{"guid": "002f07a9-c3a3-43ce-926c-18888f840668:43214dd5-b158-4cc2-b1f9-9a08cdaecd50", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100518.1", "spisova_znacka": "15Sas/13/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 15Sas/13/2023 z 3. 7. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 3. júla 2026, sp. zn. 15Sas/13/2023, ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100518.1", "identifikacne_cislo": "0723100518", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 974, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-974", "datum_vydania": "2026-07-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-202.odsek-2", "nazov": "§ 202 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-202.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-202"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "nazov": "§ 203 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/580/#paragraf-2.odsek-3", "nazov": "§ 2 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/580/#paragraf-2.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/580-2004/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/580/#paragraf-14.odsek-4", "nazov": "§ 14 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/580/#paragraf-14.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/580-2004/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/580/#paragraf-55.odsek-6", "nazov": "§ 55 ods. 6 zákona č. 580/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/580/#paragraf-55.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/580-2004/paragraf-55"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/448/#paragraf-49.odsek-3", "nazov": "§ 49 ods. 3 zákona č. 448/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/448/#paragraf-49.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/448-2008/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-3", "nazov": "§ 13 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-11.odsek-3", "nazov": "§ 11 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-11.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-11.odsek-9", "nazov": "§ 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-11.odsek-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-202", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-203", "/SK/ZZ/2004/580#paragraf-2", "/SK/ZZ/2004/580#paragraf-14", "/SK/ZZ/2004/580#paragraf-55", "/SK/ZZ/2008/448#paragraf-49", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-10", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-13", "/SK/ZZ/2008/447#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/43214dd5-b158-4cc2-b1f9-9a08cdaecd50", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100518.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100518.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100518.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n15Sas/13/2023\n0723100518\n03. 07. 2026\nMgr. Pavel Ištók\nECLI:SK:SpSBA:2026:0723100518.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobkyne: A. B.,\nnar. X.X.XXXX, bytom XXX XX C. D. XXX, v zast. matkou E. B., bytom XXX XX C. D. XXX, právne\nzastúpená Advokátska kancelária JUDr. Vlasta SUCHANOVÁ, s.r.o., so sídlom Podzámska 32, 940\n02 Nové Zámky,, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8,\nBratislava, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. F./G./H. dňa 01.06.2023, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. F./G./H., D. XXXX/XXXXX z 01.06.2023 z r\nu š u j e a veci v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Žalobkyni sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, odbor sociálnych vecí a rodiny, ako prvostupňový\nsprávny orgán rozhodnutím číslo I./XXXX/XXXXX-X zo dňa 10.01.2023 nevyhovel žiadosti žalobkyne\na nepriznal peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla. Dôvodom bola skutočnosť, že\npodľa komplexného posudku I./XXXX/XXXXX/XXX/J. zo dňa 30.12.2022, podľa ktorého sa žalobkyňa\npovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %, peňažný\npríspevok nebol v komplexnom posudku navrhnutý.\n2. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala žalobkyňa odvolanie v ktorom uviedla,\npredovšetkým že v napadnutom rozhodnutí neboli zákonným spôsobom vyhodnotené všetky\npredložené lekárske správy. V prvostupňovom rozhodnutí sa len stroho konštatuje že jej príspevok\nneprináleží a že nie je odkázaná na individuálnu prepravu motorovým vozidlom. Prvostupňový\norgán neriešil otázku, akým spôsobom navštevuje školu, kto zabezpečuje návštevu školy za účelom\ndosiahnutia základného vzdelania, s tým že verejnú hromadnú dopravu nemôže využívať sama, pretože\npo pár metroch je jej chôdza nestabilná, labilná, môže spadnúť a spôsobiť si ďalšie ťažkosti, ktoré\nmôžu mať negatívny vplyv na jej ďalší zdravotný stav. V prostriedku hromadnej dopravy musí sedieť,\nprípadne byť zabezpečená, keďže nie len jej chôdza ale aj udržanie stability je problémové. Napadnuté\nrozhodnutie poukazuje na komplexný posudok avšak neuvádza na ktorý. Prvostupňový orgán nebral\ndo úvahy správu Nemocnice Agel Komárno s.r.o. , amb. Pediatrickej neurológie – MUDR. K. J. zo\ndňa 23.3.2022, z ktorej vyplýva, že jej stav vyžaduje premiestňovanej sa dopravnými prostriedkami\nv doprovode rodiča, dlhšie statické a dynamické zaťaženie – vhodná by bola individuálna doprava\nosobným autom, nakoľko sa jedná o dlhodobý proces od narodenia a trvať bude. Komplexný posudok\nzo dňa 30.12.2022 neodráža a nezaoberá sa všetkými lekárskymi správami ani lekárskou správou\n\nz 23.3.2022. Má za to, že bodové hodnoty ako obliekanie vyzliekanie 0 bodov, zmena polohy 5 bodov,\npohyb po rovine 5 bodov, pohyb po schodoch 5 bodov neboli určené správne a bodová hodnota mala\nbyť určená vyššie ako 5 bodov. Žalobkyňa ďalej namietala, že prvostupňové rozhodnutie sa nezaoberá\nďalšími aktivitami, ktoré by v rámci určité sociálneho rozvoja svojej osobnosti mohla vykonávať a v tomto\nsmere jej nedáva žiadny priestor s ohľadom na jej vek, postupné dospievanie, začlenenie sa do\nurčitých sociálnych aktivít. Tým že sa nemôže premiestňovať verejnou dopravou sú jej znemožnené\nzákladné sociálne aktivity a je diskriminovaná, pretože sú potrebné pre rozvoj jej osobnosti. Jej\naktivity vzhľadom na vek a zdravotné postihnutie nemôže dosahovať aktivity zdravej fyzickej osoby\na kompenzácie stanovené zákonom slúžia na preklenutie sociálneho dôsledku vyplývajúceho z jej\nzdravotného postihnutia. Je odkázaná na stálu opateru a doprovod inej fyzickej osoby, ktorá zabezpečuje\naj jej iné aktivity napr. Výlety, ktoré môže vykonávať len prostredníctvom prepravy osobným motorovým\nvozidlom. Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného poistenia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba\nz dôvodu jej zdravotného postihnutia s porovnaním s fyzickou osobu bez zdravotného postihnutia\nrovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktorá nie je schopná z dôvodu ťažkého\nzdravotného postihnutia prekonávať sama.\n3. Rozhodnutím číslo: č. F./G./H., D. XXXX/XXXXX z 01.06.2023\n( ďalej aj len napadnuté\nrozhodnutie) žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol, pričom\nv odôvodnení rozhodnutia uviedol, že opätovne preskúmal a posúdil sociálne dôsledky ťažkého\nzdravotného postihnutia žalobkyne a vydal dňa 22.05.2023 komplexný posudok číslo F./G. D. E. XXXX/\nXXXXX. Podľa komplexného posudku odvolacieho orgánu je miera funkčnej poruchy žalobkyne 50\n% podľa prílohy č. 3, časť XII.B.B2., bod 16) k zákonu číslo 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch\nna kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov ( ďalej aj len zákon č. 447/2008 Z.z. alebo ZPP) sa považuje sa za fyzickú\nosobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Posudkový lekár ústredia práce posúdil zdravotné postihnutie\nžalobkyne a dňa 05.04.2023 vypracoval lekársky posudok, v ktorom určil mieru funkčnej poruchy 50\n% podľa prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch, časť XII.B.B2, bod 16), „Pohybový a podporný\naparát. Postihnutie končatín. Dolné končatiny. Vrodená luxácia bedrového kĺbu počas liečby (trvajúca\nviac ako 1 rok), podľa stupňa kĺbovej chyby (subluxácia– luxácia) a náročnosti použitej liečby.“ Pri\nvypracovaní komplexného posudku sa vychádzalo z lekárskeho posudku, ktorý sa opieral o odborné\nlekárske nálezy, ktoré tvorili súčasť predloženej spisovej dokumentácie.\n4. Z lekárskeho posudku vyplýva, že sa jedná o 9 ročné dieťa s vrodenou dyspláziou ľavého bedrového\nkĺbu, v roku 2013 prekonalo osteomyelitídu ľavého bedrového kĺbu s abscesom panvy. Je po operačnej\nrepozícii ľavého bedrového kĺbu pre nekrózu hlavice bedrového kĺbu v roku 2015. Pre pretrvávajúce\npobolievanie ľavého bedrového kĺbu bolo opakovane operované v marci v roku 2020 (uvoľnenie šliach\nadduktorov koxy, Salterova operácia, valgizácia na LCP dlahe). Je dokumentovaná hospitalizácia na\nortopedickej klinike (23.3.2021- 26.3.2021) pre operačné odstránenie kovového materiálu z ľavého\nbedrového kĺbu. Pooperačný priebeh bol bez komplikácií. Línia osteotómií na panve a stehnovej kosti\nje dobre prehojená. Chôdzu zvláda samostatne s našľapovaním na ľavú dolnú končatinu. Zošikmenie\npanvy doľava je kompenzované 0,5 cm podložením ľavej dolnej končatiny. Nosí ortopedické pomôcky ortopedickú obuv alebo ortopedické vložky, iné pomôcky pri chôdzi nie sú dokumentované. U maloletej je\ntiež prítomná hrudno - drieková skolióza, avšak nie je dokumentovaná stredne ťažká alebo ťažká forma\nskoliózy. Je dokladované obmedzenie pohyblivosti v ľavom bedrovom kĺbe do rotácií ľahkého až stredne\nťažkého stupňa, pri normálnej pohyblivosti do ohnutia a odtiahnutia. V predložených lekárskych správach\nnie sú dokumentované iné obmedzenia pohyblivosti na horných a dolných končatinách ani poruchy\núchopu. Maloletá je primerane k veku orientovaná, nemá dokladované zmyslové alebo duševné poruchy.\nV lekárskej správe C. L. G. z 31.01.2022 je dokumentovaná diagnóza – inkontinencia III. stupňa, kde\nnie je objektívne táto inkontinencia (moču a stolice) lekárom špecialistom verifikovaná, ale je napísaná\nna základe vyjadrenia matky.\n5. Lekárska posudková činnosť vychádza podľa zákona 447/2008 Z.z. z objektívnych lekárskych\nnálezov, hodnotí funkčný stav a nemôže zohľadňovať subjektívne pocity fyzickej osoby. Posudkový lekár\nu žalobkyne nezistil také postihnutie, ani funkčnú poruchu, ktorá by podmieňovala jeho odkázanosť na\nindividuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z.. Na\nzáklade uvedeného žalobkyni nebol v komplexnom posudku navrhnutý peňažný príspevok na kúpu\nosobného motorového vozidla.\n\n6. Počas sociálneho šetrenia uskutočneného osobným pohovorom dňa 21.12.2022 s rodičmi\nv prítomnosti žalobkyne, matka uviedla, že maloletá je schopná chôdze na kratšie vzdialenosti so\nsprievodcom, po dlhšej chôdzi zakopáva a padá. Na noc a dlhšie presuny je plienkovaná. Inkontinencia\nnebola zistená. Používa ortopedické topánky a ortopedické vložky do topánok. Korzet na chrbát\nnebol lekársky vydokladovaný. Prepravu do školského zariadenia trikrát týždenne na štyri hodiny má\nzabezpečenú osobným motorovým vozidlom rodiny (Volkswagen Polo s platnou STK od 04/2022 na dva\nroky), ktoré riadi otec.\n7. Žalovaný následne citoval § 14 ods. 6, § 34 ods. 1, § 38 ods. 9 citovaného ZPP a uviedol, že mal pri\nrozhodovaní dostatok dôkazných prostriedkov o zdravotnom stave, ochoreniach, poruchách žalobkyne ,\nktoré potvrdili, že nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Z uvedeného\ndôvodu nebolo poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla v komplexnom\nposudku odvolacieho orgánu navrhnuté. Následne žalovaný odcitoval 55 ods. 6 a ods. 13 ZPP.\nII. Žaloba a vyjadrenie žalovaného.\n1. Žalobkyňa podala proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného včas správnu žalobu, ktorou sa\ndomáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a náhrady trov konania.\n2. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že o komplexnom lekárskom posudku posudkového lekára ústredia zo\ndňa 22.5.2023 číslo F./G. D. E. XXXX/XXXXX nemala žiadnu vedomosť a ani o lekárskom posudku\nvypracovanom posudkovým lekárom Ústredia práce zo dňa 5.4.2023, tieto jej neboli doručené a nebola\ns nimi oboznámená.\n3. V správnom konaní správny orgán konajúci podľa ustanovení ZPP postupuje, okrem výnimiek\nplynúcich z § 53 ods. 2 ZPP podľa ustanovení správneho poriadku, a preto povinnosťou oboch\nsprávnych orgánov bolo v predmetnom konaní postupovať v súčinnosti s účastníkom t.j. žalobkyňou\npríp. inou blízkou osobou v danom prípade s jej rodičmi. Inštitút súčinnosti upravuje Správny poriadok\nv § 3 ods. 2 Správneho poriadku a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností, pričom tento inštitút je\npotrebné aplikovať či už zo strany správnych orgánov vo vzťahu k účastníkom konania ale aj naopak.\nTakúto súčinnosť, na ktorú nebola správnymi orgánmi žiadnym spôsobom vyzvaná, nemohla poskytnúť\na určite by takúto súčinnosť vo vzťahu k správnym orgánom poskytla (napr. splnenie povinnosti dostaviť\nsa na predvolanie pred správny orgán, povinnosť označiť dôkazy, ktorými preukazujem svoje tvrdenia\na pod.)Týmto postupom správnych orgánov jej bolo znemožnené dôsledne uniesť svoju dôkaznú\npovinnosť podmieňujúcu výsledok konania.\n4. Správny orgán skutočný stav zistil len formalisticky podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku s tým, že\ndôsledne nebol zistený skutočný stav. Je pravdou, že krízová situácia naďalej trvá, avšak nie je takého\ncharakteru, aby pri tak závažnom rozhodnutí bola vynechaná z prejednania veci, z osobného kontaktu,\nz možností predkladať dôkazy a pod. Namieta postup správnych orgánov v tom, že si riadne neplnili\nsúčinnosť vo vzťahu ku nej a nebola jej dostatočne poskytnutá možnosť preukázať, že i naďalej spĺňa\npodmienky na priznanie peňažného príspevku a pociťuje, vo vzťahu k sebe , postup správnych orgánov\nako diskriminačný.\n5. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať\npotrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom\npre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia,\nako aj skutočnosti známe alebo správnemu orgánu známe z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob\nzisťovanie podkladov pre rozhodnutia určuje správny orgán § 32 ods. 1 ods. 2 správneho poriadku.\nRozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to\npríslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti §\n46 správneho poriadku.\n6. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,\nakými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych\npredpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania\na s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (§ 47 ods. 3 správneho poriadku).\n7. Zákonodarca v právnej úprave ustanovenej v ZPP upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných\npríspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Cieľom úpravy\nprávnych vzťahov je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím\ndo spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach\nustanovených týmto zákonom\n\n8. Podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný,\ndemokratický a právny štát. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,\nv jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a\nuplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí\nbyť v súlade s touto ústavou.\n9. Žalobkyňa má za to, že z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne\nzáväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej\nobsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne\nkonformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti\nrozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva,\npretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa\nprávnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú\npri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to,\nže súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je\nSlovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR).Ústavný súd konštatoval, že nezávislosť rozhodovania\nvšeobecných súdov (týka sa aj rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy) sa uskutočňuje v\nústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú\npredovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim\nsúčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je povinnosť súdov ako aj\norgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia\ntotiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej\na právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo\na správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať\nna všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Porušením práva na\nspravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť\nskutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných\nskutočností neboli zhodnotené. Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež zdôraznil, že orgán štátnej moci\nby mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú\npresvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto\npremís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom\nrade aj spravodlivé a presvedčivé, odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť\nzrozumiteľné a je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám\nlogického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.\nNedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.\n10. Z prvostupňového správneho rozhodnutia nevyplýva správna úvaha, na základe ktorej správny orgán\nprijal svoj záver, keď v odôvodnení rozhodnutia uvádza len skutkové zistenia vyplývajúce z lekárskeho\nposudku. Tento nedostatok neodstránil ani žalovaný, keď z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\njasným a zrozumiteľným spôsobom nevyplýva, v akom rozsahu preskúmal napadnuté rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu a postup mu predchádzajúci, keďže v odôvodnení rozhodnutia síce\ncituje právnu úpravu vzťahujúcu sa k meritu veci a poukazuje na skutkové zistenia, avšak v odôvodnení\nrozhodnutia len konštatuje, že na základe lekárskeho posudku a posudkového záveru druhostupňového\norgánu žalobca nespĺňa podmienky citovaných zákonných ustanovení na kompenzáciu k zmierneniu\nsociálnych dôsledkov jej ťažkého zdravotného postihnutia. Žalovaný sa nezaoberal začlenením sa\nžalobcu do určitého sociálneho prostredia a jeho socializáciu, nadobudnutie vzdelania a ani nevyhodnotil\nsprávne obmedzené možnosti vôbec mať prístup do určitého kolektívu, držať krok s rovesníkmi, rozvíjať\nzáujmové činnosti na podporu samostatnosti, nezávislosti a sebestačnosti.\n11. Podľa žalobkyne aj keď sa nejedná o nárokovú dávku, predpoklady na priznanie tohto peňažného\npríspevku spĺňa a je na takúto formu kompenzácie odkázaná. Žalovaný nevychádzal pri rozhodovaní\nzo všetkých dôkazov, tieto správne nevyhodnotil a ani jej neumožnil v rámci súčinnosti, aby takéto\nvyjadrenia, informácie mohla predkladať. Sociálni pracovníci ústredia sa vôbec nezaoberali jej osobou\nz hľadiska možnosti začlenenia a prístupu do kolektívu a nadobudnutiu vzdelania, správne neboli\nvyhodnotené závery lekárskych správ a podľa môjho názoru prišlo k vybočeniu z medzí a hľadísk\nstanovených zákonom pre nepriznanie tohto príspevku. Žalovaný sa nezaoberal ani lekárskou správou\n– zápisnica zo dňa 17.4.2023 vyhotovenou Soc. poisťovňou – Komárno.\n12. Zo zápisnice zo dňa 17.4.2023 vyplýva, že účastník konania je posudzovaný v neprítomnosti v\nsúvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 zák. č. 461/2003\nZ.z. o soc. poistení v znení zák. č. 66/2020 Z.z. ktorým dopĺňa zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v\nznení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. Z predmetnej lekárskej správy a jej\n\nzáverov vyplýva, že maloleté dieťa si vyžaduje zvýšenú starostlivosť matky a je doporučená aj ako\nvhodná individuálna doprava. S touto lekárskou správou posudkového lekára sociálneho poistenia –\nKomárno, vyhotoveného C. M. N. sa nezaoberal žalovaný, keďže mu mala byť v tom čase známa, keďže\nnapadnuté rozhodnutie bolo vydané 1.6.2023 a predmetná správa dňa 17.4.2023.\n13. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukázal\nna skutočnosť, že podkladom napadnutého rozhodnutia bol podľa § 55 ods. 6 ZPP komplexný posudok\nč. F./G. D. XXXX/XXXXX zo dňa 22.05.2023. Vzhľadom na skutočnosť, že podkladom preskúmavaného\nrozhodnutia bol komplexný posudok č. F./G. D. XXXX/XXXXX zo dňa 22.05.2023, lekársky posudok\nžalovaný nedoručoval.\n14. K námietke žalobkyne, že nemala vedomosť o komplexnom posudku žalovaný uviedol, že\nkomplexný posudok bol doručovaný spolu s napadnutým rozhodnutím žalovaného, čo preukazuje\ndoručenka, ktorá je súčasťou administratívneho spisu žalovaného. Žalovaný súčasne poukázal na\nznenie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a) ZPP podľa ktorého fyzická osoba, ktorá je účastníkom právnych\nvzťahov vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu, je povinná preukázať skutočnosti\nrozhodujúce na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, na jeho výšku alebo výplatu.\n15. Posudkový lekár žalovaného sa zaoberal všetkými žalobkyňou predloženými lekárskymi správami.\nPosudkový lekár žalovaného sa pri posúdení zdravotného stavu zodpovedne a svedomito zaoberal\nkaždou vecou, hodnotil aktuálnu funkčnú poruchu. Zdokumentované lekárske nálezy obsahovali\ndostatočnú objektívnu verifikáciu aktuálneho zdravotného stavu maloletej a nebolo potrebné z\nvlastného podnetu zadovážiť si ďalšie lekárske správy dieťaťa. Subjektívne pocity žalobkyne nie je\nmožné zohľadňovať pri poskytovaní peňažného príspevku na kompenzáciu. Podmienky poskytovania\npeňažných príspevkov na kompenzáciu sú taxatívne dané ZPP. Lekár môže odporúčať prepravu\ndieťaťa osobným motorovým vozidlom, ale v prípade, že nie sú splnené podmienky odkázanosti na\nindividuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v zmysle ZPP nie je možné priznať peňažný\npríspevok na kompenzáciu. Len posudkový lekár je oprávnený odborne posúdiť odkázanosť na žiadanú\nformu kompenzácie, a to na základe doložených lekárskych správ a nálezov, ktoré boli súčasťou spisovej\ndokumentácie, prípadne boli predložené v rámci odvolacieho konania.\n16. K žalobkyňou namietanému nezohľadneniu Lekárskej správy - zápisnice zo dňa 17.04.2023\nvyhotovenou Sociálnou poisťovňou - Komárno, ktorú žalobkyňa pripojila k žalobe žalovaný uviedol,\nže predmetnou lekárskou správou – zápisnica zo dňa 17.4.2023 sa žalovaný nezaoberal, nakoľko\nnebola predložená ako dôkaz na posudzovanie v priebehu celého konania. Uvedená správa pripojená\nk žalobe nebola súčasťou spisovej dokumentácie úradu doručenej žalovanému, bola doručená až k\nvýzve správneho súdu na vyjadrenie sa k žalobe ako príloha žaloby. Vzhľadom na skutočnosť, že\npredmetná správa nebola súčasťou konania pred správnym orgánom nie je možné na ňu prihliadať.\nŽalovaný zároveň uviedol, že predmetom posudzovania Lekárskej správy – zápisnice zo dňa 17.4.2023\nvyhotovenej Sociálnou poisťovňou je posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa\nna účely § 15 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších\nprávnych predpisov (ďalej aj len „zákon č. 461/2003 Z.z.“). Účelom poskytovania peňažných príspevkov\nna kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v zmysle ZPP je zmiernenie alebo prekonanie\nznevýhodnenia, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia a slúži na\nodstránenie, alebo prekonanie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Posudzovanie\npre účely ZPP preto nie je možné porovnávať s posudzovaním na účely zákona č. 461/2003 Z.z.\n17. Žalobkyňa v replike zaslanej súdu uviedla, že postup žalovaného a jeho argumentácia je formálnym\ncitovaním zákonných ustanovení Správneho poriadku s tým, že z poskytovania súčinnosti bola vylúčená,\nnebola s na poskytnutie takejto súčinnosti správnymi orgánmi vyzvaná a takýmto postupom jej bolo\nznemožnené dôsledne uniesť svoju dôkaznú povinnosť podmieňujúcu výsledok konania. Správny orgán\nby mal hlavne dbať o to, o akú fyzickú osobu, ktorá si nárok uplatňuje, sa koná, zohľadňovať všetky\nokolnosti a subjektivitu danej osoby, pristupovať citlivo k vysvetleniu, či už práv alebo aj povinností\nosoby, ktorá si uplatňuje dané práva vyplývajúce zo zákona.Je potrebné, aby správny orgán vyhodnotil,\nči jedná s osobou právne a odborne znalou, či sa jedná o osoby, ktorým treba jednoduchším spôsobom\na primeraným vysvetliť, aké sú ich práva a povinnosti. Správny orgán rozhodol bez „poznania“ fyzickej\nosoby z akého sociálneho prostredia pochádza, aké sú možnosti socializácie a vôbec, či prístupom\nsprávneho orgánu mi bude umožnené nadobudnúť vzdelanie, rozvíjať záujmové činnosti na podporu\nsamostatnosti, nezávislosti a pod.. Vyjadrenie žalovaného považuje taktiež za prísne formalistické, ktoré\nnie je ani v súlade so základnými princípmi či už správneho konania, alebo aj preskúmania rozhodnutia\nv danom konaní. Konanie pred Správnym súdom sa riadi princípmi, na ktorých spočíva civilný sporový\nporiadok a na ktoré konanie sa pred správnym súdom použijú tieto princípy primerane. Daný prístup\nžalovaného nenasvedčuje, že by bolo v súlade s danými princípmi, pričom správny súd vychádza zo\n\nskutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 120\npísm. a/ SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže\nsám vykonať dokazovanie, ak to považuje za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Pokiaľ ako účastník\nkonania označila aj dôkazy a tieto predložila spolu so žalobou na preukázanie svojich tvrdení, navrhuje,\naby správny súd vykonal dôkaz oboznámením lekárskej správy zo dňa 17.4.2023.\n18. Žalovaný v duplike zaslanej súdu uviedol, že v rámci správneho konania bola vykoná sociálna\nposudková činnosť, v zmysle ZPP, výsledkom ktorej je podľa § 13 ods. 9 predmetného zákona\nposudkový záver, ktorý je súčasťou administratívneho spisu správneho orgánu. Vzhľadom na uvedené\npovažuje žalovaný námietku žalobkyne za nedôvodnú. K návrhu žalobkyne na vykonanie dokazovania\nžalovaný uviedol, že zmyslom konania v správnom súdnictve nie je vykonávať dokazovanie a\nvyvodzovať z neho skutkové závery. Je tomu tak preto, že zmyslom a podstatou správneho súdnictva\nje poskytovať efektívnu ochranu verejným subjektívnym právam fyzických a právnických osôb v\nzmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej Republiky; konkrétne, či kompetentné orgány pri riešení určitých\notázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy.\nTreba vziať do úvahy, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba\nprávne otázky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je\nvýsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd nie je správnou inštanciou\na nerozhoduje vo veci samej. Úlohou správneho súdu nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej\nsprávy pri zisťovaní skutkového stavu, ale preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí. Lekárska správa\n– zápisnica zo dňa 17.4.2023 nebola predložená ako dôkaz na posudzovanie v priebehu celého\nsprávneho konania. Predmetná správa bola pripojená až k žalobe, žalovanému bola doručená spolu\ns výzvou správneho súdu na vyjadrenie sa k žalobe, ako príloha žaloby. Vzhľadom na skutočnosť, že\npredmetná správa nebola súčasťou konania pred správnym orgánom nie je možné na ňu v tomto konaní\nprihliadať. Žalovaný i zároveň upozornil na skutočnosť, že predmetom rozhodnutia prvostupňového\nsprávneho orgánu č. I./XXXX/XXXXX-X zo dňa 10.01.2023 bolo nepriznanie peňažného príspevku na\nkúpu osobného motorového vozidla a nie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov\nsúvisiacich so zabezpečením prevádzky motorového vozidla ako uvádza žalobkyňa v závere svojho\nvyjadrenia.\nIII. Relevantná právna úprava\n19. Podľa ustanovenia § 202 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len\n„SSP“) správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická\nosoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.\n20. Podľa ustanovenia § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný\nžalobnými bodmi.\n21. Podľa ustanovenia § 2 ods. 3 ZPP ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou\nfunkčnej poruchy najmenej 50%.\n22. Podľa ustanovenia § 14 ods. 4 ZPP fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná\nna opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného\npredpisu.10)\n23. Podľa ustanovenia § 55 ods. 6 ZPP podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na\nkompenzáciu je komplexný posudok.\n24. Podľa § 49 ods. 3 zákona č. 448/2008 o sociálnych službách Pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej\nfyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na jednotlivé činnosti uvedené podľa prílohy\nč. 3 písm. A, ktoré si nevie zabezpečiť neplnoletá fyzická osoba rovnakého veku a pohlavia bez\nzdravotného postihnutia alebo bez nepriaznivého zdravotného stavu.\n25. Podľa § 14 ods. 6 ZPP, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu\nprepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými\nosobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu a) ťažkej poruchy mobility premiestniť sa\nk vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy\nosôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, b)\nduševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného\nsprávania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo c) ťažkej poruchy zvieračov\nprepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb.\n26. Podľa § 34 ods. 1 ZPP, fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na\nindividuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, možno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu\nosobného motorového vozidla. Podľa § 34 ods. 6 citovaného zákona, peňažný príspevok na kúpu\n\nosobného motorového vozidla možno poskytnúť, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím\nnavštevuje školu alebo preukáže, že bude navštevovať školu a osobné motorové vozidlo bude využívať\nnajmenej dvakrát v týždni na účely prepravy do školy a dvakrát späť.\n27. Podľa § 38 ods. 9 ZPP, zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného\nmotorového vozidla sú výdavky na pohonné látky, ktoré slúžia na jeho prevádzku, ktoré využíva\na) fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na individuálnu prepravu osobným\nmotorovým vozidlom na pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo občianske aktivity\nalebo b) fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zaradená do chronického dialyzačného\nprogramu alebo do transplantačného programu alebo ktorej sa poskytuje akútna onkologická liečba a\npri hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba.\nIV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom\n28. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. §\n10, § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“) preskúmal\nžalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu prvého stupňa, ako aj postup, ktorý\nmu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe,\nale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby,\nkedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/\nSSP. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP). Deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na internetovej stránku správneho súdu\nv lehote viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 03.07.2026 (§ 137\nods. 4 SSP).\n29. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil, že že žalobkyňa podala dňa\n14.04.2021 na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno (žiadosť o poskytnutie peňažného\npríspevku na kúpu osobného motorového vozidla. Podľa komplexného posudku úradu práce zo dňa\n30.12.2022, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie, sa posudzovaná považuje za fyzickú osobu s ťažkým\nzdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %, ktorá je odkázaná na opatrovanie, nakoľko\nhodnotením odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby dosiahla V. stupeň. (Uvedená skutočnosť,\nnebola medzi účastníkmi sporná). Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla bez\nautomatickej prevodovky nebol navrhnutý keďže uvedené je kompenzovateľné peňažným príspevkom\nna opatrovanie.\n30. Prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 10.01.2023 prvostupňový orgán žiadosti žalobkyne nevyhovel.\nProti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie o ktorom rozhodol žalovaný tak, že\nnapadnutým rozhodnutím zo dňa 15.02.2023 odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol.\nPri rozhodnutí vychádzal z komplexného posudku zo dňa 22.05.2023 ktorý vychádzal z lekárskeho\nposudku zo dňa 05.04.2023.\n31. Žalobkyňa poukazovala na porušenie jej procesných práv pri vyhotovení lekárskeho posudku\na komplexného posudku. Správny súd považuje potrebné poukázať na § 11 ods. 3 a 4 zákona č.\n447/2008 Z. z. podľa ktorých posudkový lekár vychádza zásadne z lekárskeho nálezu všeobecného\nlekára, prípadne z ďalších lekárskych správ. Ustanovenie § 11 ods. 9 cit. zák. mu umožňuje (no\nneukladá) predvolať posudzovanú osobu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostických záverov, inak\nsa posudzovanie vykonáva bez jej prítomnosti. Na druhej strane, § 11 ods. 10 cit. zák. dovoľuje fyzickej\nosobe, aby určenou formou požiadala o účasť na posudzovaní, a posudkový lekár je povinný tejto\nžiadosti vyhovieť. Žalobkyňa takúto žiadosť nepodala, čo v konaní ani nie je sporné.. Správny súd\nvychádza zo záveru, že úrad práce alebo žalovaný neboli povinní poučiť žalobkyňu o tejto možnosti.\nZákon č. 447/2008 Z. z. totiž neukladá povinnosť takéhoto poučenia, a preto prichádza do úvahy len\npoužitie všeobecného ustanovenia § 3 ods. 2 Správneho poriadku (použiteľného na základe § 53 ods.\n1 zákona č. 447/ 2008 Z. z.), podľa ktorého správne orgány poskytujú účastníkom konania pomoc a\npoučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli ujmu. Pomoc a poučenie je teda obmedzené\nna tie situácie, kedy by účastník kvôli neznalosti právneho predpisu mohol utrpieť ujmu (podobne už Kol.\nSprávny řízení. Komentář ke správnímu řádu. TEPS : Praha 1969, s. 20).\n32. Samotná skutočnosť, že účastník konania nie je fyzicky prítomný pri lekárskej posudkovej činnosti,\nktorej podstata spočíva vo vyhodnocovaní odborných správ a nálezov iných lekárov, nehrozí ujmou\n\nkvôli neznalosti právneho predpisu, a preto úrad práce ani žalovaný nemuseli žalobkyňu poučiť o tejto\nmožnosti.\n33. Ustanovenie § 53 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. ďalej vylučuje použitie ustanovenia § 33 ods. 2 Spr.\npor., takže v týchto konaniach nie je správny orgán povinný dať účastníkovi možnosť, aby sa vyjadril v\npodkladu rozhodnutia a navrhol jeho doplnenie. Naopak, komplexný posudok sa mu doručuje až spolu s\nrozhodnutím (§ 55 ods. 13). Komplexný posudok je podľa § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. podkladom\npre vydanie rozhodnutia o peňažnom príspevku. V zmysle § 15 ods. 1 cit. zák. komplexný posudok\nvypracúva sám príslušný orgán, teda ministerstvo, žalovaný alebo úrad práce [porov. § 3 ods. 1 písm.\nb) cit. zák.]. Vypracúva ho teda orgán verejnej správy pri výkone verejnej správy, jeho obsahom je už\nhodnotenie iných dôkazov (lekárskeho posudku, sociálneho posudku) a samotný orgán je ním následne\nviazaný pri vydávaní rozhodnutia o kompenzácii. Komplexný posudok teda plní rovnakú úlohu, akú by\nmohlo plniť aj odôvodnenie samotného rozhodnutia. Preto je komplexný posudok osobitným druhom\nsprávneho aktu - opatrenia, čo napokon predpokladá aj ustanovenie § 3 ods. 7 Spr. por. Takto vydaný\n„posudok\" správneho orgánu je osobitným podkladom rozhodnutia, no nie dôkazom (porov. podobne\nVoženílek, B. Posudky, vyjádření a stanoviska ve státní správě. Správní právo. 1978, roč. XI, č. 4, s.\n203). Pretože nejde o dôkaz v konaní o peňažnom príspevku, nemožno dôvodiť, že by účastník tohto\nkonania musel mať právo oboznámiť sa s ním pred vydaním rozhodnutia.\n34. Judikatúra ústavného súdu už opakovane zdôraznila, že bezpodmienečné zaručenie práva podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy ešte v konaní pred orgánom verejnej správy je nevyhnutné vo veciach správneho\ntrestania (porov. dnes § 194 SSP), resp. vo veciach, kde ide o trestné obvinenie v zmysle čl. 6 ods.\n1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (porov. nález sp. zn. III. ÚS 231/2010). V\niných konaniach ústavný súd akceptoval, ak účastník konania mal možnosť vyjadriť sa k vykonaným\ndôkazom a spochybniť ich napríklad aj podaním správnej žaloby (porov. napr. uznesenia III. ÚS 260/06\nalebo III. ÚS 345/04). Na uvedenú judikatúru nadväzuje aj ustanovenie § 191 ods. 1 písm. g) SSP,\nktoré nedovoľuje zrušiť rozhodnutie orgánu verejnej správy kvôli akejkoľvek vade v konaní, ale len\nkvôli podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré navyše mohlo mať za následok vydanie\nnezákonného rozhodnutia vo veci samej. V prerokúvanej veci žalobkyňa mala možnosť počas celého\nadministratívneho konania navrhovať dôkazy, osobitne predkladať odborné lekárske správy a nálezy.\n35. Z uvedeného je zrejmé, že hoci ustanovenie § 53 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. vylučuje použitie\n§ 33 ods. 2 Spr. por., celkový postup konania pred orgánmi verejnej správy je zorganizovaný tak, že\nzdravotný stav a predložené lekárske správy najskôr posudzuje posudkový lekár úradu práce a s jeho\nzáverom sa účastník zoznamuje najneskôr prostredníctvom komplexného posudku úradu práce spolu\ns prvostupňovým rozhodnutím. Zostáva len pripomenúť, že na základe vlastnej žiadosti má účastník\nosobnou prítomnosťou možnosť vyjadriť sa k posudkovej činnosti aj počas jej výkonu (už cit. § 11 ods.\n10 cit. zák.). Najneskôr sa však k záverom obom posudkov môže vyjadriť v odvolaní proti rozhodnutiu,\nv ktorom môže takisto navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov (napríklad predložiť nové odborné správy a\nnálezy lekárov). Lekársky posudok posudkového lekára ústredia sa účastníkovi sprostredkuje najneskôr\nv komplexnom posudku ústredia, ktorý sa mu doručí spolu s rozhodnutím (už cit. § 55 ods. 13 zákona).\nProti rozhodnutiu ústredia sa potom účastník - fyzická osoba môže brániť správnou žalobou v sociálnych\nveciach [§ 199 ods. 1 písm. c) SSP], ktorá je typická okrem iného tým, že správny súd, ani kasačný súd\nnie sú viazaní žalobnými (sťažnostnými) bodmi [§ 134 ods. 2 písm. d) a § 203 ods. 2 SSP], čo logicky\nvedie k záveru, že žalobca môže až do vyhlásenia rozsudku upozorňovať správny súd na akékoľvek\nnezákonnosti, ktoré v postupe a rozhodnutí žalovaného objaví (porov. dôraz na tento aspekt v uznesení\nústavného súdu sp. zn. II. ÚS 17/2023). Účastníkovi konania je tak vytvorený dostatočný priestor, aby\nsa mohol nielen navrhnúť dôkazy, ale aj vyjadriť sa k ich vyhodnoteniu orgánmi verejnej správy.\n36. K samotnej námietke žalobkyne, že sa nezaoberal lekárskou správou zo dńa 17.04.2023 správny\nsúd uvádza, že táto je nedôvodná keďže, táto nebola administratívnom konaní predložená, žalovaný\nz ich obsahu nemohol vychádzať. Z povinnej procesnej súčinnosti správneho orgánu a účastníka\nkonania vyplýva, že správnemu orgánu nemožno vytýkať ako vadu konania, ak neprihliadol na\nskutočnosti jemu neznáme, ktoré podľa povahy veci mohol uviesť len účastník konania alebo na dôkazy,\nktoré mohol navrhnúť len účastník konania a ich nenavrhol. Porovnaj aj s rozsudkom Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 9So/83/2016 zo dňa 25.10.2017 „Odvolací súd pripomína, že povinnosťou navrhovateľa\nje preukázať svoje tvrdenia a predložiť posudkovému lekárovi dôkazy na podporu svojich tvrdení.“\nVzhľadom na nižšie uvedený záver o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného\na vrátenie veci na ďalšie konanie, však bude žalovaný povinný vyhodnotiť aj obsah lekárskej správy zo\ndňa 17.04.2023.\n37. Žalobkyňa ďalej v podanej žalobe namietala nedostatočné odôvodnenie prvostupňového\nrozhodnutia ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného.\n\n38. Medzi účastníkmi je predovšetkým sporným posúdenie schopnosti žalobkyne prepravovať sa\nprostriedkami verejnej hromadnej prepravy osôb, teda či žalobkyňa je odkázaná na individuálnu\nprepravu osobným motorovým vozidlom, čo je základným predpokladom priznania peňažného príspevku\npodľa § 14 ods. 10 písm. a) v spojení s § 38 ods. 9 písm. a) zákona č. 447/2008 Z.z. Žalobkyňa sa\nnestotožnila so záverom, že nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom,\nlebo podľa § 14 ods. 6 písm. a) zákona č. 447/2008 Z.z. nemá ťažkú poruchu mobility a tiež nemá\nstavy podľa § 14 ods. 6 písm. b) a c) – nemá duševnú poruchu s často sa opakujúcimi prejavmi\nagresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania alebo ťažkú poruchu zvieračov. V tejto\nsúvislosti žalobkyňa v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietala, že v prostriedku hromadnej\ndopravy musí sedieť, prípadne byť zabezpečená, keďže nie len jej chôdza ale aj udržanie stability\nje problémové. Ďalej namietala, že prvostupňový orgán nebral do úvahy správu Nemocnice Agel\nKomárno s.r.o. , amb. Pediatrickej neurológie – C. K. J. zo dňa 23.3.2022, z ktorej vyplýva, že jej stav\nvyžaduje premiestňovanej sa dopravnými prostriedkami v doprovode rodiča, dlhšie statické a dynamické\nzaťaženie – vhodná by bola individuálna doprava osobným autom, nakoľko sa jedná o dlhodobý proces\nod narodenia a trvať bude. Taktiež namietala, že komplexný posudok zo dňa 30.12.2022 neodráža\na nezaoberá sa všetkými lekárskymi správami ani lekárskou správou z 23.3.2022. Má za to, že bodové\nhodnoty ako obliekanie vyzliekanie 0 bodov, zmena polohy 5 bodov, pohyb po rovine 5 bodov, pohyb\npo schodoch 5 bodov neboli určené správne a bodová hodnota mala byť určená nižšie ako 5 bodov\nŽalobkyňa ďalej namietala, že prvostupňové rozhodnutie sa nezaoberá ďalšími aktivitami, ktoré by\nv rámci určité sociálneho rozvoja svojej osobnosti mohla vykonávať a v tomto smere jej nedáva žiadny\npriestor s ohľadom na jej vek, postupné dospievanie, začlenenie sa do určitých sociálnych aktivít. Tým\nže sa nemôže premiestňovať verejnou dopravou sú jej znemožnené základné sociálne aktivity a je\ndiskriminovaná, pretože sú potrebné pre rozvoj jej osobnosti. Jej aktivity vzhľadom na vek a zdravotné\npostihnutie nemôže dosahovať aktivity zdravej fyzickej osoby a kompenzácie stanovené zákonom slúžia\nna preklenutie sociálneho dôsledku vyplývajúceho z jej zdravotného postihnutia. Je odkázaná na stálu\nopateru a doprovod inej fyzickej osoby, ktorá zabezpečuje aj jej iné aktivity napr. Výlety, ktoré môže\nvykonávať len prostredníctvom prepravy osobným motorovým vozidlom.\n39. Nárok na poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so\nzabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla je podmienený odkázanosťou fyzickej osoby s\nťažkým zdravotným postihnutím na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v zmysle § 38\nods. 9 písm. a) zákona č. 447/2008 Z.z. Výnimku predstavujú len špecifické zdravotné stavy uvedené v §\n38 ods. 9 písm. b) zákona č. 447/2008 Z.z. , v prípade ktorých podmienka odkázanosti na individuálnu\nprepravu osobným motorovým vozidlom byť splnená nemusí. Keďže na žalobkyňu sa nevzťahuje žiadna\nzo situácií vymenovaných v § 38 ods. 9 písm. b) zákona č. 447/2008 Z.z. , je nevyhnutné, aby na\npriznanie nároku na tento príspevok splnila podmienku odkázanosti na individuálnu prepravu v zmysle §\n38 ods. 9 písm. a) zákona č. 447/2008 Z.z. s odkazom na ustanovenie § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008\nZ.z. , ktoré bližšie špecifikuje, kedy sa fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím považuje za\nodkázanú na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.\n40. Novela zákona č. 447/2008 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 2018 v § 14 ods. 6 upravila odkázanosť na\nindividuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v troch prípadoch: ťažké poruchy mobility, duševné\nporuchy a ťažké poruchy zvieračov. Zákon už bližšie nešpecifikuje konkrétne zdravotné postihnutia.\nPri duševných poruchách zákon upravil nielen určité sprievodné prejavy tohto zdravotného postihnutia\n(agresivita, neovládateľné alebo nepredvídateľné správanie), ale aj ich intenzitu (často sa opakujúce),\nkvôli ktorým fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nie je schopná na rovnakom základe s\nostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti prepravovať sa vozidlom\nverejnej hromadnej dopravy osôb, čo ju robí odkázanou na individuálnu prepravu osobným motorovým\nvozidlom. Pri poruche mobility upravil nielen jej intenzitu (ťažká porucha mobility), ale aj určité sprievodné\núkony (premiestnenie sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovanie, vystupovanie\na udržanie sa v ňom počas jazdy), a ak ich fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nie\nje schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej\ndôstojnosti vykonať, robí ju to odkázanou na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.\nNavyše zo systematického výkladu § 14 ods. 6 písm. a) až c) zákona č. 447/2008 Z.z. je zrejmé, že\nzákonodarca sa týmto ustanovením snažil pokryť také zdravotné poruchy a stavy, ktoré svojou intenzitou\nmusia mať tak závažný vplyv na zdravotný stav fyzickej osoby, že spôsobujú degradáciu jej prirodzenej\ndôstojnosti, čím je pre ňu individuálna preprava osobným motorovým vozidlom nevyhnutná.\n41. Hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné\npostihnutie fyzickej osoby, aj určovanie miery funkčnej poruchy na účely kompenzácie, aj posudzovanie\njednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zákon č. 447/2008\n\nZ.z. zveruje posudkovým lekárom úradov práce a žalovaného. Uvedené posudzovanie je vyriešením\nmedicínskych otázok a jeho výsledkom je komplexný posudok podľa § 15 ods. 1 zákona č. 447/2008\nZ.z. Správny súd preskúmava komplexné posudky, ktoré sú podkladom rozhodnutí o peňažnom\npríspevku na kompenzáciu (§ 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. ), z toho hľadiska, či tieto sú úplné,\nobjektívne, logické, presvedčivé, preskúmateľné a či posudkoví lekári vzali do úvahy všetky účastníkom\nkonania predložené lekárske správy, nálezy a iné prípadné dôkazy, v ktorých sú zachytené diagnostické\nzávery ošetrujúcich lekárov a v ktorých sú obsiahnuté skutočnosti týkajúce sa odkázanosti účastníka\nkonania - fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzáciu zvýšených výdavkov\npodľa zákona č. 447/2008 Z.z. Lekársky posudok, komplexný posudok a rozhodnutie úradu práce\nresp. žalovaného na seba nadväzujú, preto žalovanému nemožno vyčítať, keď v odôvodnení svojho\nrozhodnutia preberie závery komplexného posudku. Zároveň však nemožno opomenúť, že podmienky\npre odkázanosť na jednotlivé formy kompenzácie sú ustanovené v jednotlivých ustanoveniach zákona\nč. 447/2008 Zúz. a pojmy v nich používané sú tak právnymi pojmami (napr. v § 14 ods. 6 „ťažká\nporucha mobility“, „duševná porucha s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného\nalebo nepredvídateľného správania“, „na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami“, „pri\nrešpektovaní prirodzenej dôstojnosti“). Ako právne pojmy sú tieto zákonné pojmy prístupné interpretácii\nriadnymi interpretačnými metódami, ktorými je potrebné ustáliť ich obsah, teda okrem iného vymedziť\npredpoklady, za ktorých nastávajú v nich uvedené následky. Pod takto interpretované pojmy je následne\npotrebné podradiť skutkový stav zistený v konkrétnej veci. Túto myšlienkovú (právnickú) subsumpciu\nnemôže nahradiť len prostý záver posudkového lekára, prípadne úradu práce a žalovaného o tom,\nči určité kompenzácie navrhuje alebo nenavrhuje. (porov. rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/187/2022 zo dňa 27. 09. 2023)\n42. V zmysle § 53 ods. 1 zákona č 447/2008 Z.z. sa na konanie vo veciach kompenzácie zásadne\nvzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Podľa § 46 Správneho poriadku\nmusí byť rozhodnutie v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to\npríslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.\nV odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,\nakými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych\npredpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania\na s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku). Orgány verejnej správy\npri rozhodovaní podľa zákona č. 447/2008 Z.z. musia v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky\nvyššie uvedené náležitosti, a to aj v prípade, ak sa plne stotožňujú so závermi komplexného posudku.\nZ takéhoto rozhodnutia totiž musí byť zrejmá vnútorná mentálna zaangažovanosť orgánu verejnej\nsprávy prostredníctvom vlastného právneho hodnotenia, odôvodneného názoru, či vlastného posúdenia.\nUstanovenie § 191 ods. 1 písm. d) SSP rozlišuje nepreskúmateľnosť okrem iného pre nedostatok\ndôvodov, pričom takým prípadom je, ak v rozhodnutí absentuje úvaha, ktorá viedla orgán verejnej správy\nk určitému záveru, napríklad pri použití právnych predpisov. Rovnako musí byť z odôvodnenia zrejmý\nvzťah medzi skutkovými zisteniami a právnymi závermi, teda k identifikovaniu právnej normy vzťahujúcej\nsa na daný prípad musí následne pristúpiť proces subsumpcie zistených skutkových okolností pod túto\nprávnu normu. Pri hodnotení preskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je potrebné aplikovať\nv zásade rovnaké princípy, ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí, vychádzajúc\nz princípu právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl.\n46 Ústavy SR).\n43. Prvostupňovým rozhodnutím žiadosti žalobkyne nebolo vyhovené na základe komplexného posudku\nzo dňa 30. 12. 2022, vypracovaného posudkovým lekárom úradu práce, z dôvodu posudkového záveru,\nže žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.\n44. Žalovaný do napadnutého rozhodnutia neprevzal ani už aj tak strohé závery komplexného\nposudku posudkového lekára žalovaného zo dňa 22. 05. 2023 (ktorý dospel k záveru, že u žalobkyne\nnebol zistený taký funkčný deficit v oblasti mobility, porucha správania alebo porucha zvieračov,\naby znemožňovala alebo obmedzovala cestovanie prostriedkami hromadnej dopravy). Odôvodnenie\nrozhodnutia žalovaného tak pozostáva z citácie dotknutých právnych predpisov a opísania časti\nkomplexného posudku v časti zistení z jednotlivých lekárskych nálezov a správ. Záver o tom že\nžalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, a je schopná\npoužívať prostriedky verejnej hromadnej dopravy, nakoľko nemá ťažkú poruchu mobility, duševnú\nporuchu a ani ťažkú poruchu zvieračov sa nachádza predovšetkým v odôvodnení prvostupňového\nrozhodnutia. Žalovaný tak v spojení s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia len prevzal jednotlivé\nzávery komplexného posudku bez toho, aby stručne a zároveň zrozumiteľne vyložil právne pojmy, ktoré\npoužil pri hodnotení odkázanosti žalobkyne na kompenzáciu. Podmienkou odkázanosti na individuálnu\n\nprepravu v zmysle § 14 ods. 6 písm. a) v spojení s § 6 zákona č. 447/2008 Zúz. je znížená schopnosť\nmobility (vyjadrená formuláciou „ťažká porucha“) alebo v zmysle § 14 ods. 6 písm. b) duševná porucha „s\nčasto sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania“, pričom\nkaždú z týchto podmienok je nutné pomeriavať aj „rovnakým základom s ostatnými fyzickými osobami“\na „rešpektovaním prirodzenej dôstojnosti“. Povinnosťou žalovaného bolo vysvetliť, akú konkrétnu mieru\nmusí dosiahnuť znížená schopnosť (ťažká porucha) mobility (napr. vo forme konkrétnych prejavov\nzdravotného postihnutia, konkrétnych ťažkostí alebo obmedzení pri využívaní prostriedkov hromadnej\ndopravy) a aké sú kritériá na hodnotenie často sa opakujúcich prejavov agresivity, neovládateľného\nalebo nepredvídateľného správania (o aké formy správania ide, či ide len o stavy prejavujúce sa\nnavonok smerom k ostatným cestujúcim alebo aj dovnútra takto ťažko postihnutej osoby), ktoré by\nopodstatňovali záver o odkázanosti na individuálnu prepravu. Následne mal žalovaný porovnať poruchy\n(prejavy, ťažkosti, obmedzenia), ktoré sa u žalobkyne zistili, s takto vymedzeným obsahom ustanovenia\nv § 14 ods. 6 písm. a) a b) zákona č. 447/2008 Z.z. Až na základe toho mohol ustáliť, či poruchy\nzistené u žalobkyne zodpovedajú alebo nezodpovedajú obsahu právnej normy vyjadrenej v citovanom\nustanovení. V daných súvislostiach je nutné pri zachovaní elementárnej empatie vyhodnotiť individuálne\npredpoklady i úsilie žalobkyne riešiť svoju nepriaznivú situáciu pomocou rodinných príslušníkov,\nako aj prostredie ovplyvňujúce jej začlenenie do spoločnosti. V napadnutom rozhodnutí takáto\nsprávna úvaha chýba, keďže odôvodnenie tohto rozhodnutia je tvorené v podstate len odcitovaním\nzákonných ustanovení, prevzatím záverov komplexného posudku a všeobecnými konštatovaniami, ktoré\nnezohľadňujú konkrétnosti prejednávanej veci a obmedzenia žalobkyne. Žalovaný aj v prípade, ak záver\nsvojho rozhodnutia považuje za zrejmý, musí dbať na to, aby ho aj žalobkyni primerane a presvedčivo\nvysvetlil, pretože rozhodnutie nemôže byť zrozumiteľné iba pre orgán verejnej správy, ktorý ho vydal.\nRozhodnutie orgánu verejnej správy musí byť pochopiteľné práve pre účastníka administratívneho\nkonania, ktorý musí dostať odpoveď na všetky svoje relevantné odvolacie námietky. Žalovaný však\nv napadnutom rozhodnutí nereagoval ani na jednu z námietok vznesenú žalobkyňou v podanom\nodvolaní, a takýto postup už sám o sebe zakladá nedostatočné odôvodnenia napadnutého rozhodnutia,\nkeďže z neho vôbec nie je zrejmé ako sa žalovaný v zmysle § 47 ods. 3 vyrovnal s návrhmi a námietkami\núčastníkov konania.\n45. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie\ntrpí nedostatkom náležitostí podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, čo má za následok jeho\nnepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Preto správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného\nzrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP .\n46. Keďže správny súd nie je správnou inštanciou a nenahrádza činnosť orgánov verejnej správy,\nlogicky nerozhodol o samotnom nároku žalobkyne, to znamená, že žalovaný sa musí v novom konaní\nopätovne zaoberať a vysporiadať sa s odvolacími námietkami žalobkyne, keďže žalovaný v napadnutom\nrozhodnutí úplne opomenul reagovať na konkrétne argumenty žalobkyne z odvolania (otázka spôsobu\ndochádzania do školy, stabilita pri chôdzi v hromadnej doprave, potreba sprievodu a sociálny rozvoj\nneplnoletého dieťaťa). V novom rozhodnutí na ne musí explicitne a presvedčivo odpovedať. Žalovaný\nvyhodnotí pri rozhodovaní aj obsah lekárskej správy zo dňa 17.04.2023 (v preskúmavanom konaní síce\nnešlo o pochybenie žalovaného, ale vrátením veci na ďalšie konanie mu takáto povinnosť vzniká aj bez\nzáväzného právneho názoru súdu). Úlohou žalovaného bude uviesť, riadnu a preskúmateľnú právnu\núvahu, a nemôže len mechanicky odcitovať časti zistení posudkového lekára, s tým že „podmienky nie\nsú splnené“. Musí podrobne a s prihliadnutím na vek dieťaťa, jeho sociálnu inklúziu a ľudskú dôstojnosť\nvysvetliť, ako interpretuje pojmy ako „ťažká porucha mobility“ či schopnosť prepravovať sa verejnou\ndopravou na „rovnakom základe s ostatnými“.\n47. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je\norgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. V ďalšom konaní bude teda úlohou žalovaného vo veci\nopätovne rozhodnúť a nové rozhodnutie vo veci v súlade s požiadavkami kladenými ustanovením § 47\nods. 3 Správneho poriadku náležite odôvodniť vo vyššie naznačenom smere\n48. O náhrade trov konania žalobcu súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že mu\nako plne úspešnému účastníkovi priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške\nnáhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nDoručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).\n\nKasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§\n443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.\nLehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na\nkasačnom súde (§ 444 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu\nsúdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa\nvymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že\nsťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439\nods. 3 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:21d08f21-de45-44ea-95ef-3a1186f22ac8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.17.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 17/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 17/2023 z 11. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-11", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.17.2023.1"}, {"guid": "ussr:009c7e2a-7a28-47a7-8c08-67e2b34b0a90", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 231/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 231/2010 z 25. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-25", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:009c7e2a-7a28-47a7-8c08-67e2b34b0a90"}, {"guid": "ussr:b91c74b1-2568-4d63-90fb-e5c6f9b4f47b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 260/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 260/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b91c74b1-2568-4d63-90fb-e5c6f9b4f47b"}, {"guid": "ussr:17290b91-3ee7-42c7-9144-3d58eaa75778", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 345/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 345/04 z 24. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-24", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17290b91-3ee7-42c7-9144-3d58eaa75778"}, {"guid": "03a4b060-1d33-4e9d-a714-a3328e9312a6:61c4f167-6927-4a1d-b11b-99c8a553efab", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:5021200243.1", "spisova_znacka": "7Ssk/187/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/187/2022 z 27. 9. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-09-27", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:5021200243.1"}], "citovane_v": []}