{"guid": "480dd47e-dabe-46fe-8024-4634f9e038af:be457e14-e096-49f2-938d-7ef06ecb6de0", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:4020200437.5", "spisova_znacka": "NR-15S/54/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-15S/54/2020 z 21. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 21. októbra 2025, sp. zn. NR-15S/54/2020, ECLI:SK:SpSBA:2025:4020200437.5", "identifikacne_cislo": "4020200437", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Monika Kadlicová", "sudca_id": 416, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-monika-kadlicova-416", "datum_vydania": "2025-10-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/be457e14-e096-49f2-938d-7ef06ecb6de0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:4020200437.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:4020200437.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:4020200437.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nNR-15S/54/2020\n4020200437\n21. 10. 2025\nMgr. Monika Hrašnová\nECLI:SK:SpSBA:2025:4020200437.5\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek\nsenátu JUDr. Barbory Vrbovej a Mgr. Simony Kočišovej, PhD., v právnej veci žalobcu: DUDA spol. s r.\no., so sídlom Mikovíniho 10, 917 01, Trnava, v zastúpení Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s. r.\no., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie\na katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého 1941/2, 821 03 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov\nkonania 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX,\nXXX XX D., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. VoÚ 9/2020/Fi zo dňa 30.07.2020,\ntakto\nrozhodol:\nI. Súd rozhodnutie žalovaného Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. VoÚ\n9/2020/Fi zo dňa 30.07.2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.\nIII. Žalovanému a ďalším účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie\n1. Dňa 25.10.2019 bol Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru doručený návrh na vklad vecného\nbremena do katastra nehnuteľností na základe Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 08.10.2019\n(ďalej len „zmluva“). Zmluva bola uzatvorená medzi žalobcom a ďalšími účastníkmi konania v 1/ a 2/ rade.\nPredmetom zmluvy o zriadení vecného bremena bola úprava vzájomných práv a povinností, ktorému\nv článku III. zmluvy zodpovedá povinnosť žalobcu strpieť právo vlastníkov susednej nehnuteľnosti ďalších účastníkov konania v 1/ a 2/ rade postaviť na pozemku vo vlastníctve ďalších účastníkov konania\nstavbu rodinného domu vo vzdialenosti menšej ako 2 metre od spoločnej hranice susednej nehnuteľnosti\nvo vlastníctve žalobcu. V čl. IV. zmluvy zodpovedá povinnosti ďalších účastníkov konania ako vlastníkov\nsusednej nehnuteľnosti strpieť právo vlastníka susednej nehnuteľnosti - žalobcu a) postaviť na celej\nspoločnej hranici stavbu oplotenia, b) vstupovať na nehnuteľnosť vo vlastníctve ďalších účastníkov\nkonania za účelom výstavby a údržby a opráv oplotenia na spoločnej hranici, c) postaviť na nehnuteľnosti\nvo vlastníctve žalobcu stavbu rodinného domu (rodinných domov) vo vzdialenosti menšej ako 7 metrov\nod spoločnej hranice so susednou nehnuteľnosťou.\n2. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor svojim rozhodnutím č. V 9504/2019-10 z 22.11.2019 (ďalej\naj ako „prvostupňové rozhodnutie“) v súlade s ust. § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri\nnehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „katastrálny zákon“) návrh na vklad bremena do katastra nehnuteľností zamietol. Podľa §\n31 ods. 1 katastrálneho zákona skúmal zmluvu aj z hľadiska, či zákon neobchádza, pričom dospel\n\nk záveru, že v danom prípade by išlo o obchádzanie stavebného zákona. Odstupové vzdialenosti\nmedzi jednotlivými stavbami patria do kompetencie posudzovania a rozhodovania stavebného úradu,\na nie správnych orgánov na úseku katastra. Taktiež uviedol, že povahe a funkciám vecných bremien\nnezodpovedá právny vzťah, v ktorom je síce vlastník obmedzený stanoveným spôsobom, ale súčasne\nprávo oprávneného nie je právom k cudzej veci. Je tomu tak preto, lebo vecné bremená patria medzi\nvecné práva k cudzej veci, ktoré sa realizujú tak, že vlastník zaťaženej veci je vo svojom vlastníckom\npráve obmedzený stanovenými spôsobmi. Vecné bremená majú umožniť oprávnenému, aby realizoval\nurčitý diel úžitkovej hodnoty cudzej veci, a to buď priamo, alebo nepriamo prostredníctvom vecného\nbremena, v závislosti od obsahu. Uviedol, že predmetom vecného bremena nemôže byť povinnosť\nstrpieť niečo, čo sa nenachádza na pozemku povinného z vecného bremena, ale nachádza sa na\npozemku oprávneného z vecného bremena. Podľa predloženej zmluvy osoba vystupujúca na strane\npovinného z vecného bremena 1 – žalobca (vlastník pozemku C KN parc. č. XXXX/XX a v prípade\nvecného bremena 2 ďalší účastníci konania (vlastníci pozemku C KN parc. č. XXXX/XX), ktorí sú povinní\nstrpieť stavby rodinných domov, nezaťažuje nehnuteľnosť vo vlastníctve povinného z vecného bremena,\nale skutočne zaťaženými nehnuteľnosťami sú nehnuteľnosti vo vlastníctve oprávneného z vecného\nbremena, v prípade vecného bremena 1- žalobca a v prípade vecného bremena 2- ďalší účastníci\nkonania. Zároveň prvostupňový správny orgán poznamenal, že ak je daný čo i len jeden dôvod na\nzamietnutie návrhu na vklad, je potrebné návrh na vklad zamietnuť, a nie je povinnosťou príslušného\nsprávneho orgánu skúmať, či sú dané aj iné dôvody, prípadne ďalšie dôvody na zamietnutie.\n3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného\nč. VoÚ 9/2020/Fi z 30.07.2020 zamietnuté a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie. (ďalej aj ako\n„druhostupňové rozhodnutie“)\n4. Žalovaný považuje prvostupňové rozhodnutie za správne z dôvodu, že medzi účastníkmi zmluvy\nide o obligačný záväzok, a nie o vecné bremeno, na základe ktorého je vlastník oprávnenej\nnehnuteľnosti povinný niečo strpieť. Takýto právny úkon potom nemôže vyvolávať účinky na vecné\npráva k nehnuteľnostiam. Potom, čo žalovaný rozobral podstatu vecných bremien, teoreticky vymedzil\nobsah vecných bremien, uviedol, že v danej veci predmetné vecné bremeno spočívalo v povinnosti\nkaždodobého vlastníka pozemku vo vlastníctve ďalších účastníkov konania (nehnuteľnosť A) strpieť\nprávo vlastníka povinnej nehnuteľnosti a postaviť na povinnej nehnuteľnosti A stavbu rodinného domu\nvo vzdialenosti menšej ako 2,0 metre od spoločnej hranice povinnej nehnuteľnosti a s povinnou\nnehnuteľnosťou žalobcu, konkrétne právo umiestniť stavbu rodinného domu ďalších účastníkov konania\nvo vzdialenosti 1,5 metra pri rešpektovaní platných ustanovení Občianskeho zákonníka a katastrálneho\nzákona. Avšak stavba, ktorá má byť postavená na pozemku C KN parc. č. XXXX/XX (t. j. na\npozemku povinnej nehnuteľnosti a umiestnená vo vzdialenosti menšej ako 2 metre od spoločnej hranice\ns pozemkom registra C KN parc. č. XXXX/XX (t. j. pozemok Povinná nehnuteľnosť DUDA), nijako\nneobmedzuje vlastnícke právo vlastníka pozemku registra C KN parc. č. XXXX/XX (t.j. vo vlastníctve\nďalších účastníkov pozn. správneho súdu). Predmetná stavba nebude zasahovať do vlastníctva\npovinného z vecného bremena – pozemku registra C KN parc. č. XXXX/XX a ani na ňom nebude stáť.\nZdôraznil, že predmetom vecného bremena nemôže byť povinnosť strpieť niečo, čo sa nachádza na\ncudzom pozemku, t. j. na pozemku oprávneného z vecného bremena a nenachádza sa na pozemku\npovinného z vecného bremena. Na podporu svojho názoru poukázal na rozsudok Městského soudu\nv Praze sp. zn. 33ca 129/1994 a sp. zn. 33 Ca 217/1994.\n5. V odôvodnení uviedol, že právami z vecných bremien sú obmedzené vecné užívacie práva k cudzej\nnehnuteľnosti, ktorým zodpovedá záväzok vlastníka v prospech iného niečo strpieť, niečoho sa zdržať,\nalebo niečo konať. Jednu skupinu práv zodpovedajúcich vecným bremenám predstavujú tie, ktoré\nsa vyznačujú nepretržite trvajúcim stavom bez toho, aby dochádzalo k jednotlivým výkonom. Druhú\nskupinu tvoria tie, ktorých výkon spočíva v jednotlivých opakovaných úkonoch oprávneného, napr.\nprávo prechodu. Ak by išlo o jednorazový výkon práva, nemožno hovoriť o vecnom bremene. Obsahom\nvecných práv sú práva a povinnosti účastníkov právneho vzťahu, ktorý sa týka vecných bremien.\nTreba rozlišovať najmä medzi povinnosťami, ktoré má vlastník zaťaženej nehnuteľnosti a právami\nzodpovedajúcimi týmto povinnostiam na strane oprávneného subjektu. Vlastník zaťaženej nehnuteľnosti\nje povinný v prospech niekoho iného niečo strpieť, niečoho sa zdržať a niečo konať. Vlastník zaťaženej\nveci je povinný strpieť určité spávanie oprávnenej osoby. Takýmto správaním oprávnená osoba\nbezprostredne a aktívne využívajú úžitkovú hodnotu zaťaženej veci. Vlastník zaťaženej veci je povinný\nzdržať sa určitého správania, ktoré by mu inak prislúchalo z titulu vlastníckeho práva. Vlastník zaťaženej\n\nnehnuteľnosti je obmedzený vo výkone svojho vlastníckeho práva, konkrétne pri realizácii úžitkovej\nhodnoty veci, nie však v práve s touto vecou nakladať. Oprávnená osoba aktívne neužíva cudziu vec,\nale má prospech z toho že vlastník zaťaženej veci je vo svojom správaní obmedzený, čím sú rozšírené\nmožnosti realizácie úžitkovej hodnoty vlastnej veci. Vlastník zaťaženej veci je povinný uskutočniť určité\nkonania v prospech oprávnenej osoby, či už ide o individualizovanú osobu alebo osobu, ktorá je\nvlastníkom inej veci. Prospech oprávnenej osoby spočíva v tom, že povinný subjekt jej poskytuje určité\nplnenia, predovšetkým určité úkony.\n6. Žalovaný vychádzajúc z uvedeného konštatoval, že vlastník zaťaženej nehnuteľnosti nijako nie je\nvo svojom vlastníckom práve obmedzený vlastníkom susednej nehnuteľnosti, a teda nemôže ísť ani\no zriadenie vecného bremena.\n7. Okrem uvedeného sa stotožnil s prvostupňovým správnym orgánom v tom, že orgány na úseku\nkatastra nie sú príslušné posudzovať a rozhodovať o tom, kde a v akej vzdialenosti má, či nemá\nbyť umiestnená stavba od spoločnej hranice pozemku. Pokiaľ by katastrálny odbor takto zriadené\nvecné bremeno akceptoval (napríklad v rozpore s príslušnými stavebnými predpismi) a „prejudikoval“\ntak rozhodnutie stavebného úradu, šlo by o neplatnosť predmetnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho\nzákonníka.\nII.\nRozsah a dôvody správnej žaloby\n(Argumentácia žalobcov)\n8. Žalobca sa včas podanou žalobou, pôvodne doručenou Krajskému súdu v Nitre, domáha preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. VoÚ 9/2020/Fi zo dňa 30.07.2020, ktoré navrhol zrušiť a vec\nvrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Žalobca považuje\nnapadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia,\nje nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok odôvodnenia, zistený skutkový stav je\nnedostatočný na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ rozhodnutia, je\nv rozpore s obsahom administratívneho spisu alebo v ňom nemá oporu.\n9. Žalobca nesúhlasí so záverom žalovaného, že v danom prípade vlastník susednej nehnuteľnosti\nnie je nijakým spôsobom v zmysle zmluvy obmedzovaný vo svojom vlastníckom práve a nejde\no zriadenie vecného bremena. Žalobca s poukazom na § 123 a § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka\nzastáva názor, že žalovaný nesprávne interpretuje vecné bremeno, jeho charakter v tom smere, že\npovahe a funkciám vecných bremien nezodpovedá právny vzťah, v ktorom je síce vlastník obmedzený\nstanoveným spôsobom, ale súčasne právo oprávneného nie je právom k cudzej veci. Podľa žalobcu je\nvecnoprávny charakter daný tým, že dané obmedzenie je spojené s vlastníctvom povinnej nehnuteľnosti.\nPrávami z vecných bremien sú obmedzenia vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti, a tým zodpovedá\nzáväzok vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti v prospech iného niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo\nkonať. Oprávnenia z vecného bremena sú vecným právom, právom absolútnym, a oprávnený z vecného\nbremena – bez ohľadu na to, či ide o právo pôsobiace in rem alebo in personam – môže sa domáhať\nochrany proti každému, predovšetkým tak voči vlastníkovi (zaťaženej) nehnuteľnosti. Vecný rozmer je\ndaný týmto charakterom vecného bremena, a nie ako sa nesprávne domnieva správny orgán – tým, že je\nfyzicky spojené s využitím inej nehnuteľnosti. Taktiež práve pre charakter vecného bremena, ako práva\nvecného, je potrebné, aby jeho existencia bola zrejmá každej tretej osobe - preto sa vecné bremená\nzapisujú do katastra nehnuteľností a k nadobudnutiu práv (oprávnenia) z vecného bremena je potrebný\nvklad práv do katastra nehnuteľností. Opätovne tu je tak daný vecnoprávny rozmer vecných bremien.\n10. Žalobca poukázal na rozsah obmedzení vyplývajúcich z čl. III. zmluvy, ktoré bude vlastník\nzaťaženého pozemku takto v budúcnosti povinný strpieť, pričom sa tak rozhodol vykonať dobrovoľne\na na základe dohody. Taktiež z oprávnení plynúcich z článku IV. zmluvy nie sú dotknuté povinnosti,\nči skôr podmienky kladené osobitnými právnymi predpismi, napr. na úseku protipožiarnej bezpečnosti\n(stavieb). Žalobca má za to, že žiadna zmluva alebo zapísané vecné bremeno nie je spôsobilé na to, aby\nzaviazal stavebný úrad k tomu, aby neposudzoval povoľovanú stavbu zo všetkých hľadísk chránených\nverejným právom. Navyše, žalobcovi nie je zrejmé, ako súvisia ustanovenia vyhlášky č. 532/2002 Z. z.\nso stavbou a údržbou plota, resp., ktoré ustanovenie stavebného zákona je zriadením vecných bremien\nobchádzané. V tomto smere považuje napadnuté rozhodnutie za nespreskúmateľné.\n\n11. Záverom žalobca zdôraznil, že zmluvou boli zriadené dve vecné bremená, pričom z odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, vo vzťahu ku ktorému z vecných bremien odôvodnil svoje\nrozhodnutie žalovaný, resp. či vôbec bral do úvahy zriadenie dvoch vecných bremien. Žalovaný sa tak\nopätovne v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal a nevysporiadal s tým, že obsahom a predmetom\nzmluvy, a tým konania o vklade, sú dve (rôzne) vecné bremená.\n\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n12. Žalovaný vo svojom vyjadrení z 24.11.2021 zhrnul priebeh správneho konania ako i dôvody\nrozhodnutia žalovaného. Ďalej uviedol, že v zmluve sú obe nehnuteľnosti, aj nehnuteľnosť A, aj\nnehnuteľnosť DUDA označené ako „povinné nehnuteľnosti“. Zo základnej definície vecných bremien\nvyplýva, že jedna strana je povinná z vecného bremena a druhá strana je z vecného bremena\noprávnená. V uvedenom prípade sa zmluvné strany ako vlastníci nehnuteľností označujú ako „povinné“,\navšak navzájom si dojednávajú „oprávnenia“, najmä následne vyplývajúce zo zákona č. 50/1976 Zb.\nZ uvedených skutočností sa preto žalovanému javí, že ide o záväzkový vzťah medzi účastníkmi\nprávneho úkonu, ktorý však nie je predmetom evidencie katastra.\n13. V zmluve ďalej účastníci popisujú zriadenie vecného bremena „na celej spoločnej hranici“. Ak mali\núčastníci konania záujem o explicitné vyznačenie rozsahu vecného bremena „na celej spoločnej hranici“,\npodkladom tohto právneho úkonu – Zmluvy o zriadení vecného bremena mal byť geometrický plán.\nPodľa uvedenej definície zriadenia vecného bremena by boli povinnými obe spomínané nehnuteľnosti,\npričom správny orgán na úseku katastra si nemôže urobiť úsudok o rozsahu zriaďovaného vecného\nbremena, ktorý má byť vyznačovaný geometrickým plánom. Celý článok V. zmluvy je o záväzkovom\nvzťahu medzi zmluvnými stranami a ako už uviedol vyššie, záväzkové vzťahy sa v operáte katastra\nneevidujú. Evidujú sa iba vecné práva, ktoré súvisia s nehnuteľnosťami.\n14. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietnuť.\n15. Ďalší účastníci konania v 1. a 2. rade sa k žalobe ani k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadrili.\nIV.\nKonanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava\n16. Správny súd v Bratislave bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 151/2022 Z. z.“)\na svoju činnosť začal od 1. júna 2023.\n17. V zmysle ust. § 3 ods. 3 písm. b/ zák. č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023\nz krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc\nsprávnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave\nna Správny súd v Bratislave.\n18. Podľa ust. § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto\nzákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n19. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13\nods. 1 SSP) po oboznámení sa s obsahom spisu a administratívnym spisom žalovaného, preskúmal\nv rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh\nadministratívneho konania predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase\nprávoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP), za splnenia procesných podmienok\npodľa § 107 ods. 1 písm. a/ SSP vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania (§\n114 SSP) a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.\n20. Podľa § 22 ods. 1 zákona č.162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných\npráv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) účinného v rozhodnom čase, v katastrálnom konaní sa\n\nzapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní\nzmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu.\n21. Podľa § 22 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z. z., v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných\npredpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.\n22. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje\npodstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať\ns nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo\nnakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či\nsa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne\nskutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.\n23. Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z., ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad\npovolí; inak návrh zamietne.\n24. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), správne orgány\npostupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu\na spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich\npovinností.\n25. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb., rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo\nspoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných\nalebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\n26. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a\npoučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania\nvyhovuje v plnom rozsahu.\n27. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb., v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nV.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n28. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti je rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie\nžalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, ktorým bol návrh na vklad vecného\nbremena do katastra nehnuteľností na základe Zmluvy o zriadení vecného bremena zamietnutý.\n29. Z obsahu administratívneho spisu má správny súd za preukázané, že žalobca uzavrel s ďalšími\núčastníkmi konania v 1/ a 2/ rade Zmluvu o zriadení vecného bremena zo dňa 08.10.2019. Predmetom\nzmluvy bola úprava vzájomných práv a povinností, ktorému v článku III. zmluvy zodpovedá povinnosť\nžalobcu strpieť právo vlastníkov susednej nehnuteľnosti - ďalších účastníkov konania v 1/ a 2/ rade\npostaviť na pozemku vo vlastníctve ďalších účastníkov konania stavbu rodinného domu vo vzdialenosti\nmenšej ako 2 metre od spoločnej hranice susednej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. V čl. IV. zmluvy\nzodpovedá povinnosti ďalších účastníkov konania ako vlastníkov susednej nehnuteľnosti strpieť právo\nvlastníka susednej nehnuteľnosti - žalobcu\na) postaviť na celej spoločnej hranici stavbu oplotenia,\nb) vstupovať na nehnuteľnosť vo vlastníctve ďalších účastníkov konania za účelom výstavby a údržby\na opráv oplotenia na spoločnej hranici,\nc) postaviť na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu stavbu rodinného domu (rodinných domov) vo\nvzdialenosti menšej ako 7 metrov od spoločnej hranice so susednou nehnuteľnosťou.\n30. Prvostupňový správny orgán návrh na vklad vecného bremena na podklade Zmluvy o zriadení\nvecného bremena podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona zamietol. S právnym názorom\nprvostupňového orgánu sa stotožnil aj žalovaný. Prvostupňový správny orgán mal za to, že povahe\na funkciám vecných bremien nezodpovedá právny vzťah, v ktorom je síce vlastník obmedzený\nstanoveným spôsobom, ale súčasne právo oprávneného nie je právom k cudzej veci. Taktiež uviedol,\nže správne orgány na úseku katastra nie sú príslušné posudzovať a rozhodovať o tom, kde a v akej\nvzdialenosti má, či nemá byť umiestnená stavba od spoločnej hranice pozemku. Ak by aj okresný\núrad takto zriadené vecné bremeno akceptoval (v rozpore s príslušnými stavebnými predpismi) a\n„prejudikoval“ tak rozhodnutie stavebného úradu, išlo by o neplatnosť predmetnej zmluvy podľa § 39\nObčianskeho zákonníka. V takom prípade by išlo o obchádzanie stavebného zákona. Poznamenal, že\n\npredmetom vecného bremena nemôže byť povinnosť strpieť niečo, čo sa nenachádza na pozemku\npovinného z vecného bremena, ale nachádza sa na pozemku oprávneného z vecného bremena.\n31. Dodal, že ak je daný čo i len jeden dôvod na zamietnutie návrhu na vklad, je potrebné návrh na\nvklad zamietnuť a nie je povinnosťou príslušného správneho orgánu skúmať, či sú dané aj iné dôvody,\nprípadne ďalšie dôvody na zamietnutie.\n32. Správny súd uvádza, že predpokladom povolenia vkladu práva k nehnuteľnosti do katastra\nnehnuteľností na základe zmluvy je splnenie zákonných podmienok ustanovených v § 31 ods. 1\nkatastrálneho zákona. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada okresný úrad, odbor katastrálny aj na\nskutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, a v rámci tohto prieskumu\nposudzuje súlad zmluvného dojednania účastníkmi zmluvného záväzku so zákonom. Povinnosťou úradu\nje okrem posudzovania platnosti zmluvy posudzovať aj jej súlad so zákonom, pričom úrad je v zmysle\n§ 3 Správneho poriadku povinný postupovať v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako\naj ďalšími právnymi predpismi, ktoré sa vzťahujú na posúdenie právneho úkonu zakladajúceho vznik,\nzmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov tohto právneho úkonu, na základe ktorého bol zmluvný\nzáväzok zmluvných strán uzavretý.\n33. V správnom konaní boli skutkové okolnosti správnymi orgánmi správne ustálené, keď vychádzali\nz obsahu predloženej Zmluvy o zriadení vecného bremena z 08.10.2019, v ktorej účastníci právneho\núkonu zriaďujú\n- vecné bremeno (in rem), obsahom ktorého bude povinnosť vlastníka pozemku registra C KN parc. č.\nXXXX/XX, ostatná plocha o výmere 8170 m2 strpieť právo vlastníka pozemku registra C KN parc. č.\nXXXX/XX ostatná plocha o výmere 400 m2 postaviť si na pozemku registra C KN parc. č. XXXX/XX\nstavbu rodinného domu vo vzdialenosti menšej ako 2,0 metre od spoločnej hranice pozemku registra C\nKN parc. č. XXXX/XX s pozemkom registra C KN parc. č. XXXX/XX.\n- vecné bremeno (in rem), obsahom ktorého bude povinnosť vlastníka pozemku registra C KN parc. č.\nXXXX/XX strpieť právo vlastníka pozemku registra C KN parc. č. XXXX/XX:\na) postaviť si na celej spoločnej hranici pozemku registra C KN parc. č. XXXX/XX a\npozemku registra C KN parc. č. XXXX/XX stavbu oplotenia, ktorá bude v spodnej časti po celej dĺžke\noplotenia pozostávať z monolitického betónového múru a vo vrchnej časti po celej dĺžke z pletiva, keď\nspodná časť bude šírky max. 30 cm a výšky neprevyšujúcej 30 cm nad zemským povrchom pozemku\nregistra C KN parc. č. XXXX/XX a celková výška oplotenia nebude prevyšovať 250 cm nad zemským\npovrchom pozemku registra C KN parc. č. XXXX/XX,\nb) vstupovať na pozemok registra C KN parc. č. XXXX/XX za účelom výstavby, údržby\na opráv oplotenia na spoločnej hranici pozemku registra C KN parc. č. XXXX/XXX a pozemku registra\nC KN parc. č. XXXX/XX,\nc) postaviť si na pozemku registra C KN parc. č. XXXX/XX stavbu rodinného domu\n(rodinných domov) vo vzdialenosti menšej ako 7,0 metre od spoločnej hranice pozemku registra C KN\nparc. č. XXXX/XX s pozemkom registra C KN parc. č. XXXX/XX.\n34. Z tohto dôvodu nemožno súhlasiť so žalobcom v tom, že by nebol skutkový stav zistený dostatočne.\n35. Prvostupňový správny orgán sa však riadne so zistenými skutkovými okolnosťami nevysporiadal,\nkeď v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol iba skutočnosti týkajúce sa časti obsahu vecného bremena.\n36. Prvostupňový správny orgán sa výslovne v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal iba vzájomnou\npovinnosťou účastníkov právneho úkonu strpieť stavby rodinných domov, nezaoberal sa však ďalšími\nvzájomne upravenými právami a povinnosťami účastníkov právneho úkonu konkrétne povinnosťou\nďalších účastníkov konania strpieť právo vlastníka pozemku registra C KN parc. č. XXXX/XX: postaviť\nsi na celej spoločnej hranici pozemku registra C KN parc. č. XXXX/XX a pozemku registra C KN parc.\nč. XXXX/XX stavbu oplotenia a vstupovať na pozemok registra C KN parc. č. XXXX/XX za účelom\nvýstavby, údržby a opráv oplotenia na spoločnej hranici pozemku registra C KN parc. č. XXXX/XXX\na pozemku registra C KN parc. č. XXXX/XX.\n37. Žalovaný správny orgán na túto skutočnosť v rámci odvolacieho konania v odôvodnení svojho\nrozhodnutia nereflektoval, napriek tomu, že žalobca túto skutočnosť v odvolaní výslovne namietal.\n38. Obsahovou náležitosťou rozhodnutia je nepochybne aj odôvodnenie, ktoré musí byť presvedčivé.\nJe povinnosťou správneho orgánu v rozhodnutí o zamietnutí návrhu na vklad jasne a zrozumiteľne\nuviesť svoje skutkové zistenia ako aj ich právne posúdenie. Medzi právnym posúdením a skutkovými\n\nzisteniami musí byť logický vzťah. Rozhodnutie musí byť zrozumiteľné nielen pre správny orgán,\nale najmä pre účastníka konania. V danej veci prvostupňový správny orgán jasne neuviedol právne\nposúdenie zisteného skutkového stavu, resp. toto uviedol len čiastočne, t. j. neúplne. Prvostupňový\nsprávny orgán a ani žalovaný nijako neposúdili aj ďalšie práva a povinnosti účastníkov právneho úkonu\n(Zmluvy o zriadení vecného bremena), konkrétne povinnosť ďalších účastníkov konania strpieť stavbu\noplotenia a vstup na pozemok v ich vlastníctve, resp. neuviedli dôvody, pre ktoré sa nimi nezaoberali.\n39. Z uvedeného dôvodu je rozhodnutie postihnuté vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.\nTúto vadu neodstránil ani žalovaný, keď sa v rámci odvolacieho konania obmedzil na konštatovanie\nvecnej správnosti rozhodnutia prvostupňového orgánu s tým, že iba rozviedol dôvody, ktoré viedli\nprvostupňový správny orgán k zamietnutiu návrhu na vklad do katastra nehnuteľností.\n40. Prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí bližšie nerozobral, prečo postačuje uviesť len jeden\ndôvod, ktorý ho vedie k prijatiu záveru o nesplnení podmienok na vykonanie zápisu vecného bremena\ndo katastra nehnuteľností. V odôvodnení rozhodnutia len konštatoval, že ak je daný čo i len jeden dôvod\nna zamietnutie návrhu na vklad, je potrebné návrh na vklad zamietnuť a nie je povinnosťou príslušného\nsprávneho orgánu skúmať, či sú dané aj iné dôvody, prípadne ďalšie dôvody na zamietnutie. Správny\nsúd súhlasí s tým že „Orgán katastra je povinný v rozhodnutí o zamietnutí vkladu uviesť a odôvodniť\naspoň jeden dôvod na zamietnutie vkladu. V praxi sa však môžu vyskytnúť aj situácie, kedy bude daných\nviacero dôvodov na zamietnutie vkladu. V takýchto prípadoch by orgán katastra nemal vyberať len\nniektoré dôvody, ale v odôvodnení rozhodnutia o zamietnutí vkladu by mal uviesť všetky ním zistené\ndôvody brániace povoleniu vkladu.“ (bližšie pozri Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár.\n1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2021, § 31, bod VIII. Rozhodnutie o zamietnutí vkladu).\n41. V danej veci však zo skutkových okolností jednoznačne vyplýva, že obsahom Zmluvy o zriadení\nvecného bremena je úprava viacerých práv a povinností zmluvných strán plynúca z vecného bremena,\nnielen vzájomne práva a povinnosti zmluvných strán týkajúce sa stavby rodinného domu. V tomto\nkontexte správny orgán neprihliadol na ust. § 30 ods. 5 katastrálneho zákona a v zmysle tohto\nustanovenia nevyhodnotil potrebu vysporiadať sa aj so zvyšnými podobami vecného bremena, ktoré\nboli navrhnuté na vklad do katastra nehnuteľností. Inými slovami, orgán katastra nemôže nechať bez\nodôvodnenia a bez povšimnutia tú časť návrhu na vklad, ktorá tvorí obsah zriadeného vecného bremena\na ktorého vkladu do katastra sa žalobca návrhom taktiež domáhal, hoci aj identifikoval správny orgán\ndôvod na zamietnutie návrhu na vklad ohľadom časti obsahu vecného bremena, nie však vo vzťahu\nku všetkým právam a povinnostiam zmluvných strán, tvoriacich relatívne samostatné obmedzenia práv\nk dotknutým nehnuteľnostiam.\n42. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedeného prisvedčil dôvodnosti námietky napádajúcej\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov, preto rozhodnutie žalovaného\npodľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd, vzhľadom na kompetencie\nžalovaného v rámci odvolacieho konania, nepovažoval za potrebné v záujme dosiahnutia účelu tohto\nsúdneho konania zrušiť prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu.\n43. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, spravidla\nbráni posúdeniu dôvodnosti meritórnych námietok, a preto sa správny súd žalobnou námietkou\no nesprávnom právnom posúdení nezaoberal.\n44. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného, viazaného právnym názorom správneho súdu /§191\nods. 6 SSP/, vec náležite prejednať a svoje rozhodnutie v zmysle vyjadreného názoru súdu v súlade so\nzákonom aj odôvodniť, vychádzajúc pritom z riadne zisteného skutkového stavu.\n45. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu účelne\nvynaložených trov konania s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP voči žalovanému. O ich výške rozhodne\nsprávny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré\nvydá súdny úradník.\n46. O náhrade trov konania ďalších účastníkov konania rozhodol správny súd s poukazom na ust. §\n169 SSP tak, že im ich náhradu nepriznal, keďže im žiadne v súvislosti s plnením povinnosti uloženej\nsúdom nevznikli.\n\n47. Senát správneho súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného\nmesiaca od\ndoručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}