{"guid": "9dfb234b-1883-4dc0-930c-f233c580250b:f4836220-6cbd-4949-bafd-8f4dd63927f3", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200431.4", "spisova_znacka": "NR-21S/41/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-21S/41/2022 z 6. 8. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 6. augusta 2026, sp. zn. NR-21S/41/2022, ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200431.4", "identifikacne_cislo": "4022200431", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Jana Ondrejková", "sudca_id": 982, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-jana-ondrejkova-982", "datum_vydania": "2026-08-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "nazov": "§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-66.odsek-3", "nazov": "§ 66 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-66.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-66"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "nazov": "§ 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-68", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-66", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-51", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-10", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f4836220-6cbd-4949-bafd-8f4dd63927f3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200431.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200431.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200431.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nNR-21S/41/2022\n4022200431\n06. 08. 2026\nMgr. Jana Ondrejková\nECLI:SK:SpSBA:2026:4022200431.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek\nsenátu Mgr. Miroslavy Fodor (sudkyňa spravodajkyňa) a Mgr. Heleny Marcinkechovej, v právnej veci\nžalobcu: A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, trvale bytom C. XX, D. E., v minulosti podnikajúci ako: A. B.\nF. s miestom podnikania Záhradná 27, Slovenský Grob, IČO: 36 952 320, právne zastúpený: HALADA\nadvokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 21, Trnava, IČO: 36 669 661, proti žalovanému:\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102048385/2022 zo dňa 20. júla 2022, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej\nrepubliky č. 102048385/2022 zo dňa 20. júla 2022 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Nitra (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty\n(ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie január až december 2019, o výsledku ktorej vyhotovil protokol\nč. 100866137/2021 zo dňa 20. mája 2021 (ďalej len „protokol z daňovej kontroly“). Protokol z daňovej\nkontroly bol dňa 25. mája 2021 doručený žalobcovi, ktorý sa k zisteniam uvedeným v protokole\nvyjadril podaním doručeným správcovi dane dňa 06. júla 2021. Dňa 14. júla 2021 sa uskutočnilo ústne\npojednávanie, ktorého predmetom bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených k protokolu\nžalobcom.\n2. Správca dane rozhodnutím č. 101295501/2021 zo dňa 21. júla 2021 podľa § 68 ods. 5 zákona č.\n563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XX XXX,XX\neur na DPH za zdaňovacie obdobie október 2019.\n3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodnutím č. 102317117/2021\nzo dňa 19. novembra 2021 rozhodol tak, že podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku predmetné rozhodnutie\nsprávcu dane zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n4. Správca dane rozhodnutím č. 100462884/2022 zo dňa 11. marca 2022 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku opätovne vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XX\nXXX,XX eur na DPH za zdaňovacie obdobie október 2019.\n\n5. Konštatoval, že žalobca v preverovanom zdaňovacom období uskutočnil nákup ojazdených\nmotorových vozidiel len od dodávateľov z iného členského štátu, a to od nemeckých dodávateľov\nAutogalerie Frankfurt GbR, Max- Planck-Strasse 20, 65779 Kelkheim, IČ DPH G. XXXXXXXXXX (ďalej\nlen ,,Autogalerie“); MEDAK GmbH, Brunnenstrasse 11-65795, Hattersheim, IČ DPH G. XXXXXXXXX\n(ďalej „MEDAK“) a A. H. I. – G. A., Eichenstr. 45-47, 65933 Frankfurt, IČ DPH G. XXXXXXXXX (ďalej ,,G.\nA.“), ktorí na faktúrach vyhotovených pre žalobcu uviedli: ,,Steuerfreie innergemeinschaftliche Lieferung\ngem. § 4 Nr. 1b UStG in Verbindung mit § 6a UstG“, čo znamená: „doručenie v rámci spoločenstva\nbez dane podľa § 4 č. 1b UStG v súvislosti s § 6a UstG“, čím deklarovali dodanie tovaru s oslobodením\nod dane. Uviedol, že tieto ojazdené vozidlá boli následne predané tuzemským, resp. zahraničným\nodberateľom, pričom žalobca pri ich predaji uplatnil osobitnú úpravu uplatňovania dane pri použitom\ntovare podľa § 66 ods. 3 zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších\nprávnych predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), kde základom dane pri predaji tovaru je kladný rozdiel\nmedzi predajnou cenou a kúpnou cenou zníženou o daň, vyčíslil daňovú povinnosť a odviedol daň z\n„prirážky“.\n6. Na základe preverenia správneho vyčíslenia daňovej povinnosti zaslal správca dane žiadosti\no medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI“) a z doručených odpovedí nemeckej daňovej správy\nzistil, že vo všetkých prípadoch sa jednalo o intrakomunitárne dodanie, ktoré jednotliví dodávatelia uviedli\naj v súhrnnom výkaze. Doplnil, že dodávatelia žalobcu na faktúrach neuviedli, že sa jedná o osobitnú\núpravu uplatňovania dane podľa osobitnej úpravy platnej v inom členskom štáte, t. j. v Nemecku,\nale uviedli, že sa jedná o intrakomunitárne dodávky. Vyjadril sa, že podstata uplatňovania osobitnej\núpravy zdaňovania pri použitom tovare spočíva v tom, že platiteľ dane má právo uplatniť tento režim\nzdanenia len v tom prípade, ak na predchádzajúcom stupni nebola uplatnená DPH, čo v uvedenom\nprípade nebolo splnené, nakoľko dodávateľ fakturoval tovar - ojazdené vozidlá ako intrakomunitárne\ndodávky, ktoré bol žalobca povinný zdaniť. Poukázal tiež na skutočnosť, že žalobca nesprávne\nodviedol daň pri predaji ojazdených vozidiel, ktoré boli dodané zahraničným odberateľom - osobám\nidentifikovaným pre daň v inom členskom štáte, nakoľko v uvedenom prípade sa jednalo o dodanie tovaru\nz tuzemska do iného členského štátu s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH. Na základe\nzistení v zmysle odpovedí na žiadosti o MVI uzavrel, že v danom prípade sa nejedná o predaj použitého\ntovaru, ojazdených motorových vozidiel, ktorý podlieha osobitnej úprave uplatňovania dane pri použitom\ntovare podľa § 66 zákona o DPH, ale jedná sa o dodanie tovaru v zmysle § 8 ods. 1 písm. a) zákona\no DPH, podľa ktorého je dodaním tovaru prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník,\na teda žalobca bol povinný pri predaji tovaru odviesť daň zo základu dane zisteného v zmysle § 22 ods. 1\nzákona o DPH, kedy je základom dane pri dodaní tovaru alebo služby všetko, čo tvorí protihodnotu,\nktorú dodávateľ prijal alebo má prijať, zníženú o daň. Konštatoval, že žalobca nepostupoval pri predaji\nvozidiel správne, čím došlo k porušeniu § 19 ods. 1 zákona o DPH.\n7. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie o ktorom žalovaný rozhodnutím č.\n102048385/2022 zo dňa 20. júla 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) rozhodol tak, že podľa § 74\nods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane.\n8. Zo spisového materiálu podľa jeho názoru jednoznačne vyplýva, že nemeckí dodávatelia žalobcu\nnepostupovali podľa osobitného režimu (ako tvrdí žalobca), ale dodali mu tovar oslobodený od dane\nv rámci Európskej únie, čo deklarovali aj na faktúrach uvedením poznámky v nemeckom jazyku,\nako aj na potvrdeniach o dodaní tovaru, ktoré žalobca podpisoval a v ktorých sa zaviazal zdaniť\nnadobudnutie tovaru na Slovensku. Uviedol, že sa stotožňuje so záverom správcu dane, že\ndokazovaním sa nepreukázalo ani tvrdenie žalobcu, že v zmluvách, ktoré mal uzavreté s nemeckými\ndodávateľmi MEDAK a Autogalerie bol dohodnutý osobitný režim zdaňovania. Konštatoval, že obe\nrámcové zmluvy o dodávkach tovaru, ktoré žalobca k výkonu daňovej kontroly predložil a ktoré\nsú identické, neupravujú podmienky vzájomnej spolupráce so zahraničnými dodávateľmi, ale ich\npredmetom je povinnosť dodávateľa poskytnúť žalobcovi osobné automobily, pričom použitie osobitného\nspôsobu zdanenia má označovať nemecký výraz „im Sonderregime“. Dodal, že využitím inštitútu\nMVI správca dane zistil, že slovo „Sonderregime“ nie je v nemeckom jazyku známe, v súvislosti\ns uplatňovaním osobitnej úpravy dane podľa § 25a UstG (nemecký zákon o DPH) tento výraz nepoužíva\nnemecká daňová správa ani podnikatelia alebo ich daňoví poradcovia a toto slovo ako náhrada\nza „Differenzbesteuerung“ významovo nedáva žiadny zmysel.\n\n9. Vyjadril sa, že správca dane v danom prípade preveroval podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej\núnie (ďalej len „SDEÚ“) aj tú skutočnosť, či žalobca v obchodnom styku s nemeckými dodávateľmi\nkonal v dobrej viere, resp. či prijal všetky opatrenia, ktoré sú v jeho moci. Mal za to, že žalobca\nnepredložil žiadny dôkaz, ktorý by ho oprávňoval uplatňovať ním jednostranne zvolený režim zdanenia\npri predaji použitých motorových vozidiel podľa § 66 ods. 2 a 3 zákona o DPH, pričom žiadnym\nspôsobom nepreukázal ani svoje tvrdenie, že informácie o použití osobitného režimu zdanenia mu ústne\nposkytli jeho dodávatelia v inom členskom štáte. Zdôraznil tiež, že žalobca podpisoval a disponoval\npotvrdeniami o dodaní tovaru vystavenými nemeckými dodávateľmi, ktoré obsahovali informáciu,\nže tovar je dodávaný s oslobodením od dane, a prostredníctvom ktorých sa žalobca zaviazal zdaniť\nnadobudnutie tovaru na Slovensku v zmysle § 11 zákona o DPH. Z uvedeného podľa jeho názoru\nexplicitne vyplýva, že žalobca už v čase realizácie sporných transakcií nekonal v súlade so zásadou\nopatrnosti a obozretnosti v obchodnom styku.\n10. Súčasne uviedol, že na faktúrach je v nemeckom jazyku uvedená poznámka o uplatňovaní\noslobodenia od dane v rámci Spoločenstva s odkazom na príslušné paragrafové znenie nemeckého\nzákona o DPH (zodpovedajúce § 43 slovenského zákona o DPH) a v nemeckom a súčasne\naj v slovenskom jazyku poznámka o uplatňovaní osobitnej úpravy zdanenia s odkazom na § 66\nslovenského zákona o DPH. V prípade žalobcu je protichodné označenie ohľadom uplatňovaného\nrežimu zdanenia uvedené na predložených faktúrach podľa jeho mienky takej povahy, že u obozretného\ndaňového subjektu malo vzbudiť podozrenie na existenciu neštandardného postupu. V tejto súvislosti\ntiež uviedol, že nemeckí dodávatelia sa zhodne vyjadrili, že poznámku v slovenskom jazyku, ktorej\nnerozumeli a domnievali sa, že sa týka oslobodenia od dane, žiadal na faktúrach uvádzať žalobca,\nčo žalobca aj sám potvrdil počas ústneho pojednávania. Uzavrel, že dané skutkové okolnosti\nvyhodnotené vo vzájomných súvislostiach nepreukazujú dobromyseľné konanie žalobcu.\nII.\nŽaloba\n11. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102048385/2022\nzo dňa 20. júla 2022, ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane č. 100462884/2022 zo dňa 11.\nmarca 2022, vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Správnu žalobu odôvodnil\ntým, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné, nakoľko je nepreskúmateľné a vychádza\nz nesprávne zisteného skutkového stavu, ktorý je v rozpore s obsahom spisov. Z rovnakých dôvodov\npovažoval za nezákonné aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane.\n12. Uviedol, že správca dane a žalovaný založili svoje závery o nesplnení podmienok pre uplatnenie\nosobitného režimu zdaňovania prirážky podľa § 66 zákona o DPH na základe zistenia z daňovej kontroly,\npočas ktorej vyplynulo, že jeho nemeckí dodávatelia MEDAK, Autogalerie a G. A. vykázali pri dodaniach\npredmetných ojazdených vozidiel vo vzťahu k nemeckému správcovi dane dodanie s oslobodením\nod DPH v bežnom zdaňovacom režime. Považoval za nesporné, že svojim tuzemským odberateľom\npredával ojazdené osobné automobily spadajúce pod pojem použitý tovar v zmysle § 66 ods. 1 písm. c)\nzákona o DPH. Zároveň podľa jeho mienky nie je sporné, že na dodávateľských faktúrach prijatých\nod nemeckých spoločností, ako aj na jeho odberateľských faktúrach nebola samostatne uvedená žiadna\nsuma dane. V tejto súvislosti namietal, že bol po celý čas v presvedčení, že mu jeho nemeckí dodávatelia\ndodávali ojazdené vozidlá v režime podľa § 66 zákona o DPH, t. j. v režime tzv. diferenčného zdaňovania,\nkedy je predmetom dane daňová prirážka pozostávajúca z kladného rozdielu medzi predajnou cenou\na nákupnou cenou znížená o daň, keďže sa na takomto postupe s nemeckými dodávateľmi výslovne\ndohodol a bol o tom z ich strany výslovne uistený. Zdôraznil, že so svojimi nemeckými dodávateľmi\nobchodoval dlhodobo, už od roku 2015, pričom títo dodávatelia zhodne od počiatku spolupráce uvádzali\nna svojich dodávateľských faktúrach informáciu o tom, že ide o dodávky použitého tovaru s úpravou\nzdaňovania prirážky v zmysle § 66 zákona o DPH, v dôsledku čoho nemal žiadny dôvod pochybovať\no tom, že sú splnené všetky podmienky na použitie predmetného zdaňovacieho režimu pri ďalšom\npredaji daných vozidiel z jeho strany.\n13. Ďalej uviedol, že jeho nemeckí dodávateľa bez akéhokoľvek upozornenia či iného oznámenia\nv roku 2019 zmenili textáciu vlastných (dodávateľských) faktúr a poznámku aplikácie režimu osobitného\nzdaňovania prirážky z faktúr odstránili. Nakoľko o tejto zmene nebol žiadnym spôsobom upovedomený,\nmal naďalej za to, že ojazdené vozidlá sú mu stále dodávané v režime osobitného zdaňovania prirážky,\n\na preto pokračoval v ich predaji v rovnakom režime. V presvedčení, že predmetné obchody zdaňoval\nsprávne, ho utvrdzovalo aj to, že v predchádzajúcom období boli u neho vykonané až dve miestne\nzisťovania (v júni 2017 a v januári 2018) zo strany Daňového úradu Bratislava, na základe, ktorých\nmu nebolo vytknuté akékoľvek pochybenie. Skutočnosť, že bol po celý čas dobromyseľný o tom, že\npredmetné dodávky zdaňuje v osobitnom režime zdaňovania, podľa neho potvrdzuje aj výsluch jeho\núčtovníčky – p. C. J., ktorá vo svojej výpovedi pred Kriminálnym úradom Finančnej správy dňa 25.\nfebruára 2020 potvrdila, že mala za to, že ojazdené automobily žalobca dováža v osobitnom režime\nzdaňovania podľa § 66 zákona o DPH, pričom nemeckú poznámku o oslobodení dodávky od dane\nnepovažovala za podstatnú a mala za to, že ide o dodávku v osobitnom režime zdaňovania.\n14. Súčasne poukázal na skutočnosť, že systém dane z pridanej hodnoty, ktorý je harmonizovaný\npre všetky členské štáty Európskej únie smernicou o DPH, je založený na princípe zodpovednosti\nza zavinenie, a teda v jednotlivých prípadoch je potrebné skúmať, či daňový subjekt uplatňujúci\nurčité právo, resp. daňový režim, bol v dobrej viere o tom, že spĺňa zákonné podmienky pre jeho\nuplatnenie alebo nie. Podotkol, že otázku možnosti uplatnenia režimu osobitného zdaňovania prirážky\nv prípade, ak dodávateľ daňového subjektu v skutočnosti vykazoval dodávky ako intrakomunitárne\ndodávky v bežnom režime zdaňovania (s oslobodením od dane), rozoberal SDEÚ v rozsudku vo veci\nC-624/15 - Litdana zo dňa 18. mája 2017. Uviedol, že podľa SDEÚ nemožno zdaniteľným osobám\nodopierať práva vyplývajúce z úpravy DPH, pokiaľ boli pri ich uplatňovaní v dobrej viere o tom, že spĺňajú\npodmienky na ich uplatnenie, pričom založením systému zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie by\nsa prekročil rozsah nevyhnutný na ochranu K. L.. Zdôraznil, že podľa citovaného rozsudku zdaniteľná\nosoba, ktorá chce uplatniť osobitný režim zdaňovania prirážky, nie je povinná iniciatívne preverovať,\nči jej dodávateľ skutočne vykázal dodanie predmetného tovaru v tomto režime a či si v tejto súvislosti\nsplnil daňové povinnosti. Je pritom povinnosťou príslušných štátnych orgánov zistiť (a preukázať),\nže zdaniteľná osoba nekonala v dobrej viere alebo že neprijala všetky primerané opatrenia, ktoré\nsú v jej moci, aby sa uistila, že operácia, ktorú uskutočňuje, nevedie k jej účasti na daňovom\npodvode. Upozornil, že aj napriek tomu, že z vykonaného dokazovania nevyplynula žiadna skutočnosť\nvyvracajúca alebo dôvodne spochybňujúca jeho dobromyseľnosť o splnení podmienok pre uplatnenie\nosobitného režimu zdaňovania, správca dane a žalovaný skonštatovali, že žalobca v danom prípade\nnemohol predmetný režim uplatniť z dôvodu, že jeho nemeckí dodávatelia vykazovali predmetné\ndodávky ako intrakomunitárne dodávky v režime bežného zdaňovania. Správca dane a žalovaný sa\npodľa jeho mienky mali zaoberať aj tým, či reálne vedel o tom, že nie sú splnené podmienky pre aplikáciu\ntohto režimu, t. j. či konal zavinene.\n15. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného je zároveň podľa jeho mienky v mnohých\nsmeroch zmätočné a nezrozumiteľné, nakoľko obsahuje tvrdenia, ktoré nekorešpondujú s tvrdeniami\nsprávcu dane, pričom tento rozpor nie je žiadnym spôsobom vysvetlený. Žalovanému konkrétne vytkol,\nže v napadnutom rozhodnutí napr. tvrdí, že bolo preukázané, že žalobca mal s obomi nemeckými\ndodávateľmi uzatvorené rámcové zmluvy, v zmysle ktorých mali nemeckí dodávateľa povinnosť\ndodávať mu osobné automobily v osobitnom režime zdaňovania vyjadrenom slovom „Sonderregime“,\nhoci uvedený záver je v priamom rozpore s tvrdením správcu dane v prvostupňovom rozhodnutí,\nže žalobca nemal s nemeckými dodávateľmi uzatvorené žiadne písomné zmluvy. Súčasne namietal,\nže žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že faktúry od nemeckých dodávateľov obsahovali\npoznámku o tom, že dodanie sa realizuje v režime osobitnej úpravy zdaňovania prirážky, kým správca\ndane v prvostupňovom rozhodnutí uvádza, že dodávateľské faktúry obsahovali len informáciu o tom,\nže ide o dodanie tovaru oslobodené od dane, pričom akúkoľvek poznámku o aplikácii osobitného režimu\nzdaňovania prirážky správca dane nekonštatoval. Odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného\na prvostupňového rozhodnutia správcu dane tak podľa jeho názoru obsahujú zásadné rozpory, a to vo\nvzťahu ku skutočnostiam, ktoré mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n16. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 20. februára 2023, v ktorom\nnavrhol žalobu ako bezdôvodne podanú zamietnuť. Uviedol, že nemeckí dodávatelia žalobcu použili\ntzv. bežný režim zdanenia, a preto bol povinný použiť takýto režim s určením základu dane podľa\n§ 22 ods. 1 zákona o DPH pri predaji ojazdených motorových vozidiel aj žalobca. Konštatoval, žalobca\nv priebehu daňovej kontroly k žiadnym spôsobom nepreukázal, že mal s nemeckými dodávateľmi\n\ndohodu o dodávaní ojazdených vozidiel v režime podľa § 66 zákona o DPH, ani to, že bol dodávateľmi\no tejto skutočnosti uistený. Vo vzťahu k vyjadreniu žalobcu o zmene textu faktúr nemeckými dodávateľmi\nbez upozornenia podotkol, že je na rozhodnutí daňového subjektu, koho si vyberie ako svojho\nobchodného partnera a akým spôsobom si preverí obsah dohôd, ktoré s obchodným partnerom uzatvorí,\na tiež aj obsah vystavených dodávateľských faktúr. Skutočnosť, že žalobca nezaregistroval zmenu\nobsahu vystavených dodávateľských faktúr, považoval za dôvod na vyslovenie záveru, že žalobca\nnepostupoval pri realizovaní obchodných transakcií s dostatočnou opatrnosťou. K vykonaným miestnym\nzisťovaniam uviedol, že správca dane ich vykonal za účelom preverenia nadobudnutia motorových\nvozidiel od zahraničných dodávateľov, avšak správca dane nevykonával daňovú kontrolu, a teda\nnepreveroval, akým spôsobom žalobca postupoval pri predaji nadobudnutých motorových vozidiel\nv nadväznosti na ustanovenia zákona o DPH.\n17. Pokiaľ si účtovníčka žalobcu myslela, že žalobca dováža ojazdené motorové vozidlá v osobitnom\nrežime zdaňovania a nemeckú poznámku o oslobodení dodávky od dane nepovažovala za podstatnú,\npodľa jeho mienky to nevyznieva v prospech žalobcu a nie je prejavom jeho dobromyseľnosti,\nkeďže účtovníčka žalobcu mala vedomosť o obsahu faktúr a bolo jej známe, že nemeckí dodávatelia\ndodávajú žalobcovi tovar s oslobodením od dane a tento je povinný predávať nadobudnuté motorové\nvozidlo s daňovou povinnosťou. V súvislosti so žalobcom prezentovaným rozhodnutím SDEÚ vo veci\nLitdana zastával názor, že skutkové okolnosti zistené v danej veci nie sú totožné so skutkovými\nokolnosťami žalobcu, ktorý v rámci svojej podnikateľskej činnosti nevykonal takmer žiadne, resp. žiadne\nopatrenia zodpovedného podnikateľa na predchádzanie podvodnej činnosti, prípadne na odstránenie\npochybností o tom, že sa na podvodných transakciách nepodieľal vedome, aj keď v danom prípade\nnebolo podvodné konanie preukázané. K námietkam žalobcu ohľadom rozdielov v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia sa vyjadril, že vytýkané rozdiely v odôvodnení\nnie sú takého charakteru, že by mali vplyv na samotné rozhodnutie vo veci a nevytvárajú nezákonnosť\nrozhodnutia.\nIV.\nĎalšie vyjadrenia\n18. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne vyjadril v replike zo dňa 24. mája 2023, v ktorej zotrval\nna svojej žalobnej argumentácii.\n19. Žalovaný v podaní zo dňa 13. januára 2026 uviedol, že replika žalobcu neobsahuje žiadne nové\nskutočnosti ako tie, ku ktorým sa už vyjadril.\nV.\nKonanie na správnom súde\n20. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny\nsúd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu\nv Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave\nje prejednávaná vec vedená pod sp. zn. NR-21S/41/2022. V súlade s platným a účinným rozvrhom\npráce správneho súdu bola predmetná vec dňa 07. júna 2023 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky pridelená senátu 5S Správneho súdu v Bratislave a následne bola\ndňa 22. mája 2024 rovnakým spôsobom pridelená novovzniknutému senátu 8S Správneho súdu v\nBratislave.\nVI.\nVerejné vyhlásenie rozsudku\n21. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie\nvo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré\n\npredchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v správnej žalobe a dospel k záveru, že žaloba je\ndôvodná.\n22. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 06. augusta 2026, nakoľko boli\nsplnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie\npojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 01. júla 2026\noznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky.\nVII.\nRelevantná právna úprava\n23. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n24. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n25. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n26. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho\nkonania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených\nzáujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa\npostupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.\n27. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n28. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n29. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n30. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje:\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n31. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n32. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane\n\npodľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené\ndaňovými subjektmi a doklady k nim.\n33. Podľa § 11 ods. 1 zákona o DPH na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného\nčlenského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom\nodoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet\ndo tuzemska z iného členského štátu.\n34. Podľa § 20 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného\nčlenského štátu vzniká\na) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo\nnadobudnutie tovaru, alebo\nb) dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom podľa\npísmena a).\n35. Podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí\nprotihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie\ntovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý\ndodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.\n36. Podľa § 49 ods. 2 písm. c) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov\n3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného\nčlenského štátu podľa § 11 a § 11a.\n37. Podľa § 51 ods. 1 písm. c) zákona o DPH v znení účinnom do 31. decembra 2024 právo na\nodpočítanie dane pod ľ a § 49 môže platiteľ uplatniť , ak pri odpočítaní dane pod ľ a § 49 ods. 2 písm.\nc) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu.\n38. Podľa § 51 ods. 2 zákona o DPH platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c)\nalebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr\nv poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak\ndo uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na\nodpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa\nodseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné\nzdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie\ndane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d).\nPlatiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom\nprávo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka,\nv ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.\n39. Podľa § 66 ods. 2 zákona o DPH v znení účinnom do 31. decembra 2024 obchodník pri predaji\numeleckých diel, zberateľských predmetov, starožitností a použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na\núzemí Európskej únie, je povinný uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané\na) osobou, ktorá nie je identifikovaná pre daň v tuzemsku ani v inom členskom štáte,\nb) osobou, ktorá je identifikovaná pre daň v tuzemsku alebo v inom členskom štáte, a dodanie tovaru\nbolo oslobodené od dane podľa § 42 alebo podľa zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v\ninom členskom štáte,\nc) iným obchodníkom, ktorý uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy tohto zákona alebo zákona platného\nv inom členskom štáte.\n40. Podľa § 66 ods. 3 zákona o DPH základom dane pri predaji tovaru podľa odseku 2 je kladný rozdiel\nmedzi predajnou cenou a kúpnou cenou znížený o daň.\n41. Podľa § 66 ods. 16 zákona o DPH základom dane ak obchodník kúpi umelecké diela, zberateľské\npredmety, starožitnosti alebo použitý tovar z iného členského štátu od zdaniteľnej osoby identifikovanej\npre daň v inom členskom štáte, nemôže pri predaji uplatniť osobitnú úpravu uplatňovania dane, ak na\nfaktúre vyhotovenej predávajúcim nie je uvedená slovná informácia podľa § 74 ods. 1 písm. n).\n\n42. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný\nplatiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.\n43. Podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je\npovinná platiť daň osoba, ktorá tovar nadobudne podľa § 11 a § 11a.\n44. Podľa § 74 ods. 1 písm. n) faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať slovnú informáciu\n\"úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar\", \"úprava zdaňovania prirážky - umelecké diela\" alebo\n\"úprava zdaňovania prirážky - zberateľské predmety a starožitnosti\", a to v závislosti od tovaru, pri ktorom\nsa uplatní osobitná úprava podľa § 66.\nVIII.\nPrávne posúdenie\n45. Predmetom správneho súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo v medziach žalobných\nnámietok preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 102048385/2022 zo dňa 20.\njúla 2022 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane č. 100462884/2022 zo dňa 11. marca\n2022, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume XX XXX,XX eur na DPH za zdaňovacie\nobdobie október 2019.\n46. Žalobca v podanej žalobe namietal nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí a nesprávne\nzistenie skutkového stavu v rozpore s obsahom spisov. Tvrdil, že bol presvedčený, že mu jeho nemeckí\ndodávatelia dodávali ojazdené vozidlá v režime podľa § 66 zákona o DPH, na ktorom postupe sa\nvýslovne dohodli, pričom jeho nemeckí dodávateľa bez upozornenia v roku 2019 poznámku aplikácie\nrežimu osobitného zdaňovania prirážky z faktúr odstránili. Jeho dobromyseľnosť pri zdaňovaní daných\ndodávok v osobitnom režime zdaňovania má potvrdzovať aj výsluch jeho účtovníčky. Poukázal tiež\nna rozsudok SDEÚ vo veci Litdana. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia označil za zmätočné\na nezrozumiteľné pre jeho rozpory s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia, keď mal podľa\nžalovaného s nemeckými dodávateľmi uzatvorené rámcové zmluvy, hoci podľa správcu dane s nimi\nnemal uzatvorené žiadne písomné zmluvy, a súčasne podľa žalovaného faktúry od nemeckých\ndodávateľov obsahovali aj poznámku o režime osobitnej úpravy zdaňovania prirážky, kým podľa správcu\ndane tieto faktúry obsahovali len informáciu, že ide o dodanie tovaru oslobodené od dane.\n47. Predmetom posudzovaných zdaniteľných obchodov uskutočnených medzi žalobcom a\ndeklarovanými dodávateľmi z Nemecka bolo dodanie ojazdených motorových vozidiel. Na takto\nvykonaný obchod je v zmysle zákona o DPH (v intenciách prejednávanej veci) možné uplatniť dva\ndaňové režimy:\n- ak platiteľ, ktorý je obchodníkom s ojazdenými autami, kúpi ojazdené auto z iného členského štátu od\nplatiteľa z iného členského štátu, ktorý predá ojazdené auto v režime oslobodeného dodania v rámci\nSpoločenstva v zmysle čl. 138 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme\ndane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“) (obdoba § 43 zákona o DPH platného\nv Slovenskej republike), potom kupujúci má nadobudnutie auta v tuzemsku v zmysle § 11 zákona o DPH,\npri ktorom je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH. Daňová povinnosť vzniká podľa § 20\nods. 1 zákona o DPH. Zároveň platiteľ dane má nárok na odpočítanie dane v rozsahu a za podmienok\nuvedených v § 49 až § 51 zákona o DPH (bežný režim zdanenia),\n- ak platiteľ, ktorý je obchodníkom s ojazdenými autami, kúpi ojazdené auto z iného členského štátu\nod platiteľa z iného členského štátu, ktorý predá ojazdené auto v režime osobitnej úpravy uplatňovania\ndane v zmysle čl. 313 smernice 2006/112 (obdoba § 66 zákona o DPH platného v Slovenskej republike),\npotom kupujúci nemá nadobudnutie auta v tuzemsku podľa § 11 zákona o DPH a nevzniká mu\npovinnosť platiť daň. Vzhľadom k tomu, že kupujúcemu nevzniká daňová povinnosť, nemá možnosť ani\nsi odpočítať daň (osobitný režim zdanenia). Na základe § 66 zákona o DPH obchodník pri predaji tohto\nojazdeného auta odvedie daň len zo svojej obchodnej marže, ktorú tvorí kladný rozdiel medzi predajnou\na nákupnou cenou. Sumu takto vypočítanej dane obchodník s ojazdenými autami nesmie uviesť na\nfaktúre. Na faktúre je však povinný, okrem iných náležitostí uviesť slovnú informáciu „úprava zdaňovania\nprirážky - použitý tovar“ (obdobne rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 2Sfk/77/2022 zo dňa 28. apríla 2023, sp. zn. 1Sfk/70/2022 zo dňa 31. januára 2024, sp. zn.\n1Sfk/114/2022 zo dňa 29. februára 2024 a ďalšie).\n\n48. Zároveň v zmysle rozsudku SD EÚ vo veci C 624/15 – Litdana zo dňa 18. mája 2017 sa má\nčl. 314 smernice 2006/112 zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2010/45/EÚ zo dňa 13. júla 2010\nvykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby príslušné orgány členského štátu odmietli zdaniteľnej osobe,\nktorá dostala faktúru, na ktorej sú uvedené označenia týkajúce sa tak úpravy zdaňovania prirážky,\nako aj oslobodenia od dane z pridanej hodnoty (DPH), právo uplatniť úpravu zdaňovania prirážky, aj\nkeď z následnej kontroly vykonanej uvedenými orgánmi vyplýva, že zdaniteľný obchodník, ktorý dodal\npoužitý tovar, v skutočnosti neuplatnil túto úpravu na dodanie tohto tovaru, príslušné orgány nezistia,\nže zdaniteľná osoba nekonala v dobrej viere alebo že neprijala všetky primerané opatrenia, ktoré sú v\njej moci, aby sa uistila, že operácia, ktorú uskutočňuje, nevedie k jej účasti na daňovom podvode, čo\nprináleží overiť vnútroštátnemu súdu.\n49. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanej správnej žalobe okrem iného namietal aj\nnepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, správny súd sa v prvom rade zaoberal žalobnými bodmi\ntýkajúcimi sa tejto vady napadnutého rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia alebo opatrenia\norgánu verejnej správy pritom predstavuje jednu z najzávažnejších vád, ktorými môže byť napadnuté\nrozhodnutie alebo opatrenie zaťažené. Nesporne sa jedná o takú vadu, ktorá bráni správnemu\nsúdu napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie (alebo ich časť) preskúmať. Zjednodušene povedané,\nnepreskúmateľné je také rozhodnutie alebo opatrenie, z ktorého nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o\nčom bolo rozhodnuté či prečo bolo rozhodnuté práve tak. Za nepreskúmateľné sa okrem iného považuje\ntaké rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré je alebo nezrozumiteľné, teda nejasné,\nalebo protirečivé. Nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy\nzahŕňa aj nezrozumiteľnosť jazykovú či logickú, keď napríklad z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké\ndôkazy orgán verejnej správy vykonal, a pod. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť súdna prax\npovažuje napr. rozhodnutia, ak zo znenia ich výrokov nevyplýva opis skutku, ktorým sa žalobca dopustil\nporušenia právnej povinnosti (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Sžo\n156/2007, z 8. decembra 2008, 3Sžo 200/2010 z 8. októbra 2010 či 5Sžo 122/2010 z 24. marca 2011).\n(pozri BARICOVÁ, Jana. § 191 [Zrušenie rozhodnutia alebo opatrenia]. In: M., A., I., H., K., H., I., N. a\nkol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 944.)\n50. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nuvádza skutkové zistenia, ktoré vôbec nekorešpondujú so skutkovými zisteniami správcu dane\nobsiahnutými v prvostupňovom rozhodnutí, a to bez toho, aby žalovaný tieto rozpory akýmkoľvek\nspôsobom vysvetlil, resp. sa vymedzil voči protichodným skutkovým zisteniam správcu dane.\nPredovšetkým žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že predmetné faktúry od nemeckých\ndodávateľov žalobcu obsahujú protichodné poznámky týkajúce sa uplatňovaného režimu zdaňovania\n(v nemeckom jazyku poznámka o uplatňovaní oslobodenia od dane v rámci Spoločenstva s odkazom\nna príslušné ustanovenia nemeckého zákona o DPH a poznámka v nemeckom aj v slovenskom jazyku\no uplatňovaní osobitnej úpravy zdanenia s odkazom na § 66 slovenského zákona o DPH), kým správca\ndane v prvostupňovom rozhodnutí naproti tomu uviedol, že dané faktúry obsahovali výlučne informáciu\no tom, že ide o dodanie tovaru oslobodené od dane. Súčasne žalovaný tvrdil, že žalobca mal so svojimi\nnemeckými dodávateľmi uzavreté rámcové zmluvy a zaoberal sa ich obsahom, kým správca dane takúto\ninformáciu v prvostupňovom rozhodnutí vôbec neuviedol a obsah daným rámcových zmlúv neskúmal.\n51. Uvedené rozpory v odôvodnení sa podľa názoru správneho súdu týkajú podstatných skutkových\nokolností prejednávanej veci, na podklade ktorých dospel žalovaný k záveru o nesplnení podmienok\nna použitie osobitného režimu zdaňovania podľa § 66 zákona o DPH na strane žalobcu. Obzvlášť\nzodpovedanie otázky, či na príslušných faktúrach od nemeckých dodávateľov boli uvedené dve\nprotichodné poznámky ohľadom uplatňovaného režimu zdaňovania alebo výlučne poznámka o\nuplatňovaní oslobodenia od dane, má pritom rozhodujúci význam aj z hľadiska, či na predmetnú\nvec vôbec možno uplatniť závery obsiahnuté v rozsudku SD EÚ vo veci Litdana. Správny súd\nvyhodnotil vyššie uvedené rozpory ako natoľko závažné, že v ich dôsledku je odôvodnenie napadnutého\nrozhodnutia žalovaného v spojení s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia správcu dane, s ktorým\ntvorí jeden argumentačný celok, nezrozumiteľné.\n52. Vychádzajúc z uvedeného správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a prvostupňového\nrozhodnutia v medziach podanej žaloby dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť, a preto podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec\ns poukazom na § 191 ods. 4 SSP vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n\n53. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude opätovne preskúmať prvostupňové rozhodnutie správcu\ndane a rozhodnúť o žalobcom podanom odvolaní s tým, že svoje nové rozhodnutie riadne odôvodní tak,\naby bolo preskúmateľné, t. j. aby z neho bolo zrejmé, akým spôsobom vyhodnotil jednotlivé skutkové\na právne závery správcu dane a v prípade, ak ich bude považovať za potrebné skorigovať, náležite\ntakéto úpravy vysvetlí. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán\nverejnej správy v zmysle § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný. Pokiaľ by žalovaný v ďalšom\nkonaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd by opätovne zrušil\njeho rozhodnutie z tých istých dôvodov, môže mu správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť\npokutu v súlade s citovaným zákonným ustanovením.\n54. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 správneho súdneho poriadku, podľa\nktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených\ntrov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným\nuznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 175 ods. 2 správneho súdneho poriadku.\n55. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v\nBratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia\nlen v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}