{"guid": "8c7b3fe8-419e-456e-b532-a2cdf44c59e9:ff8b745e-9240-4400-997b-2ab19c01bfdd", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200569.2", "spisova_znacka": "BA-2S/84/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/84/2022 z 8. 7. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 8. júla 2026, sp. zn. BA-2S/84/2022, ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200569.2", "identifikacne_cislo": "1022200569", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Jeannette Hajdinová", "sudca_id": 477, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jeannette-hajdinova-477", "datum_vydania": "2026-07-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ff8b745e-9240-4400-997b-2ab19c01bfdd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200569.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200569.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200569.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-2S/84/2022\n1022200569\n08. 07. 2026\nJUDr. Jeannette Hajdinová\nECLI:SK:SpSBA:2026:1022200569.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov\nsenátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.: XX.XX.XXXX,\nbytom C. D. XXX, XXXXXX D., E. F., právne zastúpená: JUDr. PaedDr. Róbert Monsberger Kozák,\nadvokát so sídlom Komenského 18, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 40 454 576, SAK č.6899, proti\nžalovanému: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, so sídlom\nHlboká cesta 2, 833 36 Bratislava-Staré Mesto, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč.029710/2022-KORU-30 zo dňa 21. februára 2022, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí\nSlovenskej republiky, Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Moskve číslo 029710/2022-KORU-30 zo\ndňa 21. februára 2022 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Súd priznáva žalobkyni voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Žalovaný dňa 3. februára 2022 prijal prostredníctvom Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Moskve\n(ďalej len veľvyslanectvo) osobne podanú žiadosť žalobkyne č. 138 zo dňa 3. februára 2022 o udelenie\nnárodného víza (ďalej len žiadosť) na úradnom tlačive podľa § 17 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. o\npobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\nzákon o pobyte cudzincov). Žalobkyňa k žiadosti pripojila svoju farebnú fotografiu s rozmermi 3 x 3,5 cm,\nsvoj cestovný pas, potvrdenie o cestovnom poistení, potvrdenie o zostatku na bankovom účte vydané\nbankou VÚB, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, osvedčenie o živnostenskom\npodnikaní č. OU-LM-OZP-2021/010331-2 zo dňa 13.09.2021, výpis z registra trestov Ruskej federácie zo\ndňa 19.11.2021 v ruskom jazyku spolu s úradným prekladom do slovenského jazyka, čestné vyhlásenie\nkonateľa obchodnej spoločnosti QUADRO IT OÜ, so sídlom Katusepapi tn 4/1, Lasnamäe linnaosa,\nG. D., XXXXX H., I. E., IČO XX XXX XXX, B. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. K. XX-XXX,\nXXX XX H., I., A. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XXX C., E. F., o súhlase vlastníkov\na poskytnutí ubytovania v nehnuteľnosti pre žalobkyňu počas jej zdržiavania sa v Slovenskej republike\nspolu s výpisom z listu vlastníctva z katastra nehnuteľností č. XXX pre k.ú. L..\n2. Veľvyslanectvo po prijatí žiadosti žalobkyne požiadalo dňa 3. februára 2022 podľa § 17 ods. 5\nzákona o pobyte cudzincov o stanovisko centrálny vízový orgán (CVO). Dňa 18. februára 2022 prijalo\nveľvyslanectvo nesúhlasné stanovisko CVO k udeleniu národného víza.\n\n3. Žalovaný prostredníctvom veľvyslanectva vydal rozhodnutie č. 029710/2022-KORU-30 zo dňa 21.\nfebruára 2022 (ďalej len napadnuté rozhodnutie), ktorým neudelil žalobkyni národné vízum z dôvodu\npodľa § 17 ods. 5 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým,\nže „ VRT je po platnosti“.\nII. Žaloba\n4. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 29. apríla 2022\ndomáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadala ako nezákonné\nzrušiť. Poukazujúc na znenie ust. § 17 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov uviedla, že zákon výslovne\nustanovuje oprávnenie vyžadovať si aj ďalšie doklady len za predpokladu, ak sú doklady predložené\nk žiadosti o národné vízum nepostačujúce na rozhodnutie o žiadosti. V zmysle § 121 zákona o pobyte\ncudzincov bezúhonnosť štátny príslušník tretej krajiny preukazuje výpisom z registra trestov štátu,\nktorého je štátnym príslušníkom, a ktorý nie je starší ako 90 dní. Výpis z registra trestov zo dňa\n19.11.2021 predložený žalobkyňou v čase podania žiadosti dňa 03.02.2022 o udelenie národného\nvíza nebol po dátume platnosti, t.j. nebol starší ako 90 dní, a navyše nesprávne posúdená doba\nplatnosti výpisu z registra trestov bola jediným dôvodom, prečo nebolo žalobkyni udelené národné\nvízum. Napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu medzinárodnoprávne garantovaných základných\nzásad materiálneho právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany\nzákonnosti, vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princíp právnej istoty a princíp\npredvídateľnosti práva vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj princípu\nochrany legitímnych očakávaní.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 5. septembra 2022, v ktorom po zhrnutí skutkového\nstavu uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, je zákonné,\na preto je žaloba podľa jeho názoru nedôvodná.\n6. Žalovaný sa nestotožňuje so žalobným dôvodom podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015\nZ. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) o nesprávnom právnom\nposúdení veci. Žalobkyňa v žalobe ako jediný žalobný dôvod uvádza nezákonnosť rozhodnutia, ktoré má\nspočívať v porušení ustanovenia § 17 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov. Žalobkyňa nešpecifikuje žiadnu\njudikatúru vo vzťahu k žalobnému dôvodu o nesprávnom právnom posúdení veci. Konanie o udelenie\nnárodného víza je upravené ustanoveniami § 17 zákona o pobyte cudzincov, pričom podľa § 17 ods.\n9 zákona o pobyte cudzincov sa na konanie o udelenie národného víza nevzťahuje všeobecný predpis\no správnom konaní, ktorým je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). Žalovaný sa stotožňuje s konštatovaním žalobkyne,\nže aj napriek vylúčeniu správneho poriadku je správny orgán povinný dodržiavať zásady správneho\nkonania, čo bolo potvrdené i v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp.\nzn. 1Sžr/68/2011 zo dňa 27.3.2015. Základné zásady správneho konania sú pozitívnoprávne vyjadrené\nv § 3 správneho poriadku. Medzi základné zásady patrí aj tzv. zásada legality, vyjadrená aj v § 3 ods. 1\nsprávneho poriadku tak, že správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi\npredpismi a sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických\nosôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Rovnako je zásada legality vyjadrená aj priamo v\nÚstave Slovenskej republiky, a to konkrétne v čl. 2 ods. 2, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba\nna základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n7. V prípade, ak je účelom cesty žiadateľa o národné vízum podanie žiadosti o pobyt na cudzineckej\npolícii v Slovenskej republike, čo v prípade žiadosti žalobkyne účelom bolo, považuje sa za „doklad\no účele cesty“ v zmysle § 17 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov úplná žiadosť o prechodný pobyt,\nktorú bude cudzinec podávať na cudzineckej polícii v Slovenskej republike. Vyžaduje sa, aby doklady\npredložené k žiadosti o národné vízum spĺňali zákonom o pobyte cudzincov stanovené podmienky v\nčase podania žiadosti o pobyt na cudzineckej polícii, nielen v čase podania žiadosti o národné vízum\nna zastupiteľskom úrade. Žalobkyňa bola o tejto skutočnosti vyrozumená, čo potvrdzuje aj priloženie\nkompletnej žiadosti o udelenie prechodného pobytu k žiadosti zo dňa 3.2.2022. Žalovaný poukazuje na\nustanovenie § 32 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého priloží štátny príslušník\ntretej krajiny k žiadosti o udelenie prechodného pobytu doklad alebo doklady nie staršie ako 90 dní,\n\nktoré potvrdzujú jeho bezúhonnosť. Podľa § 17 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov, zastupiteľský úrad\nmôže udeliť národné vízum len po predchádzajúcom súhlasnom stanovisku ministerstva vnútra. Podľa\n§ 17 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov zastupiteľský úrad rozhodne o žiadosti o udelenie národného\nvíza do 30 dní od jej prijatia; v tej istej lehote rozhodne aj ministerstvo vnútra, ak bola žiadosť podaná\npodľa odseku 1 druhej vety. Ako už žalovaný uviedol, žiadosť zo dňa 3.2.2022 prijalo veľvyslanectvo dňa\n3.2.2022 a v rovnaký deň ju odoslalo na stanovisko CVO. K žiadosti bol predložený aj výpis z registra\ntrestov vydaný dňa 19.11.2021. Z pohľadu platnosti bol v deň podania žiadosti na veľvyslanectve výpis\nz registra trestov platným dokladom preukazujúcim bezúhonnosť pre účel podania žiadosti o pobyt.\nŽalobkyňa dňa 3.2.2022 však na veľvyslanectve nepodala žiadosť o prechodný pobyt, ale požiadala\no udelenie národného víza, na základe ktorého deklarovala záujem vycestovať na Slovensko a podať\nžiadosť o pobyt na cudzineckej polícii v Slovenskej republike. Vo formulári žiadosti o vízum uviedla dátum\npredpokladaného vstupu do SR 7.3.2022. Podľa § 32 ods. 1 druhej vety zákona o pobyte cudzincov\npri podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu je štátny príslušník tretej krajiny povinný predložiť\nplatný cestovný doklad a všetky náležitosti k žiadosti o udelenie prechodného pobytu ustanovené týmto\nzákonom, inak zastupiteľský úrad alebo policajný útvar žiadosť o udelenie prechodného pobytu neprijme.\nDňa 18.2.2022 vydalo CVO nesúhlasné stanovisko k vydaniu víza z dôvodu uvedeného v poznámke:\n„§17 ods. 5 písm. b) - VRT po platnosti“. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že ku dňu 18.2.2022 bol\npredložený výpis z registra trestov starý 91 dní, teda nespĺňal stanovenú podmienku podľa § 32 ods. 2\npísm. b) zákona o pobyte cudzincov na platnosť dokladu pre účel podania žiadosti o pobyt. Na základe\ndokladov predložených k žiadosti zo dňa 3.2.2022 žalobkyňa v čase rozhodnutia o žiadosti nemohla\npodať na cudzineckej polícii v Slovenskej republike žiadosť o prechodný pobyt z dôvodu neplatného\nvýpisu z registra trestov, a teda nemohla naplniť účel cesty, ktorý deklarovala pri podaní žiadosti o\nnárodné vízum a nesplnila podmienku preukázania účelu cesty pre udelenie národného víza podľa §\n17 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov. Keďže žalobkyňa podala žiadosť o udelenie národného víza\nza účelom podania žiadosti o pobyt na cudzineckej polícii v Slovenskej republike, pričom účel cesty\npreukázala predložením dokladov, ktoré jej v čase doručenia stanoviska CVO a prijatia rozhodnutia\nveľvyslanectva už neumožňovali podanie žiadosti o pobyt v Slovenskej republike (výpis z registra trestov\nbol starší ako 90 dní), CVO neudelil súhlasné stanovisko na udelenie národného víza a veľvyslanectvo\nnemohlo konať inak, ako žiadosť zamietnuť, pričom žalobkyňu o dôvodoch informovalo v napadnutom\nrozhodnutí.\n8. Žalovaný pre úplnosť ešte raz uvádza, že veľvyslanectvo po prijatí žiadosti zaslalo dňa 3.2.2022\npodľa § 17 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov žiadosť o stanovisko na CVO. Veľvyslanectvo prijalo dňa\n18.2.2022 prostredníctvom národného vízového informačného systému nesúhlasné stanovisko CVO\nk udeleniu víza žalobkyni. Nesúhlasné stanovisko CVO s udelením víza je podľa § 17 ods. 5 zákona\no pobyte cudzincov prekážkou, pre ktorú zastupiteľský úrad nemôže národné vízum udeliť. Na rozdiel\nod konania o udelení schengenského víza, ktoré upravuje § 16 zákona o pobyte cudzincov, žalovaný\nnemá oprávnenie v konaní o udelení národného víza v rámci nového posudzovania dôvodov vyžiadať si\nopätovné stanovisko CVO. Na uvedenom právnom základe teda v rámci konania o udelení národného\nvíza v prípade žalobkyne veľvyslanectvo nemalo zákonnú možnosť na akýkoľvek iný postup ako ten,\nktorý je ustanovený v § 17 zákone o pobyte cudzincov a ktorý podľa príslušnej právnej úpravy aj\nvykonal. Veľvyslanectvo, resp. žalovaný, nemajú v konaní o udelení národného víza zákonné oprávnenie\nposudzovať správnosť stanoviska CVO alebo sa od tohto stanoviska odchýliť. Akýkoľvek odlišný postup\nako ten, ktorý bol v konaní o udelení národného víza žalobkyni žalovaným vykonaný, by bol v rozpore\nso zásadou legality vyjadrenou v Ústave Slovenskej republiky a v zásadách správneho konania. Práve\nodlišný postup, ktorý v žalobe žalobkyňa navrhuje, by spôsobil nezákonnosť rozhodnutia v konaní o\nudelení národného víza, keďže na takýto postup by nemal žalovaný právny základ a bola by porušená\nústavná a zákonná zásada legality.\n9. Žalovaný sa nazdáva, že argumentáciou žalobkyne „o porušení zásad materiálneho štátu“ mala\nžalobkyňa v úmysle označiť žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Žalovaný dôrazne\nodmieta tento nepodložený žalobný dôvod o porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej\nmoci, ktorý žalobkyňa uviedla v žalobnom návrhu, a ktorý relevantne neodôvodnila. Žalovaný vyššie\nv tomto vyjadrení podrobne vysvetlil zákonnú povinnosť rešpektovať nesúhlasné stanovisko CVO v\nkonaní o udelenie národného víza a nemožnosť odkloniť sa podľa § 17 ods. 5 zákona o pobyte\ncudzincov od tohto stanoviska. Taktiež žalovaný v predchádzajúcej časti tohto vyjadrenia konštatoval,\nže neexistoval priestor na ďalšiu správnu úvahu žalovaného o negatívnom stanovisku CVO, ktoré bolo\njediným dôvodom rozhodnutia o zamietnutí víza, a to z dôvodu absencie právneho základu a nemožnosti\n\nodkloniť sa od tohto stanoviska, pričom celú túto správnu úvahu žalovaný v odôvodnení uviedol. Práve\nz týchto jednoznačných skutočností je potrebné považovať aj žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm.\ng) SSP o porušení procesného postupu žalovaného, resp. dôvodu porušenia ustanovení o konaní pred\norgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia za ničím\nnepodložený a účelovo uvedený.\n10. Žalobkyňa namietala porušenie základných zásad materiálneho právneho štátu, osobitne zásadu\nmateriálnej spravodlivosti, zákonnosti, spravodlivého procesu, zásadu právnej istoty a zásadu ochrany\nlegitímnych očakávaní v spojení so zásadou rovnosti ľudí pred zákonom. V tomto kontexte žalovaný\ndôrazne poukazuje na to, že v žalobe žalobkyňa porušenie predmetných zásad právnej istoty iba\nkonštatuje bez ďalšieho vysvetlenia a uvedenia akejkoľvek judikatúry, ktoré sú kľúčové pre aplikáciu\nprincípov a zásad v oblasti ľudských práv a základných slobôd. Žalovaný porušenie predmetných\nzásad jednoznačne odmieta. Úmysel pre udelenie prechodného pobytu na Slovensku či vlastnenie\nnehnuteľnosti na Slovensku nezakladá právny nárok na udelenie národného víza podľa zákona\no pobyte cudzincov ani podľa iného všeobecne záväzného právneho predpisu. Nemožno preto pripustiť\nporušenie zásady spravodlivého procesu a právnej istoty vydaním rozhodnutia o zamietnutí víza,\nkeďže zákonodarca takúto „právnu istotu“ v zákone neustanovil. Nárok žalobkyne na vstup na územie\nSlovenskej republiky sa tak nijako nezmenil a právna istota (právny stav) žalobkyne nebol rozhodnutím\no zamietnutí víza nijako dotknutý. Rovnako aj v prípade ďalšej zásady ochrany legitímnych očakávaní\nv spojení so zásadou rovnosti, spravodlivosti a spravodlivého procesu je potrebné ich porušenie\nodmietnuť. Žalovaný uvádza, že napriek tomu, že zásada legitímnych očakávaní v spojení so zásadou\nrovnosti, spravodlivosti sú súčasťou práva na spravodlivý proces, ktoré je základnou zásadou správneho\nkonania, ktoré je aj pozitívnoprávne vyjadrené v § 3 správneho poriadku, v konaní o udelení národného\nvíza porušené nebolo. Táto zásada nemôže byť vnímaná spôsobom prezentovaným žalobkyňou v\nzmysle, že správne orgány majú povinnosť plniť očakávania účastníka konania a v prípade, ak sa\ntak nestane, dôjde k porušeniu tejto zásady. Tento záver žalovaného potvrdzuje aj Ústavný súd\nSlovenskej republiky, ktorý vo svojej doterajšej judikatúre definoval tzv. prekvapivé rozhodnutie, o ktoré\nide predovšetkým vtedy, ak odvolací súd založí svoje rozhodnutie vo veci na iných zásadne odlišných\nprávnych záveroch ako súd prvého stupňa, pričom zároveň odvolací súd účastníkovi konania neumožní\nvyjadriť sa k jeho iným (odlišným) právnym záverom, teda účastník konania nemá možnosť právne\nargumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov\nsúdu prvého stupňa nejavili ako významné (I. ÚS 736/2016; II. ÚS 407/2016). Na základe judikatúry\nÚS SR je argumentácia žalobkyne neaplikovateľná, keďže konanie o udelenie národného víza nie\nje odvolacím konaním vo vzťahu k žiadnemu existujúcemu alebo zamýšľanému konaniu žalobkyňou.\nZásada ochrany legitímnych očakávaní v spojení so zásadou rovnosti nemohla byť porušená iným –\nžalobkyňou neočakávaným – rozhodnutím v rozličných konaniach, keďže žalovaný nemá vedomosť\no iných konaniach žalobkyne, v ktorom by žalovaný či iný správny orgán rozhodoval odlišne. S\nprihliadnutím na skutočnosti uvedené v tejto časti vyjadrenia konštatoval, že v konaní o udelení\nnárodného víza žalobkyni a rozhodnutím o zamietnutí víza nedošlo k porušeniu ustanovení o konaní\npred orgánom verejnej moci, napadnuté rozhodnutie je zákonné a žalobný dôvod podľa § 191 ods. 2\npísm. g) SSP je potrebné odmietnuť.\n11. Žalobkyňa sa ďalej k vyjadreniu žalovaného nevyjadrila.\nIV. Relevantná právna úprava\n12. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický\na právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\n13. Podľa § 15 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov štátnemu príslušníkovi tretej krajiny môže byť\nudelené národné vízum, ak je to potrebné v súvislosti s udelením pobytu v Slovenskej republike.\n14. Podľa § 17 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny podáva žiadosť o\nudelenie národného víza na úradnom tlačive na zastupiteľskom úrade. Štátny príslušník tretej krajiny\nmôže podať žiadosť o udelenie národného víza aj na ministerstve vnútra, ak sa oprávnene zdržiava na\núzemí Slovenskej republiky a národné vízum má byť udelené v záujme Slovenskej republiky.\n\n15. Podľa § 17 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov k žiadosti o udelenie národného víza je štátny\npríslušník tretej krajiny povinný predložiť platný cestovný doklad, farebnú fotografiu s rozmermi 3 x 3,5\ncm zobrazujúcu jeho aktuálnu podobu, doklad potvrdzujúci účel pobytu a doklad o zdravotnom poistení.\nZastupiteľský úrad alebo ministerstvo vnútra si môže od štátneho príslušníka tretej krajiny vyžiadať ďalšie\ndoklady len vtedy, ak sú doklady predložené podľa predchádzajúcej vety nepostačujúce na rozhodnutie\no žiadosti o udelenie národného víza. Na požiadanie je štátny príslušník tretej krajiny povinný osobne\nsa dostaviť na pohovor.\n16. Podľa § 17 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov zastupiteľský úrad môže udeliť národné vízum\nlen po predchádzajúcom súhlasnom stanovisku ministerstva vnútra; ministerstvo vnútra a ministerstvo\nzahraničných vecí sa môžu dohodnúť, v ktorých prípadoch môže zastupiteľský úrad udeliť národné\nvízum aj bez stanoviska ministerstva vnútra. Zastupiteľský úrad alebo ministerstvo vnútra neudelí\nnárodné vízum, ak a) štátny príslušník tretej krajiny nepredloží všetky doklady podľa odseku 2, b) štátny\npríslušník tretej krajiny nespĺňa podmienky na udelenie národného víza alebo c) štátny príslušník tretej\nkrajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady\nalebo doklad inej osoby.\n17. Podľa § 32 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny priloží k žiadosti\no udelenie prechodného pobytu dve fotografie s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúce jeho aktuálnu podobu\na doklady nie staršie ako 90 dní, ktoré potvrdzujú účel pobytu; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka\ntretej krajiny podľa § 22, ktorý je zapísaný v obchodnom registri, v živnostenskom registri alebo v inom\nobdobnom registri alebo zapísaný v obchodnom registri ako osoba oprávnená konať v mene obchodnej\nspoločnosti alebo družstva.\nV. Verejné vyhlásenie rozsudku\n18. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022\nZ. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022\nZ. z. (ďalej len zákon č. 151/2022 Z. z.) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov\nna správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského\nsúdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.\nZ uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/84/2022 vedený na Správnom súde\nv Bratislave pod sp. zn. BA-2S/84/2022.\n19. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 SSP v spojení s § 3\nods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z., rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 v\nspojení s § 137 ods. 4 SSP) rozsudkom dňa 8. júla 2026. Žalobkyňa ani žalovaný nežiadali o nariadenie\npojednávania a správny súd nezistil iné dôvody, pre ktoré by bolo potrebné pojednávanie nariadiť (§\n107 ods. 1 SSP).\nVI. Právne posúdenie veci\n20. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým neudelil žalobkyni\nnárodné vízum. Žalobkyňa namietala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu rozporu\nso zákonom č. 404/2011 Z. z., čo správny súd vyhodnotil ako žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm.\nc) SSP, teda nesprávne právne posúdenie veci.\n21. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia pozostáva z odkazu na § 17 ods. 5 písm. b) zákona o pobyte\ncudzincov a z poznámky „VRT je po platnosti“. V napadnutom rozhodnutí akékoľvek bližšie odôvodnenie\nabsentuje. Žalovaný svoju úvahu o dôvode zamietnutia žiadosti žalobkyne vysvetlil vo vyjadrení k žalobe.\nZ odôvodnenia, ktoré v tomto vyjadrení poskytol, je zrejmé, že za primárny dôvod, pre ktorý vydal\nnapadnuté rozhodnutie, považuje vydanie nesúhlasného stanoviska CVO. Zároveň je z vyjadrenia\nzrejmé, že ust. § 17 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov v kontexte ust. § 32 ods. 2 písm. a) zákona\no pobyte cudzincov vykladá v tom zmysle, že predložené doklady žiadateľom nemôžu byť staršie ako\n90 dní v čase obdržania stanoviska od CVO v zmysle § 17 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov, ako aj\nv čase vydania rozhodnutia o žiadosti o udelenie víza. Uvedený výklad podľa názoru správneho súdu\nz týchto ustanovení nevyplýva. Naopak takýto výklad by znamenal svojvôľu CVO resp. žalovaného,\npokiaľ by sa podmienka predloženia dokumentov nie starších ako 90 dní posudzovala s ohľadom na\n\nto, kedy CVO, resp. žalovaný urobia nejaký úkon. Takýto postup zo strany žalovaného a CVO by bol\nľahko zneužiteľný bez možnosti žiadateľov ovplyvniť výsledok konania o ich žiadosti o udelenie víza.\nŽiadateľ o víza nemôže zabezpečiť, aby CVO vydalo stanovisko ku konkrétnemu dátumu, ani aby\nžalovaný vydal rozhodnutie ku konkrétnemu dňu. Postup žalovaného je v takomto prípade pre žiadateľov\no víza nepredvídateľný. Neobstojí pritom ani námietka, že žalovaný je limitovaný lehotou na vydanie\nrozhodnutia, keďže prekročenie tejto lehoty nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného. Pokiaľ\nzákon o pobyte cudzincov umožnil žiadateľom predložiť všetky potrebné doklady nie staršie ako 90 dní\nku dňu podania žiadosti, nie je možné dodatočne túto 90-dňovú dobu platnosti dokumentov považovať za\nstále plynúcu počas administratívneho konania pred žalovaným, resp. vybavovania žiadosti o stanovisko\nCVO. Žalobkyňa bola oprávnená predložiť výpis z registra trestov nie starší ako 90 dní, a túto podmienku\nbolo potrebné posudzovať ku dňu podania žiadosti o udelenie národného víza. Iba tak je možné\nzo strany žiadateľky vedieť, ako staré dokumenty môže k žiadosti priložiť a prispôsobiť tak svoje\nsprávanie (vybavenie dokumentov) splneniu tejto zákonnej podmienky. Správny súd preto vyhodnotil\nako relevantnú námietku žalobkyne, že zo strany žalovaného došlo k nesprávnemu posúdeniu splnenia\npodmienky podľa § 17 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 32 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov,\nktorým žalovaný vo vyjadrení argumentoval.\n22. Správny súd pripomína, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre uplatňuje\nzásadu prednosti ústavne konformného výkladu. Túto zásadu uplatnil ústavný súd najprv v konaní o\nsúlade právnych predpisov, keď vyslovil právny názor: „Keď právnu normu možno vysvetľovať dvoma\nspôsobmi, pričom jeden výklad je v súlade s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi podľa čl.\n11 Ústavy SR a druhý výklad je s nimi v nesúlade, nejestvuje ústavný dôvod na zrušenie takej\nprávnej normy. Všetky štátne orgány majú vtedy Ústavou SR určenú povinnosť uplatňovať právnu\nnormu v súlade s Ústavou SR“ (PL. ÚS 15/98). Zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva\ntiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy\nrôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú,\nresp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. Inak\npovedané, všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech\nrealizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd (II. ÚS\n148/06, IV. ÚS 96/07).\n23. Pokiaľ žalovaný namieta, že v čase, ktorý žalobkyňa uviedla, ako vstup do krajiny, by bol uvedený\nvýpis z register trestov starší ako 90 dní, správny súd poukazuje na skutočnosť, že uvedené v konečnom\ndôsledku nevylučuje podanie úplnej žiadosti o udelenie povolenia na pobyt a predloženie všetkých\npotrebných dokladov podľa ust. § 32 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov. Zároveň je potrebné\nzohľadniť aj skutočnosť, že z administratívneho spisu nevyplýva, že by žalovaný žalobkyňu poučil\no tom, že doklady, ktoré predkladá, sú žalovaným posudzované s ohľadom na plánovaný čas vstupu do\nSlovenskej republiky (teda k momentu, ktorý nastane v budúcnosti).\n24. Správny súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalovaného ohľadom jeho viazanosti stanoviskom\nCVO. Skutočnosť, že žalovaný vzhľadom na nesúhlasné stanovisko CVO nemohol žalobkyni národné\nvízum udeliť, nijakým spôsobom nezbavuje žalovaného jeho povinnosti vydať rozhodnutie v súlade so\nzákonom. Skutočnosť, že CVO zvolil nesprávny výklad ust. § 17 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov\na v tomto dôsledku nesprávne posúdil platnosť predloženého výpisu z registra trestov, nie je možné\npovažovať za relevantný dôvod na zamietnutie žiadosti, pretože uvedené skutočnosti nemožno vykladať\nna ťarchu žalobkyne. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že žalovaný je stanoviskom CVO\nviazaný. Je na žalovanom a CVO, ako orgánoch verejnej správy reprezentujúcich v administratívnom\nkonaní jeden štát, aby zvolili taký postup, ktorého výsledkom bude rozhodnutie vydané v súlade so\nzákonom.\n25. Žalovaný ďalej argumentoval tým, že žalobkyňa na podporu svojich argumentov o porušení\nzákladných zásad správneho konania neuviedla žiadnu judikatúru. Správny súd v tejto súvislosti\nkonštatuje, že uvedenie judikatúry nie je obligatórne a vymedziť žalobný bod možno dostatočne aj bez\npoukázania na iné rozhodnutia súdov.\n26. Za rovnako irelevantnú považoval správny súd obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že\nnemohlo dôjsť k porušeniu princípu materiálneho právneho štátu a s tým spojenými princípmi\nmateriálnej spravodlivosti, právnej istoty a legitímnych očakávaní, keďže zákonodarca takúto „právnu\n\nistotu“ v zákone neustanovil. Skutočnosť, že na udelenie národného víza neexistuje právny nárok,\nneznamená, že žalobkyňa ako žiadateľka o toto vízum je zbavená akejkoľvek právnej ochrany vo\nvzťahu k spravodlivému a zákonnému konaniu orgánov verejnej moci. Vzhľadom na to, že Ústava\nSlovenskej republiky definuje Slovenskú republiku ako právny štát, musia byť princípy právneho štátu\naplikované všetkými orgánmi konajúcimi v mene Slovenskej republiky vo všetkých veciach a voči\nvšetkým subjektom. Absolútnym základom právneho štátu, myšlienkou, pre ktorú vznikol, je obmedzenie\nštátu právom, antitéza k uplatňovaniu svojvôle a protiklad k despotickej vláde, kde vládne svojvôľa\nnamiesto práva. „Ak má byť štát právnym štátom, musí byť presne právne definovaný. Právny poriadok\nmusí obsahovať mnohé garancie proti porušovaniu práv, rozsah, prostriedky a medze jeho aktivity,\ntakisto aj sféru slobody občanov.“ (DRGONEC, Ján. Čl. 1. In: DRGONEC, Ján. Ústava Slovenskej\nrepubliky. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 211.).\n27. Ústavný sud Slovenskej republiky sa k pojmu materiálny právny štát vyjadril napr. v náleze\nsp. zn. PL. ÚS 17/2008 z 20. mája 2009, v ktorom uviedol: „Koncepcia materiálneho právneho\nštátu akcentuje vo vzťahu k zákonodarcovi požiadavku rešpektovania základných práv a slobôd\nv rámci normatívnej regulácie spoločenských vzťahov. Podľa názoru ústavného súdu je povinnosťou\nvšetkých štátnych orgánov zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli\npriznané (m. m. I. ÚS 17/99, I. ÚS 44/99). Koncepcia materiálneho právneho štátu zahŕňa zároveň\npožiadavku na obsahovú a hodnotovú kvalitu právnej normy, ktorá má zaistiť primeranosť použitého\nprávneho prostriedku implementovaného vo zvolenej legislatívnej regulácii, vo vzťahu k legitímnemu\ncieľu sledovanému zákonodarcom (zákonodarcom deklarovanému účelu právnej regulácie) a súlad\nzvoleného legislatívneho opatrenia s ústavnými princípmi a demokratickými hodnotami vytvárajúcimi\nkoncept materiálneho právneho štátu (obdobne napr. PL. ÚS 22/06).\nMateriálny právny štát sa nezakladá na zdanlivom dodržiavaní práva či na formálnom rešpektovaní\njeho obsahu spôsobom, ktorý predstiera súlad právne významných skutočností s právnym poriadkom.\nPodstata materiálneho právneho štátu spočíva v uvádzaní platného práva do súladu so základnými\nhodnotami demokraticky usporiadanej spoločnosti a následne v dôslednom uplatňovaní platného práva\nbez výnimiek založených na účelových dôvodoch.“\n28. Správny súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že zásada správneho konania vyjadrená v\n§ 3 správneho poriadku nemôže byť vnímaná spôsobom, že správne orgány majú povinnosť plniť\nočakávania účastníka konania a v prípade, ak sa tak nestane, dôjde k porušeniu tejto zásady. Uvedené\nvšak nie je prípad žalobkyne, pretože nejde o plnenie očakávania žalobkyne, že jej bude priznané\nnárodné vízum (ani ako vlastníčke nehnuteľnosti), ako to uviedol žalovaný, ale o očakávanie, že o jej\nžiadosti bude rozhodnuté v súlade so zákonom. Uvedené očakávanie je vzhľadom na princípy právneho\nštátu nepochybne očakávaním legitímnym.\n29. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné a bolo\nvydané na základe nesprávneho výkladu relevantných zákonných ustanovení (§ 17 ods. 5 v nadväznosti\nna ust. § 32 ods. 2 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov), preto zrušil napadnuté rozhodnutie podľa §\n191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie (§191 ods. 4 SSP).\n30. Úlohou žalovaného po vrátení veci bude žiadosť žalobkyne znova posúdiť a rozhodnúť o nej,\nprípadne si vyžiadať stanovisko od CVO, ktoré nanovo posúdi splnenie podmienok na udelenie\nnárodného víza s ohľadom na záväzný právny názor vyjadrený v tomto rozsudku. Právnym názorom,\nktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak\nby orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu\na správny súd by opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej\nsprávy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu\nverejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP).\n31. O práve na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal\núspešnej žalobkyni voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške rozhodne\nsprávny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP.\n32. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP), ktorá nemá odkladný účinok\n(§ 446 ods. 1 SSP).\nO kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2\nSSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote\njedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).\nPodľa § 445 ods. 1 a 2 SSP v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa\n§ 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nPodľa § 449 ods. 1 a 2 SSP sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom.\nPovinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP,\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:e63a5516-d249-459d-aa03-1246ccc05a53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.407.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 407/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 407/2016 z 12. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-12", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.407.2016.1"}, {"guid": "ussr:f1db4d37-b3b6-4f38-8553-c6b6b6552cf3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 96/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 96/07 z 10. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-10", "citacie_n": 146, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1db4d37-b3b6-4f38-8553-c6b6b6552cf3"}, {"guid": "ussr:ea7dc890-1e30-4875-bc44-3b0e41c087ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 148/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/06 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ea7dc890-1e30-4875-bc44-3b0e41c087ee"}, {"guid": "ussr:4488ed32-2fa3-4631-8dea-a7c1be946ee0", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 22/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 22/06 z 5. 12. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-12-05", "citacie_n": 267, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4488ed32-2fa3-4631-8dea-a7c1be946ee0"}, {"guid": "ussr:509d5e99-8313-4f1a-b9bd-2919b4064b00", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.44.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 44/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 44/99 z 13. 10. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-10-13", "citacie_n": 171, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.44.1999.1"}, {"guid": "ussr:e9e602ec-81fb-4b4a-ac19-6e1f1c087f86", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.17.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 17/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/99 z 22. 9. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-09-22", "citacie_n": 992, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.17.1999.1"}, {"guid": "ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/98 z 11. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-11", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced"}], "citovane_v": []}