Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 4S/112/2023 z 11. 3. 2026 Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 11. marca 2026, sp. zn. 4S/112/2023, ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101048.2 Správny súd v Bratislave | 4S/112/2023 | ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101048.2 | 2026-03-11 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície, § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/70b200e2-af33-4d12-b387-62ef0c713432 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101048.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Bratislave 4S/112/2023 0723101048 11. 03. 2026 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101048.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. F. X, E., právne zastúpený: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom G. XX, XXX XX H., B.: XX XXX XXX, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: SPSČPO3-2023/003586-003 zo dňa 28.08.2023, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Disciplinárnym rozkazom riaditeľa odboru ochrany objektov A. A. I. č. 1 zo dňa 05.06.2023 (ďalej len „disciplinárny rozkaz“) bolo žalobcovi podľa § 53 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o štátnej službe príslušníkov PZ“) uložené disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 15 % na dobu 3 mesiacov za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, ktorého sa dopustil tým, že dňa 24.03.2023 opustil pracovisko a svoj odchod ako i jeho účel neoznámil nadriadenému, a to ani po následnom návrate na pracovisko a po opakovanej osobnej výzve nadriadeného na spracovanie úradného záznamu k dôvodom odchodu z pracoviska, tento nevyhotovil, čím porušil ustanovenia časti I. písm. a) body 4, 13, 14 a 16 rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 6/1997 - úlohy na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ (ďalej len „rozkaz č. 6/1997“) s poukazom na časť II. písm. b) body 1, 2 a 20 rozkazu č. 6/1997, čo je považované za závažné porušenie základných povinností policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a), e) a k) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ a základných povinností nadriadeného podľa § 49 písm. c) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ. 2. Žalobca podal dňa 13.06.2023 voči disciplinárnemu rozkazu odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. SPSČ-PO3-2023/003586-003 zo dňa 28.08.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie zamietol a potvrdil disciplinárny rozkaz. 3. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, žalobca dňa 24.03.2023 pri plnení svojich služobných povinností spolu s podriadeným J. B. A. K. uskutočnili v čase 10:15 výjazd na preverenie poruchy kamery na L. L. M., E. N. O. C. H.. 4. V dňoch 24.03.2023 - 31.03.2023 čerpal riaditeľ odboru ochrany objektov A. J. J. P. dovolenku. V čase potreby uskutočnenia výjazdu, t. j. 24.03.2023 o 10:15 hod. jeho zástupca A. B. O. Q. nebol prítomný na pracovisku. O uskutočnenom výjazde bol informovaný A. F., zástupca riaditeľa odboru osobnej a technickej ochrany L. E. R. L. M.. 5. Po zistení, že v predmetnom objekte na O. N. C. H. nebude prítomná kontaktná osoba, čo bolo žalobcovi oznámené telefonicky, žalobca výjazd ukončil. V čase cca. 11:00 hod. bol žalobca telefonicky kontaktovaný riaditeľom odboru ochrany objektov G. O. A. I. P. A. B. C. K. s tým, že sa nachádza na výstave Coneco RACIOENERGIA 2023, na ktorej vystavuje aj spoločnosť JABLOTRON a pozval ho na návštevu ich stánku. Žalobca považoval za prospešné oboznámiť sa s vystavovanými technológiami, lebo súvisia s výkonom jeho služobných povinností. 6. Na mieste sa žalobca zdržal len na čas nevyhnutný k návšteve stánku spoločnosti JABLOTRON. Následne žalobca spolu s podriadeným J. K. uskutočnil svoju prestávku na obed. Cestou z prestávky na obed telefonoval J. K. nadriadený A. Q., a to z dôvodu, že žalobca uskutočňoval iný telefonický hovor a nebolo možné sa s ním telefonicky spojiť. Žalobca telefonát prevzal, pričom nadriadený A. Q., ktorý bol v minulosti podriadeným žalobcu, komunikoval smerom k žalobcovi neprofesionálnym a nedôstojným spôsobom, pričom neprimerane kričal na žalobcu s dotazom, kde je a s pokynom na vypracovanie úradného záznamu. Žalobca v šoku spôsobenom spôsobom komunikácie zo strany nadriadeného oznámil, že záznam nenapíše. Uvedené vyjadrenie bolo skôr inštinktívne, pričom žalobca mal za to, že bude vhodnejšie osobne nadriadenému situáciu ozrejmiť a následne úradný záznam spísať. Toho istého dňa v čase o 14:15 hod. bola opätovne uskutočnená komunikácia s nadriadeným, avšak opäť zo strany nadriadeného neprofesionálne, pričom v rámci komunikácie odzneli aj vulgarizmy. Následne bol podriadeným J. K. spísaný úradný záznam s tým, že žalobca vlastnoručným podpisom vyjadril súhlas so skutočnosťami, ktoré v ňom boli uvedené a tento bol predložený nadriadenému. II. Žaloba a podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 7. Žalobca sa žalobou podanou na Správny súd v Bratislave dňa 06.10.2023 domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj disciplinárneho rozkazu, ich zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. 8. Žalobca v prvom rade namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Sankcia ako závažný zásah štátu do základných ľudských práv potrestaného nesmie byť ukladaná mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov osoby, ktorej je ukladaná. Z požiadavky primeranosti trestu jednoznačne vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania. Jednotlivec môže niesť zodpovednosť za vlastné konanie, preto úvaha žalovaného o možných budúcich následkoch ukladania disciplinárnych opatrení nižšej závažnosti nie je relevantným odôvodnením uloženého disciplinárneho opatrenia voči žalobcovi. 9. Žalobca mal za to, že zo strany žalovaného ako aj prvostupňového orgánu bol skutkový stav nesprávne právne posúdený, pretože konanie žalobcu nenapĺňalo znaky disciplinárneho previnenia; žalovaný, ani prvostupňový orgán, pri posudzovaní konania žalobcu a pri ukladaní disciplinárneho opatrenia za dané konanie vôbec nevyhodnotili zákonom stanovené kritéria, a to povahu protiprávneho konania, okolnosti konania, jeho následky, mieru zavinenia žalobcu a doterajší postoj žalobcu k plneniu služobných povinností. Žalobca mal oba výjazdy uskutočniť v rámci plnenia svojich služobných povinností s tým, že o výjazdoch bol informovaný p. F.. Osobná obhliadka objektov bola dennou rutinou žalobcu pri plnení služobných povinností. Rovnako konzultácia s výrobcom a distribútorom zabezpečovacej techniky patrila k náplni služobných činností žalobcu. Žalobca svojim konaním nespôsobil žiaden negatívny následok. Zo strany žalovaného neboli doposiaľ voči žalobcovi vznesené výhrady k plneniu služobných povinností. 10. Žalobca taktiež vyslovil domnienku, že disciplinárne konanie voči jeho osobe bolo vedené za účelom dosiahnutia jeho odchodu z odboru ochrany objektov A. A. I., o čom mala svedčiť aj následná komunikácia nadriadeného, ktorý ho vyzval, aby si našiel vhodnejšie miesto, pretože ďalšiu spoluprácu si jeho nadriadený nevedel do budúcna predstaviť. III. Vyjadrenie žalovaného 11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 10.01.2024 poukázal na organizačný poriadok a popis služobnej činnosti žalobcu. Žalobca mal preukázateľne porušiť § 48 ods. 3 písm. a), e) a k) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ ako aj ustanovených častí rozkazu ministra vnútra Slovenský republiky č. 6/1997. V čase od 24.03.2023 do 31.03.2023 bol žalobcovým nadriadeným A. B. O. Q., ktorého žalobca neinformoval o opustení pracoviska. I v prípade neprítomnosti nadriadeného mal žalobca použiť iný komunikačný prostriedok a informovať o dôvodoch jeho odchodu z pracoviska. Žalobcovi bol ponechaný dostatočný priestor na vysvetlenie jeho konania a vyjadrenie sa ku všetkým skutočnostiam. Žalovaný považoval taktiež tvrdenia žalobcu o účelovosti disciplinárneho konania za neodôvodnené. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu zamietnuť. IV. Posúdenie veci správnym súdom 12. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný súd podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane priebehu administratívneho konania, a to v rozsahu žalobných bodov, ako aj z hľadísk uvedených v § 195 SSP, keďže žaloba je správnou žalobou vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a s odkazom na § 190 SSP ju zamietol. 13. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca ani žalovaný netrvali na nariadení pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11.03.2026 (§137 ods. 4 SSP). 14. Podľa § 27 ods. 2 SSP, pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a). 15. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. 16. Podľa § 48 ods. 3 písm. e) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, policajt je povinný pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom 17. Podľa § 48 ods. 3 písm. k) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, policajt je povinný plne využívať čas služby a dodržiavať ustanovený základný čas služby v týždni, prípadne kratší čas služby v týždni; to neplatí v prípade, že mu bolo udelené služobné voľno alebo dovolenka. 18. Podľa § 52 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom. 19. Podľa § 53 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, disciplinárnym opatrením je a) písomné pokarhanie, b) zníženie služobného platu až o 15 % na dobu najviac troch mesiacov, c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka, d) zákaz činnosti, e) prepadnutie veci. 20. Podľa § 56 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. 21. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. 22. V prejednávanej veci nebol sporným skutkový priebeh udalostí (a súvisiaceho konania resp. nekonania žalobcu), ktoré žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán kvalifikoval ako disciplinárne previnenie žalobcu. Nebolo teda sporným, že žalobca dňa 24.03.2023 bez predchádzajúceho súhlasu bezprostredne nadriadeného A. B. Q. a bez oznámenia (o odchode bol informovaný iba p. F., zástupca riaditeľa odboru osobnej a technickej ochrany úradu na ochranu ústavných činiteľov) opustil pracovisko. Z napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že žalobca komunikoval s nadriadeným za použitia vulgarizmov (čo taktiež žalobca nespochybnil) a nesprával sa v súlade s pravidlami slušného správania v styku s nadriadeným. Žalobca taktiež nepoprel, že na pokyn nadriadeného, aby spísal úradný záznam, odpovedal, že takýto záznam nenapíše, čo malo byť spôsobené šokom zo spôsobu komunikácie nadriadeného. Každým jednotlivým konaním žalobcu malo dôjsť k porušeniu § 48 ods. 3 písm. a) a e) a k) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ. Spornou skutočnosťou tak v prejednávanej veci bolo právneho posúdenie konania žalobcu ako disciplinárneho previnenia a zdôvodnenie druhu a výšky uloženej sankcie. 23. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že zákon o štátnej službe príslušníkov PZ, ako aj ďalšie právne predpisy vzťahujúce sa k výkonu štátnej služby policajtov, kladú prísnejšie podmienky na profesionálny a morálny charakter každého príslušníka PZ. V rámci vnútornej štruktúry policajného zboru platí princíp nadriadenosti/podriadenosti a nerešpektovanie interných predpisov žalovaného ako aj zákonov je následne sankcionované. Zákon o štátnej službe príslušníkov PZ ako aj interné predpisy žalovaného vyžadujú vo vzťahu k plneniu služobných povinností ich striktné dodržiavanie. 24. Posúdenie závažnosti disciplinárneho previnenia pri rozhodovaní o uložení druhu disciplinárneho opatrenia z hľadiska možností nápravy policajta a obnovenie služobnej disciplíny podlieha správnej úvahe konajúceho služobného orgánu, ktorý pri rozhodovaní prihliada na zákonné kritériá pre ukladanie disciplinárnych opatrení - povahu protiprávneho konania, okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. Z § 27 ods. 2 SSP vyplýva, že pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. 25. Správny súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaný viedol správnu úvahu v medziach zákona, na základe skutočnosti zistených v konaní o disciplinárnom previnení, pričom vzal do úvahy všetky okolnosti, ako i dovtedajšiu služobnú činnosť žalobcu a služobné výsledky. Opustenie pracoviska bez súhlasu nadriadeného, opakované odmietnutie vyhotovenia úradného záznamu, ako aj neštandardná a nevhodná komunikácia s nadriadeným, za prítomnosti ďalšieho podriadeného, je zavineným porušením služobných povinností policajta, a preto postupovali správne orgány v súlade so zákonom, keď uvedené porušenie kvalifikovali ako disciplinárne previnenie. 26. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa nepreskúmateľnosti výroku o uložení disciplinárneho opatrenia, túto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Správny súd súhlasí so žalobcom, že samotné odôvodnenie disciplinárneho rozkazu neobsahuje podrobnejšie dôvody pre uloženie disciplinárneho opatrenia, avšak tento nedostatok bol odstránený žalovaným, keď v napadnutom rozhodnutí veľmi obšírne a jasne pomenoval dôvody, ktoré viedli k uloženiu konkrétneho disciplinárneho opatrenia. V tomto smere správny súd uvádza, že predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie žalovaného a nie disciplinárny rozkaz. Pokiaľ by aj disciplinárny rozkaz bol postihnutý vadou nepreskúmateľnosti, či už pre nezrozumiteľnosť, alebo pre nedostatok dôvodov, je to druhostupňový správny orgán (žalovaný), ktorý takéto pochybenie môže odstrániť, keďže platí všeobecné pravidlo o jednote prvostupňového a druhostupňového správneho konania. Uvedené vyplýva aj z § 243 ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, podľa ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. 27. Správy súd posúdil žalovaným uvedené dôvody na uloženie disciplinárneho opatrenia – zníženie platu o 15% na obdobie troch mesiacov, za dostatočné a preskúmateľné. Žalobca svojim správaním porušil viacero interných predpisov, ako aj zákonných ustanovení o štátnej službe príslušníkov PZ. Každá sankcia svojou podstatou plní represívno-preventívnu úlohu. Účelom disciplinárneho opatrenia má byť motivácia policajta, aby sa v budúcnosti vyhol určitému spôsobu správania sa, a to predovšetkým vo vzťahu k nadriadeným a neopakoval disciplinárne previnenie. Disciplinárne opatrenie zároveň slúži ako určitý druh upozornenia aj pre ostatných príslušníkov policajného zboru. Ani predchádzajúce plnenie služobných úloh na veľmi dobrej úrovni v žiadnom prípade nemôže byť ospravedlnením následného disciplinárneho previnenia. Žalovaný pri určení výšky sankcie dostatočne uviedol skutočnosti, ktoré pri jej určení bral do úvahy, a to s prihliadnutím na skutkový priebeh udalostí, závažnosť disciplinárneho previnenia, doterajší priebeh a plnenie služobných povinností, ako aj funkčné zaradenie žalobcu ako nadriadeného. 28. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia disciplinárneho previnenia. Podľa tvrdenia žalobcu jeho konanie nenapĺňalo znaky disciplinárneho previnenia, pretože obhliadka objektov, ako aj konzultácie s výrobcami zabezpečovacích techník boli súčasťou jeho služobných povinností a o jeho odchode bol informovaný p. F.. Správny súd nespochybňuje, že žalobca vykonával svoje služobné povinností vyplývajúce z jeho pozície a zaradenia, avšak aj plnenie týchto povinností podlieha stanoveným interným predpisom, ktoré žalobca nedodržal napriek tomu, že bol s nimi oboznámený. K uvedenému je taktiež nutné uviesť, že z výroku disciplinárneho rozkazu vyplýva, že žalobcovi nebola uložená sankcia za to, že sa zúčastnil obhliadky objektu či konzultácie s výrobcami zabezpečovacích techník, ale dôvodom pre uloženie disciplinárneho opatrenia bolo samotné opustenie pracoviska bez predchádzajúceho informovania nadriadeného (p. F. nebol žalobcovým nadriadeným), taktiež nevhodná (vulgárna) komunikácia s nadriadeným, ako aj opakované odmietnutie spísania úradného záznamu, v ktorom v konečnom dôsledku žalobca mohol všetky okolnosti svojho výjazdu uviesť a vysvetliť. 29. Žalobca v žalobe vyslovil i domnienku, že účelom disciplinárneho konania bolo dosiahnuť jeho odchod z odboru ochrany objektov. K tomuto tvrdeniu správny súd uvádza, že pri svojej rozhodovacej činnosti vychádza výlučne z obsahu administratívneho spisu a zisteného skutkového stavu. Akékoľvek domnienky, bez konkrétnych dôkazov, nemôžu byť predmetom súdneho prieskumu. Žalobca k tvrdeniu, že v prípade disciplinárneho konania išlo zo strany nadriadených voči žalobcovi o postup zneužívajúci právo, žiadne konkrétne dôkazy nepredložil. Správny súd tak vyhodnotil uvedenú námietku ako neodôvodnenú. 30. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí riadne vymedzil disciplinárne previnenie žalobcu, uloženú sankciu určil v medziach povolenej správnej úvahy a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu nezistil dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, a to ani s prihliadnutím na § 195 SSP. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol 31. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania. 32. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).