{"guid": "41296e3d-f853-443b-944e-7c1f78e61930:7754972f-2c75-48fb-b700-660c356ab650", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200621.4", "spisova_znacka": "BA-2S/91/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/91/2021 z 28. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 28. mája 2026, sp. zn. BA-2S/91/2021, ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200621.4", "identifikacne_cislo": "1021200621", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2026-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2017/274", "nazov": "zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/274", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/274-2017"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-288.odsek-1", "nazov": "§ 288 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-288.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-288"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-124.odsek-1", "nazov": "§ 124 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-124.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-124"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "nazov": "§ 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437", "nazov": "zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, pod", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/437-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/1994/273", "nazov": "zákon č. 273/1994 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1994/273", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/273-1994"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-288", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-124", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7754972f-2c75-48fb-b700-660c356ab650", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200621.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200621.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200621.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-2S/91/2021\n1021200621\n28. 05. 2026\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2026:1021200621.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,\nLL.M. a členov senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Róberta Jakubáča,\nPhD., v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: C. D. XXX/XX, XXX XX E., právne\nzastúpenej: JUDr. Ladislav Faludi, advokát, so sídlom: 9. mája 20, 985 59 Vidiná, proti žalovanému:\nMinisterstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO: 00 166 073, so sídlom: Račianska 71, 813 11\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 14937/2021/143 zo dňa 03.03.2021,\ntakto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.\n14937/2021/143 zo dňa 03.03.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Žalobkyni súd voči žalovanému p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 10.02.2020, doručenou žalovanému dňa 11.02.2020 (ďalej\naj „žiadosť“), ktorou si ako obeť násilného trestného činu v konaní pred žalovaným uplatnila právo na\nodškodnenie podľa zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 274/2017 Z. z.“), žalovaný\nrozhodnutím č. 14937/2021/143 zo dňa 03.03.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), proti ktorému\nnebol prípustný riadny opravný prostriedok, rozhodol tak, že s poukazom na § 15 ods. 2 zákona č.\n274/2017 Z. z. žalobkyni odškodnenie nepriznal.\n2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal žalovaný predovšetkým na to, že žalobkyňa žiadosť\npodala celkom zjavne po lehote, keďže podľa § 15 ods. 2 zákona\nč. 274/2017 Z. z. lehota\nuplynula dňom 10.05.2019, a svoj nárok v civilnom konaní si žalobkyňa uplatnila až 14.05.2019.\nII.\nŽaloba\n3. Všeobecnou správnou žalobou (ďalej len „žaloba“), doručenou dňa 05.05.2021\nna Krajský\nsúd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. e), písm. g) zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), teda pre\n\nnesprávne právne posúdenie veci, nedostatočne zistený skutkový stav a pre podstatné pochybenia\nprocesného charakteru, ktoré mali mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.\n4. V bližšom odôvodnení žaloby žalobkyňa zhrnula skutkový stav v danej veci a zdôraznila, že žalovaný\nnapadnutým rozhodnutím rozhodol o nepriznaní odškodnenia napriek tomu, že rozsudkom Okresného\nsúdu Lučenec sp. zn. 22T/31/2018 zo dňa 10.05.2018, právoplatným 10.05.2018 (ďalej aj „trestný\nrozsudok“), bola žalobkyňa odkázaná na občianske súdne konanie. Žalobkyňa si pritom na Okresnom\nsúde Lučenec uplatnila voči odsúdenému z trestného činu nárok na náhradu škody žalobou na plnenie\nz 10.05.2019. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí dôvodil, že aplikácia §\n15 ods. 3 zákona č. 274/2017 Z. z. je v danom prípade vylúčená, pričom žalobkyni nárok na odškodnenie\nnepriznal s poukazom\nna § 15 ods. 2, ods. 4 zákona č. 274/2017 Z. z., teda že lehota na\nuplatnenie nároku uplynula dňa 10.05.2019.\n5. Žalobkyňa poukázala na znenie ustanovenia § 15 zákona č. 274/2017 Z. z., najmä na odsek 2, ktorý\nodkazuje na odsek 3 tohto ustanovenia, podľa ktorého ak súd v trestnom konaní odkázal obeť násilného\ntrestného činu s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces, žiadosť sa podáva do jedného roka\nodo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo v civilnom procese. Podľa § 15\nods. 4 zákona č. 274/2017 Z. z. lehoty neplynú počas konania pred príslušným orgánom, najmä počas\ncivilného konania.\n6. Žalobkyňa zhrnula, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,\nkonanie vykazuje vady, s poukazom na zásady správneho dokazovania, práva\nna záverečné\nvyjadrenie ku skutkovému stavu a návrhom na vykonanie dokazovania, ako aj povinnosti správneho\norgánu ex offo náležite objasniť skutkový stav pred vydaním rozhodnutia.\n7. Vzhľadom na uvedené navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť v celom rozsahu, vec vrátiť žalovanému\nna ďalšie konanie a zároveň ho zaviazať na náhradu trov konania.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n8. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému súdu\ndňa 08.10.2021. Zhrnul priebeh doterajšieho konania a prihliadnuc\nna obsah žalobných\ndôvodov argumentoval, že nesprávny úradný postup žalovaného ako dôvod pre zrušenie napadnutého\nrozhodnutia nemá oporu v žiadnom ustanovení § 191 ods. 1 SSP, ak nejde o dôvod podľa § 191 ods.\n1 písm. g) SSP. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žaloba podaná žalobkyňou dňa 27.08.2021 bola\npodaná zjavne po uplynutí lehoty dvoch mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia, ku ktorému došlo\ndňa 06.03.2021, preto navrhol, aby súd postupom podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP žalobu odmietol bez\npriznania náhrady trov konania.\n9. K samotnému napadnutému rozhodnutiu vysvetlil, že všetky úvahy, ktoré viedli k jeho vydaniu, sú\nv ňom jasným a preukázateľným spôsobom vyjadrené. K žalobným námietkam dodal, že sú veľmi\nstručné a všeobecné, pričom žalobné body sú vymedzené pomerne všeobecne a nezrozumiteľne,\nžaloba preto podľa neho neobsahuje zákonné náležitosti podľa § 182 ods. 1 SSP, najmä označenie\nžalobných dôvodov.\n10. K nesprávnemu právnemu posúdeniu aplikácie § 15 ods. 2, ods. 4 zákona\nč.\n274/2017 Z. z. poukázal na obsah napadnutého rozhodnutia, ktoré citoval. Zhrnul, že § 15 ods. 3 zákona\nč. 274/2017 Z. z. nebolo možné aplikovať, pretože trestným rozsudkom síce žalobkyňa bola odkázaná\ns nárokom na náhradu škody na civilný proces, ale nie s nárokom na náhradu ujmy\nna zdraví\nv časti sťaženia spoločenského uplatnenia, keďže takýto nárok si ako poškodená v trestnom konaní\nneuplatnila. Podľa názoru žalovaného predmetné ustanovenie celkom jednoznačne uvádza, že obeť\nnásilného trestného činu musí byť s nárokom odkázaná na civilné konanie, avšak iba tej škody, ktorá jej\nvznikla v dôsledku ujmy na zdraví. Vo vzťahu k ujme\nna zdraví titulom sťaženia spoločenského\nuplatnenia si však žalobkyňa nárok v trestnom konaní neuplatnila, pričom žalovaný v tejto súvislosti\npoukázal na obsah zápisníc z trestného konania. Podľa žalovaného za tohto skutkového stavu nebolo\nmožné mať za to, že by bola žalobkyňa odkázaná súdom s nárokom na náhradu škody, ktorá jej vznikla\nv dôsledku ujmy na zdraví,\nna civilné konanie. Ustanovenie § 15 ods. 3 zákona č.\n\n274/2017 Z. z. je podľa žalovaného možné aplikovať len vtedy, ak si poškodený nárok uplatní riadne\na včas. V tomto prípade nie je zrejmé, aký nárok si žalobkyňa uplatnila, a ani to, či si nejaký nárok\nuplatnila, preto odkázanie na civilný proces nemá právne účinky. Vzhľadom na to žalovaný považoval\nžalobu v tejto časti za nedôvodnú.\n11. Vo vzťahu k ostatným žalobným bodom žalovaný poukázal na to, že tieto neboli špecifikované,\navšak v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, boli podľa neho dodržané všetky\naplikovateľné zásady administratívneho konania. Vo vzťahu ku skutkovému stavu žalovaný vychádzal\nvýlučne z dôkazov predložených samotnou žalobkyňou v podanej žiadosti, preto nie je zrejmé, aké\nnávrhy na dokazovanie a aký skutkový stav nebol žalobkyni pred vydaním napadnutého rozhodnutia\nznámy. Podľa žalovaného nedošlo k podstatným pochybeniam tohto charakteru. Navyše žalovaný\nzdôraznil, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané z dôvodu, že žiadosť bola podaná po uplynutí lehoty,\nk čomu bol zistený skutkový stav úplne.\n12. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietnuť\ns poukazom na to, že žalobkyňa nebola ukrátená na svojich právach a napadnuté rozhodnutie je zákonné\na správne.\nIV.\nReplika žalobcu\n13. Vyjadrenie žalovaného bolo žalobkyni prostredníctvom právneho zástupcu doručené dňa\n27.10.2021. Replika nebola podaná.\nV.\nRelevantná právna úprava\n14. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n15. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.\n16. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo\nz nesprávneho\nprávneho posúdenia veci.\n17. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo\nna\núplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom\nalebo sčasti úspech.\n18. Podľa § 1 zákona č. 274/2017 Z. z. tento zákon upravuje práva, ochranu a podporu obetí trestných\nčinov (ďalej len \"obeť\"), vzťahy medzi štátom a subjektmi poskytujúcimi pomoc obetiam a finančné\nodškodňovanie (ďalej len \"odškodňovanie\") obetí násilných trestných činov.\n19. Podľa § 2 ods. 1 písm. j) zákona č. 274/2017 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie ujmou na zdraví\nublíženie na zdraví, ťažká ujma na zdraví alebo smrť spôsobené trestným činom spáchaným inou osobou\nalebo morálna škoda spôsobená trestným činom obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia\nalebo sexuálneho zneužívania.\n20. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 274/2017 Z. z. obeť má právo na ochranu pred druhotnou viktimizáciou\nalebo opakovanou viktimizáciou.\n21. Podľa § 9 zákona č. 274/2017 Z. z. obeť násilného trestného činu má za podmienok a v rozsahu\nustanovenom týmto zákonom právo na odškodnenie, ktoré jej poskytne štát.\n22. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 274/2017 Z. z. nárok na odškodnenie obete násilného trestného\nčinu podľa tohto zákona vzniká, ak v trestnom konaní nadobudol právoplatnosť rozsudok alebo trestný\nrozkaz, ktorým sa páchateľ uznáva vinným zo spáchania trestného činu, ktorým bola obeti násilného\n\ntrestného činu spôsobená ujma na zdraví, alebo rozsudok, ktorým bol obžalovaný spod obžaloby\noslobodený, pretože nie je trestne zodpovedný pre nedostatok veku alebo nepríčetnosť a ujma na zdraví\nnebola obeti násilného trestného činu plne uhradená inak.\n23. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 274/2017 Z. z. nárok na odškodnenie okrem prípadov uvedených v\nodseku 1 vzniká aj vtedy, ak dôjde k prerušeniu trestného stíhania z dôvodov podľa\n§ 228\nods. 1 a ods. 2 písm. a) až e) Trestného poriadku, k zastaveniu trestného stíhania z dôvodov podľa §\n215 ods. 1 písm. c) až f) a h) Trestného poriadku alebo z dôvodu podľa § 215 ods. 2 písm. a) Trestného\nporiadku, prípadne k odloženiu veci z dôvodu podľa § 215 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku, a výsledky\nvyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní nevyvolávajú dôvodné\npochybnosti o tom, že sa stal trestný čin, ktorým bola obeti násilného trestného činu spôsobená ujma\nna zdraví.\n24. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 274/2017 Z. z. podmienkou vzniku nároku\nna\nodškodnenie podľa tohto zákona je uplatnenie si nároku na náhradu škody, ktorá vznikla\nv\ndôsledku ujmy na zdraví zo strany obete násilného trestného činu v trestnom konaní. To neplatí, ak bola\ntrestným činom spôsobená smrť alebo ak ide o ujmu na zdraví spôsobenú trestným činom obchodovania\ns ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho zneužívania.\n25. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 274/2017 Z. z. na výpočet odškodnenia, ak ide o ujmu na zdraví,\nsa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu upravujúceho poskytovanie náhrady za bolesť\na náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia; náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia\nnemožno zvýšiť.\n26. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 274/2017 Z. z. o poskytnutí odškodnenia rozhoduje\na\nodškodnenie vypláca na základe písomnej žiadosti obete násilného trestného činu rozhodovací orgán,\nktorým je ministerstvo spravodlivosti.\n27. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 274/2017 Z. z. žiadosť sa podáva orgánu podľa odseku 1 do jedného\nroka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku alebo trestného rozkazu podľa § 11 ods. 1 alebo\nrozhodnutia podľa § 11 ods. 2. Uplynutím tejto lehoty nárok na odškodnenie podľa tohto zákona zaniká,\nak odsek 3 neustanovuje inak.\n28. Podľa § 15 ods. 3 zákona č. 274/2017 Z. z. ak súd v trestnom konaní odkázal obeť násilného\ntrestného činu s jej nárokom na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku ujmy na zdraví, na civilný\nproces alebo konanie pred iným orgánom, žiadosť sa podáva do jedného roka odo dňa nadobudnutia\nprávoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo o nároku obete násilného trestného činu v civilnom\nprocese alebo konaní pred iným orgánom. Uplynutím tejto lehoty nárok\nna odškodnenie\npodľa tohto zákona zaniká.\n29. Podľa § 15 ods. 4 zákona č. 274/2017 Z. z. lehoty podľa odsekov 2 a 3 neplynú počas konania\npred príslušným orgánom, najmä počas civilného procesu a exekučného konania,\nv ktorom si\nobeť násilného trestného činu uplatňuje nárok na odškodnenie ujmy na zdraví priamo od osoby, ktorá\njej ujmu na zdraví spôsobila.\n30. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 274/2017 Z. z. na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní okrem konania podľa štvrtej časti.\n31. Podľa § 288 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „Trestný poriadok“) ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad\nna vyslovenie\npovinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti\nna\nnáhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by\nho, súd odkáže poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.\nPoškodeného treba označiť jeho menom a priezviskom, dátumom a miestom narodenia a miestom\nbydliska. Ak je poškodeným právnická osoba, treba ju označiť jej obchodným menom alebo názvom,\nsídlom a identifikačným číslom podľa záznamu v obchodnom registri, živnostenskom registri alebo inom\nregistri.\n\n32. Podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok\nna náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v\nodsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený\nuplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť\nzrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.\n33. Podľa § 124 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „Trestný zákon“) škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na\nmajetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je\nv príčinnej\nsúvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na\núčely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.\nVI.\nPosúdenie veci správnym súdom\n34. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč.\n151/2022 Z. z.“) začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon\nsúdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave\nna Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) vo všetkých veciach, v ktorých\nje od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce\nsprávneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 2S/91/2021,\nv zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov, náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových\nprostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S\nsprávneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. BA-2S/91/2021.\n35. Správny súd v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP vo veci rozhodol na pojednávaní uskutočnenom\ndňa 28.05.2026 za prítomnosti poverenej zamestnankyne žalovaného. Právny zástupca žalobcu napriek\nriadne a včas doručenému predvolaniu na pojednávanie dňa 04.03.2026, podaním doručeným súdu\ndňa 28.05.2026 požiadal o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a požiadal o odročenie termínu\npojednávania z dôvodov „objektívnej nemožnosti advokáta dostaviť sa na vytýčený termín pojednávania\nz dôvodov, že sa v čase nariadeného pojednávania advokát bude zdržiavať mimo územie SR v dôsledku\nneplánovanej pracovnej cesty“. K žiadosti priložil potvrdenie cesty na deň 28.05.2026 s odletom\no 05:00 hod. Súd však žiadosti o odročenie pojednávania podľa § 115 SSP nevyhovel, keďže nebol\npreukázaný žiaden dôležitý dôvod na jeho odročenie a účasť žalobcu ani jeho právneho zástupcu\nnebola nevyhnutná, o čom boli účastníci poučení aj v predvolaní. Súd preto pojednával v neprítomnosti\nprávneho zástupcu žalobcu podľa\n§ 114 SSP.\n36. Predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný\ns poukazom na § 15 ods. 2 zákona č. 274/2017 Z. z. žalobkyni nepriznal odškodnenie ako obeti trestného\nčinu na základe jej žiadosti zo dňa 11.02.2020. Úlohou správneho súdu v nadväznosti na uvedené bolo,\nna základe žalobkyňou podanej žaloby a v medziach ňou vznesených konkrétnych žalobných námietok\nposúdiť, či žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia a v konaní, ktoré jeho vydaniu predchádzalo,\npostupoval v súlade s právnymi predpismi a s ustálenou súdnou praxou. Správny súd bol pri tomto\nprieskume viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), ako aj stavom ku dňu vydania\nnapadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP).\n37. Správny súd, skúmajúc prioritne podmienky, za ktorých mohol vo veci konať v zmysle § 97 SSP,\nreflektujúc na námietky obsiahnuté vo vyjadrení žalovaného, sa v prvom rade zameral na skúmanie\nvčasnosti podanej žaloby. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na obsah súdneho spisu, z ktorého je\nzrejmé, že žaloba bola podaná právnym zástupcom žalobkyne\ne-mailovým podaním dňa\n05.05.2021 s platným zaručeným elektronickým podpisom, teda v súlade s § 56 ods. 1 SSP. Žaloba bola\nzároveň podaná v lehote podľa § 181 ods. 1 SSP, ktorá je dvojmesačná a vo vzťahu k žalobkyni začala\nplynúť dňa 06.03.2021, kedy jej bolo prostredníctvom právneho zástupcu JUDr. Ladislava Faludiho\ndoručené napadnuté rozhodnutie, čo vyplýva z obsahu administratívneho spisu a korešponduje to aj\ns tvrdeniami účastníkov konania, vyplývajúcimi z ich podaní pred správnym súdom. Pokiaľ žalovaný\npri posudzovaní včasnosti podania žaloby vychádzal z dátumu 27.08.2021, tento nie je na uvedené\n\núčely relevantný. Podanie žalobkyne, doručené krajskému súdu dňa 27.08.2021, obsahujúce správnu\nžalobu, jej prílohy a plnú moc advokáta, bolo len reakciou na výzvu súdu (uznesenie krajského súdu č.\nk. 2S/91/2021-24 zo dňa 24.05.2021), ktorým bola žalobkyňa vyzvaná na predloženie splnomocnenia\nudeleného advokátovi v podobe originálu alebo zaručenej konverzie, teda na odstránenie nedostatkov\nžaloby podanej dňa 05.05.2021 v zmysle § 182 ods. 2 písm. a) SSP. Vzhľadom k tomu námietku\nžalovaného o nedodržaní lehoty na podanie žaloby súd nepovažoval za opodstatnenú.\n38. Pokiaľ ide o žalovaným namietané nedostatky žaloby v zmysle § 182 ods. 1 SSP, konkrétne absenciu\nžalobných dôvodov, správny súd poznamenáva, že žaloba obsahuje vymedzenie žalobných dôvodov\nich konkrétnych slovným označením, bez ich špecifikácie podľa § 191 ods. 1 SSP. S poukazom na to,\nže správny súd je povinný v zmysle § 55 ods. 3 SSP každé podanie posudzovať podľa jeho obsahu,\na s poukazom na zásadu iura novit curia (súd pozná právo), súd podradil žalobkyňou uplatnené žalobné\nnámietky a slovne vyjadrené žalobné dôvody\npod konkrétne žalobné dôvody § 191\nods. 1 písm. c), písm. e), písm. g) SSP. Ani táto námietka žalovaného preto nebola z hľadiska splnenia\npodmienok pre konanie v danej veci v zmysle § 97 SSP relevantná.\n39. Následne správny súd, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10, § 13\nods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z., meritórne preskúmal napadnuté rozhodnutie\nžalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe,\na dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť, vzhľadom na\nzistenie existencie žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, teda pre nesprávne právne\nposúdenie danej veci.\n40. Správny súd sa v rámci preskúmania veci oboznámil s obsahom súdneho a administratívneho spisu,\nz ktorého zistil, že žalobkyňa sa žiadosťou o odškodnenie obete násilného trestného činu, datovanou\ndňa 10.02.2020, doručenou žalovanému dňa 11.02.2020\nna príslušnom tlačive, domáhala\npriznania odškodnenia ako obeť násilného trestného činu (znásilnenia). Poukázala pritom na rozsudok\nOkresného súdu Lučenec č. k. 22T/31/2018-281\nzo dňa 10.05.2018, právoplatný a vykonateľný\ndňa 10.05.2018, ktorý k predmetnej žiadosti priložila, a z ktorého vyplýva, že trestný súd rozhodujúci\nv predmetnej veci žalobkyňu ako poškodenú podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku s nárokom na\nnáhradu škody odkázal\nna občianske súdne konanie. V bode 3.4 predmetnej\nžiadosti žalobkyňa uviedla, že si uplatnila nárok v civilnom procese alebo v konaní pred iným orgánom,\na v bode 4.4 označila prebiehajúce konanie na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 10C/15/2019.\nV bode 3.6 žiadosti, ktorý sa týkal výšky a odôvodnenia odškodnenia, uviedla nárok vo výške 21 070,40\nEur ako dôsledok post-traumatickej stresovej poruchy, ktorú utrpela a ktorá je hodnotená ako vážna\nduševná porucha vzniknutá pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických\nčiniteľov a tiesnivých situácií v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za\nsťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 273/1994 Z. z.o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej\nzdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných\npoisťovní v znení neskorších predpisov. Správny súd ďalej zistil, že súčasťou administratívneho spisu je\naj žalobkyňou predložený rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 10C/15/2019-126 zo dňa 24.06.2020,\nprávoplatný 28.07.2020, ktorým civilný súd žalobkyni v dôsledku trestného činu s poukazom na\npredmetný trestný rozsudok priznal náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 31 605,60\nEur a náhradu trov konania voči páchateľovi trestného činu, ktorý bol odsúdený predmetným trestným\nrozsudkom.\n41. Žalovaný napadnutým rozhodnutím nepriznal žalobkyni odškodnenie na základe jej žiadosti podanej\npodľa zákona č. 274/2017 Z. z. s poukazom na to, že predmetná žiadosť nebola podaná v lehote\npodľa § 15 ods. 2 označeného zákona, teda do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti\ntrestného rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že z trestného rozsudku vyplýva,\nže žalobkyňa sa dňa 24.08.2017 stala obeťou zločinu znásilnenia, pričom páchateľ bol za predmetný\nzločin odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní sedem rokov nepodmienečne. Konštatoval, že\nžalobkyňa bola s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces. Zároveň konštatoval, že\ns ohľadom na uvedené je zrejmé, že v tomto prípade boli splnené základné okolnosti pre priznanie\nodškodnenia žalobkyni, keďže táto bola poškodená násilným trestným činom a existuje rozhodnutie\npodľa § 11 ods. 1 zákona č. 274/2017 Z. z.\n\n42. K včasnosti podania žiadosti žalovaný v napadnutom rozhodnutí vysvetlil, že predmetný trestný\nrozsudok nadobudol právoplatnosť 10.05.2018 a lehota jedného roka v tomto prípade uplynula\n10.05.2019, žiadosť je preto podľa neho podaná po lehote. Vo vzťahu k ujme\nna zdraví\ntitulom sťaženia spoločenského uplatnenia si podľa žalovaného žalobkyňa nárok v trestnom konaní\nneuplatnila. Hoci súd odkázal žalobkyňu s nárokom na náhradu škody na civilné konanie, žalovaný mal\nza to, že z obsahu zápisníc o výsluchu žalobkyne v trestnom konaní nemožno mať jednoznačne za\nto, že bola odkázaná na náhradu škody v dôsledku ujmy na zdraví a už vôbec nie titulom sťaženia\nspoločenského uplatnenia. Aplikácia § 15 ods. 3 zákona č. 274/2017 Z. z. je preto podľa žalovaného\nvylúčená a je potrebné aplikovať § 15 ods. 2, ods. 4 predmetného zákona. Jednoročná lehota podľa neho\npotom začala plynúť dňa 10.05.2018 a uplynula dňa 10.05.2019. Keďže žaloba bola na civilnom súde\npodaná až 14.05.2019, je podľa žalovaného zrejmé, že nemohlo dôjsť k prerušeniu plynutia jednoročnej\nlehoty, keďže v čase podania civilnej žaloby táto lehota už uplynula. V časti sťaženia spoločenského\nuplatnenia tak bola žiadosť žalobkyne podaná po lehote. Skutočnosť, že žalobkyňa neuplatňovala nárok\nna odškodnenie podľa § 15 ods. 3 zákona č. 274/2017 Z. z., žalovaný vyvodzoval aj z toho, že žiadosť\nbola podaná ešte pred skončením civilného konania. Žalovaný nad rámec uvedeného spochybňoval aj\nskutočnosť, že žalobkyňou utrpená post-traumatická stresová porucha nastala v jednoznačnej príčinnej\nsúvislosti s utrpeným násilným trestným činom, keďže žalobkyňa mala byť pacientkou psychiatrickej\nambulancie už dlhší čas. Vzhľadom na uvedené žalovaný uzavrel, že žiadosti nebolo možné vyhovieť,\npretože bola podaná celkom zjavne po lehote a zákon č. 274/2017 Z. z. neobsahuje ustanovenia\no odstránení tvrdosti zákona v takomto prípade.\n43. Reflektujúc uvedené skutočnosti, správny súd primárne pripomína význam ochrany obetí trestných\nčinov, ktorý vyplýva nielen z vnútroštátneho právneho poriadku, vrátane zákona č. 274/2017 Z. z., ktorý\nupravuje práva, ochranu a podporu obetí trestných činov, vzťahy medzi štátom a subjektmi poskytujúcimi\npomoc obetiam a finančné odškodňovanie obetí násilných trestných činov (§ 1 označeného zákona),\nale aj z práva Európskej únie (ďalej len „EÚ“), implementovaného do nášho právneho poriadku, najmä\nsmernice Rady 2004/80/ES z 29.04.2004 o odškodňovaní obetí trestných činov (ďalej len „smernica\no odškodňovaní“) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25.10.2012, ktorou sa\nstanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa\nnahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (ďalej len „smernica na ochranu obetí“), ktoré boli\nimplementované a prebrané okrem iného aj zákonom č. 274/2017 Z. z. Podľa Preambuly smernice\no odškodňovaní (body 2, 3, 10) „Súdny dvor vo veci Cowan rozhodol, že ak právo Spoločenstva zaručuje\nfyzickej osobe voľný pohyb do členského štátu, ochrana tejto osoby v tomto členskom štáte, je založená\nna rovnakom základe ako ochrana štátnych príslušníkov a osôb s bydliskom v tomto štáte, čo vyplýva\nzo slobody pohybu. Opatrenia na uľahčenie odškodňovania obetí trestných činov by mali byť súčasťou\nuskutočňovania tohto cieľa...Európska Rada na svojom stretnutí v Tampere dňa 15. a 16 októbra 1999\nvyzvala k vypracovaniu minimálnych štandardov ochrany obetí trestných činov, najmä o prístupe obetí\ntrestných činov k spravodlivosti a ich právach na odškodnenie za škody, vrátane nákladov na právnu\npomoc...obete trestných činov často nie sú schopné získať odškodnenie od páchateľa, pretože páchateľ\nnemusí mať potrebné prostriedky na splnenie povinnosti uloženej rozsudkom o odškodnení alebo\npretože nie je možné páchateľa identifikovať alebo trestne stíhať. Podľa čl. 3 bod 3. označenej smernice\n„členské štáty sa usilujú udržiavať administratívne formality vyžadované od žiadateľa o odškodnenie na\nminime“. Podľa Preambuly smernice na ochranu obetí (bod 9, 11) „Trestný čin je protiprávnym činom\nproti spoločnosti, ako aj porušením individuálnych práv obetí. Obete ako také by sa mali uznať a malo\nby sa s nimi zaobchádzať s rešpektom, citlivo a profesionálne bez akejkoľvek diskriminácie založenej na\nrase, farbe pleti, etnickom alebo spoločenskom pôvode, genetických vlastnostiach, jazyku, náboženstve\nalebo viere, politickom alebo akomkoľvek inom názore, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku,\nnarodení, zdravotnom postihnutí, veku, pohlaví, rodovom vyjadrení, rodovej identite, sexuálnej orientácii,\npovahe ich pobytu alebo zdravotnom stave. Pri každom kontakte s príslušným orgánom činným v rámci\ntrestného konania, so službami prichádzajúcimi do styku s obeťami, ako napríklad so službami na\npodporu obetí, službami restoratívnej spravodlivosti, by sa mala zohľadniť osobná situácia a okamžité\npotreby, vek, pohlavie, prípadné zdravotné postihnutie a vyspelosť obetí trestného činu a zároveň plne\nrešpektovať ich fyzická, mentálna a morálna integrita. Obete trestných činov by mali byť chránené\npred sekundárnou a opakovanou viktimizáciou, pred zastrašovaním a pred pomstou, mala by sa im\nposkytnúť patričná podpora na uľahčenie zotavenia a dostatočný prístup\nk\nspravodlivosti...Touto smernicou sa ustanovujú minimálne pravidlá. Členské štáty môžu rozšíriť práva\nstanovené v tejto smernici s cieľom poskytnúť vyššiu úroveň ochrany.“ Podľa čl. 1 bod 1. označenej\nsmernice „Účelom tejto smernice je zaistiť, aby sa obetiam trestných činov poskytli náležité informácie,\n\npodpora a ochrana a aby sa im umožnilo zúčastniť sa na trestnom konaní. Členské štáty zabezpečia,\naby obete boli uznané a aby sa s nimi zaobchádzalo s rešpektom, citlivo individuálne, profesionálne\na bez diskriminácie pri každom kontakte so službami na podporu obetí alebo službami restoratívnej\nspravodlivosti, alebo s príslušným orgánom činným v rámci trestného konania. Práva stanovené v tejto\nsmernici sa vzťahujú na obete bez diskriminácie, a to aj vo vzťahu k povahe ich pobytu.“ Podľa čl. 2 bod\n1. písm. a), písm. i označenej smernice „obeť je fyzická osoba, ktorej bola v priamom dôsledku trestného\nčinu spôsobená ujma vrátane fyzickej, mentálnej alebo emocionálnej ujmy alebo majetkovej škody.“\n44. Z práva EÚ pre každý členský štát vyplýva pozitívny záväzok postupovať v súlade so stanovenými\npravidlami a zabezpečiť obetiam trestných činov náležitú ochranu a podporu tak, aby mali prístup\nk spravodlivosti a právo na odškodnenie s tým, že administratívne formality je potrebné udržiavať na\nminime a je potrebné zabrániť tzv. sekundárnej viktimizácii, ktorou sa rozumie proces, pri ktorom sa obeť\nstáva opakovane obeťou, nie však zo strany páchateľa trestného činu, ale najmä nevhodným prístupom\npríslušných orgánov či iných subjektov, prichádzajúcich do kontaktu s obeťou. To napokon zodpovedá\naj § 8 ods. 1 zákona č. 274/2017 Z. z., podľa ktorého obeť má právo na ochranu pred druhotnou\nviktimizáciou alebo opakovanou viktimizáciou. V zmysle nastavených pravidiel - s obeťou, ktorú právo\nEÚ chápe v najširšom slova zmysle ako osobu, ktorej bola spôsobená ujma, či už fyzická alebo\npsychická, majetková či emocionálna, je potrebné zaobchádzať s rešpektom, citlivo a profesionálne a\npri zohľadnení, okrem iných okolností, aj jej veku. Pozitívny záväzok štátu a jeho garancie vo vzťahu\nk obetiam trestných činov sa prejavujú najmä v tom, že rozhodujúce orgány sú povinné primárne sa\nzamerať na to, ako žiadateľovi vyhovieť, teda sú povinné zvážiť a po splnení zákonných podmienok\nuplatniť všetky dostupné inštitúty, ktorými je možné ich nárok, vrátane odškodnenia, uspokojiť, keďže\naj v zmysle § 9 zákona č. 274/2017 Z. z. obeť násilného trestného činu má za podmienok a v\nrozsahu ustanovenom týmto zákonom právo na odškodnenie, ktoré jej poskytne štát. Nahliadanie na\nnárok na odškodnenie cez prizmu tohto pozitívneho záväzku je zároveň interpretačným pravidlom pri\nrozhodovaní o jeho priznaní či nepriznaní. Týmito pravidlami sa žalovaný podľa názoru správneho súdu\npri rozhodovaní v danej veci neriadil dôsledne.\n45. Nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP sa rozumie stav,\nkedy príslušný orgán na správne zistený skutkový stav aplikuje nesprávnu právnu normu alebo jej\nčasť, prípadne ak správne aplikovanú právnu normu nesprávne vyloží, a v dôsledku toho dospeje\nk nesprávnym právnym záverom. Správny súd po preskúmaní veci v intenciách uvedeného konštatuje,\nže žalovaný dospel k nesprávnemu právnemu záveru ohľadom aplikácie ustanovení § 15 ods. 2,\nods. 3 zákona č. 274/2017 Z. z. na danú vec a tieto ustanovenia vyložil v neprospech žalobkyne.\nV tejto súvislosti je potrebné upriamiť pozornosť na čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky,\nktorý zakotvuje povinnosť všetkých orgánov aplikácie práva uplatňovať tzv. ústavnokonformný výklad.\nPodľa Ústavného súdu Slovenskej republiky „zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva tiež\npožiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy\nrôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú,\nresp. plnohodnotnejšiu realizáciu Ústavou Slovenskej republiky garantovaných práv fyzických alebo\nprávnických osôb. Inak povedané, všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať\nprávne normy v prospech realizácie Ústavou Slovenskej republiky (a tiež medzinárodnými zmluvami)\ngarantovaných základných práv a slobôd...“ (Zb. Us. 10/2007).\n46. Správny súd poukazuje na ustanovenia § 15 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 274/2017\nZ.\nz., ktoré upravujú prekluzívnu lehotu na podanie žiadosti o odškodnenie obete trestného činu, a na ich\nznenie. Ustanovenie § 15 ods. 2 zákona č. 274/2017 Z. z. určuje lehotu na podanie žiadosti do jedného\nroka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku alebo trestného rozkazu podľa § 11 ods. 1 alebo\nrozhodnutia podľa § 11 ods. 2 zákona č. 274/2017 Z. z. Uplynutím tejto lehoty nárok na odškodnenie\npodľa tohto zákona zaniká, s výnimkou, ak odsek 3 neustanovuje inak. Ustanovenie § 15 ods. 2 je preto\naplikovateľné len subsidiárne vo vzťahu k § 15 ods. 3 zákona č. 274/2017 Z. z., ktoré má aplikačnú\nprednosť, teda ak nastanú okolnosti v ňom uvedené, je potrebné ho použiť prioritne. Podľa § 15 ods. 3\nzákona č. 274/2017 Z. z. pritom platí, že ak súd\nv trestnom konaní odkázal obeť násilného\ntrestného činu s jej nárokom na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku ujmy na zdraví, na civilný\nproces alebo konanie pred iným orgánom, žiadosť sa podáva do jedného roka odo dňa nadobudnutia\nprávoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo\no nároku obete násilného trestného činu\nv civilnom procese alebo v konaní pred iným orgánom. Uplynutím tejto lehoty nárok na odškodnenie\ndefinitívne zaniká.\n\n47. Žalobkyňa bola rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 22T/31/2018-281 zo dňa 10.05.2018,\nprávoplatným 10.05.2018, ako poškodená násilným trestným činom, konkrétne zločinom znásilnenia,\nspáchaného na chránenej osobe (osobe vyššieho veku) podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) v spojení s §\n139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, ku ktorému došlo dňa 24.08.2017, odkázaná so svojím nárokom\nna náhradu škody na občianske súdne konanie podľa\n§ 288 ods. 1 Trestného poriadku. Je teda\nzrejmé, že trestný súd v predmetnej veci dospel k záveru, že podmienka riadneho a včasného uplatnenia\nnároku na náhradu škody spôsobenej trestným činom bola splnená (§ 46 ods. 3, § 288 ods. 1 Trestného\nporiadku). Podmienka prednostnej aplikácie § 15 ods. 3 zákona č. 274/2017 Z. z., s poukazom na to, že\npredmetné ustanovenie vyžaduje výlučne odkazujúci výrok trestného súdu podľa § 288 ods. 1 Trestného\nporiadku na základe uplatneného nároku na náhradu škody v dôsledku ujmy na zdraví, pričom ujmou\nna zdraví sa v zmysle § 2 ods. 1 písm. j) zákona č. 274/2017 Z. z. rozumie ublíženie na zdraví, ťažká\nujma na zdraví alebo smrť spôsobené trestným činom spáchaným inou osobou alebo morálna škoda\nspôsobená trestným činom obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho\nzneužívania, tak podľa názoru správneho súdu bola splnená. Správny súd preto prisvedčil žalobnej\nnámietke nesprávneho právneho posúdenia veci, spočívajúcej v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 15\nods. 2 označeného zákona žalovaným na danú vec.\n48. Správny súd zastáva názor, že na prejednávanú vec bolo potrebné aplikovať § 15 ods. 3 zákona č.\n274/2017 Z. z., a teda žalovaný mal skúmať, či bola dodržaná jednoročná lehota na podanie žiadosti\no odškodnenie počítaná až od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa o nároku žalobkyne rozhodlo\nv civilnom konaní, konkrétne v konaní pred Okresným súdom Lučenec sp. zn. 10C/15/2019. Toto\nkonanie žalobkyňa označila už vo svojej žiadosti, pričom v konaní predložila následne aj právoplatný\nrozsudok, ktorým civilný súd o jej nároku rozhodol, teda žalovaný o ňom mal vedomosť. Žalovaný\nnesprávnou aplikáciou § 15 ods. 2 označeného zákona nesprávne právne posúdil okamih začatia\nplynutia prekluzívnej lehoty na podanie žiadosti o odškodnenie už od právoplatnosti trestného rozsudku,\nčo však nie je možné akceptovať, keďže tým žalobkyni de facto odňal možnosť uplatňovať si nárok na\nodškodnenie.\n49. Správny súd v tejto súvislosti podotýka, že rozlišovanie medzi oboma ustanoveniami § 15 ods. 2\na ods. 3 zákona č. 274/2017 Z. z. má zásadný charakter nielen kvôli počítaniu prekluzívnej lehoty, ale\naj z hľadiska vylúčenia duplicity priznania nároku napríklad v prípade, ak bol uspokojený inak [por. § 10\nods. 2 písm. a) v kontexte § 15 ods. 4 zákona\nč. 274/2017 Z. z.], resp. z hľadiska posúdenia\nrozsahu nároku na odškodnenie v zmysle § 12, § 15 ods. 5 označeného zákona, teda toto rozlišovanie\nmá svoju relevanciu. Navyše tieto ustanovenia nie je možné kombinovať a vždy je potrebné prioritne\nustáliť, ktorým z nich sa prekluzívna lehota v konkrétnom prípade riadi. Aplikácia jedného z ustanovení\nvylučuje aplikáciu toho druhého, ustanovenie § 15 ods. 3 je ustanovením lex specialis vo vzťahu k § 15\nods. 2 zákona č. 274/2017 Z. z., pričom v danej veci boli jednoznačne dané dôvody na aplikáciu práve\nustanovenia § 15 ods. 3 tohto zákona.\n50. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, obsiahnutú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o tom,\nže na základe obsahu zápisníc z trestného konania nemožno mať jednoznačne za to, že žalobkyňa si\nnáhradu škody uplatnila a že bola trestným súdom odkázaná na náhradu škody, správny súd s touto\nargumentáciou nesúhlasí. Zastáva názor, že rozhodujúci pre aplikáciu\n§ 15 ods. 3 zákona\nč. 274/2017 Z. z. je odkazujúci výrok súdu v trestnom konaní, ktorý jediný je oprávnený ustáliť, či bol\nnárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom ako celok uplatnený riadne a včas, a teda či je\nmožné poškodeného odkázať s týmto (existujúcim) nárokom na civilné konanie. V trestnom konaní sp.\nzn. 22T/31/2018 takýto záver príslušný trestný súd učinil, preto ho nie je možné zo strany žalovaného\nrevidovať a spochybňovať, keďže táto kompetencia žalovanému nevyplýva zo zákona č. 274/2017 Z.\nz. ani z iného právneho predpisu.\n51. Nárok na náhradu škody sa v trestnom konaní uplatňuje ako celok, ako náhrada škody spôsobená\ntrestným činom, bez ohľadu na to, či ide o fyzickú, psychickú, morálnu či inú ujmu, teda uplatňuje\nsa spravidla paušálne, čo korešponduje aj s definíciou škody obsiahnutej v Trestnom zákone (§ 124\nods. 1). Názor žalovaného, že žalobkyňa si svoj nárok v trestnom konaní neuplatnila, preto nie je\nústavnokonformný ani zákonný, a teda ani udržateľný, a to aj s ohľadom na zásady zaobchádzania\ns obeťami trestných činov, ktorými sa správny súd zaoberal v predchádzajúcich častiach tohto\nrozsudku a na ktoré týmto poukazuje, najmä na ochranu obetí pred sekundárnou viktimizáciou a pred\n\nadministratívnym byrokratizmom, ako aj na ich prístup k spravodlivosti a ohľaduplné zaobchádzanie. O\nto zvlášť v prípadoch, keď poškodený nie je v trestnom konaní právne zastúpený a nemá k dispozícii\nprávnu pomoc, ako sa to vo vzťahu k žalobkyni javí z obsahu predmetných zápisníc z trestného\nkonania (zápisnice z 25.08.2017, z 31.08.2017, z 31.12.2017 a z 29.01.2018, ktoré sú súčasťou\nadministratívneho spisu). Z obsahu týchto zápisníc je zrejmé, že žalobkyňa si prioritne náhradu škodu\nuplatnila, a to paušálne, bez jej bližšej špecifikácie, a následne, pravdepodobne ovplyvnená informáciami\nzískanými v priebehu konania (v zmysle zápisnice z 13.12.2017 žalobkyňa mala informáciu, že páchateľ\nje „mladý chlapec, bezdomovec, ktorý nemá žiadny majetok“), tieto vyhlásenia zmenila, resp. uviedla,\nže k náhrade škody sa nevie vyjadriť.\n52. Správny súd v neposlednom rade upriamuje pozornosť aj na skutočnosť, že hoci v zmysle § 11 ods. 4\nzákona č. 274/2017 Z. z. podmienkou vzniku nároku na odškodnenie je uplatnenie si nároku na náhradu\nškody, ktorá vznikla v dôsledku ujmy na zdraví, zo strany obete násilného trestného činu v trestnom\nkonaní, táto podmienka neplatí, ak bola trestným činom spôsobená smrť alebo ak ide o ujmu na zdraví\nspôsobenú trestným činom obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho\nzneužívania, čo je aj prípad prejednávanej veci. Túto skutočnosť žalovaný nezohľadnil vôbec.\n53. Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať, že vo vzťahu k žiadosti žalobkyne boli splnené\npodmienky pre aplikáciu § 15 ods. 3 zákona č. 274/2017 Z. z. a žalovaný mal prekluzívnu lehotu na\npodanie žiadosti počítať až od právoplatnosti rozhodnutia v civilnom konaní. Správny súd uzatvára, že\ndošlo k naplneniu žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, preto bolo potrebné napadnuté\nrozhodnutie ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť žalovanému\nna ďalšie konanie, v ktorom\nje žalovaný právnym názorom správneho súdu viazaný. Žalovaný v ďalšom konaní následne posúdi\nvčasnosť podania žiadosti žalobkyne podľa § 15 ods. 3 zákona č. 274/2017 Z. z.\n54. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je\norgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval\nv súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu\nv zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.\n55. K ostatným žalobkyňou uplatneným žalobným dôvodom [§ 191 ods. 1 písm. e), písm. g) SSP] správny\nsúd už len dodáva, že sa nimi nezaoberal vzhľadom na to, že boli žalobkyňou vymedzené vágne, bez\nich bližšej konkretizácie, navyše v kontexte s dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia súdom nie\nsú relevantné.\n56. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešnej žalobkyni\npriznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník v zmysle § 175 ods. 2 SSP.\n57. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442\nSSP), a to v lehote jedného mesiaca\nod jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie\nlehoty nemožno odpustiť.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.\n\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.\nDôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred\nsprávnym súdom.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo\nho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe\npodľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}