Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-9S/8/2022 z 29. 5. 2025 Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 29. mája 2025, sp. zn. NR-9S/8/2022, ECLI:SK:SpSBA:2025:4022200088.4 Správny súd v Bratislave | NR-9S/8/2022 | ECLI:SK:SpSBA:2025:4022200088.4 | 2025-05-29 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, SSP, SP, zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/243ac289-6205-4224-b227-b2a4d7fb65ae Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:4022200088.4 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Bratislave NR-9S/8/2022 4022200088 29. 05. 2025 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2025:4022200088.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: ORBIS paradisum s. r. o., Za Humnami 750/34, Nitra, IČO: 51 172 330, zastúpeného advokátom Mgr. Michalom Ferčákom, AK so sídlom Bernolákova 1652, Topoľčany, IČO: 50 825 739 proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ A. A., nar. XX. XX. XXXX, B. XX, C., zastúpený advokátkou JUDr. Máriou Jakubíkovou, AK so sídlom Fr. Mojtu 43, Nitra, 2/ D. E., nar. XX. XX. XXXX, B. XX, C., 3/ F. F. E., nar. XX. XX. XXXX, B. XX, C., 4/ F. G. H., nar. XX. XX. XXXX, B. XX, C., 5/ Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Tr. A. Hlinku 1, Nitra, IČO: 00 157 716, 6/ Brezový háj s. r. o., Mostná 29, Nitra, IČO: 50 376 179, 7/ Proxima servis s. r. o., Mostná 29, Nitra, IČO: 50 709 739, 8/ Borovica JŠ s. r. o., Mostná 29, Nitra, IČO: 51 142 732, 9/ Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra, Námestie Jána Pavla II, Nitra, IČO: 35 593 008, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2022/012390-002 zo dňa 24. februára 2022, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. III. Ďalším účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Mesto Nitra, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. SP 9737/2019-033-Ing.Br zo dňa 10. 12. 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa §14 ods. 1 ( veta za bodkočiarkou) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) v spojení s § 78 ods.1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) a podľa § 46 a §47 správneho poriadku vylúčil žalobcu z konania vo veci návrhu na vydanie povolenia zmeny v užívaní jestvujúcej časti stavby: „ Nebytového priestoru č. 5 na byt čl. 6“, stavba so s. č. XXX, C. – I. B., situovanej na pozemkoch reg. „C“ 1455/2 v k. ú. J. , vedenej na LV č. XXXX ako obvodová služobňa (ďalej len „stavba“), podanej ďalším účastníkom v 1. rade vedenej na stavebnom úrade pod č. Sp9737/2019-Ing. Br. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že žalobca nespĺňa zákonné podmienky pre zaradenie do okruhu účastníkov konania podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona. 2. Na odvolanie žalobcu Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „žalovaný“) napadnutým rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2022/012390-002 zo dňa 24. 02.2022 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil. II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body) 3. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 02.03.2022 domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a jeho zrušenia. Žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci a to, že nepriznaním mu postavenia účastníka konania nemôže vykonávať svoje procesné práva a povinnosti. Podľa neho to odporuje zákonu, ktorý nešpecifikoval. 4. Žalobca poukázal na to, že v správnom konaní nebolo sporné, že je vlastníkom susedných nehnuteľností zapísaných v evidencii nehnuteľností Okresného úradu Nitra, katastrálnym odbor, nachádzajúcich sa v obci C., k.ú. J. na LV č. XXXX ako parcely reg. “C“ : parc. č.XXXX/X, parc. č.XXXX/ X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č.XXXX. Žalovaný nespochybnil v rozhodnutí č.: OU-NR- OVBP2-2022/012390-002 zo dňa 24.02.2022 dôvodnosť jeho námietky ohrozenia vlastníckych práv navrhovanou zmenou v užívaní stavby. Úlohou stavebného úradu má byť chrániť nielen záujmy žiadateľa, ale tiež verejné záujmy a záujmy ostatných osôb, ktoré môžu byť predmetom konania priamo dotknuté na svojich právach a právom chránených záujmoch. Nesúhlasí s názorom žalovaného, že nespĺňa zákonné podmienky byť účastníkom konania podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona. 5. Žalobca namieta, ako sa žalovaný vyporiadal s otázkou jeho účastníctva v konaní, lebo podľa § 85 ods. 1 stavebného poriadku sa na konanie o zmene v užívaní stavby vzťahujú §§ 76 až 84 citovaného zákona primerane, nie bezvýhradne. V kolaudačnom konaní stavebný úrad overuje najmä to, či bola stavba zrealizovaná v súlade so skôr určenými podmienkami. Kolaudačné konanie je síce samostatným konaním, ale je len zavŕšením procesu územného a stavebného konania. Podľa tvrdenia žalobcu žiadosťou A. A. má dôjsť k zásadnej zmene v účele užívania stavby z pôvodne nebytového na bytový priestor a požadovaná zmena môže mať priamy a bezprostredný dopad na práva a právom chránené záujmy žalobcu, lebo je spôsobilá ovplyvniť podmienky z hľadiska insolácie (preslnenia) a denného osvetlenia budov. Z § 85 stavebného zákona mu vyplýva, že žiadateľ o zmenu užívania stavby má dôkazné bremeno na preukázanie, že ďalšia existencia zmeneného účelu užívania stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami a s ochranou života a zdravia osôb. Na konanie o zmene užívania stavby zákonodarca odkazuje na právnu úpravu týkajúcu sa kolaudačného konania (§ 76 až 84 stavebného zákona), v rámci ktorého je stavebný úrad povinný skúmať, či bola stavba realizovaná tak, aby bola v súlade s právnymi predpismi a či skutočné realizovanie a užívanie stavby nebude ohrozovať verejný záujem, či susedov. Žalobca ako bezprostredný sused stavby od počiatku namieta konkrétne ohrozenie jeho práv navrhovanou zmenou v užívaní stavby. 6. Pri zisťovaní okruhu účastníkov konania nemožno vychádzať z vymedzenia okruhu osôb ustanovených v osobitnom zákone, ale je potrebné prihliadať aj na osoby, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Použitá častica „aj“ v § 14 ods. 2 správneho poriadku nasvedčuje rozšíreniu okruhu účastníkov stavebným zákonom popri subjektoch uvedených v § 14 ods. 1 správneho poriadku. Základným kritériom pre posúdenie účastníctva v konaní je dopad účinkov postupu orgánu štátnej moci alebo jeho rozhodnutia na jeho základné práva. Pokiaľ ho stavebný zákon zbavuje práva byť účastníkom konania o zmene v užívaní stavby, môžu byť dotknuté jeho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti. III. Vyjadrenie žalovaného 7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 07.10.2022 žiadal žalobu zamietnuť, lebo námietky žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť zákonnosť jeho napadnutého rozhodnutia, lebo v konaní o zmene užívania stavby sa okruh účastníkov vymedzuje § 78 ods. 1 stavebného zákona. Žalobcovi postavenie účastníka konania neprislúcha, lebo nie je ani jedným zo subjektov uvedených v § 78 ods. 1 stavebného zákona. Pojem účastníka konania definuje stavebný zákon aj správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní, preto je potrebné postupovať podľa derogačného pravidla lex specialis derogat legi generalis a na posúdenie účastníctva žalobcu v konaní o zmene užívania stavby postupovať podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona, ktorý je v kolaudačnom konaní špeciálnym zákonom vo vzťahu ku vzťahu k všeobecnému správnemu poriadku. Podporne sa odvolal na § 140 stavebného zákona. Nakoľko stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkom kolaudačného konania, podľa § 85 ods. 1 citovaného zákona aj účastníkov konania o zmene v užívaní stavby, je tu vylúčená aplikácia § 14 správneho poriadku. IV. Vyjadrenie ďalšieho účastníka v 1. rade 8. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 9S/8/2022-40 zo dňa 01.12.2022 pribral do konania účastníkov administratívneho konania, označených v záhlaví tohto rozsudku ako ďalší účastníci konania 1/ až 9/. Okrem ďalšieho účastníka v 1. rade sa ostatní ďalší účastníci k správnej žalobe nevyjadrili. 9. Ďalší účastník v 1. rade žiadal správnu žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a uplatnil si trovy konania. Podľa jeho názoru sa žalobca pokúša správnou žalobou predĺžiť ukončenie konania vedeného na meste Nitra pod spisovou značkou SP 9737/2019 - 033 – Ing. Br. Poukázal na fakt, že v bytovke vlastní aj iný byt, ktorý bol pôvodne tiež nebytovým priestorom, ale v tom prípade bola žiadosť o zmenu účelu užívania nehnuteľnosti podaná dňa 11.10.2017, účastníkmi toho konania boli iba vlastníci bytov a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť už dňa 11.02.2008. K obsahu samotnej správnej žaloby uviedol, že sám žalobca nevie, či predmetná zmena účelu užívania jeho stavby bude mať priamy a bezprostredný dopad na jeho (žalobcovi) územné konanie, ktoré je vedené pod číslom SP XXXXX/XXXX-XXX. K. Pritom on žiada o zmenu účelu užívania jedného nebytového priestoru na prízemí v malej bytovke ale žalobca vo svojom územnom konaní plánuje výstavbu niekoľko desiatok, ak nie stoviek bytov. Podaním doručeným súdu dňa 09.10.2023 súdu oznámil, že žalobca medzi časom predal svoju nehnuteľnosť, preto už nie je aktívne vecne legitimovaným v konaní. V. Replika žalobcu 10. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 28.03.2023 zotrval na svojej argumentácii zo správnej žaloby. VI. Relevantná právna úprava 11. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 12. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 13. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 14. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 16. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 18. Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. 19. Podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať. 20. Podľa § 85 ods. 1 stavebného zákona stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby sa vzťahujú primerane ustanovenia § 76 až 84. 21. Podľa § 85 ods. 2 stavebného zákona Zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby, prerokuje stavebný úrad pri stavebnom konaní a po jej dokončení vykoná kolaudáciu zmeny stavby. Zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby spočívajúcou v stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby a nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, môže prerokovať stavebný úrad v spojenom konaní o zmene v užívaní stavby podľa odseku 1. 22. Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 23. Podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. 24. Podľa § 14 ods. 2 správneho poriadku účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. VII. Konanie na správnom súde a verejné vyhlásenie rozsudku 25. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. 9S/8/2022. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. NR-9S/8/2022. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu. 26. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 29. mája 2025, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 11.04.2025 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. 27. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP,, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy vrátane administratívneho spisu orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. VIII. Právne posúdenie veci správnym súdom 28. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. OU-NROVBP2-2022/012390-002 zo dňa 24. februára 2022, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie č. SP 9737/2019-033-Ing.Br zo dňa 10. 12. 2021 o vylúčení žalobcu z konania vo veci návrhu na vydanie povolenia zmeny v užívaní jestvujúcej časti stavby potvrdil. 29. Stavebný úrad na základe žiadosti ďalšieho účastníka konania v 1. rade (A. A.) na vydanie povolenia zmeny v užívaní (dokončenej) stavby doručenej mu dňa 06.06.2019, vydal dňa 09.12.2019 oznámenie o začatí konania k zmene účelu užívania stavby s tým, že na deň 09.01.2020 nariadil ústne pojednávanie spojené s tvaromiestnou ohliadkou. Oznámenie bolo doručené aj žalobcovi, následne mu boli doručované všetky rozhodnutia a oznámenia vydávané v administratívnom konaní. Žalobca bol v tom čase vlastníkom susedných nehnuteľností. Z prezenčnej listiny ako prílohy č. 1 k protokolu spísaného dňa 09.01.2020 vyplýva, že sa ústneho pojednávania žaloba nezúčastnil, ale k žiadosti A. A. písomne podal viaceré námietky a pripomienky. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2021/036235-002 zo dňa 04.11.2021 zrušil rozhodnutie Mesta Nitra č. SP 9737/2021-028-Ing. Br. Zo dňa 23.07.2021 ( ktorým bola povolená zmena v užívaní priestoru v časti stavby z nebytového priestoru na byt), ale na 5 strane rozhodnutia v poslednom odseku odvolací správny orgán okrem iného uzavrel, že účastníkmi konania o zmene v užívaní stavby nie sú vlastníci susedných pozemkov a stavieb. Následne boli vydané prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie žalovaného (uvádzané vyššie v ods. 1, 2 odôvodnenia tohto rozsudku) o vylúčení žalobcu z účastníctva v konaní. 30. Spornou otázkou v danom konaní bolo, či žalobcovi svedčilo postavenie účastníka konania v konaní o povolenie zmeny v užívaní jestvujúcej časti stavby. K oznámeniu ďalšieho účastníka v 1. rade o skutočnosti, že žalobca mal svoju nehnuteľnosť predať, správny súd uvádza, že je v zmysle ustanovení SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), pričom na rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). 31. Výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo- hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie. 32. Súd si ustálil za nedôvodnú námietku žalobcu o nesprávnom právnom posúdení účastníctva v zmysle § 85 ods. 1 v spojení s § 78 ods. 1 stavebného poriadku. Je nesporné, že stavebný zákon neupravuje procesný postup v prípade, ak sa účastníctva či už v územnom, stavebnom alebo kolaudačnom konaní ( pod ktoré spadá aj konanie o zmene v užívaní stavby) domáha osoba, ktorá má za to, že jej toto postavenie v konaní prináleží. Z uvedeného dôvodu sa táto procesná situácia rieši prostredníctvom ustanovenia § 14 ods. 1 správneho poriadku v spojení s § 140 stavebného zákona, zmysle ktorého je potrebné o nepriznaní účastníctva v konkrétnom konaní vydať rozhodnutie. Stavebný zákon je vo vzťahu k správnemu poriadku osobitným právnym predpisom a pri skúmaní, ktorý právny predpis sa použije pri riešení otázky účastníctva, je potrebné obligatórne vychádzať zo zásady lex specialis derogat legi generalis. Stavebný zákon vo svojom siedmom oddiely upravuje užívanie stavieb – primárne kolaudáciu stavieb a sekundárne zmenu v užívaní stavieb, pritom na konanie o zmene v užívaní stavby sa vzťahujú primerane ustanovenia § 76 až 84 ( § 85 ods. 1 stavebného zákona). Vzhľadom na znenie ustanovenia §140 stavebného poriadku, vyššie uvedenú zásadu a ustanovenie § 85 ods. 1 stavebného zákona je okruh účastníkov konania o povolení zmeny v užívaní jestvujúcej časti stavby určený § 78 stavebného zákona. Nakoľko v posudzovanom konaní ide o dokončenú stavbu ( nie zmenu stavby pred dokončením) a posudzovala sa len zmena v účele jej užívania, okruh účastníkov je taxatívne daný § 78 ods. 1 stavebného zákona: stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. 33. Súd neprihliadal na námietku žalobcu, že požadovaná zmena môže mať priamy a bezprostredný dopad na jeho práva a právom chránené záujmy, lebo je spôsobilá ovplyvniť podmienky z hľadiska insolácie (preslnenia) a denného osvetlenia budov. Ani na námietku, že zbavením jeho účastníctva v konaní môžu byť dotknuté jeho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správne orgány so žalobcom konali, pokiaľ nebolo jeho účastníctvo vylúčené rozhodnutím. Súd tieto námietky hodnoty ako všeobecné a hypotetické bez materiálneho podkladu, preto nebolo možné sa nimi bližšie zapodievať. Žalobca v námietke používa pojem zmena (stavby), pritom je potrebné poznamenať že v danom posudzovanom prípade nejde o realizáciu či zmenu stavby, ale o zmenu v účele užívania už existujúcej stavby, konkrétne jedného nebytového priestoru v stavbe na byt. 34. Žalobca ďalej namieta, že existenciou zmeneného účelu užívania stavby je ohrozený verejný záujem a susedia. Opäť ide len o všeobecnú námietku, preto sa s ňou súd nemohol bližšie zaoberať. Otázku účastníctva verejnosti na rozhodovaní a jej prístup k súdu je potrebné spájať len s tými povoľovacími konaniami, ktorých výsledkom je povolenie na realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny. Povolenie, ktorým sa povoľuje zmena účelu už existujúcej stavby, bez ďalšieho nie je povolením, ktorým sa povoľuje realizácia prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny. Žalobca nie je vlastníkom žiadneho z pozemkov, na ktorých je predmetná stavba umiestená a nie je ani vlastníkom predmetnej stavby. Z uvedeného dôvodu sú podľa názoru správneho súdu napadnuté rozhodnutia o vylúčení žalobcu z konania vo veci vydania povolenia zmeny v užívaní jestvujúcej časti stavby v súlade so zákonom. Žalobca nijako nepreukázal, aké jeho konkrétne práva boli napadnutými rozhodnutiami dotknuté. 35. Na podporu svojho tvrdenia správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/21/2021 zo dňa 30.11.2022, ktorý bol pod č. 71/2023 ZNSS publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. 1/2024, ktorý sa účastníctvom v kolaudačnom konaní podrobnejšia zaoberal a analogicky ho možno aplikovať v tomto konkrétnom prípade. Správny súd naň v podrobnostiach odkazuje: „38. V zmysle citovaných ustanovení Aarhuského dohovoru, Smernice EIA, zákona o EIA a rozhodovacej praxe SD EÚ kasačný súd ustálil, že účasť verejnosti na rozhodovaní a jej prístup k súdu je potrebné spájať len s tými povoľovacími konaniami, ktorých výsledkom je povolenie na realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny (navrhovaná činnosť). Inak povedané, ak napr. stavba elektrárne podlieha posudzovaniu na základe zákona o EIA, povoľovacími procesmi, ktoré na ňu nadväzujú, budú len tie konania, ktoré oprávňujú túto stavbu realizovať a nie iné konania, ktoré by mohli súvisieť s prevádzkou samotnej elektrárne, ktoré už ale nie sú fyzickou realizáciou stavby a nezasahujú do stavby či krajiny. 39. .............. Podľa kasačného súdu kolaudačné povolenie, ktorým sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, bez ďalšieho nie je povolením, ktorým sa povoľuje realizácia prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny. Naopak, rozhodnutie o umiestnení stavby ako aj stavebné povolenie, ktoré kolaudačnému konaniu predchádzajú, takýmito povoleniami sú, keďže stanovujú podmienky pre realizáciu prác. ................. . 41. Uvedený záver nič však nemení na tom, že v zmysle § 140c ods. 8 stavebného zákona, podľa ktorého proti kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa zákona o EIA, má právo podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa zákona o EIA. Podaním odvolania podľa odseku 8 sa ten, kto ho podal, stáva účastníkom konania (§ 140c ods. 10 stavebného zákona). Z uvedeného vyplýva, že žalobca v postavení zainteresovanej verejnosti síce nemusel mať postavenie účastníka kolaudačného konania, ale podaním odvolania mu toto postavenie vzniklo a následne bol aj oprávnený podať správnu žalobu proti rozhodnutiu o odvolaní v pozícii zainteresovanej verejnosti (§ 42 a § 178 SSP).“ 36. Vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk má správny súd za to, že správne orgány postupovali pri vydaní napadnutých rozhodnutí v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, v rozhodovaní nevybočili z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. V rámci prvostupňového a druhostupňového konania správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili, v rozhodnutiach dostatočne odôvodnili. V právnej teórii platí vo vzťahu všeobecných a osobitných právnych noriem derogačné pravidlo, že špeciálny zákon ruší generálny zákon, pričom aplikáciu tohto pravidla v prejednávanom prípade možno dospieť k rovnakému záveru ako dospeli správne orgány, že na posúdenie účastníctva žalobcu v konaní o zmene v užívaní časti stavby bolo potrebné postupovať podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona, ktorý je v kolaudačnom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní - správnemu poriadku. Bez ohľadu na všeobecne platné pravidlo pri aplikácii právnych noriem, v danom prípade je otázka aplikácie vyššie uvedených právnych predpisov výslovne zodpovedaná v paragrafe 140 stavebného zákona, podľa ktorého, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Čiže bez pochýb je zrejmé, že na konanie vedené podľa stavebného zákona sa použijú pravidlá ustanovené správnym poriadkom len vtedy, ak sám stavebný zákon neupravuje konkrétnu situáciu, resp. právnu otázku inak vzhľadom na to, že stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov kolaudačného konania. Z tohto dôvodu je v danej veci vylúčená aplikácia § 14 správneho poriadku. V administratívnom konaní tiež neboli zistené procesné pochybenia, ktoré by mali za následok zrušenie napadnutých rozhodnutí správnych orgánov. Napadnuté rozhodnutia správnych orgánov správny súd považuje za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 37. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 v spojení s §175 ods. 1 SSP tak, keďže vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, správny súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal. 38. O trovách konania ďalších účastníkov konania správny súd rozhodol podľa § 169 SSP, podľa ktorého ďalší účastník má voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré mu správny súd uložil. Správny súd ďalšiemu účastníkovi v tomto konaní žiadne povinnosti neukladal, a preto mu žiadnu náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal. 39. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.