{"guid": "94db0012-a212-4b32-815c-cdef1736359b:abdd6cdf-9537-42a4-b3ba-11c94b583109", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201683.2", "spisova_znacka": "BA-6S/271/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/271/2022 z 15. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 15. mája 2026, sp. zn. BA-6S/271/2022, ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201683.2", "identifikacne_cislo": "1022201683", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ina Šingliarová", "sudca_id": 978, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ina-singliarova-978", "datum_vydania": "2026-05-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595", "nazov": "zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/595-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/abdd6cdf-9537-42a4-b3ba-11c94b583109", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201683.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201683.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201683.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/271/2022\n1022201683\n15. 05. 2026\nJUDr. Ina Šingliarová\nECLI:SK:SpSBA:2026:1022201683.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov\nsenátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., LLM., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobcu:\nA. B., nar. XX.XX.XXXX, C. X, XXX XX D., právne zastúpený: advokátska kancelária JUDr. Marián\nKurhajec, s. r. o., Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, IČO: 36 860 662, proti žalovanému: Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 971 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102689170/2022 zo dňa 30.09.2022, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania\n\nnepriznáva.\n\nodôvodnenie:\nI. Predmet správneho súdneho prieskumu\n1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „žalovaný“) č. 102689170/2022 zo dňa 30.09.2022 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie“), ktorým žalovaný na základe odvolania podaného: A. B. (ďalej len „daňový subjekt“ alebo\n„žalobca“) podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava (ďalej len\n„správca dane“) č. 101691830/2022 zo dňa 07.06.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).\nII. Priebeh administratívneho konania\n2. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil daňovému\nsubjektu rozdiel dane v sume 73.564,91 eur na dani z príjmov fyzickej osoby (ďalej len „DP FO“) za\nzdaňovacie obdobie 2018. Daň vyrubená daňovým priznaním doručeným 10.06.2019: 27.415,07 eur.\nDaň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní: 100.979,98 eur.\n3. Správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu na DP FO, o výsledku ktorej vyhotovil\nprotokol č. 100804563/2022 zo dňa 08.04.2022, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu\ndoručený daňovému subjektu dňa 20.04.2022. Daňový subjekt sa nevyjadril. Daňovou kontrolou bola\nposudzovaná opodstatnenosť vynaložených výdavkov a súvislosť s podnikateľskou činnosťou daňového\nsubjektu a ich zaúčtovanie v príslušných sumách do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane. Daňový\nsubjekt si v kontrolovanom zdaňovacom období zaúčtoval do výdavkov vynaložených na dosiahnutie,\nzabezpečenie a udržanie príjmov výdavky od spoločností: SINCE COMPANY, s. r. o., IČO: 51 226\n588 (výdavky špecifikované na s. 2 a 3 prvostupňového rozhodnutia), Farex, s. r. o., IČO: 51 296 322\n(výdavky špecifikované na s. 5 a 6 prvostupňového rozhodnutia), AMA COMPANY, s. r. o., IČO: 51 164\n\n604 (výdavky špecifikované na s. 8 a 9 prvostupňového rozhodnutia), VOKOM, s. r. o., IČO: 51 754\n711 (výdavky špecifikované na s. 12 prvostupňového rozhodnutia), YIMAO, s. r. o., IČO: 35 979 763\n(výdavky špecifikované na s. 14 až 20 prvostupňového rozhodnutia) a LIN XI MARKET Kft, IČ DPH: HU\n25 164 648 (výdavky špecifikované na s. 22 prvostupňového rozhodnutia).\n4. SINCE COMPANY je priamym dodávateľom daňového subjektu A. B. – E., IČO: 35 270 578, ktorá\nna predvolanie správcu dane nereagovala, nepreukázala žiadne daňové a účtovné doklady, zmluvy\nči iné písomnosti, ktoré by poskytli obraz o nákupe tejto spoločnosti od svojich dodávateľov a následný\npredaj aj pre kontrolovaný daňový subjekt. Zásielka sa vrátila s poznámkou adresát neznámy. Daňový\nsubjekt sa na výsluchu k tejto spoločnosti vyjadril, že komunikoval priamo s osobou, ktorá tovar\nna sklade na Starej Vajnorskej predávala (tovar si daňový subjekt vozil sám svojím autom), konateľov\nnekontaktoval a nepozná ich, tovar kontroloval fyzicky na dvojtýždennej báze. Spoločnosť má konateľa:\nAichun Chen, Bulharsko (pobyt osoby nebol potvrdený, osoba je nereálna). Daňový subjekt nepreukázal,\nže by reálne nadobudol od spoločnosti tovar aj napriek existencii pokladničného dokladu z elektronickej\nregistračnej pokladnice. Daňový subjekt nepredložil žiaden dôkaz o nákupe tovaru od tejto spoločnosti,\nkeďže si nevedie ani skladovú evidenciu, napriek povinnosti podľa § 2 ods. 2 písm. a) a c) zákona č.\n431/2002 Z. z. o účtovníctve a nebolo zrejmé, čo vlastne daňový subjekt od danej spoločnosti nadobudol.\n5. Obdobné závery prijal správca dane aj k spoločnosti Farex (konateľ: Dragica Kutkin, Maďarsko,\npredvolanie – nedoručené z dôvodu nenájdenia osoby), AMA COMPANY (konateľ: Aichun Chen,\nBulharsko, rovnaký ako v spoločnosti SINCE COMPANY), VOKOM (konateľ: Vasil Samokov, Bulharsko\n– adresa konateľa nereálna, adresa spoločnosti neznáma), YIMAO (spoločnosť od 15.02.2006 nemá\nkonateľa, spoločnosť nemá žiadnych zamestnancov) a LIN XI MARKET (daňový subjekt tovar prevzal\nv sklade na Kobányi út., Budapešť, konateľov nepoznal/nekontaktoval; z medzinárodnej výmeny\ninformácií vyplynulo, že spoločnosť nemá skladovacie priestory a k 15.02.2020 bola ukončená\nčinnosť tohto subjektu). Spoločnosti (Farex, AMA COMPANY) nemali registrované prevádzky na Starej\nVajnorskej, zároveň (Farex, AMA COMPANY, VOKOM, YIMAO) nemali zamestnancov, a tak nebolo\nzrejmé, s kým daňový subjekt na sklade komunikoval. Pri spoločnosti LIN XI MARKET daňový subjekt\nneposkytol dôkazy o komunikácii s konateľmi alebo ich zastupujúcimi osobami či fotodokumentáciu\nod prevzatia tovaru po jeho uskladnenie; spoločnosť nemala žiadne obchodné priestory a nevykonávala\nekonomickú činnosť.\n6. Správca dane nahliadal do spisu aj z daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty k subjektu A. B. – E.,\nIČO: 35 270 578, resp. spoločností vymenovaných v bode 3 odôvodnenia rozsudku.\n7. Podľa správcu dane daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno podľa § 24 ods. 1 písm. c)\ndaňového poriadku, keď nepreukázal vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré\nje povinný viesť. Nevedel predložiť reálne dôkazy ohľadom nadobudnutia tovaru práve od týchto\nobchodných spoločností, z ktorých väčšina nie sú reálne fungujúce obchodné spoločnosti, nekomunikujú\nso správcom dane, nepredložili požadované doklady, ktoré by preukazovali reálne dodanie tovaru\na vznik daňovej povinnosti voči kontrolovanému daňovému subjektu. Daňový subjekt neviedol skladovú\nevidenciu, neviedol evidenciu jázd. Daňový subjekt poskytol len tvrdenia, ktoré neboli podporené\ndôkazom. Daňový subjekt nepredložil dôkazy o komunikácii s konateľmi dodávateľov alebo ich\nzastupujúcimi osobami, či fotodokumentáciu od prevzatia tovaru po jeho uskladnenie. Správca dane\ndospel k záveru, že dodávateľské spoločnosti nie sú spoločnosťami s reálnou ekonomickou činnosťou\na ich konanie nezodpovedá základným zásadám podnikateľskej činnosti podľa Obchodného zákonníka.\n8. Pri zisťovaní základu dane postupoval správca dane podľa § 17 ods. 1 písm. a), § 4 ods. 1 písm. a)\na § 11 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no dani z príjmov“). Prepočet je uvedený na s. 28 a 29 prvostupňového rozhodnutia.\n9. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil so skutkovým a právnym hodnotením správcu dane.\nStotožnil sa s hodnotením, že dodávateľské spoločnosti nie sú spoločnosti s reálnou ekonomickou\nčinnosťou. Daňový subjekt nepreukázal, aký reálny tovar od nich nadobudol, keďže neviedol\nani skladovú evidenciu a z ktorej by bol schopný aspoň po formálnej stránke preukázať, čo presne\nnadobudol. Nepreukázal to napriek dokladom z elektronickej registračnej pokladnice ako dokladom\no nákupe v hotovosti, keď správcovi dane nepredložil žiadne dodacie listy a ani objednávky.\nNepreukázal ani prebratie tovaru v Budapešti. S dôvodmi odvolania týkajúcimi sa faktúr predložených\n\nod odberateľov, nedostatočného zistenia skutkového stavu (nevypočutie ďalších svedkov, uspokojenie\nsa s doručovaním písomností, ktoré nikto neprevzal) sa nestotožnil. Zdôraznil, že správca dane\nnepožadoval od daňového subjektu dôkazy, ktoré by nebol schopný predložiť, ako aj to, že ekonomická\nčinnosť každého daňového subjektu je plne pod kontrolou daňového subjektu. To, že určitý doklad bol\nriadne zaúčtovaný v účtovníctve daňového subjektu podľa zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom\no tom, že výdavky boli zahrnuté do základu dane oprávnene. Týmto dôkazom je len vtedy, ak bol\nvystavený na základe skutočného plnenia. Podané odvolanie bolo v značnom rozsahu všeobecné\na bez akejkoľvek konkrétnej skutkovej a právnej argumentácie. Takéto všeobecné dôvody preto neboli\nspôsobilé napadnúť zákonnosť prvostupňového rozhodnutia.\nIII. Správna žaloba\n10. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 05.12.2022 domáhal preskúmania zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a zrušenia oboch rozhodnutí.\nŽalobca označil obe rozhodnutia orgánov verejnej správy za nezákonné a vychádzajúce z nesprávneho\nskutkového a právneho stavu veci.\n11. Namietal, že žalovaný nevykonal žiadne relevantné dôkazy vo vzťahu k dodávateľským\nspoločnostiam. Žalobca uviedol správcovi dane, že tovar od dodávateľov predal fyzickým osobám,\nako aj spoločnosti Betplus, s. r. o., o čom predložil faktúru č. 20190002 a 20190003, z ktorých je zrejmé,\nže tovar od spoločnosti LIN XI MARKET bol predaný. To sa týka aj ostatných dodávateľov. Dôkazné\nbremeno nie je absolútne.\n12. Správca dane postupoval v rozpore s § 24 daňového poriadku, keď z výpisov z obchodného registra\njednotlivých dodávateľských spoločností vyplýva, že v roku 2018 boli konateľmi aj iné osoby než tie,\nktoré boli kontaktované správcom dane (Farex: F. G., AMA COMPANY: G. H., SINCE COMPANY: F.\nI., VOKOM: J. K.). Napriek tomu sa správca dane uspokojil s doručovaním písomností, ktoré nikto\nneprevzal. Napríklad p. I., ktorý prevzal spoločnosť od p. L., mal byť predvolaný, aby potvrdil reálnosť\ntejto osoby. Správca dane je povinný vziať do úvahy nielen vstupné faktúry, ale aj výstupné faktúry.\n13. Žalobca namietal, že by z jeho strany došlo k porušeniu § 2 písm. i), § 21 ods. 1 a § 21 ods. 1\npísm. i) zákona o dani z príjmov, keďže žiadne zákonné ustanovenie nepredpokladá, aby daňový\nsubjekt pri nákupe tovaru mal povinnosť overovať, či osoba konajúca za dodávateľa je jej štatutárnym\norgánom alebo splnomocnenou osobou či zamestnancom dodávateľa. V priebehu daňovej kontroly\nč. 101046809/2020 vedenej Daňovým úradom Banská Bystrica sa potvrdil rovnaký obchodný model\naj so spoločnosťou C&T 888, spol. s r. o., ktorá potvrdila obchodovanie s daňovým subjektom, čo tamojší\nsprávca dane považoval za dostatočné. Rovnako z tejto daňovej kontroly vyplýva, že dodávateľ M. podal\nposledné daňové priznanie k DPH za január 2019, z čoho vyplýva, že za kontrolované obdobie roku\n2018 taktiež podával daňové priznania na DPH.\n14. Žalovaný a správca dane nepoukázali na žiaden dôkaz, ktorý by bol spôsobilý vyvrátiť tvrdenia\nžalobcu, že tovar v zmysle faktúr bol dodaný. Uvedené nevyplýva z vyjadrení dodávateľských\nspoločností a ani z miestneho zisťovania, kde zamestnanci správcu dane len formálne prezreli objekt\nobchodu, ktorý prevádzkoval žalobca. Žiadnym spôsobom nespochybnili tú skutočnosť, že tovar\nnakúpený a dodaný uvedenými spoločnosťami bol aj následne predaný. Žalovaný mal pritom k dispozícii\ncelé účtovníctvo žalobcu.\nIV. Vyjadrenie žalovaného\n15. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 26.01.2023 (ďalej len „vyjadrenie“), kde navrhol\nžalobu zamietnuť. Žalovaný v zásade zotrval na odôvodnení, ktoré bolo uvedené v prvostupňovom\na napadnutom rozhodnutí. Zdôraznil, že žalobca neuviedol žiadne ustanovenie zákona, podľa ktorého by\nboli zistenia správcu dane nesprávne a v nesúlade so zákonom. Tvrdenie o predaji spoločnosti Betplus\nnezodpovedá skutočnosti; faktúra č. 20190002 je bez akejkoľvek identifikácie a nemožno konštatovať,\nže by tovar bol dodaný práve tejto spoločnosti. Žalobca nevedie ani skladovú evidenciu a nevie\npreukázať počiatočné stavy, nákup, predaj, zostatok tovaru jednotlivých dodávateľov a odberateľov\na nevie tak preukázať, že tu išlo o tovar, ktorý nadobudol od LIN XI MARKET. Konatelia uvedení\nv žalobe boli konateľmi spoločností, avšak v období, ktoré nebolo predmetom daňovej kontroly.\n\nVypočutie p. L. nebolo vykonané z dôvodu, že predložené doklady postačovali na vyrubenie daňovej\npovinnosti, vypočutie svedka by nemalo vplyv na rozhodnutie. Z kontrolných zistení vyplynulo,\nže deklarované obchodné transakcie sa reálne neuskutočnili, čím nebola splnená základná podmienka\npreukaznosti uplatnenia výdavku. Posúdenie obchodného modelu zo strany Daňového úradu Banská\nBystrica je plne v kompetencii tohto daňového úradu. Žalobné argumenty sú len vo všeobecnej\nrovine bez akejkoľvek skutkovej argumentácie. Žalobca vzniknuté rozpory a pochybnosti správcu\ndane nijakým spôsobom relevantne nevyvrátil, čím neuniesol svoje dôkazné bremeno a pozabudol,\nže správca dane nerobí vyhľadávaciu činnosť pri výkone kontroly, keď daňové konanie je konaním\nvyhľadávacím. Dôkaz daňovým dokladom je iba formálnym dôkazom završujúcim hmotnoprávne\naspekty reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Ak zdaniteľné plnenie nebolo uskutočnené tak,\nako je platiteľom deklarované, nemôže byť dôkazná povinnosť naplnená obyčajným predložením (hoci\nformálne správneho) daňového dokladu, keďže takýto doklad už sám o sebe nemôže byť vierohodným,\nak obsahuje údaj, ktorý nie je pravdivý. V prvom rade musí byť naplnená materiálna podstata veci\n(dodanie tovaru alebo služby) a až následne vystavená faktúra.\n16. Žalobca sa ďalej nevyjadril.\nV. Relevantná právna úprava\n17. Podľa § 2 písm. i) daňového poriadku na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok\n(náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený\ndaňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6\nods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich\nvýdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej\nsa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje\ninak,.\n18. Podľa § 21 ods. 1 daňového poriadku daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia\nso zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval,1) výdavky (náklady), ktorých\nvynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej (vymedzené v písm a/ až l/).\n19. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n20. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv\nna správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných\npodaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie\nbol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,\nsprávnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n21. Podľa § 24 ods. 5 daňového poriadku na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania\ndokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada.\nVI. Pojednávanie\n22. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal\nsvoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje\ninak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých\nveciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave,\nKrajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec,\npôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/271/2022, bola na základe uvedenej\nzmeny právnej úpravy a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení\nDodatku č. 3 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu\nv Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-6S/271/2022.\n\n23. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP).\npreskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu\nžalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario)\na dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n24. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na\nnariadenom pojednávaní dňa 15.06.2026, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 1 písm.\na) SSP.\nVII. Právne posúdenie veci správnym súdom\n25. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok zakotvuje\noprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými\nsubjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania\npreverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo\nvznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, daňový subjekt\npreukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na\nktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,\nsprávnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Úlohou\nsprávneho súdu nie je zisťovať alebo ustaľovať skutkový stav či nanovo vyhodnocovať dôkazy vykonané\nv daňovom konaní. Jeho úlohou je najmä posúdiť, či správca dane, resp. žalovaný postupovali pri\nzisťovaní skutkového stavu zákonným spôsobom, nasledovali pritom pravidlá logického uvažovania a\nči riadne popísali svoje hodnotiace úvahy.\nVII.A) Všeobecné východiská\n26. V súvislosti s nastolenou právnou otázkou dáva správny súd do pozornosti, že na proces daňovej\nkontroly, určovania a vyrubovania daňových povinností sa vzťahuje všeobecný daňový procesný predpis\n– daňový poriadok, pokiaľ zákon o dani z príjmov neupravuje inak (§ 1 ods. 1 a 2 daňového poriadku).\nKeďže procesný režim a postup príslušných orgánov v rôznych daňových otázkach sú spoločné,\nmožno v tomto rozsahu uplatňovať spoločné procesné daňové zásady a judikatórne závery týkajúce\nsa procesného postupu podľa daňového poriadku, pokiaľ osobitný predpis (zákon o dani z príjmov)\nneupravuje inak.\n27. Aj v daňovom konaní týkajúcom sa dane z príjmov preto platí, že dôkazné bremeno na preukázanie\nzákonných podmienok daňových oprávnení na úseku dani z príjmov (vrátane uplatnených daňových\nvýdavkov) prioritne ťaží daňový subjekt (§ 24 ods. 1 daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1 Sžf 10/2015 zo dňa 3. februára 2016, sp. zn. 6 Sžfk 7/2016 zo dňa 27.\nseptembra 2018, sp. zn. 5 Sžfk 15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné). Obchodné transakcie pritom\nnepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady\nmusia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt.\nAk daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže\nmu byť priznané daňové oprávnenie (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sžfk\n1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6 Sžfk 20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49\na 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod\nR 6/2020).\n28. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp.\nneobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžfk 40/2018 zo dňa 3.\nseptembra 2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi\ndaňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní\ndve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto\npovinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť),\npričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov\npovinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní,\nteda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov\n\npreukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým\nsubjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom\nprípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti\nspochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese\ndokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým\nsubjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady\nprejednacej“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.\nnovembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009). Inými slovami,\nnepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy. Ak správca dane nadobudne na základe vykonaných\ndôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový\nsubjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné\nbremeno na účely rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS pod\nč. 71/2017).\n29. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je akákoľvek pochybnosť\nsprávcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť\ndôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach\nobsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení\nzákonných podmienok pre priznanie daňového oprávnenia (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžfk 40/2018 zo dňa 3. septembra 2019). Hoci je to práve\nsprávca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie získaných dôkazov\npodlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to, že môže jednotlivé\ndôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy jednotlivo, ako aj vo\nvzájomných súvislostiach, pričom je povinný prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3\nods. 3 daňového poriadku).\n30. Hoci z procesného hľadiska sa pri dokazovaní postupuje pri jednotlivých daniach rovnako, z\nmateriálneho hľadiska je potrebné jednotlivé typy daní odlišovať. Správny súd v tomto smere preto dáva\ndo pozornosti, že podmienky na uplatnenie daňového výdavku (nákladu) v oblasti dane z príjmu (§ 2\npísm. i/ a § 21 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) a podmienky na uplatnenie práva na odpočet dane v\noblasti dane z pridanej hodnoty (§ 49 ods. 1, 2 a nasl. zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty\nv znení neskorších predpisov; ďalej len „zákon o DPH“) nie sú identické, ale sú odlišné.\n31. Podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov v znení účinnom do 31. decembra 2018 na účely tohto\nzákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie\nzdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo\nzaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať\ncharakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v\npomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie\nzdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.\n32. Podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré\nnesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady),\nktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej vymedzené v písm. a) až\nl) tohto odseku.\n33. Vychádzajúc z § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov možno konštatovať, že základnými\nzákonnými podmienkami pre uznanie daňového výdavku sú (i) vecnosť, (ii) preukázateľnosť vynaloženia\na (iii) zaúčtovanie. Pri podmienke vecnosti je potrebné skúmať, či sú konkrétne výdavky vynaložené na\ndosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Pri podmienke zaúčtovania (zaevidovania)\nje potrebné skúmať, či bol výdavok aj riadne zaúčtovaný, resp. zaevidovaný v daňovej evidencii.\n34. Pri podmienke preukázateľnosti vynaloženia je potrebné skúmať, či daňový subjekt preukázal\n(listinne a v prípade vznesených dôvodných pochybností aj inými dôkazmi) vynaloženie/vznik daňových\nvýdavkov, resp. či takýto výdavok skutočne vznikol (nestačí pritom len realizácia platby). V prípadoch\ndeklarovaných odplatných nadobudnutí tovaru (výdavok ako kúpna cena) daňové doklady musia\njednoznačne preukazovať prijatie plnenia a súčasne je potrebné, aby bolo preukázané, že k prijatiu\n\ntovaru deklarovaného v daňovom doklade reálne došlo, a to v rámci dojednaných dodávok tovarov\njednotlivými dodávateľmi (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 45/2015 zo dňa 26. januára 2017).\n35. Správny súd v súvislosti s vyššie uvedenými podmienkami pre uznanie daňových výdavkov\n(nákladov) dáva do pozornosti, že dôkazné bremeno daňového subjektu sa viaže práve a len na\npreukázanie týchto podmienok. Rovnako aj vznášanie pochybností správcom dane musí byť smerované\nk spochybneniu splnenia predmetných podmienok. Všetky vyššie uvedené podmienky pritom majú\nobjektívny charakter – nie sú viazané na dobrú vieru daňového subjektu či na jeho obozretnosť.\nPodmienky uplatnenia daňového výdavku buď objektívne sú, alebo nie sú dané.\n36. Z hľadiska podmienok vecnosti a preukázateľnosti daňového výdavku (nákladu) správny súd\nkonštatuje, že tieto, ako vyplýva už z § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, sa pri\nvýdavkoch voči obchodným partnerom vzťahujú na vzťah medzi dodávateľom - daňovým subjektom\n- odberateľom. Vo vzťahu práve k týmto skutočnostiam ťaží dôkazné bremeno aj daňový subjekt.\nSúčasne z tohto dôvodu platí, že prípadné pochybnosti na strane subdodávateľskej časti obchodného\nreťazca alebo druhých a ďalších odberateľov nie sú bez ďalšieho pochybnosťami, ktoré by boli schopné\nspochybniť splnenie zákonných podmienok na uplatnenie daňového výdavku. Jednoduché zistenia,\nže subdodávateľ nedisponuje výrobnými kapacitami, personálnym substrátom alebo porušuje svoje\ndaňové povinnosti bez ďalšieho neznamenajú, že tovar/služba neboli daňovému subjektu jeho priamym\ndodávateľom dodané a v tomto smere tiež neznamenajú, že daňové výdavky na časti reťazca dodávateľ\na daňový subjekt nespĺňajú podmienku preukázateľnosti, vecnosti a zaúčtovania.\n37. V súvislosti s vyššie uvedeným je potrebné dať to pozornosti, že jednou z odlišností medzi\npodmienkami uznania daňového výdavku (nákladu) a podmienkami priznania práva na odpočet dane\nz pridanej hodnoty je skutočnosť, že materiálnou zákonnou podmienkou pre uplatnenie daňového\nvýdavku (nákladu) v oblasti dane z príjmu, na rozdiel od práva na odpočet dane z pridanej hodnoty, nie\nje postavenie dodávateľa tovaru/služby ako platiteľa dane z pridanej hodnoty (postavenie zdaniteľnej\nosoby - § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 8 Sžfk 43/2021 zo dňa 14. decembra 2022, body 52 a 53, rozhodnutia Súdneho dvora\nEurópskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo\nveci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).\n38. Z tohto dôvodu preto platí, že zákonné dôvody na odmietnutie uznania uplatneného daňového\nvýdavku (nákladu) na dani z príjmov je potrebné skúmať individuálne, osobitne od zákonných dôvodov\nna odmietnutie uznania uplatneného práva na odpočet dane na dani z pridanej hodnoty. Hoci faktické\nskutočnosti správcom dane zistené v rámci kontroly na dani z pridanej hodnoty môžu byť užitočné a\nvyužiteľné aj v rámci kontroly na dani z príjmov (a naopak) neznamená to však, že neuznanie uplatnenia\npráva na odpočet dane z pridanej hodnoty musí automaticky znamenať aj neuznanie uplatneného\ndaňového výdavku (nákladu) na dani z príjmov.\n39. Správny súd tiež zdôrazňuje, že daň z príjmu nie je na európskej úrovni plne harmonizovanou\ndaňou, na rozdiel od dane z pridanej hodnoty. Smernica Rady 2006/112/ES zo dňa 28. novembra\n2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Smernica o DPH“) neupravuje a ani\nsa nevzťahuje na problematiku dane z príjmov (a contrario čl. 1 a čl. 2 Smernice o DPH). Preto\nrozhodovacia činnosť Súdneho dvora Európskej únie týkajúca sa Smernice o DPH nie je uplatniteľná\nv oblasti rozhodovania o dani z príjmov.\nVII.B) Aplikácia na prípad žalobcu\n40. Aplikujúc vyššie uvedené na prípad žalobcu správny súd vyhodnotil názor správcu dane\na žalovaného tak, že skutočnosti boli zistené tak, ako boli pomenované v prvostupňovom rozhodnutí\na v napadnutom rozhodnutí, a tieto boli náležite komunikované žalobcovi s možnosťou ich vyvrátenia.\nTieto skutočnosti spochybnili samotné vynaloženie daňových výdavkov a deklarované dodanie tovarov\na služieb za protihodnotu pre žalobcu. Inak povedané, správny súd konštatuje, že žalovaný a správca\ndane formulovali a preukázali dostatočne závažné pochybnosti o vynaložení výdavkov na tovar v\ndeklarovanom rozsahu. Správny súd k tomuto záveru viedli nasledovné zistenia, ktoré má preukázané\nz predloženého administratívneho spisu (pozri body 41, 42, 45 odôvodnenia rozsudku).\n\n41. Správny súd konštatuje, že správca dane formuloval svoje pochybnosti žalobcovi dostatočne\njasne a zrozumiteľne, a to už v protokole č. 101046809/2020, kde sú vyjadrené na s. 18 až 24\ntýkajúce sa jednotlivých dodávateľských spoločností. Žalobca na tieto pochybnosti nijakým spôsobom\nnereagoval. Vychádzajúc z týchto pochybností sú tieto formulované aj v prvostupňovom rozhodnutí,\nako aj v napadnutom rozhodnutí ako dôvod zníženia výdavkov na nákup tovaru. Pochybnosti spočívali\nv tom, že pri všetkých spoločnostiach nebolo zrejmé, s kým spoločnosťami žalobca konal (konateľ\na spoločník nebol na adrese potvrdený zastupiteľským úradom SR ani v Schengenskom priestore\n[SINCE COMPANY, AMA COMPANY], konateľ nenájdený [Farex], adresa konateľa nie je reálna\n[VOKOM], spoločnosť nemá konateľa [YIMAO], spoločnosť nevykonáva ekonomickú činnosť [LIN\nXI MARKET]); spoločnosti nemajú zamestnancov, spoločnosti (SINCE COMPANY, AMA COMPANY,\nFarex, VOKOM) nemali hlásené priestory na Starej Vajnorskej, žalobca neviedol skladovú evidenciu,\na teda nepredložil žiaden dôkaz o nákupe tovaru okrem pokladničného dokladu. Zo zápisnice\nz ústneho pojednávania vyplývalo, že žalobcova výpoveď bola všeobecného charakteru, s konateľmi\ndodávateľských spoločností nekomunikoval, nepozná ich, mená osôb, s ktorými na sklade komunikoval,\nneuviedol. Žalobca nepredložil žiadnu komunikáciu s dodávateľskými spoločnosťami, žiadne dodacie\nlisty, či objednávky. Dodávateľské spoločnosti ostali na výzvy správcu dane nekontaktné.\n42. Správny súd konštatuje, že jediný relevantný dôkaz, ktorý žalobca v súvislosti so všetkými spornými\nobchodmi predložil, boli dve faktúry vystavené pre odberateľskú spoločnosť Betplus a (nevymedzené)\nfyzické osoby. S týmito skutočnosťami sa žalovaný relevantne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí\n(s. 8-9) keď tieto boli vystavené bez identifikácie, nebolo uvedené DIČ, názov odberateľa, a tak nebolo\nmožné skonštatovať, že išlo tu o tovar pre odberateľa Betplus. Žalobca svoju námietku týkajúcu sa\ndaných faktúr v tejto všeobecnej rovine zopakoval aj v správnej žalobe, pričom nijakým relevantným\nspôsobom nevyvracal chýbajúce identifikačné údaje odberateľa na faktúre.\n43. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa nevypočutia svedkov v podobe pôvodných konateľov\ndodávateľských spoločností, aj tu správny súd uvádza, že s touto námietkou sa relevantne žalovaný\nvysporiadal vo svojom rozhodnutí, keď uviedol, že všetky tieto navrhnuté osoby už neboli konateľmi\nv rozhodnom období, t. j. keď sporné obchody prebehli (s. 9 napadnutého rozhodnutia). Aj v tomto\nsmere žalobca v žalobe nijak nerozporoval uvedené zistenia žalovaného a uspokojil sa len so všeobecne\nformulovaným žalobným bodom spočívajúcom v navrhovanom vypočutí daných osôb.\n44. Správny súd preto zdôrazňuje, že žalobcom opakovane tvrdená reálnosť prebehnutých obchodov\nnevyvrátila vyššie uvedené pochybnosti. Všetky vyššie uvedené skutočnosti podľa názoru správneho\nsúdu nasvedčujú tomu, že žalobca v skutočnosti nenakúpil tovar. Tieto skutočnosti zistené správcom\ndane predstavujú pochybnosť o skutočnom vynaložení daňového výdavku, jeho skutočnej výške\na protihodnote (tovare/službe a ich rozsahu), ktorá bola zaň získaná - ide teda o pochybnosť o\npreukázateľnosti vynaloženia/vzniku daňového výdavku a o jeho vecnosti. Správca dane preto vo svojom\nrozhodnutí správne poukázal na § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.\n45. Zhrňujúc vyššie uvedené skutočnosti správny súd konštatuje, že správca dane a žalovaný zistili\ndostatok relevantných okolností, ktoré predstavujú pochybnosť o preukázateľnosti vynaloženia/vzniku\ndaňového výdavku a tiež jeho vecnosti ako materiálnej, zákonnej podmienke uznania daňového\nvýdavku. Pochybnosti spočívajú v tom, že pri všetkých spoločnostiach nebolo zrejmé, s kým v rámci\nspoločností žalobca konal, konatelia a spoločníci neboli na svojej adrese potvrdení (SINCE COMPANY,\nAMA COMPANY), resp. boli nenájdení (Farex), nemali reálnu adresu (VOKOM), či nemali konateľa\n(YIMAO). Ďalšou pochybnosťou je, že spoločnosť (LIN XI MARKET) nevykonávala ekonomickú činnosť,\nspoločnosti nemajú zamestnancov, spoločnosti (SINCE COMPANY, AMA COMPANY, Farex, VOKOM)\nnemali hlásené priestory na Starej Vajnorskej. Ďalej treba uviesť, že žalobca neviedol skladovú\nevidenciu, jeho výpoveď bola všeobecného charakteru, s konateľmi dodávateľských spoločností\nnekomunikoval, nepozná ich, mená osôb, s ktorými na sklade komunikoval, neuviedol, nepredložil\nžiadnu komunikáciu s dodávateľskými spoločnosťami, žiadne dodacie listy, či objednávky a samotné\ndodávateľské spoločnosti ostali nekontaktné. Tieto svoje pochybnosti správca dane komunikoval\nžalobcovi, ktorý mal priestor na vyvrátenie týchto pochybností. Týmto bolo dôkazné bremeno v daňovom\nkonaní prenesené na žalobcu, ktorý tieto pochybnosti vo vyrubovacom konaní (v daňovej kontrole\nzostal pasívny) neodstránil. Aj podľa názoru správneho súdu preto z kontrolných zistení nevyplynulo, že\nby deklarované obchodné transakcie sa reálne uskutočnili, a teda nebola naplnená základná podmienka\n\npreukaznosti uplatnenia výdavkov. Správny súd preto konštatuje, že žalobca neuniesol svoje dôkazné\nbremeno, keď neobnovil hodnovernosť ním predkladaných listín a iných dôkazov.\n46. Správny súd zároveň zdôrazňuje, že žalobca nebol neprimerane zaťažený dôkazným bremenom\nvo vzťahu k okolnostiam, ktoré nevedel ovplyvniť. Daňové orgány od žalobcu požadovali len také\ndôkazy a vysvetlenia, ktoré sa týkajú jeho obchodných vzťahov s bezprostrednými partnermi (v tomto\nprípade s priamymi dodávateľmi) a skutočností, ktoré sa týkajú postupu a činnosti samotného žalobcu.\nVyžadovanie takýchto dôkazov a vysvetlení nemožno považovať za neprimerané či nespravodlivo\nzaťažujúce žalobcu. Naopak, tieto požiadavky na predloženie dôkazov korešpondujú požiadavke na\npreukázanie podmienok uznania daňového výdavku, ktorý si žalobca uplatňuje.\n47. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru,\nže konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade so zákonom. Správny súd nezistil žiadne skutočnosti,\nktoré by mu umožňovali prijať záver o tom, že práva a oprávnené záujmy žalobcu boli postupom\nžalovaného a samotným rozhodnutím žalovaného porušené. Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia\nžalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne (§ 190 SSP).\n48. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal\nprávo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by\nbolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu.\n49. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443\nods. 2 písm. a/ SSP účinnom do 30. júna 2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak\nbolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu\nvykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP\nzastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak\nmá sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom\nsúde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide\no konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej\npomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:9eab838a-cc01-4adf-ae1e-f14f7f840828", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 377/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 1073, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1"}, {"guid": "ussr:f7cef055-482b-46ac-962b-39f2bd4deabf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.705.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 705/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017 z 15. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-15", "citacie_n": 876, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.705.2017.1"}, {"guid": "ussr:6d05d734-3a7c-4fa1-8ae7-564867725519", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 401/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/09 z 16. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-16", "citacie_n": 1126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6d05d734-3a7c-4fa1-8ae7-564867725519"}], "citovane_v": []}