{"guid": "cfe880a1-fa3c-40ef-abc6-aad74e19c5fa:0d6dea45-198d-47bd-8e98-96024b247932", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200032.1", "spisova_znacka": "TT-14S/13/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-14S/13/2022 z 29. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 29. mája 2026, sp. zn. TT-14S/13/2022, ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200032.1", "identifikacne_cislo": "2022200032", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michaela Machová, Ph.D.", "sudca_id": 996, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-machova-ph-d-996", "datum_vydania": "2026-05-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/305", "nazov": "zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/305", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/305-2013"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. g) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0d6dea45-198d-47bd-8e98-96024b247932", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200032.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200032.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200032.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nTT-14S/13/2022\n2022200032\n29. 05. 2026\nJUDr. Michaela Machová, Ph.D.\nECLI:SK:SpSBA:2026:2022200032.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nTT-14S/13/2022\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D.\n(spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Lukáša Galla a JUDr. Natálie Stahovcovej, v právnej veci\nžalobcu: EximCars s. r. o., so sídlom Betliarska 22, 851 07 Bratislava, IČO: 43 853 188, (do 28.11.2025\npod obchodným menom CleanFit s. r. o.), zastúpeného: JUDr. Vlastimil Petřek, PhD., advokát, so sídlom:\nNámestie sv. Egídia 6/11, 058 01 Poprad, IČO: 42 399 050, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 102405445/2021 zo dňa 26.11.2021, takto\nrozhodol:\nTT-14S/13/2022\nI. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102405445/2021\nzo dňa 26.11.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nTT-14S/13/2022\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia\n1. Daňový úrad Trnava, pobočka Senica (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu ako daňového\nsubjektu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie august\n2019. Správca dane počas daňovej kontroly zistil, že žalobca si v kontrolovanom období august 2019\nuplatnil odpočítanie dane z faktúry vystavenej dodávateľom POTTO s.r.o., so sídlom Karpatské námestie\n10A, 831 06 Bratislava, IČO: 50 157 141 (ďalej len „POTTO“) vo výške 4 480 Eur, pričom predmetom\ndodania boli pomocné upratovacie práce, ktorých uskutočnenie v rámci daňovej kontroly preveroval.\n2. Na základe výsledkov daňovej kontroly bolo v nadväzujúcom vyrubovacom konaní vydané\nrozhodnutie správcu dane č. 100751629/2021 z 05.05.2021 (ďalej len prvostupňové rozhodnutie),\nktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v relevantnom znení (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubený\nrozdiel dane v sume 4 480 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2019.\n3. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí popísal priebeh daňovej kontroly, vykonanie všetkých\ndôkazov a závery z nich vyplývajúce s konštatovaním, že žalobca k faktúre predložil objednávku, prílohu\nk faktúre - odovzdanie prác s podpismi dodávateľa aj odberateľa - žalobcu, preberací protokol a vo\nvyjadrení na ústnom pojednávaní konateľ žalobcu A. A. B. popísal fungovanie žalobcu a poskytovanie\n\nupratovacích prác v mesiaci august 2019. Správca dane ďalej uviedol, že dodávateľ POTTO na výzvy\nsprávcu dane nereagoval, avšak jeho konateľka A. C. D. poslala formou e-mailu odpovede na otázky\npoložené správcom dane taktiež formou e-mailu a uviedla, že žalobca jej je známy, kontakt vznikol na\nzáklade odporúčania, mali uzatvorenú zmluvu, objednávka bola zadaná ústne, upratovacie práce boli\nvykonané ňou, jej rodinou, jej spoločníkom v druhej firme a jeho manželkou, spornú faktúru vystavila\nna základe dohody s p. B. spolu s preberacím protokolom, na vykonanie služieb mala technické aj\npersonálne vybavenie, neboli vykonané dodávateľsky, daň zo spornej faktúry bola priznaná a odvedená\nv príslušnom zdaňovacom období, faktúra bola uhradená v hotovosti, pričom nepredložila žiadne\npísomnosti. Správca dane zo svojej evidencie zistil, že deklarovaný dodávateľ POTTO za zdaňovacie\nobdobie august 2019 nepodal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, rozhodnutím mu bola\nzrušená registrácia pre daň. Predvolaním z 14.02.2020, z 30.10.2020 správca dane predvolal na výsluch\nkonateľku POTTO A. C. D., avšak svedkyňa ani žalobca sa bez ospravedlnenia na výsluch nedostavili,\na neúspešné bolo aj jej predvedenie z 30.08.2021 počas vykonávania doplnenia konania z dôvodu, že\nmenovaná sa na adrese trvalého pobytu nezdržuje.\n4. Ďalej správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že zaslal žalobcovi písomnú výzvu\nz 17.03.2020 a opakovanú výzvu z 20.04.2020 podľa § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku\nna predloženie dokladov a vyjadrení, zásielky sa vrátili správcovi dane späť s poznámkou na\nobálke „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“, pričom na žiadosť daňového subjektu o zaslanie\nzásielok elektronicky, správca dane v odpovedi žalobcovi oznámil, že zásielky doručené uložením\nnie je možné opätovne poslať, vrátené obálky s originálom písomností zostávajú neotvorené a\nzaložené v spise, zároveň žalobcu poučil, že má možnosť nazerať do spisu, čo však nevyužil.\nV súvislosti so spornou faktúrou správca dane vykonal preverovanie aj u odberateľov žalobcu: Správa\ntelovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, Pernod Ricard\nSlovakia s.r.o., Bistro Soho s.r.o., CONCENTRIX SERVICES SLOVAKIA s.r.o., KLINIKA ENVY s.r.o.,\nABAS SR Management s.r.o. (najskôr písomne, potom predvolaním ich zástupcov), ktorí v podstate\npotvrdili dodanie upratovacích služieb žalobcom v kontrolovanom období s tým, že konkrétne osoby\nvykonávajúce upratovacie práce nevedeli uviesť ani ich nekontrolovali, pričom niektorým odberateľom\nmal žalobca nahlásiť vykonanie prác subdodávateľsky, čo nenahlásil a niektorý mali takúto možnosť\ndohodnutú už vopred. Na základe zistených skutočností správca dane skonštatoval, že žalobca\nnepreukázal reálnosť jeho tvrdenia o nákupe a dodaní služieb od deklarovaného dodávateľa POTTO,\nnepreukázal reálne dodanie služieb uvedených na predloženej faktúre, uplatnením práva na odpočítanie\ndane žalobca porušil § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty\nv relevantnom znení (ďalej len „zákon o DPH“) z dôvodu, že si uplatnil odpočítanie dane z faktúry,\npri ktorej neboli splnené podmienky na jej odpočítanie podľa § 49 zákona o DPH. Súčasne zistil, že\ndaň nebola deklarovaným dodávateľom odvedená do štátneho rozpočtu, teda došlo k neoprávnenému\ndaňovému úniku.\n5. Na podklade žalobcom podaného odvolania rozhodoval žalovaný v odvolacom konaní a vydal\nrozhodnutie č. 102405445/2021 zo dňa 26.11.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ a spolu\ns prvostupňovým rozhodnutím aj ako „napadnuté rozhodnutia“), ktorým podľa § 74 ods. 4 daňového\nporiadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane a odvolacie\nnámietky žalobcu považoval za neopodstatnené. Podľa názoru žalovaného správca dane na základe\nvykonaného dokazovania nadobudol opodstatnené pochybnosti o reálnom dodaní služieb v zmysle\nspornej faktúry dodávateľom na nej uvedeným, v dôsledku čoho vznik práva na odpočítanie dane\nzo spornej faktúry nepriznal. Uviedol, že správca dane využil všetky zákonné prostriedky, ktoré má k\ndispozícii, na zabezpečenie svedeckej výpovede pani D., konateľky deklarovaného dodávateľa, avšak\nústne pojednávanie sa neuskutočnilo, pretože aj pokus o predvedenie menovanej bol neúspešný.\n6. Ďalej žalovaný zopakoval závery z vykonaného dokazovania, že deklarovaný dodávateľ nepodal za\ndané zdaňovacie obdobie daňové priznanie k DPH, že odberatelia neuviedli akékoľvek podrobnosti\no realizácii služieb, že niektorým odberateľom nebolo oznámené vykonanie služieb subdodávateľsky,\nhoci taká povinnosť žalobcovi vyplývala zo zmlúv. Skonštatoval, že žalobca sa na žiadne z ústnych\npojednávaní nedostavil, hoci sám na nich trval, pričom argumentoval potrebou uskutočnenia výsluchov\nza jeho prítomnosti; daňový poriadok predpokladá aktívnu účasť daňového subjektu v realizácii svojich\nprocesných oprávnení. Uviedol, že okrem predloženia faktúr je dôležité aj predloženie skompletizovanej\npodpornej dokumentácie, v danom prípade napr. rôzne podklady týkajúce sa poskytnutých služieb, ako\nje zoznam konkrétnych osôb vykonávajúcich poskytnuté služby, s priradením miesta, dátumu, času a\n\npod. Žalovaný skonštatoval, že správca dane vykonal dokazovanie, aby skutočnosti nevyhnutné na účely\nsprávy daní boli zistené čo najúplnejšie, preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane\na dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov, vykonal dokazovanie podľa § 24 daňového poriadku\nv súlade so zásadami správy daní uvedenými v § 3 daňového poriadku a svoje závery v dostatočnej\nmiere odôvodnil.\nII. Správna žaloba\n7. Žalobca sa žalobou zo dňa 14.02.2022, doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 17.02.2022,\ndomáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia vrátane prvostupňového\nrozhodnutia, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie, a to z dôvodu nedostatočne zisteného\nskutkového stavu orgánom verejnej správy na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e/ zákona č.\n162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v relevantnom znení, ďalej len „SSP“).\n8. Žalobca uviedol, že v danej veci nie je sporná skutočnosť, že žalobca poskytoval upratovacie, čistiace\na pracie služby odberateľom (Pernod Slovakia, ABAS SR, DAF Trucks CZ, Concentrix, Envy Klinika,\nTurk Telecom, STARZ, Soho Aupark, Soho Dunajská, Soho Laurinská, Štadión O. Nepelu), ale spornou\nzostáva skutočnosť, či pomocné upratovacie práce za obdobie august 2019 fakturované dodávateľom\nPOTTO na základe spornej faktúry boli skutočne vykonané.\n9. Žalobca mal za to, že je daný rozpor s § 3 ods. l v spojení s § 24 ods. 2 daňového poriadku; on si svoju\ndôkaznú povinnosť podľa § 24 ods. 1 písm. a) daňového poriadku splnil, keďže správcovi dane predložil\nfaktúru, objednávku, prílohu k faktúre (podľa ktorej boli práce odovzdané 31.08.2019 zodpovednou\nosobou za POTTO A. C. D., s pečiatkou a jej podpisom) a preberací protokol.\n10. Ďalej žalobca namietal nesprávny postup správcu dane pri doručovaní výzvy z 17.03.2020 a\nopakovanej výzvy z 20.04.2020 na predloženie dokladov a vyjadrení podľa § 45 ods. 2 písm. e)\ndaňového poriadku, ktoré sa vrátili správcovi dane späť s poznámkou na obálke „zásielka neprevzatá v\nodbernej lehote“, pričom na žiadosť žalobcu o zaslanie zásielok elektronicky správca dane v odpovedi\nz 05.06.2020 oznámil, že zásielky doručené uložením nie je možné opätovne poslať. Uviedol, že\nnesplnenie povinnosti žalobcu podľa § 24 ods. l písm. b) daňového poriadku mu nemožno pričítať na\nťarchu (neunesenie dôkazného bremena), pretože bol to žalovaný, ktorý nesprávnym postupom pri\ndoručovaní vyššie uvedených výziev spôsobil, že sa tieto výzvy nedostali do dispozičnej sféry žalobcu a\nnemohol na ne relevantným spôsobom reagovať. Uvedené opieral o to, že žalovaný doručil písomnosti\nuplatnením fikcie doručenia podľa § 31 ods. 3 daňového poriadku, avšak pri tomto doručovaní došlo k\npochybeniu správcu dane a to z toho dôvodu, že podľa § 30 ods. 1 daňového poriadku správca dane\ndoručuje písomnosť elektronickými prostriedkami (tzv. prioritné spôsoby doručovania). Dodal, že tzv.\nsekundárne doručovanie rieši § 30 ods. 2 písm. a) daňového poriadku, podľa ktorého ak písomnosť\nnie je možné doručiť spôsobom podľa odseku 1, správca dane doručuje písomnosť prostredníctvom\nposkytovateľa poštových služieb. Mal za to, že v prípade porušenia priority jednotlivých spôsobov\ndoručovania je nutné uplatniť princíp materiálneho výkladu a v súlade s týmto princípom je potrebné\nskúmať, či došlo/nedošlo k faktickému doručeniu (prevzatiu zásielky). Uviedol, že v situácii, kedy by\nk prevzatiu písomností - oboch výziev došlo, nastali by materiálne účinky doručenia a adresát by\nnemohol namietať neúčinnosť doručenia, inak je tomu, ak k prevzatiu písomnosti nedošlo a to ani v\núložnej lehote a v štandardnom prípade by mala byť uplatnená fikcia doručenia (§ 31 ods. 3 daňového\nporiadku). Uviedol, že rovnako to platí aj pri doručovaní podľa § 31 ods. 4 daňového poriadku, kedy toto\nnebude možné, pretože správca dane porušením pravidla, podľa ktorého sa má prioritne doručovať iným\nspôsobom, stratil mandát uplatniť voči adresátovi právnu fikciu doručenia. Dodal, že v zmysle zásady\nsúčinnosti zo strany žalovaného nič nebránilo žalovanému zaslať tieto písomnosti opätovne e-mailom\nžalobcovi tak, aby mohol reálne reagovať, podávať prípadné vyjadrenia a vysvetlenia, resp. predložiť\ndôkazy.\n11. Ďalej žalobca poukázal na svoje vyjadrenie v zápisnici o ústnom pojednávaní z 03.12.2019, kedy\nuviedol, že práce boli vykonané na základe objednávky, dodávateľ nepatrí medzi stabilných partnerov,\nhlavnou podnikateľskou činnosťou sú upratovacie práce, v zdaňovacom období august 2019 mal 8\nstálych pracovníkov na plný pracovný pomer, variabilný počet pracovníkov na dohodu podľa potreby\nplus pracovníkov sprostredkovaných pracovnými agentúrami, v prenájme má skladové a administratívne\npriestory na adrese E. XX, F..\n\n12. Zdôraznil, že konateľka dodávateľa POTTO poslala formou e-mailu dňa 28.04.2020 odpovede\nna otázky položené správcom dane (túto formu komunikácie zvolil správca dane z dôvodu trvania\nmimoriadnej situácie a núdzového stavu, pre ktorý sa ústne pojednávanie vo veci vypočutia svedka A.\nC. D. neuskutočnilo) v tom zmysle, že v zdaňovacom období august 2019 bola oprávnená konať za\nspoločnosť POTTO, spoločnosť CleanFit s.r.o. je jej známa, kontakt vznikol na základe odporúčania,\nk obchodnej spolupráci s ňou prišlo kontaktovaním p. B., ktorý si u POTTO objednal uvedené služby,\nobjednávka bola zadaná ústne, upratovacie práce boli vykonané ňou, jej rodinou, jej spoločníkom v\ndruhej firme a jeho manželkou, faktúru z 31.08.2019 za spoločnosť POTTO vystavovala a podpisovala\nona aj s preberacím protokolom, pomocné upratovacie práce, rozsah (množstvo) vykonanej práce boli\nvykonané ako náhrada za spoločnosť CleanFit s.r.o., ktorá mala celozávodnú dovolenku, práce boli\nodovzdané na základe preberacieho protokolu, odberateľ uhradil firme CleanFit s.r.o. faktúru v plnej\nvýške.\n13. Žalobca namietal, že záver o nedodaní pomocných upratovacích prác zo strany subdodávateľa\nPOTTO nemožno oprieť ani o vyjadrenia odberateľov žalobcu, pretože jednotliví odberatelia síce\njednoznačne potvrdili vykonanie fakturovaných služieb a práce, avšak neposkytli jednoznačné\nvyjadrenie, či tieto práce boli vykonané aj inými pracovníkmi, ako pracovníkmi žalobcu. Mal za to, že\nza tejto dôkaznej situácie pri predložených listinných dôkazoch zo strany žalobcu, jeho vyjadrenia ako\naj vyjadrenia konateľky POTTO potvrdzujúcich vykonanie prác a zároveň pri potvrdení dodania služieb\na vykonania prác odberateľmi žalobcu (ktorí jednoznačne nevyvrátili možnosť vykonania prác inými\nzamestnancami) je potrebné prijať záver, že skutkový stav nie je zistený dostatočne spoľahlivo tak, aby\ndal dostatočnú oporu výroku rozhodnutia, ktorým bol upretý odpočet DPH na vstupe.\nIII. Vyjadrenie žalovaného, ďalší priebeh súdneho konania\n14. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 08.07.2022 zotrval na svojich\npredchádzajúcich záveroch, odkázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, odmietol ako\nneodôvodnené všetky žalobné body a navrhol žalobu zamietnuť. Žalovaný zopakoval niektoré závery\nz napadnutého rozhodnutia ohľadom záverov z vykonaného dokazovania, uviedol, že žalobca mal\nprijať také opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby svoj nárok na odpočítanie vedel\nrelevantne preukázať. Uviedol, že nevedomosť odberateľov o podrobnostiach a konkrétnych osobách,\nktoré vykonali upratovacie služby, len podporilo vzniknuté pochybnosti správcu dane. Konštatoval, že\ndeklarovaný dodávateľ za kontrolované zdaňovacie obdobie nepodal daňové priznanie, teda nepriznal\nžiaden vznik daňovej povinnosti. V súvislosti s vypočutím p. D. žalovaný uviedol, že správca dane využil\nvšetky zákonné možnosti, ktoré má k dispozícii na zabezpečenie jej výpovede, avšak neúspešne.\n15. Vo vzťahu k námietke nesprávneho doručovania výziev žalovaný vyslovil svoj nesúhlas, poukázal na\nspôsoby doručovania orgánmi finančnej správy upravené predpismi v rôznych časoch s uvedením, že v\nagende správy daní, pri ktorej sa postupuje podľa daňového poriadku, Finančná správa SR vykonávala\nverejnú moc elektronicky len pri spotrebných daniach; spustenie výkonu verejnej moci elektronicky aj\npri správe ostatných daní sa predpokladalo až po zverejnení oznámenia na webovom sídle Finančného\nriaditeľstva SR. Tento postup pre finančnú správu vyplýva z výkladu § 165b ods. 3 daňového poriadku,\nktorý ustanovuje, že podľa § 14 sa postupuje od 1. januára 2014 a podľa § 32, § 33 ods. 1 a 3 a § 56 sa\npostupuje najskôr od 1. januára 2016 vo vzťahu k jednotlivým druhom daní podľa oznámenia Finančného\nriaditeľstva SR uverejneného na jeho webovom sídle. Zdôraznil, že orgány finančnej správy podľa\nzákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente, ďalej len „zákon o e-Governmente“) nemajú\nžiadnu výnimku z povinnosti vykonávať verejnú moc elektronicky, len existuje prechodné obdobie, počas\nktorého sú orgány finančnej správy na účely výkonu verejnej moci elektronicky oprávnené postupovať\npodľa prechodných ustanovení uvedeného zákona. Prechodné obdobie pre Finančnú správu SR bolo v\nzmysle týchto ustanovení stanovené do 31. decembra 2021 a Finančná správa SR teda od 01.01.2022\nspustila obojsmernú elektronickú komunikáciu pre daňovú oblasť, ktorá nadviazala na už existujúcu\nobojsmernú elektronickú komunikáciu medzi colnými úradmi a subjektami v oblasti správy spotrebných\ndaní. Dodal, že daňový poriadok nepozná doručovanie formou e-mailu, resp. takúto formu doručovania\nFinančnou správou SR ani neumožňuje, pretože takáto forma nemá žiaden nástroj na podpisovanie/\nosvedčenie dokumentu a žalobca nevyužil svoje oprávnenie nazrieť do spisu v zmysle § 23 ods. 1\ndaňového poriadku. Žalovaný mal záverom za to, že správca dane vo veci riadne a spoľahlivo zistil\n\nskutkový stav veci, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov\nv zmysle § 3 ods. 3 daňového poriadku.\n16. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli súdu predložené.\nIV. Relevantná právna úprava\n17. Podľa prechodného ustanovenia § 493e SSP v aktuálne platnom a účinnom znení, „Konania začaté\na neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;\nustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“\n18. Podľa § 134 ods. 1 SSP, „Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej\nustanovené inak.“\n19. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, „Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.“\n20. Podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH:\n„(1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo\nslužbe vznikla daňová povinnosť.\n(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na\ndodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,\nak je daň\na) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi\ndodané.“\n21. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, „Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak\na) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.“\n22. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, „Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.“\n23. Podľa § 24 ods. 1 až 4 daňového poriadku,\n„(1) Daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli\nzistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\n(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú\nrozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo\nznáme správcovi dane z jeho činnosti.\n(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich\npre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.\nIde najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,\nprotokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a\nevidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.“\n24. Podľa § 30 ods. 1 a 2 daňového poriadku (v znení účinnom do 20.07.2020),\n„(1) Správca dane doručuje písomnosť elektronickými prostriedkami. Ak je to účelné a možné,\npísomnosti doručujú zamestnanci správcu dane.\n(2) Ak písomnosť nie je možné doručiť spôsobom podľa odseku 1, správca dane doručuje písomnosť\nprostredníctvom\na) poskytovateľa poštových služieb,\nb) iného orgánu, ak to ustanovuje osobitný predpis,28)\nc) verejnej vyhlášky.“\n\n25. Podľa § 32 ods. 1 daňového poriadku, doručovanie elektronickými prostriedkami, „Na písomnosti\nsprávcu dane doručované elektronickými prostriedkami (ďalej len „elektronický dokument“) sa vzťahujú\nustanovenia tohto zákona a osobitného predpisu.“\n26. Podľa § 165b ods. 3 daňového poriadku, prechodné ustanovenia účinné od 30. decembra 2012,\n„Podľa § 14 sa postupuje od 1. januára 2014 a podľa § 32, § 33 ods. 1 a 3 a § 56 sa postupuje najskôr\nod 1. januára 2016 vo vzťahu k jednotlivým druhom daní podľa oznámenia finančného riaditeľstva\nuverejneného na jeho webovom sídle.“\nV. Právne posúdenie veci správnym súdom\n27. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd\nv Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a\nKrajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023\ndaná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v\nBratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025\nnáhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 10S správneho súdu.\n28. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola\npodaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), zastúpenou advokátom (§\n49 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa s\nobsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a\npodstatných žalobných bodov (§ 134 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho\nvydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a zo\nskutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP), za splnenia procesných podmienok\nvec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP), a po preskúmaní\nveci dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.\n29. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ako\naj postup daňových orgánov predchádzajúci jeho vydaniu, a to v medziach žalobných bodov, v rámci\nktorých žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav, splnenie svojej dôkaznej povinnosti podľa\n§ 24 ods. 1 písm. a) daňového poriadku predložením relevantných dokladov, pochybenie správcu\ndane pri doručovaní výziev listinne s uplatnením fikcie doručenia a v tejto súvislosti potrebe skúmania\nmateriálnych účinkov doručenia, nesprávne skutkové závery a nesprávne vyhodnotenie dôkazov\ns poukazom na predložené listinné dôkazy, na vyjadrenie žalobcu a konateľky dodávateľa o potvrdení\nvykonania služieb a uvedením, že z výsluchov odberateľov bolo jednoznačne potvrdené vykonanie\nfakturovaných služieb, avšak nebolo jednoznačne poskytnuté vyjadrenie, či tieto práce boli vykonané\naj inými pracovníkmi ako pracovníkmi žalobcu, čo neumožňuje prijať skutkové závery urobené daňovými\norgánmi.\n30. Správny súd ako prvé preskúmal žalobcom namietané závery daňových orgánov vychádzajúce\nz vykonaného dokazovania, závery o hodnotení dôkazov, či sú tieto vyhodnotené jednotlivo aj vo\nvzájomných súvislostiach a či poskytujú logický, ucelený a odôvodnený záver o nepreukázaní reálneho\ndodania služieb dodávateľom POTTO v zmysle deklarovanej faktúry.\n31. Správny súd z administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí zistil, že daňové orgány\nodôvodňovali nepreukázanie dodania služieb deklarovaným dodávateľom (vychádzajúc z napadnutého\nrozhodnutia) s poukazom na neúspešný pokus o predvedenie konateľky dodávateľa POTTO p. D.,\nnepodanie daňového priznania k DPH dodávateľom POTTO, neuvedenie podrobností odberateľmi\nohľadom realizácie poskytnutých služieb, neoznámenie žalobcu vopred dvom svojim odberateľom\n(Správa telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy,\nPernod Ricard Slovakia s.r.o.) mená tretích osôb, cez ktoré plnil svoje záväzky voči nim, hoci mu\ntakáto povinnosť oznámenia zo zmluvy vyplývala. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ďalej poukázal\nna to, že žalobca sa na žiadne z pojednávaní nedostavil a svoje procesné oprávnenie byť prítomný\npri vypočutí svedkov a klásť im otázky ani v jednom prípade nevyužil, pritom ich vypočutie sám\nnavrhoval. Uviedol tiež, že okrem predloženia faktúry je dôležité aj predloženie skompletizovanej\n\npodpornej dokumentácie, v danom prípade napríklad rôzne podklady týkajúce sa poskytnutých\nslužieb, ako aj zoznam konkrétnych osôb vykonávajúcich poskytnuté služby, s priradením miesta,\ndátum a času. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí navyše uvádzal, že nebol predložený\ndoklad o úhrade faktúry v hotovosti, spoločnosť POTTO neodviedla DPH do štátneho rozpočtu\n- došlo k neoprávnenému daňovému úniku, vyjadrenie konateľky p. D. nepredstavuje relevantný\ndôkazný prostriedok a správca dane nezískal jej svedeckú výpoveď, na vyjadrenie p. D. prihliadol\nlen ako na podporný dôkaz pri posudzovaní všetkých dôkazov vo vzájomnej súvislosti a s ďalšími\nkontrolnými zisteniami a vyhodnotenými dôkazmi.\n32. Z uvedeného hodnotenia dôkazov daňovými orgánmi podľa správneho súdu vyplýva, že daňové\norgány zosumarizovali v podstate dôkazy v neprospech žalobcu, z ktorých dovodili závery\no nepreukázaní dodania služieb deklarovaným dodávateľom. V rámci hodnotenia dôkazov však daňové\norgány opomenuli na vyhodnotenie dôkazov svedčiacich v prospech žalobcu (jednotlivo a následne\nv súhrne), a to na zhodnotenie jednak predložených listinných dôkazov o uskutočnení deklarovaných\nslužieb, napr. prílohy k faktúre - odovzdanie prác s pečiatkami a podpismi dodávateľa aj odberateľa,\nako aj na potvrdenie dodania služieb samotnou konateľkou dodávateľa POTTO prostredníctvom emailu (pričom túto formu zvolil v danom období pandémie sám správca dane), či na nejasné závery\nodberateľov o konkrétnych osobách, ktoré služby vykonali, avšak jednoznačné potvrdenie vykonaných\nslužieb pre odberateľov, ktorých súlad (množstvo a pod.) s objednávkou žalobcu od dodávateľa napr.\nani neverifikovali (resp. v záveroch nevyhodnocovali, či sa napr. v počtoch hodín, množstve zhodujú).\n33. Súd k záverom odberateľov uvádza, že to sú skôr len podporné dôkazy (keďže predmetom\npráva na odpočet dane je obchodný vzťah medzi žalobcom a dodávateľom; odberateľ je relevantný\nlen z pohľadu skúmania podmienky použitia dodaných služieb daňovým subjektom na účely jeho\nekonomickej činnosti, čo sporné nebolo), pričom zástupcovia odberateľov v podstate v skutočnosti\nmohli ale aj nemuseli vedieť konkrétne mená osôb vykonávajúcich upratovacie služby, a ak aj nevedeli,\nnesvedčí to o závere, že nemohli byť alebo že neboli vykonané spoločnosťou POTTO, avšak správca\ndane tieto (nejednoznačné) informácie vyhodnotil na neprospech žalobcu. Zo získaných informácii\nod odberateľov podľa súdu nevyplývajú závery, ktoré by boli výslovne na neprospech žalobcu, resp.\nktoré by jasne popierali vykonanie služieb dodávateľom POTTO. Získaná informácia o tom, že žalobca\nneoboznámil svojich dvoch odberateľov o tom, že služby budú vykonané subdodávateľom, je nanajvýš\nporušením zmluvnej povinnosti, s veľmi nízkou výpovednou hodnotou pre overenie splnenia služieb\ndodávateľom POTTO (keďže v obchodnej praxi je bežné a zodpovedajúce úprave Obchodného\nzákonníka, že jeden podnikateľský subjekt si objedná služby od iného podnikateľského subjektu bez\ntoho, aby vedel či musel vedieť konkrétne osoby, ktoré plnenie v mene dodávateľa vykonajú, zároveň\nodberatelia mali uzatvorenú zmluvu len so žalobcom, nie s ďalšími subdodávateľmi a často aj pri splnení\nhmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH môže zo strany daňového subjektu dôjsť k porušeniu\nnejakých zmluvných dojednaní či iných predpisov, ktoré však nie sú v pôsobnosti správcu dane, prípadne\nnie sú relevantné pre posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok, napr. nelegálne zamestnávanie).\nZároveň vyhodnocovaná informácia o nepodaní daňového priznania a neodvedení DPH dodávateľom,\nje dokresľujúcou informáciou, nie je podmienkou na nepriznanie odpočtu dane žalobcovi z dôvodu\nnesplnenia hmotnoprávnych podmienok. Tými sú v zmysle judikatúry SD EÚ a správnych súdov aj\nkasačného súdu: (i) existencia zdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie\ndodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Žalovaným zhrnuté\nzávery z dokazovania vyhodnotené na neprospech žalobcu boli po väčšine informácie s nízkym alebo\nžiadnym významom pre skúmané preukázanie dodania služieb deklarovaným dodávateľom pre účely\nvyhodnotenia splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane, pričom žalovaný v rámci týchto\nzáverov opomínal vyhodnotenie všetkých dôkazov (najmä tých v prospech žalobcu) či už jednotlivo\nalebo v súhrne.\n34. Žalovaný, rovnako ako správca dane, v rámci hodnotenia dôkazov nespomína žalobcom predložené\ndoklady, medzi ktorými je aj príloha k faktúre - odovzdanie prác s pečiatkami a podpismi dodávateľa\nPOTTO aj odberateľa - potvrdzujúca dodanie služieb dodávateľom POTTO, ani odpoveď konateľky\ndodávateľa POTTO formou e-mailu (pričom túto formu zvolil v danom období pandémie sám správca\ndane), v ktorej táto potvrdila dodanie služieb pre žalobcu, a teda žalovaný neuvádza ich vyhodnotenie,\nzaradenie do komplexu získaných dôkazov; závery z nich vyplývajúce v napadnutom rozhodnutí\nchýbajú. Pokiaľ mal žalovaný za to, že závery z týchto dôkazov boli ním spochybnené, tieto treba\nv rozhodnutí uviesť a zrozumiteľne odôvodniť.\n\n35. Okrem toho skutočnosť, že sa nepodarilo predvolať konateľku POTTO p. D. na výsluch\nsprávcovi dane, ako aj skutočnosť, že odberatelia nevedeli identifikovať konkrétne osoby vykonávajúce\nupratovacie služby za žalobcu, pričom ale služby im boli riadne dodané, nemožno pripisovať automaticky\nna ťarchu žalobcu, ako to uzatváral žalovaný. Možnosť či nemožnosť predvolať svedka na výsluch nie\nje v sfére vplyvu žalobcu a pokiaľ sa podarilo od neho získať aspoň písomné vyjadrenie, treba na neho\nprihliadať a vysporiadať sa ním (aj keď by bolo menšej výpovednej hodnoty ako samotný výsluch – čo\ntreba tiež odôvodniť). Ďalej nakoľko z výpovedí odberateľov sa nepodarilo zistiť konkrétnosti o osobách\nvykonávajúcich upratovacie služby, nemožno tým všeobecne dovodzovať záver o nepreukázaní dodania\nslužieb dodávateľom POTTO, ale treba buď poukázať na nejaké konkrétne relevantné informácie od\nodberateľov s uvedením záverov z nich vyplývajúcich pre daňové orgány alebo zostať pri závere, že\nz výpovedí odberateľov sa nezistilo, ktoré osoby konkrétne vykonali upratovacie služby, ale potvrdilo\nsa dodanie služieb žalobcom v zmysle uzavretých dohôd s odberateľmi. Zároveň vo všeobecnosti\nplatí, že nejasnosti pri dokazovaní nejdú automaticky na vrub žalobcu, ale v závislosti od typu konania\na dôkazného bremena na tú ktorú osobu, ktorá aktuálne znáša dôkazné bremeno, v kontexte čoho mal\nžalovaný vyhodnotiť aj takéto zistené nejasné závery.\n36. Zároveň správny súd pre úplnosť v tejto súvislosti poukazuje na aj na uznesenie Súdneho dvora EÚ\nvo veci C-610/19 Vikingo zo dňa 03.09.2020, v zmysle ktorého daňový orgán nemá zamietnuť zdaniteľnej\nosobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol\ndodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože (i)\nosoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych\na ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby,\nktorej totožnosť nebola určená, (ii) neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva,\n(iii) dodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a (iv)\nv prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca,\nsa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom\npreukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala\nvedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá\nvyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného\ndodávateľského reťazca. Ergo uvedené skutočnosti nemožno dávať na ťarchu žalobcovi ako hlavné\ndôvody v prípade záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok.\n37. V napadnutom rozhodnutí (a teda aj prvostupňovom rozhodnutí) teda absentuje vyhodnotenie\nlistinných dôkazov predložených žalobcom, resp. nie je v ňom zmienka o tom, prečo daňové orgány\nnepripisovali žiadnu relevanciu prílohe k faktúre - odovzdanie prác s pečiatkami a podpismi dodávateľa\naj odberateľa, potvrdeniu dodania služieb konateľkou dodávateľa POTTO (aj keď vo forme odpovede\nsprávcovi dane), pričom žiadny dôkaz nemá vopred predpísanú silu a ani vyjadrenie podané správcovi\ndane nie je bez významu, osobitne nie v situácii, keď sa nepodarilo predvedenie daného svedka.\nV súhrnnom hodnotení dôkazov daňové orgány tak úplne vylúčili dôkazy svedčiace v prospech záverov\nžalobcu, a to bez riadneho odôvodnenia, čím podľa správneho súdu došlo k porušeniu § 3 ods. 3\ndaňového poriadku.\n38. Hoci žalobca v žalobe výslovne uviedol ako dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia\nnedostatočne zistený skutkový stav podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, z obsahu žaloby vyplýva,\nže prioritne namietal nesprávne závery z vyhodnotenia dôkazov, nezákonnosť hodnotenia dôkazov\ndaňových orgánov, čo podľa súdu spadá pod dôvod zrušenia rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm.\ng) SSP, t. j. že v administratívnom konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní\npred orgánom verejnej správy (§ 3 ods. 3 daňového poriadku), ktoré mohlo mať za následok\nvydanie nezákonného rozhodnutia. Správny súd teda prisvedčil žalobnej argumentácii o nesprávnom\nvyhodnotení dôkazov žalovaným, ktorú podradil pod dôvod zrušenia rozhodnutia podľa § 191 SSP\n(pričom právna kvalifikácia dôvodu zrušenia je plne v kompetencii súdu).\n39. K námietke smerujúcej k nezákonnému postupu správcu dane pri doručovaní výziev žalobcovi\nzo 17.03.2020 a z 20.04.2020, ktoré doručoval prostredníctvom poštového doručovateľa, t. j. listinným\ndoručovaním s uplatnením fikcie doručenia, hoci podľa žalobcu mal tieto výzvy doručovať elektronickými\nprostriedkami v zmysle § 30 a § 31 daňového poriadku, súd uvádza nasledovné. Zákon o e-Governmente\nupravuje elektronickú podobu výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a ukladá orgánom verejnej moci\n\npovinnosť komunikovať elektronicky prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy so všetkými\nprávnickými osobami zapísanými v obchodnom registri, ako aj s inými právnickými a fyzickými osobami,\nktoré si elektronickú schránku aktivovali dobrovoľne. Ustanovenie § 60b ods. 2 zákona o e-Governmente\nvýslovne umožňuje orgánu verejnej moci postupovať pri elektronickej komunikácii podľa osobitného\npredpisu, ak takýto predpis upravuje vlastný spôsob doručovania. V oblasti správy daní je týmto\nosobitným predpisom daňový poriadok, ktorý ako osobitná právna úprava predstavuje zákonnú výnimku\nzo všeobecnej povinnosti doručovať elektronicky podľa zákona o e-Governmente. Výkon verejnej moci\nzo strany finančnej správy smerom k daňovým subjektom je upravený v § 32, § 33 a § 14 daňového\nporiadku, ako aj v prechodnom ustanovení § 165b ods. 3 daňového poriadku, podľa ktorého sa podľa\n§ 32 (upravujúceho doručovanie elektronickými prostriedkami) postupuje najskôr od 01.01.2016 vo\nvzťahu k jednotlivým druhom daní podľa oznámenia Finančného riaditeľstva uverejneného na jeho\nwebovom sídle. Z ustanovenia § 165b ods. 3 daňového poriadku vyplýva, že doručovanie elektronickými\nprostriedkami bolo možné najskôr od 01.01.2016, avšak vo vzťahu k jednotlivým druhom daní bolo\nfinančnému riaditeľstvu umožnené určiť termín, od ktorého bude tento spôsob doručovania možné\nuplatňovať, a to v oznámení zverejnenom na jeho webovom sídle. Na webovom sídle Finančnej správy\nSR je od 28.12.2021 dostupné oznámenie, z obsahu ktorého je zrejmé, že od 01.01.2022 bude finančná\nspráva postupovať vo vzťahu ku všetkým druhom daní elektronicky. Pri správe DPH, na rozdiel od správy\nspotrebných daní, kde výkon správy daní elektronickým doručovaním fungoval už pred týmto obdobím,\nsa takýto postup do 31.12.2021 neuplatňoval. Súd preto nepovažuje za dôvodnú námietku žalobcu,\npodľa ktorej správca dane postupoval v rozpore so zákonom tým, že mu doručoval výzvy v roku 2020\nv listinnej podobe, hoci mal podľa jeho názoru povinne využívať elektronickú schránku na Ústrednom\nportáli verejnej správy (porovnaj rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Szˇfk/45/2019).\n40. Okrem toho v súvislosti s námietkami o doručovaní uvedených výziev sa správny súd stotožnil s\nnázorom žalovaného, že daňový poriadok nepozná doručovanie formou e-mailu, takáto forma nemá\nžiaden nástroj na podpisovanie/osvedčenie dokumentu a žalovaný nebol povinný zasielať dokumenty\nžalobcovi takouto formou. Za povšimnutiahodná je v tomto prípade skutočnosť, že žalobca napriek tomu,\nže sa domáhal doručenia výziev aspoň e-mailom, nevyužil svoje oprávnenie nazrieť do spisu, o čom\nho správca dane poučil, na základe čoho jeho argumentácia o nesprávnom doručovaní výziev vyznieva\núčelovo (nie s úmyslom oboznámiť sa s uvedenými výzvami dostupnými možnosťami ale s cieľom nájsť\nakékoľvek pochybenie v rámci daňovej kontroly). Pre úplnosť súd uvádza, že okrem uvedených výziev\nzo 17.03.2020 a z 20.04.2020 na predloženie dôkazov, boli žalobcovi neskôr zasielané ďalšie výzvy,\nnapr. list - oboznámenie so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly a s pochybnosťami\nsprávcu dane spolu s výzvou na ich odstránenie z 29.06.2020, ktorý žalobca prevzal a ku ktorému zaslal\nvyjadrenie z 28.10.2020, boli mu priebežne zasielané upovedomenia o vypočutí svedkov s možnosťou\nzúčastniť sa a klásť im otázky, bolo mu doručené oboznámenie so skutočnosťami zistenými v priebehu\ndaňovej kontroly zo 14.12.2020, protokol z 28.12.2020, ku ktorému sa žalobca vyjadril vyjadrením\nz 08.02.202 a pod., z čoho vyplýva, že žalobca mal v priebehu daňovej kontroly možnosť sa vyjadrovať\nk jej priebehu, ako aj predkladať dôkazy. Žalobcovi teda nebolo toto právo upreté v daňovej kontrole,\na aj jeho prípadné nevyjadrenie sa k prvotným výzvam na predloženie dôkazov mohol zhojiť v\nzmysle neskorších výziev. Napokon v tomto konaní ani nie je problematické, že by žalobca nemal\nmožnosť podať návrhy na vykonanie dôkazov ani nevykonanie navrhnutých dôkazov, sporné bolo\npráve vyhodnotenie vykonaných dôkazov. Z vyššie uvedeného súd vyhodnotil túto žalobnú námietku\no nesprávnom doručovaní výziev ako nedôvodnú, primárne preto, že správca dane nepostupoval\nnezákonne pri doručovaní uvedených výziev listinným spôsobom a tiež preto, že žalobca v tomto smere\nnepreukázal ujmu na jeho subjektívnych právach.\n41. Súd teda vyhodnotil ako dôvodnú žalobnú námietku o nesprávnom vyhodnotení dôkazov žalovaným\na porušení § 3 ods. 3 daňového poriadku. Z uvedených dôvodov správny súd vychádzajúc z vyššie\nuvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov,\nnapadnuté rozhodnutie pre podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,\nktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, podľa § 191 ods. 1\npísm. g) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň súd vzhľadom na kompetencie\nžalovaného v rámci odvolacieho konania nepovažoval za potrebné v záujme dosiahnutia účelu tohto\nsúdneho konania zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie.\n\n42. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude vysporiadať sa s vyššie uvedenými nedostatkami\nvytýkanými správnym súdom a po opätovnom posúdení veci, vykonaní hodnotenia dôkazov v súlade\ns § 3 ods. 3 daňového poriadku (každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach, pričom\nprihliadne na všetko, čo vyšlo najavo), svoje závery v rozhodnutí zrozumiteľne, jasne a logicky odôvodniť.\n43. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v zmysle zásady úspechu\nv konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\n44. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nTT-14S/13/2022\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať v lehote 30 dní odo dňa\njeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 145 ods. 2 písm. a/\nSSP v znení účinnom do 30.06.2023).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)\noznačenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body\nmožno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nKasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,\nak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a)\nmá sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,\nvysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo b) ide o konania o správnej žalobe podľa §\n6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}