{"guid": "296c86a8-5feb-439c-b981-71bad88bbe78:a5dc9123-7e81-4ea1-a01d-cfdd733bcb8e", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:4019200628.2", "spisova_znacka": "NR-15S/121/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-15S/121/2019 z 14. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 14. mája 2026, sp. zn. NR-15S/121/2019, ECLI:SK:SpSBA:2026:4019200628.2", "identifikacne_cislo": "4019200628", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2026-05-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1961/135/#paragraf-3a.odsek-4", "nazov": "§ 3a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/135/#paragraf-3a.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/135-1961/paragraf-3a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-55.odsek-2", "nazov": "§ 55 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-55.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-55"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/180", "nazov": "zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/180", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/180-2013"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24", "nazov": "zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/24-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "nazov": "§ 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1961/135#paragraf-3a", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-55", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a5dc9123-7e81-4ea1-a01d-cfdd733bcb8e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:4019200628.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:4019200628.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:4019200628.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n5S/74/2024\n4019200628\n14. 05. 2026\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2026:4019200628.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,\nLL.M. a členov senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Róberta Jakubáča,\nPhD., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: C. D. XX, XXX XX E., právne\nzastúpeného: JUDr. Viktor Mlynek, advokát, so sídlom: Štúrova 43, 949 01 Nitra, proti žalovanému:\nOkresný úrad Nitra, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom: Štefánikova trieda\n69, 949 01 Nitra, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Slovenská správa ciest, IČO: 00 003 328, so\nsídlom: Dúbravská cesta 1152/3, 841 04 Bratislava, 2/ MH Invest, s.r.o., IČO: 36 724 530, so sídlom:\nMlynské Nivy 44/A, 821 09 Bratislava, právne zastúpený: Chrenek, Toman, Kotrba advokátní kancelář\nspol. s.r.o., so sídlom: Těšnov 1059/1, 11000 Praha, IČO: 28 505 913, konajúca prostredníctvom\norganizačnej zložky Chrenek, Toman, Kotrba advokátska kancelária spol. s r. o., organizačná zložka,\nIČO: 53 650 441, so sídlom: Palisády 56, 811 06 Bratislava, 3/ Mesto Nitra, IČO: 00 308 307,\nso sídlom: Štefánikova trieda 80/60, 949 01 Nitra, 4/ Obec Lužianky, IČO: 34 003 517, so sídlom:\nRastislavova 266, 951 41 Lužianky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NROCDPK-2019/041167-002 zo dňa 09.09.2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.\nII. Súd žalovanému voči žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania, vrátane trov\nkasačného konania.\nIII. Súd ďalším účastníkom konania v rade 1/, 2/, 3/ a 4/ n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na\nnáhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Na základe žiadosti ďalšieho účastníka konania v rade 1/ zo dňa 28.11.2018\no vydanie\nrozhodnutia o predčasnom užívaní stavby pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok, Mesto Nitra\nako príslušný špeciálny stavebný úrad (ďalej aj „prvostupňový orgán“) podľa § 120 zákona č. 50/1976\nZb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „stavebný zákon“) a § 3a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“) vydalo dňa 28.01.2019 rozhodnutie č. UHADUaI-20775/2018-011-Ing.Dá (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 83 stavebného\nzákona povolilo časovo obmedzené predčasné užívanie časti stavby aj pred odovzdaním a prevzatím\nvšetkých dodávok do 31.01.2020, konkrétne stavby „Príprava strategického parku Nitra“ v rozsahu SO\n128 a SO 129 pre katastrálne územia F. G. H., a stavby „Príprava strategického parku Nitra Fáza\n\n2“ v rozsahu SO 130 a SO 131 pre katastrálne územie H., na pozemkoch bližšie identifikovaných\nv prvostupňovom rozhodnutí, účel stavby: inžinierska dopravná stavba – komunikácie, chodníky,\nspevnené plochy, parkoviská (ďalej len „predmetná stavba“), na základe podmienok uvedených\nv prvostupňovom rozhodnutí, s tým, že účastníci konania nevzniesli žiadne námietky a pripomienky.\nPrvostupňový orgán zároveň podľa § 55 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny\nporiadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) vylúčil vo verejnom záujme\nodkladný účinok proti prípadnému odvolaniu.\n2. Na základe odvolania žalobcu žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím\nč.\nOU-NR-OCDPK-2019/041167-002 zo dňa 09.09.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59\nods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne\npotvrdil, keď mal za to, že je správne a zákonné, obsahuje všetky zákonné náležitosti, je v súlade s\nplatnou právnou úpravou a vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.\nII.\nŽaloba\n3. Včas podanou všeobecnou správnou žalobou (ďalej len „žaloba“), doručenou dňa 09.12.2019\nna Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“), vedenou pôvodne pod sp. zn. 15S/121/2019, sa\nžalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s\nprvostupňovým rozhodnutím prvostupňového orgánu (ďalej spolu aj „preskúmavané rozhodnutia“, ďalej\nspolu aj „správne orgány“), vrátane postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu, z dôvodov podľa § 191\nods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „SSP“), teda pre nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť\nrozhodnutí, nedostatočne zistený skutkový stav a pre podstatné pochybenia procesného charakteru,\nktoré mali mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.\n4. V bližšom odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že bol ukrátený na svojich právach a právom\nchránených záujmoch, vrátane základných ľudských práv a slobôd, a súčasne došlo podľa neho\nk porušeniu viacerých relevantných ustanovení zákonov, ako aj k zásahu do práva na ochranu životného\nprostredia. V prvom rade namietal skutočnosť, že Mesto Nitra nie je vecne príslušný správny orgán,\nkeďže na uskutočnenie stavby, ktorá je významnou investíciou, vykonáva pôsobnosť stavebného úradu\nvo veciach územného a stavebného konania obvodný úrad v sídle kraja, s tým, že tieto kompetencie\nprešli zákonom č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/2013 Z. z.“) na okresné úrady v sídle\nkraja. Podľa žalobcu sa v danom prípade jedná o významnú investíciu, preto sa územné rozhodnutie\nnevyžaduje, čo však znamená, že Mesto Nitra v žiadnom prípade nemôže byť príslušný stavebný úrad.\nŽalobca poukázal na to, že podal viacero správnych žalôb proti stavebným povoleniam, v ktorých túto\nskutočnosť taktiež namietal, a mal za to, že bolo potrebné postupovať podľa § 29 Správneho poriadku\na administratívne konanie prerušiť až do vyriešenia týchto otázok ako otázok predbežných.\n5. Ďalej upozornil na § 32 ods. 2 stavebného zákona a skutočnosť, že pre ďalšieho účastníka konania\nv rade 2/ bolo vydané osvedčenie o významnej investícii strategického parku a prípravy územia na jeho\nrealizáciu, avšak tento účastník konania nemôže žiadať o stavebné povolenie, pokiaľ nemá územné\nrozhodnutie. Strategický park nie je v územnom pláne regiónu Nitrianskeho samosprávneho kraja a ani\nMesta Nitra, ani v územnom pláne zóny, preto nie je možné územné konanie preskakovať. Strategický\npark nemôže byť zahrnutý ani v územnom pláne obce Lužianky, pretože by bol v rozpore s nadradeným\núzemným plánom regiónu a schválenie takéhoto územného plánu by bolo v celom rozsahu neplatné\ns poukazom na § 25 ods. 6 stavebného zákona. Žalobným dôvodmi sú podľa žalobcu aj namietnutie\nzáväzných stanovísk obcí Lužianky a Nitra o súlade s územným plánom stavby predmetných obcí, resp.\nuplatnenie postupu podľa § 140b ods. 4 až 7 stavebného zákona. To, že sa jedná o stavbu, ktorá mala byť\nvýznamnou investíciou, vyplýva aj z toho, že nebolo vydané územné rozhodnutie a v spise sú doložené\nosvedčenia o významnej investícii. Na tomto základe je preto vecne príslušný okresný úrad v sídle kraja\nna prvom stupni. Žalovaný v tomto prípade figuruje v konaní až ako odvolací orgán.\n6. Medzi ďalšie žalobné námietky žalobca zaradil nezákonnosť celého procesu vydávania kolaudačného\nrozhodnutia s ohľadom na nenaplnenie podmienok podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona. Aplikácia\ntohto ustanovenia o nevyžadovaní územného rozhodnutia\nna umiestnenie\n\npovoľovanej stavby nie je zákonná. V územnom pláne Mesta Nitra nie je zahrnutý strategický park,\nani žiaden takto rozsiahly priemysel, keďže strategický park má vyše 700 ha. Podľa žalobcu je zjavné\nporušenie zákona, ak sa preskakuje územné konanie, v ktorom má byť vydané územné rozhodnutie, a\nnemôže ani existovať žiadne súhlasné záväzné stanovisko podľa\n§ 140b stavebného zákona\na ide súčasne aj o rozpor s § 81 ods. 1 stavebného zákona. Pokiaľ by sa jednalo o doplnky a zmeny\núzemného plánu, aj tu je nutné vykonať posudzovanie vplyvov\nna životné prostredie\nv zisťovacom procese. Stavba na vybudovanie strategického parku a ani žiadna príprava strategického\nparku nebola predmetom posudzovania v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na\nživotné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon č. 24/2006 Z. z.“), ktorá rešpektuje podmienky európskej smernice EIA a Aarhuského dohovoru.\nZa tohto procesného stavu žiadne stavebné ani kolaudačné konanie nemôže byť legitímne vedené a niet\niného procesného východiska, ako konanie zastaviť. Podľa žalobcu je zároveň potrebné prihliadnuť\nna § 38 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z., podľa ktorého povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie\nbez vydaného záverečného stanoviska alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide\no navrhovanú činnosť, ktorá podlieha posudzovaniu podľa tohto zákona. Tým pádom je treba ustáliť\naj nezákonnosť stavebného povolenia a napadnutého rozhodnutia. Legitímne nemôžu byť potom ani\nďalšie stavby realizované v strategickom parku.\n7. Podľa žalobcu zásadnou námietkou je, že prebiehajú iné konania vo veci iných správnych žalôb,\nktoré sa týkajú aj posudzovania vplyvov na životné prostredie, pričom správne orgány mali z tohto\ndôvodu konanie prerušiť, keďže výsledok tohto konania môže výrazným spôsobom ovplyvniť splnenie\npodmienok pre vydanie stavebného a ďalšieho povolenia k stavbe. Podľa žalobcu boli správne orgány\npovinné prerušiť konanie, kým sa nevyriešia otázky zisťovacieho konania. Podľa žalobcu vadnosť\nkolaudačného rozhodnutia spočíva aj v tom, že podklady, z ktorých správne orgány vychádzali,\nkonkrétne dopravné napojenie stavieb a vyústenie dopravy na cestu I/64, sú nedostatočné, pretože toto\ndopravné napojenie a jeho vplyv na životné prostredie je absolútne nepreskúmateľné a z predmetných\npodkladov nezistiteľné. Konanie nie je možné uskutočniť bez znalosti navrhovanej dopravnej situácie\na nie je možné zabezpečiť splnenie podmienok maximálnej prípustnej záťaže a ohrozovania bezpečnosti\na plynulosti prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách. Úsek cesty I/64 s napojením na\nrýchlostnú komunikáciu R1A nebol do dnešného dňa vôbec dopravne a kapacitne riešený a vyriešený\ntak, aby vyhovoval plynulosti cestnej dopravy pre strategické parky.\n8. Podľa žalobcu nebolo dodržané ani ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Výzva na vyjadrenie\nsa k podkladu rozhodnutia mala byť doručená pred vydaním rozhodnutia\nvo veci samej,\npočas konania. Je v rozpore so zákonom, ak sa účastník konania dozvedá o nejakom podklade až\nzo samotného rozhodnutia. Správny orgán podľa žalobcu v tejto súvislosti musí byť aktívny, k čomu\nvšak vo vzťahu k žalobcovi nedošlo. Prvostupňový orgán žalobcovi neoznámil postup podľa § 33 ods.\n2 Správneho poriadku, a tým žalobca nemal možnosť sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia.\n9. Ďalej žalobca namietal skutočnosť, že výroková časť prvostupňového rozhodnutia je zmätočná, keďže\nvo vzťahu k označeniu stavby nie je zrejmé, čo má vyjadrovať pojem „Fáza 2“. Treba totiž rozlišovať\nvýstavbu strategického parku od výstavby jednej z viacerých investícií v rámci tohto strategického parku.\nPríprava strategického parku „Fáza 2“ podľa žalobcu určite nie je naviazaná na žiadne osvedčenie\no významnej investícii.\n10. V neposlednom rade žalobca namietal potrebu rešpektovania Aarhuského dohovoru, keďže\nide o významnú investíciu extrémne veľkého rozsahu, s čím je spojený významný dopad na\nživotné prostredie. Prístup k správnemu súdnemu konaniu nemá byť len formálny, ale musí byť\nreálne zabezpečená náprava v prípade vydaných nezákonných rozhodnutí. Napadnutým rozhodnutím\ntento účel nebol rešpektovaný, pretože žalovaný sa nevysporiadal s relevantnými námietkami, bez\nzohľadnenia podstaty veci.\n11. Vzhľadom na uvedené nedostatky žalobca navrhol obe preskúmavané rozhodnutia zrušiť podľa §\n191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. g) SSP a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému\norgánu podľa § 191 ods. 3 písm. a), ods. 4 SSP, pri súčasnom priznaní náhrady trov konania.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, vyjadrenia ďalších účastníkov konania\n\n12. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému\nsúdu dňa 07.01.2021. Mal za to, že žalobné dôvody smerujú k územnému, resp. stavebnému konaniu,\nčo znamená, že v kolaudačnom konaní sú právne bezvýznamné. Žalobca si tieto námietky mohol\nuplatniť v predchádzajúcom konaní, nie však v tomto konaní, ktoré s poukazom na § 81 ods. 1\nstavebného zákona neumožňuje správnemu orgánu zaoberať sa právnymi otázkami, ktoré sa vzťahujú\nna predchádzajúce konanie. Žalobné body žalovaný označil za nedôvodné, zotrval na svojom právnom\nnázore a navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.\n13. K veci sa vyjadril aj ďalší účastník konania v rade 2/ podaním doručeným krajskému súdu dňa\n18.12.2020. Poukázal na to, že žalobca v skutočnosti vôbec nešpecifikoval a nekonkretizoval práva,\nna ktorých mal byť ukrátený. Žaloba spočíva na všeobecných úvahách a spochybňovaní zákonnosti\npreskúmavaných rozhodnutí, pričom je nedôvodná. Žalobca nesplnil ani náležitosti žaloby podanej\nzainteresovanou verejnosťou, keďže neuviedol, aký konkrétny záujem životného prostredia mal byť\nporušený. Podľa ďalšieho účastníka konania v rade 2/ sú preskúmavané rozhodnutia zákonné a správne,\nako aj dostatočne odôvodnené, vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu a nevykazujú\nnamietané vady, ktoré žalobca nepreukázal. Žalobu navrhol podľa § 190 SSP zamietnuť ako nedôvodnú.\n14. Uznesením Správneho súdu v Bratislave č. k. 5S/74/2024-211 zo dňa 08.08.2025, právoplatným\n25.08.2025, súd do konania pribral ďalších účastníkov konania v rade 3/ a 4/, ktorí sa však k veci\nnevyjadrili.\nIV.\nRozhodnutie krajského súdu, kasačné konanie\n15. Krajský súd vo veci rozhodol uznesením č. k. 15S/121/2019-123 zo dňa 24.08.2022 (ďalej aj\n„rozhodnutie krajského súdu“), ktorým konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá\nprávo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na nasledujúce skutočnosti\n(bod 7. a nasl.): „Vychádzajúc z obsahu podanej žaloby, ako aj pripojeného administratívneho\nspisu, Mesto Nitra ako prvostupňový správny orgán vydalo dňa 28. 01. 2019 rozhodnutie o časovo\nobmedzenom predčasnom užívaní časti stavby „Príprava strategického parku Nitra“ a stavby „Príprava\nstrategického parku Nitra Fáza II“ v rozsahu jednotlivých, v ňom špecifikovaných stavebných objektov, a\nto do 31. 01. 2020. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom\nžalovaný rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím č. OU-NR-OCDPK-2019/041167-002 zo dňa 09.\n09. 2019 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu\npotvrdil. Podľa § 99 SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak c) preskúmavané rozhodnutie\norgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo medzitým zrušené na základe\nprotestu prokurátora; ak rozhodnutie o proteste prokurátora bolo následne napadnuté na správnom\nsúde v inom konaní inou osobou, správny súd uznesením konanie zastaví len so súhlasom žalobcu,\nd) preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo\nmedzitým zrušené alebo zmenené na základe mimoriadneho opravného prostriedku; ak zrušujúce\nrozhodnutie vydané v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku bolo následne na správnom súde\nnapadnuté v inom konaní inou osobou alebo zmeňujúce rozhodnutie vydané v konaní o mimoriadnom\nopravnom prostriedku bolo následne napadnuté na správnom súde v inom konaní tým istým žalobcom,\nsprávny súd uznesením zastaví konanie len so súhlasom žalobcu, g) odpadol dôvod na pokračovanie\nv konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d). S poukazom na zistené skutočnosti\nje nepochybné, že žalobca podanou žalobou napadol právoplatné rozhodnutie žalovaného vo veci\npovolenia časovo obmedzeného predčasného užívania vyššie uvedených stavieb vydaného do 31.\n01. 2020, ktoré uplynutím tohto dňa stratilo účinnosť. Za daného stavu už nemôže nastať situácia,\nže by v čase vykonania súdneho prieskumu takéto rozhodnutie napĺňalo legálnu definíciu rozhodnutia\ntak, ako je upravená v cit. § 3 ods. 1 písm. b) SSP, teda že by správnou žalobou napadnuté\nrozhodnutie mohlo ešte v čase vykonania súdneho prieskumu zakladať, meniť alebo rušiť práva a\npovinnosti fyzických a právnických osôb (v tomto prípade žalobcu), alebo že by napadnutým rozhodnutím\nžalovaného mohli byť práva, právom chránené záujmy a povinnosti žalobcu priamo dotknuté. Keďže v\nprejednávanej veci účinky správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zanikli dňom 31. 01.\n2020, uvedeným dňom odpadol aj dôvod na pokračovanie v tomto súdnom konaní. Správny súd preto\npo predchádzajúcom zistení, že v tejto veci nejde o prípady upravené v § 99 písm. c) a d) SSP, konanie\npodľa § 99 písm. g) SSP zastavil.“\n\n16. Na základe kasačnej sťažnosti žalobcu Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len\n„NSS SR“ alebo „kasačný súd“) uznesením sp. zn. 5Svk/6/2023 zo dňa 25.04.2024, právoplatným\ndňa 31.07.2024 (ďalej aj „rozhodnutie kasačného súdu“), zrušil rozhodnutie krajského súdu a vec\nvrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia kasačného súdu\n(bod 13. a nasl.) NSS SR uviedol: „Otázkou, ktorou bolo potrebné sa v danom kasačnom konaní\nzaoberať a vyriešiť ju, bolo, či uplynutie lehoty, na ktorú bolo rozhodnutie vydané, a to práve v priebehu\nsprávneho súdneho konania (teda po podaní správnej žaloby), je dôvodom na zastavenie konania\npodľa § 99 ods. 1 písm. g) SSP. V práve posudzovanej veci Mesto Nitra dňa 28.01.2019 vydalo\nrozhodnutie, ktorým povolilo predčasné užívanie predmetnej stavby pred odovzdaním a prevzatím\nvšetkých dodávok do 31.01.2020, pričom správna žaloba bola správnemu súdu doručená dňa 11.\ndecembra 2019. Strata účinkov rozhodnutia vo všeobecnosti predstavuje jeden z dôvodov, pri ktorom\nmožno uvažovať o tom, že odpadol dôvod správneho súdneho prieskumu. Strata účinkov rozhodnutia\nmôže spočívať aj v tom, že uplynula lehota, na ktorú bolo rozhodnutie správneho orgánu vydané. V\ntakomto prípade však nemožno automaticky dôjsť k záveru, že uplynutím lehoty bol v dôsledku straty\núčinkov preskúmavaného rozhodnutia naplnený dôvod pre zastavenie konania podľa § 99 písm. g) SSP.\nAk totiž pred stratou účinkov už došlo k realizácii práv vyplývajúcich z preskúmavaného rozhodnutia,\nnemožno tomu, kto sa touto realizáciou cíti byť dotknutý na svojich subjektívnych právach, znemožniť,\naby sa domáhal pred správnym súdom ich ochrany. Uvedené pritom primerane platí aj na iné subjekty\nnadané aktívnou žalobnou legitimáciou (napr. prokurátora a zainteresovanú verejnosť). Následné\nrozhodovanie správneho súdu potom nie je primárne spojené s potrebou zrušenia preskúmavaného\nrozhodnutia, i keď po procesnej stránke k tomu smeruje, ale so sekundárnou ochranou práv spojenou\nnapr. s náhradou škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri\nvýkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, resp. iným postupom. Uvedený pohľad si pritom\nosvojila nielen odborná spisba (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny\nporiadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 553 s.) ale aj judikatúra Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky (napr. nález sp.zn. III. ÚS 418/2018 z 29.1.2019) a Najvyššieho súdu (napr. uznesenie sp.zn.\n5Sžk/21/2019 z 16.12.2020; bod 11 uznesenia Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 10Sžk/28/2021 z\n26. októbra 2022). Na strane druhej o strate účinkov rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy\nv dôsledku uplynutia lehoty pôjde vtedy, ak subjektívne práva vyplývajúce zo žalovaného rozhodnutia\nalebo opatrenia boli viazané len na určitý čas a jeho uplynutím zanikli bez toho, aby došlo k ich realizácii\n(Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava :\nC. H. Beck, 2018, 553 s.). Účinky takéhoto časovo limitovaného rozhodnutia teda materiálne ani nikdy\nnenastali, žiaden subjekt z takýchto účinkov nemohol benefitovať, a tým nemohli byť dotknuté ani\nsubjektívne práva iných osôb. Vychádzajúc z uvedeného preto musí kasačný súd uzavrieť, že v práve\nposudzovanej veci preukázateľne došlo k realizácii práv vyplývajúcich z napadnutého rozhodnutia, ktoré\nspočívalo v predčasnom povolení užívania predmetnej stavby do 31.01.2020, ktorá skutočnosť má za\nnásledok absenciu dôvodu zastavenia konania podľa § 99 ods. 1 písm. g) SSP. Preto, pokiaľ správny\nsúd konanie z tohto dôvodu zastavil, vec nesprávne právne posúdil, čím sa naplnil kasačný dôvod\npodľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Kasačný súd rovnako vníma, že správny súd v napadnutom uznesení\nnereflektoval na skoršiu judikatúru Najvyššieho súdu, citovanú vyššie v tomto uznesení. Na tomto mieste\nkasačný súd dodáva, že správny súd neporušil v priebehu konania pred ním žiadne procesné práva\nsťažovateľa v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP, čo sťažovateľ ani netvrdí, a preto kasačný bod podľa\n§ 440 ods. 1 písm. f) SSP nie je daný. V tejto súvislosti kasačný súd pripomína, že odopretie prístupu k\nsprávnemu súdu sa posudzuje ako otázka právneho posúdenia (por. uznesenie Najvyššieho správneho\nsúdu sp. zn. 5 Svk 12/2023 z 22. júna 2023, bod 28, a tam citovaná judikatúra). Sumarizujúc vyššie\nuvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná a preto postupom\npodľa § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave (právnemu\nnástupcovi Krajského súdu v Nitre podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení\nsprávnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) na ďalšie na ďalšie konanie. V ďalšom\nkonaní bude úlohou správneho súdu preskúmať dôvodnosť správnej žaloby v rozsahu uplatnených\nžalobných bodov. Právnym názorom kasačného súdu je správny súd viazaný (§ 469 SSP).“\nV.\nRelevantná právna úprava\n17. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n\n18. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.\n19. Podľa § 42 ods. 1 SSP ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len\n\"zainteresovaná verejnosť\") právo podľa osobitného predpisu na účasť\nv\nadministratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená\na) podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a),\nb) podať žalobu proti nečinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e),\nc) podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu,\nd) zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a); ustanovenia tohto zákona týkajúce\nsa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť.\n20. Podľa § 178 ods. 3 SSP zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti\nrozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený\nverejný záujem v oblasti životného prostredia.\n21. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n22. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli\npredmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd\npoukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.\n23. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu\nvo\nveci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo\npožadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.\n24. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri\nzúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní\núspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im\nsprávny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo\nna náhradu ďalších trov konania.\n25. Podľa § 469 SSP ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci\nna\nďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom\nkasačného súdu.\n26. Podľa § 467 ods. 3 SSP ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie\nkonanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.\n27. Podľa § 32 ods. 1 stavebného zákona ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť\nvyužitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým\nje\na) rozhodnutie o umiestnenie stavby,\nb) rozhodnutie o využití územia,\nc) rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme,\nd) rozhodnutie o stavebnej uzávere.\n28. Podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona územné rozhodnutie sa nevyžaduje\nna\numiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré\nbolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie\núzemia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného\nplánu obce alebo z územného plánu zóny.\n29. Podľa § 81 ods. 1 stavebného zákona v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či\nsa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa\ndodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom\nrozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie\n\nnebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného\nprostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.\n30. Podľa § 82 ods. 1 stavebného zákona kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na\nurčený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby.\n31. Podľa § 83 stavebného zákona stavebný úrad môže na žiadosť stavebníka vydať časove obmedzené\npovolenie na predčasné užívanie stavby aj pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok, pokiaľ to\nnemá podstatný vplyv na užívateľnosť stavby a predčasné užívanie neohrozuje bezpečnosť a zdravie\nosôb. Do 15 dní po odovzdaní a prevzatí takej stavby je stavebník alebo budúci užívateľ povinný podať\nstavebnému úradu návrh na kolaudáciu stavby.\n32. Podľa § 120 ods. 1 stavebného zákona pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch\nletísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných\nkomunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu a pri stavbách\nna povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom,\na to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach a pri\nstavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach\núzemného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch\npodľa osobitných predpisov (ďalej len \"špeciálne stavebné úrady\").\n33. Podľa § 140 SSP ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona\nvšeobecné predpisy o správnom konaní.\n34. Podľa § 3a ods. 4 cestného zákona pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne\nkomunikácie a účelové komunikácie vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy.\n35. Podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o\npredbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky\npodania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci\nho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon.\nVI.\nPosúdenie veci správnym súdom\n36. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 151/2022\nZ. z.“) začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel\nz Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v\nBratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná\nprávomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec,\npôvodne vedená pred Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. 15S/121/2019, v zmysle § 51 ods. 1 zákona\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,\nnáhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených\nMinisterstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je po jej\nvrátení veci kasačným súdom vedená pod sp. zn. 5S/74/2024.\n37. Správny súd vec preskúmal na pojednávaní nariadenom v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP na\ndeň 14.05.2026, na ktoré sa dostavil len ďalší účastník konania v rade 1/. Napriek riadnemu predvolaniu\nsa nedostavil žalobca ani jeho právny zástupca, žalovaný, ani ďalší účastníci konania v rade 2/ až\n4/. Svoju neúčasť ospravedlnili: žalobca podaním doručeným správnemu súdu 12.05.2026, v ktorom\nzároveň súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, žalovaný podaním doručeným správnemu\nsúdu 13.03.2026, a ďalší účastník konania v rade 3/ podaním doručeným správnemu súdu 03.12.2025,\nv ktorom zároveň súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Keďže boli splnené podmienky § 114\nSSP, správny súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti uvedených účastníkov.\n38. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP\na § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s\n\nprvostupňovým rozhodnutím prvostupňového orgánu, vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo,\nv rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe, pri viazanosti právnym názorom NSS SR, vysloveným v\nrozsudku sp. zn. 5Svk/6/2023 zo dňa 25.04.2024, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n39. Predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí, ktorými správne\norgány podľa § 83 stavebného zákona povolili časovo obmedzené predčasné užívanie predmetnej\nstavby aj pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok, a to do 31.01.2020. V nadväznosti na\nuvedené bolo úlohou správneho súdu v tomto konaní, na základe žalobcom podanej žaloby a v jej\nmedziach, daných obsahom žalobných námietok, a v rozsahu uplatnených žalobných dôvodov podľa\n§ 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. g) SSP posúdiť, či správne orgány pri vydaní\npreskúmavaných rozhodnutí a v konaní, ktoré predchádzalo ich vydaniu, postupovali v súlade s\npríslušnými právnymi predpismi a s ustálenou súdnou praxou.\n40. Správny súd, riadiac sa právnym názorom kasačného súdu a preskúmajúc dôvodnosť podanej\nžaloby, poukazuje na to, že v inej veci žalobcu už bolo o totožných námietkach rozhodované tunajším\nsprávnym súdom, ako aj NSS SR, kde NSS SR neuznal za opodstatnené kasačné ani žalobné námietky\nžalobcu s poukazom na to, že vydané rozhodnutia správnych orgánov sú zákonné. Správny súd nemal\nžiaden relevantný dôvod odchýliť sa od už vyslovených záverov súdov ani vo vzťahu k žalobcom\nuplatneným totožným žalobným námietkam v tejto veci, v ktorej vystupujú rovnakí účastníci konania,\npreto v súlade s § 140 SSP v podrobnostiach poukazuje na argumentáciu uvedenú v rozsudku správneho\nsúdu sp. zn. 3S/30/2023 z 25.01.2024, voči ktorému bola žalobcom podaná kasačná sťažnosť a bola\nzamietnutá rozsudkom NSS SR sp. zn. 1Svk/15/2024 z 26.06.2025.\n41. Správny súd v rozsudku sp. zn. 3S/30/2023 z 25.01.2024 (bod 88. a nasl.) vyslovil nasledujúce\nzávery: „Správny súd v Bratislave vychádzal z právneho záveru NSS SR v rozsudku 1Svk/17/2021- 482\nzo dňa 21.07.2023 (bod 15), že rozhodnutie o predčasnom užívaní stavby pred odovzdaním a prevzatím\nvšetkých dodávok stavby podľa § 83 stavebného zákona, ktorého platnosť už uplynula, predstavuje\nspôsobilý predmet správneho súdneho prieskumu. Súd poukázal\nna skutočnosť, že rovnaké\nprávne otázky v obdobnej veci boli už právoplatne posúdené NSS SR\nv odôvodnení rozsudku\nsp. zn. 3Svk/21/2021 z 30.11.2022 (body 22, 26-28), s ktorým sa stotožnil...Zastaviť správne súdne\nkonanie s odkazom na § 99 písm. g) SSP nemožno ani vtedy, ak je na pokračovaní súdneho prieskumu\ndaný verejný záujem explicitne garantovaný/chránený právom, i keď účinky napadnutého rozhodnutia\nsprávneho orgánu počas súdneho prieskumu pominuli...; na základe povolenia na predčasné užívanie\nstavby došlo aj k realizácii práv týmto rozhodnutím povolených (práva užívať stavbu)...Ak má\nzainteresovaná verejnosť podozrenie, že štát resp. jeho orgány v konkrétnom prípade postupujú v\nrozpore s ústavnými požiadavkami podľa čl. 44 ods. 4 Ústavy SR, má v zmysle ustanovení SSP\nmožnosť obrátiť sa na nezávislý súd, ktorý predmetné konanie podrobí súdnemu prieskumu. Žalobca\nako zainteresovaná verejnosť sa\nv okolnostiach prejednávanej veci domáhal ochrany práva\nna priaznivé životné prostredie, teda zastupoval verejný záujem... Správny súd v Bratislave vychádzal\nz právneho záveru NSS SR\nv rozsudku k tejto veci č. k. 1Svk/17/2021- 482\nzo dňa 21.07.2023 ( bod 19), že žalovaný pri vydávaní rozhodnutia z 13.6.2019 postupoval zákonne,\nkeď uviedol, že žalobcovi nesvedčalo postavenie účastníka konania...súd vychádzal z týchto záverov\nrozsudku NSS SR sp. zn. 3Svk/21/2021 z 30.11.2022, s ktorými sa stotožnil:„...kasačný súd ustálil,\nže účasť verejnosti na rozhodovaní a jej prístup k súdu je potrebné spájať len s tými povoľovacími\nkonaniami, ktorých výsledkom je povolenie na realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb\nalebo dotknutej krajiny (navrhovaná činnosť)...z § 24 ods. 2 zákona o EIA vyplýva, že účastníci\nzisťovacieho konania sú účastníkmi všetkých následných povoľovacích konaní, teda i kolaudačného\nkonania...Podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach\nuvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti\nalebo jej zmene...Zákon o EIA stanovuje, že zainteresovaná/dotknutá verejnosť, ktorá bola účastníkom\nkonania podľa zákona o EIA, je následne ex offo účastníkom v povoľovacom konaní k navrhovanej\nčinnosti alebo jej zmene. Jedným zo zákonov, ktorý upravuje následné povoľovacie konania, je aj\nstavebný zákon. Stavebný zákon zainteresovanej verejnosti výslovne priznáva postavenie účastníka\nkonania v územnom konaní (§ 34 ods. 1 stavebného zákona) ako aj v stavebnom konaní (§ 59 ods. 1\nstavebného zákona)...v kolaudačnom konaní zainteresovanej verejnosti postavenie účastníka konania\nnepriznáva...úlohou správneho súdu v danom prípade bolo vyložiť oba tieto zákony\nv súlade\ns požiadavkami na výklad práva uvedenými v čl. 3 a 4 Civilného sporového poriadku\nv spojení\ns § 5 ods. 1 SSP za použitia jednotlivých výkladových metód a odôvodniť svoj záver...kasačný súd ustálil\n\nvýchodiská, z ktorých ustanovenie § 24 ods. 2 zákona o EIA vychádza. Základ účasti verejnosti na\nrozhodovacích procesoch týkajúcich sa životného prostredia je daný\nv Dohovore o prístupe\nk informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe\nk spravodlivosti\nv záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“) ako aj\nv Smernici\nč. 2011/92/ EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov\nna\nživotné prostredie (ďalej len „Smernica EIA“). Aarhuský dohovor (čl. 6 a čl. 9) a smernica o EIA (čl.\n11) stanovujú, že v administratívnych konaniach, v ktorých prebieha povoľovanie činností, musí byť\nzainteresovanej verejnosti umožnené byť účastníkom konaní o povolení týchto činností a následne\nim musí byť umožnené aj právo podať žalobu na súd proti týmto rozhodnutiam...Aarhuský dohovor\na tiež Smernica o EIA viažu práva verejnosti na účasť\nv administratívnom\nalebo súdnom konaní na „povolenie činností/projektov“. Smernica o EIA, ktorá je implementovaná\ndo slovenského právneho poriadku, „povolenie“ definuje ako rozhodnutie príslušného orgánu alebo\norgánov, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať projekt (čl. 1 ods. 2 písm. c) Smernice EIA) a pojem\n„projekt“ definuje ako realizáciu stavieb alebo iných zariadení alebo plánov, iné zásahy do prírodného\nprostredia a krajiny, vrátane ťažby nerastných surovín (čl. 1 ods. 2 písm. a) Smernice EIA). Uvedené\ndefinície Súdny dvor Európskej únie (ďalej ako „SD EÚ“) vo svojej rozhodovacej činnosti konkretizuje\ntak, že napr. predĺženie existujúceho povolenia na prevádzku letiska nie je možné bez realizácie stavieb\nalebo zásahov meniacich fyzickú realitu dotknutej krajiny kvalifikovať ako „projekt“ v zmysle článku 1\nods. 2 Smernice EIA (rozhodnutie SD EÚ C-275/09, Brussels Hoofdstedelijk Gewest and others, bod\n24) alebo, že pokračovanie v prevádzke existujúcej skládky je „povolením“ v zmysle článku 1 ods. 2\nsmernice EIA len vtedy, ak toto rozhodnutie povoľuje zmenu alebo rozšírenie zariadenia alebo miesta\nprostredníctvom prác či zásahov meniacich ich fyzický stav, ktoré môžu mať podstatný nepriaznivý vplyv\nna životné prostredie (rozhodnutie SD EÚ C-121/11, Pro-Braine and Others, bod 31)...Zákon o EIA v § 3\npísm. j) povolenie definuje ako rozhodnutie povoľujúceho orgánu vydané v povoľovacom konaní, ktoré\noprávňuje navrhovateľa realizovať navrhovanú činnosť alebo zmenu povolenej navrhovanej činnosti.\nAko „činnosť“ definuje zákona o EIA, v zhode so Smernicou EIA, realizáciu stavieb, iných zariadení,\nrealizačný zámer alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do krajiny meniaci fyzické aspekty\nlokality vrátane ťažby nerastnej suroviny (§ 3 písm. f) zákona o EIA)...kasačný súd posúdil, akú povahu\nmá kolaudačné povolenie alebo povolenie na predčasné užívanie stavby (spoločné ustanovenia § 76 až\n84 stavebného zákona, ďalej spolu ako „kolaudačné povolenie/konanie“)...kolaudačné povolenie, ktorým\nsa povoľuje užívanie stavby na určený účel, bez ďalšieho nie je povolením, ktorým sa povoľuje realizácia\nprác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny. Naopak, rozhodnutie o umiestnení\nstavby ako aj stavebné povolenie, ktoré kolaudačnému konaniu predchádzajú, takýmito povoleniami sú,\nkeďže stanovujú podmienky pre realizáciu prác. Ak je súčasťou kolaudačného konania aj konanie o\nzmene stavby pred dokončením, teda konanie, ktoré oprávňuje k realizácii prác, v takom prípade je aj\nkolaudačné konanie potrebné považovať za povoľovacie konanie v zmysle zákona o EIA (v súlade s § 78\nods. 2 stavebného zákona)...podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA má dotknutá verejnosť postavenie účastníka\nv povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, kasačný súd je toho názoru, že ide len o\ntaké povoľovacie konania, ktoré spĺňajú definíciu „činnosti“ podľa Aarhuského dohovoru, Smernice EIA\nako aj zákona o EIA. Keďže kolaudačné konanie bez ďalšieho nie je konaním, ktorého výsledkom je\nvydanie povolenia na „činnosť“ - realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej\nkrajiny, zainteresovanej verejnosti bez ďalšieho podľa zákona o EIA nevzniká postavenie účastníka\nkolaudačného konania. Záver správneho súdu o postavení žalobcu (zainteresovanej verejnosti) ako\núčastníka kolaudačného konania podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA bez posúdenia ďalších skutočností\npreto vyhodnotil kasačný súd ako nesprávny...v zmysle § 140c ods. 8 stavebného zákona, podľa ktorého\nproti kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa zákona o EIA, má právo podať\nodvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia\ns obsahom rozhodnutia podľa zákona o EIA. Podaním odvolania podľa odseku 8 sa ten, kto ho podal,\nstáva účastníkom konania (§ 140c ods. 10 stavebného zákona)...žalobca v postavení zainteresovanej\nverejnosti síce nemusel mať postavenie účastníka kolaudačného konania, ale podaním odvolania mu\ntoto postavenie vzniklo a následne bol aj oprávnený podať správnu žalobu proti rozhodnutiu o odvolaní\nv pozícii zainteresovanej verejnosti (§ 42 a § 178 SSP).“\n42. Ďalej v predmetnom rozsudku správny súd uviedol: „Z obsahu administratívneho spisu\nmal súd preukázané, že pre stavby bolo mestom Nitra vydané stavebné povolenie č. UHADaCH-5484/2016-007-Ing.Dá zo dňa 04. 11. 2016, právoplatné dňa 30. 01. 2017 a stavebné povolenie\nč. UHA-DUaI-2317/2017-009-Ing.Dá zo dňa 14. 06. 2017 (právoplatné dňa 09. 10. 2017). Mesto Nitra\nvydalo prvostupňové rozhodnutie, v zmysle ktorého bolo povolené užívanie presne špecifikovaných\n\núčelových komunikácií, veľkej okružnej križovatky „D“ s konkrétnymi vetvami, komunikácie medzi\nkrižovatkou „D“ a strategickým parkom - parking, parkoviska\na komunikácie\npre osobné autá, chodníky a nástupištia pri VIP vjazde, poľné cesty a zjazdy pre SVP, podjazd pre\ncyklistov a chodcov, mosty na presne určených komunikáciách, oporné múry pri VIP vjazde, parkovisko\na komunikácie pre osobné autá v k. ú H., I., Mlynárce, Zbehy. Z celého obsahu je zrejmé, povolením\nsa nepovoľovala realizácia činnosti - žiadnych prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo\ndotknutej krajiny, ale povolilo sa len užívanie toho, čo už reálne existovalo. Súd je toho názoru, že v tomto\nkonkrétnom prípade nejde o povoľovacie konanie, ktoré by spĺňalo definíciu „činnosti“ podľa Aarhuského\ndohovoru, Smernice EIA ako aj zákona o EIA. Správny súd posúdil povahu povolenia na predčasné\nužívanie stavby, ktorým bolo povolené užívanie stavby na určený účel a dospel k záveru, že nejde o\npovolenie na realizáciu prác, činností. Súd posúdiac tieto skutočnosti dospel k záveru s odkazom na\n§ 24 ods. 2 zákona o EIA, že žalobcovi ako zainteresovanej verejnosti nevzniklo postavenie účastníka\nv povoľovacom konaní o vydanie povolenia na predčasné užívanie stavby podľa § 83 stavebného\nzákona, lebo v tomto konkrétnom prípade výsledkom povoľovacieho konania nebolo vydanie povolenia\nna „činnosť“ - realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny. Súd ďalej\nuvádza, že procesný postup žalovaného a správneho orgánu v 1. stupni bol zákonný, ak v povoľovacom\nkonaní s žalobcom ako zainteresovanou verejnosťou nekonali. Vyššie uvedený záver súdu však nič\nnemení na tom, že v zmysle § 140c ods. 8 stavebného zákona má právo podať odvolanie aj ten,\nkto nebol účastníkom kolaudačného ( a aj povoľovacieho) konania, ale len v rozsahu, v akom sa\nnamieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa zákona o EIA (§ 140c ods. 10 stavebného\nzákona). Čiže žalobca v postavení zainteresovanej verejnosti síce nemusel mať postavenie účastníka\nkolaudačného /povoľovacieho/ konania, ale podaním odvolania mu toto postavenie vzniklo a následne\nbol aj oprávnený podať správnu žalobu proti rozhodnutiu o odvolaní v pozícii zainteresovanej verejnosti\n(§ 42 a § 178 SSP). Po posúdení obsahu podanej žaloby a žalobných námietok uvedených v jej\nIII. časti je súd toho názoru, že žalobca podáva žalobu ako zainteresovaná verejnosť podľa § 178\nods. 3 SSP, čo možno vyvodiť i z jeho námietky (časť III.3 v žalobe) spočívajúcej v tom, že príprava\nani stavba strategického parku, ktorý z hľadiska vplyvov na životné prostredie nebol posudzovaný.\nŽalobná legitimácia zainteresovanej verejnosti sa týka verejného záujmu v oblasti životného prostredia\na bola legislatívne upravená vo veciach na základe požiadavky vyplývajúcej z rozsudku Súdneho dvora\nEurópskej únie vo veci prejudiciálnej otázky C- 240/09. Správny súd sa preto aj vyporiadal s žalobnými\nnámietkami žalobcu.“\n43. K námietkam žalobcu ďalej správny súd uviedol: „K námietke žalobcu, že Mesto Nitra nebol vecne\npríslušný vydať rozhodnutie vo veciach tohto stavebného konania správny súd uvádza, že ak by\nrozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, išlo by o takú vadu, na ktorú správny\nsúd prihliada ex offo a v takom prípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2\npísm. b) SSP). Takéto zistenie správneho súdu by bolo dôvodom na zrušenie žalobou napadnutého\nrozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. b) SSP. Pri zistení takejto vady správny súd už z dôvodu\nhospodárnosti a efektívnosti konania nezisťuje existenciu iných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia.\nS poukazom na uvedené súd prioritne preskúmal, či žalobou napadnuté rozhodnutia vydali správne\norgány, ktoré boli na to vecne príslušné. Vecná príslušnosť správneho orgánu je upravená v § 5 zákona\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a určuje, ktorý typ (kategória) správneho\norgánu koná a rozhoduje vo veci v prvom stupni. Správny poriadok nemá konkrétne ustanovenie o\nurčení vecnej príslušnosti, ale odkazuje iba na osobitné zákony upravujúce jednotlivé úseky štátnej\nsprávy. Týmto zákonom v predmetnej veci je zákon cestný zákon, ktorý určuje pôsobnosť štátnej\ncestnej správy tak, že pre stavby miestnych a účelových pozemných komunikácií určuje pôsobnosť\npríslušných obcí, a to v § 3a ods. 4 cestného zákona. Mesto Nitra vydalo prvostupňové rozhodnutie\nako špeciálny stavebný úrad podľa § 120 stavebného zákona v spojení s § 3a ods. 4 cestného zákona.\nŠpeciálny stavebný úrad je orgán štátnej správy povoľujúci špeciálne stavby, ako sú napr. i cestné stavby.\nPôsobnosť špeciálneho stavebného úradu je určená osobitnými právnymi predpismi, medzi ktoré patrí\ni cestný zákon. Pri cestných stavbách vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu orgány vykonávajúce\nštátnu správu podľa osobitných predpisov, t. j. „špeciálne stavebné úrady“. O odvolaní žalobcu voči\nprvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný v súlade s § 3 ods. 5 písm. c) cestného zákona v\nspojení s § 2 ods. 3 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z administratívneho spisu súd zistil, že na aké stavby\nsa vzťahovalo povolenie na predčasné užívanie stavby, ktoré vydalo Mesto Nitra ako vecne príslušný\nsprávny orgán. Pretože ide o špeciálne stavby v zmysle § 120 stavebného zákona, vykonávajú štátnu\nsprávu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov špeciálne stavebné úrady. V súlade s §\n\n3a ods. 4, 5 cestného zákona, preto rozhodoval o stavebnom povolení správne Mesto Nitra, ktoré\nvykonáva pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie\nako prenesený výkon štátnej správy. Z vyššie uvedeného vyplýva, že správne orgány v predmetnej\nveci rozhodli v rámci svojej právomoci a pôsobnosti a správny súd posúdil túto námietku žalobcu ako\nnedôvodnú.“\n44. „Žalobca ďalej namietal (časť III. 2 žaloby) nezákonnosť celého procesu vydávania kolaudačného\nrozhodnutia pre nesplnenie podmienok daných § 32 ods. 2 stavebného zákona, konkrétne pre absenciu\núzemného rozhodnutia. Súd vyhodnotil túto námietku za nedôvodnú vzhľadom na nižšie uvedené\ndôvody: Správny súd tu poukazuje na § 120 ods. 2 veta druhá stavebného zákona, v zmysle ktorého,\nak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len\nna základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje\ndodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým\nusporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce. Takéto\nzáväzné stanoviská miestne príslušných špeciálnych stavebných úradov (Obec Lužianky vydala súhlas\ndňa 30.03.2016, Obec Zbehy vydala súhlas dňa 24.02.2016 a dňa 30. 03. 2016; Obec Zbehy vydala\ndňa 29. 02. 2016 záväzné stanovisko a dňa 30. 03. 2016 vydala súhlas podľa § 120 ods. 2 stavebného\nzákona; viď odsek 15 odôvodnenia tohto rozsudku) bolo v priebehu stavebného konania predložené\na správny orgán prvého stupňa ako špeciálny stavebný úrad bol týmito stanoviskami viazaný a pri\nsvojom rozhodovaní z nich vychádzal. Podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona územné rozhodnutie sa\nnevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku,\nna ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové\nusporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva\nz územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. Z právneho rozboru § 32 ods. 2 stavebného\nzákona súdu vyplýva, že na umiestnenie strategického parku sa nevyžaduje územné rozhodnutie ak\n(splnenie podmienok) priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia nie je v rozpore\ns ich umiestnením a (kumulatívne) vyplýva z územného plánu obce alebo (alternatívne) z územného\nplánu zóny. Podporne odkazuje správny súd na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.\n5Sžk/26/2020 zo dňa 28. septembra 2022, týkajúci sa rovnakých účastníkov konania v obdobnej právnej\nveci. Územné rozhodnutie sa v zmysle § 32 ods. 2 stavebného zákona nevyžaduje na umiestnenie\nstrategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané\nosvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a\nfunkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce\nalebo z územného plánu zóny. Súd tu poukazuje na právny názor Najvyššieho správneho súdu SR\nvyjadrený už v rozsudku sp. zn. 10Sžk/20/2021 zo dňa 17.02.2023 (odseky 39,40) k totožnej žalobnej\nnámietke žalobcu. Prvou podmienkou, kedy sa nevyžaduje územné rozhodnutie je, že ide o umiestnenie\nstrategického parku, resp. o prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané\nosvedčenie o významnej investícii v zmysle zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich\nsa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o investíciách“).\nV predmetnej veci je nepochybné, že povoľovacie konanie riešené v rámci kolaudačného konania sa\ntýkalo užívania stavieb, ktorými boli cesty, mosty atď. ( presne uvedené v odseku 3 odôvodnenia tohto\nrozsudku). Účelom celej tejto investície je výstavba objektov, ktoré majú slúžiť pre výrobu automobilov\nspoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s. r. o., ktorá bude umiestnená pri existujúcom priemyselnom\nparku Nitra - Sever. Ide o výstavbu objektov na prípravu územia na realizáciu strategického parku.\nMinisterstvo hospodárstva SR vydalo osvedčenie č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015 a\nosvedčenie č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 pre stavbu „vybudovanie strategického\nparku“ a táto stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa zákona\no investíciách. Týmto bola jednoznačne splnená podmienka stanovená v § 32 ods. 2 stavebného\nzákona, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie strategického parku a na\nprípravu územia na realizáciu strategického parku. Druhou podmienkou, kedy sa nevyžaduje vydanie\núzemného rozhodnutia je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré\nnie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.\nV predmetnej veci umiestnenie výstavby nového závodu na výrobu automobilov nie je v rozpore s\nplatnou územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Nitra a vyplýva z územného plánu mesta, ktorý\nbol schválený všeobecne záväzným nariadením Mesta Nitra č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1 až 5.\nSám žalobca v podanej žalobe tvrdil, že v aktuálnom územnom pláne Mesta Nitra nie je vymedzená\nhranica strategického parku a nie je definované územie pre strategický park. V územnom pláne\nMesta Nitra sú uvedené čísla lokalít s funkčným využitím „priemyselný park“ a termín „strategický\n\npark“ sa v územnom pláne Mesta Nitra neuvádza, pretože termín „strategický park“ bol zavedený do\nstavebného zákona s účinnosťou od 17. 10. 2015 zákonom č. 254/2015 Z. z.. Z uvedených dôvodov\npotom termín „strategický park“ nie je zahrnutý v územnom pláne Mesta Nitra, nakoľko dodatok č.\n5 k VZN č. 3/2003 bol schválený mestským zastupiteľstvom Mesta Nitra dňa 11. 06. 2015, kedy\nešte uvedený termín nebol v našom právnom poriadku definovaný. Súd v tejto súvislosti poukazuje\nna rovnaké právne posúdenie predmetnej otázky aj v rozhodnutiach Najvyššieho správneho súdu SR\nvrátane rozsudku sp. zn. 1Sžk/48/2020 zo 16.02.2022 (odsek 50), ktorý prešiel aj testom ústavnosti v\nuznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 416/2022-21 zo 17.08.2022. Totožný právny\nzáver Najvyššieho správneho súdu SR i keď k iným stavbám je obsiahnutý aj v rozsudku sp. zn.\n10Sžk/40/2020 z 23.02.2022 (bod 49 odôvodnenia) a rozsudku sp. zn. 8Sžk/42/2020 z 24.11.2021\n(odsek 34 odôvodnenia). K oznámeniu zo dňa 25. novembra 2015, na ktoré poukazoval žalobca v\nžalobe, správny súd uviedol, že sa jedná o stanovisko Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho\nrozvoja SR, odboru štátnej stavebnej správy k výkladu § 32 ods. 2 stavebného zákona a je v ňom\nvýslovne uvedené „pre územie, ktoré je dostatočne zaregulované územným plánom obce alebo zóny\na ktoré je zároveň určené na umiestnenie strategického parku alebo na prípravu územia na realizáciu\nstrategického parku významnej investície sa nevyžaduje územné konanie“. Predmetné stanovisko nie je\nzáväzné pre súd a ani z neho nevyplýva, že by konkrétne územie určené na umiestnenie strategického\nparku alebo na prípravu realizácie strategického parku významnej investície vyžadovalo vykonanie\núzemného konania. V predmetnej veci správny súd poukázal na § 12 ods. 1 vyššie citovaného zákona,\nktorý stanovuje prípady, kedy sa spracúva pre časť obce územný plán zóny (okrem iného i v prípade,\nak schválený územný plán obce ustanovuje obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce)\na bol toho názoru, že o takýto prípad sa v predmetnej veci nejedná, nakoľko platný územný plán\nMesta Nitry neustanovuje pre priestorovo funkčný celok posudzovaný v tejto konkrétnej veci obstarať\na vypracovať územný plán zóny. Povinnosť obstarať a vypracovať územný plán zóny nevyplýva a ani\nnemôže vyplývať z oznámenia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odboru štátnej\nstavebnej správy zo dňa 25. novembra 2015. Taktiež správny súd považoval za dôležité poukázať na\nskutočnosť, že stavba s označením „vybudovanie strategického parku“, na ktorú bolo vydané osvedčenie\no významnej investícii, ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme, je umiestnená v nadväznosti na\nexistujúci priemyselný park Nitra - Sever, čo vyplýva z predloženého zámeru podľa zákona č. 24/2006\nZ. z. vypracovaného v auguste 2015 pre užívateľa a navrhovateľa, t. j. Slovenskú agentúru pre rozvoj\ninvestícií a obchodu. Námietku žalobcu ( bod III. 3 žaloby), že stavba strategického parku a ani žiadna\npríprava strategického parku nebola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie a ani\nzisťovacieho konania podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, súd vyhodnotil ako\nnedôvodnú z nasledovných dôvodov: Citovaný zákon nepozná pojem strategický park, preto nie je\nmožné viesť ani zisťovacie konanie v rámci tohto zákona, ktoré by sa týkalo strategického parku.\nPredmetný zákon upravuje zisťovacie konanie o posudzovaní strategických dokumentov a ich vplyvov\n(strategickým dokumentom sa rozumie návrh plánu alebo programu), resp. konanie o posudzovaní\nčinností, ale nie konanie o posudzovaní strategických parkov. Správny súd opakovane poukazuje na to,\nže napadnutým rozhodnutím bolo stavebníkovi vydané rozhodnutie o časovo obmedzenom predčasnom\nužívaní časti stavby aj pred odovzdaním všetkých dodávok do 15.10.2019, ktorá bola realizovaná na\nzáklade právoplatného stavebného povolenia.“\n45. „Otázka, či malo alebo nemalo prebehnúť zisťovacie konanie v rámci strategického parku je\npreto na účel preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v danom prípade (rozhodovanie o\nvydaní súhlasu na dočasné užívanie stavby) právne irelevantná. Predmetom tohto súdneho konania\nnemôže byť posudzovanie priebehu stavebného konania a vydanie stavebného povolenia. Súd\nmal z administratívneho spisu za preukázané, že stavebnému konaniu predchádzalo zisťovacie\nkonanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany\nprírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal dňa 8. októbra 2015 rozhodnutie č. OU- NROSZP3-2015/031851-017-F36, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“,\nktorú predložila Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu po ukončení zisťovacieho konania\nnebude posudzovať podľa § 29 zákona o EIA. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom\nkonaní rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o\nživotné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. decembra 2015. Následne dňa 1. júla\n2021 rozsudkom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 26S/3/2016 bola zamietnutá\nžaloba žalobcu, čo znamená, že rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní je stále právoplatné a záväzné\npre správne orgány konajúce v stavebnom konaní, ako i pre súdy. Správnemu súdu sú z vlastnej\nčinnosti známe viaceré rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR vydané v obdobných veciach, v\n\nktorých žalobca uplatňoval totožný žalobný bod, pričom zo strany kasačného súdu bol konštatovaný\nrovnaký právny záver, pr.: rozsudok sp. zn. 1Sžk/48/2020 zo 16.02.2022 (odseky 46,47), rozsudok\nsp. zn. 10Sžk/40/2020 z 23.02.2022 ( odsek 50), rozsudok sp. zn. 1Sžk/38/2020 z 24.09.2021 (odsek\n53). Námietky, ktoré sa týkali územného konania, stavebného konania či konania o posudzovaní\nvplyvov na životné prostredie, nemajú v kolaudačnom konaní, s prihliadnutím na predmet kolaudačného\nkonania, právnu relevanciu. Jedná sa o samostatné druhy konaní, ukončené vydaním administratívneho\nrozhodnutia, ktoré je spôsobilé samostatného súdneho prieskumu, a preto je prieskum skôr vydaných\nrozhodnutí, ktoré sú pre správny orgán záväzné, vylúčený s poukazom na § 27 ods. 1 SSP. Vzhľadom\nna vyššie uvedené závery a odkazy na závery z rozhodnutí NSS SR, ktoré sa plne vzťahujú aj na\nprejednávanú vec, súd je toho názoru, že námietky žalobcu sa rovnako netýkali zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia žalovaného a ani prvostupňového rozhodnutia v konaní o vydaní súhlasu na predčasné\nužívanie stavieb. Za nedôvodnú považoval i námietku uvedenú v časti III.5 podanej žaloby ohľadom\ndopravného napojenia, vyústenia dopravy na cestu I/64, napojenia na rýchlostnú komunikáciu R1A.\nŽalobné námietky žalobcu boli v tejto časti len všeobecné, z ktorých nebolo možné zistiť, akým\nspôsobom by riešenie dopravnej situácie malo mať negatívny vplyv na životné prostredie. Naviac,\nriešenie napojenia úseku cesty I/64 na rýchlostnú komunikáciu R1A nebolo predmetom stavebného\nkonania, ani žalobou napadnutého rozhodnutia. Dodatočne súd odkazuje na § 66 ods. 4 písm. d)\nstavebného zákona, v zmysle ktorého sa v záväzných podmienkach uskutočňovania stavby podľa\npotreby okrem iného určia i podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska\nkomplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie\na pod. K námietke žalobcu (bod III. 6 žaloby), že nemal možnosť sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a\ntým nebol dodržaný § 33 ods. 2 správneho poriadku súd uvádza, že dotknutá verejnosť má postavenie\núčastníka v povoľovacom konaní len k navrhovanej činnosť, ktorá je presne definovaná v § 3 písm. f)\nzákona o EIA ako „realizácia stavieb alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do krajiny meniaci\nfyzické aspekty lokality“. Kolaudačným konaním a povolením nie je realizácia stavieb, ktorá by menila\nfyzické aspekty lokality, a teda žalobca nemôže mať postavenie účastníka konania v kolaudačnom\nkonaní, pokiaľ ho odvodzuje od § 24 ods. 2 zákona o EIA. Odkazujúc už na skoršiu argumentáciu\n(odseky 89 až 91 odôvodnenia tohto rozsudku) súd uvádza, že v povoľovacom konaní nebol žalobca\núčastníkom konania, preto nebol dôvod zo strany správneho orgánu zasielať žalobcovi poklady na\nvyjadrenie. Správne orgány postupovali správne, neporušili podmienky dané § 33 ods. 2 správneho\nporiadku a preto súd aj túto námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd rovnako vyhodnotil aj\nžalobnú námietku týkajúcu sa porušenia Aarhuského dohovoru (časť III.7 žaloby) za nedôvodnú, keď\npo preštudovaní administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že zo strany\nsprávnych orgánov bol rešpektovaný zmysel a cieľ Aarhuského dohovoru. Žalovaný postupoval v konaní\nv úzkej súčinnosti s účastníkmi konania ako aj so žalobcom, ktorému dal možnosť realizovať svoje\npráva ako dotknutej verejnosti a uplatňovať svoje nároky, čo bolo naplnené samotným prejednaním\nodvolania žalobcu. Pri tejto námietke ide u žalobcu len\no všeobecné\nkonštatovanie nesúladu napadnutého rozhodnutia, resp. postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal s\núčelom Aarhuského dohovoru, bez konkrétneho tvrdenia jeho porušenia na základe vlastných úvah a\nzáverov, alebo iných skutočností, na základe ktorých by mal správny súd dospieť k inému záveru, než\nje uvedený v napadnutom rozhodnutí. Žalobca, ktorý podal všeobecnú správnu žalobcu v predmetnej\nveci ako zainteresovaná verejnosť a žiadal zrušiť rozhodnutie vydané v kolaudačnom konaní k cestnej\nstavbe, žiadnym spôsobom nevymedzil, v čom bol v dôsledku vydaného povolenia na predčasné\nužívanie časti stavby porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Všeobecná správna\nžaloba zainteresovanej verejnosti sa totiž týka ochrany porušeného verejného záujmu v oblasti životného\nprostredia. Nejde teda o porušenie individuálneho subjektívneho práva na úseku životného prostredia u\nkonkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby, prípadne i člena zainteresovanej verejnosti, ale o porušenie\npráva na zdravé životné prostredie ako celku. Takéto vymedzenie korešponduje s definíciou žaloby\nzainteresovanej verejnosti v § 61 písm. c) SSP ako procesného úkonu na uplatnenie práva na súdnu\nochranu vo veciach životného prostredia. Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu\nproti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol\nporušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Takéto tvrdenie v predmetnej žalobe proti\nrozhodnutiam vydaným v stavebnom konaní k cestným stavbám absentuje. Správny súd s prihliadnutím\nna podstatné žalobné body po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov\noboch stupňov a postupu predchádzajúceho ich vydaniu dospel k záveru, že správne orgány vydali\nsvoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom tieto i riadne\nzdôvodnili a dôsledne sa zaoberali i s námietkami, ktoré žalobca priebehu správneho konania predložil.\nPreskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v\n\nintenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom\npodľa § 190 SSP zamietol.“\n46. NSS SR v rozsudku sp. zn. 1Svk/15/2024 z 26.06.2025, ktorým bola zamietnutá kasačná\nsťažnosť žalobcu proti vyššie citovanému rozsudku správneho súdu, uviedol (bod 18. a nasl.):\n„Podobne ako Správny súd aj kasačný senát musí úvodom konštatovať, že vo svojej rozhodovacej\nčinnosti viackrát rozhodoval o kasačných sťažnostiach proti rozhodnutiam krajského súdu vydaným na\npodklade všeobecných správnych žalôb sťažovateľa, pričom sťažnostné body uplatnené sťažovateľom\nv posudzovanej kasačnej sťažnosti už boli aj predmetom rozhodovania zo strany kasačného súdu. Z\nuvedeného dôvodu preto kasačný senát rešpektujúc svoju judikatúru bude v zmysle § 464 ods. 1 SSP\nv určitom rozsahu odkazovať na svoje predchádzajúce rozhodnutia majúce povahu ustálenej praxe\nkasačného súdu. Otázka účastníctva zainteresovanej verejnosti v kolaudačnom konaní bola judikatórne\nriešená v rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/21/2021 z 30.11.2022\n(Zb. NSS č. 71/2024). Kasačný senát sa so závermi tohto rozsudku stotožňuje a poukazuje na ne...V\nzmysle citovaných ustanovení Aarhuského dohovoru, Smernice EIA, zákona o EIA a rozhodovacej\npraxe SD EÚ kasačný súd ustálil, že účasť verejnosti na rozhodovaní a jej prístup k súdu je potrebné\nspájať len s tými povoľovacími konaniami, ktorých výsledkom je povolenie na realizáciu prác či zásahov\nmeniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny (navrhovaná činnosť). Inak povedané, ak napr.\nstavba elektrárne podlieha posudzovaniu na základe zákona o EIA, povoľovacími procesmi, ktoré na\nňu nadväzujú, budú len tie konania, ktoré oprávňujú túto stavbu realizovať a nie iné konania, ktoré\nby mohli súvisieť s prevádzkou samotnej elektrárne, ktoré už ale nie sú fyzickou realizáciou stavby\na nezasahujú do stavby či krajiny. Použijúc takto zadefinované východiská kasačný súd posúdil, akú\npovahu má kolaudačné povolenie alebo povolenie na predčasné užívanie stavby (spoločné ustanovenia\n§ 76 až 84 stavebného zákona, ďalej spolu ako „kolaudačné povolenie/konanie“). Podľa kasačného súdu\nkolaudačné povolenie, ktorým sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, bez ďalšieho nie je povolením,\nktorým sa povoľuje realizácia prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny.\nNaopak, rozhodnutie o umiestnení stavby ako aj stavebné povolenie, ktoré kolaudačnému konaniu\npredchádzajú, takýmito povoleniami sú, keďže stanovujú podmienky pre realizáciu prác. Ak je súčasťou\nkolaudačného konania aj konanie o zmene stavby pred dokončením, teda konanie, ktoré oprávňuje k\nrealizácii prác, v takom prípade je aj kolaudačné konanie potrebné považovať za povoľovacie konanie\nv zmysle zákona o EIA (v súlade s § 78 ods. 2 stavebného zákona). Ak teda podľa § 24 ods. 2 zákona\no EIA má dotknutá verejnosť postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo\njej zmene, kasačný súd je toho názoru, že ide len o také povoľovacie konania, ktoré spĺňajú definíciu\n„činnosti“ podľa Aarhuského dohovoru, Smernice EIA ako aj zákona o EIA. Keďže kolaudačné konanie\nbez ďalšieho nie je konaním, ktorého výsledkom je vydanie povolenia na „činnosť“ - realizáciu prác či\nzásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny, zainteresovanej verejnosti bez ďalšieho\npodľa zákona o EIA nevzniká postavenie účastníka kolaudačného konania. Záver správneho súdu o\npostavení žalobcu (zainteresovanej verejnosti) ako účastníka kolaudačného konania podľa § 24 ods. 2\nzákona o EIA bez posúdenia ďalších skutočností preto vyhodnotil kasačný súd ako nesprávny.\nUvedený záver nič však nemení na tom, že v zmysle § 140c ods. 8 stavebného zákona, podľa\nktorého proti kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa zákona o EIA, má\nprávo podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta\nnesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa zákona o EIA. Podaním odvolania podľa odseku 8\nsa ten, kto ho podal, stáva účastníkom konania (§ 140c ods. 10 stavebného zákona). Z uvedeného\nvyplýva, že žalobca v postavení zainteresovanej verejnosti síce nemusel mať postavenie účastníka\nkolaudačného konania, ale podaním odvolania mu toto postavenie vzniklo a následne bol aj oprávnený\npodať správnu žalobu proti rozhodnutiu o odvolaní v pozícii zainteresovanej verejnosti (§ 42 a § 178\nSSP). Na podklade vyššie uvedených skutočností dospel kasačný senát k záveru, že sťažovateľovi\nako zainteresovanej verejnosti nesvedčalo postavenie účastníka kolaudačného konania, resp. konania\no povolení predčasného užívania stavby pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok stavby\npodľa § 83 stavebného zákona. Keďže Správny súd a žalovaný posúdili vec obdobne, nebola zistená\nopodstatnenosť tohto sťažnostného bodu. Otázka určenia stavebného úradu bola judikatórne riešená\nv rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/13/2022 z 21.11.2023, s\nktorého závermi dopadajúcimi aj na súdenú vec sa kasačný senát stotožňuje a odkazuje na ne: „27.\nOhľadom namietanej vecnej nepríslušnosti správneho orgánu prvého stupňa a zároveň žalovaného\nkasačný súd uvádza, že túto námietku sťažovateľa nepovažoval za dôvodnú. Podľa § 117 ods. 1\nStavebného zákona účinného v čase vydávania preskúmavaných rozhodnutí stavebným úradom je\nobec. Podľa § 117b Stavebného zákona ak ide o uskutočnenie stavby diaľnice a rýchlostnej cesty alebo\n\nuskutočnenie stavby, ktorá je významnou investíciou podľa osobitného predpisu, vykonáva pôsobnosť\nstavebného úradu vo veciach územného konania a stavebného konania obvodný úrad v sídle kraja.\nNásledne § 120 Stavebného zákona upravuje tzv. špeciálne stavebné úrady, ktoré okrem iných povoľujú\nstavbu aj pozemných komunikácií, ktorá je predmetom konania v prejednávanom prípade. Ustanovenie\n§ 117 a nasl. Stavebného zákona (aj ustanovenie § 117b) upravujú všeobecnú vecnú príslušnosť\núradov na rozhodovanie v stavebnom konaní, pričom ustanovenie § 117b Stavebného zákona je\npotrebné považovať za špeciálnu úpravu k všeobecnému ustanoveniu § 117 Stavebného zákona z\ndôvodu verejného významu takéhoto druhu stavieb. Naopak, ustanovenie § 120 Stavebného zákona\nje ustanovením špeciálnym ku všetkým predchádzajúcim ustanoveniam (§ 117 až § 119 Stavebného\nzákona), a to z dôvodu kauzálnej príslušnosti jednotlivých špeciálnych stavebných úradov rozhodujúcich\no stavbách v oblastiach špecializovanej štátnej správy. Táto kauzálna príslušnosť má teda prednosť\naj pred výnimkou ustanovenou v § 117b Stavebného zákona, a preto správne orgány rozhodujúce v\nprejednávanej veci postupovali správne, keď svoju príslušnosť odvodili z ustanovení cestného zákona.\nV súlade so záverom správneho súdu kasačný súd konštatuje, že ustanovenie § 3a ods. 4 cestného\nzákona taxatívne upravuje, že pre miestne komunikácie a účelové komunikácie vykonáva pôsobnosť\nšpeciálneho stavebného úradu obec. Z toho dôvodu správny súd správne ustálil, že príslušným konať\nv prvom stupni bolo mesto Nitra a o odvolaní potom rozhodoval žalovaný.“ Obdobne nakoniec posúdil\ndanú otázku Najvyšší správny súd Slovenskej republiky aj v rozsudku sp. zn. 1Svk/18/2022 z 28.4.2024.\nTo znamená, že mesto Nitra bolo oprávnené vydať kolaudačné rozhodnutie a o odvolaní žalobcu\nproti nemu bol oprávnený rozhodnúť žalovaný. Aj tento sťažnostný bod bol preto nedôvodný. Otázka\nporušenia § 32 ods. 2 stavebného konania bola už\nv judikatúre kasačného súdu riešená\nmnohokrát a to priamo vo vzťahu k sťažovateľovi\na v obdobných veciach. Kasačný\nsenát si preto „vyberá“ rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/16/2022\nz 28.3.2024, v zmysle ktorého: „19. Z právneho rozboru § 32 ods. 2 stavebného zákona podľa\nkasačného súdu vyplýva, že na umiestnenie strategického parku sa nevyžaduje územné rozhodnutie,\nak (splnenie podmienok) priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia nie je v rozpore\ns ich umiestnením a (kumulatívne) vyplýva z územného plánu obce alebo (alternatívne) z územného\nplánu zóny. Kasačný súd sa v súvislosti s touto námietkou v plnom rozsahu stotožňuje so závermi\nkrajského súdu a tiež v zmysle § 464 ods. 1 SSP odkazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 5Sžk/26/2020 zo dňa 28.9.2022, týkajúci sa vo svojej podstate rovnakých\núčastníkov konania v obdobnej právnej veci, v ktorom kasačný súd uviedol: „...Toto ustanovenie však\npodľa kasačného súdu nevyžaduje, aby pre umiestňovaný strategický park existovalo v územnom\npláne obce/zóny podrobne ustanovené priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia.\nZákonným predpokladom, ktorý z citovaného ustanovenia vyplýva, je len absencia rozporu umiestnenia\nstrategického parku s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je v\núzemnom pláne ustanovené. Sťažovateľovi sa nepodarilo preukázať, že umiestnenie strategického\nparku, v ktorom mali byť povoľované stavby postavené (opätovne súd zdôrazňuje, že sám sťažovateľ v\nžalobe tieto projekty nerozlišoval), bolo v rozpore s relevantnými časťami územného plánu. Sťažovateľ\npoukazoval na poznámku z textovej časti a legendu z grafického výkresu, ktoré podmieňujú priemyselnú\nvýrobu či priemyselný park (vo forme rezervovanej funkcie) riešením územnoplánovacej dokumentácie\nna úrovni zóny. Tieto state zvažoval a citoval v napadnutom rozsudku aj správny súd. Kasačný súd\nsa však v súlade s vyššie uvedeným domnieva, že pre aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného zákona sa\nnevyžaduje, aby územný plán priamo podrobne riešil umiestnenie strategického parku. Podstatné je, že\nz územného plánu nevyplýva také priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie dotknutého\núzemia, s ktorým by bol strategický (priemyselný) park v rozpore - napríklad rekreačná funkcia,\nbytová výstavba a pod. Preto sa dá povedať, že výslovná rámcová rezervácia územia na priemyselnú\nvýrobu (hoci podmienená ďalšou dokumentáciou) v územnom pláne Mesta Nitra v podstate prevyšuje\npožiadavky stavebného zákona na absenciu rozporu s územným plánom, ak pri nesplnení podmienky\nuvedenej v poznámke/legende nie je územie určené na iný účel. Kasačný súd tiež poznamenáva, že\njeho úlohou v tomto konaní nebolo preskúmať, či boli splnené všetky zákonné požiadavky na vydanie\npreskúmavaného rozhodnutia alebo samostatne vyhľadávať nesprávnosti napadnutého rozsudku, ale\nlen vyhodnotiť dôvodnosť sťažovateľom uplatnených a prípustných sťažnostných bodov.“ Pre úplnosť\nkasačný súd uvádza aj právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v\nrozsudku sp. zn. 10Sžk/20/2021 z 17.2.2023 „(39)... V zmysle § 32 ods. 2 stavebného zákona sa\núzemné rozhodnutie nevyžaduje nielen na umiestnenie strategického parku, ale ani na prípravu územia\nna realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii (podľa § 1\nods. 3, 8, 11 a 12 zákona č. 175/1999 Z. z.), ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie\núzemia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného\n\nplánu zóny. Prípravou územia sú podľa § 1 ods. 12 zákona č. 175/1999 Z. z. činnosti nevyhnutné na\nzabezpečenie realizácie strategického parku, vrátane výstavby alebo pokračovania výstavby súvisiacich\na doplnkových stavieb a zariadení a iných obdobných prípravných činností.“ V uvedenej právnej\nveci je teda zrejmé, že stavby, ktoré sa realizujú v rámci stavebného povolenia, sú umiestnené v\nsúlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou. Ohraničenie plochy strategického parku vyplýva\nz citovaného osvedčenia o významnej investícii a priestorového usporiadania strategického parku\nzo zastavovacieho plánu, ktorý bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný\nobjekt areálu. Na zdôraznenie správnosti vyslovených záverov kasačný súd poukazuje na uznesenia\nÚstavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 416/2022-21 z 17.8.2022 ako aj č.k. II. ÚS 201/2022-19\nz 10.5.2022 a č.k. I. ÚS 333/2022-14\nz 9.6.2022, v ktorých sa ústavný súd\nzaoberal ústavnou sťažnosťou (totožného) sťažovateľa, namietajúceho porušenie čl. 13 ods. 4 Ústavy\nSlovenskej republiky, základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a\nčl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, rozsudkami\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vydanými v podobných veciach. Rovnako ako aj v\nprejednávanom prípade, kasačný súd posudzoval zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov týkajúcich\nsa stavieb v rámci strategického parku a to na podklade sťažovateľom vznesených sťažnostných bodov,\nktoré sú obdobné s tými, ktoré sťažovateľ uplatnil aj v prejednávanej veci. Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky bol toho názoru, že Najvyšší správny súd Slovenskej republiky neporušil jeho práva, keď\npostupoval v medziach svojej právomoci a nedopustil sa takého výkladu a aplikácie príslušných\nprávnych predpisov, ktorými by poprel ich účel a význam.“ Pokiaľ sťažovateľ v tomto sťažnostnom bode\nnamietal to, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie v zmysle zákona o EIA,\nkasačný senát poukazuje na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1Sžk/41/2021 z 21.7.2023, podľa ktorého: „29. Kasačný súd mal z administratívneho\nspisu za preukázané, že stavebnému konaniu v tejto veci predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom\nOkresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných\nzložiek životného prostredia vydal dňa 8.10.2015 rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017F36, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ\n- Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu po ukončení zisťovacieho konania nebude\nposudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní\n(vedenom i na základe odvolania sťažovateľa) rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných\nprostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/ 045777 z 14.12.2015.\nNásledne dňa 1.7.2021 rozsudkom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 26S/3/2016\nbola zamietnutá žaloba sťažovateľa, čo znamená, že rozhodnutie vydané\nv\nzisťovacom konaní je stále právoplatné a záväzné pre správne orgány konajúce v stavebnom konaní,\nako i pre (správne) súdy. Z uvedeného je zrejmé, že stavený úrad a ani žalovaný nemohli len na\nzáklade začatého posudzovania navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ dôjsť k záveru\no sťažovateľom namietanej neaktuálnosti rozhodnutí vydaných v zisťovacom konaní a keďže boli\nviazaní týmito rozhodnutiami, neboli oprávnení stavebné konanie prerušiť z dôvodu začatia konania o\npredbežnej otázke podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku. Kasačný súd zároveň zdôrazňuje, že správne\nsúdy nemohli už v rámci správneho súdneho konania v tejto veci preskúmavať zákonnosť skôr vydaných\nrozhodnutí správnych orgánov vydaných v zisťovacom konaní, pretože tieto predstavovali samostatný\npredmet prieskumu, pričom predmetom prieskumu v tomto prípade bolo výlučne (vyššie označené)\nrozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím.“ Na základe uvedeného vyhodnotil\nkasačný senát aj tento sťažnostný bod ako nedôvodný. Pri posúdení sťažnostného bodu týkajúceho sa\nnapojenia cesty I/64 na rýchlostnú komunikáciu R1A kasačný senát poukazuje na rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžk/13/2021 z 27.7.2023, body 49 a 50, riešiaci identické\nnámietky toho istého sťažovateľa, podľa ktorého: „49. Podľa § 66 ods. 4 písm. d) stavebného zákona v\nzáväzných podmienkach uskutočňovania stavby sa podľa potreby ďalej určí podrobnejšie požiadavky na\nuskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia\ntechnického vybavenia, pozemné komunikácie, odvádzanie povrchových vôd, úpravy okolia stavby a\npodmienok ochrany zelene, prípadne jej premiestnenia. Aj v uvedenom prípade kasačný súd považuje\nnámietky sťažovateľa za nedôvodné, keď požiadavky uvedené v § 66 ods. 4 písm. d) stavebného\nzákona nie sú povinnými náležitosťami, ale stavebný úrad ich určuje podľa potreby. Vzhľadom na\nto, že v rámci posudzovania povolenia zmeny stavby pred jej dokončením nešlo o napojenie na\npozemnej komunikácie a predmetom tohto stavebného povolenia, ani projektovej dokumentácie nebolo\ndopravné riešenie, správny orgán prvého stupňa, rovnako ako žalovaný, nevzhliadli potrebu vo svojich\nrozhodnutiach určiť požiadavky napojenia stavby na pozemné komunikácie, čo vo svojich rozhodnutiach\n\ni zdôvodnili. Rovnako uvedenú námietku riadne odôvodnil aj správny súd.“ K uvedenému kasačný\nsenát dodáva, že predmetom posúdenia boli stavby špecifikované v stavebnom povolení. Každá stavba\npritom môže potenciálne zvýšiť intenzitu dopravy v danej oblasti. To však automaticky neznamená,\nže uvedené vedie nutne k rozporu s verejným záujmom podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona.\nNavyše v zmysle § 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich\nsa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov účinného v rozhodnej dobe, resp.\nde lege lata účinného § 3 ods. 2 písm. e) zákona č. 371/2021 Z. z. o významných investíciách, je\nkaždá investícia podľa daných normatívnych ustanovení investíciou vo verejnom záujme (porovnaj\naj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/16/2022 z 28.3.2024).\nPotreba dopravného riešenia aj vo vzťahu k rozhodnutiam, na ktoré odkazuje sťažovateľ, sa ale týka\ncelého areálu strategického parku a nevzťahuje sa priamo na v súdenej veci preskúmané rozhodnutie\nžalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Aj tento sťažnostný bod preto je podľa kasačného\nsenátu neopodstatnený...K sťažnostnému bodu, podľa ktorého sa sťažovateľ nemal možnosť vyjadriť sa\nk podkladu rozhodnutia a tým nebol dodržaný § 33 ods. 2 správneho poriadku, kasačný senát zhodne\nso Správnym súdom uvádza, že dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v povoľovacom konaní\nlen k navrhovanej činnosti, ktorá je presne definovaná v § 3 písm. f) zákona o EIA ako „realizácia\nstavieb alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do krajiny meniaci fyzické aspekty lokality“.\nKolaudačným konaním a povolením nie je realizácia stavieb, ktorá by menila fyzické aspekty lokality, a\nteda sťažovateľ nemal postavenie účastníka konania v kolaudačnom konaní, pokiaľ ho odvodzoval od\n§ 24 ods. 2 zákona o EIA. Keďže právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia patrí podľa § 33 ods. 2\nsprávneho poriadku len účastníkovi konania a zúčastnenej osobe, pričom sťažovateľovi takéto procesné\npostavenie nesvedčalo, nemohol byť v namietanom rozsahu dotknutý na svojich procesných právach.\nDôvodnosť tohto sťažnostného bodu preto kasačný súd nezistil. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti ako\ni v žalobe namietal nevysporiadanie sa s potrebou aplikácie Aarhurského dohovoru. Tento sťažnostný\nbod však sťažovateľ nijakým relevantným spôsobom nezdôvodnil, nekonkretizoval a ani nešpecifikoval,\nv čom spočíva. Všeobecná námietka, že čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru je potrebné vykladať v\nmateriálnej a nie formálnej rovine ako samostatný sťažnostný bod nemôže obstáť. Aarhuský dohovor\npredstavuje interpretačný princíp pre aplikáciu vnútroštátneho práva, pričom podľa názoru kasačného\nsenátu tento bol v napadnutom rozsudku zo strany Správneho súdu dodržaný. Na základe vyššie\nuvedeného kasačný senát dospel k záveru, že neboli naplnené sťažnostné dôvody spočívajúce porušení\npráva sťažovateľa na spravodlivý proces a v nesprávnom právnom posúdení veci podľa § 440 ods. 1\npísm. f) a g) SSP a preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.“\nS uvedenou argumentáciou sa s správny súd v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ňu\npoukazuje.\n47. Vzhľadom na uvedené súd rezultuje, že žalobca v žalobe neuviedol žiadne skutočnosti, ktorými\nby relevantne spochybnil vecnú správnosť a zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí v zmysle ním\nuplatnených žalobných dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. g) SSP. Správne\norgány nepochybili, ak v danej veci dospeli k záveru, že sú splnené podmienky na postup podľa §\n83 stavebného zákona, teda na vydanie povolenia na časovo obmedzené predčasné užívanie časti\nstavby pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok do 31.01.2020 vo vzťahu k stavbe „Príprava\nstrategického parku Nitra“, v rozsahu SO 128 Obratisko a odstavná plocha pre BUS pri križovatke „I“,\nSO 129 Parkovisko a komunikácie pre osobné autá I. fáza, časť P3, a stavby „Príprava strategického\nparku Nitra Fáza 2“, v rozsahu SO 130 Parkovisko a komunikácie pre nákladné autá, SO 131 Parkovisko\na komunikácie pre osobné autá II. fáza, časť P3.\n48. V kontexte uvedeného správny súd nezistil existenciu žalobcom uplatnených žalobných námietok\npodľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. g) SSP, teda existenciu vady nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí, nedostatky skutkového stavu,\nani iných podstatných vád, ktoré by odôvodňovali nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí a potrebu\nich zrušenia.\n49. Vzhľadom na uvedené správny súd žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP zamietol.\n50. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP (a contrario) v spojení\ns § 467\nods. 3 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania vrátane trov kasačného\nkonania, pretože nezistil dôvod, pre ktorý by bolo možné od žalobcu takúto náhradu spravodlivo\npožadovať.\n\n51. Vo vzťahu k ďalším účastníkom konania v rade 1/ až 4/ správny súd rozhodol podľa § 169 SSP v\nspojení s § 467 ods. 3 SSP a náhradu trov konania vrátane trov kasačného konania im nepriznal, keďže\nz obsahu súdneho spisu nezistil, že by im vznikli trovy v súvislosti s plnením súdom uloženej povinnosti.\n52. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442\nSSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty\nnemožno odpustiť.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.\nDôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred\nsprávnym súdom.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo\nho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe\npodľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:6e4b3156-b1e6-477a-addc-4da963fd8e08", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.416.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 416/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 416/2022 z 17. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-17", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.416.2022.1"}, {"guid": "ussr:c012917a-23b6-464f-926e-58f8d52aae31", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.333.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 333/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 333/2022 z 9. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-09", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.333.2022.1"}, {"guid": "ussr:6e76016d-9300-4935-94a1-209e6c39f20b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.201.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 201/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 201/2022 z 10. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-10", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.201.2022.1"}, {"guid": "ussr:23c17df5-4180-487e-8414-c482e799a29c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.418.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 418/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 418/2018 z 29. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.418.2018.1"}, {"guid": "7650f1f7-e6c6-40e3-9877-7bf108859061:f4a365e0-4c3d-490c-9670-a7d4a4112312", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:0723100758.1", "spisova_znacka": "1Svk/15/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/15/2024 z 26. 6. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-06-26", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:0723100758.1"}, {"guid": "c95b7160-a874-4aaf-a2d5-0b90bdb682ed:93517498-e5be-42fe-b304-63236985bde4", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:4017200449.1", "spisova_znacka": "1Svk/18/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/18/2022 z 28. 3. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-03-28", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:4017200449.1"}, {"guid": "2fe3e048-2f64-438d-bead-e52330480d78:579a3f5f-dc75-4350-9ba1-69869a01ef79", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:4018200147.1", "spisova_znacka": "1Svk/16/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/16/2022 z 28. 3. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-03-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:4018200147.1"}, {"guid": "33468206-871f-430a-a3eb-3671e95ffc6c:affc6909-43f5-4c3e-9a77-cda8594ef829", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:4018200035.1", "spisova_znacka": "3Svk/13/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Svk/13/2022 z 21. 11. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-11-21", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:4018200035.1"}, {"guid": "a07fb53c-cce7-4e1c-952a-03a03eb98bbf:f9cc5954-e210-47ea-9f0b-00d7b2005769", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:4018200758.1", "spisova_znacka": "3Svk/21/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Svk/21/2021 z 30. 11. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:4018200758.1"}], "citovane_v": []}