{"guid": "dbf2a814-847f-4eb7-a300-266e21ef7169:90c395e4-d9e8-4ac8-9007-6e8997dba0d0", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201303.3", "spisova_znacka": "BA-6S/209/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/209/2022 z 11. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 11. marca 2026, sp. zn. BA-6S/209/2022, ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201303.3", "identifikacne_cislo": "1022201303", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Tóth", "sudca_id": 971, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-toth-971", "datum_vydania": "2026-03-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/343", "nazov": "ZVO", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/343-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/90c395e4-d9e8-4ac8-9007-6e8997dba0d0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201303.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201303.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201303.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/209/2022\n1022201303\n11. 03. 2026\nJUDr. Lucia Tóth\nECLI:SK:SpSBA:2026:1022201303.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu\nMgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: AVA-stav, s.r.o., so sídlom\nPuškinova 700/90, 924 01 Galanta, IČO 43 989 268, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou SPÁL\n& Partners s.r.o., so sídlom Kapitulská 454/12, 917 01 Trnava, IČO 54 252 601, proti žalovanému:\nÚrad pre verejné obstaranie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, za účasti: Mesto Šaľa,\nso sídlom Námestie sv. Trojice 7, 927 15 Šaľa, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč.9461-9000/2022 zo dňa 15.08.2022, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a.\nII. Správny súd žalovanému ani ďalšiemu účastníkovi konania nárok na náhradu trov konania n e p r\ni z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Mesto Šaľa (ďalej aj „ďalší účastník konania“, „verejný obstarávateľ“) oznámením\no vyhlásení\nverejného obstarávania zverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 31.01.2022 pod č. 2022/\nS 021-050987 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 30/2022 dňa 01.02.2022 pod značkou 8206 –\nMSP vyhlásil verejné obstarávanie na predmet zákazky „Záchytné parkovisko – predstaničný priestor\nA. B. – prestupný uzol“.\n2. Dňa 09.05.2022 verejný obstarávateľ doručil žalobcovi oznámenie o vylúčení ponuky\nz\npredmetného verejného obstarávania podľa § 53 ods. 5 písm. b) zák. č. 343/2015 Z. z. o verejnom\nobstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len\n„ZVO“). Dôvodom vylúčenia bolo, že žalobcom predložená ponuka nespĺňala požiadavky na predmet\nzákazky uvedené v dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky, keďže neobsahovala nacenenie\nvšetkých položiek\n3. Proti vylúčeniu z verejného obstarávania podal žalobca námietky, ktoré žalovaný rozhodnutím č.\n7782/6000/2022 – OD zo dňa 20.06.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) zamietol.\n4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie namietajúc, že nemal byť z verejného\nobstarávania vylúčený, ale verejný obstarávateľ mal aplikovať inštitút vysvetlenia ponuky v zmysle § 53\nods. 1 ZVO. Odvolanie žalobcu rada žalovaného rozhodnutím č. 9461-9000/2022 zo dňa 15.08.2022\n(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila.\n\n5. Rada žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s poukazom na obsah súťažných\npodkladov dotknutého verejného obstarávania zdôraznila, že verejný obstarávateľ jednoznačne stanovil,\nže ponuku, v ktorej nebudú ocenené všetky položky výkazu výmer v požadovanom množstve, bude\npovažovať za ponuku predloženú len na časť predmetu zákazky a takáto ponuka bude vylúčená.\nVo výkaze výmer, ktorý verejný obstarávateľ poskytol záujemcom a uchádzačom v rámci súťažných\npodkladov za účelom ocenenia v ňom uvedených položiek, sa o. i. nachádzajú aj výkazy výmer\npre stavebný objekt C. „Autobusová stanica – 1.Etapa“, ktorý pozostáva z nasledovných stavebných\nobjektov: C. „Prístrešok severný – Architektúra – 1.Etapa“, C. „Prístrešok prostredný – Architektúra\n– 1.Etapa“ ,C.. „Prístrešok južný – Architektúra – 1.Etapa“ a C. „Prístrešky – Elektroinštalácie –\n1.Etapa“. Pri týchto objektoch požadoval verejný obstarávateľ oceniť položku s názvom „Geodetické\npráce – vykonávane po výstavbe zameranie skutočného vyhotovenia stavby- polohopisné a výškové\nzameranie“. Výkaz výmer predložený žalobcom nezodpovedal štruktúre a rozsahu výkazu výmer\nposkytnutým v rámci súťažných podkladov, keďže neobsahoval pri uvedených stavebných objektoch\nocenenie geodetických prác vykonávaných po výstavbe a zameranie skutočného vyhotovenia stavbypolohopisné a výškové zameranie (ďalej aj „dotknuté položky“).\n6. Rada žalovaného mala za to, že nedošlo k situácii, že by žalobca dotknuté položky uviedol vo\nsvojej ponuke a ocenil ich nulou, ale tieto položky absentovali úplne. V tejto súvislosti poukázala\nna Krycí list rozpočtu, ktorý bol súčasťou ponuky žalobcu, z ktorého bolo zrejmé, že ani na tomto\nmieste neboli ocenené vedľajšie rozpočtové náklady, pričom práve do tejto kategórie položiek patria\ndotknuté položky; tieto neboli ocenené ani v podrobnom položkovitom rozpočte (výkazu výmer);\ndotknuté položky neboli zahrnuté ani v iných (súhrnných) častiach výkazu výmer. Skutočnosť, že by\ndotknuté položky boli ocenené, ale na inom mieste ponuky, netvrdil ani samotný žalobca. Uvedené\nfakticky predstavuje predloženie ponuky na neúplný predmet zákazky, a teda predloženie ponuky,\nktorá nespĺňala všetky požiadavky verejného obstarávateľa na predmet zákazky. Verejný obstarávateľ\nv rámci súťažných podkladov vyslovil požiadavku na povinné ocenenie každej samostatnej položky\nvýkazu výmer, neumožnil súhrnné oceňovanie položiek alebo započítavanie položiek, a to pod hrozbou\nvylúčenia z verejného obstarávania. Verejný obstarávateľ nebol v danom prípade povinný použiť inštitút\nvysvetlenia ponuky, keďže žalobca neocenením dotknutých položiek výkazu výmer predložil neúplnú\nponuku na predmet zákazky, čím nesplnil požiadavky na predmet zákazky; uvedený nedostatok nebolo\nmožné zhojiť dodatočným vysvetlením bez toho, aby došlo k zmene ponuky.\nII.\nŽaloba a podstatné zhrnutie argumentov žalobcu\n7. Všeobecnou správnou žalobou podanou včas na Krajskom súde v Bratislave sa žalobca domáhal\nzrušenia napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia a priznania náhrady trov konania.\n8. Žalobca mal za to, že verejný obstarávateľ nebol oprávnený svojvoľne ho nepožiadať o vysvetlenie\nakéhokoľvek vytknutého nedostatku ponuky a vopred konštatovať, že vysvetlenie, ktoré by poskytol\nby automaticky znamenalo zmenu ponuky, resp. že neocenenie dotknutých položiek znamená, že táto\nskutočnosť nespadá pod § 53 ods. 1 ZVO. ZVO umožňuje uchádzačom podávať vysvetlenia k svojej\nponuke v každej časti ponuky uchádzača, v ktorej komisia identifikuje nezrovnalosti, pričom obmedzuje\niba také vysvetlenia, ktorými by následne došlo k zmene ponuky. Nie každé vysvetlenie je nedovolenou\nzmenou ponuky. Formalistickým prístupom žalovaného došlo k porušeniu princípu proporcionality.\nUplatnením inštitútu vysvetľovania by bolo možné predísť pochybnostiam verejného obstarávateľa o\nreálnosti ponuky žalobcu.\n9. Žalobca pri spracovaní ponuky postupoval podľa požiadaviek uvedených v bode 15.1 a 15.2\nsúťažných podkladov, to znamená, že cenová ponuka zahŕňa aj všetky súvisiace práce a služby uvedené\nna strane 50 a nasl. súťažných podkladov. Kontrolovaný v súťažných podkladoch postup v započítaní\nceny položiek do celkovej ceny diela neobmedzil a ani nezakázal a taktiež neuviedol, že žiadna položka\nnemôže byť ocenená nulou. Vysvetlením by bolo objasnené, že žalobca mal dotknuté položky výkazu\nvýmer započítané v cene diela, vysvetlením by nedošlo k zmene ponuky žalobcu a nemuselo by dôjsť\nk navýšeniu ceny diela.\n\n10. Verejný obstarávateľ postupoval v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora EÚ C-367/19 Tax-Fin-Lex\nzo dňa 10.09.2020, bod 32, z ktorého vyplýva, že „ak sa zdá, že ponuka má neobvykle nízku cenu,\nverejní obstarávatelia od uchádzača vyžadujú, aby vysvetlil cenu alebo náklady, ktoré sú v nej navrhnuté,\npričom tieto vysvetlenia sa môžu týkať najmä prvkov uvedených v odseku 2 uvedeného článku. Uvedené\nvysvetlenia tak prispievajú k hodnoteniu spoľahlivosti ponuky a umožňujú preukázať, že hoci uchádzač\nponúka cenu nula eur, predmetná ponuka nebude mať vplyv na správne plnenie zákazky“. Dôvody\nuvedené v Oznámení o vylúčení ponuky, neboli legitímnymi dôvodmi na vylúčenie, a to z dôvodu, že\nvylúčeniu žalobcu nepredchádzalo doručenie žiadosti o vysvetlenie ponuky.\n11. K samotnému vysvetleniu žalobca uviedol, že geodetické práce sa vykonávajú priebežne na celom\nstavenisku ako jeden celok, preto nemá zmysel rozdelenie geodetických prác po objektoch. Predmetné\npráce boli započítané v iných objektoch v tých položkách, ktoré boli v pôvodnom zadaní (pri vypísaní\nsúťaže). Obvykle geodetické práce nie sú vykázané samostatne (vo výkazoch výmer), ale vedľajšie\nrozpočtové náklady treba rozpustiť do jednotkových cien. Geodetické práce boli započítané v objektoch:\nKomunikácie a spevnené plochy – 1. etapa, Verejné WC – architektúra, Prekládka elektrického vedenia –\n1. Etapa, Verejné osvetlenie – 1. etapa, Silnoprúd k informačným tabuliam – 1. Etapa, Kamerový systém\n– 1. Etapa, Internet – 1. Etapa, Komunikácie a spevnené plochy – 2. Etapa, Ihrisko, Verejné osvetlenie –\n2. Etapa, Silnoprúd k informačným tabuliam – 2. Etapa, Kamerový systém – 2. Etapa, Internet – 2. Etapa.\n12. Bez uplatnenia inštitútu vysvetľovania bol porušený princíp hospodárnosti, pretože cieľ, ktorý\nbol verejný obstarávateľ povinný sledovať v procese verejného obstarávania bolo čo najefektívnejšie\nvyužitie verejných prostriedkov. Verejný obstarávateľ však postupoval v rozpore s týmto cieľom, keďže\nžalobcom predložená ponuka bola o XXX.XXX,XX eura s DPH nižšia, ako ponuka uchádzača, ktorý vo\nverejnom obstarávaní predložil druhú najnižšiu ponuku. Vylúčenie ponuky žalobcu bolo nehospodárnym\nkonaním a porušením základných princípov vo verejnom obstarávaní.\n13. Žalobca tiež poukázal, že vylúčenie ponuky predstavuje najtvrdší zásah do práva uchádzača\nzúčastniť sa verejného obstarávania. Verejný obstarávateľ by mal využiť všetky možnosti na\npreskúmanie, či uchádzač, resp. záujemca určenú podmienku splnil a nevylúčiť ho z procesu verejného\nobstarávania bez náležitého preverenia tejto skutočnosti, predovšetkým bez uplatnenia inštitútu žiadosti\no vysvetlenie, a to aj opakovane. Žalovaný sa nezaoberal skutočnosťou, že verejný obstarávateľ\npristúpil k najtvrdšiemu zásahu do práva žalobcu tým, že vylúčil jeho ponuku bez predchádzajúceho\nvysvetľovania. Verejný obstarávateľ porušil zásadu ultima ratio, keďže vylúčenie ponuky prestavuje ten\nnajtvrdší zásah do práv uchádzača, resp. záujemcu vo verejnom obstarávaní a malo by sa k nemu\npristupovať iba po využití všetkých dostupných možností, najmä výzve uchádzača o podanie vysvetlenia.\n14. Záverom žalobca namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí jednostranne posudzoval\nsúťažné podklady bez toho, aby sa zaoberal skutočnosťami, ktoré žalobca uvádzal v odvolaní proti\nprvostupňovému rozhodnutiu.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n15. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe považoval napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie za zákonné\na navrhol žalobu zamietnuť. Zdôraznil, že verejný obstarávateľ nebol povinný uplatniť inštitút vysvetlenia\nponuky, keďže žalobca neocenením položiek výkazu výmer predložil neúplnú ponuku na predmet\nzákazky, čím nesplnil požiadavky na predmet zákazky; uvedený nedostatok nebolo možné zhojiť\ndodatočným vysvetlením bez toho, aby došlo k zmene ponuky.\n16. Poukázal, že v súťažných podkladoch bolo jednoznačne stanovené, že ponuka, v ktorej nebudú\nocenené všetky položky výkazu výmer v požadovanom množstve, sa bude považovať za ponuku\npredloženú len na časť predmetu zákazky a takáto ponuka bude vylúčená. Práve v prípade, ak by\nverejný obstarávateľ napriek uvedenému pravidlu požiadal žalobcu o vysvetlenie ponuky, týkajúce sa\nabsentujúcich neocenených položiek výkazu výmer, takýto postup by mohol vzbudzovať pochybnosti o\npravých dôvodoch kontrolovaného (keďže by postupoval v rozpore s vlastným stanoveným pravidlom\nohľadom postupu v prípade absencie ocenenia položiek), a teda by sa takýto postup navonok nejavil\nako férový a riadny. Verejní obstarávatelia nie sú povinní pri identifikovaní akýchkoľvek nedostatkov\nponuky využiť inštitút vysvetlenia ponuky, práve naopak majú právo sa rozhodnúť, v závislosti od obsahu\npredložených ponúk a konkrétnych nezrovnalostí, či je odôvodnené a primerané žiadať dotknutého\n\nuchádzača o vysvetlenie ponuky. V situácii, kedy bola v rámci súťažných podkladov stanovená jasná\npožiadavka na povinné ocenenie každej samostatnej položky výkazu výmer, čiže nebolo umožnené\nsúhrnné oceňovanie položiek alebo započítavanie položiek, a to pod hrozbou vylúčenia z predmetného\nverejného obstarávania, iný postup ako vylúčenie ponuky žalobcu, bez predchádzajúcej žiadosti o\nvysvetlenie ponuky, neprichádzal do úvahy. V predmetnom prípade nedošlo k situácii, že by žalobca\npredmetné položky výkazu výmer uviedol vo svojej ponuke a ocenil ich nulou, v žalobcom predloženej\nponuke úplne absentujú dotknuté položky, a teda aj ich akékoľvek ocenenie zo strany žalobcu.\nPodaním vysvetlenia by žalobca nezhojil nedostatky svojej ponuky, teda úplnú absenciu troch položiek v\npredloženom výkaze výmer. Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-367/19 Tax-Fin-Lex zo dňa 10.09.2020 nie\nje na daný prípad aplikovateľný pre odlišné skutkových okolností, pretože žalobca predmetné položky\nvýkazu výmer neuviedol vo svojej ponuke a neocenil ich nulou.\n17. Žalovaný zdôraznil, že potrebu dodržiavania princípu hospodárnosti nemožno povýšiť nad iné\nprincípy; verejný obstarávateľ nemohol ponechať nedostatky ponuky žalobcu bez povšimnutia iba na\nzáklade skutočnosti, že ním predložená cenová ponuka bola najnižšia. Aplikácia princípov verejného\nobstarávania má synergický účinok v zabezpečovaní procesu ochrany verejného záujmu a nemôže byť\nuplatňovanie akéhokoľvek princípu dôvodom pre postup v rozpore s pravidlami stanovenými v súťažných\npodkladoch a v ZVO.\nIV.\nVyjadrenie ďalšieho účastníka konania\n18. Ďalší účastník konania vo vyjadrení k žalobe zo dňa 13.12.2022 navrhol, aby súd žalobu ako\nnedôvodnú zamietol.\n19. Mal za to, že žalobca postupoval v rozpore s bodom 4 kapitoly B.2 .“Spôsob určenia ceny\"\nsúťažných podkladov, keďže vo svojej ponuke predložil vyplnený výkaz výmer, ktorý nezodpovedal\nštruktúre a rozsahu výkazu výmer, ktorý bol poskytnutý v rámci súťažných podkladov. Vo výkaze výmer\npredloženom žalobcom sa nenachádzali dotknuté položky, ktoré ďalší účastník konania požadoval\nnaceniť. Komisia na vyhodnotenie ponúk neposúdila žalobcom nenacenené položky ako nezrovnalosť\n(rozpor) ani ako nejasnosť, a preto nepristúpila k postupu podľa § 53 ods. 1 ZVO; nenacenené položky\nbolo potrebné považovať za súčasť predmetu zákazky a ich neocenením nebolo možné považovať\npredloženú celkovú ponuku za úplnú. V súvislosti s aplikáciou inštitútu vysvetlenia ďalší účastník konania\npoukázal, že § 53 ods. 1 ZVO nebráni tomu, aby výnimočne údaje a informácie nachádzajúce sa v\nponuke uchádzača mohli byť vysvetlením upravené alebo doplnené, avšak len za predpokladu, že\nvysvetlením nedôjde k zmene ponuky alebo úprava/zmena/ doplnenie nebude viesť v skutočnosti k tomu,\nže sa predloží nová ponuka. § 53 ods. 1 ZVO zakazuje, aby vysvetlením došlo k zmene ponuky. Žalobca\nvo svojej ponuke predložil výkaz výmer, ktorý bol jednak v rozpore s požiadavkou na predmet zákazky\nstanovenou ďalším účastníkom konania, v zmysle ktorej mal predložiť výkaz výmer, v ktorom musia\nbyť zahrnuté všetky potrebné dodávky, komponenty, práce, súvisiace služby tak, aby ukončené dielo\nbolo funkčné, napr. aj pomocné a súvisiace dodávky, práce a služby a zároveň nebol dodržaný pokyn\nna vypracovanie výkazu výmer uvedený v súťažných podkladoch, podľa ktorého mal žalobca oceniť\nvšetky položky v požadovanom množstve nachádzajúce sa vo výkaze výmer, ktorý mu bol poskytnutý\nv rámci súťažných podkladov. Ďalší účastník konania zároveň v rámci procesu verejného obstarávania\nv súťažných podkladoch jednoznačne stanovil, že neocenenie položky výkazu výmer má za následok\nvylúčenie ponuky z procesu verejného obstarávania. Neboli identifikované žiadne nejasnosti, resp.\nnezrovnalosti, na základe, ktorých by sa malo v prípade ponuky žalobcu pristúpiť k využitiu inštitútu\nvysvetlenia ponuky.\nV.\nPosúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov\n20. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych\nsúdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného\nzriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy\nzačnú svoju činnosť 1. júna 2023. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4 ods.\n1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy\nvo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu\n\nv Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná\nprávna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, bola náhodným spôsobom pridelená senátu 4S a je\nvedená pod sp. zn.: BA-6S/209/2022. Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu\nv Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení predsedníčka\nsenátu JUDr. Lucia Tóth a členovia senátu Mgr. Milada Artnerová a JUDr. Martin Hraboš.\n21. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté\nrozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak ako vyplývali\nz obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a s odkazom na § 190 zákona č. 162/2015\nZ. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) ju zamietol.\n22. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden\nz účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dni pred jeho\nvyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11.03.2026 (§137 ods. 4 SSP).\n23. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023,\nkonania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.\njúna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n24. Podľa § 10 ods. 2 ZVO, verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého\nzaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp\nproporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti.\n25. Podľa § 42 ods. 1 ZVO, súťažné podklady sú písomné, grafické alebo iné podklady obsahujúce\npodrobné vymedzenie predmetu zákazky. V súťažných podkladoch verejný obstarávateľ a obstarávateľ\nuvedú všetky okolnosti, ktoré budú dôležité na plnenie zmluvy a na vypracovanie ponuky. Opis predmetu\nzákazky môže odkazovať aj na osobitný postup alebo metódu výroby alebo poskytovania požadovaných\ntovarov, stavebných prác alebo služieb, ako aj na osobitný postup inej fázy ich životného cyklu, a to aj\nvtedy, ak tieto faktory netvoria súčasť ich hmotnej podstaty, musia však súvisieť s predmetom zákazky a\nbyť primerané jej hodnote a cieľom. Predmet zákazky musí verejný obstarávateľ a obstarávateľ opísať\njednoznačne, úplne a nestranne na základe technických požiadaviek podľa prílohy č. 3.\n26. Podľa § 53 ods. 1 ZVO, vyhodnocovanie ponúk komisiou je neverejné. Komisia vyhodnotí ponuky z\nhľadiska splnenia požiadaviek verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa na predmet zákazky alebo\nkoncesie a v prípade pochybností overí správnosť informácií a dôkazov, ktoré poskytli uchádzači; ak\nide o zákazku v oblasti obrany a bezpečnosti, komisia vyhodnotí ponuky aj z hľadiska požiadaviek na\nbezpečnosť a ochranu utajovaných skutočností a bezpečnosť dodávok. Ak verejný obstarávateľ alebo\nobstarávateľ vyžadoval od uchádzačov zábezpeku, komisia posúdi zloženie zábezpeky. Ak komisia\nidentifikuje nezrovnalosti alebo nejasnosti v informáciách alebo dôkazoch, ktoré uchádzač poskytol,\npísomne požiada o vysvetlenie ponuky a ak je to potrebné aj o predloženie dôkazov. Vysvetlením ponuky\nnemôže dôjsť k jej zmene. Za zmenu ponuky sa nepovažuje odstránenie zrejmých chýb v písaní a\npočítaní.\n27. Podľa § 53 ods. 5 písm. b) ZVO, verejný obstarávateľ a obstarávateľ vylúčia ponuku, ak ponuka\nnespĺňa požiadavky na predmet zákazky alebo koncesie uvedené v dokumentoch potrebných na\nvypracovanie ponuky.\n28. Úlohou správneho súdu v tomto konaní bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného,\nktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie o zamietnutí námietok žalobcu\nproti úkonu kontrolovaného – vylúčenia ponuky žalobcu z verejného obstarávania, pretože žalobca\nneocenil dotknuté položky rozpočtu, a teda ním predložená ponuka nespĺňala požiadavky na predmet\nzákazky uvedené v dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky. Komisia na vyhodnotenie ponúk\nneposúdila uvedené ako nezrovnalosť (rozpor) ani ako nejasnosť, a preto nevyzvala žalobcu na podanie\nvysvetlenia. Nenacenené položky boli súčasťou predmetu zákazky a ich neocenením považovala\nkomisia žalobcom predloženú ponuku za neúplnú.\n\n29. V kapitole A.1 „Pokyny pre uchádzačov“, časti II „Dorozumievanie a vysvetľovanie“, bode 15 „Mena a\nceny uvádzané v ponuke, mena finančného plnenia“ súťažných podkladov sa okrem iného uvádza: „15.2\nZáujemca stanoví cenu za obstarávaný predmet na základe vlastných výpočtov, činností, výdavkov a\npríjmov podľa platných právnych predpisov. Záujemca je pred predložením svojej ponuky povinný vziať\ndo úvahy všetko, čo je nevyhnutné na úplné a riadne plnenie predmetu zákazky, pričom do svojich cien\nzahrnie všetky náklady spojené s plnením predmetu zákazky.“\n30. V kapitole B.2 „Spôsob určenia ceny“ súťažných podkladov sa uvádza: „2. Cena musí byť stanovená\nako platná pre verejným obstarávateľom stanovený rozsah zákazky, ktorý je daný cenou za celé dielo.\n3. Uchádzačom navrhnutá cena zákazky musí zahŕňať všetky náklady súvisiace s plnením zákazky\nv rozsahu podľa uvedeného v týchto súťažných podkladoch. 4. Súčasťou ponuky uchádzača musí\nbyť ponukový rozpočet. V prípade, ak nebude niektorá z položiek ocenená, verejný obstarávateľ bude\npovažovať ponuku, v ktorej nebudú ocenené všetky položky v požadovanom množstve za ponuku\npredloženú len na časť predmetu zákazky a takáto ponuka bude vylúčená.“\n31. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že dotknuté položky objektívne neboli súčasťou\nnacenenia výkazu výmer k jednotlivým prístreškom, neboli ani ocenené nulou, žalobca ich opomenul\núplne. Žalobca vo svojej ponuke predložil vyplnený výkaz výmer, ktorý nezodpovedá štruktúre a rozsahu\nvýkazu výmer, ktorý kontrolovaný poskytol záujemcom a uchádzačom v rámci súťažných podkladov,\npričom v žalobcom predloženom výmere absentovali viaceré položky, ktoré požadoval kontrolovaný\noceniť v predmetnom výkaze výmer, teda žalobca nepredložil ponuku na celkový predmet zákazky.\n32. Pri uplatnení inštitútu vysvetlenia ponúk je dôležité dodržať základné princípy verejného\nobstarávania, obzvlášť princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych\nsubjektov a princíp proporcionality. Pri vyhotovení žiadostí o vysvetlenie ponúk musí verejný obstarávateľ\nalebo obstarávateľ postupovať rovnako vo vzťahu ku všetkým uchádzačom, napríklad nesmie požadovať\nvysvetlenie nezrovnalostí iba od jedného uchádzača, ak sa obdobná nezrovnalosť nachádza aj v\nponuke iného uchádzača. Zároveň by mali byť požadované informácie a dodatočné dôkazy primerané\nrozsahu nejasností či nezrovnalostí v ponuke uchádzača. To, či v konkrétnom prípade je namieste využiť\ninštitút vysvetlenia je na rozhodnutí komisie v závislosti od obsahu predložených ponúk a konkrétnych\nnezrovnalostí. Ak komisia identifikuje nesplnenie jasne stanovených požiadaviek na predmet zákazky,\ntak využitie inštitútu vysvetlenia nie je potrebné a verejný obstarávateľ má postupovať podľa § 53 ods.\n5 písm. b) ZVO. Pri uplatnení inštitútu vysvetlenia ponuky nemôže dôjsť k zmene ponuky. To znamená,\nže uchádzač nemôže predložiť a verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nemôže akceptovať také\ndodatočné informácie a dôkazy, v dôsledku ktorých by sa zmenila pôvodná ponuka (napr. by došlo k\núprave niektorého z kritérií na vyhodnotenie ponúk). Zároveň platí, že za zmenu ponuky sa nepovažuje\nodstránenie zrejmých chýb v písaní a počítaní (PLAVÁKOVÁ, Lucia. § 53 [Vyhodnocovanie ponúk]. In:\nAZUD, Ján, PLAVÁKOVÁ, Lucia, BARTOŠ, Pete. Zákon o verejnom obstarávaní. 1. vydání. Bratislava:\nC. H. Beck, 2019, s. 825–826.).\n33. Vo vzťahu k nutnosti aplikácie inštitútu vysvetlenia podľa § 53 ods. 1 ZVO je potrebné vždy vychádzať\nz toho, čo je potrebné a zároveň možné vysvetliť, bez toho aby toto vysvetlenie znamenalo zároveň\nzmenu ponuky. ZVO vychádza z toho, že sa musí jednať o nezrovnalosť alebo nejasnosť. Žalobca\nskutočnosť, že osobitne nenacenil dotknuté položky považoval za takúto nezrovnalosť/nejasnosť.\nSprávny súd však uvedený nedostatok nehodnotil ako nejasnosť v obsahu ponuky, ktorú je možné\nodstrániť aplikáciu inštitútu vysvetlenia ponuky, ale predloženú ponuku posúdil ako neúplnú. Prípadné\ndôvody, pre ktoré žalobca opomenul dotknuté položky v predloženej ponuke uviesť, nemajú vplyv\nna záver, že predložená ponuka bola neúplná a súčasne takýto nedostatok bol v zmysle súťažných\npodkladov sankcionovaný jej vylúčením.\n34. Pokiaľ žalobca argumentoval, že ďalší účastník konania neobmedzil započítavanie cien položiek\ndo celkovej ceny diela, správny súd poukazuje, že práve stanovením požiadavky pre ocenenie každej\npoložky výkazu výmer bolo limitované započítavanie cien do celkovej ceny diela prípadne do iných prác.\nSkutočnosť, že žalobca v podanej žalobe namietal, že nemá zmysel rozdelenie geodetických prác po\nobjektoch a poukázal na obvyklý postup pri ocenení geodetických prác, nemala na obsah a požiadavky\nvyplývajúce zo súťažných podkladov a ich záväznosť vplyv; za obsah súťažných podkladov nesie\nzodpovednosť verejný obstarávateľ, žalobca tiež netvrdil, že by žiadal o vysvetlenie obsahu súťažných\n\npodkladov. Z ich obsahu jasne vyplýva, že nenacenenie niektorej z položiek bude sankcionované\nvylúčením ponuky (kapitola B.2., bod 4).\n35. Za daných skutkových okolností nebolo na mieste pred vylúčením ponuky z verejného obstarávania\nžalobcu požiadať o vysvetlenie ponuky, ktorá neobsahovala položkovité nacenenie všetkých prác,\nktoré mali byť predmetom zákazky, tak ako to vyplývalo zo súťažných podkladov. Žalobca predložil\nneúplnú ponuku, pričom ani prípadným vysvetlením žalobcu, že ceny za položky samostatne neuvedené\nvo výkaze výmer boli „rozpustené“ v cene iných položiek by tento nedostatok nebol zhojený. Zo\nsúťažných podkladov verejného obstarávateľa nepochybne vyplývala požiadavka na povinné ocenenie\nkaždej samostatnej položky výkazu výmer, tzn. nebolo možné súhrnné oceňovanie položiek alebo\nzapočítavanie položiek, a to pod hrozbou vylúčenia z predmetného verejného obstarávania.\n36. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že uplatnením inštitútu vysvetľovania by bolo možné predísť\npochybnostiam verejného obstarávateľa o reálnosti ponuky žalobcu, správny súd poukazuje, že ponuka\nžalobcu nebola vylúčená z dôvodu neprimerane nízkej ceny, ale z dôvodu, že nespĺňala požiadavky\nna predmet zákazky uvedené v dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky. Ani skutočnosť, že\nvylúčenie ponuky žalobcu z verejného obstarávania predstavuje prostriedok ultima ratio nemôže zhojiť\nnedostatky v žalobcom predloženej ponuke.\n37. Pre úplnosť správny súd uvádza, že pokiaľ žalobca až v podanej žalobe tvrdil, že dotknuté\npoložky boli započítané v iných konkrétnych objektoch, nebolo správnemu súdu zrejmé, akým\ntransparentným spôsobom bola cena porealizačného geodetického zamerania jednotlivých prístreškov\nzahrnutá v nacenení objektov ako verejné wc, internet, ihrisko či verejné osvetlenie.\n38. Rovnako nedôvodná bola námietka žalobcu, že nebolo zakázané nacenenie jednotlivých položiek\nnulou, keďže takýto skutkový stav v posudzovanej veci nenastal, žalobca uvedené práce nenacenil\nnulou, ale tieto práce vôbec neboli súčasťou predloženého výkazu výmer. Z uvedeného dôvodu\na rovnako aj preto, že žalobcom predložená ponuka nebola vyhodnotená ako ponuka s neobvykle nízkou\ncenou, nebolo možné v prejednávanej veci ani vychádzať z rozsudku Súdneho dvora EÚ C-367/19 TaxFin-Lex zo dňa 10.09.2020.\n39. Vo vzťahu k tvrdenému porušeniu princípu hospodárnosti správny súd zdôrazňuje, že hospodárnosť\nnie je jediným princípom determinujúcim verejné obstarávanie. Výlučne zo skutočnosti, že žalobca\npredložil cenovo najnižšiu ponuku nemožno konštatovať, že by bola porušená hospodárnosť verejného\nobstarávania. Z § 10 ods. 2 ZVO vyplývajú aj princípy rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie\nhospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a efektívnosti.\n40. Transparentnosť procesu verejného obstarávania je nielen podmienkou existencie účinnej\nkonkurencie medzi dodávateľmi, ale aj predpokladom účelného vynakladania verejných prostriedkov.\nCieľom princípu transparentnosti, ktorý dopĺňa princíp rovnakého zaobchádzania, je zabrániť riziku\nuprednostňovania určitých hospodárskych subjektov a svojvoľného prístupu verejného obstarávateľa.\nZákladnou povinnosťou obstarávateľa je postupovať pri zadávaní zákaziek v súlade s princípom\nrovnakého zaobchádzania, nediskriminácie, transparentnosti, hospodárnosti a efektívnosti. Pri zásade\nrovnakého zaobchádzania vychádza právna úprava verejného obstarávania z požiadavky na\nvylúčenie svojvôle verejného obstarávateľa a uprednostňovania určitých subjektov. Zásada rovnakého\nzaobchádzania implikuje princíp transparentnosti, aby mohlo byť overené, či je táto zásada dodržiavaná.\nTransparentnosť predstavuje záruku, že všetky podmienky a pravidlá zvoleného postupu sú jasne,\npresne a jednoznačne stanovené vo vyhlásení verejnej súťaže alebo v súťažných podkladoch a\nmá predstavovať spravodlivosť a rovnosť podmienok (možností/príležitostí) pre všetky subjekty, ktoré\nmajú alebo mohli mať záujem o účasť na verejnom obstarávaní. Dôležitým elementom princípu\ntransparentnosti je predvídateľnosť úkonov verejného obstarávateľa a obstarávateľa, ktorý musí konať\nčitateľne a konzistentne, spôsobom, ktorý nepochybne a odôvodnene vyplýva zo stavu veci a zdržať sa\ntakého konania, ktoré by mohlo byť charakterizované ako svojvoľné alebo o ktorého pravých dôvodoch\nby mohli byť pochybnosti.\n41. Princíp rovnakého zaobchádzania so všetkými uchádzačmi alebo záujemcami spočíva v tom,\nže verejný obstarávateľ a obstarávateľ pristupujú principiálne rovnakým spôsobom voči všetkým\nuchádzačom alebo záujemcom, pričom nemôžu žiadneho z nich priamo alebo nepriamo, vedome alebo\n\nnevedome zvýhodňovať alebo znevýhodňovať oproti iným uchádzačom alebo záujemcom v rovnakom\npostavení. Inak povedané, princíp rovnakého zaobchádzania vyžaduje, aby sa porovnateľné situácie\nriešili rovnako a rôzne situácie rôzne, ibaže je to objektívne odôvodnené (AZUD, Ján, PLAVÁKOVÁ,\nLucia. § 10 [Základné povinnosti verejného obstarávateľa a obstarávateľa]. In: AZUD, Ján, PLAVÁKOVÁ,\nLucia, BARTOŠ, Pete. Zákon o verejnom obstarávaní. 1. vydání. Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 368,\nmarg. č. 12.).\n42. Postupom, ktorého sa domáhal žalobca, by došlo práve k porušeniu vyššie uvedených princípov.\nUmožnením žalobcovi „vysvetliť“ neúplnú ponuku, ktorá objektívne neobsahovala všetky vopred\nv súťažných podkladoch určené kritériá /týkajúce sa rozsahu prác a spôsobu určenia ceny/, by bol\nžalobca vo vzťahu k ostatným uchádzačom, ktorých ponuky spĺňali všetky podmienky stanovené\nv súťažných podkladoch, bez objektívneho zdôvodnenia zvýhodnený, a teda bol by porušený princíp\ntransparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie.\n43. Správny súd v súvislosti s obsahom podanej všeobecnej správnej žaloby, viazaný rozsahom\na dôvodmi v nej uvedenými (§ 134 ods. 1 SSP) uvádza, že žalobná námietka musí mať určitú mieru\nkonkretizácie, aby mohol vôbec pristúpiť k súdnemu prieskumu a konfrontovať závery správneho orgánu\ns príslušnou právnou úpravou, resp. judikatúrou príslušných súdov. Bolo povinnosťou žalobcu, aby\nsvoje žalobné body dostatočne konkretizoval a tým umožnil správnemu súdu prieskum napadnutého\nrozhodnutia v kontexte uplatnených žalobných bodov. Pokiaľ teda žalobca namietal, že žalovaný sa\nnezaoberal skutočnosťou, že verejný obstarávateľ pristúpil k najtvrdšiemu zásahu do práva žalobcu\ntým, že vylúčil jeho ponuku bez predchádzajúceho vysvetľovania, nedokázal správny súd bližšie k takto\nformulovanej námietke zaujať relevantné stanovisko. Rovnako ako všeobecnú vyhodnotil správny súd\nnámietku, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí jednostranne posudzoval súťažné podklady bez toho,\naby sa zaoberal skutočnosťami, ktoré žalobca uvádzal v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu,\npretože žalobca bližšie nešpecifikoval s akými konkrétnymi podstatnými skutočnosťami sa žalovaný\nopomenul vysporiadať.\n44. Záverom správny súd dáva do pozornosti, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia.\n45. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby,\na preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol.\n46. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal\nnárok na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu\npožadovať, aby žalovanému nahradili trovy konania.\n47. O trovách ďalšieho účastníka konania rozhodol správny súd podľa § 169 SSP, keď mu v konaní zo\nstrany správneho súdu nebola uložená výslovná povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu trovy\nvznikli. Ďalší účastník konania bol krajským súdom výzvou zo dňa 03.11.2022 vyzvaný na vyjadrenie sa\nk žalobe, s tým, že pokiaľ sa nevyjadrí, súd môže konať ďalej. V súvislosti s touto výzvou bola ďalšiemu\núčastníkovi konania daná výlučne možnosť realizovať svoje procesné práva, prípadnou nečinnosťou či\nnevyjadrením sa mu nehrozil žiaden následok či sankcia za nesplnenie povinnosti. Rovnaký obsah mala\nvýzva správneho súdu zo dňa 19.07.2024, ktorou bolo ďalšiemu účastníkovi konania umožnené vyjadriť\nsa k replike žalobcu. Správny súd súčasne nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo\nmožné ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania v danom prípade priznať.\n48. Toto rozhodnutie senát prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.\n4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia /§ 493e SSP v\nspojení s § 443 ods. 2 SSP a § 145 ods. 2 písm. b)/, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné\nuznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n\nKasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok /§ 446 ods. 2 písm. b) SSP/.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}