{"guid": "859f8540-ff75-44ef-9804-258ed732c94b:8fb50962-003b-4cc1-a1e7-f5bd0b46c445", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101433.2", "spisova_znacka": "3S/95/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 3S/95/2025 z 21. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 21. mája 2026, sp. zn. 3S/95/2025, ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101433.2", "identifikacne_cislo": "0725101433", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Vladimíra Slobodová", "sudca_id": 969, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimira-slobodova-969", "datum_vydania": "2026-05-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d,g", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d,g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8fb50962-003b-4cc1-a1e7-f5bd0b46c445", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101433.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101433.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101433.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n3S/95/2025\n0725101433\n21. 05. 2026\nJUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M\nECLI:SK:SpSBA:2026:0725101433.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M\na členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., štátna občianka Ukrajiny, právne zastúpená advokátom Mgr. Oleg\nPacholčuk, AK so sídlom Námestie 1. mája 9, Bratislava, IČO: 51 358 492, proti žalovanému: Riaditeľstvo\nhraničnej a cudzineckej polície, so sídlom Krížna 44, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2025/045221-003 zo dňa 26.08.2025, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície č. PPZHCP-BA2-2025/045221-003 zo dňa 26.08.2025, ako aj rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície\nPolicajného zboru Bratislava č. PPZ-HCP-BA6-1006-011/2025-PC zo dňa 07.04.2025 a vec v r a c i a\norgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\nII. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalobkyňa podala dňa 22.11.2024 žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej\nrepubliky a oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava (ďalej len „prvostupňový správny\norgán“) si vyžiadalo v zmysle § 125 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ zákon o pobyte cudzincov“) za účelom posúdenia žiadosti\nod Slovenskej informačnej služby (ďalej len „SIS“) stanovisko. SIS vydalo dňa 06.12.2024 nesúhlasné\nstanovisko pod č. p. SIS-69/720-186/2024 k žiadosti odôvodniac ho tým, že disponuje informáciami,\nktoré odôvodňujú neudelenie súhlasu na udelenie dlhodobého pobytu osobe A. B., nar. XX.XX.XXXX\na že menovaná predstavuje bezpečnostné riziko v zmysle § 125 ods. 8 písm. b) zákona o pobyte\ncudzincov.\n2. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava listom zo dňa 28.12.2024 vyzvalo\nsplnomocneného zástupcu na vyjadrenie sa podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (ďalej len „správny poriadok“) k podkladom rozhodnutia, k spôsobom jeho zistenia, prípadne\nnavrhnúť doplnenie, lebo zistil skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti účastníka konania\npodľa ustanovenia § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Konkrétne z dôvodu, že SIS\nzaujala záporné stanovisko s udelením dlhodobého pobytu pre dôvodné podozrenie, že žalobkyňa\nohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Právny zástupca žalobkyne doručil správnemu orgánu\ndňa 15.1.2025 vyjadrenie, v ktorom požiadal nahliadnuť do administratívneho spisu a oboznámiť sa\ns utajovanými skutočnosťami, ktoré zakladajú dôvod na postup podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona\n\no pobyte cudzincov. Do administratívneho spisu nahliadol dňa 10.02.2025, dňa 28.3.2025 požiadal\no vypočutie žalobkyne prostredníctvom SIS.\n3. SIS listom zo dňa 05.03.2025 oznámila právnemu zástupcovi žalobkyne, že nevyhovuje jeho žiadosti\no udelenie súhlasu na jednorazové oboznámenie s utajovanou skutočnosťou – obsahom utajovanej\npísomnosti stupňa utajenia „Vyhradené“, ktorou bol odôvodnený postup podľa § 54 ods. 2 písm. b)\nzákona o pobyte cudzincov ohľadom žiadosti žalobkyne o udelenie dlhodobého pobytu. Nesúhlas\nodôvodnila tým, že vo vzťahu k žalobkyni nevedie vo svojej pôsobnosti žiadne konanie, preto je žiadateľ\nako advokát žalobkyne nepovolanou osobou.\n4. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava rozhodnutím č. PPZ-HCPBA6-1006-011/2025-PC zo dňa 07.04.2025 zamietlo žiadosť žalobkyne o udelenie dlhodobého pobytu\nna území Slovenskej republiky podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov (ďalej len\n„prvostupňové rozhodnutie“).\n5. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA2-2025/045221-003 zo dňa 26.08.2025 (ďalej len\n„druhostupňové rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu\na prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení žalovaný okrem iného uviedol, že správny orgán\nnemá dosah ani vplyv ako SIS posudzuje žiadosti štátnych príslušníkov tretích krajín, nemá vedomosť\no skutku, pre ktorý SIS vyhodnotila účastníka konania ako hrozbu pre bezpečnosť štátu, žalobkyni\nbol sprístupnený kompletný administratívny spis. Nebolo možné sprístupniť informácie, na ktoré nemá\ndosah, keďže ich SIS nesprístupnila ani jemu.\nII.\nŽaloba\n6. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 18.09.2025, doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.09.2025, domáhal\npreskúmania zákonnosti druhostupňového aj prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia z dôvodov podľa\n§ 191 ods. 1 písm. c), d), e), f), g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)\na vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\n7. Žalobkyňa namieta nesprávne právne posúdenie veci a konanie nad rámec zákona, lebo žiadala\no udelenie dlhodobého pobytu, ale prvostupňový správny orgán si vyžiadal stanovisko SIS podľa § 125\nods. 6 zákona o pobyte cudzincov, pritom predmetné ustanovenie sa týka len prechodného a trvalého\npobytu. Odvolala sa na rozsudok sp. zn. 2Sak/20/2022 zo dňa 26.06.2024, v ktorom MS S SR uviedol,\nže “…..Pokiaľ správny orgán vyžiadal k žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu stanovisko podľa § 125\nods. 6 ZoPC, konal v rozpore so znením ustanovenia § 125 ods. 6 ZoPC, pretože v danom prípade nešlo\no prechodný ani trvalý pobyt, ale o dlhodobý pobyt…”. Podľa jej názoru správny orgán nebol oprávnený\nstanovisko od SIS žiadať.\n8. Žalobkyňa ďalej namieta nepreskúmateľnosť oboch rozhodnutí, lebo z nich nevyplývajú konkrétne\nskutočnosti, na základe ktorých má predstavovať hrozbu pre štát podľa § 125 ods. 8 písm. b) zákona\no pobyte cudincov. Rovnako v rozhodnutiach nie je uvedené, na základe čoho dospeli správne orgány\nk záveru, že poznatky SIS sú správne, keď nimi ani nedisponovali. Citovanie § 125 ods. 8 písm. b)\nzákona o pobyte cudincov nie je zhrnutím dôvodov zo stanoviska SIS, pritom podľa žalobkyne jediným\ndôvodom zamietnutia jej žiadosti bolo neodôvodnené záporné stanovisko SIS.\n9. Ďalej namieta nedostatočne zistený skutkový stav, rozpor skutkového stavu s administratívnymi\nspismi a podstatné porušenie ustanovení o konaní pre orgánom verejnej správy. Stanovisko SIS\nmalo byť len jedným z podkladov, prvostupňový správny orgán nemal len bezvýhradne akceptovať\nobsah písomnosti, zbaviť sa zodpovednosti a nekriticky prevziať záver zo správy SIS. Spochybňuje\ndôvody uvedené v správe SIS, lebo nie je bezpečnostnou hrozbou pre Slovesnko, nie je vedená v\nžiadnom medzinárodnom sankčnom zozname a nevykonáva žiadnu inú činnosť, ktorá by smerovala proti\nekonomickým záujmom Slovenskej republiky. Právo na vyjadrenie sa k podkladom jej bolo poskytnuté\nlen formálne, v rozhodnutiach nie je uvedená aspoň podstata dôvodov, preto sa nemohla kvalifikovane\nvyjadriť k zisteným skutočnostiam, pre ktoré nebolo vyhovené jej žiadosti. Podporne sa žalobkyňa\nodvolala napr. na nález ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 15/2020 zo dňa 15.03.2023 alebo rozsudok NSS SR sp.\n\nzn. 1Sak/5/2023 zo dňa 30.04.2024, v zmysle ktorého je správny orgán povinný zabezpečiť od pôvodcov\nutajovaných informácií abstrakt relevantných informácií, ktoré sú podstatou rozhodnutia.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 02.12.2025 zhrnul priebeh administratívneho konania a uviedol, že\ndôvodom zamietnutia žiadosti žalobcu bolo dôvodné podozrenie, že žalobkyňa ohrozí bezpečnosť štátu\nalebo verejný poriadok podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Nesúhlasí s tým, že došlo\nk nesprávnemu právnemu posúdeniu veci aplikáciou § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, lebo\ndlhodobý pobyt predstavuje najstabilnejší typ pobytového oprávnenia v zmysle § 51 citovaného zákona a\nfakticky zodpovedá trvalému pobytu. Vyžiadanie stanoviska od SIS bolo zákonné a nevyhnutné na riadne\nposúdenie splnenia podmienky podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Nesúhlasí ani s\ntým, že by rozhodnutie nebolo preskúmateľné, lebo obmedzené zverejnenie dôvodov v rozhodnutiach\nnie je prejavom nedostatočného odôvodnenia, ale dôsledkom zákonnej povinnosti zachovať utajenie v\nzmysle zákona o ochrane utajovaných skutočností. Taktiež nesúhlasí, že by nebol spoľahlivo zistený\nskutkový stav alebo že by bol v rozpore s administratívnym spisom, stanovisko SIS je odborný podklad,\nale vyhodnotil ho v kontexte ostatných zistení uvedených v administratívnom spise. K žalobným bodom\nďalej uviedol, že správny poriadok neukladá obligatórne vykonať výsluch účastníka konania v každej veci\na žalobkyňa v žiadosti o vypočutie neoznačila nové skutkové okolnosti. Žalobkyňa má platný prechodný\npobyt a nebola vyhostená.\nIV.\nReplika žalobcu, duplika žalovaného\n11. Žalobkyňa v replike zotrvala na námietkach uvedených v žalobe. Dodala, že v rozhodnutiach\nsprávnych orgánov absentuje správna úvaha, ako sa správne orgány vyporiadali s jednotlivými\nzisteniami, ktoré žalovaný uvádzal vo vyjadrení k žalobe (jej vek, status študentky, ...), či ako mala ako\nštudentka nevykonávajúca ekonomickú činnosť predstavovať bezpečnostné riziko pre štát.\n12. Žalovaný v duplike zotrval na svojom vyjadrení k žalobe.\nV.\nRelevantné právne predpisy\n13. Podľa §51 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) dlhodobý pobyt sa udeľuje na neobmedzený čas.\n14. Podľa § 52 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov Policajný útvar udelí dlhodobý pobyt, ak nie\nsú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 54 ods. 2, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý sa na\núzemí Slovenskej republiky zdržiava oprávnene a nepretržite po dobu piatich rokov bezprostredne pred\npodaním žiadosti,.\n15. Podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie\ndlhodobého pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu\nalebo verejný poriadok.\n16. Podľa § 120 ods. 1 prvá veta zákona o pobyte cudzincov ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom\npredpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom\nkonaní.\n17. Podľa § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar si na posúdenie žiadosti o udelenie\nprechodného pobytu a žiadosti o udelenie trvalého pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny staršieho\nako 14 rokov vyžiada stanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, ktorí pri\nnesúhlase s udelením pobytu zašlú nesúhlasné stanovisko policajnému útvaru do pätnástich dní od\ndoručenia žiadosti o stanovisko. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo v stanovisku\npodľa predchádzajúcej vety prihliada na záujmy štátu v rozsahu svojej pôsobnosti.\n\n18. Podľa § 125 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov Slovenská informačná služba a Vojenské\nspravodajstvo zašlú nesúhlasné stanovisko podľa odseku 6 najmä v prípade, ak disponujú poznatkami,\nže štátny príslušník tretej krajiny predstavuje bezpečnostné riziko.\n19. Podľa § 125 ods. 8 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a bezpečnostné riziko podľa odseku 7 sa\npovažuje skutočnosť, že štátny príslušník tretej krajiny je vedený na zozname sankcionovaných osôb,\nna ktoré sa vzťahujú medzinárodné sankcie vyhlásené predpismi o medzinárodných sankciách, alebo je\ndôvodne podozrivý z vykonávania aktivít na úseku: b) činnosti proti ekonomickým záujmom Slovenskej\nrepubliky.\n20. Podľa 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a\nprávnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\n21. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej\nsúčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a\ndať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu\nrozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,\nktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť\nprávnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.\n22. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo\npodobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\n23. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n24. Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať\ndôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.\n25. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a\nzúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k\nspôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.\n26. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n27. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nVI.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n28. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa § 10, § 13 ods.\n1 SSP, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, vrátane\nadministratívneho spisu orgánu verejnej správy prvého stupňa, preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako\naj priebeh administratívneho konania, predchádzajúceho ich vydaniu, a viazaný rozsahom a dôvodmi\nsprávnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol na\npojednávaní dňa 21.05.2026.\n29. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2025/045221-003\nzo dňa 26.08.2025, ktorým podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobkyne\na potvrdil rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava č. PPZ-HCP-\n\nBA6-1006-011/2025-PC zo dňa 07.04.2025, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o udelenie\ndlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky z dôvodu podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte\ncudzincov.\n30. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala najmä, že napadnuté rozhodnutie aj prvostupňové\nrozhodnutie je nepreskúmateľné, nakoľko sa z jeho odôvodnenia nedozvedela, aké konkrétne\nbezpečnostné záujmy štátu alebo verejný poriadok mala ohroziť alebo porušiť, pričom jediným\npodkladom rozhodnutia bolo stanovisko SIS, s ktorým žalobkyňa nemala možnosť sa oboznámiť.\nSprávny súd uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil ako opodstatnenú z nasledovných dôvodov.\n31. Zásadným bolo posúdenie otázky zákonnosti postupu a rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch\nstupňov, rozhodujúcich v režime podľa zákona o pobyte cudzincov o zamietnutí žiadosti žalobkyne na\npodklade nesúhlasného stanoviska SIS, vyžiadaného postupom podľa § 125 ods. 6 o pobyte cudzincov.\nNa základe informácií utajovaného charakteru, so stupňom utajenia „vyhradené“, dospeli orgány verejnej\nsprávy oboch stupňov k záveru, že žalobca predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu a verejný\nporiadok. V tomto smere bolo úlohou správneho súdu posúdiť zákonnosť postupu orgánov verejnej\nsprávy, ktoré v odôvodnení svojich rozhodnutí uviedli iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem\nSlovenskej republiky, bez bližšej špecifikácie dôvodov, s odkazom na režim ich utajenia v zmysle zákona\nč. 215/2004 Z. z., v dôsledku čoho nebola žalobkyňa oboznámená s dôvodmi, na základe ktorých dospeli\norgány verejnej správy k záveru, že predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu a verejný poriadok,\na ktoré dôvody tvoria základ ich rozhodnutia.\n32. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že Ústavný súd SR v náleze sp. zn. PL. ÚS\n8/2016 zo dňa 12. 12. 2018 vyslovil nesúlad ustanovenia § 120 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov v\npríslušnom znení (v zmysle ktorého policajný útvar uviedol v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že\nide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky bez bližšieho odôvodnenia rozhodnutia o zamietnutí,\nprípadne zrušení určeného druhu pobytu) s čl. 46 ods. 1 a 2, č. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1\nods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 4 Ústavy SR a s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie. Ďalej\nsprávny súd poukazuje na závery nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 17/2022 zo dňa 13. 12.\n2023, v ktorom Ústavný súd SR vyslovil protiústavnosť ustanovenia § 33 ods. 6 písm. o) a § 48 ods. 2\npísm. h) zákona o pobyte cudzincov v príslušnom znení, a to jej rozpor s článkom 46 ods. 1 a 2 v spojení\ns článkom 13 ods. 4 Ústavy SR. V zmysle § 33 ods. 6 písm. o) zákona o pobyte cudzincov v znení\ndo 13. 02. 2024 mal policajný útvar zamietnuť žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak stanovisko\npodľa § 125 ods. 6 (teda napríklad aj stanovisko Slovenskej informačnej služby) obsahovalo nesúhlas\ns udelením prechodného pobytu. Obdobne ustanovenie § 48 ods. 2 písm. h) v znení do 13. 02. 2024\nustanovovalo, že policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie trvalého pobytu, ak stanovisko podľa §\n125 ods. 6 obsahovalo nesúhlas s udelením trvalého pobytu.\n33. Správny súd vychádzal pri vyhodnocovaní dôvodnosti správnej žaloby v prejednávanej veci aj z\nargumentácie Ústavného súdu SR vo vyššie uvedených nálezoch, a to v rozsahu, ktorý je smerodajný\naj pre postup orgánov verejnej správy pri posudzovaní žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu na\núzemí SR. Ústavný súd SR aj s poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr.\nrozsudok Veľkého senátu Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Muhammad a Muhammad v.\nRumunsko)zdôraznil, že účastníkovi konania je potrebné oznámiť aspoň podstatu dôvodov pre ktoré\nbol vyslovený nesúhlas s udelením žiadaného pobytu, týkajúcich sa verejnej bezpečnosti, ktoré tvoria\nzáklad rozhodnutia, ak už z dôvodu ochrany verejnej bezpečnosti nemožno dotknutému účastníkovi\nkonania oznámiť presné a úplné dôvody tvoriace základ rozhodnutí týkajúcich sa pobytu.\n34. Ústavný súd uznal, že v určitých prípadoch nie je možné právo na kontradiktórne konanie realizovať\nv absolútnom rozsahu a že rozsah realizácie tohto práva sa môže meniť v závislosti od osobitosti\nkonkrétneho prípadu. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. PL. ÚS 17/2022 zo dňa 13. 12. 2023 skonštatoval\nprotiústavnosť takej právnej úpravy, v zmysle ktorej bola zamietnutá žiadosť o prechodný alebo\ntrvalý pobyt, ak bolo v administratívnom konaní predložené orgánom cudzineckej a hraničnej polície\nnesúhlasné stanovisko Slovenskej informačnej služby v utajovanom režime.\n35. V prejednávanej veci rozhodli orgány verejnej správy o žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého\npobytu podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, teda podľa inej právnej úpravy ako tej,\n\nktorej ústavná udržateľnosť bola riešená v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/2022 zo dňa\n13. 12. 2023.\n36. Za podstatné správny súd považuje to, že aj v predmetnom administratívnom konaní rovnako\nprvostupňový orgán žiadal o stanovisko Slovenskú informačnú službu postupom podľa § 125 ods.\n6 zákona o pobyte cudzincov (ktorého protiústavnosť nebola v tomto náleze Ústavného súdu SR\nkonštatovaná s tým, že regulačná podstata tohto ustanovenia spočíva výlučne v povinnosti správneho\norgánu vyžiadať si stanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, pričom\noba orgány sú v prípade nesúhlasného stanoviska povinné zaslať policajnému útvaru v lehote 15\ndní od doručenia žiadosti stanovisko, teda zákon o pobyte cudzincov nepredpokladá povinnosť\nspravodajských služieb formulovať rezultát stanoviska alternatívne súhlas – nesúhlas, ale nevylučuje\nani inú podobu stanoviska) a v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol len tú skutočnosť,\nže Slovenská informačná služba ako štátny orgán, ktorý plní úlohy vo veciach ochrany ústavného\nzriadenia, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu a ochrany zahraničnopolitických a hospodárskych\nzáujmov štátu v rozsahu vymedzenom zákonom o Slovenskej informačnej službe, vydal nesúhlasné\nstanovisko s dlhodobým pobytom žalobkyne po vyhodnotení informácií, ktorými disponuje so záverom,\nže môže ohroziť bezpečnosť Slovenskej republiky. Procesný postup a posúdenie veci je teda vo svojich\ndôsledkoch obdobné ako pri aplikácii ustanovení § 33 ods. 6 písm. o) a § 48 ods. 2 písm. h) zákona o\npobyte cudzincov, ktorých protiústavnosť ústavný súd vyslovil v náleze sp. zn. PL. ÚS 17/2022 zo dňa\n13. 12. 2023.\n37. Orgány verejnej správy v prejednávanej veci zamietli žiadosť žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu\npredovšetkým na základe toho, že Slovenská informačná služba vyjadrila nesúhlas s jeho dlhodobým\npobytom, pretože existuje dôvodné podozrenie, že žalobca ohrozí bezpečnosť štátu. Nie je sporné,\nže žalobkyňa nebola oboznámená ani s podstatou dôvodov, pre ktoré nebol udelený súhlas s jeho\ndlhodobým pobytom a neboli sprístupnené žiadne skutočnosti, ktoré boli dôvodom pre zamietnutie\nžiadosti o dlhodobý pobyt, teda žalobca sa z obsahu preskúmavaných rozhodnutí dozvedel len to,\nže Slovenská informačná služba na základe vyhodnotenia informácií, ktoré má k dispozícii, neudelila\nsúhlas s jeho dlhodobým pobytom. Správny súd pri vyhodnocovaní žalobných námietok žalobkyne,\nvychádzajúc aj z argumentácie Ústavného súdu SR uvedenej vo vyššie zmieňovaných nálezoch, dospel\nk záveru, že napadnuté aj prvostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné.\n38. V zmysle § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov sa na konanie podľa tohto zákona použije\nsprávny poriadok, ak zákon o pobyte cudzincov alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Náležitosti\npre odôvodnenie rozhodnutia sú stanovené v § 47 správneho poriadku a keďže zákon o pobyte\ncudzincov neustanovuje žiadnu výnimku vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia, musí rozhodnutie\nobsahovať odôvodnenie v zmysle § 47 ods. 3 správneho poriadku. S ohľadom na charakter podkladov\nrozhodnutia, najmä vo vzťahu k stanovisku SIS, ktoré podlieha režimu utajenia, je však potrebné\nrešpektovať aj ustanovenia zákona o ochrane utajovaných skutočností. Správny súd, zohľadňujúc aj\nzávery vyslovené vo vyššie uvedených nálezoch Ústavného súdu SR, považoval napadnuté rozhodnutie\nžalovaného i prvostupňové rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené vo vzťahu k objasneniu,\naké bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky žalobkyňa ohrozuje alebo porušuje. Vychádzajúc z\npožiadavky preskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je potrebné, aby orgán verejnej správy\nuviedol minimálne vo vzťahu ku ktorému záujmu podľa § 2 ods. 1 písm. l) zákona o pobyte cudzincov\nmá žalobkyňa predstavovať riziko, čím by mohlo dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti štátu. Stanovisko SIS\nje podkladom pre rozhodnutia orgánov verejnej správy a preto sú to orgány verejnej správy, ktoré\nmusia skutočnosti v stanovisku uvedené vyhodnotiť (v súlade s kritériami uvedenými v § 54 ods. 3\nzákona o pobyte cudzincov), čo znamená, že musia podliehať hodnoteniu a úvahám orgánov verejnej\nsprávy a orgán verejnej správy musí v prvom rade byť tým subjektom, ktorý účastníkovi konania\nv rámci svojej zákonnej kompetencie v rozhodnutí odôvodní, aký rozsah z utajovanej informácie je\nmožné sprístupniť, a či vôbec, a to prípadne aj v spolupráci s pôvodcom utajovanej skutočnosti a\norgánmi, do ktorých kompetencie patrí vyhodnocovanie bezpečnostných rizík. V dôsledku absencie\nodôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí v uvedenom smere sú tieto rozhodnutia nepreskúmateľné\npre nedostatok dôvodov. Taktiež nemožno považovať odôvodnenie preskúmavaných rozhodnutí za\nvyhovujúce požiadavke podľa § 54 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, v zmysle ktorého policajný útvar,\nktorý postupuje podľa odseku 2 písm. b), posúdi mieru ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného\nporiadku vyplývajúcu z trestného činu spáchaného štátnym príslušníkom tretej krajiny a z jeho závažnosti\nalebo vyplývajúcu z nebezpečenstva hroziaceho od štátneho príslušníka tretej krajiny a zohľadní dĺžku\n\npobytu a rozsah väzieb s krajinou pôvodu. Prvostupňový orgán aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach\nnevykonali náležité posúdenie a odôvodnenie skutočností uvedených v § 54 ods. 3 zákona o pobyte\ncudzincov v konkrétnostiach týkajúcich sa žalobcu, ale použili len všeobecné formulácie aplikovateľné v\npodstate na akýkoľvek prípad, najmä týkajúce sa možného zásahu do súkromného a rodinného života\na všeobecného uprednostňovania verejného záujmu spočívajúceho v bezpečnosti štátu.\n39. Ako už bolo uvedené, na administratívne konanie vo veciach pobytu cudzincov podľa zákona\no pobyte cudzincov sa vzťahuje správny poriadok, ktorý zakotvením základných zásad správneho\nkonania a procesných oprávnení účastníka konania zabezpečuje realizáciu práva zakotveného v čl.\n48 ods. 2 veta prvá Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným\ndôkazom. Ako konštatoval Ústavný súd SR aj Najvyšší správny súd SR, právo na vyjadrenie sa ku\nvšetkým vykonaným dôkazom ako súčasť práva na spravodlivý proces je úzko prepojené so zásadou\nkontradiktórnosti konania, ktorej aspekty sú súčasťou zásady ústnosti, ale aj princípu rovnosti pred\nsúdom výslovne zaručenom v podobe individuálneho verejného práva v čl. 47 ods. 3 Ústavy SR.\nObsahom zásady kontradiktórnosti je, aby sa stranám sporu umožnilo oboznámiť sa a mať možnosť\nvyjadriť sa ku všetkým dôkazom, ktoré boli predložené protistranou alebo ktoré boli obstarané a\nvykonané z iniciatívy orgánu verejnej správy, pred ktorým sa vedie konanie (rozhodnutie Európskeho\nsúdu pre ľudské práva vo veci Brandstetter proti Rakúsku zo dňa 28.08.1991, Barbera, Messegué\na Jabardo proti Španielsku zo dňa 06.12.1988, Vermeulen proti Belgicku zo dňa 20.02.1996). Aj\nsúdy vyššej súdnej autority v odôvodnení vyššie zmieňovaných rozhodnutí pripustili, že právo na\nkontradiktórne konanie nie je absolútne a jeho rozsah sa môže meniť v závislosti od osobitosti\nkonkrétneho prípadu. Zároveň však uviedli, že jeho dôležitosť je umocnená predovšetkým v situáciách,\nkeď je dôkaz, ku ktorému sa účastník konania nemôže vyjadriť, rozhodujúci pre celé konanie, pričom\ntoto platí aj v prípade, pokiaľ záväzný podklad rozhodnutia tvoria utajované informácie v zmysle zákona\nč. 215/2004 Z. z o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej\naj len „zákon o ochrane utajovaných skutočností“). Aj v prejednávanej veci bolo nosným podkladom\npre rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu nesúhlasné stanovisko Slovenskej\ninformačnej služby, ktoré predstavovalo informácie so stupňom utajenia „Vyhradené“ a s obsahom\nktorého sa oboznámili len príslušní zamestnanci orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného\na žalobcovi ani jeho právnemu zástupcovi neboli z obsahu týchto informácií sprístupnené žiadne\nskutočnosti.\n40. Niet pochýb o tom, že informácie, ktoré sú obsahom vyjadrenia SIS, boli utajovanou skutočnosťou s\npríslušným stupňom utajenia. Nemožno spochybniť, že v prípade sprístupnenia utajovaných skutočností\nnepovolanej osobe by mohlo dôjsť aj k zmareniu aktivít vykonávaných v súvislosti s dotknutou osobou,\nktorej sa informácie týkajú, a zároveň by mohlo dôjsť aj k odhaleniu používaných foriem, metód a\nprostriedkov získavania informácií. Preto možno akceptovať, že nie vždy do úvahy prichádza úplné a\npresné oboznámenie účastníka konania s podkladom rozhodnutia, ktorý má podobu utajeného režimu,\nčo možno odôvodniť práve zabezpečením ochrany záujmov týkajúcich sa národnej bezpečnosti a\nverejného poriadku. Je preto potrebné, aby v kontexte konkrétneho prípadu s ohľadom na zabezpečenie\nochrany utajovaných skutočností, boli zvolené také postupy a realizované také úkony, ktorých\npreskúmateľnosť je obmedzená tak, aby sa zachovaný cieľ - zabezpečenie určitej miery kontradiktórnosti\nkonania, mohol dosiahnuť aj bez ohrozenia bezpečnostných záujmov štátu, a aby nevznikali s tým\nspojené ujmy.\n41. Pokiaľ orgány verejnej správy rozhodli o žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu výlučne s odkazom\nna nesúhlasné stanovisko SIS obsahujúce spravodajské informácie, na ktoré sa vzťahuje režim\nutajenia podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností a žalobkyňu, prípadne jej právneho zástupcu,\nneupovedomili aspoň o podstatnom obsahu týchto informácií, prípadne nezdôvodnili konkrétnymi\nokolnosťami tohto prípadu (teda nielen všeobecnými formuláciami) prečo nie je možné v určitom rozsahu\nsprístupniť informácie, ktoré sú dôvodom pre zamietnutie žiadosti o dlhodobý pobyt, takýto postup je\nv rozpore s ustanoveniami správneho poriadku, ktoré zabezpečujú realizáciu práva na kontradiktórne\nkonanie (najmä § 3 ods. 2, § 33 ods. 2).\n42. Správny súd prisvedčil aj žalobnej námietke, že v správnom konaní boli porušené procesné práva\nžalobkyne, čoho dôsledkom bolo vydanie nezákonných rozhodnutí, keďže orgány verejnej správy jej\nreálne neumožnili sa oboznámiť s dôvodmi stanoviska SIS a relevantne sa v priebehu správneho\n\nkonania k nemu vyjadriť. Z administratívneho spisu bolo zistené, že orgán verejnej správy prvého\nstupňa právnemu zástupcovi žalobkyne doručil pred vydaním rozhodnutia o zamietnutí žiadosti výzvu,\nv ktorej oznámil, že SIS vyjadrila nesúhlasné stanovisko k udeleniu dlhodobého pobytu a že sa s týmto\nstanoviskom sa oboznámila oprávnená osoba prvostupňového orgánu. Zároveň bol právny zástupca\nžalobkyne vyzvaný, aby sa v lehote vyjadrila k podkladom pre vydanie rozhodnutia. Žalobkyňa sa k výzve\nvyjadrila. V priebehu konania pred orgánom verejnej správy prvého stupňa žalobkyňa nemala reálnu\nmožnosť oboznámiť sa s podkladom prvostupňového rozhodnutia a účinne sa voči nemu brániť, nakoľko\nnepoznala ani podstatu dôvodov nesúhlasného stanoviska SIS. Ani z postupu žalovaného nemožno\nvyvodiť, že by konal v súlade s § 3 ods. 2 správneho poriadku, teda že by postupoval v úzkej súčinnosti\nso žalobkyňou a že by jej dal príležitosť, aby mohla svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa\nvyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.\n43. Úlohou orgánov verejnej správy v predmetnej veci bolo oboznámiť žalobkyňu aspoň s podstatou\ndôvodov, ktoré viedli k zamietnutiu žiadosti a to prípadne aj v súčinnosti s pôvodcom utajovanej\nskutočnosti SIS (po zistení jej stanoviska), avšak tým spôsobom, aby súčasne nedošlo k porušeniu\npovinností v zmysle zákona o ochrane utajovaných skutočností. Ústavný súd SR vo svojich nálezoch\nopakovane konštatoval, že je nedostačujúce, ak sa môže s utajovanou skutočnosťou, ktorá je dôvodom\npre zamietnutie alebo zrušenie pobytu cudzinca, oboznámiť súd alebo advokát. Žalobkyňa nemala\nreálnu možnosť, aby sa vyjadrila k stanovisku SIS. Uvedené procesné pochybenia prvostupňového\norgánu aj žalovaného správny súd považoval za tak závažné porušenie povinností uložených im\nustanovením § 33 ods. 1 a 2 správneho poriadku (t. j. práva účastníka konania pred vydaním rozhodnutia\nvyjadriť sa k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie a navrhovať\ndôkazy), že tieto pochybenia mali za následok vydanie nezákonných rozhodnutí.\n44. Pokiaľ žalobkyňa namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy, keďže\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňové rozhodnutie sú založené v podstate len na\njedinom dôkaze, a to je nesúhlasné stanovisko SIS s udelením prechodného pobytu, s touto žalobnou\nnámietkou sa správny súd nestotožnil. Z administratívneho spisu je zrejmé, že orgány verejnej správy\npri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu mali k dispozícii aj iné listiny, hoci ako\nrozhodujúci podklad preskúmavaných rozhodnutí bolo brané nesúhlasné stanovisko SIS vydané podľa\n§ 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov. Nemožno teda uzavrieť, že by prvostupňový orgán a žalovaný\nvychádzali len z jediného podkladu pri vydávaní svojich rozhodnutí.\n45. Nemožno pripustiť, aby pod rúškom utajovaných informácií, o ktorých relevancii si nie je možné\nvytvoriť úsudok, bolo svojvoľne a bez spoľahlivých skutkových dôvodov nakladané s osudmi ľudí\n(rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 2Azs/259/2019-28 zo dňa 12. 03. 2020,\nbod 22). Právo na obhajobu nie je dostatočne zaručené iba prístupom súdu k utajovaným skutočnostiam\na nemôže nahradiť prístup k informáciám v spise dotknutou osobou, ak sa nemôže oboznámiť ani s\npodstatou dôvodov, na ktorých sa rozhodnutie zakladá (k tomu viac aj rozsudok Súdneho dvora EÚ z\n22. 09. 2022 vo veci GM proti Országos Idegenrendeszeti Főigazgatóság C-159/21)“.\n46. Súd poukazuje záverom na to, že prieskumom rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie\ndlhodobého pobytu podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov sa už opakovane zaoberal\naj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojich rozsudkoch sp. zn. 1Sak/5/2023 zo\ndňa 30.04.2024 alebo 2 Sak/20/2022 zo dňa 26.6.2024 dospel k rovnakému záveru, ako správny súd\nvyššie uviedol. Podobné situácie boli riešené aj v množstve rozsudkov správnych súdov, pr.: rozsudky\nSprávneho súdu v banskej Bystrici sp. zn. 3S/10/2023 zo dňa 15.01.2025, sp. zn. 6S/14/2024 zo dňa\n28. 05. 2025, rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 3S/29/2023 zo dňa 11. 12. 2025.\n47. Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že pokiaľ orgány verejnej správy rozhodli o\nzamietnutí žiadosti s odkazom na nesúhlasné stanovisko SIS, vychádzajúceho z informácií, na ktoré sa\nvzťahuje režim utajenia podľa zákona č. 215/2004 Z. z., a žalobkyňu primeraným spôsobom (pri ktorom\nsa zohľadní nevyhnutný dôverný charakter týchto informácií) neupovedomili aspoň o podstate dôvodov,\npre ktoré bol v tomto stanovisku vyslovený nesúhlas k udeleniu prechodného pobytu, ktorá skutočnosť\nby mu následne umožnila efektívne využiť Ústavou Slovenskej republiky a tiež medzinárodnými aktami\n(primárne v tomto kontexte Chartou základných práv Európskej únie) garantované právo na spravodlivý\nproces (kontradiktórnosť, rovnosť účastníkov, právo na obhajobu, prístup k spisu), zaťažili konanie\nvadou, majúcou vplyv na zákonnosť rozhodnutia vydaného v právnom režime zákona č. 404/2011 Z. z.\n\n48. Správny súd dodáva, že súdny prieskum zákonnosti žalobkyňou napadnutých administratívnych\nrozhodnutí má vo vzťahu k správnemu konaniu subsidiárnu povahu. Účelom správneho súdnictva nie je\nodstraňovať procesné vady správneho konania, dopĺňať dokazovanie, či zabezpečovať a vyhodnocovať\npodklady potrebné pre meritórne rozhodnutie vo veci, namiesto príslušného orgánu verejnej správy. Za\ndaných okolností správny súd nevzhliadol potrebu doplniť dokazovanie obsahom spisov obsahujúcich\nutajované skutočnosti. Nie je úlohou súdu v rámci súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia žalovaného vyabstrahovať utajované informácie pre potreby odôvodnenia preskúmavaného\nrozhodnutia (vrátane potreby poskytnutia možnosti žalobkyni vyjadriť sa k týmto podkladom rozhodnutia)\na tak dopĺňať za orgány verejnej správy administratívne konanie a podklady pre rozhodnutie vo veci\nsamej, pretože to je úlohou orgánov verejnej správy konajúcich o žiadosti žalobkyne.\n49. Správny súd dospel k záveru o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí, keďže uznal ako dôvodné\nžalobné námietky žalobkyne o nepreskúmateľnosti oboch rozhodnutí, aj o procesných vadách, ktoré\nmali za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. Preto obe rozhodnutia zrušil podľa § 191 ods. 1\npísm. d) a g) SSP a podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na\nďalšie konanie, pričom tento je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd\nv zrušujúcom rozsudku (§ 191 ods. 6 SSP). Úlohou orgánu verejnej správy prvého stupňa opätovne\nrozhodnúť o žiadosti, pričom bude postupovať v súlade s § 3 ods. 2 a § 33 ods. 1 a 2 správneho poriadku\na následne vydá rozhodnutie spĺňajúce kritériá ustanovené v § 46 a § 47 ods. 3 správneho poriadku a\nbude rešpektovať právny názor vyslovený správnym súdom v tomto rozsudku.\n50. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal\núspešnej žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o\nktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa §\n175 ods. 2 SSP.\n51. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na\nSprávny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:554fdc4b-4cf6-4880-a479-c2e05d28374f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/2020", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/2020 z 15. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-15", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:554fdc4b-4cf6-4880-a479-c2e05d28374f"}, {"guid": "ussr:2267ae28-188b-49d8-8844-3d2be1b356a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.17.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/2022 z 13. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-13", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.17.2022.1"}, {"guid": "ussr:0d4df2d9-9fb2-4685-96bc-2b3de4e93517", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.8.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2016 z 29. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-29", "citacie_n": 146, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.8.2016.1"}, {"guid": "a032d958-651d-4333-85a0-11cb18562652:f817d06d-1a80-4250-9c3c-30dd2c4b8ce8", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:2021200187.3", "spisova_znacka": "2Sak/20/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sak/20/2022 z 26. 6. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-06-26", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:2021200187.3"}, {"guid": "7733c81f-6acd-462b-83be-71025ed64418:7ed430c0-0a77-40bd-b50b-aab429f8c51c", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:2021200172.1", "spisova_znacka": "1Sak/5/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sak/5/2023 z 30. 4. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-04-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:2021200172.1"}], "citovane_v": []}