Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-21S/38/2022 z 24. 4. 2026 Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 24. apríla 2026, sp. zn. NR-21S/38/2022, ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200419.3 Správny súd v Bratislave | NR-21S/38/2022 | ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200419.3 | 2026-04-24 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok), zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, SSP, § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4b55f666-d6c6-4ff6-ab93-95743fdfa5de Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200419.3 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Bratislave NR-21S/38/2022 4022200419 24. 04. 2026 JUDr. Ina Šingliarová ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200419.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., LLM., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: HYZA, a. s., Odbojárov 37, 955 92 Topoľčany, IČO: 31 562 540, právne zastúpený: Ernst & Young Law, s. r. o., advokátska kancelária, Žižkova 9, 811 02 Bratislava, IČO: 47 255 960, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 971 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102134347/2022 zo dňa 02.08.2022, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Predmet správneho súdneho prieskumu 1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) č. 102134347/2022 zo dňa 02.08.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný na základe odvolania podaného HYZA, a. s. (ďalej len „daňový subjekt“ alebo „žalobca“), podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra, pobočka Nové Zámky (ďalej len „správca dane“), č. 100885497/2022 zo dňa 13.04.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). II. Priebeh administratívneho konania 2. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určil daňovému subjektu rozdiel v sume nadmerného odpočtu 38.998,16 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie november 2016; správca dane znížil nadmerný odpočet na DPH za dané zdaňovacie obdobie zo sumy 129.188,96 eur na sumu 90.190,80 eur. 3. Správca dane vykonal u daňového subjektu kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobia júl až december 2016, o výsledku ktorej bol vypracovaný protokol č. 102464628/2021 zo dňa 03.12.2021, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 07.12.2021. Daňová kontrola bola z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií (ďalej len „MVI“) trikrát prerušená. Počas vyrubovacieho konania sa daňový subjekt vyjadril k protokolu a bol na žiadosť daňového subjektu realizovaný výsluch svedka A. B.. Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100757994/2022 bola s daňovým subjektom spísaná dňa 06.04.2022. 4. Daňová kontrola bola zameraná na dodanie tovaru a služieb podľa § 8 a 9 a dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). 5. Pokiaľ ide o dodanie pre maďarský daňový subjekt C. D., E. F. XX, XXXX A., G., vystavené faktúry sú špecifikované na strane 4 až 6 prvostupňového rozhodnutia. Z medzinárodnej výmeny informácií (MVI) vyplynulo, že maďarská finančná správa nepotvrdila zaúčtovanie, priznanie a zaplatenie predmetného tovaru subjektom C.. Neboli k dispozícii žiadne účtovné doklady tejto spoločnosti, ktoré by preukazovali obchodné transakcie, keďže subjekt je nekontaktný. Nebola známa osoba, ktorá tovar objednala. Spoločnosť nemala v roku 2016 žiadneho zamestnanca, daňové priznanie k DPH za 2. a 3. štvrťrok 2016 podala s nulovými hodnotami a posledné podané daňové priznanie bolo za 3. štvrťrok 2016. Sídlo spoločnosti bolo registrované u poskytovateľa sídiel. Z vyhlásení maďarských prepravcov vyplývalo, že prepravy boli objednané osobou H. D. v mene spoločnosti Gold-Food Europe; tá bola pre správcu dane neznáma. Maďarská finančná správa uviedla, že C. v skutočnosti neuskutočnila žiadne intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, v skutočnosti tovar vlastnila spoločnosť Gold-Food Europe. Správca dane preveroval aj prepravu (s. 6 až 8 prvostupňového rozhodnutia) a skladové priestory (s. 8 a 9). H. D. neposkytol žiadne doklady. Správca dane uzavrel, že obchodnú transakciu riadila spoločnosť Gold-Food Europe, tá je nekontaktná a osoba H. D. je správcovi dane neznáma. Transakcia bola nepreukázaná, javila znaky podvodného konania. Z výsluchu A. B. (country manager daňového subjektu) vyplynulo, že za spoločnosť Erdela ju oslovil I. H. (e-mailom, telefonicky, raz sa stretli v Budapešti), no v dôležitých veciach vystupoval viac H. D.. K dokladom predloženým daňovým subjektom správca dane uviedol, že reprezentujú jednu obchodnú transakciu, ktorou sa deklaruje dodanie do Maďarska, čo však neznamená, že tovar bol dodaný pre spoločnosť Erdela. Dodanie by bolo potvrdené až priznaním a splnením daňovej povinnosti zo strany C.. Viaceré dokumenty neboli predložené v štátnom jazyku. Výpoveď svedka B. nepovažoval správca dane za nestrannú, lebo je zamestnancom daňového subjektu. 6. Pokiaľ ide o dodanie pre chorvátsky daňový subjekt E. J. K., K. XX, XXXXX D., G., vystavené faktúry sú špecifikované na strane 13 a 14 prvostupňového rozhodnutia. Z MVI vyplynulo, že E. J. ukončila svoju činnosť ku dňu 19.12.2019, chorvátska finančná správa nevedela preveriť nadobudnutie tovaru, neboli predložené žiadne doklady. Správca dane preveroval aj prepravu (s. 14 až 16 prvostupňového rozhodnutia; okrem spoločnosti City-Logistics Facility Management Kft. išlo o rovnaké subjekty ako v prípade spoločnosti C.) a skladové priestory (s. 16 prvostupňového rozhodnutia). Z dokladov vyplynulo, že tovar nebol doručený do Chorvátska, ale zložený na adrese D. XX, E., H., čo je sídlo spoločnosti Siomeat Kft., no na predloženom prepravnom doklade bol v časti „miesto vykladania tovaru“ uvedený chorvátsky E. J.. Z výsluchu A. B. vyplynulo, že SIOMEAT PODRAVINA bola vytvorená ako „dcérska spoločnosť“ Siomeat. Konateľom oboch spoločností bol K. L.. K. L. oslovil telefonicky daňový subjekt na spoluprácu (daňový subjekt v Siofoku mal už predtým dvoch odberateľov). Osobne sa stretli raz v Siofoku. Daňový subjekt dodával obom spoločnostiam do centrálneho skladu v Siofoku, následne dodávka pre SIOMEAT PODRAVINA bola dodaná zväčša iným automobilom priamo do Chorvátska. K dokumentom predloženým daňovým subjektom uviedol správca dane, že ide o doklady reprezentujúce výlučne jednu obchodnú transakciu, ktorou sa deklaruje len dodanie tovaru na území Maďarska pre daňový subjekt E. J., ale to neznamená, že tovar bol skutočne dodaný práve subjektu E. J.. Dodací list a faktúra neboli v štátnom jazyku. E. J. nepredložil správcovi dane doklady preukazujúce nadobudnutie tovaru od daňového subjektu. K výpovedi svedka B. uviedol, že nebol predložený dôkaz preukazujúci dodanie tovaru do Chorvátska na presnú adresu vykládky tovaru a nie je známe, či na mieste vykládky v Siofoku sa nachádzala osoba oprávnená prevziať tovar za spoločnosť E. J.. Výpoveď svedka B. nepovažoval správca dane za nestrannú, lebo je zamestnancom daňového subjektu. 7. Správca dane aj s poukazom na zásadu poctivého obchodného styku dospel k záveru, že daňový subjekt nepredložil žiadne relevantné a overiteľné dôkazy, ktoré by vyvrátili závery z protokolu, keďže deklarovanými odberateľmi nebolo potvrdené uskutočnenie zdaniteľných plnení. Daňovému subjektu nevzniklo právo uplatniť si oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH. Daňový subjekt musí reálne dodania tovaru preukázať po formálnej (listinné) a aj materiálnej (hmotnej) stránke. Dodanie tovaru musí byť preukázané overiteľnými listinnými dôkazmi aj obchodného partnera. Dôležitá je tá skutočnosť, že údaje v daňovom doklade odrážajú skutočnosť, a teda má byť vystavený na základe reálneho plnenia. Predložením dokladu daňový subjekt tvrdí, že k určitému plneniu došlo, avšak musí byť schopný tieto skutočnosti preukázať. Predložením dokladov daňový subjekt deklaroval dodanie tovaru na území Maďarskej a Chorvátskej republiky, čo však neznamená, že predmetný tovar bol skutočne dodaný. Dodanie by sa potvrdilo až jeho priznaním a splnením si svojej daňovej povinnosti zahraničnými daňovými subjektami, ktorí však nepredložili doklady preukazujúce nadobudnutie tovaru od daňového subjektu. Daňový subjekt nepredložil žiaden dôkaz, že by sa sám osobne presvedčil, či tovar, ktorý bol predmetom transakcie odberateľa, v skutočnosti aj prijal a kde bolo miesto vykládky. Poskytoval výlučne listinné doklady, ktorých pravdivosť bola spochybniteľná. Z tohto dôvodu správca dane vyhodnotil deklarované dodanie tovaru za dodanie tovaru v tuzemsku a konštatoval, že daňový subjekt fakturoval dodanie tovaru v cene bez dane neoprávnene. Dôkazy vyhodnotil správca dane tak, že nepreukazovali dodanie tovarov tak, ako bolo deklarované. 8. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil so skutkovým a právnym hodnotením správcu dane. Zdôraznil, že ak daňový subjekt nepreukáže splnenie podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH, považuje sa predmetné dodanie tovaru ako dodanie tovaru v tuzemsku. Keďže išlo o dodanie tovaru, bolo nevyhnutné, aby právo nakladať s tovarom ako vlastník skutočne prešlo na označeného nadobúdateľa tovaru identifikovaného pre daň v členskom štáte miesta dodania a bol povinný nadobudnutie tovaru v tomto členskom štáte priznať. Argumentoval tiež tým, že uplatneniu práva na oslobodenie dodávok tovaru od dane predchádza bezpodmienečné splnenie zákonných podmienok hmotnoprávnej povahy, ktorých nesplnenie nemožno odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Splnenie podmienok pre oslobodenie preukázané nebolo, nebolo preukázané, že tovar bol skutočne prepravený z tuzemska do miesta určenia v inom členskom štáte pre označeného nadobúdateľa tak, ako to tvrdil daňový subjekt. Bolo vecou opatrnosti a obozretnosti daňového subjektu, aby si v záujme minimalizácie obchodného rizika riadne preveril osoby, s ktorými uskutočňoval svoju činnosť. III. Správna žaloba 9. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 30.09.2022 domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a ich zrušenia ako nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších prepisov (ďalej len „SSP“), t. j. i) rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci ii) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, iii) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, iv) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 10. Žalobca tvrdil, že došlo k nesprávnej interpretácii a aplikácii zákona o DPH a judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Uviedol, že žalobca nemôže byť nútený zaplatiť DPH, pokiaľ sú splnené dve podmienky, a to 1.) konanie dodávateľa v dobrej viere, keď dodávateľ predložil dôkazy, ktoré na prvý pohľad odôvodňovali jeho právo na oslobodenie a súčasne, 2.) nedôjde k preukázaniu účasti uvedeného dodávateľa na takomto podvode za predpokladu, že dodávateľ prijal všetky rozumné opatrenia. Žalobca predložil všetky doklady a dôkazy, ktoré legislatíva vyžaduje. Podľa žalobcu daňové orgány v napadnutých rozhodnutiach potvrdili, že nebolo preukázané, že by sa žalobca podieľal na podvode odberateľov. Žalobca v čase dodávky nemal dôvod sa domnievať, že by si títo odberatelia neplnili svoje daňové povinnosti. Pri veľkosti obratov žalobcu je nemožné, aby žalobca bol osobne prítomný pri každej jednej vykládke tovaru a vyhotovovať si z nej ďalšie dôkazy. Tvrdil, že postupoval aj v súlade so svojimi internými predpismi s tým, že nielenže nekonal nedbanlivostne, ale naopak, konal so zvýšenou podnikateľskou opatrnosťou. Nekontaktnosť odberateľov nemôže ísť na ťarchu žalobcu. 11. K otázke hodnotenia dôkazov a zásade proporcionality uviedol, že žalobca si splnil svoju povinnosť predkladať všetky dôkazy a prispieť k objasneniu skutkového stavu. Nad tento rámec zaobstaral aj čestné vyhlásenia zástupcov odberateľov v Maďarsku. Správca dane však porušil princíp proporcionality a zásadu materiálnej pravdy. Odkazujú na informácie získané v rámci MVI ako na kľúčový dôkaz. V rozhodnutiach však absentuje vysvetlenie a opis úkonov či postupu, na základe ktorého správca dane dospel k záveru uvedenému v rozhodnutí. Žalobca nebol oboznámený s priebehom MVI, na čo poukazoval už v rámci odvolania. Ak žalovaný konštatuje, že čestné vyhlásenie je jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz, tak týmto postupom došlo k porušeniu princípu materiálnej pravdy. Čestné vyhlásenia obsahovali úradne overený podpis osôb a deklarovali prevzatie tovaru do Maďarska. Tieto osoby mohli byť vypočuté v rámci medzinárodnej spolupráce daňových orgánov. Orgány sa nevyjadrili, aký charakter dôkazov by stačil na akceptáciu oslobodenia dodávky tovaru od DPH. 12. Záverom žaloby žalobca argumentoval aj zásadou neutrality tvrdiac, že ak by došlo k dorubeniu dane v Slovenskej republike, hrozilo by, že predmetné dodania budú daňou zaťažované dvakrát, keďže právo na zdanenie má Maďarsko ako členský štát nadobudnutia tovaru. Dodatočne dorubenú DPH by žalobcovi nikto neuhradil, keďže DPH má byť vybraná v Maďarsku. IV. Vyjadrenie žalovaného 13. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 23.02.2023 (ďalej len „vyjadrenie“), kde navrhol žalobu zamietnuť. Argumentoval tým, že od dane je oslobodené dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Platiteľovou povinnosťou je preukázať, že podmienky pre oslobodenie boli splnené. To sa deje podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH kópiou faktúry, resp. inými dokladmi tam uvedenými. Zákon však nestojí len na formálnom preukazovaní splnenia zákonných podmienok, ale musí byť preukázané, že k formálne deklarovanému zdaniteľnému plneniu skutočne došlo vo všetkých znakoch, a to v objekte, čase i subjekte. Keďže ide o dodanie tovaru, je nevyhnutné, aby právo nakladať s tovarom ako vlastník skutočne prešlo na nadobúdateľa tovaru. V tomto prípade splnenie podmienok pre oslobodenie preukázané nebolo, nebolo preukázané, že tovar bol skutočne prepravený z tuzemska do miesta určenia v inom členskom štáte pre označeného nadobúdateľa. Označený odberateľ nadobudnutie nepreukázal. Pravdivosť údajov na faktúre tak nebola preukázaná. Skutočnosť, že faktúry boli uhradené, správca dane nespochybňoval. Žalovaný osobitne poukázal na MVI, ako aj na to, že realizáciu obchodných transakcií deklaroval iba jeden obchodný partner a tým bol žalobca. Následne skonštatoval, že počas daňovej kontroly nepreukazoval účasť žalobcu na daňovom podvode a tvrdil, že daňová neutralita nebola narušená, keď spoločnosť C. nebola kontaktná, daňový subjekt postupoval podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, ale na strane odberateľa nedošlo k nadobudnutiu tovaru. Žalobca bol o výsledkoch MVI informovaný trikrát. 14. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 04.04.2023 (ďalej len „replika“), v ktorom zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii. Venoval sa aj odkazom na judikatúru, podľa ktorej pri preukázaní hmotnoprávnych predpokladov na odpočet možno neuznať odpočet len pri daňovom podvode alebo v prípade zneužitia práva. 15. Žalovaný sa ďalej nevyjadril. V. Relevantná právna úprava 16. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 17. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. 18. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru. 19. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak. 20. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 21. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 22. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. VI. Verejné vyhlásenie rozsudku 23. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 21S/38/2022, bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. NR-21S/38/2022. 24. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP). preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 25. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca ani žalovaný netrvali na nariadení pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.04.2026 (§ 137 ods. 4 SSP). VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 26. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom orgány finančnej správy určili žalobcovi rozdiel dane v sume na DPH za zdaňovacie obdobie november 2016. Úlohou správneho súdu tak bolo na podklade žalobných námietok vyhodnotiť, či orgány finančnej správy postupovali v súlade so zákonom o DPH, ustálenou súdnou praxou a či ich závery, týkajúce sa určenia dane, majú oporu v administratívnom spise. VII.A Všeobecné východiská intrakomunitárnych obchodov 27. Správny súd v súvislosti s nárokom na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH zdôrazňuje, že zmyslom úpravy zdaňovania intrakomunitárnych obchodov je zabezpečiť, aby dodávky tovaru v rámci územia Európskej únie podliehali DPH len v štáte určenia (spotreby). Súdny dvor Európskej únie v tejto súvislosti považuje princíp neutrality za hlavný princíp spoločného systému dane z pridanej hodnoty, z ktorého vyplýva i právo na odpočet daňového zaťaženia na predchádzajúcom produkčnom stupni (napr. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veciach Axel Kittel proti Belgickému štátu a Belgický štát proti Recolta Recycling SPRL zo dňa 06.07.2006, C- 439/04 a C-440/04). 28. Zároveň aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom skoršom rozhodnutí sp. zn. 8Sžf/7/2015 zo dňa 26. 01.2017 uviedol: ,,aby išlo v danom prípade o intrakomunitárny obchod, ktorý je oslobodený od dane, musia byť splnené zákonné podmienky, a to jednak, že tovar bol prepravený do iného členského štátu, a že tovar bol dodaný osobe identifikovanej pre daň. Pojem ‚osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte‘ treba vykladať tak, aby bol naplnený účel Európskej úpravy, t. j. prenos daňových príjmov do štátu spotreby, osobou povinnou odviesť daň za intrakomunitárnu dodávku, bude len tá osoba, ktorá je platiteľom DPH. Nestačí, že táto osoba je formálne registrovaná, ale musí mať aj reálnu možnosť odviesť daň. Je na dodávateľovi, v danom prípade žalobcovi, aby sa uistil, že dodávka bola vnútri spoločenstva zdanená (inak by to mohlo viesť k daňovému úniku), čo vyplýva aj z rozhodnutia súdneho dvora EÚ-C-409/04. Cieľom je zamedziť dvojité zdanenie, a preto sa zaviedlo zdaňovanie nadobudnutia tovaru v členskom štáte miesta konečnej spotreby“ (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/51/2019 zo dňa 16.12.2021). 29. Právna úprava daňového konania a oslobodenia od DPH je založená na princípe, podľa ktorého dôkazné bremeno o splnení podmienok pre oslobodenie od DPH znáša daňový subjekt, ktorý oslobodenie uplatňuje. Vo vzťahu k režimu DPH priamo zákon predpisuje ako je potrebné preukazovať splnenie podmienok daňových nárokov platiteľa dane. V prípade oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu sú tieto dôkazy presne identifikované v § 43 ods. 5 zákona o DPH. Ich predložením teda platiteľ dane unesie dôkazné bremeno, týkajúce sa tvrdenia o reálnom uskutočnení dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu, pokiaľ obsahujú náležitosti vyžadované osobitnými predpismi. Základným predpokladom pre oslobodenie dodávateľa od dane je však reálne uskutočnenie dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Ak k reálnemu premiestneniu tovaru do iného členského štátu nedošlo, nemožno oslobodenie od dane priznať, a to i v prípade splnenia podmienok uvedených v § 43 zákona o DPH (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/51/2019 zo dňa 16.12.2021). 30. V súvislosti s dôkazným bremenom správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010, v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 78/2011 zo dňa 23.02.2011, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane dôkazného subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom „leží“ dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. Uvedené závery sú plne aplikovateľné aj na dôkazné bremeno (§ 24 daňového poriadku) pri oslobodení od dane podľa § 43 zákona o DPH. VII.B Aplikácia na prípad žalobcu 31. Žalobca v námietke ohľadne nesprávnej interpretácie a aplikácie zákona o DPH a judikatúry Súdneho dvora Európskej únie uviedol, že správcovi dane predložil všetky doklady a dôkazy, ktoré platná legislatíva vyžadovala na oslobodenie od DPH, pričom žalobca konal v dobrej viere, že tovary boli riadne prevzaté odberateľmi. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Ako to uviedol správny súd aj vyššie, zákon o DPH síce stanovuje, aké formálne doklady je daňový subjekt povinný predložiť, ale toto nepostačuje. Základným predpokladom pre oslobodenie od dane je reálne uskutočnenie dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Ak k reálnemu premiestneniu tovaru do iného členského štátu nedošlo, nemožno oslobodenie od dane priznať, a to i v prípade splnenia formálnych podmienok uvedených v § 43 zákona o DPH. 32. Vychádzajúc z administratívneho spisu správny súd uvádza, že správca dane spochybnil práve reálne uskutočnenie dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Ako totižto vyplynulo z MVI, zo strany zahraničných správcov dane nebolo preukázané, že deklarovaní odberatelia prevzali fakturovaný tovar, a teda nedošlo k potvrdeniu reálneho uskutočnenia dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Správca dane má v prípade, ak má pochybnosti ohľadom reálneho dodania tovaru do iného členského štátu oprávnenie požiadať prostredníctvom MVI o informácie, ktoré v konečnom dôsledku môžu spochybniť formálne predložené doklady, čo bol aj predmetný prípad. 33. Podľa názoru správneho súdu tak orgány finančnej správy postupovali v súlade so zákonom o DPH a ustálenou súdnou praxou, ak prostredníctvom MVI dopytovali zahraničných správcov dane na účely preverenia skutočného dodania tovaru odberateľom. Ako súčasne vyplýva z napadnutých rozhodnutí, tak k (i) spoločnosti C. so sídlom v Maďarsku maďarský správca dane ozrejmil, že táto spoločnosť v skutočnosti neuskutočnila žiadne intrakomunitárne nadobudnutie tovaru a nepotvrdila zaúčtovanie, priznanie a zaplatenie predmetného tovaru, (ii) k spoločnosti E. J. so sídlom v Chorvátsku chorvátsky správca dane nevedel preveriť nadobudnutie tovaru touto spoločnosťou z dôvodu ukončenia konkurzného konania (08.01.2019) a výmazu spoločnosti (19.12.2019). Preprava tovaru v kontrolovanom zdaňovacom období mala byť vykonaná spoločnosťami FORRAI TRANS, T&D Trans, City-Logistics Facility Management, Feddy Tefu, Omikron Logisztik. K preprave vo vzťahu k týmto spoločnostiam vykonal správca dane rozsiahle šetrenie, z ktorého vyplynulo, že nedošlo k priamej transakcii a fakturácii medzi nimi a žalobcom, resp. nemali priamy kontakt so žalobcom. Predložené CMR 2957004 deklarovalo jednu obchodnú transakciu so spoločnosťou M. N., avšak z MVI vyplynulo, že tu nebol žiadny priamy kontakt medzi M. N. a žalobcom (ako ani so spoločnosťou C.) a ani E. J.. Zo strany spoločnosti E. J. neboli správcovi dane predložené žiadne účtovné doklady preukazujúce deklarované obchodné transakcie. Žalobca predložil na preukázanie deklarovaného obchodu kúpnu zmluvu, objednávku a faktúru (výlučne listinné formálne doklady) reprezentujúce výlučne jednu obchodnú transakciu. Ide o doklady predložené výlučne kontrolovaným daňovým subjektom (žalobcom), pričom tieto neboli verifikované deklarovaným odberateľom (E. J.). Správcovi dane neboli zaslané žiadne prepravné doklady, ktoré by preukázali deklarované prepravy tovaru. Správny súd zastáva názor, že žalobca závery a spochybnenia správcu dane relevantne nevyvrátil – a to ani v rámci podanej žaloby, ktorej žalobné body rozoberajú primárne účasť žalobcu na daňovom podvode (hoci to žalovaný netvrdil) a nesmerujú k spochybneniu (ne)splnenia podmienok pre oslobodenie podľa § 43 zákona o DPH. Navyše súd uvádza, že žalobné body sú uplatnené všeobecne a nekonkrétnym spôsobom. 34. Podľa názoru správneho súdu mal žalobca produkovať také dôkazy (okrem výlučne formálnych), ktorými by preukázal reálne uskutočnenie dodania tovaru z tuzemska do deklarovaných iných členských štátov EÚ deklarovaným odberateľom. V tomto smere dôkazné bremeno neuniesol. Neprodukoval také dôkazy, ktoré by zistenia správcu dane vyvrátili. Dôkazné bremeno pri oslobodení od dane podľa § 43 zákona o DPH spočíva primárne na dodávateľovi (žalobcovi). Ten musí správcovi dane preukázať, že tovar skutočne opustil územie SR a bol dodaný osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte, k čomu v uvedenom prípade nedošlo. Len existencia formálnych dokladov (faktúra, CMR) nestačí, ak má správca dane dôvodné pochybnosti o ich reálnosti. 35. Podľa § 43 ods. 5 písm. c) zákon o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru. Žalobca uvedené v priebehu konania pred daňovými orgánmi nepredložil, podmienku podľa § 43 ods. 5 písm. c) zákona o DPH nesplnil, pričom predkladal „len“ čestné vyhlásenia o prevzatí tovaru. 36. Ak žalobca odkazoval na to, že predložil čestné vyhlásenia odberateľov, na podklade ktorých bolo deklarované prevzatie tovaru do Maďarska, tu správny súd poukazuje na už ustálenú súdnu prax: „k použiteľnosti čestného prehlásenia, ako dôkazného prostriedku, zaujal stanovisko Najvyšší súd SR v rozsudku 2Sžf/40/2011, z ktorého vyplýva, že aj keď v ustanovení § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. ide o demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov, z vymenovaných dôkazných prostriedkov vyplýva, že musí ísť o listinné dôkazy a výpovede svedkov založené na overiteľných skutočnostiach. Čestné vyhlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz, pretože to zákon č. 511/1992 Zb. v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR nedovoľuje. Čestné vyhlásenie môže nahradiť dôkaz len za výnimočnej procesnej situácie a za splnenia striktných podmienok, ktoré sú upravené v zákone č. 71/1967 Zb. v Správnom poriadku, keď čestné vyhlásenie nemôže byť v rozpore so všeobecným záujmom, ani ním nemôže byť porušená rovnosť medzi účastníkmi konania. Správny poriadok sa však na daňové konanie nevzťahuje (§ 101 zákona č. 511/1992 Zb.), preto predloženie čestných vyhlásení je v daňovom konaní právne irelevantné. Súd poznamenáva, že ani v zákone č. 563/2009 Z. z. inštitút čestných prehlásení nie je zaradený v demonštratívnom výpočte dôkazných prostriedkov ustanovení § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., preto závery z citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR možno použiť aj pre zákon č. 563/2009 Z. z.“ (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sfk/43/2022 zo dňa 31.05.2024). Predložené čestné vyhlásenia tak nie sú relevantným dôkazom na to, aby došlo k dostatočnému spochybneniu záverov správcu dane, a teda ani dostatočným dôvodom na spochybnenie výsledku celého dokazovania vykonaného orgánmi finančnej správy a jeho hodnotenia. 37. Žalobca síce v žalobe uviedol, že predložil všetky doklady, avšak ako to správny súd uviedol vyššie, formálne preukázanie nepostačuje, je potrebné preukázanie reálneho uskutočnenia dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu EÚ – v predmetnom prípade do Maďarska a Chorvátska. Práve to, že správca dane na základe MVI zistil, že nebolo preukázané reálne uskutočnenie dodania tovaru do zahraničia, spochybnilo formálne predložené dôkazy, a preto správca dane mal oprávnenie určiť rozdiel dane a nepriznať žalobcovi oslobodenie dane od dodania tovarov. Tým, že nebolo preukázané dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu EÚ (Maďarska a Chorvátska), správca dane dôvodne nepriznal žalobcovi oslobodenie od dane, pričom súčasne správca dane neporušil zásadu neutrality. 38. Žalobca ďalej namietol, že nedošlo k preukázaniu účasti žalobcu na podvode a že prijal všetky rozumné opatrenia. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správy súd uvádza, že dôvodom nepriznania oslobodenia od dane zo strany správcu dane nebola účasť, resp. vedomosť žalobcu na daňovom podvode. Správca dane a následne aj žalovaný opakovane uviedli, že nebolo preukázané samotné dodanie tovaru pre odberateľov uvedených na faktúre – neboli tak preukázané základné zákonné hmotnoprávne podmienky pre oslobodenie od dane. Tým, že orgány finančnej správy neskúmali účasť žalobcu na podvode, neboli ani povinné aplikovať relevantnú judikatúru viažucu sa k skúmaniu a preukazovaniu daňového podvodu. Daná žalobná námietka je tak nedôvodná. 39. Žalobca v rámci tejto časti žaloby tiež namietol, že počas daňovej kontroly správca dane porušil viacero zákonných princípov, a to princíp proporcionality a zásadu materiálnej pravdy a súčasne nesprávne vyhodnotil dôkazy predložené žalobcom. Žalobca namietal, že orgány finančnej správy odkazovali na informácie získané z MVI ako na kľúčový dôkaz, pričom žalobca nebol v rámci konania oboznámený s priebehom MVI. Daná žalobná námietka bola vyhodnotená ako nedôvodná. 40. Po preskúmaní administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí správny súd nedospel k záveru, že by orgány finančnej správy porušili princíp proporcionality a zásadu materiálnej pravdy. Naopak, správca dane vykonával daňovú kontrolu na účely úplného zistenia skutkového stavu (teda snažil sa zistiť materiálnu pravdu), čoho dôsledkom boli aj žiadosti o MVI. Konanie správcu dane zároveň nemožno vyhodnotiť ani ako neproporcionálne, pretože správca dane a následne žalovaný umožnili uplatniť žalobcovi jeho práva, tieto práva žalobca riadne využil. Súčasne je potrebné uviesť, že žalobca v žalobe ani bližšie nešpecifikoval, v čom (v akej konkrétnej situácii) došlo k porušeniu princípu proporcionality. 41. Súčasne nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalobcu o tom, že nebol oboznámený s MVI. Ako to správne uviedol aj žalovaný vo vyjadrení k žalobe, žalobca bol informovaný s výsledkami MVI trikrát, a to dňa 26.10.2020, 08.07.2021 a 27.10.2021 (č. l. 93 a nasl, 498 a nasl., resp. 542 a nasl. administratívneho spisu vrátane doručeniek). Zároveň je potrebné uviesť, že z dôvodu MVI bola daňová kontrola aj prerušená, pričom dôvod prerušenia (a následne aj pokračovania v daňovej kontrole) bol žalobcovi uvedený – potreba MVI. Žalobca tak mal objektívne vedomosť o MVI, ako aj so žiadosťami o MVI a následne bol s obsahom MVI oboznámený. 42. Správny súd zastal názor, že rozhodnutia daňových orgánov obsahujú podrobný opis úkonov a postupu, na základe ktorých dospeli k záverom prezentovaných v rozhodnutiach Správny súd tak po oboznámení sa so žalobou, napadnutým rozhodnutím a administratívnym spisom nezistil dôvod na to, aby zrušil napadnuté rozhodnutia. Uplatnené námietky žalobcu neboli podľa názoru správneho súdu spôsobilé spochybniť správnosť záverov orgánov finančnej správy a súčasne správny súd neidentifikoval ani žiadne také procesné pochybenie, ktoré by zakladalo dôvody na vyhlásenie nezákonnosti napadnutých rozhodnutí. Na podklade vyššie uvedených skutočností dospel správny súd k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol. 43. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu. 44. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ SSP účinnom do 30. júna 2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).