{"guid": "d718c2cc-645f-4e74-9c8f-16311bf5681b:632f5425-2b93-4d73-8990-32051eb7c645", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200399.3", "spisova_znacka": "NR-15S/25/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-15S/25/2022 z 28. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 28. januára 2026, sp. zn. NR-15S/25/2022, ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200399.3", "identifikacne_cislo": "4022200399", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Tóth", "sudca_id": 971, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-toth-971", "datum_vydania": "2026-01-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/632f5425-2b93-4d73-8990-32051eb7c645", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200399.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200399.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200399.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nNR-15S/25/2022\n4022200399\n28. 01. 2026\nJUDr. Lucia Tóth\nECLI:SK:SpSBA:2026:4022200399.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr.\nMilady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: BAUMANN Nitra s.r.o., so sídlom\nA. XXX, XXX XX A., B.: XX XXX XXX, právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom\nso sídlom C. XX, XXXXX D. D., B.: XX XXX XXX, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, so sídlom A. XX, XXX XX D. D., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n101903539/2022 zo dňa 06.07.2022, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a.\nII. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad E. (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej\nhodnoty, okrem iného za obdobie júl 2016. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane vydal\nrozhodnutie č. 100433559/2022 zo dňa 07.03.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa\n§ 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „Daňový poriadok“) určil žalobcovi za zdaňovacie\nobdobie júl 2016 rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške X.XXX,XX eura.\n2. Žalobca si v zdaňovacom období júl 2016 uplatnil právo na odpočítanie dane vo výške 1.460,80 eura\nz nákupu tovaru pohonných látok (ďalej len „PHL“) na základe výdavkových pokladničných dokladov\nvyhotovených elektronickou registračnou pokladnicou (ďalej len „ERP“) spoločnosťou DAJAX Group\ns.r.o., F. XXX/XX, XXX XX G., B. XX XXX XXX (ďalej len „DAJAX Group“). Správca dane zistil, že\nspoločnosť DAJAX Group nemala v roku 2016 zaregistrovanú žiadnu ERP, hoci údaje na predložených\ndokladoch indikovali, že predávajúci by mal používať 136 ERP, ku kontrole predložené doklady naviac\nobsahovali nezrovnalosti, na základe ktorých správca dane ustálil, že nemohli byť originálnymi výstupmi\nz fiškálnej tlačiarne, boli iba napodobeninami originálnych dokladov, ktoré neodrážali skutočnosť.\nSpoločnosť VAROS TRADE, s.r.o., H. I. XX, XXX XX D. D., B. XXX XXX XXX (ďalej len „VAROS TRADE“)\nuvedená na dokladoch ako servisná organizácia nemala spoločnosť DAJAX Group v databáze priamych\nodberateľov, DAJAX Group rovnako nikdy nežiadala príslušný colný úrad o vydanie povolenia na predaj\nminerálneho oleja, a teda neprevádzkovala čerpaciu stanicu. Na základe zistených skutočností správca\ndane dospel k záveru, že predložené pokladničné doklady neodrážajú skutočnosť, údaje na nich sú\nnepravdivé a žalobcovi z deklarovaného nadobudnutia PHL právo na odpočítanie dane nepriznal pre\n\nporušenie podmienok podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. o dani\nz pridanej hodnoty v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zák. o DPH“).\n3. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č.\n101903539/2022 zo dňa 06.07.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie\npotvrdil.\nII.\nSprávna žaloba\n4. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 23.09.2022 sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na\nďalšie konanie.\n5. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia videl žalobca v nedostatočnom zistení skutkového stavu. Ku\nkontrole bolo žalobcom podané: vysvetlenie k priebehom obchodov, daňové priznanie, doklady o úhrade,\nkontrolný výkaz, z čoho bolo potvrdené uskutočnenie deklarovaných obchodov. Tieto skutočnosti\nsprávca dane žiadnym spôsobom nevyhodnotil. Žalovaný síce podrobne popísal spôsob účtovania o\núdajoch z ERP, avšak neuviedol aké zistenia vyplynuli z kontrolného výkazu dodávateľa; správca dane\nnevyhodnotil skutočnosti vyplývajúce z kontrolných výkazov vo vzájomnej súvislosti a nezahrnul ich do\ndokazovania. Správca dane spochybnil dodanie na základe rozporov v dokladoch z ERP, zo záznamov\npredložených dodávateľom však vyplynulo, že k dodaniu došlo tak ako bolo deklarované.\n6. Žalobca riadne preukázal ako po formálnej tak aj materiálnej stránke naplnenie podmienok\nvyžadovaných pre odpočítanie dane, žalovaný na skutočnosti svedčiace v prospech žalobcu neprihliadal\na zistenia vyplývajúceho z vykonaného dokazovania použil v jeho neprospech, pričom v rozpore so\nzákladnými zásadami správy daní nevykonal všetky potrebné kroky na to, aby čo najúplnejšie zistil\nskutkový stav, následkom čoho nesprávne právne posúdil vec.\n7. Žalobca namietal, že pri prenose dôkazného bremena nestačí, aby správca dane pochybnosti\nlen konštatoval, ale tieto musí aj náležíte preukázať, v danom prípade sa tak nestalo. Správca\ndane nespochybnil existenciu tovarov, avšak nebolo potvrdené, že došlo k dodaniu deklarovaným\ndodávateľom. Žalobca zdôraznil, že záväzkovo právny vzťah existoval, dodávateľ bol identifikovaný,\nplnenie bolo preukázané, platba za tovar bola uhradená a uvedené obchody boli zaúčtované.\n8. Žalovaný dokazovaním zistil nezrovnalosti v pokladničných dokladoch, o ktorej skutočnosti nemohol\nmať žalobca v čase uskutočnenia zdaniteľných plnení vedomosť, a to aj napriek vynaloženiu náležitej\nobozretnosti pri obchodovaní a napriek prevereniu si obchodného partnera. Ani nepreukázanie\nposkytnutia fakturovaného plnenia práve dodávateľom uvedeným na faktúre nie je samo osebe\ndostatočným dôvodom na nepriznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z takejto faktúry\nodberateľovi. Právny názor žalovaného o tzv. osobnom charaktere plnenia pri dani z pridanej hodnoty,\npri ktorom za účelom úspešného uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty identifikácia\nosoby, ktorá uskutočnila zdaniteľný obchod v prospech iného platiteľa, musí bez ďalšieho zodpovedať\nskutočnému stavu, t. j. že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený práve osobou uvedenou na faktúre,\nje v priamom rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Zamietnuť nárok na odpočet dane z pridanej\nhodnoty v prejednávanej veci mohol správca dane len ak by preukázal, že subjekt mal alebo mohol\nvedieť, že s plneniami nie je niečo v poriadku. V danom prípade však bolo preukázané, že kontrolovaný\ndaňový subjekt nemohol nadobudnúť ani najmenšiu pochybnosť, lebo obchodný partner nebol vedený\nv zozname dlžníkov finančnej správy a tovar dodal v potrebnom množstve a kvalite.\n9. Žalovaný neskúmal moment vzniku daňovej povinnosti a naplnenie hmotnoprávnych podmienok na\nuznanie odpočítania dane v zmysle príslušných ustanovení zák. o DPH. Správca dane sa nezaoberal\nmomentom nadobudnutia predmetných plnení s poukazom na naplnenie podmienok vyžadovaných na\nodpočet dane, nevyhodnotil ani prevzatie ani platby za dodaný tovar. V napadnutom rozhodnutí žalovaný\ntiež neozrejmil príčinnú súvislosť medzi konaním žalobcu a porušením príslušných ustanovení zákona,\nani ktorý zo subjektov obchodného reťazca porušil princíp neutrality dane z pridanej hodnoty.\nIII.\n\nVyjadrenie žalovaného\n10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 30.03.2023 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom poukázal\nna odôvodnenie prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia, s tým, že mal za to, že skutkový stav\nbol zistený náležite a finančné orgány sa dostatočne vysporiadali s námietkami žalobcu a postupovali\nv súlade s relevantnou judikatúrou Súdneho dvora EU.\nIV.\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov\n11. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych\nsúdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného\nzriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú\nsvoju činnosť 1. júna 2023. V § 3 písm. b) zákona o správnych súdov je ďalej uvedené, že „ak § 4 ods.\n1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy\nvo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu\nv Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná\nprávna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, bola pridelená senátu 4S a je vedená pod sp. zn.:\nNR-15S/25/2022. Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok\n2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení predsedníčka senátu JUDr. Lucia\nTóth a členovia senátu Mgr. Milada Artnerová a JUDr. Martin Hraboš.\n12. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté\nrozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní,\na to v rozsahu žalobných bodov a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť ako nedôvodnú\na to postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení v znení účinnom\ndo 30.06.2023 (ďalej len „SSP“).\n13. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden\nz účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dni pred jeho\nvyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.01.2026 (§137 ods. 4 SSP).\n14. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.07.2023,\nkonania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.\njúna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n15. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv\nna správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných\npodaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie\nbol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,\nsprávnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n16. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zák. o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.\nDňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.\n17. Podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a písm. c) zák. o DPH:\n(1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo\nslužbe vznikla daňová povinnosť.\n(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na\ndodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,\nak je daň\na) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi\ndodané,\nc) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a.\n18. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zák. o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,\nak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n\n19. Správny súd vo vzťahu k preukázaniu splnenia podmienok pre odpočet dane za nákup PHL dospel\nk záveru, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav, ktorý aj správne vyhodnotil, a preto túto\nnámietku považoval za nedôvodnú. Naviac žalobca nijako nekonkretizoval aké ďalšie dôkazy by bolo\npotrebné vykonať, pre preukázanie ním uvádzaného nároku na odpočet DPH, žalobca v tejto súvislosti\nneuviedol ani neoznačil žiaden dôkazný prostriedok. Pokiaľ boli v žalobe uvádzané všeobecné tvrdenia\no potrebe brať na zreteľ „všetko“ čo vyšlo pri správe daní najavo, a to aj v prospech žalobcu ako\ndaňového subjektu, s týmto tvrdením sa síce správny súd stotožňuje, avšak pre jeho nekonkrétnosť\ns uvedením konkrétnych žalobcovi prospešných skutkových okolností danej veci, ktoré by bolo treba brať\nna zreteľ, nemohol k uvedenému vecne zaujať žiadne bližšie stanovisko. Žalobca v tejto súvislosti síce\npoukázal na ním podané daňové priznanie, kontrolné výkazy a vyjadrenie konateľa v priebehu daňového\nkonania (ako aj „ďalšie predložené doklady“), avšak tieto písomnosti sú len prvotnými formálnymi\ndokladmi, ktoré bol žalobca povinný predložiť správcovi dane, keď chcel uplatňovať právo na odpočítanie\ndane. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť\nsvoje tvrdenie preukázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za\nsplnenia zákonom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje\ndôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane (vo všeobecnosti) je následne verifikovať\nskutočnosti, ktoré daňový subjekt preukazuje relevantnými dôkazmi. Výsledok verifikácie však musí byť\ndostatočne podložený zisteniami správcu dane, čo v prejednávanej veci splnené bolo, keď tvrdenia\nžalobcu, či už v predloženom daňovom priznaní alebo kontrolných výkazoch, alebo vo vyjadreniach\nkonateľa žalobcu o priebehu dodania PHL, neboli vykonaným dokazovaním preukázané.\n20. Správca dane vykonal dokazovanie za účelom preverenia predložených dokladov o nákupe\nPHL vyhotovených ERP, ktorou mala disponovať spoločnosť DAJAX Group, ktorá však nemala na\nmiestne príslušnom daňovom úrade zaregistrovanú ERP, pričom na dokladoch bolo uvedené falošné\nDKP číslo - 16 miestne číslo, ktoré pozostávalo z prvého trojčíslia, ktoré znamenalo číslo daňového\núradu, ďalšie čísla predstavovali DIČ daňového subjektu (10 miestne číslo) a posledné trojčíslie bolo\nporadové číslo ERP. Na pokladničných dokladoch predložených daňovým subjektom bolo číslo J.\nXXXXXXXXXXXXXXXX, kde číslo XXXXXXXXXXXXX malo byť DIČ spoločnosti DAJAX Group, avšak\nuvedená spoločnosť mala DIČ XXXXXXXXXX a číslo 136 predstavuje, že uvedená spoločnosť by mala\nmať v roku 2016 zaregistrovaných, resp. používať 136 ERP.\n21. Dopytom na spoločnosť VAROS TRADE, s.r.o., ktorá bola servisnou organizáciou uvedenou na\npredmetných dokladoch bolo zistené, že doklady nie sú originálnymi výstupmi z fiškálnej pokladne,\nale jedná sa o napodobeniny, keďže číslo dokladu má zlý formát, čísla predstavujúce údaj o počte\nvykonaných uzávierok prevyšovalo počet možných denných uzávierok (maximálne 1 denná uzávierka za\ndeň, t. j. 365 príp. 366 denných uzávierok, nie napr. 2016, ako to vyplývalo z napodobneného dokladu),\njedinečné číslo dokladu v pomlčkách bolo štandardne štvormiestne a boli okolo neho medzery (na\nnapodobenom doklade bolo uvedené trojmiestne číslo splývajúce s pomlčkami), označenie rekapitulácie\ndaňových hladín bolo na napodobnenom doklade uvedené bez hranatých zátvoriek (na rozdiel od\noriginálneho zobrazenia), na originálnom doklade bol copyright v zátvorkách a nie v krúžku, pomlčky\nboli vyobrazené s medzerou okolo názvu a nie uvádzané spolu ako na napodobených dokladoch, čísla\ndokladov boli vzhľadom na čas vystavenia veľmi vysoké (napr. doklad č. 646 z času 09:07, prípadne\ndoklad č. 634 z času 10:59), keďže podľa skúseností servisnej organizácie sa na benzínových pumpách\npri 24 hodinovej prevádzke vystaví na jednej ERP cca 600 až 1000 dokladov.\n22. Z informačného systému správca dane taktiež zistil, že deklarovaný dodávateľ nikdy nežiadal\no vydanie povolenia na predaj minerálneho oleja, a teda spoločnosť DAJAX Group nikdy nemala\nzriadenú čerpaciu stanicu; pričom pri výkone daňovej kontroly DAJAX Group so správcom dane\nnekomunikovala, bola nekontaktná, posledné daňové priznanie na DPH podala za zdaňovacie obdobie\njúl 2017, od 30.04.2018 jej bola zrušená registrácia na DPH. U dodávateľa sa tak nepodarilo overiť\npriebeh zdaniteľného obchodu. Žalobcom predložené doklady nesplnili zákonné kritérium o dostatočnej\npreukázateľnosti oprávnenia na odpočítanie dane a objektívne bola spochybnená ich vierohodnosť.\nPokiaľ žalobca v podanej žalobe namietal, že zo záznamov predložených dodávateľom vyplynulo,\nže k dodaniu došlo tak ako bolo deklarované, nebolo správnemu súdu zrejmé, z akých dokladov\nresp. záznamov mal tento záver vyplývať, keďže žalobca toto svoje tvrdenie v podanej žalobe nijako\nnekonkretizoval a v priebehu daňovej kontroly dodávateľ so správcom dane nekomunikoval.\n\n23. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že si náležite preveril dodávateľa, správny súd poukazuje, že už\njednoduchým porovnaním čísla DKP (súčasťou ktorého je aj DIČ dodávateľa) mohlo byť žalobcovi\nzrejmé, že na doklade z ERP je uvádzané DPK, ktoré nezodpovedalo DIČ spoločnosti DAJAX\nGroup, a preto výlučne žalobcom tvrdené jednoduché overenie dodávateľa na portáli finančnej správy\nnemožno v žiadnom prípade považovať za dostačujúce. Overovanie si obchodných partnerov síce nie\nje povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k\nštátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný\npreukázať reálnosť deklarovaného obchodu.\n24. Vo vzťahu k námietke, že žalovaný neuviedol aké zistenia vyplynuli z kontrolného výkazu dodávateľa,\nsprávny súd poukazuje na obsah napadnutého rozhodnutia (s. 7 a nasl.), kde žalovaný podrobne objasnil\njednotlivé obsahové náležitosti kontrolného výkazu reagujúc tak na odvolaciu námietku žalobcu, že\nsprávca dane sa nevysporiadal s kontrolným výkazom daňového subjektu ani jeho obchodného partnera.\nŽalovaný poukázal, že dodávateľ v časti D.1 neuvádza jednotlivé vydané pokladničné doklady ERP,\nale tieto uvedie v úhrnnej sume a rovnako odberateľ uvádza doklad z ERP v časti B.3 kontrolného\nvýkazu v úhrnnej sume s prijatými dokladmi vyhotovenými ERP neobsahujúcimi všetky náležitosti\nfaktúry, a teda žalovaný mal za to, že správca dane sa materiálne vysporiadal s kontrolnými výkazmi,\nhoci konkrétne neuviedol výraz „kontrolný výkaz“. Správnemu súdu tak nebolo zrejmé, akým ďalším\nspôsobom sa mal žalovaný kontrolným výkazom „zaoberať“, keďže je zrejmé, že len uvedenie úhrnnej\nsumy všetkých prijatých/poskytnutých plnení za konkrétne zdaňovacie obdobie nie je preukázaním\ndodania resp. nadobudnutia PHL na základe predložených (neautentických) dokladov z ERP. Je tiež\npotrebné zdôrazniť, že kontrolný výkaz má deklaratórnu funkciu a prednosť má skutočný stav pred\nformálnym. Výsledky dokazovania spochybnili dodanie tovaru tak, ako deklarovali listinné doklady.\nŽalobcovi boli tieto pochybnosti známe, preto bolo na ňom, aby predložil také dôkazy, ktoré by spôsobom\nvylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukázali, že obchody prebehli tak, ako to deklaroval. Takéto\ndôkazy však žalobca nepredložil, ani neoznačil.\n25. Žalobca na výzvu správcu dane zo dňa 28.01.2021 na predloženie dôkazov v súvislosti s nákupom\nPHL reagoval vyjadrením, že PHL mu boli dovezené priamo do sídla spoločnosťou dodávateľom\nDAJAX Group, kde boli následne prečerpané. Následne bol žalobca dňa 01.03.2021 oboznámený\nso zisteniami správcu dane v priebehu daňovej kontroly týkajúcimi sa nezrovnalostí predložených\ndokladov z ERP ako aj vyjadrením servisnej spoločnosti VAROS TRADE s.r.o., s tým, že samotná\nskutočnosť, že žalobca disponoval pokladničnými dokladmi neznamená, že zdaniteľné plnenie sa reálne\nuskutočnilo deklarovanou spoločnosťou; žalobca mal možnosť v stanovenej lehote sa vyjadriť a predložiť\nlistinné dôkazy. Na uvedené žalobca reagoval žiadosťou o predĺženie lehoty na vyjadrenie, avšak\nani v predĺženej lehote vyjadrenie ani ďalšie listinné dôkazy nepredložil. Nemožno sa tak stotožniť\ns námietkou žalobcu, že by pochybnosti správcu dane vychádzali len z jednoduchého konštatovania.\nDôvodné pochybnosti správca dane nadobudol na základe vlastných skutkových zistení (žiadna ERP\nregistrovaná u deklarovaného dodávateľa, falošné číslo DKP na predložených pokladničných blokoch)\na z vyjadrenia servisnej spoločnosti, z ktorého vyplynulo, že medzi originálnymi výstupmi z ERP\na dokladmi predloženými žalobcom sú už vyššie popísané nezrovnalosti.\n26. Správny súd dáva do pozornosti aj rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky,\ntýkajúce sa rovnakých účastníkov konania a obdobných skutkových okolností, kedy bolo rovnako\nuplatňované právo na odpočet DPH za nákup PHL na základe neautentických dokladov vydaných\nz ERP, a to sp. zn. 4Sfk/11/2023 zo dňa 21.02.2024, sp. zn. 3Sfk/16/2022 zo dňa 27.03.2024, sp. zn.\n1Sfk/7/2023 zo dňa 31.07.2024, sp. zn. 3Sfk/84/2022 zo dňa 27.04.2024, na ktorých závery správny\nsúd podporne odkazuje.\n27. Pokiaľ žalobca namietal rozpor napadnutého rozhodnutia s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, túto\nnámietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V prejednávanej veci nebolo odpočítanie dane\nzamietnuté pre nezrovnalosti v dodávateľskom či subdodávateľskom reťazci alebo pre nedostatok\nľudských či materiálnych zdrojov, či pochybnosti o jeho ekonomickej opodstatnenosti, ani sa nejednalo\no nedodržanie vnútroštátnych predpisov v oblasti účtovníctva (vec Vikingo), keď predložené doklady\nz ERP boli neautentické; rovnako nemožno aplikovať závery plynúce z veci Mahagében a David, pretože\nsa jedná o skutkovo odlišný prípad, z dôvodu, že žalobcovi nebolo zamietnuté právo na odpočet dane\nz dôvodu, že by sa nebol ubezpečil, či jeho dodávateľ spĺňal podmienky zdaniteľnej osoby, disponoval\npredmetným tovarom, bol schopný ho dodať a splnil povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť daň\n\nz pridanej hodnoty, keďže vec Mahagében vychádza z predpokladu, vecné a formálne podmienky\nvzniku a výkonu práva na odpočet dane boli splnené a súčasne správca dane nezamietol odpočítanie\ndane z dôvodu vedomosti žalobcu o nezákonnosti či daňovom podvode na strane vystaviteľa faktúry.\nNemožno použiť ani rozsudok vo veci PPUH Stehcemp, ktorý skutkovo taktiež na tu prejednávanú vec\nneprilieha, keďže doklady z ERP nevystavil subjekt, ktorý je či bolo potrebné považovať za neexistujúci\n(podľa kritérií vnútroštátnej úpravy), ale samotný doklad z ERP nie je autentický. Rovnako žalobca\nv priebehu daňovej kontroly a ani v priebehu následného daňového konania neprodukoval tvrdenia\nalebo dôkazy v tom zmysle, že mu boli PHL v skutočnosti dodané iným dodávateľom, ako bol uvedený\nna predložených dokladoch z ERP, ani z dokazovania správcu dane existencia iného platiteľa dane,\nktorý by mal dodať predmetné PHL žalobcovi namiesto deklarovaného dodávateľa DAJAX Group\nnevyplynula, preto uvedený obsah produkovaných dôkazov a výsledky preverovania predkladaných\ndaňových dokladov bránia tomu, aby boli na prejednávanú vec aplikované právne závery vyplývajúce\nz judikatúry týkajúcej sa totožnosti skutočného dodávateľa a jeho statusu zdaniteľnej osoby (vec\nKemwater ProChemie).\n28. Na základe uvedených dôvodov správny súd žalobu zamietol.\n29. Záverom správny súd dáva do pozornosti, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaväzuje súdy odôvodniť svoje\nrozhodnutie, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná\npodrobná odpoveď, plnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom\nna konkrétny prípad (napríklad rozhodnutia vo veciach Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija v.\nŠpanielsko, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. 329/2010, III. ÚS 726/2016,\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo/150/2009). Rovnako sa správny súd\nbližšie nezaoberal žalobnými námietkami majúcimi povahu všeobecných vyjadrení bez ich spojitosti\ns konkrétnymi okolnosťami prejednávanej veci.\n30. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal\nprávo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu\npožadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.\n31. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho\nsúdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia /§\n439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 2 písm. a), § 145 ods. 2 písm. a) a § 493e SSP/.\nZmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nKasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\n\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:12010b69-f876-4352-bb36-cc79355bea3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.726.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 726/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 726/2016 z 25. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-25", "citacie_n": 334, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.726.2016.1"}, {"guid": "3f48a47d-1582-45fd-b6ce-0d6bdbf38c29:11858336-52af-49c4-b11b-f95b6c7b4ecd", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:4021200053.1", "spisova_znacka": "3Sfk/84/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/84/2022 z 27. 3. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-03-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:4021200053.1"}, {"guid": "2c1ebcc8-d473-40d0-939a-3bb48a1d7626:91505634-e795-4be9-8236-99d9f2059d73", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:4019200444.1", "spisova_znacka": "3Sfk/16/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/16/2022 z 27. 3. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-03-27", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:4019200444.1"}, {"guid": "32743de6-168d-45fa-95fa-4c66251de72b:5e99e700-38bc-4b03-86f7-3aa9265b0bf2", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:4021200054.1", "spisova_znacka": "4Sfk/11/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/11/2023 z 21. 2. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-02-21", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:4021200054.1"}], "citovane_v": []}