{"guid": "7f1bb1e8-1a8d-40e1-a858-571a4b407201:4cce9d32-4ac9-453a-8ed0-63484cb28cd5", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:4022200285.2", "spisova_znacka": "NR-23Sa/52/2022", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-23Sa/52/2022 z 29. 9. 2025", "citacia": "uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 29. septembra 2025, sp. zn. NR-23Sa/52/2022, ECLI:SK:SpSBA:2025:4022200285.2", "identifikacne_cislo": "4022200285", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 974, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-974", "datum_vydania": "2025-09-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Nečinnosti orgánu verejnej správy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-249", "nazov": "§ 249 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-249", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-249"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "nazov": "§ 175 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/40", "nazov": "zákon č. 40/1993 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom občianstve Slovenskej republiky", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1993"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-249", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-175"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4cce9d32-4ac9-453a-8ed0-63484cb28cd5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:4022200285.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:4022200285.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:4022200285.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nNR-23Sa/52/2022\n4022200285\n29. 09. 2025\nMgr. Pavel Ištók\nECLI:SK:SpSBA:2025:4022200285.2\n\nUznesenie\nSprávny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. D. E.\nXX, F. A. A., zastúpenej: Advokátskou kanceláriou Borgulová & Péteriová s.r.o., Farská 4, 949 01 Nitra,\nproti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Odbor všeobecnej vnútornej správy, Štefánikova trieda 69, 949\n01 Nitra, o žalobe proti nečinnosti u orgánu verejnej správy, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu\n\nzamieta.\n\nII. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania\n\nnepriznáva.\n\nodôvodnenie:\n1. Žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy podanou podľa ustanovenia § 242 a nasl. zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30. júna 2023 (ďalej len „SSP“) dňa\n23. júna 2022, sa žalobkyňa domáha, aby správny súd uložil žalovanému aby konal v správnej veci\nvedenej pod č.k. OU-NROVVS1-2021/025579 podľa ustanovenia § 9 ods. 20 zákona č. 40/1993 Z.z. o\nštátom občianstve SR ( ďalej aj len zákon o štátnom občianstve) a oznámil stratu štátneho občianstva\nžalobkyne útvaru Policajného zboru, daňovému úradu, colnému úradu, inštitúciám vykonávajúcim\nsociálne poistenie a verejné zdravotné poistenie a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy\nkonania.\n2. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že požiadala dobrovoľne dňa 30.12.2020 o udelenie štátneho občianstva\nRakúskej republiky pre ňu a jej dve maloleté deti, nakoľko splnila podmienky pre jeho nadobudnutie\nrakúskeho štátneho občianstva podľa právnych predpisov Rakúskej republiky. Tejto žiadosti Rakúska\nrepublika vyhovela a v súlade so žiadosťou žalobkyne jej Rakúska republika s platnosťou od 23.3.2021\nudelila štátne občianstvo Rakúskej republiky. Po podaní žiadosti uzatvorila žalobkyňa sobáš so\nštátnym občanom Rakúskej republiky, avšak z tohto právneho dôvodu žalobkyňa nesplnila podmienku\nnadobudnutia občianstva, keďže právny poriadok Rakúska umožňuje nadobudnúť štátne občianstvo\nRakúskej republiky manželovi občana Rakúskej republiky až po 5 rokoch trvania manželstva a\nspoločného spolužitia v jednej domácnosti. Z uvedeného dôvodu v zmysle § 9 ods. 1) písm. b) vtedy\nplatného zákona o štátnom občianstve dňom udelenia štátneho občianstva Rakúskej republiky t.j. dňa\n23.3.2021 stratila žalobkyňa (z dôvodu jej vyslovenej dobrovoľnej vôle) štátne občianstvo SR. Následne\npodala žalobkyňa Oznámenie o strate Štátneho občianstva a žiadala žalovaného, aby v zmysle tohto\noznámenia konal to, čo mu zákon pri takejto strate štátneho občianstva SR ukladá. Žalovaný listom\nzo dňa 9.7.2021 oznámil žalobkyni, že ku strate štátneho občianstva SR nedošlo z dôvodu, že ona\nnadobudla štátne občianstvo Rakúskej republiky za trvania manželstva so štátnym občanom Rakúska,\nna čo sa vzťahuje §9 ods. 17 zákona o štátnom občianstve.\n3. K uvedenému sa žalobkyňa opätovne vyjadrila listom zo dňa 3.12.2021, kde vysvetlila úradu, že\njeho právne posúdenie nie je správne poukazujúc na potvrdenie Úradu dolnorakúskej krajinskej vlády.\nŽalovaný zasla žiadosť o vydanie stanoviska na Ministerstvo vnútra SR – odbor osobných evidencií\na registrov, oddelenie štátneho občianstva a hlásenia pobytu. Ministerstvo vnútra SR tiež nesprávne\nvyhodnotilo skutkovú stránku veci a právny názor Okresného úradu potvrdilo. Následne sa žalobkyňa\n\nobrátila svojím podnetom zo dňa 17.3.2022 na Prokuratúru a žiadala preskúmať postup správneho\norgánu v tejto veci. Krajská prokuratúra v Nitre žalobkyňu upovedomila, že podnet nie je dôvodný, keď\nsa stotožnila s názorom Okresného úradu Nitra a podnet odložila.\n4. Žalobkyňa jasne nadobudla štátne občianstvo cudzieho štátu na základe výslovného prejavu svojej\nvôle a po splnení podmienok Rakúskej republiky pre jeho nadobudnutie. Zároveň v zmysle slovenských\nprávnych predpisov stratila platne občianstvo Slovenskej republiky. Žalovaný mal ako príslušný správny\norgán vo veci straty štátneho občianstva konať, však nesprávne právne vec posúdil, keď na základe\nokolností daného prípadu nesprávne vyhodnotil právne skutočnosti a nesprávne aplikoval príslušnú\nprávnu normu. Žalovaný v tejto súvislosti nesprávne postupoval, resp. nekonal tak ako mu zákona\no štátnom občianstve ukladá a teda neoznámil stratu štátneho občianstva podľa odseku 16 subjektom\nuvedeným v odseku 14. Porušením tejto povinnosti žalovaného je tak žalobkyňa stále považovaná\nza štátneho občana SR, hoci nim od 23.3.2021 nie je. Na žalovanú sa nevzťahuje ustanovenie § 9\nods. 17) zákona o štátnom občianstve nakoľko štátne občianstvo rakúskej republiky nenadobudla v\nsúvislosti s uzatvorením manželstva so štátnym občanom rakúska, z dôvodu, že pokiaľ by nepožiadala\no jeho udelenie, tak by manželstvo nadobudla až po piatich rokoch trvania takéhoto manželstva. Keďže\nnesplnila podmienky na jeho nadobudnutie sobášom, nemôže žalovaný vyhodnotiť jej sobáš ako dôvod,\nktorý by vylučoval stratu jej SR občianstva podľa § 9 ods. 1) písm. b) zákona o štátnom občianstve.\n5. Na základe uvedeného žalobkyňa trvá na tom, že právny názor žalovaného na tento prípad je\nnesprávny a žalovaný nepostupuje správne, je nečinný, a v tejto súvislosti porušuje ustanovenia zákona\no štátnom občianstve v celom rozsahu.\n6. Na výzvu správneho súdu sa ku žalobe vyjadril žalovaný, ktorý ju považoval za nedôvodnú, v dôsledku\nčoho ju navrhol zamietnuť, čo odôvodnil tým, že po zistení že k strate štátneho občianstva SR žalobkyne\nnadobudnutím štátneho občianstva rakúskeho nedošlo, nevykonal teda oznámenie straty štátneho\nobčianstva SR nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva zákonom určeným inštitúciám.\n7. Ku vyjadreniu žalovaného zaslala žalobkyňa správnemu súdu repliku, v ktorej poukázala na absenciu\nvyjadrenia žalovaného k skutočnosti že podal žiadosť o nadobudnutie rakúskeho štátneho občianstva\ndňa 29.12.2020. t.j. ešte pred uzavretím manželstva a uzatvorila manželstvo dňa 23.1.2021 t.j. až\nv priebehu procesu rozhodovania príslušného rakúskeho štátneho orgánu o jej žiadosti., k § 9 ods.\n1 písm. b) a ods. 16 zákona o štátnom občianstve ako aj k nesprávnej aplikácii § 9 ods. 17 zákona\no štátnom občianstve. Navrhla aby súd žalobe vyhovel.\n8. Žalovaný v duplike zaslanej súdu zopakoval svoje argumenty z vyjadrenia k žalobe a navrhol žalobu\nako nedôvodnú zamietnuť.\n9. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom ku dňu rozhodovania\nsprávneho súdu, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v\nznení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté\n10. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p., každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n11. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb\nzákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n12. Podľa § 242 ods. 1 S.s.p., žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej\nsprávy v začatom administratívnom konaní.\n13. Podľa § 244 ods. 2 S.s.p., prokurátor môže podať žalobu podľa § 242, ak orgán verejnej správy\nzostal nečinný aj po upozornení prokurátora.\n14. Podľa § 245 S.s.p., žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať\nrozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie.\n15. Podľa § 249 SSP ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu\nzamietne.\n16. Podľa § 250 ods. 1 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží\nžalovanému, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon, prípadne začal\nz úradnej povinnosti administratívne konanie. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a\nžalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť vydané rozhodnutie, opatrenie alebo\noznámenie o vykonanom úkone, prípadne o začatí administratívneho konania\n\n17. Podľa § 9 ods. 1 zákona o štátnom občianstve (1) Štátne občianstvo Slovenskej republiky možno\nstratiť a) prepustením zo štátneho zväzku Slovenskej republiky na vlastnú žiadosť, b) nadobudnutím\ncudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle.\n18. Podľa § 9 ods. 16 zákona o štátnom občianstve Štátny občan Slovenskej republiky stráca\nštátne občianstvo Slovenskej republiky dňom, ktorým na základe výslovného prejavu vôle, ktorým je\nžiadosť, vyhlásenie alebo iný úkon smerujúci k nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva, dobrovoľne\nnadobudne cudzie štátne občianstvo.\n19. Podľa § 9 ods. 17 zákona o štátnom občianstve K strate štátneho občianstva podľa odseku\n16 nedôjde, ak štátny občan Slovenskej republiky nadobudol cudzie štátne občianstvo v súvislosti s\nuzavretím manželstva so štátnym občanom cudzieho štátu, a to za 4 predpokladu, že cudzie štátne\nobčianstvo manžela nadobudol za trvania spoločného manželstva.\n20. Podľa § 9 ods. 20 zákona o štátnom občianstve Obvodný úrad v sídle kraja oznámi stratu štátneho\nobčianstva podľa odseku 16 subjektom uvedeným v odseku 14.\n21. Správny súd v Bratislave v prvom rade odkazuje na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych\nsúdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“), ktorým boli\nzriadené správne súdy (medzi nimi aj Správny súd v Bratislave), ktoré v zmysle ustanovenia § 3 ods.\n1 citovaného zákona začali svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zákona o správnych\nsúdoch zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna\n2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc\nsprávnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave\nna Správny súd v Bratislave.“ Správny súd v Bratislave teda začal konať vo všetkých veciach v ktorých\nje od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, v ktorých do 31. mája 2023 konali krajský súd,\nKrajský súd v Nitre a Krajský súd v Trnave.\n22. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná na Krajskom súde v Nitre pod\npridelenou spisovou značkou 23Sa/52/2022. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny\nsúd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“). Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi\ndo oddelenia 20Sa, ktorý o nej konal a rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou\nBA-23Sa/52/2022\n23. Z obsahu súdneho spisu, predovšetkým samotnej žalobky žalobkyne mal správny súd za\npreukázané, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 13.03.2020 domáhal uloženia povinnosti žalovanému\nkonať v správnej veci vedenej pod č.k. OU-NROVVS1-2021/025579 podľa ustanovenia § 9 ods. 20\nzákona č. 40/1993 Z.z. o štátom občianstve SR a oznámil stratu štátneho občianstva žalobkyne útvaru\nPolicajného zboru, daňovému úradu, colnému úradu, inštitúciám vykonávajúcim sociálne poistenie a\nverejné zdravotné poistene.\n24. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu správny súd zistil nasledovný skutkový stav:\nŽalobkyňa dňa 14.06.2021 doručila žalovanému oznámenie o strate štátneho občianstva SR\na požiadala o vydanie potvrdenia o strate štátneho občianstva. Žalovaný listom zo dňa 09.07.2021\noznačeným ako odpoveď žalobkyni oznámil, že šetrením bolo zistené že k strate štátneho občianstva\nSR žalobkyne nedošlo, nakoľko aj keď nadobudla štátne občianstvo Rakúskej republiky, jej manžel bol\nv tom čase štátny občan Rakúskej republiky, nadobudla cudzie štátne občianstvo za trvania manželstva,\nna čo sa vzťahuje § 9 ods. 17 zákona o štátnom občianstve. Žalobkyňa vyjadrením zo dňa 03.12.2021\npožiadala žalovaného o prehodnotenie a zmenu stanoviska žalovaného. Žalovaný dňa 20.12.2021\npožiadal o stanovisko Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, odbor osobných evidencii a registrov,\noddelenie štátneho občianstva a hlásenia pobytu. Ministerstvo vnútra dňa 27.01.2022 poskytlo\nžalovanému stanovisko. Dňa 16.02.2022 žalovaný oznámil žalobkyni, že podľa uvedeného stanoviska\npostupoval správne, keď stratu štátneho občianstva žalobkyne nezapísal a naďalej ju považuje za\nštátneho občana SR. Dna 29.03.2022 bol administratívny spis zapožičaný Okresnej prokuratúre Nitra,\nktorý bol dňa 29.07.2022 žalovanému vrátený.\n25. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v\nzmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je\nzaložené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak\nposkytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore\nso zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom\nochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti.\nSprávne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o\nfyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie\nzákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt\nprávneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.\n\n26. Úlohou správneho súdnictva však nie je suplovať činnosť výkonnej moci, čo je v rozpore so zásadou\ntrojitej deľby štátnej moci.\n27. Zákonodarca v právnej úprave Správneho súdneho poriadku upravuje konanie o žalobe proti\nnečinnosti orgánu verejnej správy v ust. § 242 a nasl., pričom pod nečinnosťou orgánu verejnej správy\nmožno chápať stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom\nkonaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne\nkonanie (ust. § 3 ods. 1 písm. d/ SSP).\n28. Podľa ust. § 242 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu\nverejnej správy v začatom administratívnom konaní. K pojmu nečinnosť orgánu verejnej správy kasačný\nsúd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžnč/3/2011 zo dňa\n27.10.2011, podľa ktorého „... nečinnosť správneho orgánu ako nezákonný a negatívny jav nastáva\nvtedy, keď správny orgán vo veci nekoná (je pasívny), aj keď podľa zákona je povinný konať. V\nprípadoch, keď obsahom príslušnej právnej normy je povinnosť správneho orgánu konať, je nečinnosť\nnezákonná a protiprávna. Je v hrubom rozpore so zásadou zákonnosti vo verejnej správe...“.\n29. Nečinnosťou orgánu verejnej správy sa teda rozumie jeho pasivita vo veciach, ktoré mu boli\npredložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny\norgán konal a vo veci rozhodol. Nečinnosť môže spočívať v opomenutí správneho orgánu vykonať\npredpísaný úkon alebo v zbytočných prieťahoch v jeho postupe, ale môže spočívať aj v tom, že na miesto\nrozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok svojej právomoci a vec vybaví len listom alebo informáciou,\nprípadne záznamom v spise.\n30. Z obsahu administratívneho spisu ako už súd konštatoval vyplýva, že žalovaný už opakovane\nžalobkyni oznámil ( listami zo dňa 09.07.2021 a 16.02.2022, že občianstvo SR nestratila a z akých\ndôvodov). Správny súd preto po preskúmaní veci nezistil nečinnosť žalovaného, ktorá musí trvať v\nčase začatia súdneho konania o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, pretože práve týmto\nprostriedkom súdnej ochrany sa má docieliť odstránenie nečinnosti orgánu verejnej správy. Na to\nnadväzuje aj ďalšia úprava konania pred správnym súdom (§ 248 SSP), podľa ktorej, ak žalovaný po\npodaní žaloby odstránil voju nečinnosť, správny súd konanie zastaví.\n31. Žalobkyňa podala správnu žalobu dňa 23.06.2022 ku ktorej priložila predmetné listy z 09.07.2021\na 16.02.2022 Z obsahu uvedených listov vyplýva, že jej boli písomne oznámené dôvody pre ktoré\nk strate jej štátneho občianstva SR nedošlo. Je teda zrejmé, že v čase začatia súdneho konania\n(podania žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy žalobkyňou) žalovaný nebol nečinný, keďže\nsama žalobkyňa priložila písomné o dôvodoch pre ktoré nedošlo k strate jej štátneho občianstva, čo je\npotrebné považovať za opatrenie, ktorým bola žiadosť žalobkyne o vydanie potvrdenia o strate štátneho\nobčianstva za vybavenú.\n32. Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre\nsprávny orgán postupovať, konať, vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať. U žalovaného\nvšak nie je možné, aj vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, také nekonanie konštatovať, naopak,\nžalovaný postupoval zákonom predpokladaným spôsobom (t.j. písomne žalobkyni oznámil dôvody prečo\nu nej k strate štátneho občianstva nedošlo / nevydania potvrdenia o strate štátneho občianstva.\n33. V konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy však správny súd nemôže skúmať a\nposudzovať otázky, či bol žalobca ukrátený rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy na\nsvojich právach a právom chránených záujmoch, ale tvrdená bezdôvodná nečinnosť tohto orgánu (pozri\nuznesenie Najvyššieho súdu SR zo 4. novembra 2015, sp. zn. 4 Sžnz 1/2015). Nečinnosť žalovaného\nvšak v danom prípade nebola zistená.\n34. Správny súd súčasne dospel k záveru, že podanej žalobe nemožno vyhovieť ani v zmysle\nžalobkyňou formulovaného petitu . Povinnosť uviesť v správnej žalobe žalobný návrh (petit), má viesť\nžalobcu k jednoznačnému vyjadreniu, čoho sa v správnom súdnom konaní domáha. Podoba výrokov\nv správnom súdnictve je determinovaná tým, že Správny súdny priadok taxatívne upravuje možnosti,\nako môže znieť výrok rozhodnutí. Žalobný návrh musí podľa ust. § 250 ods. 1 SSP obsahovať uloženie\npovinnosti žalovanému orgánu verejnej správy, aby v primeranej lehote, ktorá nemôže byť dlhšia ako\ntri mesiace (§ 250 ods. 2 SSP), konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon, prípadne začal\nz úradnej povinnosti administratívne konanie. Žalobným návrhom v konaní o žalobe proti nečinnosti\norgánu verejnej správy nemôže byť vydanie konkrétneho meritórneho rozhodnutia, resp. opatrenia s\nkonkrétnym obsahom. Rozhodnutie alebo opatrenie, vo vzťahu ku ktorému by na základe žaloby proti\nnečinnosti bola žalovanému správnym súdom uložená povinnosť vydania, bude preto vždy závisieť od\nvýsledkov dokazovania v príslušnom administratívnom konaní.\n35. Podobný právny názor vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho Súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n5Sžnč/1/2013, podľa ktorého: „Navrhovateľka teda nad rámec ustanovenia § 250t ods. 1 OSP žiadala\n\nrozhodnutím súdu uložiť odporcovi, aby vydal rozhodnutie o uložení konkrétnej povinnosti... Vychádzajúc\nzo zhora citovaných zákonných ustanovení a zásad správny súd konštatuje, že nie je prípustné, aby v\nkonaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy tomuto orgánu uložil, akým spôsobom má rozhodnúť.“\n36. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že konanie o žalobe proti nečinnosti slúži na odstránenie\nprocesnej nečinnosti orgánu verejnej správy, aby ten následne rozhodol o konkrétnych právach a\npovinnostiach účastníka konania. Prostredníctvom žaloby proti nečinnosti verejnej správy sa sťažovateľ\nnemôže domáhať ochrany svojich hmotnoprávnych subjektívnych práv (k tomu napr. rozhodnutie\nNejvyššího správního soudu ČR sp. zn. 4 As 64/2014).\n37. V predmetnej veci sa žalobkyňa domáhala prikázania žalovanému aby oznámil stratu štátneho\nobčianstva žalobkyne útvaru Policajného zboru, daňovému úradu, colnému úradu, inštitúciám\nvykonávajúcim sociálne poistenie a verejné zdravotné poistenie podľa § 9 ods. 20 zákona o štátnom\nobčianstve ( dôvody prečo tak nemôže urobiť boli žalobkyni oznámené žalovaným opakovane listami zo\ndňa 09.07.2021 a 16.02.2022). Správny súd nemá právomoc žalovanému prikázať, aby vydal konkrétne\nrozhodnutie alebo opatrenie. V predmetnej veci správny súd nemohol postupovať v zmysle § 59 SSP\na vyzvať žalobkyňu na odstránenie vád žaloby tak, aby boli formálne naplnené predpoklady správnej\nžaloby o nečinnosť, nakoľko by išlo o tak extenzívny zásah do formy a účelu žaloby, že by došlo k\nzmareniu zámeru žalobkyne, deklarovaného v podanej správnej žalobe.\n38. Záverom správny súd dodáva, že nesmie vo vzťahu k účastníkom zvolenému prostriedku súdnej\nnápravy zaujať žiadne iné hodnotiace stanovisko ako iba to, či tento prostriedok bol účastníkom\nzvolený správne, pričom ho nesmie v konaní upozorňovať na prípadnú nevhodnosť ním zvoleného\nprostriedku súdnej ochrany, resp. mu radiť iný konkrétny prostriedok. Žalobkyňa si zvolila ako prostriedok\nochrany žalobu proti nečinnosti, vo vzťahu k čomu následne naformulovala žalobné aj žalobný návrh.\nSprávny súd preto nevidel dôvod na prípadné odstraňovanie vád žaloby z dôvodu, že mu nebolo\nzrejmé, čoho sa týka a čo sa ňou sleduje, alebo ide o žalobu neúplnú alebo nezrozumiteľnú, keďže\njeho vôľa bola v obsahu žaloby formulovaná jednoznačne. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje\naj na názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“), podľa ktorého\n„žalobným návrhom žalobkyňa (sťažovateľka) presne formuluje svoje požiadavky voči žalovanému a\nto takým spôsobom, aby v ňom súd mal jasne ohraničený predmet konania, za jeho rámec zásadne\nísť nesmie. Žalobkyňa tak sama určuje predmet súdneho prieskumu ako aj prostriedok súdnej nápravy.\nSprávny súd tak správne uviedol, že súd konajúci v správnom súdnictve nesmie vo vzťahu k zvolenému\nprostriedku súdnej nápravy účastníkom zaujať žiadne iné stanovisko a hodnotenie, iba to, či tento\nprostriedok bol účastníkom zvolený správne vzhľadom na ním sledovaný cieľ. Navyše ho za účelom\nzachovania postavenia nestranného súdneho orgánu (dominus litis) ani nesmie v konaní upozorňovať\nna nevhodnosť ním zvoleného prostriedku súdnej nápravy, poprípade sformulovať iný požadovaný\npetit“(pozri bod 35 rozhodnutia NSS SR sp. zn. 4 Svk/61/2022 z 1. decembra 2023).\n39. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je\ndôvodná a preto ju podľa § 249 SSP uznesením zamietol, keďže nečinnosť žalovaného v danom\nprípade nebola zistená a správny súd nemá právomoc žalovanému prikázať, aby vydal konkrétne\nrozhodnutie alebo opatrenie.\n40. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP súčasne s uplatnením § 168 SSP\ntak, že súd žalovanému ich náhradu trov konania nepriznal.\n41. Podľa názoru správneho súdu keďže žaloba bola zamietnutá, žalovaný bol v konaní úspešný\nz uvedeného dôvodu by však bol žalobca povinný nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré mu v tomto\nkonaní vznikli, len ak by podľa § 175 ods. 1 SSP správny súd zistil dôvody, na základe ktorých by to\nbolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Takéto však súdom zistené neboli. Súčasne je potrebné\nskonštatovať, že vzhľadom na postavenie žalovaného ako orgánu štátnej správy, by mu bolo možné\nnárok na náhradu trov konania priznať len v prípade ak by boli zistené dôvody výnimočnosti, ktoré by\ntakéto priznanie náhrady trov žalovanému podľa § 168 veta druhá SSP odôvodňovali. Súd konštatuje\nže takéto v predmetnom konaní nezistil, neboli v konaní žalovaným ani len tvrdené (pričom nárok na\nnáhradu trov ani vo svojich vyjadreniach nežiadal priznať) preto žalovanému náhradu trov konania\nnepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od\n\njeho doručenia (§ 493e v spojení § 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti\nnemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nKasačná sťažnosť proti tomuto uzneseniu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP, § 446 ods. 2 písm.\na) SSP a contrario).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2\nSSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "da839dd7-c7cf-4b06-9d59-2f07d605f530:25e86824-f36a-4c92-846b-c73e016480af", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:7021200271.1", "spisova_znacka": "4Svk/61/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/61/2022 z 1. 12. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-12-01", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:7021200271.1"}], "citovane_v": []}