{"guid": "39f30357-49b4-477f-ba04-64f193207c60:4b55f666-d6c6-4ff6-ab93-95743fdfa5de", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200419.3", "spisova_znacka": "NR-21S/38/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-21S/38/2022 z 24. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 24. apríla 2026, sp. zn. NR-21S/38/2022, ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200419.3", "identifikacne_cislo": "4022200419", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ina Šingliarová", "sudca_id": 978, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ina-singliarova-978", "datum_vydania": "2026-04-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4b55f666-d6c6-4ff6-ab93-95743fdfa5de", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200419.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200419.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200419.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nNR-21S/38/2022\n4022200419\n24. 04. 2026\nJUDr. Ina Šingliarová\nECLI:SK:SpSBA:2026:4022200419.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov\nsenátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., LLM., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobcu:\nHYZA, a. s., Odbojárov 37, 955 92 Topoľčany, IČO: 31 562 540, právne zastúpený: Ernst & Young Law, s.\nr. o., advokátska kancelária, Žižkova 9, 811 02 Bratislava, IČO: 47 255 960, proti žalovanému: Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 971 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102134347/2022 zo dňa 02.08.2022, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania\n\nnepriznáva.\n\nodôvodnenie:\nI. Predmet správneho súdneho prieskumu\n1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „žalovaný“) č. 102134347/2022 zo dňa 02.08.2022 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie“), ktorým žalovaný na základe odvolania podaného HYZA, a. s. (ďalej len „daňový subjekt“\nalebo „žalobca“), podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra, pobočka\nNové Zámky (ďalej len „správca dane“), č. 100885497/2022 zo dňa 13.04.2022 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“).\nII. Priebeh administratívneho konania\n2. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určil daňovému\nsubjektu rozdiel v sume nadmerného odpočtu 38.998,16 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len\n„DPH“) za zdaňovacie obdobie november 2016; správca dane znížil nadmerný odpočet na DPH za dané\nzdaňovacie obdobie zo sumy 129.188,96 eur na sumu 90.190,80 eur.\n3. Správca dane vykonal u daňového subjektu kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobia júl až december\n2016, o výsledku ktorej bol vypracovaný protokol č. 102464628/2021 zo dňa 03.12.2021, ktorý bol\nžalobcovi doručený dňa 07.12.2021. Daňová kontrola bola z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií\n(ďalej len „MVI“) trikrát prerušená. Počas vyrubovacieho konania sa daňový subjekt vyjadril k protokolu\na bol na žiadosť daňového subjektu realizovaný výsluch svedka A. B.. Zápisnica o ústnom pojednávaní\nč. 100757994/2022 bola s daňovým subjektom spísaná dňa 06.04.2022.\n\n4. Daňová kontrola bola zameraná na dodanie tovaru a služieb podľa § 8 a 9 a dodanie tovarov a služieb\ns oslobodením od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o DPH“).\n5. Pokiaľ ide o dodanie pre maďarský daňový subjekt C. D., E. F. XX, XXXX A., G., vystavené\nfaktúry sú špecifikované na strane 4 až 6 prvostupňového rozhodnutia. Z medzinárodnej výmeny\ninformácií (MVI) vyplynulo, že maďarská finančná správa nepotvrdila zaúčtovanie, priznanie a zaplatenie\npredmetného tovaru subjektom C.. Neboli k dispozícii žiadne účtovné doklady tejto spoločnosti, ktoré\nby preukazovali obchodné transakcie, keďže subjekt je nekontaktný. Nebola známa osoba, ktorá tovar\nobjednala. Spoločnosť nemala v roku 2016 žiadneho zamestnanca, daňové priznanie k DPH za 2. a 3.\nštvrťrok 2016 podala s nulovými hodnotami a posledné podané daňové priznanie bolo za 3. štvrťrok\n2016. Sídlo spoločnosti bolo registrované u poskytovateľa sídiel. Z vyhlásení maďarských prepravcov\nvyplývalo, že prepravy boli objednané osobou H. D. v mene spoločnosti Gold-Food Europe; tá bola\npre správcu dane neznáma. Maďarská finančná správa uviedla, že C. v skutočnosti neuskutočnila\nžiadne intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, v skutočnosti tovar vlastnila spoločnosť Gold-Food\nEurope. Správca dane preveroval aj prepravu (s. 6 až 8 prvostupňového rozhodnutia) a skladové\npriestory (s. 8 a 9). H. D. neposkytol žiadne doklady. Správca dane uzavrel, že obchodnú transakciu\nriadila spoločnosť Gold-Food Europe, tá je nekontaktná a osoba H. D. je správcovi dane neznáma.\nTransakcia bola nepreukázaná, javila znaky podvodného konania. Z výsluchu A. B. (country manager\ndaňového subjektu) vyplynulo, že za spoločnosť Erdela ju oslovil I. H. (e-mailom, telefonicky, raz sa\nstretli v Budapešti), no v dôležitých veciach vystupoval viac H. D.. K dokladom predloženým daňovým\nsubjektom správca dane uviedol, že reprezentujú jednu obchodnú transakciu, ktorou sa deklaruje\ndodanie do Maďarska, čo však neznamená, že tovar bol dodaný pre spoločnosť Erdela. Dodanie by\nbolo potvrdené až priznaním a splnením daňovej povinnosti zo strany C.. Viaceré dokumenty neboli\npredložené v štátnom jazyku. Výpoveď svedka B. nepovažoval správca dane za nestrannú, lebo je\nzamestnancom daňového subjektu.\n6. Pokiaľ ide o dodanie pre chorvátsky daňový subjekt E. J. K., K. XX, XXXXX D., G., vystavené faktúry\nsú špecifikované na strane 13 a 14 prvostupňového rozhodnutia. Z MVI vyplynulo, že E. J. ukončila\nsvoju činnosť ku dňu 19.12.2019, chorvátska finančná správa nevedela preveriť nadobudnutie tovaru,\nneboli predložené žiadne doklady. Správca dane preveroval aj prepravu (s. 14 až 16 prvostupňového\nrozhodnutia; okrem spoločnosti City-Logistics Facility Management Kft. išlo o rovnaké subjekty ako\nv prípade spoločnosti C.) a skladové priestory (s. 16 prvostupňového rozhodnutia). Z dokladov vyplynulo,\nže tovar nebol doručený do Chorvátska, ale zložený na adrese D. XX, E., H., čo je sídlo spoločnosti\nSiomeat Kft., no na predloženom prepravnom doklade bol v časti „miesto vykladania tovaru“ uvedený\nchorvátsky E. J.. Z výsluchu A. B. vyplynulo, že SIOMEAT PODRAVINA bola vytvorená ako „dcérska\nspoločnosť“ Siomeat. Konateľom oboch spoločností bol K. L.. K. L. oslovil telefonicky daňový subjekt\nna spoluprácu (daňový subjekt v Siofoku mal už predtým dvoch odberateľov). Osobne sa stretli raz\nv Siofoku. Daňový subjekt dodával obom spoločnostiam do centrálneho skladu v Siofoku, následne\ndodávka pre SIOMEAT PODRAVINA bola dodaná zväčša iným automobilom priamo do Chorvátska.\nK dokumentom predloženým daňovým subjektom uviedol správca dane, že ide o doklady reprezentujúce\nvýlučne jednu obchodnú transakciu, ktorou sa deklaruje len dodanie tovaru na území Maďarska\npre daňový subjekt E. J., ale to neznamená, že tovar bol skutočne dodaný práve subjektu E. J..\nDodací list a faktúra neboli v štátnom jazyku. E. J. nepredložil správcovi dane doklady preukazujúce\nnadobudnutie tovaru od daňového subjektu. K výpovedi svedka B. uviedol, že nebol predložený\ndôkaz preukazujúci dodanie tovaru do Chorvátska na presnú adresu vykládky tovaru a nie je známe,\nči na mieste vykládky v Siofoku sa nachádzala osoba oprávnená prevziať tovar za spoločnosť E.\nJ.. Výpoveď svedka B. nepovažoval správca dane za nestrannú, lebo je zamestnancom daňového\nsubjektu.\n7. Správca dane aj s poukazom na zásadu poctivého obchodného styku dospel k záveru, že daňový\nsubjekt nepredložil žiadne relevantné a overiteľné dôkazy, ktoré by vyvrátili závery z protokolu,\nkeďže deklarovanými odberateľmi nebolo potvrdené uskutočnenie zdaniteľných plnení. Daňovému\nsubjektu nevzniklo právo uplatniť si oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH. Daňový\nsubjekt musí reálne dodania tovaru preukázať po formálnej (listinné) a aj materiálnej (hmotnej) stránke.\nDodanie tovaru musí byť preukázané overiteľnými listinnými dôkazmi aj obchodného partnera. Dôležitá\nje tá skutočnosť, že údaje v daňovom doklade odrážajú skutočnosť, a teda má byť vystavený na základe\n\nreálneho plnenia. Predložením dokladu daňový subjekt tvrdí, že k určitému plneniu došlo, avšak musí\nbyť schopný tieto skutočnosti preukázať. Predložením dokladov daňový subjekt deklaroval dodanie\ntovaru na území Maďarskej a Chorvátskej republiky, čo však neznamená, že predmetný tovar bol\nskutočne dodaný. Dodanie by sa potvrdilo až jeho priznaním a splnením si svojej daňovej povinnosti\nzahraničnými daňovými subjektami, ktorí však nepredložili doklady preukazujúce nadobudnutie tovaru\nod daňového subjektu. Daňový subjekt nepredložil žiaden dôkaz, že by sa sám osobne presvedčil,\nči tovar, ktorý bol predmetom transakcie odberateľa, v skutočnosti aj prijal a kde bolo miesto vykládky.\nPoskytoval výlučne listinné doklady, ktorých pravdivosť bola spochybniteľná. Z tohto dôvodu správca\ndane vyhodnotil deklarované dodanie tovaru za dodanie tovaru v tuzemsku a konštatoval, že daňový\nsubjekt fakturoval dodanie tovaru v cene bez dane neoprávnene. Dôkazy vyhodnotil správca dane tak,\nže nepreukazovali dodanie tovarov tak, ako bolo deklarované.\n8. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil so skutkovým a právnym hodnotením správcu\ndane. Zdôraznil, že ak daňový subjekt nepreukáže splnenie podmienok oslobodenia od dane podľa\n§ 43 zákona o DPH, považuje sa predmetné dodanie tovaru ako dodanie tovaru v tuzemsku. Keďže\nišlo o dodanie tovaru, bolo nevyhnutné, aby právo nakladať s tovarom ako vlastník skutočne prešlo\nna označeného nadobúdateľa tovaru identifikovaného pre daň v členskom štáte miesta dodania a bol\npovinný nadobudnutie tovaru v tomto členskom štáte priznať. Argumentoval tiež tým, že uplatneniu práva\nna oslobodenie dodávok tovaru od dane predchádza bezpodmienečné splnenie zákonných podmienok\nhmotnoprávnej povahy, ktorých nesplnenie nemožno odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby\na ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Splnenie podmienok pre oslobodenie preukázané nebolo, nebolo\npreukázané, že tovar bol skutočne prepravený z tuzemska do miesta určenia v inom členskom štáte\npre označeného nadobúdateľa tak, ako to tvrdil daňový subjekt. Bolo vecou opatrnosti a obozretnosti\ndaňového subjektu, aby si v záujme minimalizácie obchodného rizika riadne preveril osoby, s ktorými\nuskutočňoval svoju činnosť.\nIII. Správna žaloba\n9. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 30.09.2022 domáhal preskúmania zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a ich zrušenia ako nezákonné z\ndôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok\nv znení neskorších prepisov (ďalej len „SSP“), t. j. i) rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádzalo z\nnesprávneho právneho posúdenia veci ii) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok\ndôvodov, iii) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo\nopatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, iv) došlo k podstatnému\nporušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie\nnezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.\n10. Žalobca tvrdil, že došlo k nesprávnej interpretácii a aplikácii zákona o DPH a judikatúry Súdneho\ndvora Európskej únie. Uviedol, že žalobca nemôže byť nútený zaplatiť DPH, pokiaľ sú splnené dve\npodmienky, a to 1.) konanie dodávateľa v dobrej viere, keď dodávateľ predložil dôkazy, ktoré na prvý\npohľad odôvodňovali jeho právo na oslobodenie a súčasne, 2.) nedôjde k preukázaniu účasti uvedeného\ndodávateľa na takomto podvode za predpokladu, že dodávateľ prijal všetky rozumné opatrenia.\nŽalobca predložil všetky doklady a dôkazy, ktoré legislatíva vyžaduje. Podľa žalobcu daňové orgány\nv napadnutých rozhodnutiach potvrdili, že nebolo preukázané, že by sa žalobca podieľal na podvode\nodberateľov. Žalobca v čase dodávky nemal dôvod sa domnievať, že by si títo odberatelia neplnili\nsvoje daňové povinnosti. Pri veľkosti obratov žalobcu je nemožné, aby žalobca bol osobne prítomný\npri každej jednej vykládke tovaru a vyhotovovať si z nej ďalšie dôkazy. Tvrdil, že postupoval aj v súlade\nso svojimi internými predpismi s tým, že nielenže nekonal nedbanlivostne, ale naopak, konal so zvýšenou\npodnikateľskou opatrnosťou. Nekontaktnosť odberateľov nemôže ísť na ťarchu žalobcu.\n11. K otázke hodnotenia dôkazov a zásade proporcionality uviedol, že žalobca si splnil svoju\npovinnosť predkladať všetky dôkazy a prispieť k objasneniu skutkového stavu. Nad tento rámec\nzaobstaral aj čestné vyhlásenia zástupcov odberateľov v Maďarsku. Správca dane však porušil princíp\nproporcionality a zásadu materiálnej pravdy. Odkazujú na informácie získané v rámci MVI ako na kľúčový\ndôkaz. V rozhodnutiach však absentuje vysvetlenie a opis úkonov či postupu, na základe ktorého\nsprávca dane dospel k záveru uvedenému v rozhodnutí. Žalobca nebol oboznámený s priebehom MVI,\nna čo poukazoval už v rámci odvolania. Ak žalovaný konštatuje, že čestné vyhlásenie je jednostranný\n\núkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz, tak týmto postupom došlo k porušeniu princípu materiálnej pravdy.\nČestné vyhlásenia obsahovali úradne overený podpis osôb a deklarovali prevzatie tovaru do Maďarska.\nTieto osoby mohli byť vypočuté v rámci medzinárodnej spolupráce daňových orgánov. Orgány sa\nnevyjadrili, aký charakter dôkazov by stačil na akceptáciu oslobodenia dodávky tovaru od DPH.\n12. Záverom žaloby žalobca argumentoval aj zásadou neutrality tvrdiac, že ak by došlo k dorubeniu\ndane v Slovenskej republike, hrozilo by, že predmetné dodania budú daňou zaťažované dvakrát,\nkeďže právo na zdanenie má Maďarsko ako členský štát nadobudnutia tovaru. Dodatočne dorubenú\nDPH by žalobcovi nikto neuhradil, keďže DPH má byť vybraná v Maďarsku.\nIV. Vyjadrenie žalovaného\n13. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 23.02.2023 (ďalej len „vyjadrenie“), kde\nnavrhol žalobu zamietnuť. Argumentoval tým, že od dane je oslobodené dodanie tovaru, ktorý je\nodoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu, ak nadobúdateľ je osobou\nidentifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Platiteľovou povinnosťou je preukázať, že podmienky\npre oslobodenie boli splnené. To sa deje podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH kópiou faktúry, resp. inými\ndokladmi tam uvedenými. Zákon však nestojí len na formálnom preukazovaní splnenia zákonných\npodmienok, ale musí byť preukázané, že k formálne deklarovanému zdaniteľnému plneniu skutočne\ndošlo vo všetkých znakoch, a to v objekte, čase i subjekte. Keďže ide o dodanie tovaru, je nevyhnutné,\naby právo nakladať s tovarom ako vlastník skutočne prešlo na nadobúdateľa tovaru. V tomto prípade\nsplnenie podmienok pre oslobodenie preukázané nebolo, nebolo preukázané, že tovar bol skutočne\nprepravený z tuzemska do miesta určenia v inom členskom štáte pre označeného nadobúdateľa.\nOznačený odberateľ nadobudnutie nepreukázal. Pravdivosť údajov na faktúre tak nebola preukázaná.\nSkutočnosť, že faktúry boli uhradené, správca dane nespochybňoval. Žalovaný osobitne poukázal\nna MVI, ako aj na to, že realizáciu obchodných transakcií deklaroval iba jeden obchodný partner a tým bol\nžalobca. Následne skonštatoval, že počas daňovej kontroly nepreukazoval účasť žalobcu na daňovom\npodvode a tvrdil, že daňová neutralita nebola narušená, keď spoločnosť C. nebola kontaktná, daňový\nsubjekt postupoval podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, ale na strane odberateľa nedošlo k nadobudnutiu\ntovaru. Žalobca bol o výsledkoch MVI informovaný trikrát.\n14. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 04.04.2023 (ďalej len „replika“), v ktorom\nzotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii. Venoval sa aj odkazom na judikatúru, podľa ktorej\npri preukázaní hmotnoprávnych predpokladov na odpočet možno neuznať odpočet len pri daňovom\npodvode alebo v prípade zneužitia práva.\n15. Žalovaný sa ďalej nevyjadril.\nV. Relevantná právna úprava\n16. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania\ntovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo\nprechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň\nskorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby\nna základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri\ndodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.\n17. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo\nprepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na\nich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.\n18. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia\nod dane podľa odsekov 1 až 4\na) kópiou faktúry,\nb) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým\npodnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou\nním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo\n\nodberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,\nprevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,\nc) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná\ndodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať\n1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,\nprevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,\n2. množstvo a druh tovaru,\n3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,\nalebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,\n4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis,\n5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a\nd) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,\ndokladom o platbe za prepravu tovaru.\n19. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný\nplatiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.\n20. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n21. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n22. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\nVI. Verejné vyhlásenie rozsudku\n23. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal\nsvoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje\ninak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých\nveciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave,\nKrajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec,\npôvodne vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 21S/38/2022, bola na základe uvedenej zmeny\nprávnej úpravy a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku\nč. 3 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu v Bratislave\na je vedená pod sp. zn. NR-21S/38/2022.\n24. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP).\npreskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu\nžalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario)\na dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n25. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom podľa § 107 ods. 2\nSSP, keďže žalobca ani žalovaný netrvali na nariadení pojednávania. Termín verejného vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom\nsídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.04.2026 (§ 137 ods. 4 SSP).\nVII. Právne posúdenie veci správnym súdom\n26. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom orgány finančnej\n\nsprávy určili žalobcovi rozdiel dane v sume na DPH za zdaňovacie obdobie november 2016. Úlohou\nsprávneho súdu tak bolo na podklade žalobných námietok vyhodnotiť, či orgány finančnej správy\npostupovali v súlade so zákonom o DPH, ustálenou súdnou praxou a či ich závery, týkajúce sa určenia\ndane, majú oporu v administratívnom spise.\nVII.A Všeobecné východiská intrakomunitárnych obchodov\n27. Správny súd v súvislosti s nárokom na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska\ndo iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH zdôrazňuje, že zmyslom úpravy zdaňovania\nintrakomunitárnych obchodov je zabezpečiť, aby dodávky tovaru v rámci územia Európskej únie\npodliehali DPH len v štáte určenia (spotreby). Súdny dvor Európskej únie v tejto súvislosti považuje\nprincíp neutrality za hlavný princíp spoločného systému dane z pridanej hodnoty, z ktorého vyplýva\ni právo na odpočet daňového zaťaženia na predchádzajúcom produkčnom stupni (napr. rozsudok\nSúdneho dvora Európskej únie vo veciach Axel Kittel proti Belgickému štátu a Belgický štát proti Recolta\nRecycling SPRL zo dňa 06.07.2006, C- 439/04 a C-440/04).\n28. Zároveň aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom skoršom rozhodnutí sp. zn. 8Sžf/7/2015 zo\ndňa 26. 01.2017 uviedol: ,,aby išlo v danom prípade o intrakomunitárny obchod, ktorý je oslobodený od\ndane, musia byť splnené zákonné podmienky, a to jednak, že tovar bol prepravený do iného členského\nštátu, a že tovar bol dodaný osobe identifikovanej pre daň. Pojem ‚osoba identifikovaná pre daň v inom\nčlenskom štáte‘ treba vykladať tak, aby bol naplnený účel Európskej úpravy, t. j. prenos daňových príjmov\ndo štátu spotreby, osobou povinnou odviesť daň za intrakomunitárnu dodávku, bude len tá osoba, ktorá\nje platiteľom DPH. Nestačí, že táto osoba je formálne registrovaná, ale musí mať aj reálnu možnosť\nodviesť daň. Je na dodávateľovi, v danom prípade žalobcovi, aby sa uistil, že dodávka bola vnútri\nspoločenstva zdanená (inak by to mohlo viesť k daňovému úniku), čo vyplýva aj z rozhodnutia súdneho\ndvora EÚ-C-409/04. Cieľom je zamedziť dvojité zdanenie, a preto sa zaviedlo zdaňovanie nadobudnutia\ntovaru v členskom štáte miesta konečnej spotreby“ (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/51/2019 zo dňa 16.12.2021).\n29. Právna úprava daňového konania a oslobodenia od DPH je založená na princípe, podľa ktorého\ndôkazné bremeno o splnení podmienok pre oslobodenie od DPH znáša daňový subjekt, ktorý\noslobodenie uplatňuje. Vo vzťahu k režimu DPH priamo zákon predpisuje ako je potrebné preukazovať\nsplnenie podmienok daňových nárokov platiteľa dane. V prípade oslobodenia od dane pri dodaní tovaru\nz tuzemska do iného členského štátu sú tieto dôkazy presne identifikované v § 43 ods. 5 zákona o DPH.\nIch predložením teda platiteľ dane unesie dôkazné bremeno, týkajúce sa tvrdenia o reálnom uskutočnení\ndodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu, pokiaľ obsahujú náležitosti vyžadované osobitnými\npredpismi. Základným predpokladom pre oslobodenie dodávateľa od dane je však reálne uskutočnenie\ndodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Ak k reálnemu premiestneniu tovaru do iného\nčlenského štátu nedošlo, nemožno oslobodenie od dane priznať, a to i v prípade splnenia podmienok\nuvedených v § 43 zákona o DPH (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5Sžfk/51/2019 zo dňa 16.12.2021).\n30. V súvislosti s dôkazným bremenom správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010, v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 78/2011 zo dňa 23.02.2011, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že\ndôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane\ndôkazného subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených\npodmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej\nhodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje za\nzákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu\nskutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom „leží“ dôkazné\nbremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty\nuznaný ako oprávnený. Uvedené závery sú plne aplikovateľné aj na dôkazné bremeno (§ 24 daňového\nporiadku) pri oslobodení od dane podľa § 43 zákona o DPH.\nVII.B Aplikácia na prípad žalobcu\n\n31. Žalobca v námietke ohľadne nesprávnej interpretácie a aplikácie zákona o DPH a judikatúry\nSúdneho dvora Európskej únie uviedol, že správcovi dane predložil všetky doklady a dôkazy, ktoré\nplatná legislatíva vyžadovala na oslobodenie od DPH, pričom žalobca konal v dobrej viere, že tovary boli\nriadne prevzaté odberateľmi. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Ako\nto uviedol správny súd aj vyššie, zákon o DPH síce stanovuje, aké formálne doklady je daňový subjekt\npovinný predložiť, ale toto nepostačuje. Základným predpokladom pre oslobodenie od dane je reálne\nuskutočnenie dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Ak k reálnemu premiestneniu tovaru\ndo iného členského štátu nedošlo, nemožno oslobodenie od dane priznať, a to i v prípade splnenia\nformálnych podmienok uvedených v § 43 zákona o DPH.\n32. Vychádzajúc z administratívneho spisu správny súd uvádza, že správca dane spochybnil práve\nreálne uskutočnenie dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Ako totižto vyplynulo z MVI, zo\nstrany zahraničných správcov dane nebolo preukázané, že deklarovaní odberatelia prevzali fakturovaný\ntovar, a teda nedošlo k potvrdeniu reálneho uskutočnenia dodania tovaru z tuzemska do iného členského\nštátu. Správca dane má v prípade, ak má pochybnosti ohľadom reálneho dodania tovaru do iného\nčlenského štátu oprávnenie požiadať prostredníctvom MVI o informácie, ktoré v konečnom dôsledku\nmôžu spochybniť formálne predložené doklady, čo bol aj predmetný prípad.\n33. Podľa názoru správneho súdu tak orgány finančnej správy postupovali v súlade so zákonom o\nDPH a ustálenou súdnou praxou, ak prostredníctvom MVI dopytovali zahraničných správcov dane\nna účely preverenia skutočného dodania tovaru odberateľom. Ako súčasne vyplýva z napadnutých\nrozhodnutí, tak k (i) spoločnosti C. so sídlom v Maďarsku maďarský správca dane ozrejmil, že táto\nspoločnosť v skutočnosti neuskutočnila žiadne intrakomunitárne nadobudnutie tovaru a nepotvrdila\nzaúčtovanie, priznanie a zaplatenie predmetného tovaru, (ii) k spoločnosti E. J. so sídlom v\nChorvátsku chorvátsky správca dane nevedel preveriť nadobudnutie tovaru touto spoločnosťou z dôvodu\nukončenia konkurzného konania (08.01.2019) a výmazu spoločnosti (19.12.2019). Preprava tovaru\nv kontrolovanom zdaňovacom období mala byť vykonaná spoločnosťami FORRAI TRANS, T&D\nTrans, City-Logistics Facility Management, Feddy Tefu, Omikron Logisztik. K preprave vo vzťahu\nk týmto spoločnostiam vykonal správca dane rozsiahle šetrenie, z ktorého vyplynulo, že nedošlo\nk priamej transakcii a fakturácii medzi nimi a žalobcom, resp. nemali priamy kontakt so žalobcom.\nPredložené CMR 2957004 deklarovalo jednu obchodnú transakciu so spoločnosťou M. N., avšak z MVI\nvyplynulo, že tu nebol žiadny priamy kontakt medzi M. N. a žalobcom (ako ani so spoločnosťou C.)\na ani E. J.. Zo strany spoločnosti E. J. neboli správcovi dane predložené žiadne účtovné doklady\npreukazujúce deklarované obchodné transakcie. Žalobca predložil na preukázanie deklarovaného\nobchodu kúpnu zmluvu, objednávku a faktúru (výlučne listinné formálne doklady) reprezentujúce výlučne\njednu obchodnú transakciu. Ide o doklady predložené výlučne kontrolovaným daňovým subjektom\n(žalobcom), pričom tieto neboli verifikované deklarovaným odberateľom (E. J.). Správcovi dane neboli\nzaslané žiadne prepravné doklady, ktoré by preukázali deklarované prepravy tovaru. Správny súd\nzastáva názor, že žalobca závery a spochybnenia správcu dane relevantne nevyvrátil – a to ani v rámci\npodanej žaloby, ktorej žalobné body rozoberajú primárne účasť žalobcu na daňovom podvode (hoci\nto žalovaný netvrdil) a nesmerujú k spochybneniu (ne)splnenia podmienok pre oslobodenie podľa §\n43 zákona o DPH. Navyše súd uvádza, že žalobné body sú uplatnené všeobecne a nekonkrétnym\nspôsobom.\n34. Podľa názoru správneho súdu mal žalobca produkovať také dôkazy (okrem výlučne formálnych),\nktorými by preukázal reálne uskutočnenie dodania tovaru z tuzemska do deklarovaných iných členských\nštátov EÚ deklarovaným odberateľom. V tomto smere dôkazné bremeno neuniesol. Neprodukoval také\ndôkazy, ktoré by zistenia správcu dane vyvrátili. Dôkazné bremeno pri oslobodení od dane podľa § 43\nzákona o DPH spočíva primárne na dodávateľovi (žalobcovi). Ten musí správcovi dane preukázať, že\ntovar skutočne opustil územie SR a bol dodaný osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte,\nk čomu v uvedenom prípade nedošlo. Len existencia formálnych dokladov (faktúra, CMR) nestačí, ak\nmá správca dane dôvodné pochybnosti o ich reálnosti.\n35. Podľa § 43 ods. 5 písm. c) zákon o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky\noslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním\npoverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať\n1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,\nprevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,\n\n2. množstvo a druh tovaru,\n3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,\nalebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,\n4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis,\n5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru.\nŽalobca uvedené v priebehu konania pred daňovými orgánmi nepredložil, podmienku podľa § 43 ods. 5\npísm. c) zákona o DPH nesplnil, pričom predkladal „len“ čestné vyhlásenia o prevzatí tovaru.\n36. Ak žalobca odkazoval na to, že predložil čestné vyhlásenia odberateľov, na podklade ktorých bolo\ndeklarované prevzatie tovaru do Maďarska, tu správny súd poukazuje na už ustálenú súdnu prax: „k\npoužiteľnosti čestného prehlásenia, ako dôkazného prostriedku, zaujal stanovisko Najvyšší súd SR\nv rozsudku 2Sžf/40/2011, z ktorého vyplýva, že aj keď v ustanovení § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992\nZb. ide o demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov, z vymenovaných dôkazných prostriedkov\nvyplýva, že musí ísť o listinné dôkazy a výpovede svedkov založené na overiteľných skutočnostiach.\nČestné vyhlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz, pretože to zákon č.\n511/1992 Zb. v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR nedovoľuje. Čestné vyhlásenie môže nahradiť dôkaz\nlen za výnimočnej procesnej situácie a za splnenia striktných podmienok, ktoré sú upravené v zákone\nč. 71/1967 Zb. v Správnom poriadku, keď čestné vyhlásenie nemôže byť v rozpore so všeobecným\nzáujmom, ani ním nemôže byť porušená rovnosť medzi účastníkmi konania. Správny poriadok sa však\nna daňové konanie nevzťahuje (§ 101 zákona č. 511/1992 Zb.), preto predloženie čestných vyhlásení\nje v daňovom konaní právne irelevantné. Súd poznamenáva, že ani v zákone č. 563/2009 Z. z. inštitút\nčestných prehlásení nie je zaradený v demonštratívnom výpočte dôkazných prostriedkov ustanovení §\n24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., preto závery z citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR možno\npoužiť aj pre zákon č. 563/2009 Z. z.“ (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 2Sfk/43/2022 zo dňa 31.05.2024). Predložené čestné vyhlásenia tak nie sú\nrelevantným dôkazom na to, aby došlo k dostatočnému spochybneniu záverov správcu dane, a teda ani\ndostatočným dôvodom na spochybnenie výsledku celého dokazovania vykonaného orgánmi finančnej\nsprávy a jeho hodnotenia.\n37. Žalobca síce v žalobe uviedol, že predložil všetky doklady, avšak ako to správny súd uviedol vyššie,\nformálne preukázanie nepostačuje, je potrebné preukázanie reálneho uskutočnenia dodania tovaru z\ntuzemska do iného členského štátu EÚ – v predmetnom prípade do Maďarska a Chorvátska. Práve to,\nže správca dane na základe MVI zistil, že nebolo preukázané reálne uskutočnenie dodania tovaru do\nzahraničia, spochybnilo formálne predložené dôkazy, a preto správca dane mal oprávnenie určiť rozdiel\ndane a nepriznať žalobcovi oslobodenie dane od dodania tovarov. Tým, že nebolo preukázané dodanie\ntovaru z tuzemska do iného členského štátu EÚ (Maďarska a Chorvátska), správca dane dôvodne\nnepriznal žalobcovi oslobodenie od dane, pričom súčasne správca dane neporušil zásadu neutrality.\n38. Žalobca ďalej namietol, že nedošlo k preukázaniu účasti žalobcu na podvode a že prijal\nvšetky rozumné opatrenia. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správy súd uvádza, že dôvodom\nnepriznania oslobodenia od dane zo strany správcu dane nebola účasť, resp. vedomosť žalobcu na\ndaňovom podvode. Správca dane a následne aj žalovaný opakovane uviedli, že nebolo preukázané\nsamotné dodanie tovaru pre odberateľov uvedených na faktúre – neboli tak preukázané základné\nzákonné hmotnoprávne podmienky pre oslobodenie od dane. Tým, že orgány finančnej správy\nneskúmali účasť žalobcu na podvode, neboli ani povinné aplikovať relevantnú judikatúru viažucu sa\nk skúmaniu a preukazovaniu daňového podvodu. Daná žalobná námietka je tak nedôvodná.\n39. Žalobca v rámci tejto časti žaloby tiež namietol, že počas daňovej kontroly správca dane porušil\nviacero zákonných princípov, a to princíp proporcionality a zásadu materiálnej pravdy a súčasne\nnesprávne vyhodnotil dôkazy predložené žalobcom. Žalobca namietal, že orgány finančnej správy\nodkazovali na informácie získané z MVI ako na kľúčový dôkaz, pričom žalobca nebol v rámci konania\noboznámený s priebehom MVI. Daná žalobná námietka bola vyhodnotená ako nedôvodná.\n40. Po preskúmaní administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí správny súd nedospel k záveru,\nže by orgány finančnej správy porušili princíp proporcionality a zásadu materiálnej pravdy. Naopak,\nsprávca dane vykonával daňovú kontrolu na účely úplného zistenia skutkového stavu (teda snažil\nsa zistiť materiálnu pravdu), čoho dôsledkom boli aj žiadosti o MVI. Konanie správcu dane zároveň\nnemožno vyhodnotiť ani ako neproporcionálne, pretože správca dane a následne žalovaný umožnili\n\nuplatniť žalobcovi jeho práva, tieto práva žalobca riadne využil. Súčasne je potrebné uviesť, že žalobca\nv žalobe ani bližšie nešpecifikoval, v čom (v akej konkrétnej situácii) došlo k porušeniu princípu\nproporcionality.\n41. Súčasne nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalobcu o tom, že nebol oboznámený s MVI. Ako to\nsprávne uviedol aj žalovaný vo vyjadrení k žalobe, žalobca bol informovaný s výsledkami MVI trikrát, a to\ndňa 26.10.2020, 08.07.2021 a 27.10.2021 (č. l. 93 a nasl, 498 a nasl., resp. 542 a nasl. administratívneho\nspisu vrátane doručeniek). Zároveň je potrebné uviesť, že z dôvodu MVI bola daňová kontrola aj\nprerušená, pričom dôvod prerušenia (a následne aj pokračovania v daňovej kontrole) bol žalobcovi\nuvedený – potreba MVI. Žalobca tak mal objektívne vedomosť o MVI, ako aj so žiadosťami o MVI\na následne bol s obsahom MVI oboznámený.\n42. Správny súd zastal názor, že rozhodnutia daňových orgánov obsahujú podrobný opis\núkonov a postupu, na základe ktorých dospeli k záverom prezentovaných v rozhodnutiach Správny\nsúd tak po oboznámení sa so žalobou, napadnutým rozhodnutím a administratívnym spisom nezistil\ndôvod na to, aby zrušil napadnuté rozhodnutia. Uplatnené námietky žalobcu neboli podľa názoru\nsprávneho súdu spôsobilé spochybniť správnosť záverov orgánov finančnej správy a súčasne správny\nsúd neidentifikoval ani žiadne také procesné pochybenie, ktoré by zakladalo dôvody na vyhlásenie\nnezákonnosti napadnutých rozhodnutí. Na podklade vyššie uvedených skutočností dospel správny súd\nk záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol.\n43. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal\nprávo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by\nbolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu.\n44. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443\nods. 2 písm. a/ SSP účinnom do 30. júna 2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak\nbolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu\nvykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP\nzastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje,\nak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.\na/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}, {"guid": "13d959e6-1797-4833-b425-c20fa0febe10:96ab8aa6-a988-4dfa-ab17-7d491353155c", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:6021200085.1", "spisova_znacka": "2Sfk/43/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/43/2022 z 31. 5. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-05-31", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:6021200085.1"}], "citovane_v": []}