{"guid": "1e55be72-f536-46f1-a775-f25a208425fe:95824007-535d-4b85-9643-19dc3c3b74be", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1019200601.2", "spisova_znacka": "BA-1S/93/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/93/2019 z 16. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 16. januára 2026, sp. zn. BA-1S/93/2019, ECLI:SK:SpSBA:2026:1019200601.2", "identifikacne_cislo": "1019200601", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michaela Machová, Ph.D.", "sudca_id": 996, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-machova-ph-d-996", "datum_vydania": "2026-01-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/95824007-535d-4b85-9643-19dc3c3b74be", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1019200601.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1019200601.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1019200601.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n6S/24/2024\n1019200601\n16. 01. 2026\nJUDr. Michaela Machová, Ph.D.\nECLI:SK:SpSBA:2026:1019200601.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n17 6S/24/2024\n\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D.,\na z členov senátu JUDr. Lukáša Galla (sudca spravodajca) a JUDr. Natálie Stahovcovej, vo veci\nžalobcu: SWS Distribution s.r.o., so sídlom Tajovského 1464/10, 900 27 Bernolákovo, IČO: 35 816\n473, zastúpeného Bartová, Kovácsová & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Majzonovo\nnámestie 2, 940 02 Nové Zámky, IČO: 36855197, proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej\nrepubliky, Plátennícka 2, 821 09 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 2015/KH/R/010 zo dňa 31. 03. 2015, takto\nrozhodol:\n17 6S/24/2024\n\nI. Správny súd rozhodnutie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky číslo 2015/KH/R/2/010\nzo dňa 31.03.2015, v spojení s rozhodnutím Protimonopolného úradu Slovenskej republiky\nčíslo 2014/KH/1/1/012 zo dňa 02.06.2014, mení v časti výroku II. písm. e) tohto rozhodnutia\nnasledovne: „podnikateľovi SWS Distribution, a.s., IČO: 35 816 473, zo sídlom Tajovského\n1464/10, 900 27 Bernolákovo, ukladá pokutu vo výške 71 397 Eur (slovom sedemdesiatjedentisíc\ntristodeväťdesiatsedem eur), ktorú je povinný uhradiť do 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto\nrozsudku na účet Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 7000060793, ŠP 8180, KS 1118, VS\n201411012 vedený v Štátnej pokladnici Bratislava.“\nII. Žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\n14 6S/24/2024\n\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, odbor kartelov (ďalej len „prvostupňový orgán“),\nrozhodnutím č. 2014/KH/1/1/012 zo dňa 02. 06. 2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) posúdil\nkonanie žalobcu a ďalších podnikateľov ASBIS SK spol. s r. o., so sídlom Tuhovská 33, 831 06 Bratislava,\nIČO: 31382541 (ďalej len „ASBIS SK“), eD´ system Slovakia, s. r. o., so sídlom Stará Vajnorská 21, 831\n04 Bratislava, IČO: 36413658 (ďalej len „eD´ system Slovakia“), ABC Data s. r. o., so sídlom Palisády\n33, 811 06 Bratislava,\nIČO: 36726630 (ďalej len „ABC Data“) a AT Computer, s. r. o.,\nso sídlom Framborská 253, 010 01 Žilina, IČO: 31611559 (ďalej len „AT Computer“) (ASBIS SK, eD´\nsystem Slovakia, ABC Data a AT Computer ďalej aj ako „ďalší podnikatelia“), spočívajúce v dohode\no priamom alebo nepriamom určení ceny tovarov prostredníctvom zavedenia manipulačného poplatku\nvo výške 1 Euro bez dane z pridanej hodnoty tak, že je dohodou obmedzujúcom súťaž, ktorá má za cieľ\nobmedzenie súťaže na relevantnom trhu distribúcie informačných technológii a doplnkového sortimentu\nna území Slovenskej republiky, a ktorá je podľa ustanovenia § 4 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 písm. a) a s §\n4 ods. 3 písm. a) zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona\nSlovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov\nštátnej správy Slovenskej republiky v relevantnom znení (ďalej len „zákon o ochrane HS“) zakázaná.\nZa uvedené konanie, okrem ďalších podnikateľov, bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 142 823\nEur. Východiskom pri určovaní pokuty bol podľa prvostupňového orgánu obrat z predaja IT technológií\na doplnkového sortimentu dosiahnutý v roku 2013, v prípade spoločností AT Computer a\neD´ system\nSlovakia za účtovné obdobie 2012/2013, resp. 2013/2014 uvedený vo výkaze ziskov a strát, keďže sa\njednalo o posledné uzavreté účtovné obdobie, v ktorom sa účastníci konania zúčastnili na protisúťažnom\nkonaní (ďalej len „relevantný obrat“). Relevantný obrat u žalobcu predstavoval sumu 20 399 395 Eur.\nSadzba pokuty podľa § 38 ods. 1 zákona o HS bola zákonom stanovená do 10 %, teda základná suma\npokuty určená žalovaným žalobcovi predstavovala 1 % relevantného obratu, t. j. sumu vo výške 203 993\nEur. Zároveň voči žalobcovi došlo podľa prvostupňového orgánu k aplikácii zníženia pokuty o 30 %,\npretože žalobca ako jediný neuplatnil posudzovanú dohodu v praxi a manipulačný poplatok neúčtoval.\n2. Rozhodnutím Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, Rady úradu, č. 2015/KH/R/2/010 zo\ndňa 31. 05. 2015 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“ alebo aj „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný\nzamietol podané rozklady žalobcu a ďalších podnikateľov a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Podľa\nnázoru žalovaného zo zabezpečených dôkazov vyplýva existencia komunikácie medzi žalobcom\na ďalšími podnikateľmi v oblasti zavedenia tzv. manipulačného poplatku vo výške 1,- Euro za každú\nvystavenú faktúru pre zákazníka. Pred zavedením manipulačného poplatku podľa žalovaného prebehlo\nmedzi niektorými účastníkmi minimálne jedno stretnutie, po ktorom následne na túto tému prebiehala\nminimálne e-mailová komunikácia, ktorej predmetom bolo potvrdenie účasti ďalších podnikateľov\na žalobcu na dohode, rokovanie o konkrétnych podmienkach dohody, ako aj detailné podmienky\núčtovania poplatku a tiež monitorovanie dodržiavania uplatňovanej dohody. Prvé stretnutie sa malo\npodľa žalovaného udiať na A. B. v období od 31.01.2013 do 07.02.2013, na ktorom sa zúčastnil aj\nzástupca žalobcu. Podľa žalovaného žalobca ako jediný nezaviedol manipulačný poplatok do praxe\na nebol ani získaný dôkaz o výslovnom súhlase žalobcu s predmetnou dohodou, ale zo získaných\ndôkazov je možné konštatovať zapojenie žalobcu do plánu zaviesť dohodnutý manipulačný poplatok.\nZa účelom realizácie zavedenia poplatku mal žalobca podľa žalovaného pripravené oznámenie, ktoré\nmalo byť zaslané zákazníkom cez hromadný e-mail. Rovnako mal žalobca pripravený systém pre\nmanuálne nahadzovanie manipulačného poplatku na faktúry a v spolupráci s externou firmou bol podľa\nžalovaného pripravovaný aj systém, ktorý mal automaticky vkladať manipulačný poplatok do každej\nfaktúry. Plánovaný dátum zavedenia manipulačného poplatku sa podľa žalovaného zhoduje s termínom,\no ktorom boli oboznámení ostatní účastníci dohody, ale k jeho zavedeniu nedošlo len vzhľadom na\nnegatívne reakcie zákazníkov na zvedenie manipulačného poplatku ďalšími podnikateľmi. Žalovaný\nv tejto súvislosti skonštatoval, že žalobca bol o dohode o manipulačnom poplatku informovaný ale\nv konečnom dôsledku ju vyhodnotil pre seba ako nevýhodnú. Napriek tejto skutočnosti žalovaný uviedol,\nže žalobca nijako nepreukázal jednoznačné dištancovanie sa od dohody na manipulačnom poplatku,\nteda že sa do spoločného postupu nezapojí a že zjavne nakladal s informáciami vo svoj prospech.\n3. V ďalšej časti odôvodnenia žalovaný uviedol, že vzájomná komunikácia medzi žalobcom a ďalšími\npodnikateľmi pokračovala aj po zavedení manipulačného poplatku, kedy sa tieto subjekty vzájomne\n\ninformovali o jeho reálnom zavedení, o spôsobe jeho účtovania ako aj o dodržiavaní, či porušovaní\ndohodnutých podmienok a o realizácii mali tieto subjekty informácie aj od svojich zákazníkov. Uvedenie\ndohody do praxe bolo podľa žalovaného podmieňované zapojením všetkých zúčastnených subjektov,\nčo bolo dosiahnuté dohodou o zavedení poplatku s presným časovým plánom vo vzťahu k jednotlivým\nspoločnostiam. Dohoda mala podľa žalovaného jednoznačne protisúťažný cieľ, ktorého si jej účastníci\nmuseli byť vzhľadom na vykonané dokazovanie vedomí. Žalobca a ďalší podnikatelia sa podľa\nžalovaného navzájom neinformovali ako zákazníci. Žalovaný odmietol tvrdenia žalobcu a ďalších\npodnikateľov, že zavedenie poplatku bolo iba odrazom fungovania súťaže na danom trhu, kedy\nkonkurencia reaguje veľmi rýchlo na prijaté kroky v rozsahu niekoľkých hodín, pričom sa odvolal\nna vykonané dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že strany dohody sa obávali rizika zaviesť poplatok\nindividuálne z dôvodu straty zákazníkov. Zákazník podľa žalovaného nemohol rozhodovať, či zotrvá\nu dodávateľa alebo prejde k inému dodávateľovi, ktorý taký poplatok nemá, príp. v inej výške,\npretože na základe zadovážených dôkazov je zrejmé, že individuálne zavedenie poplatkov nemohlo\nmať želaný cieľ. Spôsobilo by to podľa žalovaného odliv zákazníkov ku konkurencii. Dané subjekty\npreto podľa žalovaného konali v rozpore so zákazom nedovolených kontaktov medzi konkurentmi.\nPodnikateľ ako subjekt je podľa žalovaného zodpovedný za celkový kartel, i keď by bolo preukázané,\nže sa zúčastnil priamo iba jedného alebo niekoľkých elementov tvoriacich takýto kartel, čo by ho\nnemohlo zbaviť zodpovednosti. Túto skutočnosť je ale možné podľa žalovaného zobrať na zreteľ pri\nhodnotení porušenia jeho konania. Za protisúťažné správanie určením ceny považoval žalovaný nielen\nsamotné zavedenie poplatku, ale aj koordináciu o jeho zavedení, ktorá zavedeniu predchádzala. Na\nprotisúťažnom charaktere posudzovaného správania nič nemení podľa žalovaného ani to, že nebola\ndojednaná konečná cena tovaru alebo služby, ale iba manipulačný poplatok, ktorý bol súčasťou\nkonečnej ceny. Žalobca a ďalší podnikatelia podľa žalovaného nepreukázali, že ukončili účasť v karteli\nprijatím férového a nezávislého správania sa a ani nepreukázali, že urobili dostatočne jasné a zreteľné\nkroky, z ktorých by bolo ostatným účastníkom kartelu nepochybné, že ho už nemajú ďalej považovať\nza člena kartelového zoskupenia.\n4. Za základ pre výpočet pokuty bol podľa žalovaného vzatý obrat dosahovaný na území Slovenskej\nrepubliky, pričom nebol zohľadňovaný obrat dosiahnutý za predaje do zahraničia, keďže sa účtovanie\npoplatku malo týkať všetkých skupín predajov a súťaž medzi účastníkmi dohody prebiehala na\nSlovensku. Relevantným obratom sa podľa žalovaného rozumie obrat bez daní dosiahnutý podnikateľom\nz predaja tovarov a služieb, ktorých sa narušenie alebo obmedzenie priamo alebo nepriamo dotýka.\nPodnikateľ je teda podľa žalovaného potrestaný v súvislosti s podnikaním, pri ktorom sa porušenia\ndopustil. Skutočný dopad praktiky nemusí podľa žalovaného vždy odrážať závažnosť konkrétneho\nporušenia, ako je to v posudzovanom prípade. Výšku uloženej pokuty vo výške 1 % z relevantného\nobratu pre všetkých účastníkov konania považoval žalovaný za primeranú. Žalovaný vyjadril súhlas\nso znížením pokuty v prípade žalobcu o 30 %, pretože dohodu nerealizoval v praxi a zároveň\nbolo zohľadnené, že prvostupňový orgán nezískal voči žalobcovi len také dôkazy, ktoré preukazovali\nskutočnosť, že žalobca obdržal e-mailovú komunikáciu od konkurenčnej spoločnosti o plánovanej\ndohode a že jej uplatňovanie zvažoval.\nII.\nSprávna žaloba\n5. Rozhodnutie žalovaného napadol žalobca včas podanou správnou žalobou, ktorú doručil pôvodne\nna Krajský súd v Bratislave dňa 20 .05. 2015. Rozhodnutie žalovaného napadol z dôvodu nesprávne\nzisteného skutkového stavu veci, ktorý je v rozpore s obsahom spisov a zároveň, že zistený skutkový\nstav je nedostatočný na posúdenie veci. V konaní podľa žalobcu nebolo preukázané, že naplnil skutkovú\npodstatu správneho deliktu podľa § 4 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 3 písm. a) zákona o ochrane HS, pretože\nzo zadovážených dôkazov nie je možné vyvodiť záver o účasti žalobcu na dohode. Žalobca považoval\nsvoje správanie za odlišné od ďalších podnikateľov, pretože sám manipulačný poplatok nezaviedol\na neúčtoval, ohľadne zavedenia manipulačného poplatku s ďalšími podnikateľmi nikdy nekomunikoval\na taktiež neexistuje žiadny dôkaz o výslovnom súhlase žalobcu s dohodou. Žalobca konštatoval, že\nzodpovednosť za správne delikty je prísne individuálna a je potrebné ju individuálne preukázať vo vzťahu\nku každému konkrétnemu subjektu.\n6. Žalobca namietal, že nebolo preukázané, že by e-mail od p. C. D., konateľa ABC Data, ktorý\nžalovaný považoval za primárny dôkaz, bol adresovaný a doručený žalobcovi. Rovnako poukázal\n\nžalobca na to, že na stretnutí na A. B. sa nezúčastnila žiadna osoba, ktorá by reprezentovala žalobcu.\nPodľa tvrdení žalobcu on sám nebol zapojený do dohadovania ohľadne zavedenia manipulačného\npoplatku, čo má potvrdzovať e-mailová komunikácia. V rozhodnom časovom období (február 2013\naž 05.03.2013) žalobca nepodnikol žiadne kroky smerujúce ku koordinácii s ostatnými účastníkmi\nkonania, príp. k zapojeniu do plánu zaviesť účtovanie manipulačného poplatku. Žalobca poukázal\nna skutočnosť, že o nezavedení poplatku rozhodol hneď 7 dní potom, čo sa o zámere ostatných\núčastníkov konania dozvedel a v čase, keď ďalší podnikatelia manipulačné poplatky naďalej účtovali.\nTvrdenie žalovaného o tom, že žalobca neúčtoval poplatok len vzhľadom na nepriaznivé reakcie trhu,\npovažoval za irelevantné, pretože predmetom posúdenia má byť len skutočnosť, či žalobca svojím\nsprávaním naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu. Žalobca ďalej uviedol, že žiadny z predstaviteľov\na zamestnancov žalobcu sa na protisúťažnom konaní nezúčastnil. Uloženie informačnej povinnosti\nžalobcovi voči ďalším podnikateľom o tom, že sa do dohody nezapojí, ako to uviedol žalovaný, žalobca\npovažoval za vyžadovanie povinností nad rámec zákona. Žalobca podľa svojich tvrdení nemal žiadnu\nvedomosť o tom, že je konkurentmi vnímaný ako jeden z účastníkov dohody. Žalobca tiež namietal, že\nnie je možné od účastníkov konania spravodlivo požadovať, aby preukazovali svoju neúčasť (nevinu)\nna protisúťažnom konaní. Svoje správanie žalobca označil s poukazom na § 4 ods. 2 písm. b) zákon\no ochrane HS, kedy prirodzene nasledoval správanie iného podnikateľa. Zo skutkového stavu je podľa\nžalobcu zrejmé, že jeho správanie sa po celý čas relevantného obdobia nezmenilo, a to voči ďalším\npodnikateľom ako aj voči zákazníkom. Uloženú pokutu považoval žalobca za zjavne neprimeranú,\npretože žalovaný nevzal do úvahy spôsob porušenia zákona, dopad jeho správania na trh, veľkosť\nrelevantného zemepisného trhu, veľkosť žalobcu a jeho význam na trh, bezúhonnosť a efektívnu\nspoluprácu so žalovaným, dĺžku porušovania zákona, existenciu dôvodnej pochybnosti, či konanie\npodnikateľa zakladá porušovanie súťažných pravidiel a finančnú situáciu žalobcu.\n7. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil\nvec žalovanému na ďalšie konanie.\nIII.\nVyjadrenie k žalobe\n8. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním doručeným na krajský súd dňa 28.08.2015. Skutkový stav\nveci považoval žalovaný za spoľahlivo zistený na to, aby bolo možné konštatovať účasť žalobcu na\nzakázanej dohode obmedzujúcej hospodársku súťaž. Účasť žalobcu je podľa žalovaného preukázaná\nz e-mailovej komunikácie a na základe vyjadrení samotných účastníkov konania, ktorí vzájomnú\nkomunikáciu nepopreli, len jej cieľ popisovali a vyhodnocovali nie ako protizákonný, resp. protisúťažný.\nPodľa žalovaného žalobca nepoprel, že sa na zavedení manipulačného poplatku pripravoval vo výške,\naká bola predmetom dohody. To, že bol žalobca adresátom zakázanej e-mailovej komunikácie podľa\nžalovaného jednoznačne preukazujú zadovážené dôkazy a tiež aj samotné vyjadrenia žalobcu, pokiaľ\nide o e-mail od ASBIS SK zo dňa 05.03.2013. Žalobca podľa žalovaného nevysvetlil, že ak sám nevyjadril\nžiadny záujem a súhlas k účasti na spoločnom zavedení manipulačného poplatku, ako je potom možné,\nže bol zahrnutý do diskusie ďalších podnikateľov o budúcich zámeroch ich cenovej politiky. Samotná\npríprava žalobcu na zavedenie manipulačného poplatku práve v rozhodnom čase len podľa žalovaného\npotvrdzuje, že žalobca sa do dohody aj naozaj plánoval zapojiť. Zo zhromaždených dôkazov je podľa\nžalovaného zrejmé, že ďalší podnikatelia zavádzali účtovanie manipulačného poplatku s vedomím,\nže sa ho účastní aj žalobca. Podľa žalovaného nie je relevantná skutočnosť, že oznámenia ohľadne\nzavedenia manipulačného poplatku boli vždy adresované zamestnancom žalobcu a obchodníkom,\npretože konanie zamestnancov zaväzuje podnikateľa a tiež je podľa žalovaného zrejmé, že takýmto\nkonaním zamestnancov sa zaoberalo aj vedenie spoločnosti. Z celkovej e-mailovej komunikácie je podľa\nžalovaného zrejmé, že žalobca zvažoval zavedenie manipulačného poplatku v termíne 12.03.2013,\nale nakoniec sa rozhodol k nemu nepristúpiť z dôvodov reakcií na trhu. Tvrdenia žalobcu o tom, že\npríprava na zavedenie manipulačného poplatku bola iniciovaná nezávisle jeho zamestnancom a že pre\npredsedu predstavenstva žalobcu bolo zavádzanie poplatku novou informáciou, sú podľa žalovaného\nv rozpore so získanými dôkazmi. Podľa žalovaného je zrejmé, že žalobca bol o dohode o manipulačnom\npoplatku informovaný, len ju v konečnom dôsledku vyhodnotil pre seba ako nevýhodnú. Konanie žalobcu\nnie je možné podľa žalovaného považovať za prirodzené nasledovanie konkurencie na trhu, pretože\nkomunikácia o manipulačnom poplatku predchádzala zavedeniu poplatku do praxe. Postavenie žalobcu\nžalovaný označil ako za konkurenta ďalším podnikateľom, kedy mohol ovplyvniť ich správanie, pretože\nneúčtovaním poplatku by sa dostal do výhodnejšej cenovej pozície. K tvrdeniam žalobcu týkajúcim\n\nsa nepokračovania v protisúťažnom konaní žalovaný uviedol, že judikatúra požaduje jednoznačné\nvymedzenie sa vo vzťahu k ostatným účastníkom dohody obmedzujúcej súťaž, že sa podnikateľ nechce\nprotiprávneho konania zúčastňovať. Správanie žalobcu obmedzilo hospodársku súťaž, keďže v danom\nprípade je možné konštatovať porušenie aj napriek tomu, ak nedošlo u účastníka k jeho realizácii v praxi.\n9. K tvrdeniam žalobcu týkajúcim sa výšky pokuty žalovaný uviedol, že pri jej určovaní bolo zohľadnené,\nže žalobca manipulačný poplatok nezaviedol, dostatočne sa vysporiadal s dopadmi posudzovanej\ndohody a vyhodnotil pokutu s ohľadom na trh, na ktorom sa prejavili a v budúcnosti sa ďalej\nmohli prejaviť jej účinky. Pri výpočte pokuty vychádzal žalovaný z obratu z predaja informačných\ntechnológií a doplnkového sortimentu, keďže tohto predaja sa porušenie týkalo. Spoluprácu žalobcu\ns prvostupňovým orgánom žalovaný označil za spoluprácu, ktorú mu ukladá zákon, pričom ale nešlo\no spoluprácu nad rámec zákona, keďže nepredložil dôkazy na to, aby mu mohla byť pokuta znížená,\nresp. že by mu pokuta nebola vôbec uložená (tzv. program zhovievavosti). So zreteľom na uvedené\nskutočnosti preto žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol.\nIV.\nĎalšie vyjadrenia účastníkov konania\n10. K vyjadreniu žalovaného sa podaním doručeným dňa 18. 10. 2018 vyjadril žalobca (replika) .\nŽalobca naďalej poukázal na skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané naplnenie skutkovej podstaty\nsprávneho deliktu podľa § 4 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 3 písm. a) zákona o ochrane HS. Z predloženej\nmailovej dokumentácie a ani z faktického správania žalobcu nie je možné podľa neho dospieť\nk jednoznačnému záveru, že došlo k naplneniu znakov dohody, resp. že by dal záväzne najavo\njej uzatvorenie. Keďže sa žalobca sám do dohody nezapojil, nemal ani povinnosť sa od takéhoto\nprotiprávneho konania sa dištancovať, ako to uvádza žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe. Podľa\nnázoru žalobcu žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne zapojenia žalobcu do dohody. Žalobca\nv závere zotrval na žalobnom návrhu.\n11. K replike sa následne žalovaný nevyjadril.\nV.\n1. rozsudok krajského súdu a kasačného súdu\n12. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 1S/121/2015-221 zo dňa\n27. 10. 2016 (ďalej len „prvý rozsudok krajského súdu“) bolo rozhodnuté o zmene výrokovej časti II.\nprvostupňového rozhodnutia v spojení s napadnutým rozhodnutím tak, že žalobcovi bola za konanie\nuvedené v bode I. výrokovej časti napadnutého rozhodnutia uložená pokuta podľa § 38 ods. 1 zákona\no ochrane HS vo výške 14 282,30 Eur. V odôvodnení krajský súd uviedol, že v preskúmavanej veci\nbolo dostatočne preukázané, že k protiprávnemu konaniu žalobcu nepochybne došlo, avšak výšku\nuloženej sankcie vzhľadom na okolnosti prípadu nepovažoval za primeranú a tiež ju považoval za\nzjavne nezodpovedajúcu povahe a závažnosti deliktu, čo je podľa krajského súdu v rozpore s čl. 1\nods. 1 a čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa krajského súdu nebola v konaní preukázaná\nvyššia miera negatívnych dôsledkov konania žalobcu, a to s ohľadom na závažnosť, ako aj dĺžku\nprotiprávneho konania, preto súd považoval uloženie sankcie vo výške 0,1 % z relevantného obratu\nza primeranú okolnostiam prípadu, najmä dĺžke konania a súčasne aj zodpovedajúce požiadavke\ngenerálnej prevencie.\n13. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6Sžhk/1/2017\nzo dňa 20. 03. 2019 (ďalej len „prvý rozsudok kasačného súdu“) došlo k zrušeniu prvého rozsudku\nkrajského súdu a vráteniu veci na ďalšie konanie. V odôvodnení najvyšší súd konštatoval, že sa v plnom\nrozsahu stotožňuje s právnym názorom krajského súdu čo do právneho posúdenia skutku spáchaného\nžalobcom, avšak odchyľuje sa od jeho posúdenia neprimeranosti výšky uloženej pokuty. Najvyšší súd\nupriamil pozornosť na skutočnosť, že dohody obmedzujúce hospodársku súťaž (kartelové dohody)\npatria k základným a najnebezpečnejším formám protisúťažného konania, ktoré sú v prípade odhalenia\nprísne postihované. V danom prípade preto podľa najvyššieho súdu nedošlo k situácii, kedy by mohlo\ndôjsť voči žalobcovi k uplatneniu „Programu zhovievavosti“, pretože žalobca neprispel svojou vlastnou\niniciatívou k odhaleniu alebo preukázaniu dohody obmedzujúcej súťaž. Za účasť v kartelovej dohode mu\nbola uložená pokuta, ktorá zohľadňovala poľahčujúce okolnosti, ktoré žalovaný vo svojom rozhodnutí\n\nvymenoval a na ktoré poukázal aj krajský súd, a to v dolnej hranici zákonom určeného rozpätia. Najvyšší\nsúd prijal záver, že neboli splnené predpoklady na zníženie pokuty uloženej na dolnej hranici zákonom\nurčeného rozsahu v takom výraznom rozsahu, ako to učinil krajský súd, a to pod 50 % hranicou uloženej\npokuty. Súčasne najvyšší súd poukázal na skutočnosť, že žalobca v podanej žalobe okrem námietky\nsmerujúcej k neprimerane vysokej pokute, namietal aj nesprávne zistenie skutkového stavu žalovaným,\nktorý konanie žalobcu vyhodnotil ako účasť na dohode podnikateľov obmedzujúcej hospodársku súťaž,\npričom však krajský súd vo výrokovej časti svojho rozsudku nerozhodol o námietke žalobcu smerujúcej\nvoči nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, rozhodol len o výške určenej pokuty. Pre ďalšie konanie\nnajvyšší súd krajskému súdu uviedol, že krajský súd má opätovne rozhodnúť s poukazom na judikát\nuverejnený pod č. 49 Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 6/2018,\npodrobne sa zaoberajúci ukladaním pokút v súvislosti s aplikáciou „Programu zhovievavosti“, týkajúci\nsa obdobnej veci ako aj o žalobe v časti námietky žalobcu smerujúcej proti nesprávnemu právnemu\nposúdeniu veci, t. j. voči I. výroku napadnutého rozhodnutia.\nVI.\n2. rozsudok krajského súdu a kasačného súdu\n14. Rozsudkom krajského súdu č. k. 1S/93/2019-296 zo dňa 24. 06. 2021 (ďalej len „druhý rozsudok\nkrajského súdu“) bolo rozhodnuté o zmene výrokovej časti II. prvostupňového rozhodnutia v spojení\ns napadnutým rozhodnutím tak, že žalobcovi za konanie uvedené v bode I. výrokovej časti napadnutého\nrozhodnutia bola uložená pokuta podľa § 38 ods. 1 zákona o ochrane HS vo výške 71 412 Eur (ďalej\nlen „výrok I “). Súčasne krajský súd druhým výrokom žalobu zamietol a tretím výrokom nepriznal\nžalobcovi náhradu trov konania. V odôvodnení krajský súd uviedol, že v preskúmavanej veci bolo\ndostatočne preukázané, že k protiprávnemu konaniu žalobcu nepochybne došlo, pretože žalobca bol\núčastníkom dohody, ktorá je zakázaná podľa zákona o ochrane HS. Pokutu uloženú rozhodnutiami\nprvostupňového orgánu a žalovaného krajský súd nepovažoval za primeranú a preto pristúpil k zmene\nnapadnutého rozhodnutia v časti výšky uloženej pokuty. Krajský súd ďalej uviedol, že viazaný právnym\nnázorom uvedeným v prvom rozsudku kasačného súdu, pre účely sankčného postihu, ako aj generálnej\nprevencie, s prihliadnutím na nesplnenie podmienok pre aplikáciu \"Leniency programme\", pristúpil k\nzmene určenia výšky pokuty tak, že túto nemohol priznať v čiastke nižšej ako 50% pokuty uloženej\nsprávnym orgánom. Suma 71 412 eur predstavuje podľa krajského súdu 50% sumy vyrubenej orgánom\nverejnej správy, zohľadňuje všetky okolnosti daného prípadu a javí sa ako dostatočne vysoká, spôsobilá\nodradiť žalobcu v budúcnosti od podobných praktík pri zohľadnení skutočnosti, že konanie žalobcu je\nkvalifikované ako jedna z najnebezpečnejších foriem protisúťažného konania, ktoré je potrebné prísne\npostihnúť. Žalobca v konaní nepreukázal, že by uloženie predmetnej pokuty malo pre neho likvidačný\ncharakter.\n10. Rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“)\nsp. zn. 4Shk/1/2021 zo dňa 31. 01. 2024 (ďalej len „druhý rozsudok kasačného súdu“) došlo k zrušeniu\ndruhého rozsudku krajského súdu v časti prvého výroku a v časti tretieho výroku a k vráteniu veci\nSprávnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. V odôvodnení kasačný súd uviedol, že krajský súd\nnielenže neodôvodnil, prečo pokutu znížil (o 50% pôvodnej sumy), ale – naopak – fakticky potvrdil, že\njej výšku orgány verejnej správy určili správne. K presvedčivosti moderácie pokuty v uvedenom rozsahu\n(50%) podľa najvyššieho správneho súdu neprispieva ani to, že z prvého rozsudku kasačného súdu\nvyplýva požiadavka prísneho potrestania subjektov participujúcich na protisúťažnom konaní. Napriek\ntomu však krajský súd vo svojom rozsudku neposkytuje žiadne vyčerpávajúce odôvodnenie, prečo\nv prípade žalobcu pristúpil k zníženiu pokuty, ktorá – podľa vlastného znenia rozsudku – mala byť\nžalovaným v administratívnom konaní určená správne, resp. tomuto určeniu pokuty orgánmi verejnej\nsprávy krajský súd v odôvodnení nič nevytkol. Rovnako podľa najvyššieho správneho súdu z druhého\nrozsudku krajského súdu nevyplýva, prečo krajský súd aplikoval vo veci koeficient zníženia práve o\n50% (oproti pôvodnej sume pokuty). Najvyšší správny súd upriamil pozornosť na skutočnosť, že v\nzmysle § 198 ods. 1 písm. a) SSP je zákonným predpokladom pre uplatnenie sankčnej moderácie\nsprávnym súdom to, že táto sa realizuje na základe „ním vykonaného dokazovania“, ako aj to, že\nsankcia uložená orgánom verejnej správy „je neprimeraná povahe skutku“ alebo by „mala pre žalobcu\nlikvidačný charakter“. Z druhého rozsudku krajského súdu preto podľa najvyššieho správneho súdu\nnevyplýva, či, resp. aké dokazovanie vo veci uskutočnil, ako ani tvrdenie správneho súdu o tom, že by\norgánom verejnej správy uložená pokuta v pôvodnej výške mala byť neprimeraná, príp. že by mala na\nžalobcu likvidačný charakter. Sankčná moderácia by preto podľa najvyššieho správneho súdu mala byť\n\nuplatňovaná obozretne, a to práve vzhľadom na to, že sa ňou fakticky vstupuje do správneho uváženia,\nktorým disponujú orgány verejnej správy, a ktoré má inak relatívne obmedzenú možnosť súdneho\nprieskumu. Aj preto sú zákonné limity sankčnej moderácie viazané na súdom vykonané dokazovanie\na jej predpoklady sú vymedzené zákonnými kategóriami ako „neprimeranosť“ a „likvidačný charakter“.\nRiadne a najmä presvedčivé odôvodnenie toho, že aspoň jedna z týchto skutočností vo veci nastala,\nresp. bola identifikovaná, pritom zaťažuje súd, ktorý sankčnú moderáciu uplatňuje. Podľa najvyššieho\nsprávneho súdu sa má správny súd\nv rámci ďalšieho konania najmä podrobne a výslovne\nvysporiadať s tým, či sú vo veci splnené zákonné podmienky pre moderáciu pokuty (§ 198 ods. 1 písm. a)\nSSP), má ozrejmiť, aké dôkazy vykonal, odôvodní neprimeranosť, príp. likvidačný charakter pokuty, ktorú\nžalobcovi uložili orgány verejnej správy (ak dospeje k záveru, že táto taká je), uvedie, na základe čoho\ndospel k záveru o neprimeranosti, príp. likvidačnej povahe pokuty, výslovne vymedzí a opíše okolnosti,\nna základe ktorých pristúpi k prípadnej moderácii pokuty a vyčerpávajúco odôvodní, prečo pristúpil k\nmoderácii v konkrétnom rozsahu (ak sankčnú moderáciu uplatní).\nVII.\nRelevantná právna úprava\n15. Podľa § 3 ods. 1 zákona o ochrane HS obmedzovanie súťaže je každé obmedzenie voľnosti\nkonania podnikateľa na relevantnom trhu, najmä vylučovanie existujúcich alebo možných súťažných\naktivít, skutočné alebo možné zníženie rozsahu konkurenčnej aktivity alebo skresľovanie konkurenčných\npodmienok.\n16. Podľa § 4 ods. 1 zákona o ochrane HS dohoda a zosúladený postup podnikateľov, ako aj rozhodnutie\nzdruženia podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo môžu mať za následok obmedzovanie súťaže (ďalej\nlen „dohoda obmedzujúca súťaž“), sú zakázané, ak tento zákon neustanovuje inak.\n17. Podľa § 4 ods. 2 zákona o ochrane HS na účely tohto zákona a) dohoda podnikateľov je každý\nústny alebo písomný súhlasný prejav vôle jej účastníkov, ako aj iný súhlasný prejav vôle vyvodený z\nich konania, b) zosúladený postup podnikateľov je koordinácia správania podnikateľov, ktorá nenapĺňa\nznaky dohody podnikateľov podľa písmena a) a ktorú nemožno označiť ako prirodzené nasledovanie\nsprávania iného podnikateľa, c) rozhodnutie združenia podnikateľov je právny akt orgánu združenia, ako\naj odporúčanie orgánu združenia.\n18. Podľa § 4 ods. 3 písm. a) zákona o ochrane HS zakázaná je najmä dohoda obmedzujúca súťaž,\nktorá obsahuje priame alebo nepriame určenie cien tovaru alebo iných obchodných podmienok\n19. Podľa § 25 ods. 3 písm. a) zákona o ochrane HS účastníkom konania v prípade dohody obmedzujúcej\nsúťaž sú účastníci tejto dohody obmedzujúcej súťaž.\n20. Podľa § 38 ods. 1 zákona o ochrane HS Úrad za porušenie ustanovení § 4 ods. 1, § 8 ods. 6, §\n10 ods. 9, § 25 ods. 4 a § 29 ods. 5 uloží pokutu podnikateľovi do 10 % z obratu podľa § 10 ods. 3 za\npredchádzajúce uzavreté účtovné obdobie a podnikateľovi, ktorý za predchádzajúce uzavreté účtovné\nobdobie dosiahol obrat do 330 eur alebo ktorý nemal žiadny obrat, alebo podnikateľovi, ktorého obrat\nnemožno vyčísliť, pokutu do 330 000 eur.\n21. Podľa § 38 ods. 9 zákona o ochrane HS úrad pri ukladaní pokuty posudzuje závažnosť a dĺžku trvania\nporušovania ustanovení tohto zákona, porušovania ustanovení osobitného predpisu alebo porušovania\npodmienky, povinnosti alebo záväzku uloženého rozhodnutím úradu. Úrad pri posudzovaní závažnosti\nporušovania berie do úvahy jeho povahu, skutočný dopad na trh a tam, kde je to účelné, veľkosť\nrelevantného trhu. Okrem týchto kritérií úrad pri ukladaní pokuty berie do úvahy aj iné skutočnosti, najmä\nopakované porušovanie tým istým podnikateľom, odmietnutie podnikateľa spolupracovať s úradom,\npostavenie podnikateľa ako vodcu alebo iniciátora porušovania, získanie majetkového prospechu v\ndôsledku porušovania alebo neplnenia dohody obmedzujúcej súťaž v praxi.\n22. Podľa § 198 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v relevantnom\nznení (ďalej len „SSP“) správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na\nnávrh žalobcu rozsudkom zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení\n\nnevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by\nmala pre žalobcu likvidačný charakter.\n23. Podľa § 198 ods. 2 SSP správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa\nosobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy.\n24. Podľa § 491 ods. 1 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\n25. Podľa § 491 ods. 2 SSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo\ndňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli\nv neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.\n26. Podľa § 250i ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom ku dňu 30.\n06. 2016 (ďalej len „OSP“) ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej\nprávnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods.\n1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým\nstavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu,\nopätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti\ndruhej hlavy.\n27. Podľa § 250j ods. 5 OSP vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 môže súd rozhodnúť rozsudkom o\nnáhrade škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak na základe vykonaného dokazovania\ndospel k záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako\nrozhodol správny orgán. Rozsudok súdu nahrádza rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v\nakom je rozsudkom súdu rozhodnutie správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo\nvýroku rozsudku, pričom súd dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov, ktoré\nvznikli v konaní pred správnym orgánom.\nVIII.\nPosúdenie veci správnym súdom\n28. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 1. júna\n2023 vykonávať svoju činnosť správny súd, na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej\nagende vo všetkých veciach z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu\nv Nitre. V súlade s Rozvrhom práce správneho súdu na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od\n01.07.2025, bola vec pridelená náhodným výberom na prejednanie a rozhodnutie do novovzniknutého\nsenátu a registra 10S správneho súdu.\n29. Na účel prejednania žaloby nariadil správny súd na deň 14. 11. 2025 pojednávanie, ktoré bolo po\njeho vykonaní za účasti zástupcov obidvoch účastníkov konania odročené podľa § 115 SSP na deň\n16.01.2026 z dôvodu potreby podrobného oboznámenia sa s rozhodnutiami súdov týkajúcich sa zmeny\nsankcie u ostatných účastníkov administratívneho konania, (t. j. ďalších podnikateľov), o ktorých bolo\nspoločne so žalobcom v jednom konaní rozhodované v napadnutom rozhodnutí. Dňa 16. 01. 2026 súd\npokračoval v pojednávaní vykonaním dokazovania, po ktorom za účasti zástupcov obidvoch účastníkov\nkonania rozhodol o žalobe vyhlásením rozsudku. So zreteľom na dátum nápadu žaloby správny súd\nv súlade s § 493e SSP konal a rozhodoval vo veci podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku v\nznení účinnom k 30. júnu 2023.\n30. Správny súd úvodom poznamenáva, že o prejednávanej veci rozhodoval za stavu, kedy v doterajšom\nkonaní došlo na základe prvého rozsudku kasačného súdu k zrušeniu prvého rozsudku krajského súdu\na následne na základe druhého rozsudku kasačného súdu došlo k zrušeniu druhého rozsudku krajského\nsúdu, ktorým bolo naposledy rozhodnuté o žalobe zo dňa 20.05.2015; správny súd je teda v zmysle §\n469 SSP viazaný vysloveným právnym názorom kasačného súdu v druhom rozsudku kasačného súdu,\nv prvom rozsudku kasačného súdu a zároveň sa oboznámil a prihliadal na právoplatné rozhodnutia\n\nsúdov týkajúce sa ďalších podnikateľov, o ktorých pokutách bolo rozhodované spoločne v napadnutom\nrozhodnutí.\n31. Súčasne správny súd uvádza, že po vrátení veci na ďalšie konanie zo strany najvyššieho správneho\nsúdu už nerozhodoval o správnej žalobe v kontexte žalobných námietok týkajúcich sa nesprávne\na nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, ktorými žalobca spochybňoval svoju účasť na\ndohode o priamom alebo nepriamom určení ceny tovarov prostredníctvom zavedenia manipulačného\npoplatku vo výške 1 Euro. Správny súd tak konal z dôvodu, že táto otázka bola ustálená druhým\nrozsudkom krajského súdu, ktorý žalobu v tejto časti zamietol, pričom tento výrok nebol napadnutý\nkasačnou sťažnosťou. V ďalšom konaní sa preto správny súd zameral na zostávajúcu časť žalobných\nbodov týkajúcich sa otázky primeranosti žalobcovi uloženej pokuty a s tým súvisiacej otázky splnenia\nzákonných podmienok pre jej prípadnú moderáciu.\n32. Podstata zostávajúcej časti žalobných bodov sa týkala námietok žalobcu voči výške uloženej pokuty,\nktorú žalobca považoval za neprimeranú a uloženú v rozpore so zásadou proporcionality, kedy žalobca\nv prvom rade poukazoval na osobitosť jeho konania, kedy poplatok z jeho strany zavedený nebol, o jeho\núčtovaní zákazníkov neinformoval a rozhodnutie o nezavedení poplatku prijal bez ohľadu na vonkajšie\nfaktory.\n33. Za účelom posúdenia otázky primeranosti uloženej pokuty žalobcovi napadnutým rozhodnutím\nsprávny súd na pojednávaní dňa 16. 01. 2026 vykonal v súlade s § 198 ods. 1 SSP dokazovanie,\nv rámci ktorého sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu a so stavom súdnych konaní u ďalších\npodnikateľov a zároveň sa v prípade tých, u ktorých bolo konanie právoplatne skončené, oboznámil aj\ns konečnou výškou uloženej sankcie na základe moderačného oprávnenia súdu. Správny súd pri tejto\npríležitosti považoval za potrebné uviesť, že postup podľa § 198 ods. 1 SSP uskutočnil bez ohľadu na\nto, či žalobca aplikáciu inštitútu sankčnej moderácie vo svojej žalobe zo dňa 18. 05. 2015 (t. j. pred\núčinnosťou SSP) navrhol alebo nie, pretože v danom prípade postupoval prostredníctvom prechodných\nustanovení podľa § 491 ods. 2 SSP, kedy aplikoval aj ustanovenia § 250j ods. 5 OSP, podľa ktorých\nsprávny súd môže o uložení sankcie rozhodnúť inak, ako rozhodol správny orgán, aj bez návrhu žalobcu.\nSprávny súd tak učinil aj s poukazom na znenie dôvodovej správy k prechodným ustanoveniam § 491\nSSP, ktorá uvádza: „Predkladateľ pamätá i na situácie, kedy by nová právna úprava zhoršila postavenie\nžalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. Na administratívne trestanie sa vždy použije tá\nprávna úprava, ktorá je pre páchateľa priaznivejšia.“ (Dôvodová správa č. 162/2015 Ds, Vládny návrh\nzákona Správny súdny poriadok). Pri strete dvoch procesných predpisov, SSP a OSP, preto správny súd\naplikoval pre žalobcu priaznivejšie procesné ustanovenia § 250j OSP.\n34. Na základe vykonaného dokazovania bolo správnym súdom zistené, že u ďalšieho podnikateľa\nASBIS SK bolo súdne konanie o preskúmanie napadnutého rozhodnutia právoplatne skončené\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžh/2/2016 zo dňa 23. 11. 2017 (ďalej\nlen „rozsudok NSSR ASBIS“), ktorým došlo k zmene výšky sankcie (pokuty) uloženej prvostupňovým\nv spojení s napadnutým rozhodnutím z pôvodnej výšky 2 062 857 Eur na konečnú výšku sumy uloženej\npokuty 1 031 428 Eur. Táto zmena predstavuje 50 % sumy vyrubenej správnym orgánom a podľa § 38\nods. 1 zákona o HS ide o výšku sankcie 0,5 % z relevantného obratu tohto podnikateľa.\n35. Dokazovaním bolo u ďalšieho podnikateľa eD´system Slovakia zistené, že súdne konanie\no preskúmanie napadnutého rozhodnutia bolo právoplatne skončené rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 8Sžhk/1/2016 zo dňa 26. 10. 2017 (ďalej aj ako „rozsudok NSSR eD\n´system“), ktorým došlo k zmene výšky sankcie (pokuty) uloženej prvostupňovým rozhodnutím v spojení\ns napadnutým rozhodnutím z pôvodnej výšky 1 246 621 Eur (1 % z relevantného obratu)na 124 662,10\nEur, čo predstavuje 0,1 % z relevantného obratu a 10 % z pôvodne uloženej pokuty žalovaným.\n36. V súvislosti s ďalším podnikateľom ABC Data z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v danej veci\nnebolo konanie doposiaľ právoplatne skončené a nachádza sa v štádiu po zrušení rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave sp. zn. 5S/134/2015-170 zo dňa 29. 11. 2016, ktorým krajský súd žalobu zamietol,\na vrátení veci na ďalšie konanie rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžhk/1/2017\nzo dňa 30. 04. 2019. Najvyšší súd v danej veci konštatoval nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov\nv rozsudku krajského súdu, ktorý sa mal argumentačne prikloniť na stranu žalovaného ako jedného\nz účastníkov konania.\n\n37. U posledného podnikateľa AT Computer bolo na podklade dokazovania zistené, že konanie nebolo\ndoposiaľ právoplatne skončené a vec sa nachádza v štádiu po zrušení rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 1S/45/2019-520 zo dňa 03. 02. 2022 - ktorým bola zmenená výška sankcie uložená\nnapadnutým rozhodnutím z pôvodnej 582 641 Eur na novú výšku\n291 320 Eur, a vrátení veci\nna ďalšie konanie - rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Shk/2/2023\nzo dňa 25. 09. 2024. Najvyšší správny súd konštatoval, že správny súd vo výroku nerozhodol o celom\npredmete konania, kedže rozhodol len v časti týkajúcej sa navrhovanej sankčnej moderácie a vo vzťahu\nk výroku o treste/sankcii, pričom nerozhodol o námietkach žalobkyne proti výroku o vine a súčasne\nkonštatoval absenciu akéhokoľvek odôvodnenia v rozsudku správneho súdu vzťahu k otázke, prečo súd\npovažoval žalovaným uloženú sankciu (s prihliadnutím na § 38 ods. 1 a 9 zákona o ochrane HS v znení\núčinnom do 30. júna 2014) za neprimeranú.\n38. Správny súd pri posudzovaní prípustnosti otázky moderácie pokuty v súvislosti s protisúťažným\nkonaním žalobcu viazaný právnym názorom druhého rozsudku kasačného súdu zobral na zreteľ aj\nzávery prvého rozsudku kasačného súdu, ale súčasne aj závery z uvádzaného rozsudku NSSR ASBIS\n(uverejneného pod č. 49 Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 6/2018 ),\nv ktorom boli posudzované napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím v súvislosti\ns konaním podnikateľa ASBIS SK.\n39. Zo znení týchto rozsudkov je zrejmé, že sú založené na totožnej argumentácii, keďže neskoršie\nvydaný prvý rozsudok kasačného súdu argumentačne nadviazal na skorší rozsudok NSSR ASBIS.\nV obdivoch rozsudkoch najvyšší súd vyhodnotil konanie žalobcu, ako aj spoločnosti ASBIS SK, ako veľmi\nzávažné. Zároveň najvyšší súd konštatoval, že žalovaný pri žalobcovi prihliadal na zistené poľahčujúce\nokolnosti, čo malo vplyv na určenie výšky uloženej pokuty a dodal, že neboli splnené predpoklady na\nzníženie pokuty uloženej na dolnej hranici zákonom určeného rozsahu, a to pod 50 % hranicou uloženej\npokuty, pretože k výraznému znižovaniu ukladaných pokút za protisúťažné konanie môže dochádzať len\npri aplikácii „Programu zhovievavosti“ (tzv. Leniency Programme).\n40. Ako už bolo uvedené, rozsudkom NSSR ASBIS došlo aplikáciou § 250j ods. 5 OSP u podnikateľa\nASBIS SK k zníženiu pokuty o 50 % na konečnú výšku 1.031.428 Eur, oproti pokute vo výške 2.062 857,Eur uloženej napadnutým rozhodnutím. Takto uložená pokuta podľa najvyššieho súdu zohľadňuje všetky\nokolnosti daného prípadu a javí sa ako dostatočne vysoká a spôsobilá odradiť ASBIS SK v budúcnosti od\npodobných praktík. V porovnaní so žalobcom je ale zrejmé, že v konečnom dôsledku bola podnikateľovi\nASBIS SK uložená sankcia vo výške 0,50 % sumy z jeho relevantného obratu oproti sadzbe 1 %\nz relevantného obratu žalobcu, ktorá mu bola uložená napadnutým rozhodnutím. Rozsudkom NSSR\nASBIS bola teda podnikateľovi ASBIS SK v percentuálnom pomere na relevantný obrat uložená nižšia\nsankcia (0,5 %) oproti sankcii uloženej žalobcovi napadnutým rozhodnutím v konečnej výške 0,7 %\nz relevantného obratu (t. j. základná vo výške 1% znížená o 30 %), ktorého konanie bolo navyše\nako jediné hodnotené ako nižšej závažnosti, keďže žalobca neuplatnil v praxi posudzovanú dohodu\na neúčtoval manipulačný poplatok.\n41. V súvislosti s ustálenou otázkou, že konanie žalobcu a ASBIS SK je protiprávnym konaním,\nbol ale aj správnym súdom identifikovaný a zohľadnený rozdiel v závažnosti konania medzi týmito\nsubjektami. Spoločnosť ASBIS SK manipulačný poplatok zaviedla ako prvá od 05.03.2013 a prestala ho\núčtovať dňa 15. 04. 2013, kedy prestala získavať prospech z uzatvorenia dohody, ktorého výška podľa\nodhadu žalovaného dosiahla sumu 5000,- Eur. Žalobca manipulačný poplatok plánoval zaviesť ku dňu\n12.03.2013 a na toto zavedenie sa v rámci svojej štruktúry podniku aj pripravoval, nakoniec sa ale dňa\n18.03.2013 definitívne rozhodol, že poplatok nezavedie (nebude účtovať), čím z jeho strany nedošlo\nk realizácii dohody a tým ani k získavaniu profitu z takejto realizácie.\n42. Z napadnutého rozhodnutia (str. 64) ako aj z prvostupňového rozhodnutia (str. 53) pritom vyplýva,\nže rozdielnosť konania žalobcu (poľahčujúce okolnosti) oproti ďalším podnikateľom bolo zo strany\nžalovaného zohľadnené vo výške sadzby sankcie, ktorá ako už bolo uvedené správnym súdom\npredstavovala po znížení o 30 % hodnotu 0,70 % z relevantného obratu oproti sadzbe 1% z relevantného\nobratu, ktorá bola uložená ďalším podnikateľom v rámci rozpätia sankcie podľa § 38 ods. 1 zákona o HS.\n\n43. Správny súd preto nevidel dôvod na to, aby poľahčujúce okolnosti žalobcovho protiprávneho\nkonania, ktoré boli zohľadnené žalovaným, neboli obdobne zohľadnené správnym súdom a premietnuté\ndo zníženia sadzby sankcie a tiež, aby takéto zníženie sankcie korešpondovalo so znížením sankcií\nu podnikateľov ASBIS SK a eD´ system Slovakia, ktorým sankcie znížil najvyšší súd. Z tohto\ndôvodu správny súd považoval výšku percentuálnej sadzby pokuty uloženej žalobcovi napadnutým\nrozhodnutím, ktorá je vyššia oproti uloženým sankciám ďalším podnikateľom ASBIS a eD´ system\nSlovakia, za neprimeranú.\n44. Na základe konštatovania o neprimeranej pokute uloženej žalobcovi napadnutým rozhodnutím,\nsúd pristúpil k aplikácii moderačného práva za účelom zmeny výšky uloženej pokuty. Pri zmene výšky\nuloženej pokuty správny súd rešpektoval závery prvého zrušujúceho rozsudku kasačného súdu, ktorým\nje správny súd v danej veci viazaný a ktorými najvyšší súd prebral predchádzajúcu argumentáciu\nrozsudku NSSR ASBIS. Závery týchto rozsudkov si súd osvojil a uprednostnil ich pred závermi rozsudku\nNSSR eD´system, ktorým došlo k zmene uloženej pokuty z výšky 1 % na konečnú výšku 0,1 %\nz relevantného obratu. Práve takéto zníženie pokút bolo prvým zrušujúcim rozsudkom kasačného súdu\na rozsudkom NSSR ASBIS označené ako neprípustné.\n45. Správny súd ale zároveň nepovažoval za primerané, aby žalobcovi bola uložená pokuta len vo výške\n50 % z pokuty, ktorú pôvodne uložil žalovaný. Týmto postupom by u žalobcu a u ASBIS došlo k uloženiu\nrovnakej sadzby pokuty (0,50 % z obratu), čím by neboli u žalobcu zohľadnené poľahčujúce okolnosti,\nktoré vo svojich rozhodnutiach zohľadnil aj samotný žalovaný. Takto uložená pokuta by nemohla byť\nzároveň považovaná za primeranú a spravodlivú ani voči pokute, ktorá bola uložená účastníkovi konania\neD´system Slovakia vo výške sadzby 0,1 % z relevantného obratu, i keď túto správny súd považuje\nza uloženú v protiklade so závermi prvého zrušujúceho rozsudku kasačného súdu a rozsudku NSSR\nASBIS.\n46. Samotnú pokutu, uloženú žalobcovi orgánmi verejnej správy, považoval správny súd za uloženú\nv súlade so zásadami ukladania sankcií podľa § 38 ods. 1 zákona o HS. V danom prípade bolo\nprihliadnuté na vysokú závažnosť konania ďalších podnikateľov a žalobcu, boli zohľadnené špecifiká\nrelevantného trhu, pre ktorý je typická nízka marža, vzhľadom na obraty dosiahnuté predajom tovarov,\nako aj na skutočnosť, že cenová súťaž nebola medzi podnikateľmi úplne vylúčená. Obdobne sa správny\nsúd stotožnil so závermi žalovaného týkajúcich sa zohľadnenia poľahčujúcich okolností u žalobcu, ktorý\ndohodu nerealizoval v praxi. Správny súd si preto osvojil závery žalovaného a považuje ich za východisko\npre následné uplatnenie moderačného práva súdu podľa § 198 písm. a) SSP.\n47. Na základe vykonaného dokazovania a konštatovania správneho súdu o neprimeranosti uloženej\npokuty žalobcovi oproti konečným pokutám, ktoré boli uložené ASBIS SK a eD´system Slovakia (bod 45),\nsprávny súd prijal záver, že boli naplnené podmienky pre moderáciu pokuty podľa § 198 písm. a) SSP.\n48. Správny súd preto zmenil výšku uloženej sankcie žalovaným tak, že túto najskôr uložil v rámci\nzákonnom stanoveného sankčného rozpätia podľa § 38 ods. 1 zákona č.136/2001 Z. z. o ochrane HS\nv znení účinnom do 30.06.2014 vo výške 0,50 % z celkovej sumy relevantného obratu 20 399 395 Eur,\nktorá prestavuje sumu 101 996,97 Eur . Následne správny súd takto uloženú sankciu, obdobne ako\nprvostupňový orgán, na základe existencie uvádzaných poľahčujúcich okolností u žalobcu (bod 41) znížil\no 30 % na výslednú sumu 71 397,88 Eur, čo vo výsledku predstavuje sadzbu pokuty vo výške 0,35 %\nz relevantného obratu žalobcu. Výšku takto uloženej pokuty správny súd nepovažoval za likvidačnú,\na to vzhľadom na relevantný obrat žalobcu v danom období a tiež vzhľadom na skutočnosť, že žalobca\nhrozbu likvidácie nijak bližšie nešpecifikoval a ani nepreukázal príslušnými dôkazmi.\n49. Súhrnom uvedených skutočností a záverov preto správny súd rozhodol podľa § 198 ods. 1 písm. a)\nSSP o zmene výšky pokuty uloženej napadnutým rozhodnutím a prvostupňovým rozhodnutím tak, ako\nje uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.\n50. Správny súd výrokom o trovách konania rozhodol zároveň aj o trovách kasačného konania, keďže\nvychádzajúc z § 167 ods. 1 SSP bolo potrebné zohľadňovať zásady aplikovateľné pri rozhodovaní\no trovách konania, medzi ktoré primárne patrí zásada úspechu vo veci, kedy sa berie do úvahy celkový\n(t. j. konečný) úspech dotknutých subjektov a nie čiastkové úspechy v jednotlivých ,,štádiách“ resp.\n\ndruhoch konaní (t.j. osobitne v kasačnom konaní a osobitne v konaní pred správnym súdom). (obdobne\naj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Stk/17/2022 zo dňa 27. 9. 2023,)\n51. S poukazom na uvedené zásady preto správny súd o trovách konania rozhodol tak, že čiastočne\núspešnému žalobcovi, u ktorého došlo k uplatneniu moderačného práva súdu týmto rozsudkom,\na čiastočne úspešnému žalovanému, kedy došlo druhým rozsudkom krajského súdu k zamietnutiu\nžaloby žalobcu v časti konštatovania účasti žalobcu na protisúťažnom konaní, právo na náhradu trov\nkonania nepriznal žiadnemu z účastníkov konania.\n52. Rozsudok prijal senátu správneho súdu v pomere 3:0\nPoučenie:\n2 6S/24/2024\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP),\na to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť\n(§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno\nmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "cbafc926-9d1e-4f8a-8a1e-51519e7bd5bc:285ada85-7bab-4cbc-a7e5-712802cd49ee", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:1019200317.1", "spisova_znacka": "8Shk/2/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Shk/2/2023 z 25. 9. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-09-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:1019200317.1"}, {"guid": "d9f24620-9ab9-449a-8573-6fe752f0ddbe:a28fe9a7-4ff8-45d2-9322-79cd58234c78", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:7020200868.1", "spisova_znacka": "5Stk/17/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Stk/17/2022 z 27. 9. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-09-27", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:7020200868.1"}], "citovane_v": []}