{"guid": "9eeb0f98-4af9-42e6-b68e-1eacf115235d:8b03407d-322b-48fa-91ae-7ac0dc8e488c", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200564.2", "spisova_znacka": "BA-6S/78/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/78/2021 z 5. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 5. júna 2026, sp. zn. BA-6S/78/2021, ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200564.2", "identifikacne_cislo": "1021200564", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ina Šingliarová", "sudca_id": 978, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ina-singliarova-978", "datum_vydania": "2026-06-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8b03407d-322b-48fa-91ae-7ac0dc8e488c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200564.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200564.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200564.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/78/2021\n1021200564\n05. 06. 2026\nJUDr. Ina Šingliarová\nECLI:SK:SpSBA:2026:1021200564.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov\nsenátu prof. JUDr. Mateja Horvata, PhD., LLM., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobcu:\nTatranská mliekareň, a. s., Nad traťou 26, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 654 363, právne zastúpený: Mgr.\nHenrich Schindler, advokát, Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému:\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100232423/2021 zo dňa 09.02.2021, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania\n\nnepriznáva.\n\nodôvodnenie:\nI. Predmet súdneho prieskumu\n1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „žalovaný“) č. 100232423/2021 zo dňa 09.02.2021 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správne daní (daňový\nporiadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) na základe odvolania podaného:\nTatranská mliekareň, a. s. (ďalej len „daňový subjekt“ alebo „žalobca“) potvrdil rozhodnutie Úradu pre\nvybrané hospodárske subjekty (ďalej len „správca dane“) č. 101579587/2020 zo dňa 14.10.2020 (ďalej\nlen „prvostupňové rozhodnutie“).\nII. Priebeh administratívneho konania\n2. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určil daňovému\nsubjektu rozdiel v sume nadmerného odpočtu 182.068,00 eur na dani z pridanej hodnoty (DPH) za\nzdaňovacie obdobie jún 2015, keď znížil nadmerný odpočet zo sumy 257.344,13 eur na sumu 74.656,13\neur.\n3. Správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobia január až október\n2015 a december 2015, o ktorej výsledku vyhotovil Protokol č. 102083293/2019 zo dňa 04.09.2019.\nDaňová kontrola sa začala na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa 30.06.2017\ns určeným dňom začiatku kontroly na deň 01.08.2017.\n4. V zdaňovacom období jún 2015 si daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie DPH z dodávateľských\nfaktúr vyhotovených spoločnosťou POOL Trade, s. r. o., Hlavná 119, 900 27 Bernolákovo, IČO: 36 655\n082 (ďalej len „POOL Trade“), a to na základe 44 faktúr špecifikovaných na strane 4 a 5 prvostupňového\n\nrozhodnutia a ktorých predmetom bolo dodanie 44-krát po 24 ton slnečnice lúpanej, solenej, spolu\n1.056 ton. Daňový subjekt tovar predal zahraničnému odberateľovi HMJ Real Invest GmbH, Europaplatz\n2/1/1, 1 150 Wien, IČ DPH: AT68684836 (ďalej len „HMJ Real Invest“) (faktúry špecifikované na s. 6 a7\nprvostupňového rozhodnutia) ako dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004\nZ. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o DPH“).\n5. Z dôvodu nesúladu v označení tovaru požiadal správca dane o súčinnosť Štátnu veterinárnu\na potravinovú správu Slovenskej republiky, či potravina „slnečnica lúpaná, solená“ podlieha registrácii\nu orgánu úradnej kontroly potravín podľa zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách a či bol daňový\nsubjekt v zdaňovacích obdobiach registrovaný ako prevádzkovateľ, ktorý vykonáva veľkoobchodnú\nčinnosť s uvedeným tovarom. Daňový subjekt neoznámil orgánu úradnej kontroly potravín tento druh\nvykonávanej činnosti a ani predmetnú komoditu, a preto nebol registrovaný. Z ďalšieho vyjadrenia\n(Regionálna veterinárna a potravinová správa [RVPS] Dunajská Streda) vyplynulo, že jej daňový subjekt\noznámil, že neprevádzkuje, neskladuje a nemá prenajaté priestory na adrese Sklad v Blatnej na Ostrove,\nHospodárstvo Nový dvor, a že v období od januára 2015 až do súčasnosti nemá tak daňový subjekt\nako ani Sklad v Blatnej na Ostrove registráciu na žiadnu činnosť v pôsobnosti RPVS podľa zákona\no potravinách. Tiež uviedla, že distribúcia potravín podlieha registrácii. Správca dane tiež zistil, že\nspoločnosti VM-STAVSPOL, s. r. o (prepravná spoločnosť), nebolo vydané povolenie na prevádzkovanie\npriestorov skladu potravín v Blatnej na Ostrove a na žiadnu činnosť v pôsobnosti RVPS nebola\nzaregistrovaná.\n6. POOL Trade zanikla (18.09.2015) v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou DANO, s. r. o., IČO:\n36 177 725 (spoločnosť bola právnym nástupcom 140 spoločností; konateľom bola osoba z USA).\nDANO, s. r. o., zanikla (11.04.2018) v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou Eurotransfer, spol. s r. o., IČO:\n31 722 261 (konateľ: osoba z Francúzska).\n7. Správca dane dospel k záveru, že obchodné transakcie daňového subjektu boli súčasťou\nuzatvoreného reťazca dodávok medzi:\na) Speed Line Transport – LIAN ASTON TRADE – POOL Trade – daňový subjekt – HMJ Real Invest Speed Line Transport (od 01.06.2015 do 05.06.2015) a\nb) D BAR – SUKI TRADE – POOL Trade – daňový subjekt – HMJ Real Invest – D BAR (od 08.06.2015\ndo 30.06.2015).\nPrvý článok oboch reťazcov (Speed Line Transport, resp. D BAR) daňové povinnosti neodvádzal, pričom\nďalší článok reťazca (LIAN ASTON TRADE, resp. SUKI TRADE) si daň odpočítali. Následne na to\ndaňový subjekt tovar nadobudol od POOL Trade a deklaroval ho ako intrakomunitárne dodanie pre\nodberateľa HMJ Real Invest. To však reálne nenastalo, lebo tovar sa vzápätí po preprave do Gattendorfu\nvracal na Slovensko. Daňový subjekt si uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 a 51 zákona o DPH\na zároveň si uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 tohto zákona, a tak si uplatnil nadmerný odpočet.\n8. Zároveň správca dane zistil, že preprava tovaru bola realizovaná v okruhu: Okoč, areál firmy\nSOVEREIGN – sklad v Blatnej na Orave – prejazd cez Gattendorf (AT) - Okoč, areál firmy SOVEREIGN.\nPrepravu mal vykonať dopravca VM – STAVSPOL na náklady spoločnosti LIAN ASTON TRADE, kde\npri vykladaní tovaru mal byť prítomný Lászlo Kriszt (konateľ LIAN ASTON TRADE), tovar sa nakladal\nna iné nákladné vozidlo a dopravca mal vyhotoviť vážne lístky, ale bez váženia tovaru (mali slúžiť len\nna skladovú evidenciu) a vykonať prepravu z Blatnej na Orave cez Gattendorf (AT) naspäť do Okoče,\na to na náklady HMJ Real Invest (konateľ: tiež A. B.). V druhom reťazci to bolo rovnako, ale preprava\ntovaru prebehla na náklady spoločnosti SUKI TRADE (tam A. B. bol splnomocnenou osobou na konanie\npri obchodoch so slnečnicou; konateľka: C. B.).\n9. Napokon správca dane zistil, že platby boli realizované v okruhoch:\na) EURO FAKTORING (konateľ: László Kriszt) – daňový subjekt – POOL trade – LIAN ASTON TRADE\n– EURO FAKTORING, alebo\nb) EURO FAKTORING – daňový subjekt – POOL trade – SUKI TRADE – EURO FAKTORING.\nPlatby boli takto usporiadané bez ohľadu na to, aké bolo usporiadanie účastníkov obchodu. EURO\nFAKTORING nevykonávala služby faktoringu, keďže platby poukázala priamo na účet platiteľa a nie\ndodávateľovi tovaru.\n\n10. Z medzinárodnej výmeny informácií vyplynulo, že podľa rakúskej finančnej správy HMJ Real Invest\nmala sklad v Gattendorfe, ktorý bol prázdny, nepoužívaný. Spoločnosť kupovala a predávala slnečnicové\nsemienka na Slovensku, pričom mala podozrenie, že tovar od daňového subjektu bol predaný len na\npapieri (cit.: „falošná transakcia!“). Nákladné vozidlá prekročili rakúsku hranicu a prepravili tovar do\núdajného skladu, kde boli podpísané dodacie listy, CMR, ale tovar nebol vyložený. V skutočnosti sa\nvozidlá s tovarom vrátili na Slovensko. Podľa rakúskej finančnej správy určite nebol tovar skladovaný\na predaný v Rakúsku.\n11. K hodnoteniu, či daňový subjekt mohol a mal vedieť, že sa prijatím plnenia zúčastňuje reťazca\npoznačeného daňovým podvodom, uviedol, že je to spojené so zisťovaním preventívnych a kontrolných\nopatrení. Za neštandardnú označil už tú skutočnosť, že daňový subjekt ako spoločnosť etablovaná\nna trhu v oblasti výroby a obchodu s mliekom a mliečnymi výrobkami, bola rakúskou spoločnosťou HMJ\nReal Invest oslovená na dodanie komodity, ktorá nie je pre neho charakteristická. Obchodná spolupráca\ns touto spoločnosťou priamo nadväzuje na predchádzajúcu spoluprácu daňového subjektu s maďarským\nodberateľom Agrimid-System Kereskedelmi és Szolgáltato, Kft, ktorej predmetom mala byť tiež komodita\nslnečnica lúpaná, solená. Spolupráca s maďarskou spoločnosťou trvala len krátky čas (máj 2014\ndo februára 2015) a vo februári 2015 začala krátka spolupráca (do júla 2015) s rakúskou spoločnosťou.\nMaďarská, resp. rakúska daňová správa uviedla, že ide o spoločnosti vysoko rizikové, resp. že pri nich\nide o falošné transakcie. Nie je preto zrejmé, aké skutočnosti viedli daňový subjekt k tomu, že považoval\ntýchto partnerov za natoľko spoľahlivých, že s nimi vstúpil do obchodov. Overenie prostredníctvom\nsystému VIES neposkytuje informácie o dôveryhodnosti ani o doplatkoch a nedoplatkoch subjektov. Ak\ndaňový subjekt uviedol, že si preveroval subjekty v zozname dlžníkov, tak nie je zrejmé, v akom zozname\ndlžníkov, keďže ide o zahraničných a nie tuzemských odberateľov.\n12. Ďalej uviedol, že daňový subjekt prenechal prevádzkovateľovi skladu a D. E. (svojmu dodávateľovi)\nvšetku činnosť ohľadom prijímania a odosielania tovaru, čím sa pozbavil možnosti mať tovar pod svojím\ndohľadom a preveriť ho. Sklad bol vo vlastníctve inej osoby a občasná prítomnosť poverených zástupcov\nnemohla urobiť povinnostiam zadosť. Ku kontrole D. E., p. B. a D. F. uviedol, že z ich výpovedí vyplynulo,\nže išlo o kontroly len vizuálne, resp. nevedeli, či ide o slnečnicu lúpanú alebo slnečnicu lúpanú, solenú,\nresp. išlo o sporadickú prítomnosť. Poukázal aj na nesplnenie registračnej povinnosti podľa zákona\no potravinách. Daňový subjekt sa neuistil, ako bolo s tovarom naložené ďalej, či bol skutočne prepravený\ndo iného členského štátu a vyložený podľa dohodnutých podmienok. Všetku prepravu vykonával výlučne\ndopravca VM - STAVSPOL.\n13. Správca dane poukázal aj na nezrovnalosti v dôkazoch, kde nie je zrejmé, či išlo o slnečnicu lúpanú,\nktorou môže byť aj krmivo, ako bolo uvedené na príjemkách tovaru na sklad, dodacích listoch, dokladoch\nCMR, vážnych lístkoch, odberateľských faktúrach vyhotovených pre HMJ Real Invest alebo či išlo\no slnečnicu lúpanú, solenú teda potravinu, ako je uvedené na faktúrach a dodacích listoch vyhotovených\ndodávateľom POOL Trade. Daňovému subjektu nevadilo, že na dokladoch sa nachádzajú rozdielne\nnázvy tovaru. Za rozporuplné označil vyjadrenia, keď na jednej strane sa daňový subjekt vyjadril, že tovar\nbol zabalený na palete a označený etiketou, no na strane druhej aj, že tovar bol balený v big-bagoch.\nNa výzvu predloženia dôkazov o tom, kto je výrobcom predmetného tovaru, sa daňový subjekt stále\nodvolával na dokument „Product specification BRAND FOOD Sunflower kernel producer“, ktorý označil\nza certifikát, avšak neuviedol, kto tento dokument vyhotovil. Tento dokument využíval aj pri iných\nzdaňovacích obdobiach a kde bol súčasťou kontraktov s inými dodávateľmi (MEDOS, s. r. o., ABERATO\nPARTNER, s. r. o.). Tento prístup daňového subjektu, ktorý je dlhodobý obchodník s potravinami, nemá\npodľa správcu dane žiadne logické vysvetlenie.\n14. Napokon uviedol, že obchod s danou komoditou nebol pre daňový subjekt typický, obchody\nprebiehali vo vysokých objemoch, čo sa týka množstva, ako aj finančného objemu.\n15. Poukázal aj na osobu A. B., ktorý v reťazci plnení bol na strane nepriameho dodávateľa\na zároveň na strane priameho odberateľa pre daňový subjekt, o čom daňový subjekt prostredníctvom\nD. F. mal vedieť minimálne z dôvodu vykonávaného prieskumu trhu pre spoločnosť POOL Trade.\nD. F. bol od daňového subjektu pri predmetných obchodoch poverený na základe mandátnej\nzmluvy vykonávaním dohľadu nad realizáciou obchodov s dodávateľom (POOL Trade) a s rakúskym\nodberateľom a zároveň je konateľom spoločnosti DALIJA, s. r. o., spolu s G. H., ktorý je súčasne členom\npredstavenstva daňového subjektu. DALIJA mala pre POOL Trade vykonávať prieskum trhu, a tak\n\nmusela byť oboznámená s obchodnými aktivitami a záujmami spoločnosti POOL Trade; tá v danom\nčase obchodovala len so spoločnosťou LIAN ASTON TRADE, ktorej konateľom bol A. B.. Obchodnú\nspoluprácu s daňovým subjektom pritom inicioval práve A. B..\n16. V oboch reťazcoch, ktoré tvorili uzatvorený kruh, nebol preukázaný pôvod deklarovaného tovaru,\njeho výrobca, balenie tovaru a ani nebola preukázaná spotreba tovaru. Tovar nikto nereklamoval,\noverenie kvality či iné záruky kvality tovaru nikto nikdy nepožadoval. Daňový subjekt si svojho\npotenciálneho zahraničného odberateľa neobozretne preveril, resp. nezískal referencie, napríklad čím\nsa zaoberá, na akom trhu pôsobí, ako bude naložené s tovarom, platobná schopnosť, materiálne\na personálne kapacity. Nekonal tak s riadnou odbornou starostlivosťou vyžadovanou v danom odvetví.\n17. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Žalovaný\nvymedzil obsah podaného odvolania (s. 2-10), zistený skutkový stav (s. 10-31) a napokon uviedol svoje\nvlastné hodnotenie (s. 31-43).\n18. Podľa žalovaného ak sa preukáže uskutočnenie zdaniteľného obchodu, môžu orgány finančnej\nsprávy neuznať právo na odpočet len z dôvodu splnenia podmienok preukazujúcich zneužitie\npráva alebo účasť na daňovom podvode. Správca dane vykonal rozsiahle šetrenie, počas ktorého\nnepodsunul dôkaznú povinnosť daňovému subjektu, ale sám využíval prostriedky, ktorými objasňoval\nskutkový stav. Správca dane nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z faktúr\nod spoločnosti POOL Trade, pretože sa ukázalo, že sa zúčastňuje na plnení, ktoré bolo súčasťou\npodvodu, o ktorom vedel, resp. mal vedieť. Bol zapojený do reťazových transakcií so znakmi\nkaruselového podvodu. Išlo o dva obchodné reťazce. Podľa správcu dane daňový subjekt nezachoval\nurčitú mieru obozretnosti pri vstupe do obchodných vzťahov.\n19. Žalovaný zdôraznil, že daňový subjekt začal obchodovať s rakúskym odberateľom s komoditou,\nktorá nie je pre neho typická, a preto bolo namieste očakávať, že si preverí svojho odberateľa, pričom\npreverenie len prostredníctvom IČ DPH nemožno považovať za dostatočnú a primeranú opatrnosť.\nVo vzťahu k POOL Trade uviedol, že daňový subjekt sa spoľahol iba na dlhoročné vzťahy a nijako\nsa nezaujímal o pôvod tovaru, ktorým podľa jeho vyjadrenia mala byť potravinová komodita, a teda\nmusel mať záujem na garancii kvality pre svojho odberateľa. Uviedol nedostatočnú kontrolu na skladoch,\nktorú mal zabezpečovať mandatár F., p. E. ako konateľ dodávateľa a p. B. ako konateľ dopravcu.\nKontrola označenia tovaru a overenie kvality neboli vykonané, tovar bol označovaný nejednoznačne.\nAni POOL Trade bežne so slnečnicou neobchodovala. K obchodovaniu s potravinovým tovarom sa\npritom viažu povinnosti podľa zákona o potravinách; nesplnenie registrácie podľa daného zákona\nnemá mať vplyv na odpočet dane (s čím žalovaný súhlasí), avšak toto zistenie samé osebe nebolo\ndôvodom pre nepriznanie práva na odpočet. Z odôvodnenia vyplynulo, že správca dane poukázal\nna nesplnenie registračnej povinnosti pri obchodovaní s potravinárskym tovarom v kontexte so zisteniami\no spornom označení tovaru, keď si daňový subjekt obstaral slnečnicu lúpanú, solenú, ale tovar ďalej\npredával len ako slnečnicu lúpanú, a to bez špecifikácie tovaru, overenia pôvodu a ďalších parametrov,\nktoré identifikujú tovar. Tieto nepresné označenia daňový subjekt nijako nevysvetlil; vytvára to obraz o\njeho nedostatočnej obozretnosti. Daňový subjekt sa nezaujímal ani o prepravu tovaru k odberateľovi.\nPri zachovaní náležitej miery obozretnosti mal možnosť daňový subjekt zistiť, či obchodný reťazec, do\nktorého sa svojimi transakciami zapojil, je poznačený podozrením z podvodného konania.\n20. Žalovaný sa nestotožnil ani s námietkou o nesprávnom hodnotení skutkového stavu, keď daňový\nsubjekt neposkytol žiadne dôkazy, ktoré by preukázali správnosť a opodstatnenosť jeho konania v danej\nveci. Námietku o možnosti zameniteľnosti tovaru dokumentom, ktorý preukazuje špecifikáciu tovaru,\nvyhodnotil ako neopodstatnenú. Je síce internou záležitosťou daňového subjektu ako tovar uvedie\nvo svojom informačnom systéme, pokiaľ chce byť však úspešný v uplatnení práva na odpočet, jeho\nprvoradou povinnosťou je preukázať, čo konkrétne bolo predmetom zdaniteľného obchodu a odstrániť\nv tomto smere pochybnosti. Nestotožnil sa s námietkou o dokazovaní v neprospech daňového subjektu\nargumentujúc tým, že správca dane uviedol všetky podstatné skutočnosti a zistenia. Opätovne zdôraznil,\nže daňový subjekt mal k obchodom pristupovať s potrebnou obozretnosťou. Napokon sa nestotožnil\nani s ďalšími námietkami daňového subjektu, keď neboli špecifikované konkrétne dôkazy, výsluchy\nnavrhnutých osôb neboli navrhnuté počas daňového ani vyrubovacieho konania, resp. neboli tieto\nosoby v žiadnom z vyjadrení daňového subjektu, správca dane sa nezaoberal momentom nadobudnutia\n\nvlastníckeho práva, keď nespochybnil formálne preukázanie vzniku daňovej povinnosti, ale účasť\nna daňovom podvode.\nIII. Správna žaloba\n21. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 23.04.2021 domáhal preskúmania napadnutého\nrozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane označujúc ich za\nnezákonné, a navrhol ich zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie, a to s poukazom na § 191 ods. 1 písm.\nc), d), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„SSP“), t. j. z dôvodu, že\ni. vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,\nii. je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,\niii. zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,\niv. došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať\nza následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.\n22. Namietal, že z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, aké ustanovenia zákona mal žalobca porušiť\na ak ich porušil, absentuje uvedenie všetkých zistených skutočností, z ktorých by malo byť takéto\nporušenie zrejmé vrátane preukázania súvislosti medzi konaním žalobcu a porušením predmetných\nustanovení zákona. Vykonaným dokazovaním totiž bol preukázaný moment vzniku daňovej povinnosti,\na teda naplnenie hmotnoprávnych podmienok na uznanie nároku na odpočet nielen po formálnej,\nale aj po materiálnej stránke. Žalovaný tu neprihliadal na žalobcom opakovane namietané skutočnosti\ns poukazom na príslušné znenie zákona o DPH, ktoré žalovaný vôbec neaplikoval na zistený skutkový\nstav.\n23. Žalobca poukazoval na nedostatočne zistený skutkový stav veci, keď žalovaný v rozpore s daňovým\nporiadkom tieto pochybnosti neodstránil a použil ako skutočnosti v neprospech žalobcu. Žalovaný\ntak neprimerane zaťažil žalobcu dôkazným bremenom a neprihliadal na ustálenú rozhodovaciu prax\nNajvyššieho súdu SR ako i Súdneho dvora EÚ. Žalobca si odberateľa riadne a v rámci jemu dostupných\nzákonných prostriedkov preveril, tovar dodal (potvrdené svedeckými výpoveďami, odpoveďou NDS\nna dožiadanie, zaplatením tovaru, CMR dokladmi, vyhláseniami o naložení tovaru). Žalobca naplnil\nhmotnoprávne podmienky, čo bolo preukázané dodaním predmetného tovaru, ako aj vznikom daňovej\npovinnosti.\n24. Pri nekalom konaní je povinnosťou správneho orgánu preukázať, či daňový subjekt mal alebo mohol\nvedieť, že plnenie je súčasťou podvodného konania. Žalovaný však vychádzal výlučne z domnienok\na pochybností, ktoré vznikli v dôsledku nedostatočne vykonaného dokazovania a nesprávneho vedenia\ndokazovania, keďže žalovaný neprihliadol na všetko, čo vyšlo najavo a nevyhodnotil všetky získané\ndôsledky vo vzájomných súvislostiach.\n25. Žalovaný na skutočnosti svedčiace v prospech žalobcu neprihliadal. Žalobca pritom vyvrátil\ndomnienku správcu dane o možnej zameniteľnosti tovaru predložením dokumentu, ktorý preukazoval\nšpecifikáciu tohto tovaru. Predložené dokumenty preukázali, že s tovarom sa manipulovalo a\naj z výpovede dopravcu ako svedka vyplynulo, že sa vždy manipulovalo s novým tovarom. Na účely\nodstránenia pochybností nebolo preverené, či vozidlá nemohli prechádzať aj nespoplatnenou trasou.\nD. F. vykonával kontrolu tovaru okrem priamej kontroly aj kontrolou tovaru so vzorkou. Nie je pritom\nreálne, aby žalobca zabezpečoval kontrolu každej dodávky osobne. K povereniu kontroly p. E. uviedol,\nže ide o dlhoročnú zaužívanú obchodnú prax. Žalovaný taktiež nepreveril kontrolné výkazy tvrdiac, že sú\nirelevantné vo vzťahu k vedomosti o prípadnom podvode. Žalovaný sa nevysporiadal s nevykonaním\nvýsluchu G. B. a p. G.. Taktiež nesúhlasil s konštatovaním, že žalobca a ani dodávateľ sa nezúčastňovali\nna vzájomnom fyzickom odovzdávaní/prevzatí tovaru. Ak správca dane odmietne vykonať navrhovaný\ndôkaz, upiera tak žalobcovi základné právo na spravodlivý proces a tento postup musí odôvodniť.\n26. Žalobca považoval za irelevantné a účelovo vytrhnuté z kontextu informácie z výpovede svedka F.\nohľadom prieskumu trhu za spoločnosť DALIJA; F. nemal a ani nemohol mať vedomosť o dodávateľoch\nPOOL Trade.\n\n27. Žalovaný sa nevysporiadal s námietkou žalobcu ohľadom porušenia povinnosti registrácie vo\nvzťahu k posudzovaniu vedomosti žalobcu o podvodnom konaní. Žalobca nespĺňal povinnosť registrácie\na v danom odvetví ani nie je obvyklé a opodstatnené kontrolovať registráciu obchodného partnera\nv spomínanom registri, keďže ide o veľkoobchodnú činnosť; poukázal preto na rozhodnutie Súdneho\ndvora EÚ vo veci C-329/18.\n28. K spoločnosti EURO FAKTORING uviedol, že hlavný predmet činnosti tejto spoločnosti je faktoring,\nčo vysvetľuje, prečo realizovala viaceré platby a aj napriek tomu, že je to skutočnosť verejne dostupná,\nsprávca dane uvedené odmietol zahrnúť do dokazovania. Na to, že táto spoločnosť zastupuje viacero\nspoločností a ich prepojenie, tak na to žalobca nemal žiaden vplyv a ani nemal o tom vedomosť.\n29. S poukazom na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora EÚ argumentácia žalovaného vo vzťahu\nk vedomosti žalobcu o zúčastnení sa na karuselových podvodoch nebola dostatočne a presvedčivo\nodôvodnená, a žalovaný sa nevyrovnal s otázkou, ktorý zo subjektov v reťazci porušil neutralitu DPH.\n30. Žalobca zdôraznil, že svojich obchodných partnerov dlhodobo poznal, poukázal na rozsudok\nSúdneho dvora EÚ C-277/14. Žalobca v tejto súvislosti prijal všetky opatrenia, ktoré mu zákony dovoľujú.\nS poukazom na rozsudky Axel Kittel, RecoltaRecycling SPRL a Optigen dospel k záveru, že napadnuté\nrozhodnutie nie je v súlade s § 63 ods. 5 daňového poriadku. Napadnuté rozhodnutie je navyše prejavom\nnesprávneho výkladu príslušných ustanovení občianskeho a obchodného zákonníka v spojení so\nzákonom o DPH. Žalovaný zasiahol do zmluvnej voľnosti v rámci obchodných vzťahov, keď neprihliadol\nna obchodnú prax a ani zmluvnú voľnosť.\nIV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania\n31. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 28.06.2021 (ďalej len „vyjadrenie“), v ktorom\nnavrhol správnu žalobu zamietnuť. Mal za to, že zdaniteľné obchody žalobcu sa uskutočnili v reťazci\ndodávateľov a odberateľov, o ktorom vedel alebo mal vedieť, že bol poznačený podvodom vo vzťahu\nk DPH. Daňové orgány vykonali rozsiahle dokazovanie a ich zistenia, z ktorých vyplynulo, že nebolo\npreukázané, že by pri obchodovaní išlo o nový tovar, majú oporu v dôkazoch a v spisovom materiáli.\nPrvé články v reťazcoch (Speed-Line Transport a D BAR) daňové povinnosti neodvádzali. Tovar\nsa po preprave do Rakúska vracal naspäť na Slovensko na to isté miesto. Žalobca nepristupoval\nk zdaniteľným obchodom s primeranou opatrnosťou, nezaujímal sa o pôvod tovaru, s ktorým bežne\nneobchodoval, ktorý mal byť potravinovou komoditou a nezaujímal sa ani o kvalitu a označenie tovaru.\nPredložený dokument v anglickom jazyku neobsahuje povinné údaje označenia potraviny a nie je z neho\nzrejmé kto, kedy a kde dokument vyhotovil. Pokiaľ ide o námietku, že žalovaný neprihliadol na zaužívanú\nobchodnú prax, tak žalovaný uviedol, že nespochybnil obchodné zvyklosti žalobcu, avšak pokiaľ\npri zdaniteľných obchodoch s rovnakým tovarom v zdaňovacích obdobiach roku 2015 žalobca ani raz\nneskontroloval, či tovar bol označený povinnými náležitosťami podľa príslušnej legislatívy, o tovar\na jeho pôvod a kvalitu sa nezaujímal, potom nemôže žalobca tvrdiť, že prijal všetky opatrenia na účely\nzamedzenia jeho účasti na daňovom podvode.\n32. Podľa žalovaného žalobca mal aj ďalšie možnosti získania presnejších informácií o predmetných\nzdaniteľných obchodoch, a to prostredníctvom D. F. ako osoby poverenej žalobcom na základe\nmandátnej zmluvy vykonávaním dohľadu nad realizáciou obchodných transakcií v rámci obchodných\nvzťahov s dodávateľom POOL Trade a s rakúskym odberateľom HMJ Real Invest, pretože I. F. súčasne\nvykonával prostredníctvom spoločnosti DALIA (kde bol konateľom aj G. H. - člen predstavenstva\nžalobcu) prieskum trhu pre spoločnosť POOL Trade, ako to uviedol G. E. (bývalý konateľ POOL Trade)\nvo svojej výpovedi.\n33. Vo zvyšku sa žalovaný nestotožnil so žalobnými bodmi žalobcu a poukázal na odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia.\n34. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 21.07.2021 (ďalej len „replika“),\nkde zotrval na stanovisku, že s jeho námietkami uvedenými v odvolacom konaní sa žalovaný\nnedostatočne vysporiadal, neprihliadol na výsledky dokazovania a postupoval v rozpore s daňovým\nporiadkom a ustálenou judikatúrou. Poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci\n\nVikingo, keďže správca dane spochybňuje tak vierohodnosť dokladov, ako aj to, že svoje rozhodnutia\nstavia na ním tvrdených nezrovnalostiach v obchodných vzťahoch.\n35. Žalovaný sa ďalej nevyjadril.\nV. Relevantná právna úprava\n36. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi\nv deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n37. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n38. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n39. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv\nna správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných\npodaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie\nbol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,\nsprávnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n40. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n41. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\nVI. Verejné vyhlásenie rozsudku\n42. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal\nsvoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje\ninak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých\nveciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave,\nKrajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna\nvec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/78/2021, bola na základe uvedenej\nzmeny právnej úpravy a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení\nDodatku č. 3 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu\nv Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-6S/78/2021.\n43. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, §\n13 ods. 1 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní\nv rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP\na contrario) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n44. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom podľa § 107 ods. 2\nSSP, keďže žalobca ani žalovaný netrvali na nariadení pojednávania. Termín verejného vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom\nsídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 05.06.2026 (§ 137 ods. 4 SSP.\nVII. Právne hodnotenie správneho súdu\n\n45. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom orgány finančnej\nsprávy určili rozdiel v sume nadmerného odpočtu 182.688,00 eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún\n2015. Úlohou správneho súdu bolo na podklade a v medziach žalobných bodov preskúmať, či orgány\nfinančnej správy postupovali vo veci v súlade so zákonom o DPH, daňovým poriadkom a ustálenou\nsúdnou praxou.\n46. Správny súd z úradnej činnosti zistil, že v obdobnej veci medzi totožnými účastníkmi konania\nbolo už vo veci právoplatne rozhodnuté, a to v konaní vedenom na správnom súde pod sp. zn.\nBA-2S/82/2021 zo dňa 30.04.2025, a to tak, že žaloba žalobcu bola zamietnutá. Kasačná sťažnosť\nsťažovateľa (žalobcu) proti rozsudku správneho súdu sp. zn. BA-2S/82/2021 zo dňa 30.04.2025 bola\nrozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sfk/42/2025 zo dňa 31.03.2026\nzamietnutá. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré\nuž boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny\nsúd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. Správny súd\nkonštatuje, že v prejednávanej veci sú žalobcom a žalovaným totožné subjekty ako vo veci vedenej\nna správnom súde pod sp. zn. BA-2S/82/2021, pričom v danej veci bolo vydané totožné oznámenie\no začatí daňovej kontroly zo dňa 30.06.2017 a totožný protokol zo dňa 04.09.2019. V prejednávanej\nveci je predmetom prieskumu zdaňovacie obdobie jún 2015 a vo veci vedenej na správnom súde pod\nsp. zn. BA-2S/82/2021 zdaňovacie obdobie júl 2015. V oboch konaniach bol identifikovaný rovnaký\ndodávateľsko-odberateľský reťazec D BAR – SUKI TRADE – POOL Trade – žalobca – HMJ Real\nInvest – D BAR. V tu prejednávanom prípade vystupuje aj druhý dodávateľsko-odberateľský reťazec,\na to: Speed Line Transport – LIAN ASTON TRADE – POOL Trade – daňový subjekt – HMJ Real\nInvest - Speed Line Transport, ktorého podstata je totožná ako v prvom spomínanom reťazci. Totožnosť\nspočíva v tom, že: identifikácia daňového úniku bola zistená pri prvom článku dodávateľského reťazca\n(Speed Line Transport), ktorý následne na to bol vymazaný z obchodného registra, druhým článkom\nreťazca bol LIAN ASTON TRADE, ktorého konateľom bol v rozhodnom období A. B. (v prípade prvého\nreťazca vystupovala táto osoba ako poverená osoba SUKI TRADE, ktorá zabezpečovala celý obchod\nso žalobcom ako vyplynulo so svedeckej výpovede C. B. – konateľky SUKI TRADE), kde zvyšok reťazca\na priebeh obchodov prebehol rovnako ako v prvom reťazci. Z daného dôvodu sú preto závery z rozsudku\nsp. zn. BA-2S/82/2021 aplikovateľné aj na tu prejednávanú vec.\n47. Na základe vyššie uvedeného preto správny súd poukazuje na dôvody rozsudku správneho súdu\nsp. zn. BA-2S/82/2021 zo dňa 30.04.2025, z ktorých cituje:\n„Všeobecné východiská k odpočítaniu dane\n43. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych\nzáverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nobmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok\nna odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (pozri\nnapríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa\n30.06.2022 alebo rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/49/2020\nzo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať\nmedzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia materiálnych podmienok odpočtu\nDPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie\nuplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží\ndôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového podvodu na správcovi dane. Pri\npreukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne\npodmienky odpočtu DPH sú splnené.\n44. Účasť daňového subjektu na daňovom podvode by mohla byť ako dôvod odopretia odpočítania dane\naplikovaná až potom, čo by správca dane uniesol dôkazné bremeno a kladne zodpovedal všetky štyri\notázky tzv. Axel Kittel testu, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode\nz rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Axel Kittel (C-439/04). Týmito otázkami sú: (i) Vznikol\nz posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?; (ii) Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom\npodvodného konania?; (iii) Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované\nzdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? a (iv) Ak boli posudzované zdaniteľné\n\nobchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?\nSkutočnosti poskytujúce odpovede na tieto otázky preukazuje správca dane a overuje vnútroštátny súd\n(rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19 Vikingo zo dňa 03.09.2020).\n45. Ako to už správny súd uviedol vyššie, v prípade, ak správca dane odmietne priznať odpočet\nDPH na podklade podvodného konania, je jeho povinnosťou, aby toto podvodné konanie preukázal a\nuniesol o tom dôkazné bremeno. V kontexte problematiky preukazovania splnenia podmienok priznania\npráva na odpočítanie DPH je preto potrebné dôsledne diferencovať subjekt, ktorý zaťažuje dôkazné\nbremeno, pretože kým pri podmienkach na priznanie práva na odpočítanie DPH dôkazné bremeno\nzaťažuje prvotne a primárne zdaniteľnú osobu, v prípade preukazovania účasti zdaniteľnej osoby na\ndaňovom úniku je procesná situácia presne opačná, keďže zaťažuje finančné orgány. To znamená, že\npokiaľ finančné orgány prostredníctvom skutkových zistení v daňovej kontrole dospievajú k záveru, že\nzdaniteľná osoba bola súčasťou obchodného reťazca, v ktorom sa črtajú prvky typické pre daňové úniky,\nich povinnosťou je preukázať, že táto zdaniteľná osoba na týchto aktivitách participovala buď vedome,\nalebo na nich participovala svojou nedbanlivosťou, resp. ľahostajnosťou.\n46. Primárnou a zásadnou úlohou finančných orgánov pri zisťovaní účasti zdaniteľnej osoby na daňovom\núniku nie je preto len poukazovať na nepochybne závažné zistenia tykajúce sa identifikovaného reťazca\nsubjektov participujúcich na obehu uvedeného tovaru, ale unesenie dôkazného bremena finančnými\norgánmi, že daná zdaniteľná osoba vedela, resp. musela o týchto podvodných aktivitách vzhľadom\nna svoju pozíciu v rámci identifikovaných obchodných stykov vedieť. Zároveň správny súd dopĺňa aj\nrozhodnutie sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30. júna 2022, uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý jasne stanovuje, že „v prípade spochybnených\nsubdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane daňovému subjektu,\nak by bolo v konaní preukázané, že daňový subjekt sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či\nvedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom.“\n47. V tomto ohľade sa ešte žiada správnemu súdu uviesť, že otázky splnenia podmienok na odpočet\nDPH a účasť na daňovom podvode predstavujú dve samostatné skutočnosti, ktoré nie je možné\nstotožňovať a kombinovať. Finančné orgány teda na základe daňovej kontroly buď formulujú pochybnosti\ntýkajúce sa splnenia hmotnoprávnych alebo formálnych podmienok, ktoré zdaniteľnej osobe jasne a\nzrozumiteľne avizujú a umožňujú mu ich predkladaním ďalších dôkazov vyvracať (dôkazné bremeno\ndaňového subjektu), alebo konštatujú záver o účasti zdaniteľnej osoby na daňovom úniku a sú zaťažené\npreukazovaním jeho participácie (dôkazné bremeno finančných orgánov).\nK správnemu súdnemu prieskumu\n48. Správny súd uvádza, že vymedzenie žalobných bodov, z ktorých musí byť zrejmé, z akých\nkonkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy za nezákonné, je jednou z najdôležitejších náležitostí správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e/\nSSP). Má zásadný význam z hľadiska žalobcu v určení, čo konkrétne bude správny súd na základe\njeho žaloby preskúmavať a z hľadiska správneho súdu v tom, čím sa zaoberať má a môže a čím sa\nnaopak zaoberať nemôže, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi\nžaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. A teda zmyslom a účelom uvedenia žalobných bodov v správnej\nžalobe je jednoznačné stanovenie rámca (obsahu) požadovaného súdneho prieskumu v lehote zákonom\nstanovenej na podanie správnej žaloby, t. j. aké skutkové a právne otázky má správny súd posudzovať\nz hľadiska žalobcom tvrdenej nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.\n49. Obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu,\na toto svoje tvrdenie aj právne odôvodniť. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený,\nžalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné\nbody nemožno považovať ani prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré údajne žalovaný porušil, ani ich\nparafrázu bez akejkoľvek špecifikácie (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1Asan/2/2020 zo dňa 29.09.2021). Čo sa týka skutkových tvrdení obsiahnutých v\nsprávnej žalobe, tieto nemôžu byť iba typovou charakteristikou „obvyklých“ nezákonností, ale musia\npredstavovať jasne individualizovaný, od iných konkrétnych dejov či okolností jednoznačne odlíšiteľný\npopis. Konkretizácia faktov dostatočne substancovanými žalobnými bodmi je dôležitá nielen z hľadiska\nsprávneho súdu pre vytýčenie medzí, v ktorých sa súd môže v súlade s dispozičnou zásadou a\n\nzásadou koncentrácie pohybovať, ale má zásadný význam aj pre žalovaného. Ohľadom právnej\nargumentácie sa žalobca nemôže uspokojiť len so všeobecným odkazom na určité ustanovenia zákona\nbez súvislosti so skutkovými námietkami. Žalobca musí uviesť, aké aspekty dejov či okolností uvedené\nv rámci skutkových tvrdení považuje za základ ním tvrdenej nezákonnosti (pozri napr. rozsudok\nrozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 2Azs/92/2005, ktorý bol prijatý\naj judikatúrou kasačného súdu – napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 1Asan/2/2020 zo dňa 29.09.2021).\n50. Správny súd preskúmal žalobu a konštatuje, že niektoré námietky žalobcu boli formulované\nvo veľmi všeobecnej rovine, bez hlbšieho poukazu na prejednávanú vec – všeobecné odkazy na\njudikatúru, ustanovenia právnych predpisov alebo tvrdenia ako „závery vychádzajú z domnienok\na pochybností správcu dane“, či „tvrdenia a dôkazy predložené ku konkrétnemu zdaňovaciemu obdobiu“.\nŽalobca síce v žalobe namietal viacero skutočností, žaloba však neobsahuje konkrétne mienenú\nargumentáciu, v ktorej by adresne a konkrétne rozporoval závery správcu dane a žalovaného (napr.\nvo vzťahu k dokazovaniu, k naplneniu podmienok daňového podvodu a pod.). Z miery všeobecnosti\nžalobných námietok tak vyplýva aj miera všeobecnosti, akou na vznesené námietky správny súd\nbude reagovať. Správny súd poukazuje na to, že v súvislosti s jednotlivými námietkami, ktoré boli\nvznesené v žalobe, tak tieto boli formulované všeobecne, bez konkrétnej špecifikácie, majúc povahu\nvšeobecných generických vyjadrení. Nie je úlohou správneho súdu, aby za žalobcu vyhľadával,\nkonkretizoval, prípadne domýšľal dôvody nezákonnosti rozhodnutí finančných orgánov. Žalobcovi svedčí\nv správnom súdnom konaní povinnosť tvrdiť, pričom pre vymedzenie dôvodov súdneho prieskumu\nzákonnosti nepostačuje jednoduché spochybnenie postupu žalovaného a správcu dane bez uvedenia\nkonkrétnych skutkových okolností, z ktorých žalobca vyvodzuje nezákonnosť spôsobilú vyústiť do\nzrušenia napadnutého a prvostupňového rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 SSP.\nK námietke žalobcu, že splnil hmotnoprávne podmienky na uznanie nároku na odpočet dane\n51. Ako vyplýva zo žaloby, žalobca opakovane uviedol, že vykonaným dokazovaním bol preukázaný\nmoment vzniku daňovej povinnosti, a teda naplnenie hmotnoprávnych podmienok na uznanie nároku na\nodpočet dane – táto námietka bola žalobcom uplatnená opakovane, vo všeobecnej rovine. K danému\nsprávny súd uvádza, že z kontextu napadnutých rozhodnutí vyplýva, že dôvodom určenia rozdielu dane\nbol dôvod existencie daňového podvodu a nie nesplnenie hmotnoprávnych podmienok. Orgány finančnej\nsprávy tak svoje závery nezaložili na nesplnení hmotnoprávnych podmienok a ani svoje pochybnosti\nnesmerovali k nesplneniu hmotnoprávnych podmienok, ale tieto smerovali k daňovému podvodu.\n52. Správny súd súčasne uvádza, že v prípade sankcionovania účasti na obchodnom reťazci\npoznačenom daňovým podvodom alebo v prípade sankcionovania zneužitia práva v daňovej oblasti\nide o situácie, v ktorých hmotnoprávne podmienky priznania týchto práv nie sú sporné (k tomu pozri\nnapríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sfk/55/2022 zo dňa\n29.11.2023 alebo sp. zn. 4Sfk/4/2022 zo dňa 14.06.2023). Z uvedeného dôvodu preto správny súd na\nnámietky žalobcu, ktorými poukazoval na splnenie hmotnoprávnych podmienok, neprihliadal a zameral\nsa výlučne na splnenie podmienok sankcionovania účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým\npodvodom.\nK daňovému podvodu\n53. Ako to správny súd uviedol aj vyššie, v prípade, ak správca dane pristúpi k sankcionovaniu\núčasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, dôkazné bremeno je na správcovi\ndane. Vychádzajúc z administratívneho spisu správny súd uvádza, že správca dane vykonal\nrozsiahle dokazovanie a využil všetky možnosti, ktoré mu Daňový poriadok poskytol. Správca dane\nprostredníctvom svojich úkonov (ako to vyplýva aj z priebehu administratívneho konania) smeroval svoju\nčinnosť k tomu, aby dostatočným spôsobom zistil skutočnosti, potrebné pre rozhodnutie vo veci. Správca\ndane zisťoval rozhodné skutočnosti vo vzťahu k dodávateľovi žalobcu (spoločnosti POOL Trade [rovnako\naj v prejednávanej veci – pozn. správneho súdu]), k odberateľovi žalobcu (spoločnosti HMJ Real Invest\nGmbH [rovnako aj v prejednávanej veci – pozn. správneho súdu]), ako aj k subdodávateľom dodávateľa\nžalobcu a aj odberateľa spoločnosti HMJ Real Invest GmbH. Zároveň vykonal úkony aj voči príslušným\nbankám (za účelom zistenia skutočností ohľadom platieb), voči príslušnej potravinovej správe, vyžiadal\nsi prostredníctvom dožiadaní od iných správcov dane podstatné skutočnosti.\n\n54. Po preskúmaní administratívneho spisu správny súd ustálil, že správca dane vykonal dostatočné\ndokazovanie, pričom svoje závery dostatočne odôvodnil a tieto úkony nevykazujú znaky vážnych\nlogických pochybení. Správca dane tak žiadnym spôsobom neprenášal na žalobcu dôkazné bremeno\nnad rámec toho, ako to predpokladá Daňový poriadok. V prípade, ak žalobca namietal, že bol\nneprimerane zaťažený dôkazným bremenom (avšak vo všeobecnej rovine, len prostredníctvom\nvšeobecných konštatovaní, bez toho, aby bolo konkrétne uvedené, v čom mal byť neprimerane zaťažený\ndôkazným bremenom), nemožno sa s uvedeným stotožniť. Správca dane a následne žalovaný vykonali\ndokazovanie v dostatočnej miere, pričom žalobca bolo oboznamovaný s ich zisteniami.\n55. Následne správny súd pristúpi k posúdeniu, či správca dane, na podklade svojho dokazovania,\nuniesol dôkazné bremeno a kladne zodpovedal na všetky štyri otázky tzv. Axel Kittel testu. Tu správny\nsúd uvádza, že tieto otázky nemusia byť explicitne v rozhodnutiach špecifikované, ale postačí, ak\nz rozhodnutí jednoznačne vyplývajú.\n56. Prvou otázkou je, či vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik. Ako vyplýva\nz administratívneho spisu, prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia, správca dane\nkonštatoval (napríklad na strane 28 prvostupňového rozhodnutia), že na úrovni spoločnosti D BAR (ako\nprvého článku v reťazci [v tu prejednávanom prípade aj Speed-Line Transport; s. 33 prvostupňového\nrozhodnutia – pozn. správneho súdu]) došlo k neodvedeniu daňovej povinnosti, čím bola preukázaná\nexistencia daňového úniku v reťazci plnení. Vychádzajúc zo žaloby zároveň správny súd uvádza,\nže žalobca žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil túto správcom dane zistenú skutočnosť\n(len genericky uviedol, že sa žalovaný nevyrovnal s otázkou, ktorý zo subjektov v reťazci porušil\nneutralitu dane – strana 10 žaloby). Na danú otázku tak správca dane odpovedal kladne – samotný\nsprávca dane uviedol (na strane 29 prvostupňového rozhodnutia [v tu prejednávanom prípade aj na\ns. 34 prvostupňového rozhodnutia – pozn. správneho súdu]), že sa jedná o pojmový znak podvodu\nv oblasti DPH a jednou z podmienok pre nepripustenie uplatnenia práva na odpočítanie dane. Zároveň\nuviedol, že žalobca, ktorý si v reťazci následne deklaroval intrakomunitárne dodanie tohto istého\ntovaru pre odberateľa uplatňoval z tohto titulu nadmerný odpočet. Uvedené skutočnosti boli uvedené aj\nv napadnutom rozhodnutí, a to na strane 35 napadnutého rozhodnutia [v tu prejednávanom prípade na\ns. 33 napadnutého rozhodnutia – pozn. správneho súdu].\n57. Druhá otázka smeruje k tomu, že, ak je na prvú otázku odpoveď kladná, tak či je tento daňový\núnik dôsledkom podvodného konania. Pokiaľ sa jedná o túto otázku, tak táto spočíva vo vyhodnotení,\nči vo svetle všetkých zistených okolností sa javí, že daňový únik nebol len dôsledkom náhodného\nneodvedenia dane, ale dôsledkom cielenej snahy o získanie daňového zvýhodnenia – jedná sa o tzv.\nobjektívny test. Daňový podvod je totižto definovaný ako situácia, v ktorej jeden daňový subjekt ako\núčastník podvodu neodvedie do štátnej pokladnice vybranú DPH a ďalší subjekt si ju naopak odpočíta,\na to za účelom získania daňového podvodu (k tomu pozri napríklad rozsudok Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej sp. zn. 10Sžfk/26/2021 zo dňa 28.04.2023). Narušenie daňovej neutrality v podobe\ndaňového úniku teda musí byť dôsledkom cielenej snahy za účelom dosiahnutia neoprávneného\ndaňového zvýhodnenia. Pre posúdenie nároku na odpočítanie dane je kľúčové posúdiť všetky významné\nokolnosti spornej transakcie.\n58. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že orgány finančnej správy vo svojich rozhodnutiach\nidentifikovali nasledovné objektívne okolnosti, ktoré nasvedčujú spáchaniu daňového podvodu:\n- obchodovanie s komoditou – predmetom zdaniteľných obchodov bola slnečnica lúpaná solená, pričom\nako správca dane, tak aj žalovaný opakovane uviedli, žalobca sa predovšetkým zaoberal výrobou\na obchodovaním s mliekom a mliečnymi výrobkami. Aj napriek tomu bol žalobca spoločnosťou HMJ\nReal Invest GmbH oslovený na dodanie tejto komodity, ktorá nebola pre žalobcu typická a žalobca túto\nponuku akceptoval;\n- nesúlad v označovaní tovaru na dokladoch, na základe čoho nebolo možné identifikovať, aký tovar\nbol predmetom predaja. Nebolo možné určiť, či sa jednalo o „slnečnicu lúpanú“ ako krmivo (tak ako\nto bolo uvedené na dokladoch pre odberateľa – spoločnosť HMJ Real Invest GmbH) alebo sa jednalo\no slnečnicu, solenú ako potravinu tak, ako to bolo uvedené na dokladoch vyhotovených dodávateľom\n– spoločnosťou POOL Trade;\n- získanie informácií z rakúskej daňovej správy, ktorá uviedla, že spoločnosť HMJ Real Invest GmbH\nmala sídlo vo Viedni a sklad v Gattendorfe, ktorý bol prázdny, nepoužívaný. Rakúske daňové orgány\n\nmali podozrenie, že tovar od žalobcu bol spoločnosti HMJ Real Invest GmbH predaný len na papieri, aby\nsa simulovali intrakomunitárne dodávky do Rakúska. Rakúska daňová správa konštatovala, že nákladné\nmotorové vozidlá prekročili rakúsku hranicu a prepravili tovar do údajného skladu v Gattendorfe, boli tam\npodpísané dodacie listy a CMR, ale tovar nebol vyložený a vrátil sa späť na Slovensko;\n- závery správcu dane o tom, že deklarované intrakomunitárne dodanie tovaru pre uvedených\nodberateľov nenastalo, keďže sa predmetný tovar vzápätí po preprave na určené miesto vykládky\n(Kittsee, AT, resp. Gattendorf, AT alebo v ďalších zdaňovacích obdobiach Břeclav, CZ) vracal späť na\nSlovensko, na to isté miesto, odkiaľ bol pôvodne vyvezený a stával sa súčasťou popísaného cyklického\nobehu;\n- tvrdenia spojené so spoločnosťou EURO FAKTORING (bez ohľadu na predmet činnosti tejto\nspoločnosti) – správca dane uzavrel, že prostredníctvom uvedenej spoločnosti boli platby za tovar medzi\njednotlivými spoločnosťami v rámci obchodného reťazca, ktorého súčasťou bol aj žalobca, realizované\nv uzatvorenom kruhu, pričom spoločnosť D BAR [v tu prejednávanom prípade aj Speed-Line Transport;\ns. 76 prvostupňového rozhodnutia – pozn. správneho súdu], ktorá bola na začiatku obchodného reťazca,\nako aj spoločnosť HMJ Real Invest GmbH, ktorá bola na konci obchodného reťazca, žiadne platby\nzodpovedajúce dodávkam tovaru na svoje bankové účty neprijímali a ani zo svojich účtov nepoukazovali,\na teda boli z finančných tokov úplne vylúčené;\n- prepojenie s osobou A. B. – uvedená osoba bola konateľom priameho odberateľa žalobcu – spoločnosti\nHMJ Real Invest GmbH a konateľom spoločnosti EURO FAKTORIG;\n- tvrdenia spojené s osobou D. I. F., kedy orgány finančnej správy ustálili, že táto osoba bola\npoverená žalobcom nad vykonávaním dohľadu nad realizáciou obchodov v rámci obchodných vzťahov\ns dodávateľom – spoločnosťou POOL Trade a odberateľom – spoločnosťou HMJ Real Invest GmbH,\npričom táto osoba prostredníctvom spoločnosti DALJA vykonávala sprostredkovanie kúpy a predaja aj\nslnečnice lúpanej, solenej pre spoločnosť POOL Trade (dodávateľ žalobcu), pričom jedinou obchodnou\naktivitou tejto spoločnosti bol nákup slnečnice lúpanej solenej od spoločnosti LIAN ASTON TRADE s.r.o.\n(v priebehu roka 2015 bol konateľom A. B.).\n59. Správny súd sériu vyššie uvedených dôkazov a indícií považuje vo svojej spojitosti za dostatočnú\npre prijatie záveru, že daňový únik v predmetnom prípade nebol len dôsledkom náhodného neodvedenia\ndane, ale dôsledkom cielenej snahy o získanie daňového zvýhodnenia. Správny súd pritom pripomína,\nže existenciu daňového podvodu je možné preukazovať aj okolnosťami, ktoré nastali ex post, teda po\nuskutočnení zdaniteľného obchodu (Procházka, Kupčík, Brychta: Definiční znaky podvodu na DPH v\njudikatúre Nejvyššího správního soudu, Časopis pro právní vedu a praxi, 1/2022, roč. XXX, s. 160 a 161):\n„okolnosti, které v souhrnu nasvědčují existenci daňového podvodu, mohou mít svůj původ v minulosti\n(např. obchodní historie či minulé personální vazby), v době uzavření transakce (nestandardní obchodní\npodmínky) i v době následující po uzavření obchodu, a to např. následná nekontaktnost dotčených\nosob, náhlé ukončení činnosti, následné nestandardní peněžní toky mezi dotčenými osobami“ (rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 10 Afs 206/2020 zo dňa 20.01.2021, ako aj\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej sp. zn. 10Sžfk/26/2021 zo dňa 28.04.2023).\n60. K danému zároveň správny súd poukazuje aj na zistenia orgánov finančnej správy (ktoré neboli\nžalobcom žiadnym relevantným spôsobom spochybnené): „... sklad v Blatnej na Ostrove navštevovali\nvšetci konatelia a zástupcovia spoločností – D. F. (za platiteľa a zároveň za spoločnosť DALIJA, s.r.o.\n– prieskum trhu pre D. E.), D. E. (za dodávateľa POOL Trade, s.r.o.), A. B. (za dodávateľa SUKI\nTRADE s.r.o. ako poverená osoba, súčasne za spoločnosť EURO FAKTORING s.r.o. – kolobeh platieb\na súčasne aj za priameho odberateľa HMJ Real Invest GmbH – potvrdzovanie dokladov CMR a dodacích\nlistov na náklade) a G. B. (za spoločnosť VM-STAVSPOL, s.r.o. – nakladanie, vykladanie, preprava\ntovaru, sprostredkovanie nákupu tovaru medzi LIAN ASTON TRADE s.r.o. a POOL Trade, s.r.o.). Pri\ndeklarovaných denných dodávkach tovaru, často 2 až 3 krát denne, je nepopierateľné, že uvedení\núčastníci prichádzali v sklade v Blatnej n/O. navzájom do styku, minimálne o sebe vedieť mali“ (uvedené\nje konštatované napríklad na strane 31 prvostupňového rozhodnutia [v tu prejednávanom prípade s.\n37 prvostupňového rozhodnutia – pozn. správneho súdu]). Orgány finančnej správy tak na základe\nzistení dospeli k záverom o tom, že spoločnosti boli navzájom prepojené (čo žalobca nenamietol a ani\nrelevantné nespochybnil), pričom tieto personálne väzby môžu byť okolnosťou svedčiacou o daňovom\npodvode (v kontexte s ďalšími opísanými zisteniami).\n61. Pokiaľ ide o tretiu podmienku Axel Kittel testu, teda, či boli posudzované zdaniteľné obchody\ndaňového subjektu s podvodným konaním spojené, uvedenú otázku je potrebné zodpovedať takisto\n\nkladne, keďže v posudzovanom prípade došlo k neodvedeniu dane priamo u prvého dodávateľa v reťazci\n(spoločnosti D BAR [v tu prejednávanom prípade zároveň Speed-Line Transport – pozn. správneho\nsúdu]), pričom na ďalšej úrovni reťazca (spoločnosti SUKI Trade [v tu prejednávanom prípade zároveň\nLIAN ASTON TRADE – pozn. správneho súdu]) dochádzalo k odpočítaniu dane. Uvedené skutočnosti\nneboli žiadnym spôsobom spochybnené.\n62. Podľa štvrtej podmienky Axel Kittel testu sa vyžaduje zavinenie daňového subjektu. Splnenie\nsubjektívnej stránky opäť preukazuje správca dane, a to prostredníctvom objektívnych okolností. V\nzmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie sa môže daňový subjekt z daňového podvodu\n„vyviniť“ a nestratiť tak nárok na odpočítanie dane, ak preukáže (tu znáša dôkazné bremeno daňový\nsubjekt) dostatočnú obozretnosť a dobromyseľnosť. Súdny dvor Európskej únie už viackrát rozhodol, že\nsprávny orgán nemôže zdaniteľnej osobe uložiť povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie\ntýkajúce sa jej dodávateľa a tým fakticky preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré prináležia tomuto orgánu\n(viď rozsudky zo dňa 21.06.2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 65 zo dňa 31.01.2013,\nStroj trans, C-642/11, bod 50). Naopak, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal\nvšetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční,\nnebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (viď rozsudky zo dňa 27.09.2007, Teleos a i., C-409/04,\nbody 65 a 68 zo dňa 21.06.2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 54).\n63. Určenie opatrení, ktoré možno v danom prípade dôvodne požadovať od zdaniteľnej osoby\nuplatňujúcej si právo na odpočítanie DPH na zabezpečenie, aby jej transakcie neboli poznačené\npodvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností uvedeného prípadu\nvo veci samej (pozri v tomto zmysle rozsudky zo dňa 21.06.2012, Mahagében a Dávid, C-80/11\na C-142/11). Zároveň je potrebné uviesť, že „hľadiska nastolených právnych otázok dáva kasačný\nsúd sťažovateľke za pravdu aj v tom, že medzi tým, či sťažovateľka vedela alebo či mohla (mala)\nvedieť, že sa svojím plnením zúčastňuje obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom, je\nnaozaj rozdiel. Ako správne podotýka sťažovateľka, pokiaľ je jej vyčítané, že o podvodnom konaní\nvedela, ide o úmyselné konanie a ak je jej vyčítané, že o podvodnom konaní mohla (mala) vedieť,\nje jej vyčítaná nedbanlivosť. Na druhej strane je však potrebné zdôrazniť, že tieto rozdiely nemajú\npre daňové konanie podstatný význam. Totiž dôkazné bremeno na preukázaní skutočností, z ktorých\nsa vedomosť sťažovateľky alebo jej potenciál (mohla/mala vedieť) vyvodzuje, stále zaťažuje daňové\norgány a rovnako platí, že tak preukázanie úmyselnej ako aj nedbanlivostnej účasti na obchodnom\nreťazci poznačenom daňovým podvodom (pokiaľ nebolo preukázané konanie sťažovateľky v dobrej\nviere) je rovnakým dôvodom pre neuznanie odpočítania dane. Diferencovanie medzi tým, či sťažovateľka\nvedela alebo mala a mohla vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým\npodvodom tak z vyššie uvedených dôvodov nemá žiadny praktický vplyv na výsledok daňového konania\n- uznanie alebo neuznanie uplatneného daňového oprávnenia. Nedôsledné diferencovanie (zo strany\ndaňových orgánov) medzi tým, či sťažovateľka vedela alebo mala a mohla vedieť o svojej účasti na\nobchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, v prípade riadneho preukázania skutkových\nokolností preukazujúcich aspoň jednu z už uvedených foriem subjektívnej stránky účasti na daňovom\npodvode v daňovom konaní, tak podľa kasačného súdu nemôže byť dôvodom pre zrušenie rozhodnutí\nžalovaného a správcu dane“ (k tomu pozri napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 3Sfk/131/2022 zo dňa 21.11.2023 alebo 8Sfk/9/2023 zo dňa 30.07.2024).\n64. Žalobca k danému v žalobe uviedol, že si odberateľa riadne, v rámci jemu dostupných prostriedkov\noveril, tento nefiguroval v zozname dlžníkov finančnej správy a nenadobudol o ňom najmenšiu\npochybnosť, pristupoval k spolupráci v dobre viere (strana 4 žaloby) a jednalo sa o dlhoročne zaužívanú\nobchodnú prax medzi subjektami (strana 7 žaloby). Žalobca však v žalobe nepreukázal žiadne konkrétne\na hodnoverné skutočnosti, ktorými by poprel závery správcu dane a žalovaného. Vychádzajúc z\nprvostupňového rozhodnutia (od strany 66 po stranu 69 [v tu prejednávanom prípade s. 77 až 81 –\npozn. správneho súdu]) správny súd uvádza, že prvostupňový orgán jednoznačne konštatoval dôvody,\npre ktoré mal splnenú štvrtú otázku Axel Kittel testu. Z celého administratívneho spisu nevyplynulo,\nže by žalobca predkladal tvrdenia a navrhoval dôkazy, ktorými by sa „vyvinil“ a nestratil tak nárok na\nodpočítanie DPH. Správny súd poukazuje na to, že zistenia v tzv. objektívnom teste možno použiť aj\nv rámci tzv. subjektívneho testu, resp. sa prelínajú.\n65. Správny súd k danému zároveň poukazuje na nasledujúce zistenia finančných orgánov:\n\n- správca dane uviedol, že žalobca pri realizácii predmetných obchodov nekonal s riadnou odbornou\nstarostlivosťou, aká by mala byť jemu vlastná a vyžadovaná aj v potravinárskom odvetí, nerešpektoval\npovinnosti vyplývajúce z legislatívy vzťahujúcej sa na vykonávanie predmetnej činnosti, nevenoval\nobchodným transakciám náležitú odbornú starostlivosť a ani dostatočnú pozornosť, ignoroval nesprávne\noznačovanie tovaru na dokladoch a nezabezpečil ich opravu, t. j. nezabezpečil žiadne kroky smerujúce\nk identifikácii predávaného tovaru. Žalobca tak zabezpečoval minimálny, ak nie žiadny kontrolný\nmechanizmus obchodných transakcií (napr. strana 59 prvostupňového rozhodnutia [v tu prejednávanom\nprípade s. 65 – pozn. správneho súdu]);\n- aj napriek tomu, že žalobca bol etablovaný na trhu v oblasti výroby obchodu s mliekom a mliečnymi\nvýrobkami, bol spoločnosťou HMJ Real Invest GmbH oslovený na dodanie tovaru slnečnica lúpaná\na túto ponuku akceptoval (uvedené je konštatované na strane 71 prvostupňového rozhodnutia alebo\n32 napadnutého rozhodnutia [v tu prejednávanom prípade s. 77 prvostupňového rozhodnutia a s. 34\nnapadnutého rozhodnutia – pozn. správneho súdu]);\n- správca dane a žalovaný nevedeli získať informácie o skutočnostiach, ktoré viedli žalobcu k tomu,\nže považoval každého z partnerov (napr. spoločnosť HMJ Real Invest GmbH) za natoľko spoľahlivého,\nže s ním do obchodov vstúpil. Žalobca síce uviedol, že si partnerov overil prostredníctvom systému\nVIES, ale tento systém podľa názoru finančných orgánov overuje platnosť IČ DPH, ale neposkytuje\nžiadne informácie o dôveryhodnosti daných subjektov. Ďalej žalobca uviedol, že si partnerov overil\nv zozname dlžníkov finančnej správy. Orgány finančnej správy však tieto skutočnosti nepovažovali za\ndostatočné a dospeli k záveru, že žalobca si nepreveroval dôveryhodnosť svojho odberateľa (uvedené\nje konštatované na strane 71 prvostupňového rozhodnutia alebo 32 napadnutého rozhodnutia [v tu\nprejednávanom prípade s. 78 prvostupňového rozhodnutia a s. 34 napadnutého rozhodnutia – pozn.\nsprávneho súdu]);\n- už spomenutá prepojenosť subjektov s osobou A. B. a D. I. F.;\n- správca dane zistil, že žalobca sa dobrovoľne zbavil možnosti mať nakupovaný a predávaný tovar pod\nsvojim dohľadom a dôkladne si ho preveriť, pretože pristúpil na taký spôsob organizácie obchodných\ntransakcií. Správca dane ustálil záver, že doklady o prevzatí tovaru podpisované dodatočne na osobných\nstretnutiach neodrážali skutočné, reálne a fyzické prevzatie a kontrolu dodávok tovaru (napr. strane 72\nprvostupňového rozhodnutia [v tu prejednávanom prípade s. 78 prvostupňového rozhodnutia – pozn.\nsprávneho súdu]);\n- žalobca si vo vzťahu k spoločnosti HMJ Real Invest GmbH overil len to, či má pridelené IČ k DPH\na nezaujímal sa o to, čím sa zaoberá, na akom trhu pôsobí, aká je jeho platobná schopnosť;\n- vo vzťahu k dodávateľovi – spoločnosti POOL Trade sa žalobca spoľahol výlučne na dlhoročné\nobchodné vzťahy, nezaujímal sa o tovar, nekontroloval ho, pričom táto spoločnosť bežne so slnečnicou\nneobchodovala.\n66. Správny súd uvádza, že medzi elementárne a kontrolné opatrenia, ktoré bežne obozretný daňový\nsubjekt musí vykonať, aby sa uistil, že sa nezúčastňuje na daňovom podvode, nepostačuje len\npreverenie subjektu v zozname dlžníkov finančnej správy (tak ako to uviedol aj žalobca v žalobe).\nJedná sa o okolnosť, ktorá nepostačuje na preverenie si obchodných partnerov (a to ani popri preverení\nplatnosti registrácie DPH, preverenie v obchodnom registri a podobne). Tu správny súd uvádza,\nže rozsah prijatých opatrení spravidla závisí od rozsahu sporných okolností (indikátorov rizikovosti).\nMedzi takéto opatrenia môžu slúžiť napríklad aj referencie od tretích osôb, bankové referencie,\naudit dodávateľa a jeho dodávateľského reťazca a pod., pričom však žalobca žiadnym spôsobom\nnepreukázal, že by tieto opatrenia vykonal. Naopak, správca dane a žalovaný na základe zistení dospeli\nk správnym záverom (vo vzájomnej súvislosti s tým, čo bolo uvedené aj v tomto rozsudku), že žalobca\nneprijal dostatočné opatrenia k tomu, aby sa „vyvinil“ z účasti na daňovom podvode.\n67. Správny súd teda uzatvára, že v predmetnom prípade finančné orgány uniesli dôkazné bremeno\na splnenie podmienok tzv. Axel Kittel testu preukázali. Vo svojich rozhodnutiach identifikovali také\nzistenia a dôkazy, ktoré vo svojom súhrne v dostatočnej miere odôvodňujú záver, že daňový podvod\nbol spáchaný, ako aj, že žalobca o ňom mal a mohol vedieť. Naopak, daňový subjekt nepreukázal,\nže prijal také opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode, aby svoj nárok na odpočítanie\ndane nestratil. Správny súd nemal z napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia problém\nvyabstrahovať dostatočný počet zistení a dôkazov svedčiacich o daňovom podvode i nedostatočnej\nobozretnosti žalobcu.\nK ďalším žalobným námietkam\n\n68. Žalobca v žalobe namietal, že k dodávkam tovaru boli predložené CMR dokumenty, spolu s faktúrami,\nobjednávkami a vážnymi listami a správca dane na tieto CMR doklady neprihliadali. Žalobca súčasne\nodkázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/20/2017 zo dňa 31.10.2017.\n69. K danému správny súd uvádza, že orgány finančnej správy vyhodnocovali aj predložené CMR\ndoklady – uvedené vyplýva ako z napadnutého rozhodnutia (napríklad na strane 35 a 36 napadnutého\nrozhodnutia [v tu prejednávanom prípade s. 38-39 – pozn. správneho súdu]), alebo prvostupňového\nrozhodnutia (napríklad na strane 52 prvostupňového rozhodnutia [v tu prejednávanom prípade s. 60\n– pozn. správneho súdu]). Práve tým, že orgány finančnej správy preverovali aj CMR doklady dospeli\nk záveru, že v predmetnom prípade sa neobchodovali s novým tovarom, ale že sa manipulovalo\ns jedným a tým istým tovarom v cyklickom reťazci. CMR doklady tak podľa finančných orgánov neodrážali\nreálnosť, ktorá bola vykazovaná údajmi z mýtneho systému. Vo vzťahu k odkazu žalobcu na rozhodnutie\nKrajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/20/2017 zo dňa 31.10.2017 správny súd uvádza, že\nv predmetnom prípade sa neriešil daňový podvod, ale nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, a teda sa\nnejedná o obdobnú situáciu ako v predmetnom prípade. Správny súd na dôvažok uvádza, že rozhodnutia\niných správny súdov (odhliadnuc od kasačného súdu) zároveň nie sú pre tunajší súd záväzné.\n70. Ďalej žalobca namietol, že sa žalovaný nevysporiadal s námietkou ohľadom porušenia registrácie\nv regionálnej veterinárnej a potravinovej správe vo vzťahu k posúdeniu vedomosti žalobcu o podvodnom\nkonaní. S danou námietkou sa správny súd nestotožnil. Ako to vyplýva zo strany 32-33 napadnutého\nrozhodnutia [v tu prejednávanom prípade s. 35 – pozn. správneho súdu], žalovaný uviedol,\nže tieto zistenia (teda registrácia v regionálne veterinárnej a potravinovej správe) vo vzájomnej\nsúvislosti s ostatnými zisteniami správcu dane vytvorili dostatočným obraz o nedostatočnej pozornosti\na obozretnosti žalobcu pri vstupe do obchodných vzťahov, v dôsledku čoho sa žalobca stal súčasťou\nobchodného reťazca poznačeného podvodným konaním v oblasti DPH, o čom mohol v prípade\nobozretného prístupu vedieť. Uvedené je plne v súlade aj s judikatúrou Súdneho dvora Európskej\núnie (napr. rozsudok C-329/18), kedy nedodržanie povinností na úseku bezpečnosti potravín môžu\npredstavovať indíciu spomedzi iných indícií, ktoré spolu a navzájom súhlasne vedú k tomu, že zdaniteľná\nosoba vedela alebo mala vedieť, že sa zúčastňuje na transakcii zahŕňajúcej podvod na DPH, čo prináleží\nposúdiť vnútroštátnemu súdu. Žalovaný a správca dane uvedené posúdili v kontexte všetkých zistených\nskutočností, a preto ich postupu nemožno nič vytknúť.\n71. V prípade, ak žalobca namietol, že sa správca dane nevysporiadal s predmetom fakturácie od\nspoločnosti DALIJA s.r.o. pre spoločnosť POOL Trade a svoje závery o vedomosti žalobcu postavil len\nna domnienkach správny súd uvádza, že túto námietku vyhodnotil v kontexte zistených skutočností (a\nv tomto rozsudku uvedených) za nedôvodnú. Orgány finančnej správy nepotrebovali za účelom získania\nrozhodných dôkazov preverovať fakturáciu od spoločnosti DALIJA s.r.o. pre spoločnosť POOL Trade,\na to z dôvodu, že tieto spoločnosti neboli súčasťou preverovaného obchodného reťazca (súčasťou\nreťazca bola spoločnosť POOL Trade, avšak vo vzťahu k iným spoločnostiam ako spoločnosti DALIJA\ns.r.o.) a zároveň pre potreby daňovej kontroly boli zistené a opísané personálne prepojenia, ktoré boli\nspojené s osobou D. F. (čo žalobca žiadnym spôsobom relevantne nepoprel), pričom zistené skutočnosti\ndostatočným spôsobom postačovali na prijatie záveru o daňovom podvode.“\n48. Správny súd napokon uvádza, že žalobca sa v replike, ako aj v podaní zo dňa 13.03.2023 domáhal vo\nveci nariadiť pojednávanie. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na žalobu (s. 16), v ktorej sa žalobca\nvyjadril tak, že nežiada nariadenie pojednávania, ako aj na § 182 ods. 1 písm. g) SSP, podľa ktorého v\nsprávnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť vyjadrenie, či žalobca\nžiada nariadenie pojednávania; na neskoršiu žiadosť žalobcu o nariadenie pojednávania správny súd\nneprihliada. Správny súd konštatuje, že vo veci neidentifikoval dôvody podľa § 107 ods. 1 SSP, podľa\nktorých by vo veci malo byť nariadené pojednávanie.\n49. Finančné orgány podľa názoru správneho súdu zistili skutkový stav veci dostatočne a v súhrne\nidentifikovali celý rad objektívnych okolností nasvedčujúcich účasti žalobcu na daňovom podvode, ako\naj opak konania žalobcu v dobrej viere, kedy vyhodnotili prijaté opatrenia žalobcu za nedostatočné,\npričom špecifikovali konkrétne opatrenia, ktoré žalobca mal vykonať a nevykonal. Takto zistený skutkový\nstav následne aj správne právne posúdili, keď ho podriadili pod inštitút daňového podvodu v zmysle\njudikatúry Súdneho dvora Európskej únie (napríklad rozsudok v prípade Optigen, spojené veci C-354/03,\nC-355/03, C-484/03). V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie splnenie jednotlivých kritérií\n\ntzv. Axel Kittel testu prináleží overiť konajúcemu súdu (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo\nveci C-610/19 Vikingo), pričom správny súd tieto podmienky vyhodnotil a overil ich splnenie. Na podklade\nuvedeného tak správny súd vyhodnotil podanú žalobu ako nedôvodnú, a preto ju s odkazom na § 190\nSSP zamietol.\n50. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal\nprávo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by\nbolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu.\n51. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443\nods. 2 písm. a/ SSP účinnom do 30. júna 2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak\nbolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu\nvykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP\nzastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak\nmá sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom\nsúde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide\no konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej\npomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "8a4db240-7022-4389-8b31-14c75fa302b7:f3e99a28-6766-4c30-9b85-0c031f3114a7", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:1021200567.1", "spisova_znacka": "2Sfk/42/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/42/2025 z 31. 3. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-03-31", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:1021200567.1"}, {"guid": "9f654c50-c62a-4790-87e8-9e3b16990ba8:d018bcdb-2936-46c8-8b19-12c47ff9513c", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:3022200181.1", "spisova_znacka": "8Sfk/9/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sfk/9/2023 z 30. 7. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-07-30", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:3022200181.1"}, {"guid": "eb82e416-1a1e-4809-9513-4d0ecd6bb62f:7a5bd6e4-9068-4fc9-9e24-9c07b7498ef7", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:3021200135.1", "spisova_znacka": "1Sfk/55/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/55/2022 z 29. 11. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-11-29", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:3021200135.1"}, {"guid": "641a80ba-bc3c-48c4-86c1-dc88bc286316:b512a8d7-eb2b-49bb-88a7-1679aaca07d4", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:7020200070.1", "spisova_znacka": "3Sfk/131/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/131/2022 z 21. 11. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-11-21", "citacie_n": 101, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:7020200070.1"}, {"guid": "eb15579d-94ad-45af-9194-1f5cb5286061:8fdbb2b8-6100-4bf3-80ee-12334ae04231", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:3021200142.1", "spisova_znacka": "4Sfk/4/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/4/2022 z 14. 6. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-06-14", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:3021200142.1"}, {"guid": "82b67678-9bc5-4daa-bcca-7b444c1990a7:1ee13a63-a2b4-4461-a1ec-4c3ce2d310de", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:1019200651.1", "spisova_znacka": "1Asan/2/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Asan/2/2020 z 29. 9. 2021", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2021-09-29", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:1019200651.1"}], "citovane_v": []}