A25-18 zo dňa 18.9.2018.\nObsah protokolu bol prerokovaný dňa 18.9.2018 so splnomocnenou zástupkyňou žalobcu C. H.. Na\nzáklade vyjadrení žalobcu žalovaný vypracoval dodatok č. 1 k protokolu zo dňa 28.9.2018, dodatok č. 2\nk protokolu zo dňa 19.10.2018, dodatok č. 3 k protokolu zo dňa 16.5.2019, dodatok č. 4 k protokolu zo\ndňa 29.5.2019, dodatok č. 5 k protokolu zo dňa 101.2020 a dodatok č. 6 k protokolu zo dňa 3.2.2020.\nŽalobca si svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona nesplnil tým, že nedohodol v pracovných zmluvách v\nznení zmeny pracovnej zmluvy rovnaké mzdové podmienky – základnú zložku mzdy za identickú prácu\nna pracovnej pozícii: Technik 3. V predložených popisoch pracovných pozícií uvedených zamestnancov\nk pracovnej pozícii Technik 3 je uvedený rovnaký popis pracovnej pozície, podľa ich dohodnutého druhu\npráce: „Pracovník na tejto pozícii vykonáva úlohy, ktoré sú súčasťou prebiehajúceho technického /\ninžinierskeho programu na podporu činnosti ako je návrh, testovanie, výroba, prevádzka zariadení a\nsystémov, diagnostiku a odstraňovanie defektov na vyrobených produktoch. Táto pozícia predstavuje\nprvý postup pre niekoho, kto absolvoval stredoškolské technické vzdelávanie. Dodržiava firemné\npravidlá, postupy a pokyny nadriadených“. Žalobca nepredložil žiadnu inú špecifikáciu k uvedenému\ndruhu práce.\nZ predloženého mzdového predpisu žalobcu „Pravidlá pre odmeňovanie a mzdy“ č. 018_HRD2013\nvyplýva, že podľa klasifikácie zamestnancov pozícia Technik 3 je zaradená ako „Netarifné odmeňovaní\nzamestnanci“, FSK Nitra klasifikácia Síl IN, Hay klasifikácia 11. V čl. 3 mzdového predpisu je uvedené, že\nzamestnanci sú platení v súlade so mzdovou tabuľkou, ktorá korešponduje s klasifikáciou zamestnancov\nzaradených do platových úrovní. Mzdová tabuľka obsahuje informácie o mzdovom minime, strede a\nmaxime pre každú pracovnú pozíciu. V čl. 5 mzdového predpisu je uvedené, že plat zamestnanca bez\npredchádzajúcich skúseností bude na minime platovej úrovne a plat zamestnanca so skúsenosťami\nalebo absolventa univerzity s kvalifikáciou, bude v intervale medzi minimom a stredom platovej úrovne,\nv závislosti od rozsahu vedomostí a kvalifikácie. V čl. 7.2 tohto mzdového predpisu je uvedené: „Mzda\npovýšeného zamestnanca je na minime novej, vyššej referenčnej úrovne počas doby na zapracovanie v\ndĺžke 3 mesiacov. V prípade, že zamestnanec má mzdu vyššiu ako je minimum novej referenčnej úrovne,\njeho mzda sa nemení. Po uplynutí doby na zapracovanie bude plat zvýšený podľa výsledkov hodnotenia.\nV prípade, že zamestnanec spĺňa očakávania bude mzda upravená o 5%, maximálne na úroveň Midu\n(stredu) príslušnej referenčnej úrovne. V prípade, že zamestnanec prevyšuje očakávania, bude mzda\nupravená o 10%, maximálne na úroveň Maxu (stropu) - 3% pre referenčnú úroveň do SI 13 resp. Maxu\n(stropu) — 10% pre referenčnú úroveň na SI 13. Na úroveň MID (stred) danej referenčnej úrovne.“\nZ takto všeobecne a neurčito upravených pravidiel pre odmeňovanie a mzdy podľa prvostupňového\nsprávneho orgánu nevyplýva, kedy zamestnanec spĺňa podmienku „zamestnanec so skúsenosťami“\nalebo „zamestnanec bez predchádzajúcich skúseností“. Žalobca počas výkonu inšpekcie práce ani v\nrámci vyjadrenia k protokolu nepredložil žiaden ďalší interný predpis, ktorý by kritériá „zamestnanec so\nskúsenosťami“, „zamestnanec bez predchádzajúcich skúseností“ bližšie upravoval, či už požiadavkou\nvzdelania, dĺžky odbornej praxe alebo iných požadovaných skúseností pre pracovnú pozíciu Technik\n3 a ich mieru vplyvu na mzdu v rozpätí MIN (minimum), MID (stred), MAX (strop) uvedenú v\nmzdovom predpise. Na základe takto neurčitých pravidiel pre odmeňovanie a mzdy, ani po zohľadnení\npredložených životopisov dotknutých zamestnancov (v ktorých možno zistiť ich vzdelanie, kurzy a\nškolenia, priebeh zamestnaní, doplňujúce informácie o pracovných skúsenostiach, schopnostiach\na zručnostiach), vychádzajúc zo stručnej charakteristiky druhu práce Technik 3, ktorá je rovnaká\nu zamestnancov: A. B., C. D., E. F. a C. G., nie je možné skonštatovať, že v kontrolovanom období bolo\ndodržané ustanovenie § 119a ods. 1 a ods. 2 a 4 ZP.\nKontrolou mzdových listov a výplatných pások menovaných zamestnancov bolo zistené, že z takto\ndohodnutých základných hodinových miezd im aj mzdy boli vypočítané a vyplatené.\n\nPrvostupňový správny orgán za účelom zistenia, či náplň práce Technik 3 bola v rozhodujúcom období\nobjektívne rovnaká, vypočul dotknutých štyroch zamestnancov: C. G., E. F., A. B. a C. D.. Z ich výpovedí\nvyplýva, že praktické skúsenosti A. B. zodpovedajú skúsenostiam ostatných troch porovnávaných\n(referenčných) zamestnancov a práca A. B. bola v období jún až august 2018 objektívne rovnaká\ns porovnávanými zamestnancami, no za rovnakú prácu (resp. prácu rovnakej hodnoty) neboli rovnako\nodmeňovaní.\nZhodnocovanie zamestnancov v oblasti miezd z hľadiska úrovne schopností, vedomostí vykonávať\nprácu, z hľadiska kvalifikácie, resp. odbornosti môže zamestnávateľ upraviť v internom mzdovom\npredpise ako variabilnú, nenárokovateľnú zložku mzdy. Základná mzda zamestnancov na jednotlivých\npozíciách musí byť určená v zmysle § 119a ZP, t. j. rovnakou výškou základnej mzdy. Výška základnej\nmzdy (základnej hodinovej mzdy) kontrolovaných zamestnancov bola však v tomto prípade stanovená\nrozdielne v rovnakom časovom období.\nO rovnakú prácu pôjde v prípade, že porovnávaní zamestnanci pracujú v porovnateľných pracovných\npodmienkach, podľa pracovnej náplne obsiahnutej v pracovnej zmluve vykonávajú rovnaký druh práce,\nmajú rovnaké postavenie v hierarchii zamestnávateľa, rovnaké pracovné postupy, rovnaké pracovné\nnástroje na vykonávanie ich práce. Pracovníci vykonávajú rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty,\nak s ohľadom na všetky aspekty, akými sú povaha práce, požiadavky na vzdelanie a pracovné\npodmienky, sa možno domnievať, že sa nachádzajú v porovnateľnej situácii (rozsudok Súdneho dvora\nEÚ vo veci C-427/11). Ako porovnateľná vzorka postačujú podľa výkladu Súdneho dvora EÚ dvaja\nzamestnanci. Aj v posudzovanom prípade menovaných zamestnancov zaradených podľa druhu práce\n(Technik 3) ide objektívne o rovnakú prácu, ktorú vykonávajú zamestnanci v rovnakých pracovných\npodmienkach u žalobcu, podľa pracovnej náplne obsiahnutej v pracovnej zmluve vykonávajú rovnaký\ndruh práce (Technik 3), majú rovnaké postavenie v rámci odmeňovania ako netarifne odmeňovaní\nzamestnanci, Hay klasifikácia 11, FSK Nitra klasifikácia Síl IN, používajú rovnaké pracovné postupy\nako vyplýva z ich popisov hlavných činností a zodpovedností zamestnancov. Keďže štyria dotknutí\nzamestnanci vykonávali rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, mali byť odmeňovaní rovnakou\nvýškou základnej mzdy, čo sa nestalo.\nPri ukladaní sankcie správny orgán zohľadnil jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty\nprihliadol v zmysle § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z. na:\na) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov - závažnosť je zrejmá, nakoľko\nžalobca porušil svoje základné povinnosti vyplývajúce z pracovno-právneho predpisu tým, že nedohodol\nv pracovných zmluvách v znení zmeny pracovnej zmluvy v konkrétnych prípadoch rovnaké mzdové\npodmienky pri výkone rovnakej práce – rovnakú základnú zložku mzdy – pri pracovnej pozícii Technik 3.\nOdmeňovaním sa rozumie akékoľvek plnenie peňažnej alebo nepeňažnej povahy, opakujúce sa alebo\njednorazové, ktoré je priamo alebo nepriamo poskytované osobe pri závislej činnosti. Zákonník práce\nkonkretizuje túto požiadavku v ustanovení § 119a, v ktorom upravuje zákaz diskriminácie pri mzde za\nrovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty, pričom sa tento zákaz vzťahuje aj na zamestnancov\nrovnakého pohlavia. Za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty zákon považuje prácu rovnakej\nalebo porovnateľnej zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti, ktorá je vykonávaná v rovnakých alebo\nporovnateľných pracovných podmienkach a pri dosahovaní rovnakej alebo porovnateľnej výkonnosti\na výsledkov práce v pracovnom pomere u toho istého zamestnávateľa. V tomto prípade žalobca určil\nzákladnú zložku mzdy (základnú hodinovú zložku mzdy) za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty\nrozdielne, čím uviedol zamestnancov do možnej psychickej záťaže vyplývajúcej z tohto stavu, rozdielne\nodmeňovanie je citlivá otázka, ktorá vnáša pocity nespravodlivosti medzi zamestnancami na pracovisku,\na preto uvedené kritérium správny orgán vyhodnotil v prospech vyššej pokuty,\nb) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa – počet\nzamestnancov bol v čase výkonu inšpekcie práce 1676, ide o veľkého zamestnávateľa, ktorý musí\ndbať na dodržiavanie platných predpisov, čo správny orgán posúdil v prospech vyššej pokuty, žalobca\nneprevádzkuje rizikové pracovisko,\nc) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. b) –\nv tomto prípade irelevantné,\nd) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany\npráce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku - správny orgán zobral do úvahy\nskutočnosť, že bol zistený jeden nedostatok porušenia v oblasti pracovno-právnych predpisov, čo posúdil\nv prospech nižšej pokuty, systém riadenia ochrany práce nebol hodnotený, nakoľko nebol predmetom\nvýkonu inšpekcie práce,\ne) opakované zistenie toho istého nedostatku – ide o prvé zistenie tohto druhu nedostatku, čo bolo\nzhodnotené v prospech nižšej pokuty.\n\nPodľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. možno uložiť pokutu až do výšky\n100.000,- €; výška uloženej sankcie 5.000,- € za porušenie právnych predpisov je podľa názoru\nsprávneho orgánu primeraná, plní funkciu výchovnú aj represívnu a je blízko k spodnej hranici sadzby.\nVychádzal z preventívnej, výchovnej aj represívnej funkcie sankcie s tým, že pokuta musí byť citeľná v\nmajetkovej sfére páchateľa správneho deliktu.\n2. Žalovaný rozhodnutím č. PO/BEZ/2019/4617, O-217/2020 zo dňa 17.7.2020 zmenil prvostupňové\nrozhodnutie č. IPNR_KHIP/ROZ/2019/3206 zo dňa 7.4.2020 a žalobcovi uložil pokutu v sume 1.000,€ za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ v prvom bode\nzákona č. 125/2006 Z.z.; konkrétne za porušenie § 119a ods. 1 ZP v nadväznosti na § 119a ods. 2 a\nods. 4 ZP tým, že žalobca ako zamestnávateľ nedohodol u svojich zamestnancov:\n- A. B. (narodený XX.XX.XXXX) pri zmene jeho pracovnej zmluvy dňa 1.6.2018,\n- C. D. (narodený XX.X.XXXX) v jeho pracovnej zmluve zo dňa 6.6.2018,\n- E. F. (narodený XX.X.XXXX) v jeho pracovnej zmluve zo dňa 1.7.2018,\n- C. G. (narodený XX.X.XXXX) v jeho pracovnej zmluve zo dňa 6.8.2018,\nrovnaké mzdové podmienky – základnú zložku mzdy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty na\npracovnej pozícii Technik 3, ktorú títo zamestnanci zastávali; u p. B. bola dohodnutá základná hodinová\nmzda pri 7,25-hodinovej zmenovej prevádzke 5,0024 €, pri 8-hodinovej zmenovej prevádzke 4,8459\n€, pri 11-hodinovej zmenovej prevádzke 5,1690 €, u ostatných troch zamestnancov – C. D., E. F. a C.\nG. – bola dohodnutá základná hodinová mzda pri 7,25-hodinovej zmenovej prevádzke 6,2500 €, pri 8hodinovej zmenovej prevádzke 6,0545 €, pri 11-hodinovej zmenovej prevádzke 6,4581 €.\nŽalovaný poukázal na to, že uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu\nalebo prácu rovnakej hodnoty vyplýva z primárneho práva Európskej únie (čl. 157 Zmluvy o fungovaní\nEurópskej únie) aj z vnútroštátneho práva (§ 119, § 119a ZP).\nŽalovaný poukázal na to, že prácu vykonávanú u rovnakého zamestnávateľa rôznymi zamestnancami je\nmožné považovať za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, za ktorú prináleží rovnaká mzda, iba\nvtedy, ak ide o rovnakú alebo porovnateľnú prácu z hľadiska všetkých porovnávacích kritérií uvedených\nv § 119a ods. 2 ZP. Pokiaľ nie je zhoda v niektorom z uvádzaných komparačných kritérií, nejde o rovnakú\nprácu alebo prácu rovnakej hodnoty.\nŽalovaný na základe zisteného skutkového stavu nevidel dôvod, pre ktorý by mala byť práca A.\nB. odmeňovaná nižšou základnou hodinovou mzdou, ako činnosť ostatných troch zamestnancov. Je\nzrejmé, že A. B. aj napriek tomu, že nebol držiteľom požadovaného osvedčenia o odbornej spôsobilosti\ndlhý čas, vykonával prácu na rovnakej pracovnej pozícii ako páni F., D. a G. (Technik 3) s tým, že nebol\nrozdiel v pracovných podmienkach (práca na linke) a ani vo výkonnosti, keďže A. B. nových kolegov ešte\nsám zaúčal odvolávajúc sa na svoje predchádzajúce skúsenosti, ktoré nadobudol u žalobcu. Žalobca\npritom samotnú výkonnosť a výsledky práce A. B. ani raz nevyhodnotil ako menej prínosné v porovnaní\ns ostatnými spomínanými zamestnancami.\nŽalovaný ďalej uviedol, že požiadavka žalobcu na obsadenie pracovnej pozície Technik 3 spočívala len\nv získaní osvedčenia podľa § 21 vyhlášky č. 508/2009 Z. z., čo spĺňal aj A. B.. A. B. v rozhodujúcom\nčase, rovnako ako E. F., C. D. a C. G., ešte len začal vykonávať činnosť na tomto pracovnom mieste,\nčo evokuje, že išlo o rovnocenných zamestnancov, na ktorých mal žalobca uplatniť rovnaký hodnotiaci\nmeter, čo však neurobil. Tvrdenie o rovnocennosti zamestnancov vychádza aj zo zistenia, že žalobca\npozíciu Technik 3 označil ako vhodnú – prvý postup pre toho, kto absolvoval stredoškolské technické\nvzdelávanie – teda jej obsadenie nespájal s praxou v odbore elektrotechnika.\nBolo povinnosťou žalobcu, vzhľadom na popísané okolnosti prípadu, dohodnúť s A. B. pri nástupe\nna výkon práce Technik 3 rovnaké mzdové podmienky (minimálne základnú hodinovú mzdu, ktorá\npredstavuje základné plnenie za vykonanú prácu) ako s inými zamestnancami pri obsadení tejto\npracovnej pozície, čo však nezabezpečil.\nNa druhej strane, žalovaný vyhodnotil ako jediné relevantné tvrdenie žalobcu týkajúce sa neurčitosti\nvýrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, keďže z popisu skutku nie je dostatočne zrejmé, kedy došlo\nk porušeniu povinnosti zo strany žalobcu a akým spôsobom (v akom pracovnoprávnom akte). Žalovaný\npreto zmenil prvostupňové rozhodnutie a z výroku vypustil konštatované obdobia jún až august 2018 (u\npánov B. a D.), júl až august 2018 (u pána F.), resp. august 2018 (u pána G.); mal za to, že ide o zjavne\n\nnadbytočné údaje, ktoré s ohľadom na spôsob koncipovania protiprávneho konania žalobcu vyvolávali\niba zmätočnosť v otázke času spáchania skutku.\nVo vzťahu k pracovným zmluvám v znení ich zmien žalovaný dodal, že bolo potrebné v rámci realizovanej\nzmeny napadnutého rozhodnutia reflektovať aj na skutočnosť, že zmena pracovnej zmluvy, ktorá\nbola aplikovateľná na toto právne posúdenie veci, sa týkala výlučne jedného zamestnanca - A. B.\n(zmena zo dňa 1.6.2018); v prípade ostatných troch dotknutých zamestnancov bolo dojednanie ohľadne\nzákladnej hodinovej mzdy obsiahnuté priamo v uzatvorených pracovných zmluvách. V tomto kontexte\nžalovaný aj zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia s tým, že ide len o korekciu chyby formálneho\ncharakteru, ktorá nemení zmysel a obsah napadnutého rozhodnutia, a preto nie je nevyhnutné, aby bol\npreskúmavaný akt z tohto dôvodu zrušený podľa § 59 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok).\nToto platí aj pokiaľ ide o vadu v právnom posúdení prejednávanej veci. Žalovaný po zistení, že\ninšpektorát práce priamo vytýka žalobcovi aj porušenie deklaratórneho zákonného ustanovenia (§ 119a\nods. 2 ZP) zmenil právnu kvalifikáciu skutku s tým, že ten na citované ustanovenie len nadväzuje. Dikcia\n§ 119a ods. 2 ZP je v tomto prípade aplikovateľná iba pre vyvodenie záveru o tom, že zamestnanci\nmajú právo na rovnakú mzdu za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty, prípade na účely\nzadefinovania týchto pojmov (rovnaká práca alebo práca rovnakej hodnoty). Samotný skutok spočívajúci\nv nedohodnutí mzdových podmienok bez akejkoľvek diskriminácie, čo sa vzťahuje na každé plnenie za\nprácu (teda aj na základnú hodinovú mzdu), je súčasťou povinnosti zakotvenej v § 119a ods. 1 ZP, ktoré\nje rozhodujúce na účely konštatácie pochybenia žalobcu.\nŽalovaný sa vysporiadal aj so zmenou napadnutého rozhodnutia spočívajúcou v znížení sankčného\npostihu žalobcu na sumu 1.000,- €. Sankcia vo výške 5.000,- € nereflektuje na poľahčujúce okolnosti,\npredovšetkým na ojedinelosť výskytu nedostatku (išlo len o jedno zistené pochybenie) a jeho\nprvé zistenie u žalobcu, prípadne na krátkosť trvania negatívneho zásahu do právneho postavenia\nzamestnanca A. B., ktorého mzda sa zmenou jeho pracovnej zmluvy zo dňa 1.9.2018 vyrovnala úrovni\nhodinovej mzdy ostatných troch dotknutých zamestnancov. Na druhej strane, je neopomenuteľné, že\nžalobca v dôsledku nerovnakého odmeňovania svojich zamestnancov zaradených na rovnakú pracovnú\npozíciu privodil stav, v rámci ktorého môžu zamestnanci vnímať toto jeho konanie ako diskriminačné,\nčo má dopad aj na pracovné vzťahy medzi nimi (pri vnímaní pocitu nespravodlivosti). Nevyhnutnosť\nzabezpečenia spravodlivých pracovných (aj mzdových) podmienok žalobcovi ukladá nielen Zákonník\npráce, ale aj ďalšie právne predpisy s tým, že nedodržanie tejto požiadavky môže vyvolať závažný\nnásledok jednak v podobe ukrátenia dotknutého zamestnanca na jeho mzde, no najmä v podobe\nohrozenia právnej istoty všetkých zamestnancov v súvislosti so zachovaním princípov spravodlivého\nodmeňovania u svojho zamestnávateľa. V kontexte týchto skutočností, a teda že žalobca svojím\npostupom vo vzťahu k zamestnancovi A. B. porušil nielen spomenutú dikciu § 119a ZP, ale aj základné\nzásady pracovného práva, žalovaný posúdil toto jeho konanie ako závažné. Inšpektorát práce vyvodzuje\nzodpovednosť žalobcu s poukazom na § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z., kde nie je závažnosť\nporušenia vnímaná ako zákonný predpoklad uloženia pokuty, ale len ako kritérium rozhodujúce pre\nurčenie jej výšky v rámci voľnej úvahy správneho orgánu. Odvolávanie sa na § 19 ods. 3 zákona č.\n125/2006 Z.z. by teda bolo náležité iba v tom prípade, ak by sa žalobcovi ukladala pokuta v intenciách\n§ 19 ods. 2 písm. b/ bod 1. zákona č. 125/2006 Z.z., čo sa však nestalo. Preto ak inšpektorát práce\n(a následne aj odvolací orgán) vyhodnotil nedostatok ako závažný, urobil tak len v rámci svojej voľnej\núvahy, ktorej závery premietnuté v rozhodnutí by bolo možné podľa súdnej praxe zrušiť len vtedy, ak\nby odporovali spisu alebo sa priečili zásadám logického myslenia. Nezanedbateľným je tiež aj zistenie,\nže žalobca je veľkým zamestnávateľom (v čase inšpekcie práce zamestnával 1 676 zamestnancov), a\npreto aby uložená pokuta splnila svoj účel, musí byť ustálená tak, aby bola dostatočne citeľná v jeho\nmajetkovej sfére. Počet zamestnávaných osôb dokazuje aj ekonomickú silu subjektu, ktorý v postavení\nveľkého zamestnávateľa (so značným rozsahom svojej podnikateľskej činnosti) si musí byť vedomý\nsvojich základných povinností na úseku odmeňovania zamestnancov, predovšetkým úlohy zabrániť\ntomu, aby došlo k akejkoľvek diskriminácii zamestnancov.\nII. Žaloba\n3. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/\nBEZ/2019/4617, O-217/2020 zo dňa 17.7.2020, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č.\n\nIPNR_KHIP/ROZ/2019/3206 zo dňa 7.4.2020 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa\nna ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, neurčitosť a nezrozumiteľnosť výrokov\nprvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia, ktoré vedie k nepreskúmateľnosti rozhodnutia.\n4. Výroky rozhodnutí podľa názoru žalobcu nepresne vymedzujú, za aké konkrétne konanie je žalobca\npostihovaný. Absentuje opis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu spáchania „priestupku“,\nčiže nedostatočná špecifikácia „správneho deliktu“; výroky sú formulované v rozpore so zákonom.\nŽalobca sa pri námietkach sústreďuje na výrok prvostupňového rozhodnutia a podľa jeho názoru\nz obsahu výroku prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, kedy žalobca porušil právne predpisy,\nv akom pracovnoprávnom akte a kedy nedohodol so zamestnancami rovnaké mzdové podmienky,\nani či dohodol nerovnakú mzdu so zamestnancami. Výrok druhostupňového rozhodnutia obsahuje\n„výrok“, že zamestnávateľ nedohodol u svojich zamestnancov rovnaké mzdové podmienky – základnú\nzložku mzdy. V žiadnom právnom predpise neexistuje ustanovenie, že zamestnávateľ je povinný so\nzamestnancami dohodnúť rovnaké mzdové podmienky – základnú zložku mzdy. Mzdové podmienky\npozostávajú z rôznych zložiek s odkazom na § 119 ods. 3 ZP. Výrok neobsahuje „výrok“, v akej výške bola\nzamestnancom vyplatená mzda. Žalovaný neskúmal ostatné zložky mzdy, ani aké mzdové podmienky\nso svojimi zamestnancami dohodol a akú mzdu im v skutočnosti vyplatil.\n5. Žalobca namietal, že mu prvostupňový správny orgán odňal možnosť konať v konaní, brániť sa\ndovolenými právnymi prostriedkami a odňal mu možnosť zúčastniť sa na ústnom pojednávaní dňa\n14.11.2019, 15.11.2019 a 28.11.2019, s čím sa žalovaný nevysporiadal. Prvostupňový správny orgán\nmu uložil neprimerane krátku lehotu na vyjadrenie (5 dní) k výpovediam dotknutých zamestnancov. Jeho\npostup považuje žalobca za neobjektívny, pretože žalobca ako zamestnávateľ ani nadriadení vedúci\nzamestnanci vypočúvaných zamestnancov neboli predvolaní na ich výsluch a nemohli im klásť otázky.\nOkrem toho, žalobca ako zamestnávateľ za účelom ochrany zamestnancov pred pandémiou COVID-19\nod 23.3.2020 do 14.4.2020 zastavil výrobu a poskytol zamestnancom náhradu mzdy. Preto sa nemá\nmožnosť vyjadriť k otázkam a odpovediam uvedených štyroch zamestnancov, pretože v práci nie sú\nžiadni zamestnanci.\n6. V dňoch 14.11.2019, 15.11.2019 a 28.11.2019 sa uskutočnil výsluch dotknutých štyroch\nzamestnancov, na ktorý nebol predvolaný žalobca ani vedúci zamestnanci a nemohli im klásť\notázky. V čase ich vypočúvania nebolo konanie vo veci uloženia pokuty skočené ani prerušené\na žalobca nestratil postavenie účastníka konania. Uvedeným postupom mu bola odňatá možnosť\nkonať a zúčastniť sa na ústnych pojednávaniach. Žalobca zároveň namieta, že výpovede štyroch\nzamestnancov nepreukazujú, že neboli dodržané podmienky rovnakého odmeňovania základnej mzdy\nza rovnakú prácu, dôkazy sú neurčité a nejasné.\n7. Žalobca namietal, že žalovaný aj prvostupňový správny orgán opomenuli čl. 7.2 interného mzdového\npredpisu, ktorý upravuje nediskriminujúce pravidlo odmeňovania. Doba zapracovania A. B. prebiehala\nod júna do augusta 2018, kedy mu neupravil mzdu, pretože bol nad MIDom (stredom) aktuálnej platovej\ntriedy Technika 3. Na základe hodnotenia z 27.8.2018 mu upravili mzdu od 1.9.2018, dovtedy musel\npracovať pod dohľadom skúsených kolegov, ktorí mali skúsenosti s elektrooblasťou výrazne dlhšie.\nŽalobca trvá na tom, že neporušil žiadny právny predpis ani § 119a ods. 1, ods. 2 ZP v nadväznosti\nna § 119a ods. 4 ZP.\n8. Žalobca zásadne namietal, že rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa obsahuje názor\ninšpektorátu, ktorý nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Žiadny právny predpis totiž neustanovuje,\nže základná mzda zamestnancov musí byť určená v zmysle § 119a ZP. Odmenou sa rozumie obvyklá\nzákladná mzda a všetky ostatné plnenia, ktoré zamestnávateľ vypláca zamestnancovi v súvislosti so\nzamestnaním. Preto orgány verejnej správy prvého aj druhého stupňa boli povinné vyhodnotiť všetky\nzložky mzdy a plnenia, ktoré vyplácal svojim zamestnancom (smernica Európskeho parlamentu a Rady\n2006/54/ES, Dohovor medzinárodnej organizácie práce č. 100, čl. 157 Zmluvy o fungovaní EÚ, rozsudku\nSúdneho dvora EÚ vo veci C-262/88). Žalobca má právo pri dojednávaní mzdy so zamestnancami\nprihliadať na ich vzdelanie, dĺžku praxe, skúsenosti, spoľahlivosť, výkonnosť a na výsledky práce\nzamestnancov.\n9. Žalobca ďalej namietal, že Inšpektorát práce Nitra pri rozhodovaní o pokute porušil § 19 ods. 6 zákona\nč. 125/2006 Z.z.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n10. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V plnom rozsahu sa pridržiaval\ndôvodov napadnutého rozhodnutia a zopakoval, že námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti výroku\nprvostupňového rozhodnutia nie je akceptovateľná, pretože uvedené nedostatky boli predmetom\n\nvykonanej zmeny rozhodnutia v súlade s § 59 ods. 2 SP, pričom platí, že prvostupňové aj druhostupňové\nkonanie tvoria jeden celok. Keďže však žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí konvalidoval pochybenie\nprvostupňového orgánu zákonným spôsobom, nevidí dôvod sa vyjadrovať ku skutočnostiam, ktoré už\nneexistujú.\n11. K námietke porušenia procesných práv žalobcu žalovaný upriamil pozornosť na to, že namietané\nzápisnice o podaní informácie spísané s dotknutými zamestnancami neboli spisované v režime\nSprávneho poriadku na ústnom pojednávaní, ale podľa zákona č. 125/2006 Z.z. Uvedené zápisnice boli\nžalobcovi zaslané s možnosťou vyjadriť sa k nim. Preto nie je opodstatnená námietka žalobcu, že sa\nnemohol k zápisniciam vyjadriť.\n12. Z rozhodnutí orgánov verejnej správy oboch stupňov nevyplýva, že by znevažovali interný predpis\nžalobcu, ako to žalobca uvádza v žalobe. Základná hodinová mzda predstavuje základné plnenie za\nvykonanú prácu a musí nadväzovať na druh vykonanej práce. V zmysle § 119a ZP bolo od žalobcu\ndôvodné žiadať, aby pri dojednaní základnej hodinovej mzdy rešpektoval ustanovenie Zákonníka práce\nupravujúce právo zamestnancov na rovnakú mzdu. Žalobca pri inšpekcii práce ani v správnom konaní\nnepreukázal, že by práca A. B. v porovnaní s ostatnými zamestnancami bola menej zložitá, zodpovedná\na namáhavá, vykonávaná v iných pracovných podmienkach a pri dosahovaní menšej výkonnosti\na výsledkov, tak ako to vyplýva z § 119a ZP. Pojem „mzdové podmienky“ zahŕňa aj základnú zložku mzdy.\n13. K výške uloženej pokuty (ktorá bola mimochodom znížená z 5.000,- € na 1.000,- €) žalovaný\npoukázal na odôvodnenie druhostupňového rozhodnutia. Samotná konštatácia závažnosti pochybenia\nžalobcu nie je výsledkom aplikácie § 19 ods. 2 písm. b/ bod 1 v nadväznosti na § 19 ods. 3 zákona\nč. 125/2006 Z.z., ale výsledkom hodnotenia kritéria premietnutého v § 19 ods. 6 písm. a/ citovaného\nzákona.\n14. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.\nIV. Pojednávanie\n15. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z.\no zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z.\n(ďalej len zákon č. 151/2022 Z.z.) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne\nsúdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu\nv Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Nitre sp. zn.\n26S/45/2020 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. NR-26S/45/2020.\n16. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015\nZ.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) v spojení s § 3 ods. 3 písm.\nb/ zákona č. 151/2022 Z.z. rozhodol na pojednávaní dňa 23.4.2025 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil\nza prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a neprítomnosti žalovaného.\nV. Relevantné právne predpisy\n17. Podľa § 119 ods. 3 ZP v mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy odmeňovania\nzamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky\nich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo\ndosiahnutého výkonu.\n18. Podľa § 119a ZP mzdové podmienky musia byť dohodnuté bez akejkoľvek diskriminácie podľa\npohlavia. Ustanovenie prvej vety sa vzťahuje na každé plnenie za prácu, ako aj na plnenia, ktoré\nsa vyplácajú alebo sa budú vyplácať v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto\nzákona alebo podľa osobitných predpisov (ods. 1). Ženy a muži majú právo na rovnakú mzdu za\nrovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty. Za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty\nsa považuje práca rovnakej alebo porovnateľnej zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti, ktorá je\nvykonávaná v rovnakých alebo porovnateľných pracovných podmienkach a pri dosahovaní rovnakej\nalebo porovnateľnej výkonnosti a výsledkov práce v pracovnom pomere u toho istého zamestnávateľa\n(ods. 2). Ak zamestnávateľ uplatňuje systém hodnotenia pracovných miest, hodnotenie musí vychádzať\nz rovnakých kritérií pre mužov a ženy bez akejkoľvek diskriminácie podľa pohlavia. Pri posudzovaní\nhodnoty práce ženy a muža môže zamestnávateľ okrem kritérií uvedených v odseku 2 uplatniť ďalšie\n\nobjektívne merateľné kritériá, ktoré sa dajú uplatniť na všetkých zamestnancov bez rozdielu pohlavia\n(ods. 3). Odseky 1 až 3 sa vzťahujú aj na zamestnancov rovnakého pohlavia, ak vykonávajú rovnakú\nprácu alebo prácu rovnakej hodnoty (ods. 4).\n19. Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. v znení účinnom do 31.3.2021 inšpektorát práce\nje oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností\nvyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode,\nšiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do\n100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo\nťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur.\n20. Podľa § 19 ods. 2 písm. b/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. v znení účinnom do 31.3.2021\nInšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je\nzamestnávateľom, za závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1\npísm. a) od 1 000 eur do 200 000 eur.\n21. Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z.z. v znení účinnom do 31.3.2021 pokutu podľa odsekov 1\na 2 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa,\nkeď bola porušená povinnosť.\n22. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z. v znení účinnom do 31.3.2021 inšpektorát práce\npri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky\npokuty prihliada najmä na (a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, (b)\npočet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, (c) počet\nnelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu,\n(d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany\npráce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, (e) opakované zistenie toho istého\nnedostatku.\n23. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. v znení účinnom do 31.3.2021 na konanie podľa § 4 písm.\ne), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d)\naž f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.\nVšeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia\na povolenia podľa tohto zákona.\nVI. Posúdenie veci správnym súdom\n24. Predmetom preskúmania správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým bola žalobcovi\nznížená pokuta zo sumy 5.000,- € na sumu 1.000,- € za spáchanie správneho deliktu. Medzi účastníkmi\nje spornou otázka, či žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu, či je skutková veta deliktu\npopísaná vo výroku napadnutého rozhodnutia tak, aby bola nezameniteľná s iným skutkom, a či je\nuložená sankcia primeranou.\n25. V prvom rade je potrebné uviesť, že z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva\n(napríklad rozsudok vo veci Lauko proti Slovenskej republike z 2.9.1998, č. sťažnosti 26138/95; vo veci\nÖztürk proti SRN z 21.2.1984, číslo sťažnosti 8544/79; vo veci Čanády proti Slovenskej republike zo\n16.11.2004, č. sťažnosti 53371/99, atď.) vyplýva, že priestupky a správne delikty sú vecami trestného\ncharakteru. Pre posúdenie otázky, či sa na účely Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách\n(publikovaný pod č. 209/1992 Zb.) protiprávne konanie kvalifikuje ako trestné, sú dôležité nasledovné\nkritériá: a/ či text právnej normy definujúci protiprávne konanie patrí alebo nepatrí v právnom systéme\npríslušného štátu do trestného práva, b/ povaha protiprávneho konania, c/ povaha a stupeň prísnosti\nsankcie, ktorej uloženie hrozí príslušnej osobe. Význam vnútroštátnej kvalifikácie protiprávneho konania\nna trestné a správne delikty je iba relatívny. Faktormi väčšieho významu sú povaha protiprávneho\nkonania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorá hrozí príslušnej osobe. Povaha protiprávneho\nkonania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí, sú alternatívne a nie kumulatívne:\nna to, aby sa článok 6 Dohovoru aplikoval z dôvodu slov „trestné obvinenie“ stačí, aby predmetné\nprotiprávne konanie bolo vo svojej podstate „trestné“ z pohľadu Dohovoru alebo aby zodpovednej osobe\nmohla byť uložená sankcia, ktorá pre svoju povahu a stupeň prísnosti patrí vo všeobecnosti do „trestnej“\nsféry. Na základe toho konanie o správnom delikte zahŕňa rozhodovanie o „trestnom obvinení“, a preto\nsa naň vzťahuje článok 6 Dohovoru.\n\n26. V prípade zodpovednosti podnikateľa za správny delikt ide o objektívnu zodpovednosť a subjektívna\nstránka tohto deliktu v zákonoch nie je založená na báze zavinenia. Pre správny orgán je relevantná\nlen existencia protiprávneho stavu, spôsobená činnosťou alebo nečinnosťou podnikateľa. Liberačné\ndôvody, pri preukázaní ktorých dochádza k redukcii, prípadne k zániku zodpovednosti podnikateľa za\nsprávny delikt, ktoré sa uplatnia vo výške sankcie alebo upustenia od jej uloženia, musia byť zakotvené\nvo všeobecnej rovine priamo v zákone, podľa ktorého sa uskutočňuje potrestanie za správny delikt\nsprávnym orgánom (m.m. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžf 111/2013 zo dňa 29.1.2015\npublikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 99/2015).\n27. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v\nšpecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. To možno\nzaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu\njeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na odlíšenie skutku od\niných skutkov. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie najmä z dôvodu\nvylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci\nrozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až\nvydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva.\nJednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie\nmožnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom treba odmietnuť\núvahu o tom, že postačí, ak sú tieto náležitosti uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej\nčasti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností\núčastníkov konania, a len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno vynútiť exekúciou (rozsudky\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 28/2007 zo dňa 6.3.2008, sp. zn. 3 Szd 9/2009 zo dňa 5.11.2009).\n28. V zmysle ustálenej judikatúry citovanej vyššie bolo povinnosťou orgánu verejnej správy vo výroku\nrozhodnutia, ktorým uložil žalobcovi pokutu, uviesť skutok, ktorým sa správneho deliktu dopustil,\nz hľadiska miesta, času a spôsobu jeho spáchania, čo sa aj stalo. Výrok napadnutého rozhodnutia je\npodľa názoru správneho súdu dostatočne jasný, zrozumiteľný a určitý, čo umožňuje jeho preskúmanie.\nJe v ňom uvedené miesto, čas aj spôsob spáchania správneho deliktu, ktoré sú nezameniteľné s iným\nmožným skutkom:\na. miesto spáchania – pracovisko/prevádzka žalobcu: Foxconn Slovakia, spol. s r.o., Dolné Hony 29,\n949 01 Nitra, výrobný závod v Nitre,\nb. spôsob spáchania – žalobca ako zamestnávateľ nedohodol u svojich zamestnancov rovnaké mzdové\npodmienky – základnú zložku mzdy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty na pracovnej pozícii\n„Technik 3“, ktorú títo zamestnanci zastávali; u A. B. bola dohodnutá základná hodinová mzda pri 7,25hodinovej zmenovej prevádzke 5,0024 €, pri 8-hodinovej zmenovej prevádzke 4,8459 €, pri 11-hodinovej\nzmenovej prevádzke 5,1690 €, a u ostatných troch zamestnancov – C. D., E. F. a C. G. – bola dohodnutá\nzákladná hodinová mzda pri 7,25-hodinovej zmenovej prevádzke 6,2500 €, pri 8-hodinovej zmenovej\nprevádzke 6,0545 €, pri 11-hodinovej zmenovej prevádzke 6,4581 €,\nc. čas spáchania – pri zmene pracovnej zmluvy A. B. dňa 1.6.2018, pri pracovnej zmluve C. D. zo dňa\n6.6.2018, pri pracovnej zmluve E. F. zo dňa 1.7.2018, pri pracovnej zmluve C. G. zo dňa 6.8.2018.\n29. V predmetnej právnej veci je výrok správneho deliktu špecifikovaný v druhostupňovom rozhodnutí\nžalovaného, ktorý bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie z hľadiska špecifikácie skutku aj výšky\nuloženej sankcie postupom podľa § 59 ods. 2 SP. Prvostupňové a druhostupňové konanie aj rozhodnutie\nsa chápu ako jeden celok, preto správny súd posudzoval náležitosti skutku vyplývajúce z výroku\ndruhostupňového rozhodnutia žalovaného. Správny súd v tomto kontexte uvádza, že námietky žalobcu\nvýslovne voči výroku prvostupňového rozhodnutia sú z dôvodu jeho zmeny vykonanej druhostupňovým\nrozhodnutím právne irelevantné.\n30. Správne orgány oboch stupňov správne posudzovali objektívnu zodpovednosť žalobcu za spáchanie\nsprávnych deliktov, čiže bez ohľadu na zavinenie (teda sa nezaoberal subjektívnou stránkou, ktorá\nje u právnických osôb vylúčená). Pre sankcionovanie protiprávneho konania preto stačí preukázané\nzistenie, že subjekt (právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ) porušil zákonom uloženú\npovinnosť.\n31. V prípade námietky žalobcu, že o výsluchu jeho zamestnancov A. B., C. D., E. F. a C. G. neboli\noboznámení ich vedúci zamestnanci, títo sa výsluchu nemohli zúčastniť a klásť im otázky, správny súd\npoukazuje na to, že oprávnenie inšpektora práce požadovať od zamestnanca v prítomnosti svedka\nalebo bez neho informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania predpisov uvedených v § 2 ods.\n1 písm. a/ tohto zákona (teda aj uplatňovania ustanovení Zákonníka práce), je upravené v ustanovení\n§ 12 ods. 1 písm. c/ zákona č. 125/2006 Z.z., na ktorý sa výslovne Správny poriadok nevzťahuje\n\n(porovnaj § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z.). Z uvedeného dôvodu je námietka žalobcu o porušení\njeho práv z dôvodu predchádzajúceho neoznámenia výsluchu jeho zamestnancov neopodstatnená. Pri\nvyjadreniach zamestnancov nemohlo ísť o výsluch svedkov podľa § 35 SP, ale išlo o podanie vysvetlenia\nv zmysle § 12 ods. 1 písm. c/ zákona č. 125/2006 Z.z, pri ktorom môžu ale aj nemusia byť prítomní\nsvedkovia – zákonodarca považuje za legitímne oba varianty podania vysvetlenia zamestnancami.\nOkrem toho, pri prítomnosti vedúceho zamestnanca alebo konateľa žalobcu by bolo len s ťažkosťami\nmožné očakávať, že by sa zamestnanci v ich prítomnosti otvorili a povedali by všetky skutočnosti\nrozhodujúce pre vykonanie inšpekcie práce bez akejkoľvek modifikácie. Inšpektori práce tak pri inšpekcii\nza účelom objektívneho zistenia okolností týkajúcich sa preskúmavaných pracovných zmlúv správne\nzvolili postup podľa § 12 ods. 1 písm. c/ zákona č. 125/2006 Z.z., čím nemohli porušiť právo žalobcu.\nNapokon, žalobca mal možnosť sa k podaniu vysvetlení zo strany jeho zamestnancov vyjadriť, čo aj\nurobil.\n32. Z meritórneho hľadiska správny súd uvádza, že mzda za rovnakú prácu a za prácu rovnakej hodnoty\nje upravená v ustanovení § 119a ZP. Základným východiskom je, že mzdové podmienky musia byť\ndohodnuté bez akejkoľvek diskriminácie podľa pohlavia, čo sa vzťahuje aj na zamestnancov rovnakého\npohlavia, ak vykonávajú rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty (§ 119a ods. 1 prvá veta v spojení\ns ods. 4 ZP).\n33. Kľúčovým preto bolo posúdenie, či práca vykonávaná dotknutými zamestnancami (A. B., C. D., E.\nF. a C. G.) je prácou rovnakej hodnoty. Všetci štyria zamestnancami pracovali u žalobcu na rovnakej\npracovnej pozícii Technik 3 s rovnakým popisom dohodnutého druhu práce: „Pracovník na tejto pozícii\nvykonáva úlohy, ktoré sú súčasťou prebiehajúceho technického / inžinierskeho programu na podporu\nčinnosti ako je návrh, testovanie, výroba, prevádzka zariadení a systémov, diagnostiku a odstraňovanie\ndefektov na vyrobených produktoch. Táto pozícia predstavuje prvý postup pre niekoho, kto absolvoval\nstredoškolské technické vzdelávanie. Dodržiava firemné pravidlá, postupy a pokyny nadriadených“.\nŽalobca nepredložil žiadnu inú špecifikáciu k uvedenému druhu práce, ani neuviedol, že by niektorý\nz uvedených zamestnancov vykonával menší rozsah uvedenej práce. V zmysle ustanovenia § 119a ods.\n2 druhá veta ZP je preto pracovná pozícia Technik 3 rovnakou prácou, keďže ide o prácu rovnakej alebo\nporovnateľnej zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti, ktorú zamestnanci vykonávali v rovnakých alebo\nporovnateľných pracovných podmienkach a pri dosahovaní rovnakej alebo porovnateľnej výkonnosti\na výsledkov práce v pracovnom pomere u toho istého zamestnávateľa (žalobcu). Na základe uvedeného\nmali všetci štyria zamestnanci právo na rovnakú mzdu za rovnakú prácu, tak ako to ustanovuje §\n119a ods. 1 prvá veta v spojení s ods. 3 ZP, čo sa však v predmetnej právnej veci nestalo. U A.\nB. bola dohodnutá základná hodinová mzda pri 7,25-hodinovej zmenovej prevádzke 5,0024 €, pri 8hodinovej zmenovej prevádzke 4,8459 €, pri 11-hodinovej zmenovej prevádzke 5,1690 €, u ostatných\ntroch porovnávaných (referenčných) zamestnancov – C. D., E. F. a C. G. – bola dohodnutá základná\nhodinová mzda pri 7,25-hodinovej zmenovej prevádzke 6,2500 €, pri 8-hodinovej zmenovej prevádzke\n6,0545 €, pri 11-hodinovej zmenovej prevádzke 6,4581 €. Takto dojednaná mzda je však v rozpore s §\n119a ZP, čo predstavuje porušenie predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ v prvom až treťom bode\nzákona č. 125/2006 Z.z.\n34. Ak aj žalobca tvrdí, že zamestnanec A. B. pracoval uňho len krátko, a preto s ním dohodol nižšiu\nmzdu, nemožno to akceptovať. Prioritnou otázkou bolo, že u všetkých štyroch dotknutých zamestnancov\nišlo o rovnakú prácu, resp. prácu rovnakej hodnoty, preto všetci štyria mali mať ako základnú zložku\nmzdy dohodnutú rovnakú základnú hodinovú mzdu. Ak mal žalobca záujem pri odmeňovaní odlišovať\ndobu, počas ktorej uňho zamestnanci pracujú, mal možnosť použiť variabilné zložky mzdy ako napríklad\nosobné ohodnotenie alebo odmenu, čo však neurobil a v rozpore s § 119a ZP určil rozdielnu základnú\nhodinovú mzdu za rovnakú prácu. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani interný predpis žalobcu\nupravujúci pravidlá pre odmeňovanie bez objektívneho odôvodnenia rozdielu v základnej zložke mzdy,\nbez odôvodnenia zamestnanca so skúsenosťami a zamestnanca bez predchádzajúcich skúseností.\n35. Súdny dvor EÚ konštantne rozhoduje, že na účely posúdenia, či pracovníci vykonávajú rovnakú\nprácu alebo prácu rovnakej hodnoty, je potrebné preskúmať, či sa títo pracovníci nachádzajú\nv porovnateľnej situácii, a to s ohľadom na všetky aspekty, akými sú povaha práce, požiadavky\nna vzdelanie a pracovné podmienky (napríklad rozsudky vo veciach C-309/97, C-381/99, C-427/11).\nV predmetnej veci sa všetci štyria zamestnanci nachádzali v porovnateľnej situácii z hľadiska povahy\na popisu práce, požiadaviek na vzdelanie a pracovné podmienky, preto neexistoval zákonný dôvod na\nrozdielne odmeňovanie.\n36. Zákon č. 125/2006 Z.z. neupravuje liberačné dôvody, ktoré by žalobcu ako zamestnávateľa mohli\nzbaviť zodpovednosti za správny delikt. Liberačné dôvody, pri preukázaní ktorých dochádza k redukcii,\nprípadne k zániku zodpovednosti za správny delikt, ktoré sa uplatnia vo výške sankcie alebo upustenia\n\nod jej uloženia, pritom musia byť zakotvené vo všeobecnej rovine priamo v zákone, podľa ktorého sa\nuskutočňuje potrestanie za správny delikt správnym orgánom (R 99/2015).\n37. Podľa názoru správneho súdu je uložená sankcia primeraná a zodpovedá závažnosti porušenia\npovinnosti žalobcu ako zamestnávateľa. Zákonom ustanovený rozsah pokuty je od 0,- € do 100.000,- €\n(§ 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z.) a žalobcovi bola uložená pokuta v sume 1.000, €, čo je na\nspodnej hranici sadzby. Žalovaný pri znižovaní sankcie z 5.000,- € na 1.000,- € zohľadnil poľahčujúce\nokolnosti v prospech žalobcu (ojedinelosť porušenia, prvé porušenie povinnosti zo strany žalobcu a aj\nkrátkosť negatívneho pôsobenia na zamestnanca A. B.). Odôvodnenie správnej úvahy smerujúcej k\nuloženej sankcii je logické a neprekračuje hranice zákona č. 125/2006 Z.z. Uložená sankcia plní aj svoj\nrepresívny, ale najmä preventívny charakter vzhľadom na jej výšku s tým, že sa sankcionovaný subjekt\ntakéto deliktu v budúcnosti už nedopustí, resp. sa ho bude vyvarovať.\n38. Správny súd dáva do pozornosti, že žalobcovi nebola uložená pokuta za závažné porušenie\nprávnych predpisov podľa § 19 ods. 2 písm. a/, ale za porušenie právnych predpisov podľa § 19 ods.\n1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z., pri ktorom sa tiež zohľadňuje závažnosť zisteného porušenia\npovinností a závažnosť ich následkov tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 19 ods. 6 citovaného zákona.\nPrihliadanie na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov je spoločným\nkritériom tak pri porušení povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ v spojení\ns § 19 ods. 1 písm. a/ ako aj pri závažnom porušení povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v\n§ 2 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 19 ods. 2 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. Preto je námietka žalobcu\no pochybení orgánu verejnej správy pri ukladaní pokuty, lebo v jeho prípade nešlo o závažné porušenie\nprávnych predpisov, nedôvodná.\n39. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované právne predpisy správny súd dospel k záveru,\nže rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom č. 125/2006 Z.z., žalovaný vec správne právne\nposúdil a napadnuté rozhodnutie je riadne a zrozumiteľne odôvodnené. Preto správny súd žalobu\nžalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.\n40. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému náhradu\ntrov konania nepriznal, pretože nezistil dôvody na to, aby bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu\nnáhradu trov žalovaného.\n41. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nNR-26S/45/2020\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP) od jeho doručenia,\na to na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach\n(§ 57 SSP) uviesť\noznačenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body\nmožno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho\nna kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.\na/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}