{"guid": "79b0ec53-0027-44a2-a685-224960e6bbea:b3c77e56-d9fb-417b-a499-c692d87eaa99", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201119.2", "spisova_znacka": "BA-1S/171/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/171/2022 z 7. 7. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 7. júla 2026, sp. zn. BA-1S/171/2022, ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201119.2", "identifikacne_cislo": "1022201119", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Kúdelčíková", "sudca_id": 985, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-kudelcikova-985", "datum_vydania": "2026-07-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-155.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 155 ods. 1 písm. f) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-155.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-155"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757", "nazov": "zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/757-2004"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-155"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b3c77e56-d9fb-417b-a499-c692d87eaa99", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201119.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201119.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201119.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/171/2022\n1022201119\n07. 07. 2026\nJUDr. Lucia Kúdelčíková\nECLI:SK:SpSBA:2026:1022201119.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a\nčlenov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu:\nPodtatranská hydina a.s., so sídlom Slavkovská cesta 54, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 651 682, právne\nzastúpený: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Apollo Business Center II, blok\nA, Prievozská 4, 821 09 Bratislava, IČO: 51 003 848, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 101699458/2022 zo dňa 08.06.2022, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a.\nII.\n\nSprávny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Úrad pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej len „správca dane“) rozhodnutím\nč.\n102455748/2021 zo dňa 02.12.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi podľa §\n155 ods. 1 písm. f) bod 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) pokutu vo\nvýške X XXX,XX eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku, a to za uvedenie\ndane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2017 v daňovom priznaní dane z pridanej\nhodnoty v sume nižšej, ako mal uviesť.\n2. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane konštatoval, že Daňový úrad Prešov\nrozhodnutím č. 100801822/2020 zo dňa 23.04.2020 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XXX XXX,XX\neur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2017. Toto rozhodnutie Daňového\núradu Prešov bolo žalobcovi doručené dňa 27.04.2020 s tým, že právoplatným sa stalo dňa 27.05.2020\na vykonateľným dňa 12.06.2020. Správca dane ďalej citoval relevantnú právnu úpravu a uviedol spôsob\nvýpočtu výšky pokuty.\n3. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č.\n101699458/2022 zo dňa 08.06.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že podľa § 74 ods. 4\ndaňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že pokuta sa podľa relevantnej\nprávnej úpravy ukladala obligatórne. Nebolo teda na úvahe správcu dane, či pokutu uloží alebo nie.\n\nSprávca dane bol povinný pokutu uložiť, ak si daňový subjekt nesplnil určitú zákonom stanovenú\npovinnosť. Odvolacia námietka nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia z dôvodu, že v ňom\nnebol uvedený dátum úhrady rozdielu dane, bola neopodstatnená, pretože dátum úhrady rozdielu\ndane v prípade uloženia tejto pokuty nemal vplyv na jej výšku. Ani odvolacia námietka duplicitného\nsankcionovania pokutou ako aj úrokom z omeškania nebola dôvodná. Správca dane totiž vyruboval\núrok z omeškania iba v prípade, ak daňový subjekt uhradil rozdiel dane oneskorene. Ak daňový\nsubjekt nedisponoval finančnou čiastkou v ustanovenej lehote a ustanovenej výške, mal možnosť\npodľa § 57 daňového poriadku požiadať správcu dane v zákonom taxatívne uvedených prípadoch\no povolenie odkladu alebo platenie dane v splátkach. Žalobca však túto možnosť nevyužil. Odvolacie\nnámietky nepreukazovali nesprávnosť alebo nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia. Správca dane\npri vydávaní prvostupňového rozhodnutia postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi\npredpismi.\nII.\nŽaloba\n5. Žalobca sa žalobou zo dňa 08.08.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 09.08.2022,\ndomáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového\nrozhodnutia (ďalej spolu len „rozhodnutie finančných orgánov vo veci uloženia pokuty za správny delikt“)\na vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie, pričom tiež navrhol, aby mu bolo priznané právo na\nnáhradu trov konania.\n6. Žalobca ako právny základ žaloby (opakovane) citoval ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky,\nzákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), zákona\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny\nporiadok“) a daňového poriadku.\n7. Správny poriadok pre rozhodnutia vydané v správnom konaní určoval základný rámec zákonných\nnáležitostí, ktoré museli takéto rozhodnutia spĺňať. V rámci týchto kritérií sa osobitný dôraz kládol na\nodôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré muselo byť predovšetkým jasné a zrozumiteľné,\npričom sa muselo opierať o vykonané dôkazy. Správny orgán tak bol povinný v odôvodnení svojho\nrozhodnutia uviesť skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie jeho rozhodnutia. Správny orgán sa\ntiež musel vyrovnať s otázkou, prečo nevykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkom konania.\n8. Napadnuté rozhodnutie bolo príliš všeobecné a príliš široko koncipované. Toto rozhodnutie neodrážalo\nkonkrétnu situáciu žalobcu. V zmysle § 155 ods. 4 daňového poriadku mal správca dane pri určovaní\nvýšky pokuty prihliadať na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. Zohľadnenie týchto\nokolností predstavovalo obligatórnu náležitosť rozhodnutia o uložení pokuty, a to bez ohľadu na to, za aký\nsprávny delikt sa pokuta ukladala. Finančné orgány teda nemohli opomenúť prihliadnuť na závažnosť,\ntrvanie a následky protiprávneho stavu. Finančné orgány sa taktiež nemohli svojvoľne rozhodnúť,\nže z dôvodu taxatívne určenej výšky pokuty neuvedú posúdenie závažnosti, trvania a následkov\nprotiprávneho stavu. Z odôvodnenia rozhodnutia finančných orgánov vo veci uloženia pokuty za správny\ndelikt však nebolo zrejmé, ako finančné orgány vyhodnotili závažnosť protiprávneho konania žalobcu,\nresp. v čom videli protiprávnosť konania žalobcu. V odôvodnení rozhodnutia finančných orgánov vo veci\nuloženia pokuty za správny delikt tiež absentovali dôvody, prečo finančné orgány rozhodli o uložení\npokuty v konkrétnej výške. Z odôvodnenia rozhodnutia finančných orgánov vo veci uloženia pokuty za\nsprávny delikt taktiež nebolo zrejmé, ako vyhodnotili finančné orgány závažnosť, spôsob, čas trvania\na možné následky porušenia povinnosti žalobcu. Rozhodnutie finančných orgánov vo veci uloženia\npokuty za správny delikt bolo preto nepreskúmateľné, nezrozumiteľné a nepresvedčivé.\n9. Finančné orgány rozhodli na základe neprávoplatného základného rozhodnutia, neobstarali dostatok\npotrebných podkladov pre rozhodnutie vo veci a spoľahlivo, presne a úplne nezistili skutočný skutkový\nstav veci. Vydané rozhodnutie finančných orgánov obsahovalo rozpory v podstatných otázkach.\nFinančné orgány prekročili medze zákonom dovolenej správnej úvahy a nevydali svoje rozhodnutie\nv súlade s relevantnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Rozhodnutie\nfinančných orgánov neobsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Finančné orgány nepostupovali pri\nvydaní predmetného rozhodnutia v súlade s platnými právnymi predpismi.\n\nIII.\nVyjadrenie žalovaného k žalobe\n10. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.10.2022 navrhol žalobu zamietnuť konštatujúc, že správca\ndane uložil žalobcovi pokutu na základe rozhodnutia Daňového úradu Prešov č. 100801822/2020 zo dňa\n23.04.2020, ktorým Daňový úrad Prešov vyrubil žalobcovi rozdiel dane na základe výsledkov daňovej\nkontroly, pričom toto rozhodnutie Daňového úradu Prešov nadobudlo právoplatnosť dňa 27.05.2020.\nBolo tak zrejmé, že správca dane žalobcovi uložil pokutu na základe právoplatného rozhodnutia.\n11. Správca dane mal dostatok dôkazov a dostatočne posúdil skutkový stav, pretože pokutu za správny\ndelikt uložil na základe údajov z rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane a zákonom stanoveného výpočtu\nvýšky pokuty za správny delikt. Podľa relevantnej právnej úpravy sa pokuta ukladala obligatórne. Nebolo\nteda na úvahe správcu dane, či pokutu uloží alebo nie. Správca dane bol povinný pokutu uložiť, ak\nsi daňový subjekt nesplnil povinnosť, a to buď v správnej výške alebo v lehote tak, ako to vyplývalo\nz jednotlivých hmotnoprávnych predpisov alebo z rozhodnutia správcu dane.\n12. Žalobca možnosť podať repliku k vyjadreniu žalovaného k žalobe nevyužil.\nIV.\nKonanie na správnom súde\n13. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov\na\no zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“), začal\ns účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny\nsúd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave,\nKrajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom\npráce správneho súdu bola vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/171/2022\nv zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 6S správneho súdu a je na tomto súde vedená\npod sp. zn.\nBA-1S/171/2022.\n14. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP\nv spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté rozhodnutie\nvrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Správny\nsúd vec rozhodol na pojednávaní dňa 07.07.2026.\nV.\nRelevantná právna úprava\n15. Podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku, správneho deliktu sa dopustí ten, kto uvedie\nv daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal\nv daňovom priznaní uviesť.\n16. Podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 daňového poriadku, správca dane uloží pokutu vo výške\ntrojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy o ktorú správca\ndane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo\ndodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového\npriznania, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) a f).\n17. Podľa § 155 ods. 2 daňového poriadku, pokuta podľa odseku 1 písm. f) až h) sa počíta za každý\ndeň odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania alebo po dni\nsplatnosti dane až do dňa podania dodatočného daňového priznania alebo do uplynutia lehoty uvedenej\nv § 16 ods. 9 na podanie dodatočného daňového priznania po spísaní zápisnice o začatí daňovej\nkontroly, doručení oznámenia o daňovej kontrole, doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na\niné zdaňovacie obdobie alebo po doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, alebo do\ndňa doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok nie menej ako 1 % z vyrubenej sumy najviac\n\nvšak vo výške vyrubenej sumy. Pri vyrubení dane vyrubovacím rozkazom sa pokuta vypočíta spôsobom\npodľa prvej vety do dňa vyrubenia dane.\n18. Podľa § 155 ods. 4 daňového poriadku, správca dane pri určovaní výšky pokuty prihliada na\nzávažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu a na index daňovej spoľahlivosti.\nVI.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n19. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie finančných orgánov\nvo veci uloženia pokuty za správny delikt. Úlohou správneho súdu v nadväznosti na žalobcom podanú\nžalobu bolo posúdiť, či finančné orgány pri vydaní tohto rozhodnutia a v konaní, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu, postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou, a to\nv medziach žalobných námietok ako aj v medziach právnej úpravy ustanovenej v § 195 SSP. Pokiaľ ide\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia finančných orgánov vo veci uloženia pokuty za správny delikt\nv medziach žalobných námietok, správny súd pripomína, že samotné žalobné námietky, presnejšie\nmiera ich konkrétnosti a zdôvodnenia, determinujú mieru a detailnosť odpovede správneho súdu na tieto\nnámietky. Správny súd v tejto súvislosti vo vzťahu k žalobným námietkam taktiež pripomína, že nemal\noprávnenie všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti rozhodnutia finančných orgánov vo veci uloženia\npokuty za správny delikt uvedené v žalobe podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia\nuvedeného rozhodnutia finančných orgánov za žalobcu konkretizovať (napr. rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 6Svk/7/2025 zo dňa 29.01.2026, ods. 34).\n20. Správny súd v nadväznosti na žalobné námietky prvotne uvádza, že obsah žaloby bol na mnohých\nmiestach neurčitý, všeobecný a s preskúmavanou právnou vecou nesúvisiaci (napríklad odkaz žalobcu\nna správny poriadok, ktorého aplikácia je však v preskúmavanej právnej veci s poukazom na § 163\ndaňového poriadku vylúčená). Správny súd sa nemohol zaoberať vágne formulovanými generálnymi\nvýhradami, spočívajúcimi v citácii veľkého množstva právnych predpisov (aj nesúvisiacich) alebo\njudikatúry, či všeobecných konštatovaní. Žaloba musí byť formulovaná dostatočne konkrétne, pretože\nsprávnemu súdu neprináleží úloha namiesto žalobcu vyhľadávať možné porušenie zákona v rozhodnutí,\nresp. v postupe správneho orgánu.\n21. Správny súd v nadväznosti na žalobné námietky, presnejšie v nadväznosti na žalobnú námietku,\nv rámci ktorej žalobca poukazoval na právnu úpravu ustanovenú v § 155 ods. 4 daňového poriadku,\ntaktiež uvádza, že jazykový výklad predstavuje len prvotné priblíženie sa k aplikovanej právnej norme\na je len východiskom pre objasnenie a ujasnenie si jej zmyslu a účelu, k čomu slúžia aj ďalšie postupy\nako napríklad logický a systematický výklad, či výklad e ratione legis. Zmysel právnej normy pritom\nnie je možné určiť izolovane, bez poznania vnútorných súvislostí právneho systému. Preto je potrebné\nobsah a zmysel právnej normy objasňovať tak, že sa posudzuje v kontexte s inými normami právneho\npredpisu, v ktorom je obsiahnutá, prípadne v rámci odvetvia, ku ktorému patrí, či celého právneho\nsystému. Jednotlivé metódy zisťovania obsahu a zmyslu právnej normy by sa mali navzájom dopĺňať\na viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Je potom\nzrejmé, že ani zmysel právnej úpravy ustanovenej v § 155 ods. 4 daňového poriadku nie je možné určiť\nizolovane bez poznania vnútorných súvislostí právnych predpisov na úseku správy daní.\n22. Vo vzťahu k žalobnej námietke, v zmysle ktorej rozhodnutie finančných orgánov vo veci uloženia\npokuty za správny delikt neobsahovalo zákonom predpísané náležitosti, keďže finančné orgány\npodľa žalobcu neprihliadali v intenciách právnej úpravy ustanovenej v § 155 ods. 4 daňového\nporiadku na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu, správny súd uvádza, že táto námietka\nnebola dôvodná. Žalobca síce má pravdu, že v zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 155 ods. 4\ndaňového poriadku správca dane pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky\nprotiprávneho stavu, avšak v skutkových a právnych okolnostiach preskúmavanej právnej veci je\npotrebné uvedomiť si, že žalobcovi bola uložená pokuta v zmysle § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 daňového\nporiadku, ktorý stanovuje, že správca dane uloží pokutu vo výške trojnásobku základnej úrokovej\nsadzby Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) ročne zo sumy, o ktorú správca dane zvýšil\nrozhodnutím vydaným vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom\ndaňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania, za\nsprávny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) a f) daňového poriadku. Daňový poriadok tak v § 155 ods.\n\n1 písm. f) bod 1 stanovuje presnú výšku pokuty, ktorú možno uložiť (nejedná sa o rozpätie od – do).\nSprávny súd súčasne uvádza, že v prípade správnych deliktov podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového\nporiadku zákon ukladá správcovi dane povinnosť uložiť pokutu, a teda sa nejedná o oprávnenie správcu\ndane, ale o jeho povinnosť (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n8Asan/32/2020 zo dňa 08.12.2020, ods. 17).\n23. Ak daňový poriadok pracuje s pojmom „trojnásobok základnej úrokovej sadzby“ ECB ročne zo sumy,\no ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydaným vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom\npriznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania\ndaňového priznania, jedná sa o priamo určiteľnú sumu, a to bez ohľadu na závažnosť správneho\ndeliktu, trvanie a následky protiprávneho stavu. Inak povedané, skutočnosti uvedené v § 155 ods.\n4 daňového poriadku nemajú vplyv na sankciu, ktorá bola žalobcovi uložená za predmetný správny\ndelikt. V preskúmavanej právnej veci išlo o rozhodovanie o správnom delikte založené na princípe\nobjektívnej zodpovednosti. Finančné orgány vychádzali z právoplatného rozhodnutia o vyrubení rozdielu\ndane, ktorým boli viazané, pričom subjektívne okolnosti na strane žalobcu (ako daňového subjektu),\nktoré viedli k priznaniu dane, ktorá bola nižšia ako daň, ktorá mala byť v daňovom priznaní uvedená,\nneboli predmetom konania o predmetnom správnom delikte a na rozhodnutie o vine a treste (sankcii)\nzaň nemali žiadny vplyv a liberácia žalobcu (ako daňového subjektu) nebola prípustná (porovnaj napr.\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Asan/32/2020 zo dňa 08.12.2020, ods. 14).\n24. Pre uloženie sankcie podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 daňového poriadku je podstatné,\nže daňovému subjektu bola zvýšená rozhodnutím vydaným vo vyrubovacom konaní daň uvedená\nv daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatená podľa osobitných predpisov\nbez podania daňového priznania a od tejto sumy sa potom odráža výška sankcie. Z predloženého\nadministratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že Daňový úrad Prešov rozhodnutím č.\n100801822/2020 zo dňa 23.04.2020 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 112 459,30 eur na dani\nz pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2017. Toto rozhodnutie Daňového úradu Prešov\nnadobudlo právoplatnosť dňa 27.05.2020. Bola tak splnená podmienka právoplatného rozhodnutia,\nktorým bola zvýšená daň uvedená v daňovom priznaní (v čase vydania prvostupňového rozhodnutia).\nSplnenie tejto podmienky je podstatné na uloženie pokuty na základe § 155 ods. 1 písm. f) bod 1\ndaňového poriadku. Na výšku pokuty tak nemá vplyv úhrada zvýšenej dane (i), trvanie tohto deliktu (ii)\na ani závažnosť a následky (iii). Správny súd súčasne uvádza, že § 155 ods. 4 daňového poriadku sa na\ndanú vec neaplikuje, pretože § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 daňového poriadku predstavuje vo vzťahu k §\n155 ods. 4 daňového poriadku špeciálne ustanovenie, ktoré má aplikačnú prednosť a ktoré už z povahy\nveci vylučuje všeobecnú aplikáciu § 155 ods. 4 daňového poriadku (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Stk/11/2021 zo dňa 28.02.2023).\n25. Z doposiaľ uvedeného je zrejmé, že finančné orgány pri uložení pokuty žalobcovi vychádzali\nz právoplatného rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, ktorým boli viazané. Z výroku prvostupňového\nrozhodnutia a napadnutého rozhodnutia je dostatočne zrejmé, že žalobcovi bola pokuta uložená\ns odkazom na § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 daňového poriadku, a to za správny delikt podľa § 154 ods. 1\npísm. e) daňového poriadku, vo výške X XXX,XX eur na tom skutkovom základe, že žalobca uviedol daň\nz pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2017 v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty\nv sume nižšej ako bola suma dane, ktorú mal uviesť.\n26. Rozhodnutie finančných orgánov vo veci uloženia pokuty za správny delikt bolo nepochybne len\nzákonným následkom porušenia povinnosti žalobcu, o ktorej mal žalobca vedomosť vzhľadom na\nprávoplatnosť predtým vydaného rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty. Inými\nslovami, uloženie pokuty žalobcovi bolo len obligatórnym vyústením postupu finančných orgánov voči\nžalobcovi (ako daňovému subjektu), ktorý začal už daňovou kontrolou a v rámci ktorej mal žalobca\nmožnosť vyjadrovať sa k zisteniam správcu dane počas daňovej kontroly. Výsledkom predmetnej\ndaňovej kontroly bolo nielen vyrubenie rozdielu dane, ale aj uloženie pokuty za správny delikt. Aj v tomto\nprípade je potrebné zohľadniť skutočnosť, že v konaní o správnom delikte išlo o dvojstupňové konanie\nfinančných organov, a teda žalobca mal možnosť vzniesť námietky v odvolacom konaní, čo aj učinil. Je\ntiež potrebné vziať do úvahy charakter konania o uložení sankcie, kde správca dane rozhodoval len na\npodklade právoplatného rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, s ktorým bol žalobca oboznámený.\n\n27. Správny súd preskúmal predmetnú právnu vec aj z hľadiska právnej úpravy ustanovenej v § 195\nSSP, avšak nezistil žiadnu z tam uvedených okolností, ktorá by odôvodňovala postup podľa § 196 SSP,\na ktorá by následne mohla viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a prípadne aj prvostupňového\nrozhodnutia.\n28. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto ju postupom\npodľa § 190 SSP zamietol.\n29. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168\na contrario SSP\ntak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné\nod žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.\n30. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd\nv Bratislave [§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a) a § 145 ods. 2 písm. a) SSP]. Zmeškanie\nlehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom\nv kasačnom\nkonaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,\nktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "1c2130d6-9360-4079-b51a-e69594488a7d:6ad1df67-1507-4edf-aacd-fe26d63d2e9f", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:8018200760.1", "spisova_znacka": "4Stk/11/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Stk/11/2021 z 28. 2. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-02-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:8018200760.1"}], "citovane_v": []}