{"guid": "eef31e94-77b2-4fcb-80bf-5a3dced38143:1712d5a6-2b20-46b0-874a-789d846b5ceb", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100745.1", "spisova_znacka": "2S/39/2026", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 2S/39/2026 z 8. 7. 2026", "citacia": "uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 8. júla 2026, sp. zn. 2S/39/2026, ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100745.1", "identifikacne_cislo": "0726100745", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Jeannette Hajdinová", "sudca_id": 477, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jeannette-hajdinova-477", "datum_vydania": "2026-07-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodkladné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-188", "nazov": "§ 188 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-188", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-188"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-188"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1712d5a6-2b20-46b0-874a-789d846b5ceb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100745.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100745.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100745.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n2S/39/2026\n0726100745\n08. 07. 2026\nJUDr. Jeannette Hajdinová\nECLI:SK:SpSBA:2026:0726100745.1\n\nUznesenie\nSprávny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom\nRovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč &\nPartners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice-Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému:\nOkresný úrad Bratislava, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti: 1/ ARPenviro, s.r.o.,\nso sídlom 929 01 Padáň 3176, IČO: 46 560 181, 2/ Mestská časť Bratislava – Rusovce, so sídlom\nVývojová 484/8, 851 10 Bratislava-Rusovce, IČO: 00 304 611, 3/ Hlavné mesto Slovenskej republiky\nBratislava, so sídlom Primaciálne námestie 429/1, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 00 603 481, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP3-2026/448941-002 zo dňa 18. marca\n2026, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto\nrozhodol:\nSprávny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 22.\nmája 2026 zamieta.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu dňa 22. mája 2025 domáhal, aby súd zrušil\nrozhodnutie žalovaného č. OU-BA-OOP3-2026/448941-002 zo dňa 18. marca 2026 (ďalej len napadnuté\nrozhodnutie), ako aj rozhodnutie žalovaného č. OU-BA-OSZP3-2026/387122-013 zo dňa 27. januára\n2026 (ďalej len prvostupňové rozhodnutie) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Napadnutým\nrozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým žalovaný\nako príslušný orgán štátnej správy starostlivosti o životné prostredie rozhodol, že navrhovaná činnosť\n„IBV BRATISLAVA RUSOVCE – Nový stavebný obvod Rusovce“ sa nebude posudzovať podľa zákona\nč. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o posudzovaní vplyvov) a určil tam uvedené opatrenia na\nzabránenie a zmiernenie znečisťovania životného prostredia.\n2. Súčasne s podaním žaloby žalobca navrhol, aby správny súd podľa § 185 písm. b) zákona č.\n162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) priznal žalobe\nodkladný účinok, keďže napadnuté rozhodnutie má základ v čl. 4 Smernice Európskeho parlamentu\na Rady 2011/92/EÚ zo dňa 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných\nprojektov na životné prostredie v znení neskorších predpisov (ďalej len smernica o EIA), o ktorej\nplatnosti vo vnútroštátnom poriadku vzhľadom na nesprávnu transpozíciu je objektívna pochybnosť\na je predmetom tejto žaloby (a v rozhodnom čase bola predmetom odôvodneného stanoviska\nEurópskej komisie podľa čl. 258 Zmluvy o fungovaní EÚ č. INFR/2019/2223), pričom predmetom\nžaloby zainteresovanej verejnosti je samotné presadzovanie objektívneho práva v jeho eurokonformnom\nvýklade. Napadnuté rozhodnutie nerešpektuje účel a cieľ čl. 4 smernice o EIA v zmysle jej vnútroštátnej\ntranspozície § 29 zákona o posudzovaní vplyvov a tak vytvára tlak na novú aplikačnú prax, ktorá\nbude znovu v rozpore so smernicou o EIA v dôsledku pôsobenia zásady materiálnej kontinuity podľa\nčl. 3 ods. 5 správneho poriadku. Za predpokladu imperatívu lojálnej spolupráce súdnej moci podľa\nčl. 4 Zmluvy o EÚ a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ ustanovenia SSP o žalobe zainteresovanej\n\nverejnosti vo veciach životného prostredia sú nevykonateľné bez transpozície relevantných rozhodnutí\nSúdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“) zjednocujúcimi stanoviskami Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky v zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky, pretože samotný SSP neobsahuje osobitné procesné normy zosúlaďujúce vnútroštátny\nprávny predpis o konaní pred správnym súdom s platným právom EÚ v oblasti spravodlivosti vo\nveciach životného prostredia. Zainteresovanej verejnosti hrozí závažná ujma spočívajúca v samotnom\nobchádzaní a nedodržiavaní smernice o EIA, relevantnej prejudikatúry SD EÚ, a teda pochybnosti o\nvecnej a správnej procesnej správnosti napadnutého rozhodnutia. Verejnosti a spoločnosti ako takej\nhrozí závažná ujma spočívajúca v opätovnom presadení aplikačnej praxe rozpornej so smernicou o EIA,\na teda v konečnom dôsledku ďalšie odôvodnené stanovisko podľa čl. 258 Zmluvy o fungovaní EÚ\na prípadné pokuty za systematické porušovanie smernice o EIA a práv zainteresovanej spoločnosti.\n3. Je nesporné, že žaloba zainteresovanej verejnosti vo veciach životného prostredia má základ v\nčl. 9 Aarhuského dohovoru a tak v dôsledku Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.\n1367/2006 zo dňa 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k\ninformáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach\nživotného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva (ďalej len „nariadenie o Aarhuskom dohovore“)\na jeho novely Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1767 zo dňa 6. októbra 2021,\nktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1367/2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe\nk informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach\nživotného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva, ide o žalobu majúcu právny základ nie vo\nvnútroštátnom práve, ale v práve Európskej únie, a teda aj o odkladnom účinku takejto žaloby je nutné\nrozhodnúť podľa § 185 písm. b) SSP. Súčasne je nesporné, že boli splnené obe podmienky hypotézy\nnormy § 185 písm. b) SSP, a to že: ide o žalobu majúcu základ v práve EÚ, v rozhodnom čase\nbol vnútroštátny právny predpis (podľa ktorého sa rozhodlo v žalobnej veci) v rozpore s právom EÚ,\nexistujúca judikatúra je obsolentná, nejednotná a v rozpore s judikatúrou SD EÚ, je v záujme Európskej\núnie rozhodovať na základe zásady lojálnej spolupráce podľa čl. 4 Zmluvy o EÚ v spojení s čl. 267 Zmluvy\no fungovaní EÚ v zmysle záväzného výkladu sekundárneho práva EÚ Súdnym dvorom Európskej Únie.\nAj podľa doktríny správneho práva je § 185 písm. b) SSP osobitným procesným inštitútom, ktorej úlohou\nje zabezpečiť presadzovanie európskeho práva v situácii, keď je opodstatnená pochybnosť o jeho\naplikabilite z dôvodov na strane členského štát a jeho orgánov.\n4. K návrhu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 15. júna 2026, v ktorom uviedol, že nesúhlasí\ns návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.\n5. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný\npredpis neustanovuje inak.\n6. Podľa § 185 písm. b) SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh\nžalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak napadnuté\nrozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne\nzáväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by\ninak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom\nEurópskej únie.\n7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.\n8. Pri posudzovaní návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. b) SSP\nsprávny súd musí skúmať podmienky na jeho priznanie, a to konkrétne či napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej\núnie, či možno mať vážne pochybnosti o platnosti tohto právne záväzného aktu Európskej únie, či by\nžalobcovi inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore\nso záujmom Európskej únie.\n9. Žalobca argumentuje, že dôvodná pochybnosť o právne záväznom akte Európskej únie má spočívať\nv pochybnosti o platnosti smernice o EIA vzhľadom na jej nesprávnu transpozíciu. Správny súd sa\ns týmto argumentom nestotožnil. Nesprávna alebo absentujúca transpozícia smernice EÚ nie je schopná\novplyvniť platnosť smernice. Podľa čl. 263 a 264 Zmluvy o fungovaní Európskej únie SD EÚ vyhlási akt\n\nza neplatný, ak je v rozpore s právom EÚ. Transpozícia ako vnútroštátny akt nie je podmienkou platnosti\nlegislatívnych aktov EÚ. Výklad, ktorý uviedol žalobca, by znamenal, že platnosť legislatívnych aktov\nEÚ by bola podmienená vôľou členského štátu tieto riadne transponovať do vnútroštátneho právneho\nporiadku.\n10. Správny súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej je podmienkou na priznanie\nodkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. b) SSP skutočnosť, že v rozhodnom čase bol\nvnútroštátny právny predpis v rozpore s právom EÚ. Z dikcie citovaného ustanovenia jednoznačne\nvyplýva, že neplatnosť sa má týkať právne záväzného aktu Európskej únie, nie vnútroštátneho právneho\npredpisu. V tejto súvislosti správny súd odkazuje na komentár k § 185 SSP, podľa ktorého: „dôvod\npriznania odkladného účinku vymedzený v § 185 písm. b) má povahu osobitného prípadu ničotnosti\npreskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré bolo vydané na podklade\nneplatného právne záväzného aktu EÚ. Z logiky veci pritom vyplýva, že pôjde v zásade o sekundárne\npramene práva EÚ“ (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok.\nKomentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 929). Žalobca vo svojom návrhu tiež poukazoval na\nkomentár k § 185 SSP. Záver, ktorý z neho vyabstrahoval a podľa ktorého je priznanie odkladného\núčinku správnej žalobe podľa § 185 písm. b) SSP osobitným procesným inštitútom, ktorého úlohou\nje zabezpečiť presadzovanie európskeho práva v situácii, keď je opodstatnená pochybnosť o jeho\naplikabilite z dôvodov na strane členského štátu a jeho orgánov, však z neho nevyplýva. Okrem toho\nžalobcom uvádzaná časť komentára k § 185 sa týka podmienok pre priznanie odkladného účinku\nsprávnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP.\n11. Správny súd nezistil a žalobca ani netvrdil žiadne pochybnosti o platnosti smernice o EIA alebo\no nariadení o Aarhuskom dohovore. Namietal iba nesprávnu transpozíciu do vnútroštátneho poriadku.\nSprávny súd nemal za preukázané ani existenciu hrozby vážnej a nenapraviteľnej ujmy, teda splnenie\nďalšej podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca ako ujmu označil opätovné\npresadenie aplikačnej praxe rozpornej so smernicou o EIA a ďalší „infringement“, prípadne pokuty\nza porušovanie práv zainteresovanej verejnosti. Odhliadnuc od toho, že žalobcom uvedená ujma\nje len hypotetická a bližšie nešpecifikovaná, nie je ani ujmou zainteresovanej verejnosti (žalobcu).\nSprávny súd nepristúpil k skúmaniu existencie rozporu priznania odkladného účinku správnej žalobe\nso záujmom Európskej únie, pretože návrh žalobcu by bolo potrebné zamietnuť pre nesplnenie dvoch\nvyššie uvedených podmienok. Takéto skúmanie by bolo preto iba abstraktné a teoretické bez reálnej\nmožnosti ovplyvniť výrok tohto uznesenia.\n12. Na základe vyššie uvedeného správny súd návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej\nžalobe nemohol vyhovieť a v súlade s § 188 SSP ho zamietol.\n13. Správny súd dodáva, že pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe\nžiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia napadnutého správnou\nžalobou, ale posudzuje len splnenie podmienok pre priznanie odkladného účinku vyplývajúcich z § 185\nSSP.\n14. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0\nods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).\n\n(§ 139", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}