{"guid": "0e0876d8-eabe-47fc-aac6-f0c139cc9161:53ba6216-dc34-429a-8d12-63067bdb3936", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200097.1", "spisova_znacka": "TT-20S/42/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-20S/42/2022 z 6. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 6. mája 2026, sp. zn. TT-20S/42/2022, ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200097.1", "identifikacne_cislo": "2022200097", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Tóth", "sudca_id": 971, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-toth-971", "datum_vydania": "2026-05-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/53ba6216-dc34-429a-8d12-63067bdb3936", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200097.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200097.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200097.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nTT-20S/42/2022\n2022200097\n06. 05. 2026\nJUDr. Lucia Tóth\nECLI:SK:SpSBA:2026:2022200097.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr.\nMilady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: DAREC, a.s. v likvidácii, so sídlom\nAlžbetínske nám. 328, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 46 182 179, právne zastúpený advokátskou\nkanceláriou HAÁR & Partners, s.r.o., so sídlom Hlavná 5931/80, 929 01 Dunajská Streda, IČO:\n50 950 690, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974\n01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100324545/2022 zo dňa\n17.02.2022, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a.\nII. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Trnava (ďalej „správca dane“) rozhodnutím č. 101788413/2021 zo dňa 28.01.2022 (ďalej\n„prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 zákona č. 563/2009 Z.\nz. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom v rozhodnom\nčase (ďalej „Daňový poriadok“) pokutu vo výške XXX.XXX,XX eura za správny delikt podľa § 154 ods. 1\npísm. e) predmetného zákona, keď daňový subjekt uviedol v daňovom priznaní dane z príjmov právnickej\nosoby za zdaňovacie obdobie roku 2015 sumu nižšiu ako daň, ktorú mal uviesť.\n2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol tak, že\nrozhodnutím č. 100324545/2022 zo dňa 17.02.2022 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové\nrozhodnutie potvrdil.\nII.\nSprávna žaloba\n3. Správnou žalobou podanou na Krajský súd v Trnave v zákonnej lehote sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti napadnutého a prvostupňového rozhodnutia, ktoré navrhol zrušiť podľa § 191\nods. 1 písm. c), d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023\n(ďalej „SSP“).\n4. Žalobca namietal, že napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie boli vydané v rozpore s § 63 ods. 3\npísm. d) Daňového poriadku, keďže vo výrokovej časti obsahuje neúplné a tým aj nesprávne ustanovenia\n\nprávneho predpisu. Správca dane pri uložení pokuty aplikoval ustanovenie § 155 ods. 2 v spojitosti s §\n155 ods. 5 Daňového poriadku, nie § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 Daňového poriadku uvedené vo výroku.\nSprávca dane mal vo výroku prvostupňového rozhodnutia správne uvedený § 155 ods. 1 písm. f) bod\n1. Daňového poriadku v spojitosti s ustanovením § 155 ods. 2 a ustanovením § 155 ods. 5 Daňového\nporiadku, teda všetky ustanovenia Daňového poriadku, podľa ktorých ukladal pokutu.\n5. Prvostupňové rozhodnutie považoval žalobca za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov\na zmätočnosť, keďže v odôvodnení bola výška uloženej pokuty určená podľa § 155 ods. 2 a ustanovenia\n§ 155 ods. 5 Daňového poriadku, avšak vo výrokovej časti bolo uvedené výlučne ustanovenie § 155\nods. 1 písm. f) bod 1. Daňového poriadku. Ak by bolo ustanovenie § 155 ods. 1 písm. f) bod 1.\nDaňového poriadku akceptované ako ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, čo\ndo určenia výšky uloženej pokuty, výška uloženej pokuty mala byť 0,00 €, keďže základná úroková\nsadzba Európskej centrálnej banky v rozhodnom čase predstavovala 0 %, čo nezodpovedá výške pokuty\nuloženej v napadnutom rozhodnutí.\n6. Správca dane naviac opomenul uviesť skutočnosti, ktoré ho viedli k uloženiu pokuty v konkrétnej\nvýške, ním uvádzané matematické výpočty nemajú oporu v ostatnej časti odôvodnenia. Pokuta za\nspáchanie správneho deliktu sa ukladá za konkrétny počet dní, pričom stanovenie prvého ako aj\nposledného dňa časového obdobia, za ktoré sa prípadná pokuta ukladá považoval žalobca za podstatnú\nnáležitosť odôvodnenia rozhodnutia o uložení pokuty. Správca dane síce určil počet dní za konkrétne\nkalendárne roky, avšak neozrejmil skutočnosti, ktoré ho viedli k určeniu prvého ako aj posledného dňa\nčasového obdobia tvoriaceho základ pre určenie výšky uloženej pokuty, čím zaťažil svoje rozhodnutie\nvadou nepreskúmateľnosti.\n7. V replike žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že § 155 ods. 5 Daňového poriadku nestanovuje\npovinnosť správcu dane uložiť pokutu, ale v nadväznosti na § 155 ods. 1 písm. f) bod 1. Daňového\nporiadku určuje iba výslednú výšku uloženej pokuty, a preto bolo postačujúce ho uviesť v odôvodnení\nrozhodnutia. Žalovaný uznal význam § 155 ods. 5 Daňového poriadku, ktorým došlo k určeniu výšky\npokuty uloženej žalobcovi napadnutým rozhodnutím, a preto žalobcovi nie je zrejmé aké úvahy viedli\nžalovaného ku konštatácii, že uvedenie § 155 ods. 1 písm. f) bod 1. Daňového poriadku vo výrokovej\nčasti napadnutého rozhodnutia bolo postačujúce, keď predmetné ustanovenie Daňového poriadku pri\nurčení výšky uloženej pokuty bolo aplikované v spojitosti s § 155 ods. 2 a § 155 ods. 5 Daňového\nporiadku. Žalovaný vykonal bližšie zdôvodnenie prvého a posledného dňa časového obdobia tvoriaceho\npodklad pre určenie výšky uloženej pokuty, ktoré zdôvodnenie v rozhodnutí správcu dane absentuje.\nObligatórny charakter uloženia pokuty nie je sporný, avšak spornou je zákonnosť prvostupňového\nrozhodnutia, ktorým došlo k uloženiu pokuty.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n8. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 12.08.2022 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Pokuta\nbola uložená podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1. Daňového poriadku za správny delikt podľa § 154\nods. 1 písm. e) Daňového poriadku z rozdielu dane na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie\nobdobie 2015. Správca dane pri spôsobe výpočtu pokuty správne aplikoval § 155 ods. 2 Daňového\nporiadku v nadväznosti na § 155 ods. 5 a 155 ods. 7 Daňového poriadku. Výrok rozhodnutia obsahuje\nzákonné náležitosti, je dostatočne určitý a jasne a nezameniteľne vymedzuje skutok, za ktorý bola pokuta\nuložená. Rovnako obsahuje ustanovenie, podľa ktorého správca dane rozhodol. Napadnuté rozhodnutie\nbolo zákonným a obligatórnym následkom porušenia povinnosti žalobcu, o ktorej mal žalobca vedomosť\nvzhľadom na právoplatnosť rozhodnutia o určení dane. Uvedenie nižšej daňovej povinnosti v daňovom\npriznaní oproti daňovej povinnosti zistenej správcom dane malo konanie žalobcu za následok nielen\nvyrubenie rozdielu dane, ale aj uloženie pokuty z rozdielu dane. Vzhľadom na konkrétny charakter\nukladanej sankcie išlo o primeranú aplikáciu trestnoprávnych zásad, nie o ich priamu aplikáciu.\n9. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž 98-102/02 (R 122/2003), podľa\nktorého sa rozhodnutie nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré\nnemôžu privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Správcom dane uložená pokuta\nza počet dní omeškania bola vypočítaná v správnej výške, bola použitá správna úroková sadzba; bol\nsprávne určený začiatok a koniec časového obdobia, za ktoré bola pokuta uložená. Žalovaný dal do\n\npozornosti aj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 555/2018 z 28. novembra 2018, v ktorom\nÚstavný súd SR, v zmysle ktorého je uloženie pokuty obligatórnym následkom rozdielu medzi daňou\nzistenou správcom dane a daňou uvedenou v daňovom priznaní.\n10. V duplike žalovaný s poukazom na § 74 ods. 2 Daňového poriadku zdôraznil, že ako odvolací orgán\nmal za úlohu preskúmať odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie. Keďže časové obdobie, za\nktoré bola pokuta z rozdielu dane uložená bolo určené správne a následne bola správne vypočítaná aj\nvýška uloženej pokuty za použitia správnej úrokovej sadzby, mal na základe dokladov nachádzajúcich\nsa v spise za preukázané, že rozhodnutie o uložení pokuty nebolo vydané v rozpore so zákonom.\nŽalovaný nepovažoval neuvedenie konca časového obdobia v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia\nza takú skutočnosť, ktorá by spôsobovala nezákonnosť rozhodnutia. Odôvodnenie prvostupňového\na napadnutého rozhodnutia obsahovalo všetky podstatné skutočnosti, na podklade ktorých bola\nžalobcovi uložená pokuta z rozdielu dane za každý deň odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty\nna podanie daňového priznania až do 15. dňa od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. Pri uložení\npokuty z rozdielu dane vyrubeného vo vyrubovacom konaní po skončení daňovej kontroly správca dane\nnemá priestor pre správnu úvahu.\nIV.\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov\n11. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý\nzačal svoju činnosť dňa 01.06.2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods.\n1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy\nvo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu\nv Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná\nprávna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 20S/42/2022 bola na základe\nuvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023\nnáhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 4S Správneho súdu v Bratislave\na je vedená pod sp. zn. TT-20S/42/2022. Na základe dodatku č. 4 k Rozvrhu práce Správneho súdu v\nBratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024 senát 4S koná a rozhoduje v zložení, ktoré je uvedené\nv záhlaví tohto rozsudku.\n12. Správny súd v Bratislave (ďalej „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo\nveci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho\nspisu, preskúmal napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím ako i priebeh\nadministratívneho konania, pričom viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP)\ndospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.\n13. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom podľa § 107 ods. 2\nSSP, keďže žalobca ani žalovaný netrvali na nariadení pojednávania. Termín verejného vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom\nsídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 06.05.2026 (§ 137 ods. 4 SSP).\n14. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.07.2023,\nkonania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.\njúna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n15. Podľa § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú\ninak, rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s\nuvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá\npovinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie,\naj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená.\n16. Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu\npožadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom\nkonania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri\nrozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť\n\nodvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací\norgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo\nodstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.\n17. Podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, správneho deliktu sa dopustí ten kto uvedie\nv daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v\ndaňovom priznaní uviesť.\n18. Podľa § 155 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, správca dane uloží pokutu vo výške trojnásobku\nzákladnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy o ktorú správca dane zvýšil\nrozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom\ndaňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania, za\nsprávny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) a f).\n19. Podľa § 155 ods. 2 Daňového poriadku, pokuta podľa odseku 1 písm. f) až h) sa počíta za každý deň\nodo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania alebo po dni splatnosti\ndane až do dňa podania dodatočného daňového priznania alebo do uplynutia lehoty uvedenej v § 16 ods.\n9 na podanie dodatočného daňového priznania po spísaní zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručení\noznámenia o daňovej kontrole, doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie\nobdobie alebo po doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, alebo do dňa doručenia\noznámenia o určovaní dane podľa pomôcok nie menej ako 1 % z vyrubenej sumy najviac však vo výške\nvyrubenej sumy. Pri vyrubení dane vyrubovacím rozkazom sa pokuta vypočíta spôsobom podľa prvej\nvety do dňa vyrubenia dane.\n20. Podľa § 155 ods. 5 prvá veta Daňového poriadku, ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby\nEurópskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10 %, pokuta sa uloží vo\nvýške 10 % ročne zo sumy podľa odseku 1 písm. f).\n21. Úlohou správneho súdu v tomto konaní bolo posúdiť zákonnosť prvostupňového rozhodnutia, ktoré\nvo výroku neobsahovalo všetky ustanovenia Daňového poriadku, ktoré mali vplyv na určenie výšky\nuloženej pokuty, pričom žalobca sa domnieval, že vo výroku mali byť uvedené aj § 155 ods. 2, 5\nDaňového poriadku. Správny súd musel preskúmať tiež zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorým\nžalovaný rozhodnutie správcu dane potvrdil, hoci v odvolacom konaní dopĺňal jeho odôvodnenie vo\nvzťahu k vymedzeniu časového úseku, za ktorý sa pokuta ukladala.\n22. Prvotne správny súd poukazuje, že sankcionovanie subjektov za daňové správne delikty podľa\n§ 154 ods. 1 a nasl. Daňového poriadku predstavuje vec správneho trestania podľa § 194 ods. 1\na nasl. SSP (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sfk/85/2022 zo\ndňa 30.03.2023, bod 28). Na procesné postupy vo veciach správneho trestania je pritom potrebné\naplikovať základné zásady trestného konania a zásady ukladania trestov /§ 195 písm. c) a d) SSP /.\nNa druhej strane kasačný súd už vo svojej ustálenej rozhodovacej činnosti konštatoval, že „ustanovenie\n§ 195 písm. c) a d) Správneho súdneho poriadku nešpecifikuje, ktoré zásady trestného konania a\nukladania trestov je potrebné vziať v určitej oblasti správneho trestania do úvahy pri ukladaní sankcie.\nNaopak, z formulácie „ktoré je potrebné použiť“ vyplýva, že treba v každom jednotlivom prípade skúmať,\nktoré z týchto zásad majú byť v konkrétnom administratívnom konaní uplatnené, a to s ohľadom na\núčel, ktorý tá-ktorá zásada sleduje...“ (ZNSS 25/2022). „V každej oblasti správneho trestania treba\nzvažovať, či zákonodarca mal v úmysle zaviesť osobitný systém sankcií a iba ak primárna právna\núprava správneho práva zlyháva pri zabezpečovaní ochrany práv a legitímnych záujmov právnych\nsubjektov, treba posúdiť, či je uplatnenie trestnoprávnej úpravy spôsobilé ochrániť páchateľa správneho\ndeliktu pred neproporcionálnym postihovaním a tiež, či sa poskytuje dostatočná ochrana príslušnému\nverejnému záujmu“ (tamže, bod 48).\n23. Námietku žalobcu týkajúcu sa zákonnosti výroku prvostupňového rozhodnutia považoval správny\nsúd za nedôvodnú. Výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zodpovedá požiadavkám\nzákonodarcu vyplývajúcim z § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku vo vzťahu k uvedeniu ustanovenia\npodľa ktorého sa rozhodovalo. Definovanie správneho deliktu odkazom na § 154 ods. 1 písm. e)\nDaňového poriadku a rozhodovanie o uložení pokuty podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 Daňového\nporiadku, správny súd považoval za dostatočné a zodpovedajúce gramatickému (cit.: „..ustanovenie,\n\npodľa ktorého sa rozhodovalo..“) a logickému významu § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku. Z § 63\nods. 3 písm. d) Daňového poriadku nevyplýva, že by priamo vo výroku bol správca dane povinný uviesť\nvšetky okolnosti (vrátane ich právnej kvalifikácie označením konkrétneho ustanovenia), ktoré mali vplyv\nna konkrétnu výšku uloženej pokuty. V zásade je vždy možné, aby bol výrok rozhodnutia prvostupňového\nsprávneho orgánu formulovaný podrobnejšie, avšak § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku nemožno\nvykladať extenzívne do tej miery, že správca dane bol povinný vo výroku uviesť všetky jednotlivé\nustanovenia, ktoré pri rozhodovaní použil. Takýto výklad by mohol viesť k neprehľadnosti výrokov,\nkeďže prvostupňové orgány by boli povinné uviesť všetky hmotnoprávne ako aj procesné ustanovenia\nnimi aplikované v konaní, nielen ustanovenie obsahujúce úpravu skutkovej podstaty správneho deliktu\na ustanovenie týkajúce sa zákonnej sadzby pokuty.\n24. Právna úprava § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku poskytuje žalobcovi dostatočnú ochranu\njeho subjektívnych práv, pričom na ich zabezpečenie nebolo potrebné postupovať analogicky s trestným\nkonaním a uviesť vo výroku aj všetky ustanovenia odôvodňujúce uloženie pokuty v konkrétnej výške\n(§ 163 ods. 3 Trestného poriadku). Uloženie pokuty za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e)\nDaňového poriadku ani jej výška totiž nepatrí do oblasti správneho uváženia finančných orgánov; jedná\nsa o obligatórne ukladanú sankciu, s tým, že Daňový poriadok priamo vymedzuje aj spôsob výpočtu\njej výšky, výška pokuty nie je určená zákonným rozpätím. Zákonnosti prvostupňového rozhodnutia\nnebráni, že výška pokuty bola určená „len“ uvedením § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 Daňového\nporiadku, keďže sa jedná o ustanovenie určujúce zákonnú sadzbu pokuty, a teda správca dane ukladá\npokutu podľa tohto ustanovenia. Následne aplikuje ustanovenia týkajúce sa výpočtu pokuty uloženej\nv sadzbe podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1. Takéto uvedenie ustanovenia, podľa ktorého pokuta bola\nurčená, považoval správny súd za právne určité, presné a dostatočné, nespôsobujúce zmätočnosť\nprvostupňového rozhodnutia v nadväznosti na jeho odôvodnenie. Rovnako tento postup správcu dane\nnemožno považovať za také pochybenie, ktoré by odôvodňovalo zrušenie prvostupňového rozhodnutia.\nAni prípadné zrušenie prvostupňového rozhodnutia by totiž nebolo spôsobilé akýmkoľvek spôsobom\novplyvniť právne postavenie žalobcu vydaním odlišného, pre žalobcu priaznivého rozhodnutia (napr.\nuloženie pokuty v inej výške, či neuloženie pokuty). Správca dane nemal možnosť úvahy či pokutu uloží\nani v akej výške, pretože sankcia je zákonom určená vzorcom výpočtu, ktorý daňové orgány nemôžu\novplyvniť. Naviac žalobca v podanej žalobe v konkrétnostiach nijako nenamietal samotnú správnosť\nvýpočtu pokuty a jej výšku /nesprávny počet dní, iná úroková sadba a pod/.\n25. Pre úplnosť správny súd len príkladmo poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu\nSR sp. zn. 3Stk 7/2021 zo dňa 28.02.2023, sp. zn. 1Asan 5/2021 zo dňa 29.03.2023, sp. zn. 8Stk\n17/2025 zo dňa 27.02.2026 týkajúce sa preskúmania zákonnosti rozhodnutí správcu dane o správnom\ndelikte podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku s totožnou právnou kvalifikáciou uloženej\npokuty, kde ani kasačný súd nevzhliadol potrebu doplnenia ďalších zákonných ustanovení vo výroku\nprvostupňového rozhodnutia, hoc sa jednalo o vec správneho trestania podľa § 194 SSP, a teda pri\nprípadnom zistení porušenia zásad ukladania trestov podľa § 195 písm. d) SSP by nebol viazaný\ndôvodmi a rozsahom žaloby. Do pozornosti dáva konajúci súd aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nSR sp. zn. 8Stk/9/2024 zo dňa 21.07.2025, kde bola ukladaná pokuta výlučne podľa § 155 ods. 1 písm.\na) Daňového poriadku, teda podľa ustanovenia upravujúceho zákonné rozmedzie výšky možnej pokuty,\npričom aj takéto vymedzenie nebolo kasačným súdom posúdené ako nezákonné, hoci konkrétna výška\nuloženej pokuty záležala aj od aplikácie § 155 ods. 4 Daňového poriadku.\n26. Pokiaľ žalobca namietal, že rozhodnutie správcu dane neobsahovalo určenie začiatku a konca\nlehoty a toto odôvodnil až žalovaný, uvedenú námietku považoval správny súd za nedôvodnú. Odvolacie\nkonanie je postavené na apelačnom princípe a druhostupňový orgán je zásadne oprávnený rozhodnúť\nvo veci a odstrániť vady, ku ktorým v konaní došlo. Limitom je zákaz rozhodovať o veci, ktorá\nnebola predmetom konania na prvom stupni, čo musí byť posúdené vždy v konkrétnom prípade.\nV prejednávanej veci je zrejmé, že odvolací orgán v odôvodnení reagoval na odvolacie námietky\nžalobcu, logicky teda odôvodnenie dopĺňal, nie však neprípustným spôsobom, pretože len upresnil\nformuláciu opisu už zisteného skutkového stavu vyplývajúceho z pripojeného administratívneho spisu\na podrobnejšie vysvetlil spôsob výpočtu sankcie v súlade s § 74 ods. 2 Daňového poriadku. Postup\nžalovaného správny súd vyhodnotil ako zákonný reflektujúc aj zásadu jednotnosti administratívneho\nkonania, v zmysle ktorej prvostupňové a druhostupňové konanie a rozhodnutia tam vydané tvoria jeden\ncelok.\n\n27. Na základe uvedených dôvodov správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.\n28. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal\nprávo na ich náhradu, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu\npožadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.\n29. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho\nsúdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia /§\n439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 2 písm. a), § 145 ods. 2 písm. a) a § 493e SSP/.\nZmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:27ab717f-087b-4999-a7b4-428a73b5abe2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.555.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 555/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 555/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.555.2018.1"}, {"guid": "685790a6-f516-4b87-8d53-9552b5b08865:72657bbe-3200-4a1a-8163-d045a9cc468d", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:2022200293.1", "spisova_znacka": "8Stk/17/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Stk/17/2025 z 27. 2. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-02-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:2022200293.1"}, {"guid": "eb7927f0-f019-4bd7-9c6e-3bea3fb7b6fd:a3107946-7b48-4af0-8229-261fe2ae7c40", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:5022200247.1", "spisova_znacka": "8Stk/9/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Stk/9/2024 z 21. 7. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-07-21", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:5022200247.1"}, {"guid": "caf45cda-1f5c-434f-a249-4c584e569d35:9aa7ae56-d550-41a9-86b5-4788e7b5c3c8", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:5019200548.1", "spisova_znacka": "1Asan/5/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Asan/5/2021 z 29. 3. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-03-29", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:5019200548.1"}, {"guid": "edd06e10-7bd4-4b29-a66d-2612cb90c833:af9e92f4-886f-4a8b-853c-15cdf5f09f95", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:7019200819.1", "spisova_znacka": "3Stk/7/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Stk/7/2021 z 28. 2. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-02-28", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:7019200819.1"}], "citovane_v": []}