{"guid": "c43cfc8e-7cd1-48a4-b217-8d5cf63d9a97:5aa67873-09fc-4629-9a88-718465960841", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:8020200722.3", "spisova_znacka": "4Sa/11/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Sa/11/2022 z 11. 9. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 11. septembra 2025, sp. zn. 4Sa/11/2022, ECLI:SK:SpSBA:2025:8020200722.3", "identifikacne_cislo": "8020200722", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Juraj Marko", "sudca_id": 986, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-juraj-marko-986", "datum_vydania": "2025-09-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Príslušnost"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "III. ÚS 464/2024", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:e3c2aeed-26e3-4d79-ab22-111e1b34d34f", "datum": "2024-11-21", "vztah": "porusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-12/.odsek-1", "nazov": "§ 12 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-12/.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-12/.odsek-2", "nazov": "§ 12 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-12/.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-13", "nazov": "§ 13 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-15/.odsek-1", "nazov": "§ 15 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-15/.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-25", "nazov": "§ 25 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-25", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-25"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-12", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-13", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-15", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-25"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5aa67873-09fc-4629-9a88-718465960841", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:8020200722.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:8020200722.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:8020200722.3/text", "citacie_n": 4, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4Sa/11/2022\n8020200722\n11. 09. 2025\nMgr. Juraj Marko\nECLI:SK:SpSBA:2025:8020200722.3\n\nUznesenie\nSprávny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, E.\nC., zastúpeného: JANÍČEK LEGAL s. r. o., so sídlom Kominárska 2,4, Bratislava, proti žalovanému:\nSlovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o žalobe proti inému\nzásahu orgánu verejnej správy, takto\nrozhodol:\nSprávny súd v Bratislave p o s t u p u j e vec vecne a miestne príslušnému Mestskému súdu Bratislava IV.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy zo dňa 23.11.2020 domáhal určenia,\nže Oznámenie žalovaného o preklúzii nároku podľa zákona č. 229/1991 Zb. v znení nesk. predpisov č.\nSPFZ141646/2020, zo dňa 13.10.2020 (ďalej aj ako „oznámenie“) je nezákonné.\n2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že žalovaný vydal dňa 13.10.2020 oznámenie, ktorým žalobcovi\noznámil, že jeho právo na poskytnutie reštitučnej náhrady priznanej rozhodnutím Obvodného\npozemkového úradu v Kežmarku č. 2012/1160-1-ME zo dňa 22.06.2012 zaniklo, pretože si v zákonom\nstanovenej lehote neuplatnil právo na vydanie predmetnej náhrady. Žalobca mal za to, že oznámením\ndošlo k nezákonnému zásahu žalovaného do jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov,\nkeďže žalovaný predmetným oznámením prvýkrát oficiálne neuznal právo žalobcu na vydanie reštitučnej\nnáhrady priznanej žalobcovi ako oprávnenej osobe rozhodnutím, čím boli práva a právom chránené\nzáujmy žalobcu porušené a priamo dotknuté. Podľa žalobcu bolo oznámenie zo dňa 13.10.2020 vydané\nv rozpore so zákonom, nakoľko žalovaný vec nesprávne právne posúdil, nedostatočne zistil skutkový\nstav veci a nijakým spôsobom neodôvodnil svoj záver o preklúzii nároku žalobcu. Žalobca zároveň\ndodal, že predmetné oznámenie bolo vydané F. F. C., riaditeľom regionálneho odboru žalovaného\nPoprad, ktorý bol dňa 20.10.2020 zadržaný a vzatý do väzby pre podozrenie z korupcie pri reštitúciách\nrozsiahlych pozemkov v jednotlivých katastrálnych územiach pod Vysokými Tatrami, pričom podľa\nžalobcu bol vzatý do väzby aj za trestnú činnosť, ktorou bol žalobca priamo dotknutý na svojich právach\na právom chránených záujmoch.\n3. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že svoj nárok na náhradné pozemky si uplatnil už v roku 2012,\navšak keďže žalovaný vo veci odmietol konať, obracal sa na žalovaného so svojimi žiadosťami opätovne\naj v roku 2013 a následne aj v roku 2014. Žalovaný sa vždy odmietol vecou zaoberať z dôvodu, že bolo\nvydané právoplatné predbežné opatrenie. Samotný žalovaný teda ešte v roku 2013 oznámil žalobcovi,\nže mu nemôže vydať nič, pretože vo veci práve prebiehala obnova konania. Z tohto dôvodu žalovaný\nodmietol žalobcovi vydať akékoľvek pozemky s tvrdením, že do ukončenia konania o obnove konania\nnie je možné vôbec vo veci konať. O uvedenom svedčia aj žalovaným založené spisy z roku 2012, 2013\na 2014, z ktorých vyplýva, že najneskôr dňa 25.04.2013 bol u žalovaného zaevidovaný nárok žalobcu\nna vydanie náhradných pozemkov, v súvislosti s ktorým bol u žalovaného založený spis, ktorému bola\npridelená spisová značka č. PP/2013/00305 – RO 31. Dňa 27.11.2013 bol u žalovaného založený ďalší\nspis, ktorému bola pridelená spisová značka PP/2013/01010-RO 31.\n\n4. Záver žalovaného o preklúzii nároku žalobcu na náhradné pozemky prezentovaný v oznámení tak\npodľa žalobcu nepochybne predstavoval nesprávne právne posúdenie veci. Predmetný záver podľa\nžalobcu navyše nemá oporu v zistenom skutkovom stave. Ak by neexistovala výzva žalobcu na vydanie\nnáhradných pozemkov v roku 2012, vyššie uvedené spisy by nemohli byť založené, označené ako\n„reštitučné náhrady podľa Zákona č. 229/1991 – A. B.“ a zaevidované. Žalobca ďalej uviedol, že v\nroku 2017 už žalovaný so žalobcom vo veci náhradných pozemkov riadne konal a prebehlo aj niekoľko\nstretnutí s tým, že žalobca si mal už len vybrať náhradné pozemky. V roku 2017 bol dokonca ustanovený\naj znalec, ktorý určoval hodnotu náhradných pozemkov. Žalobca teda už mal vybraté pozemky, ktoré\nmali byť vydané ako náhradné pozemky. Tieto pozemky boli prerokované so zamestnancom žalovaného,\nktorý požiadal žalobcu, aby opätovne vypísal výzvu s konkrétnymi prerokovanými pozemkami. Malo\nísť už len o formálny úkon zavŕšenia procesu pri vydávaní náhradných pozemkov. Preto bola dňa\n21.04.2017 spísaná žalobcom výzva o poskytnutie náhrady, prílohou ktorej boli už vybraté a prerokované\nnáhradné pozemky. Tejto výzve zo dňa 21.04.2017 predchádzali výzvy žalobcu z roku 2012, 2013 a\n2014, o čom svedčia založené spisy žalovaného.\n5. Žalobca zároveň uviedol, že zákon o úprave vlastníckych vzťahov k pôde nestanovuje žiadnu\npredpísanú formu pre uplatnenie výzvy na vydanie náhradných pozemkov, pričom založenie spisov\nv roku 2012, 2013 a 2014 v prospech žalobcu označených ako „reštitučné náhrady podľa Zákona č.\n229/1991“ samo osebe bez ďalšieho preukazuje, že takáto výzva na vydanie náhradných pozemkov\nv danom čase existovala a žalobca si tak riadne splnil povinnosť v zmysle § 16 ods. 3 zákona o úprave\nvlastníckych vzťahov k pôde.\n6. S poukazom na uvedené skutočnosti má žalobca za to, že jeho nárok na náhradné pozemky bol\nuplatnený v zákonnej lehote, a to niekoľkokrát, počnúc rokom 2012 a naposledy dňa 21.04.20174,\nv nadväznosti na čo je záver žalovaného prezentovaný v predmetnom oznámení nezákonný. Žalobca\nzároveň dodal, že žalovaný svojím oznámením a postupom konal v rozpore s Ústavou Slovenskej\nrepubliky, ako aj s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (ďalej len „dohovor“)\na čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru (ďalej len „protokol“). Podľa žalobcu teda vydaním\noznámenia došlo k neoprávnenému a neodôvodnenému zásahu do jeho práva vlastniť majetok v rozpore\ns čl. 1 protokolu.\n7. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„SSP“), konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom\ndo 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n8. Podľa § 2 ods. 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n9. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním\npostup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní\nindividuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.\n10. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy\nsprávny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť\npráva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.\n11. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej\nsprávy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť\npráva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté;\niným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného\npredpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby\na právnickej osoby priamo dotknuté.\n12. Podľa § 25 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom\nprimerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii.\n\nAk niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane\npodľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.\n13. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj ako „CSP“), na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje\ninak.\n14. Podľa § 12 ods. 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie v prvej inštancii je pre obvod\nMestského súdu Bratislava IV miestne príslušný Mestský súd Bratislava IV.\n15. Podľa § 13 CSP na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak\nnie je ustanovené inak.\n16. Podľa § 15 ods. 1 CSP všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická\nosoba adresu sídla.\n17. Podľa § 16 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému\npoľnohospodárskemu majetku, oprávnená osoba vyzve na vydanie náhrady najneskôr v lehotách\nuvedených v § 13. Ak právo na náhradu závisí od rozhodnutia okresného úradu alebo súdu, končí sa\ntáto lehota uplynutím troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, inak právo oprávnenej\nosoby na náhradu zaniká.\n18. Žalobca sa žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy domáhal v podstate určenia\nnezákonnosti oznámenia žalovaného zo dňa 13.10.2020 (napadnutého samostatnou žalobou zo strany\nžalobcu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. BA-2S/335/2021), ktorým podľa žalobcu\ndošlo k nezákonnému zásahu žalovaného do jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov.\nŽalobca teda predmet správneho súdneho prieskumu iného zásahu vymedzil tak, že iným zásahom\nmá byť oznámenie žalovaného, čiže konkrétnej písomnosti. Správny súd s poukazom na vyššie cit.\nust. § 3 ods. 1 písm. e) SSP konštatuje, že predmet správneho súdneho prieskumu tak, ako ho\nvymedzil žalobca, nesvedčí inému zásahu orgánu verejnej správy, nakoľko sa v danej veci nejedná o\nfaktický postup žalovaného vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ale ide o formálny úkon –\npísomnosť, teda konkrétny akt vydaný žalovaným v rámci prebiehajúceho konania, ktorého zákonnosť\ntvorí samostatný predmet súdneho prieskumu, resp. ide o samostatný predmet súdneho sporu v rámci\nprávomoci civilného súdu, viď argumentáciu nižšie.\n19. Správny súd v danej veci zároveň konštatuje, tak ako je to uvedené vyššie, že žalobca dňa\n19.11.2020 z opatrnosti podal proti predmetnému oznámeniu žalovaného zo dňa 13.10.2020 aj\nvšeobecnú správnu žalobu, keďže bolo podľa samotného žalobcu otázne, či predmetné oznámenie\nspĺňa náležitosti rozhodnutia alebo opatrenia alebo sa jedná o faktický zásah. Všeobecnou správnou\nžalobou vedenou na tunajšom súde pod sp. zn. BA-2S/335/2021 sa teda žalobca rovnako domáhal\npreskúmania zákonnosti predmetného oznámenia žalovaného, pričom správny súd v konaní o tejto\nvšeobecnej správnej žalobe rozhodol uznesením č. k. BA-2S/335/2021-187 zo dňa 20.11.2024 tak, že\nvec postúpil vecne a miestne príslušnému Mestskému súdu Bratislava IV.\n20. Vzhľadom na skutkovú totožnosť s konaním o všeobecnej správnej žalobe, správny súd\nv odôvodnení tohto uznesenia následne už len poukazuje na odôvodnenie uznesenia tunajšieho súdu č.\nk. BA-2S/335/2021-187 zo dňa 20.11.2024, v rámci ktorého bola preskúmaná spôsobilosť predmetného\noznámenia žalovaného byť predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve, keďže správny súd\npo preskúmaní danej veci dospel k rovnakému záveru.\n21. Pri skúmaní spôsobilosti konkrétnej písomnosti alebo konkrétneho postupu určitého subjektu\nbyť predmetom správneho súdneho prieskumu je potrebné vychádzať z toho, že správne súdy\nv správnom súdnictve preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí, opatrení a iných zásahov orgánov\nverejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších\nveciach ustanovených zákonom. Je potom zrejmé, že predmetom správneho súdneho prieskumu sú\nrozhodnutia, opatrenia, iné zásahy ako aj nečinnosť orgánov verejnej správy a ďalšie veci ustanovené\nzákonom týkajúce sa činnosti orgánov verejnej správy. Spoločným menovateľom všetkých týchto\npredmetov správneho súdneho prieskumu je, že ide o výsledky konania, resp. nekonania orgánov\n\nverejnej správy pri výkone verejnej správy. Od tohto elementárneho vyjadrenia predmetu správneho\nsúdneho prieskumu možno potom odvodiť základné vymedzenie toho, čo správne súdy v rámci\nsprávneho súdnictva nepreskúmavajú, a to právne a iné akty či úkony subjektov, ktoré nie sú orgánmi\nverejnej správy, resp. tie právne akty orgánov verejnej správy, ktoré nie sú výsledkom výkonu verejnej\nsprávy, a v ktorých teda absentuje vrchnostenský vzťah medzi orgánom verejnej správy a adresátom\ndaného právneho aktu. To potom znamená, že právne akty, ktoré síce vydal orgán verejnej správy,\navšak ktoré nie sú výsledkom postupu v rámci vrchnostenského vzťahu medzi týmto orgánom verejnej\nsprávy a adresátom daného právneho aktu, t. j. právne akty orgánov verejnej správy, ktoré nie sú\nvýsledkom výkonu ich pôsobnosti v oblasti verejnej správy, nemožno preskúmať v rámci správneho\nsúdnictva. Správny súd preto pri skúmaní spôsobilosti oznámenia byť predmetom správneho súdneho\nprieskumu zameral svoju pozornosť na posúdenie otázky, či tento právny akt bol výsledkom postupu\nv rámci vrchnostenského vzťahu medzi žalovaným a žalobcom ako adresátom daného právneho aktu,\nt. j. či tento právny akt bol výsledkom výkonu pôsobnosti žalovaného v oblasti verejnej správy.\n22. V nadväznosti na otázku, či oznámenie zo dňa 13.10.2020 bolo výsledkom výkonu pôsobnosti\nžalovaného v oblasti verejnej správy, správny súd pripomína, že žalovaný bol zriadený zákonom č.\n330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch,\npozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zákon o pozemkových úpravách“),\nktorý upravuje jeho postavenie a úlohy, na ktoré bol zriadený. V zmysle zákona o pozemkových úpravách\nje žalovaný právnickou osobu so sídlom v Bratislave, pričom svoju činnosť vykonáva jednak na základe\nzákona o pozemkových úpravách, jednak na základe osobitných predpisov, a to vo verejnom záujme.\nZ tejto činnosti potom žalovanému vznikajú práva a záväzky.\n23. Medzi úlohy žalovaného v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov patrí aj prevádzanie\nnáhradných pozemkov do vlastníctva oprávnenej osoby. Túto úlohu žalovaný vykonáva podľa zákona\no úprave vlastníckych vzťahov k pôde a tiež podľa zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva\nk pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o\nniektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.\n24. Pri postupe podľa zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde platí, že oprávnená osoba môže\nuskutočniť výzvu na vydanie náhrady najneskôr v lehotách uvedených v § 13 tohto zákona, pričom ak\nprávo na náhradu závisí od rozhodnutia okresného úradu alebo súdu, končí sa táto lehota uplynutím\ntroch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, inak právo oprávnenej osoby zaniká. Náhrada\nsa poskytne oprávnenej osobe do šiestich mesiacov odo dňa doručenia výzvy. Ak sa náhrada poskytne\nprevodom nehnuteľností, postupuje sa podľa osobitných predpisov, a to podľa zákona č. 40/1964 Zb.\nObčiansky zákonník v znení neskorších predpisov a predpisov upravujúcich zápis vzniku, zmeny\na zániku práv do katastra nehnuteľností. Spôsob náhrady sa musí dohodnúť do 60 dní od podania\npísomnej výzvy oprávnenou osobou, ak nárok nebol uspokojený skôr. So súhlasom oprávnenej osoby\nmožno záväzky voči nej vysporiadať aj po tomto termíne. Ak sa náhrada poskytuje v pozemkoch, nárok\noprávnenej osoby na náhradu nemožno previesť na tretiu osobu. Postup žalovaného pri poskytovaní\nnáhradných pozemkov potom podrobnejšie upravuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 237/2010\nZ. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupe Slovenského pozemkového fondu pri poskytovaní\nnáhradných pozemkov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „nariadenie vlády o poskytovaní\nnáhradných pozemkov“).\n25. Zo zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a nariadenia vlády o poskytovaní náhradných\npozemkov je zjavné, že pri poskytovaní náhradných pozemkov žalovaný nemá postavenie orgánu\nverejnej správy a nerozhoduje na základe zákonom zverenej právomoci konať a rozhodovať o právach,\nprávom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej\nsprávy. Žalovaný pri poskytovaní náhradných pozemkov len realizuje rozhodnutie príslušného orgánu\nverejnej správy, a to reštitučného orgánu, v rámci kontraktačného procesu.\n26. Vzťah žalovaného a reštituenta pri rokovaní o poskytnutí náhradného pozemku v zmysle zákona\no úprave vlastníckych vzťahov k pôde je výsostne súkromnoprávny, a to napriek striktnej normatívnej\núprave určujúcej postup oboch strán ako aj charakter náhradného pozemku. Žalovaný totiž nie je\noprávnený vrchnostensky stanoviť, že reštituentovi bude pridelený taký náhradný pozemok, s ktorým\nreštituent nesúhlasí, a zároveň reštituent nemá nárok na poskytnutie ním vybraného pozemku. Napokon,\nak sa žalovaný a reštituent dohodnú na uspokojení nároku reštituenta na pridelenie náhradného\n\npozemku, je výsledkom tohto ich konsenzu čisto súkromnoprávny akt, resp. právny úkon, a to zmluva\no bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemku.\n27. Z uvedeného je zrejmé, že pri rokovaní o poskytnutí náhradného pozemku v zmysle zákona o úprave\nvlastníckych vzťahov k pôde je postavenie žalovaného a reštituenta rovnocenné. Žalovaný totiž nie\nje oprávnený jednostranne ukladať povinnosti reštituentovi a ani sám autoritatívne vynucovať plnenie\neventuálnych povinností reštituenta. Predmetný vzťah medzi žalovaným a reštituentom je teda vzťahom\nsúkromnoprávnym.\n28. Súkromnoprávnemu charakteru vzťahu žalovaného a reštituenta pri rokovaní o poskytnutí\nnáhradného pozemku nasvedčuje aj rozhodovacia prax civilných súdov. V rámci nej bolo totiž\nkonštatované, že „pokiaľ medzi účastníkmi nedošlo k dohode o vydanie náhradných pozemkov ... nárok\noprávnenej osoby založený na ustanovení § 11 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb. je vymožiteľný, súdom\nchránený a je možné ho realizovať uložením povinnosti uzavrieť zmluvu o bezodplatnom prevode\nnáhradného pozemku“ (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19Co/295/2006 „citovaný“ podľa\nrozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/265/2007 zo dňa 30.04.2009), a že\n„žalovaný vo svojej činnosti je zákonodarcom (štátom) delegovaný na vydanie pozemkových náhrad\nv prípade, ak nie je možné navrátenie vlastníctva k pôvodnej nehnuteľnosti a v rámci tejto svojej\nprávomoci nerozhoduje v pozícii správneho orgánu o právach a povinnosti fyzických osôb (ako to je\nv prípade okresného úradu rozhodujúceho o nároku na vydanie nehnuteľnosti) a jeho záver o tom, či\ndôjde k splneniu záväzku štátu voči oprávnenej osobe bezodplatným prevodom náhradných pozemkov\nalebo poskytnutím finančnej náhrady, nie je premietnutý do žiadneho formálneho rozhodnutia, ktorého\nsprávnosť by mohla byť preskúmavaná prostredníctvom správnej žaloby. Jediným právnym nástrojom\nna vymožiteľnosť záväzku štátu na poskytnutie náhrad podľa zák. č. 229/1991 Zb. inštitucionálne\nzabezpečovaného žalovaným je tak podanie civilnej žaloby, ktorou si oprávnená osoba, resp. jej právny\nnástupca rešpektujúc ust. zák. č. 229/1991 Zb. uplatní buď nahradenie prejavu vôle žalovaného k\nbezodplatnému prevodu vlastníckeho práva k náhradným pozemkom ... alebo v prípade nesúhlasu\nžalobcu nastupuje právo na poskytnutie finančnej náhrady. Jedná sa tak o súkromnoprávny nárok\noprávnenej osoby voči štátu ako dlžníkovi“ (rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 23C/3/2017\nzo dňa 08.06.2021, ods. 37).\n29. Obdobne bolo v rámci českej súdnej praxe pri interpretácii zákona o úprave vlastníckych\nvzťahov k pôde, ktorý bol vo svojej pôvodnej podobe prijatý Federálnym zhromaždením Českej\na Slovenskej Federatívnej Republiky, výslovne konštatované, že reštitučné nároky majú povahu\nsúkromnoprávnych nárokov (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28Cdo/974/2023\nzo dňa 11.07.2023, ods. 16 a sp. zn. 28Cdo/3042/2015 zo dňa 04.05.2016 a v ňom uvedené odkazy\nna ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky), resp. že prevod náhradného pozemku nie je\nrozhodovaním v správnom konaní, vzťah medzi českým Pozemkovým fondom a oprávnenou osobou nie\nje mocenským vzťahom, ale je vzťahom charakterizovaným rovnosťou oboch subjektov, je teda vzťahom\nsúkromnoprávnym, vzťahom dlžníka a veriteľa (porovnaj napr. nález Ústavného súdu Českej republiky\nsp. zn. Pl. ÚS 6/05 zo dňa 13.12.2005).\n30. Súkromnoprávnemu charakteru vzťahu žalovaného a reštituenta pri rokovaní o poskytnutí\nnáhradného pozemku ostatne nasvedčuje tiež aktuálna správna súdna prax, v zmysle ktorej reštitučný\nproces podľa zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde možno rozdeliť do dvoch fáz. Prvú\nfázu predstavuje administratívne reštitučné konanie, v rámci ktorého reštitučné orgány vrchnostensky\nrozhodujú o uplatnenom reštitučnom nároku. Ak reštitučné orgány nároku vyhovejú, buď rozhodnú\no vydaní pôvodnej nehnuteľnosti reštituentovi alebo reštituentovi priznávajú právo na náhradu, ak\npôvodnú nehnuteľnosť nemožno vydať. Druhá fáza, ktorá potom logicky nasleduje, len ak bol reštitučný\nnárok úspešný, avšak reštituentovi nebolo možné vydať pôvodnú nehnuteľnosť, spočíva v uspokojení\npriznanej reštitučnej náhrady. Na rozdiel od prvej fázy reštitučného procesu, tá druhá má výlučne\nsúkromnoprávnu povahu. V rámci nej sa úspešný reštituent a štát zastúpený žalovaným dohadujú na\nspôsobe uspokojenia náhrady, ktorého výsledkom je následne buď zmluva o bezodplatnom prevode\nnáhradného pozemku zo štátu na reštituenta alebo zaplatenie peňažnej náhrady štátom reštituentovi\n(napr. uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/10/2023 zo dňa\n31.01.2024, ods. 13).\n\n31. Z hľadiska uvedených východísk bolo teda potrebné posúdiť spôsobilosť oznámenia byť predmetom\nsprávneho súdneho prieskumu.\n32. Z predloženého spisu žalovaného je zrejmé, že právny predchodca žalobcu uplatnil reštitučný\nnárok, a že rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Kežmarku zo dňa 22.06.2012 bol žalobcovi\npriznaný nárok na poskytnutie náhrady za pozemky, ktoré nebolo možné vydať.\n33. Z predloženého spisu žalovaného je tiež zrejmé, že žalobca výzvou zo dňa 21.04.2017 požiadal\nžalovaného o poskytnutie náhrady za pozemky, ktoré pre zákonné prekážky nebolo možné vydať.\nUplatnením tejto výzvy začala fáza reštitučného procesu, ktorá už nemala charakter administratívneho\nkonania, ale výsostne súkromnoprávny charakter. V tejto fáze reštitučného procesu písomnosti\nžalovaného z už uvedených dôvodov nie je možné považovať za právne akty orgánu verejnej správy\nvydané v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy. Správny súd preto dospel k záveru, že\noznámenie zo dňa 13.10.2020 nie je právnym aktom orgánu verejnej správy vydaným v rámci výkonu\njeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy, a teda nie je spôsobilé byť predmetom správneho súdneho\nprieskumu.\n34. Správny súd konštatovaním, že oznámenie zo dňa 13.10.2020 nie je právnym aktom orgánu verejnej\nsprávy vydaným v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy, nijako nespochybňuje, že\nniektoré právne akty žalovaného majú charakter právneho aktu vydaného orgánom verejnej správy\nv rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy (napr. rozhodnutie žalovaného o nesprístupnení\ninformácie podľa zákona o slobode informácií). Na druhej strane nemožno opomenúť, že žalovaný\nmá tiež rozsiahle kompetencie ako subjekt súkromnoprávnych vzťahov, a to napríklad pri zastupovaní\nneznámych vlastníkov. Charakter konkrétneho právneho aktu žalovaného je preto potrebné posudzovať\nindividuálne.\n35. Po zistení, že oznámenie zo dňa 13.10.2020 nie je spôsobilé byť predmetom správneho súdneho\nprieskumu, správny súd v rámci ustálenia svojho ďalšieho postupu v predmetnej právnej veci skúmal,\nči na prejednanie a rozhodnutie tejto právnej veci nie je daná právomoc iného orgánu verejnej moci.\n36. Pri skúmaní právomoci prejednať a rozhodnúť predmetnú právnu vec správy súd z predloženého\nspisu žalovaného a doposiaľ produkovaných vyjadrení žalobcu a žalovaného zistil, že medzi žalobcom\na žalovaným existuje spor ohľadne preklúzie nároku žalobcu na poskytnutie náhrady za pozemky,\nktoré pre zákonné prekážky nebolo možné vydať. Tento spor medzi žalobcom a žalovaným, ktorý\nvznikol po doručení výzvy žalobcu zo dňa 21.04.2017 žalovanému, má charakter súkromnoprávneho\nsporu, presnejšie charakter sporu v rámci kontraktačného procesu medzi žalobcom a žalovaným.\nV konečnom dôsledku podstata tohto sporu spočíva v tom, či povinnosť žalovaného poskytnúť žalobcovi\nnáhradu za pozemky, ktoré pre zákonné prekážky nebolo možné vydať, trvá alebo či táto povinnosť\nvzhľadom na preklúziu predmetného nároku zanikla. Postavenie žalovaného a žalobcu v právnom\nvzťahu, z ktorého tento spor vyplýva, ako to už bolo uvedené, je rovnocenné, keď žalovaný v tomto\nprávnom vzťahu nerozhoduje na základe zákonom zverenej právomoci konať a rozhodovať o právach,\nprávom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej\nsprávy. Na prejednanie a rozhodnutie tohto sporu je preto daná právomoc civilného súdu.\n37. Na závere, že na prejednanie a rozhodnutie predmetného sporu je daná právomoc civilného súdu,\nnemohlo nič zmeniť to, akým spôsobom žalovaný reagoval na výzvu zo dňa 21.04.2017. Doručením\ntejto výzvy žalovanému totiž vznikol súkromnoprávny vzťah a rozhodnutie sporov vyplývajúcich z tohto\nsúkromnoprávneho vzťahu majú civilné súdy.\n38. Na závere, že na prejednanie a rozhodnutie predmetného sporu je daná právomoc civilného súdu,\nnemohlo nič zmeniť ani to, že žalobcom formulovaný žalobný návrh je typický pre žalobný návrh v rámci\nvšeobecnej správnej žaloby (viď argumentáciu vyššie týkajúcu sa iného zásahu v ods. 18 vyššie). Pri\nskúmaní právomoci na prejednanie a rozhodnutie určitej právnej veci totiž nie je možné vychádzať len\nzo žalobného návrhu. Žalobný návrh má pri ustálení charakteru práv a povinností tvoriacich obsah\nprávneho vzťahu, z ktorého vyplýva žalobcom uplatnený nárok, nepochybne zásadné miesto. Pri\nustálení charakteru týchto práv a povinností je však potrebné prihliadať aj na ostatné časti žaloby, a teda\ncharakter predmetných práv a povinností je potrebné ustáliť vychádzajúc z celkového obsahu žaloby.\nInými slovami, žalobný návrh nemožno vnímať izolovane bez prihliadnutia k ostatným častiam žaloby,\n\nresp. bez prihliadnutia k celkovému obsahu žaloby (porovnaj napr. uznesenie kompetenčného senátu\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n1KO/10/2021 zo dňa 08.12.2021, ods. 11). V predmetnej právnej veci je pritom z celkového obsahu\nžaloby zrejmé, že žalobca sa domáha ochrany svojho práva v rámci sporu o preklúzii jeho nároku na\nposkytnutie náhrady za pozemky, ktoré pre zákonné prekážky nebolo možné vydať, pričom tento spor\nvyplýva zo súkromnoprávneho vzťahu.\n39. Správny súd v súvislosti so žalobcom formulovaným žalobným návrhom pripomína, že právo\nna súdnu ochranu nemožno vykladať tak, že by sa žalobca mohol v akomkoľvek konaní domáhať\nakéhokoľvek petitu žaloby či návrhu. Naopak, od žalobcu možno požadovať, aby svoj petit prispôsobil\ntypu konania, ktoré zodpovedá procesnej úprave pre ten orgán, ktorý má právomoc o príslušnom spore\nalebo veci rozhodovať (porovnaj napr. uznesenie kompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1KO/10/2021 zo dňa 08.12.2021,\nods. 16).\n40. Keďže oznámenie zo dňa 13.10.2020 nie je právnym aktom orgánu verejnej správy vydaným v rámci\nvýkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy, a teda nie je spôsobilé byť predmetom správneho\nsúdneho prieskumu, a keďže žalobca sa podanou žalobou domáha ochrany svojho práva v rámci sporu\no preklúzii jeho nároku na poskytnutie náhrady za pozemky, ktoré pre zákonné prekážky nebolo možné\nvydať, pričom tento spor vyplýva zo súkromnoprávneho vzťahu, správny súd posudzujúc žalobu podľa\njej obsahu po ustálení záveru, že prejednanie a rozhodnutie predmetného sporu patrí do právomoci\ncivilného súdu, rozhodol o postúpení veci vecne a miestne príslušnému Mestskému súdu Bratislava\nIV. Pri určení miestnej príslušnosti správny súd vychádzal z toho, že v predmetnej právnej veci ide\no spor v rámci kontraktačného procesu, a že všeobecným súdom žalovaného (za ktorého žalobca označil\n„Slovenský pozemkový fond“) podľa jeho sídla je práve tento súd, t. j. Mestský súd Bratislava IV.\n41. Správny súd uplatnil tento postup v nadväznosti na zistenie, že žalobcovi v predmetnej právnej veci\nnemožno poskytnúť ochranu v rámci správneho súdnictva, resp. jeho žaloba by bola v rámci správneho\nsúdneho prieskumu iného zásahu zamietnutá ako nedôvodná, nakoľko sa v tomto prípade nejedná\no iný zásah, a zároveň sa žalobca podanou žalobou domáha ochrany svojho práva v rámci sporu\nvyplývajúceho zo súkromnoprávneho vzťahu, na prejednanie ktorého je daná právomoc civilného súdu.\nSprávny súd má za to, že týmto postupom sa naplní účel práva na súdnu ochranu, nakoľko právne\núčinky spojené s podaním žaloby zostávajú pri postúpení veci zachované.\n42. Pre úplnosť správny súd uvádza, že v nadväznosti na postúpenie veci Krajským súdom v Prešove\nKrajskému súdu v Bratislave, správny súd nemohol uplatniť postup podľa § 18 ods. 4 SSP a vec\npredložiť kompetenčnému senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, keďže Krajský súd\nv Prešove ako aj Krajský súd v Bratislave v tejto právnej veci konali v rámci správneho súdnictva. Tak\nna Krajskom súde v Prešove ako aj na Krajskom súde v Bratislave bola vec vedená v súdnom registri\n„Sa“. Nešlo teda o prípad, kedy by bola vec súdom postúpená správnemu súdu.\n43. Na záver správny súd dodáva, že pri skúmaní právomoci na prejednanie a rozhodnutie veci nebol\nsprávny súd oprávnený posudzovať správnosť žalobcom formulovaného žalobného návrhu, resp. jeho\nsúlad s celkovým obsahom žaloby, keďže skúmanie správnosti (a dôvodnosti) žalobcom formulovaného\nžalobného návrhu a jeho súladu s celkovým obsahom žaloby bude úlohou civilného súdu, ktorý je\npríslušný o ňom rozhodovať.\n44. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, správny súd rovnako ako v konaní o všeobecnej správnej\nžalobe vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. BA-2S/335/2021, rozhodol o postúpení veci vecne a\nmiestne príslušnému Mestskému súdu Bratislava IV, keďže prejednanie a rozhodnutie predmetného\nsporu patrí do právomoci civilného súdu.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. d/ SSP v spojení s §\n493e SSP).", "vazby": {"stav": {"sz": "III. ÚS 464/2024", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:e3c2aeed-26e3-4d79-ab22-111e1b34d34f", "datum": "2024-11-21", "vztah": "porusene"}}, "cituje": [{"guid": "c188686c-77a9-459a-b21d-6b474b8232dd:fb79f92c-9424-4e22-9e67-7f83d2166f5a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:5022200548.1", "spisova_znacka": "1Svk/10/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/10/2023 z 31. 1. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-01-31", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:5022200548.1"}, {"guid": "22047b18-c067-44fc-aad7-2ee8fff8de47:bf437f28-28e4-490e-acf9-dbffda638554", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:1121201376.1", "spisova_znacka": "1KO/10/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1KO/10/2021 z 8. 12. 2021", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2021-12-08", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:1121201376.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f78fa9ba-fca2-4e59-a670-76395b92db35", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.669.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 669/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 669/2025 z 14. 4. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-04-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.669.2025.1"}, {"guid": "ussr:6e781788-d9d5-4648-96e1-565533cdbfad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.70.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 70/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 70/2025 z 11. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.70.2025.1"}, {"guid": "ussr:e3c2aeed-26e3-4d79-ab22-111e1b34d34f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.464.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 464/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 464/2024 z 21. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.464.2024.2"}, {"guid": "15da18d2-d4a6-4d28-9c0a-411973a5aa02:5f9c2fd7-3f2a-4c4a-90cd-5c41ebec0ed9", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2024:8022200195.2", "spisova_znacka": "PO-4Sa/11/2022", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-4Sa/11/2022 z 26. 3. 2024", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2024-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:8022200195.2"}]}