{"guid": "0caab3b7-1d43-42b1-9491-52a19e174f9c:a63800b3-1965-49c2-a42f-1d5ca845429c", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:4023200020.2", "spisova_znacka": "NR-11S/5/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-11S/5/2023 z 5. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 5. januára 2026, sp. zn. NR-11S/5/2023, ECLI:SK:SpSBA:2026:4023200020.2", "identifikacne_cislo": "4023200020", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Korčeková", "sudca_id": 983, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-korcekova-983", "datum_vydania": "2026-01-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a63800b3-1965-49c2-a42f-1d5ca845429c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:4023200020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:4023200020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:4023200020.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n13Sas/10/2023\n4023200020\n05. 01. 2026\nJUDr. Zuzana Korčeková\nECLI:SK:SpSBA:2026:4023200020.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobcu:\nKOM Polster s. r. o., so sídlom Hlavná 78, Komárno, IČO: 36 356 816, zastúpeného spoločnosťou\nRödl & Partner Advokáti, s. r. o., so sídlom Landererova 12, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo\npráce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska 4, 6, 8, Bratislava, v konaní\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. sp. 24332/2022-M_OPTP, č. z. 98446/2022 zo\ndňa 15.11.2022, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie žalovaného č. sp. 24332/2022-M_OPTP, č. z.\n98446/2022 zo dňa 15.11.2022 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej aj len „ústredie“ alebo „prvostupňový orgán“) vydalo\ndňa 11.10.2022 rozhodnutie č. k. UPS/US1/OPČSP/ZAM/2022/2062, č. z. 2022/179922 (ďalej aj\n„prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 10 ods. 1 písm. a) prvého bodu v spojení s § 10 ods. 3\nzákona č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej neposkytlo žalobcovi podporu v čase skrátenej\npráce za kalendárny mesiac jún 2022. Prvostupňový orgán rozhodnutie odôvodnil tým, že mu bola\ndňa 09.08.2022 doručená žiadosť žalobcu o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce na čiastočnú\núhradu nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca v čase trvania vonkajšieho faktora,\nvplyvom ktorého došlo k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa (ďalej len „podpora“). Žalobca definoval\nvonkajší faktor ako nečakaný a prudký pokles objednávok od jeho odberateľov, a to hlavne od jeho\nhlavného odberateľa - spoločnosti JOB - Jockenhöfer Order Börse GmbH, ktorý bol náhle spôsobený\nnepredvídanou situáciou v súvislosti s dianím na Ukrajine. Ďalej prvostupňový orgán zhrnul obsah\npodaní žalobcu a dospel k záveru, že pokles objednávok ako ekonomické správanie odberateľov\nžalobcu nepredstavuje vonkajší faktor a tým nespĺňa definíciu vonkajšieho faktora v zmysle § 2 písm.\nc) zákona o podpore v čase skrátenej práce. Z predložených dokladov preukazujúcich vonkajší\nfaktor a príčinnú súvislosť medzi vonkajším faktorom a obmedzením činnosti zamestnávateľa nie\nje možné vyvodiť priamy vplyv vonkajšieho faktora na obmedzenie činnosti žalobcu. Prudký pokles\nobjednávok spôsobený neočakávanou zmenou v správaní spotrebiteľov, ktorá nastala v dôsledku\nzhoršenia hospodárskej situácie v Európe a v súvislosti s vojnovým konfliktom na Ukrajine predstavuje\nvýlučne dôsledok pôsobenia vonkajších faktorov, ale nie vonkajší faktor samotný. Prudký pokles\nobjednávok ako taký nepredstavuje takú udalosť, ktorá sama o sebe sa môže považovať za vonkajší\n\nfaktor – nejde o takú udalosť alebo situáciu, ktorá sama o sebe vyvoláva dôsledky, nakoľko je\ndôsledkom samotným. Z hľadiska opísaných ekonomických javov je pokles objednávok preukázateľne\nzapríčinený správaním obyvateľov. Správanie obyvateľov (v tomto prípade spotrebiteľov) ako sociálny\njav predstavuje neovplyvniteľnú skutočnosť, ktorá ale rovnako nepredstavuje zo svojej podstaty\nvonkajší faktor. Správanie obyvateľov, obzvlášť ich ekonomické správanie predstavuje bremeno rizika\npodnikania, ktoré vykonáva zamestnávateľ vo svojom mene na vlastnú zodpovednosť za účelom\ndosiahnutia zisku. Tak, ako štát nelimituje zisk podnikateľských subjektov, nemôže limitovať ich straty v\ndôsledku ekonomického správania obyvateľov. Javy ako inflácia, zvyšovanie cien tovarov a energií sú\nneoddeliteľnou súčasťou ekonomických cyklov a nepredstavujú nové javy a udalosti, ktoré sú absolútne\nnepredvídateľné, ako napríklad pandémia a následné okamžité utlmenie ekonomiky. Pokles objednávok\nspôsobený neočakávanou zmenou v správaní spotrebiteľov, ktorá nastala v dôsledku zhoršenia\nhospodárskej situácie v Európe a v súvislosti s vojnovým konfliktom na Ukrajine nepredstavuje vonkajší\nfaktor nakoľko predstavuje dôsledok vonkajšieho faktora, ktorý vzniká v príčinnej súvislosti s vonkajším\nfaktorom. Pokles objednávok predstavuje dôsledok správania obyvateľov v súčasnom ekonomickom\ncykle a situácie v Európe. Nakoľko ide o správanie obyvateľstva, nie je možné jednoznačne preukázať,\nže k poklesu záujmu o produkty žalobcu dochádza z dôvodu rastu cien ako javu ekonomického\ncyklu alebo v dôsledku všeobecne neistej situácie na európskom kontinente. Uvedené jednoznačne\npreukazuje, že pokles objednávok v dôsledku zmeny správania obyvateľov je len následok vonkajšieho\nfaktora, ktorý v tomto prípade môže kvalifikovane tvoriť len vojnový konflikt na Ukrajine. Z predložených\ndokladov v rámci konania o podpore nebolo preukázané, že pokles objednávok zo strany odberateľov\nnastal v dôsledku situácie na Ukrajine, ktorá ako jediná situácia uvedená žalobcom predstavuje\nvonkajší faktor v zmysle § 2 písm. c). Prvostupňový orgán mal za to, že obmedzenie činnosti žalobcu\nnastalo výlučne v dôsledku poklesu objednávok ako ekonomického správania jeho odberateľov. Pokles\nobjednávok ako ekonomické správanie odberateľov žalobcu nepredstavuje vonkajší faktor a tým nespĺňa\ndefiníciu vonkajšieho faktora v zmysle § 2 písm. c) zákona o podpore v čase skrátenej práce. Z\npredložených dokladov preukazujúcich vonkajší faktor a príčinnú súvislosť medzi vonkajším faktorom\na obmedzením činnosti zamestnávateľa nie je možné vyvodiť priamy vplyv vonkajšieho faktora na\nobmedzenie činnosti žalobcu. Na základe uvedeného prvostupňový orgán dospel k záveru, že pokles\ntržieb v dôsledku ekonomického správania obyvateľstva, a tým spôsobený menší dopyt a následný\npokles tržieb nie je možné subsumovať pod vonkajší faktor v zmysle § 2 písm. c) zákona o podpore\nv čase skrátenej práce, a tým nie je splnená hmotnoprávna podmienka poskytnutia podpory v čase\nskrátenej práce v zmysle § 3 ods. 1 zákona o podpore v čase skrátenej práce.\n2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že správny orgán\ndospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Žalobca mal za to, že tvrdenie správneho orgánu\no tom, že ekonomické správanie obyvateľstva nemožno považovať za vonkajší faktor, nie je právne\npodložené. Z definície vonkajšieho faktora v zákone č. 215/2021 Z. z. nemožno nijako logicky vyvodiť,\nže správanie obyvateľstva, či ekonomické vplyvy, ako prudké zhoršenie hospodárskej situácie a infláciu,\nnemožno považovať za vonkajší faktor na účely podpory v čase skrátenej práce, preto takýto výklad\nzo strany správneho orgánu považuje za svojvoľný, resp. nepodložený. Žalobca poukázal na zásadu\nlegality, ktorá vylučuje samovôľu správneho orgánu, nakoľko správny orgán má podľa § 3 ods. 1 zákona\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) postupovať v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi. Ďalej poukázal na to, že v Nemecku alebo Rakúsku sa nedostatok objednávok, či\nvýpadok objednávok považuje za vonkajší faktor, pričom je všeobecne známe, že inšpiráciou pre systém\npodpory v čase skrátenej práce v našom právnom poriadku je jeho fungovanie v iných európskych\nkrajinách, ako v Nemecku, Rakúsku, či Švajčiarsku, kde dlhodobo existuje a funguje už niekoľko rokov.\nVzorom pre podporu v čase skrátenej práce u nás je predovšetkým Nemecko, čo je uvedené aj v\ndôvodovej správe k zákonu. Pokles množstva objednávok zo strany odberateľov žalobcu bol vysoko\nnadštandardný a veľmi výrazný a nemožno ho preto považovať za bežné ekonomické správanie. Zo\nstrany hlavného odberateľa, od ktorého závisí prevádzka žalobcu - spoločnosti JOB - Jockenhöfer Order\nBörse GmbH (ďalej len „hlavný odberateľ“), predstavoval tento pokles v mesiaci máj 2022 v porovnaní\ns aprílom 2022 viac ako 47 %. Tieto skutočnosti - prudkosť poklesu objednávok žalobca vydokladoval v\ndoposiaľ predložených podkladoch, predovšetkým prostredníctvom podrobných záznamov o fakturácii.\nNa základe skutočností, ktoré žalobca uviedol vo svojich predošlých podaniach k žiadosti, bol prudký\nprepad objednávok dôsledkom náhlej zmeny v správaní konečných spotrebiteľov výrobkov žalobcu,\nktorými sú spotrebitelia na nemeckom trhu, pričom predložené štatistiky a prieskumy nemeckého trhu\nnepochybne dokazujú, že výrazný pokles dopytu po nábytku na nemeckom trhu nastal v dôsledku\nnepriaznivej hospodárskej situácie spôsobenej vojnovým konfliktom na Ukrajine. Nešlo teda o bežné\nekonomické správanie odberateľov, ale o mimoriadnu, prudkú, nadštandardnú zmenu v množstve\n\nobjednávok spôsobenú náhlou zmenou správania spotrebiteľov v dôsledku neočakávanej situácie v\nEurópe. Žalobca nemal možnosť plynule týmto okolnostiam prispôsobiť prevádzku, ako by to bolo\nv prípade pomaly stúpajúcej inflácie, alebo v prípade bežných zmien v trendoch na trhu, kedy by\npostupný pokles objednávok vedel dopredu očakávať a vedel by sa na neho dopredu pripraviť, resp. by\ns poklesom objednávok vedel postupne zosúladiť svoju prevádzku. Ďalej žalobca uviedol, že prudký\npokles objednávok tak, ako ho popísal v žiadosti, je vonkajším faktorom sám o sebe, a nejde o dôsledok\nvonkajšieho faktora, a to predovšetkým s prihliadnutím na to, že sám osebe spĺňa všetky definičné\nznaky vonkajšieho faktora v zmysle zákona a zároveň nespadá pod negatívne vymedzenie vonkajšieho\nfaktora uvedené v zákone. Žalobca považoval za jednoznačne preukázanú tiež príčinnú súvislosť\nmedzi vonkajším faktorom a obmedzením jeho činnosti. Nastavenie výrobných kapacít žalobcu, teda\naj množstva pridelenej práce závisí od množstva objednávok, a teda vonkajší faktor, ktorým je prudký\npokles objednávok, priamo súvisí s obmedzením činnosti žalobcu.\n3. Napadnutým rozhodnutím č. sp. 24332/2022-M_OPTP, č. z. 98446/2022 zo dňa 15.11.2022 žalovaný\nodvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení zhrnul doterajší priebeh\nadministratívneho konania, odôvodenie prvostupňového rozhodnutia a obsah odvolania žalobcu proti\nprvostupňovému rozhodnutiu. Uviedol, že s cieľom zabezpečenia účelového poskytovania podpory\nv čase skrátenej práce sa podpora poskytuje zamestnávateľovi ako nároková po splnení zákonom\nstanovených podmienok. S prihliadnutím na tvrdenia účastníka konania je predmetom (voľnej) správnej\núvahy v rámci rozhodovacieho procesu zisťovať postupom upraveným v zákone o správnom konaní\nskutočnosti potrebné na posúdenie toho, či daná okolnosť je alebo nie je vonkajším faktorom, ktorý spadá\ndo pôsobnosti prvostupňového orgánu, a to okolnosť vyššej moci resp. iný vonkajší faktor; má dočasný\ncharakter; zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť; a ktorý má negatívny vplyv\nna prideľovanie práce zamestnancom zamestnávateľom. S prihliadnutím na popis vonkajšieho faktora a\nna doklady preukazujúce vonkajší faktor, odvolací orgán konštatoval, že uvedené skutočnosti nemožno\npovažovať za vonkajší faktor, vplyvom ktorého malo dôjsť k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa v\nzmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore v čase skrátenej práce. Poukázal na to, že žalobca\nuzavrel „Dohodu o podaní žiadosti o podporu v čase skrátenej práce“ s jednotlivými zamestnancami\nuž 28.03.2022. Predmetom tejto dohody bol súhlas zamestnancov s podaním žiadosti zamestnávateľa\no poskytnutie podpory v čase skrátenej práce „s cieľom preklenúť nepriaznivé obdobie a predísť tak\niným, najmä krajným riešeniam vzniknutej situácie“. Z obsahu dohody mal žalovaný za to, že žalobca\nuž ku dňu podpisu tejto dohody pociťoval trvalejší výpadok a obmedzenie činnosti, o čom svedčí znenie\nčl. II dohody: „zamestnávateľ je nútený obmedziť prevádzkovú činnosť. Dôvody obmedzenia činnosti\nsú nasledovné: nepriaznivý vývoj trhu v spojitosti s aktuálnou politickou situáciou v Európe a vo svete\nako aj s násobným nárastom cien energií, následkom čoho má dopyt po výrobkoch zamestnávateľa\nvýrazne klesajúcu tendenciu a tiež sú vo veľkej miere obmedzené možnosti dovozu potrebných surovín\nnevyhnutných pre fungovanie prevádzky.“ Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že žalobca mal\nproblémy s vývojom trhu nábytku a z neho plynúcimi tržbami dlhodobo (čo potvrdzuje aj dokument „Vývoj\nfakturácie v rokoch 2021 a 2022“), a očakával, resp. mohol očakávať ďalšie zníženie záujmu o jeho\nvýrobky pri očakávanej vysokej inflácií na vnútornom trhu Európskej únie. Inflácia a ceny energií sa\npreukázateľne zvyšovali už v 4. štvrťroku 2021 a zvýšenú infláciu, ktorá má vysoký podiel na zmenu\nsprávania spotrebiteľov predpovedali centrálne banky v rámci eurozóny ešte pred vojenským konfliktom\nna Ukrajine. Avšak žalobca v odvolaní voči rozhodnutiu o neposkytnutí podpory v čase skrátenej práce\nza mesiac jún 2022 za vonkajší faktor považuje iba prudký pokles tržieb, už nie vojenský konflikt na\nUkrajine. Ak záujem o produkty žalobcu sa na jednom trhu výrazne znížili, mal by sa snažiť nájsť pre\nsvoje výrobky aj iné trhy. Avšak snahu o presadenie sa na iných trhoch a snahu o zabezpečenie nových\nzákazníkov žalobca nepreukázal. Naopak ak žalobca považuje prudký pokles tržieb iba za dočasný\njav, mohol ďalej vyrábať do skladových zásob a takéto skladové miesta si zabezpečiť. Odvolací orgán\npovažoval viac ako dva kalendárne mesiace za dostatočný čas na adekvátnu reakciu žalobcu.\n4. Ďalej žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že sa prikláňa k tvrdeniu prvostupňového orgánu,\nže prudký pokles objednávok (a následný pokles tržieb) tak, ako ho opísal žalobca, nepredstavuje\ntakú udalosť, ktorú možno považovať za vonkajší faktor – nejde o udalosť alebo situáciu, ktorá sama\nvykazuje definičné znaky vonkajšieho faktora v súlade s § 2 písm. c) zákona o podpore v čase skrátenej\npráce a vyvoláva dôsledky, nakoľko je dôsledkom samotným. Z hľadiska opísaných ekonomických\njavov je pokles objednávok preukázateľne zapríčinený zmenou v správaní sa spotrebiteľov pri určitej\nzmene v trhovom mechanizme, ktorá je kombináciou viacerých faktorov (napr. zvýšenie/pokles cien,\npríjmov a pod.). Správanie spotrebiteľov v tomto prípade nepredstavuje zo svojej podstaty vonkajší\nfaktor. Obzvlášť ekonomické správanie spotrebiteľov predstavuje bremeno rizika podnikania, ktoré\nvykonáva zamestnávateľ vo svojom mene na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.\n\nRovnako zvyšovanie cien energií a závislosti na dovoze energetických surovín a zdrojov je trhový jav,\nktorý je ovplyvnený prevažne trhovými mechanizmami. Ceny elektriny na trhu skokovo narastajú v\nreakcii na významný rast trhovej ceny zemného plynu, na ktorú je cena elektriny naviazaná v dôsledku\nuplatňovania algoritmov a metodík veľkoobchodných trhov na báze marginálnych nákladov najdrahšej\nvýrobne elektriny, ktorou je v súčasnosti výroba zo zemného plynu. Zvyšovanie cien energií nenapĺňa\nznaky vonkajšieho faktora. Zamestnávateľ by bol oprávnený požiadať o podporu v čase skrátenej\npráce vo vzťahu k ozbrojenému konfliktu na Ukrajine napr. z dôvodu zničenia výrobnej haly dodávateľa\nv dôsledku ozbrojeného konfliktu, zničenia koľajníc a ciest, výpadku dodávok/nedostatku surovín\n(bez iných alternatívnych zdrojov resp. vlastných zásob), zrušenia objednávok v rámci zdokladovanej\nstraty obchodných vzťahov s Ruskom alebo Ukrajinou (preukázanie zmluvného vzťahu, odstúpenie od\nzmluvy, zrušenie objednávok, etc.). Žalobca je v zmysle zákona povinný uviesť a preukázať existenciu\nvonkajšieho faktora a všetky jeho jednotlivé definičné znaky, ako aj príčinnú súvislosť medzi existenciou\nvonkajšieho faktora a neprideľovaním práce zamestnancom, t. j. musí preukázať, akým spôsobom mal\nvonkajší faktor negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom. Atribútom príčinnej súvislosti\nje „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina bezprostredne predchádza následku a\nvyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak\nje iba sprostredkovaný. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej\nexistencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku,\nktorú nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach.\n5. Ďalej žalovaný uviedol, že systém poskytovania podpory v čase skrátenej práce je zavedený ako stály,\nstabilný nástroj pasívnej politiky trhu práce s cieľom udržania pracovných miest a konkurencieschopnosti\nzamestnávateľov počas dočasného obmedzenia činnosti zamestnávateľa, kde je možné očakávať\nopätovné zavedenie pôvodného pracovného času po odpadnutí vplyvu vonkajšieho faktora. Vo vzťahu\nk „dočasnosti“ vonkajšieho faktora bral odvolací orgán do úvahy aj podstatnú skutočnosť, ktorá je mu\nznáma z úradnej činnosti, a to dlhodobé čerpanie príspevkov zo strany žalobcu v rámci realizovaného\nopatrenia č. 3A a 3B projektu „Prvá pomoc“ v období od mesiaca máj 2020 v celkovej výške 978 826,03\neur. Na základe týchto skutočností sa odvolací orgán nemohol stotožniť s tvrdeniami účastníka konania,\nže „výpadok vo výrobe by musel byť opakovane sa vyskytujúcim javom, u účastníka konania však takýto\nvýpadok predtým nikdy nenastal“, jednalo sa o „nečakaný a prudký pokles objednávok“, „žalobca nemal\nmožnosť plynule týmto okolnostiam prispôsobiť prevádzku, ako by to bolo v prípade pomaly stúpajúcej\ninflácie, alebo v prípade bežných zmien v trendoch na trhu, kedy by postupný pokles objednávok vedel\ndopredu očakávať a vedel by sa na neho dopredu pripraviť, resp. by s poklesom objednávok vedel\npostupne zosúladiť svoju prevádzku“, a teda odvolací orgán mal za to, že nebola naplnená „dočasnosť“\nvonkajšieho faktora, ktorá predstavuje jeden zo zákonných definičných znakov vonkajšieho faktora.\nSplnenie podmienok nevyhnutných k poskytnutiu podpory sa posudzuje kumulatívne, z čoho vyplýva,\nže nesplnenie čo len jednej z nich vylučuje možnosť poskytnutia podpory v čase skrátenej práce.\nK tvrdeniam týkajúcim sa zahraničných právnych poriadkov, z ktorých inštitút podpory v čase skrátenej\npráce pochádza, odvolací orgán uviedol, že v správnom konaní z hľadiska hierarchie právnych predpisov\nokrem zásad upravených v zákone o správnom konaní môžu byť aplikované aj zásady, resp. princípy,\nktorým to postavenie priznáva Ústava Slovenskej republiky, právo Európskej únie, medzinárodné\ndohody, ktorými je SR viazaná a judikatúra, ktorá však nie je prameňom práva de iure, ale iba de facto,\nhoci získava čoraz väčšiu faktickú autoritu. Schéma skráteného času je v jednotlivých členských štátoch\nEurópskej únie vo všeobecnosti považovaná za efektívny nástroj zmiernenia negatívnych vplyvov v\nkrízovom období, no k zavedeniu a aplikácii režimov „skrátenej práce“ do právnych poriadkov sa členské\nštáty postavili individuálne. Z tohto pohľadu „Kurzarbeit“ ako pracovnoprávny inštitút aplikovaný na\npracovnom trhu v Nemecku alebo v Rakúsku má odlišný mechanizmus fungovania ako v Slovenskej\nrepublike. Na záver žalovaný uviedol, že po opätovnom dôkladnom preskúmaní žiadosti o poskytnutie\npodpory podanej žalobcom, vrátane všetkých priložených vyjadrení, odvolania žalobcu, odvolací orgán\nv predmetnej veci nedokázal identifikovať naplnenie definičných znakov vonkajšieho faktora, ktorý by\nspĺňal zákonné podmienky uvedené v § 2 písm. c) zákona o podpore v čase skrátenej práce t. j. „faktor,\nktorý má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý\nmá negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom zamestnávateľom“ a zároveň ani akúkoľvek\npríčinnú súvislosť vonkajšieho faktora s neprideľovaním práce zamestnancom zamestnávateľa.\nfile_0.jpg\nfile_1.wmf\n\nII.\nŽaloba\n6. Správnou žalobou zo dňa 14.01.2023, doručenou súdu dňa 14.01.2023, sa žalobca domáhal\nzrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia. Žalobca poukázal\nna nesprávne právne a skutkové posúdenie veci. Poukázal na zákonnú definíciu vonkajšieho faktora s\ntým, že prudký pokles objednávok, od odberateľov žalobcu, ktorý bol náhle spôsobený nepredvídanou\nsituáciou v súvislosti s dianím na Ukrajine, ktorý žalobca v žiadosti označil za vonkajší faktor v\nzmysle zákona, teda za dôvod obmedzenia svojej činnosti, spĺňa všetky tri definičné znaky vonkajšieho\nfaktora. Prudký pokles objednávok priamo zapríčinil nemožnosť prideľovanie práce najmä v dôsledku\nskutočnosti, že nastavenie výrobných kapacít závisí od množstva objednávok. V slovenskom právnom\nporiadku absentuje zákonná definícia pojmu vyššia moc a ani zákon o podpore v čase skrátenej práce\nju na jeho účely nevymedzuje. Z toho logicky vyplýva, že nikde nie je uvedené, že pokles objednávok,\nči ekonomické správanie odberateľov nepredstavuje okolnosť vyššej moci. Zároveň zákon klasifikáciu\ntejto okolnosti ako vonkajšieho faktora nevylučuje. Podľa názoru žalobcu prudký pokles objednávok s\nprihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých k nemu došlo jednoznačne napĺňa zákonné vymedzenie\nvonkajšieho faktora v § 2 písm. c) zákona o podpore v čase skrátenej práce, a to jednak vo vzťahu\nk jeho pozitívnemu i negatívnemu vymedzeniu, ako aj vo vzťahu k zákonnému demonštratívnemu\nvýpočtu príkladov vonkajšieho faktora, a napokon aj vo vzťahu k jeho kvalitatívnemu vymedzeniu. Prudký\npokles objednávok napĺňa znaky vonkajšieho faktora sám osebe, a nie je iba dôsledkom vonkajšieho\nfaktora. Pokles množstva objednávok zo strany odberateľov žalobcu bol vysoko nadštandardný a\nveľmi výrazný a nemožno ho preto považovať za bežné ekonomické správanie. Žalobca tvrdil, že\nprudký pokles objednávok súvisí so situáciou na Ukrajine a nenastal výlučne v dôsledku bežného\nekonomického správania odberateľov žalobcu, ale o mimoriadnu, prudkú, nadštandardnú zmenu v\nmnožstve objednávok spôsobenú neočakávanou situácie v Európe, pričom poukázal na nemecké\ninternetové zdroje - články a správy pochádzajúce zo štatistík a prieskumov, ktoré nezávisle od seba\npripravili rôzne nemecké inštitúcie a spoločnosti. Žalobca mal za to, že výklad správneho orgánu o tom,\nže ekonomické správanie obyvateľstva nemožno považovať za vonkajší faktor, nie je právne podložený.\nVonkajším faktorom je pokles objednávok, ktorý priamo zapríčinil nemožnosť prideľovania práce, a teda,\nže vonkajší faktor priamo zapríčinil nemožnosť prideľovania práce.\n7. Žalobca ďalej poukázal na to, že v napadnutom rozhodnutí nie je odôvodnené a vysvetlené, na\nzáklade čoho je rozhodnutie v súlade s právnymi predpismi, t. j. z akých konkrétnych právnych predpisov\nrozhodnutie vychádza, a najmä, na základe akých konkrétnych právnych predpisov a zákonných definícií\nžalovaný usudzuje, že prudký pokles objednávok v dôsledku neočakávaného ekonomického správania\nobyvateľov nemožno subsumovať pod pojem vonkajší faktor v zmysle zákona. Žalovaný v rozhodnutí\nneoznačil, t. j. konkrétne nepomenoval právne predpisy, z ktorých pri svojom rozhodnutí vychádzal,\na teda na základe ktorých je rozhodnutie zákonným rozhodnutím v hmotnoprávnom zmysle. Žalobca\npotvrdil, že čerpal podporu z projektu „Prvá pomoc“ za mesiace marec 2020 až február 2022 (s\nvýnimkou augusta 2021), nakoľko splnil všetky podmienky na poskytnutie príspevku. Napriek tomu, že\ndôvodom čerpania príspevku v uvedenom období bol takisto pokles objednávok, ktorý teda nastal aj\nv uvedenom období, žalobca trval na tom, že neskorší pokles objednávok na prelome mája a apríla\n2022, bol prudký a neočakávaný, a že predtým takýto pokles nikdy nenastal. Čerpanie príspevkov v\npredchádzajúcom období, t. j. príspevkov z projektu „Prvá pomoc“ sa síce takisto odvíjalo od poklesu\ntržieb, avšak tento pokles bol meraný v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019, teda v porovnaní\ns predchádzajúcim rokom. Nešlo teda o pokles, ktorý nastal z mesiaca na mesiac a najmä v takej miere,\nako to bolo pri poklese na prelome apríla a mája 2022, kedy predstavoval až 47 %. Pokles v prvom\nmesiaci čerpania podpory z projektu „Prvá pomoc“, t. j. v marci 2020 v porovnaní s februárom 2020\npredstavoval iba približne 20 %. Projekt „Prvá pomoc“ bol zavedený za účelom zmiernenia nepriaznivých\nhospodárskych následkov koronapandémie, pričom pokles tržieb žalobcu nastal v dôsledku zatvorenia\nobchodov počas pandémie a zákazu vychádzania. Nákup výrobkov žalobcu teda v uvedenom období\novplyvňovali protipandemické opatrenia. Začiatkom februára 2022 bolo v Nemecku ohlásené postupné\nuvoľňovanie protipandemických opatrení, na základe čoho žalobca odôvodnene očakával obnovenie\nmnožstva objednávok ku ktorému aj skutočne došlo, čo dokazuje ďalší vývoj fakturácie v mesiaci\nmarec 2022, kedy boli uskutočnené a vyfakturované objednávky za mesiac február 2022. Žalobca v\nmarci 2022 už nečerpal žiadnu podporu z projektu „Prvá pomoc“, čo znamená že jeho prevádzka v\ntomto období riadne fungovala, a to bez akýchkoľvek finančných stimulov, nakoľko v marci 2022 boli\nrealizované objednávky uskutočnené v priebehu februára 2022. Vo februári 2022 teda nastal stav,\n\nkedy sa obnovili objednávky, a neboli v blízkej dobe očakávané ďalšie protipandemické opatrenia, a\nvzhľadom na zaočkovanosť populácie sa očakával koniec pandémie. Žalobca v dobrej viere očakával\nďalší pozitívny vývoj. Avšak už koncom februára došlo k ďalšej, úplne inej nepredvídanej udalosti\n- vypuknutiu vojny na Ukrajine, v dôsledku ktorého žalobca postupne opäť začal pociťovať pokles\nobjednávok, a to vzhľadom na vývoj nemeckého trhu. Pokles objednávok v marci 2022 sa prvýkrát\nprejavil na poklese tržieb v apríli 2022, kedy tržby poklesli, avšak nešlo ešte o taký prudký pokles ako\nneskôr v máji 2022, čo potvrdzuje aj záznam o fakturácii. Nepriaznivá hospodárska situácia sa naplno\nprejavila v máji 2022, kedy došlo k prudkému poklesu tržieb a žalobca bol tak nútený prvýkrát požiadať\no podporu v čase skrátenej práce. Nepredvídanosť poklesu objednávok teda nemožno popierať na\nzáklade skutočnosti, že žalobca predtým čerpal prostriedky z projektu „Prvá pomoc“, nakoľko vo februári\n2022 došlo k priaznivému hospodárskemu vývinu a žalobca nemal dôvod očakávať ďalší negatívny\nvývoj. Navyše, už v apríli roku 2020 žalobca vo svojej prevádzke prijal niekoľko opatrení na zmiernenie\ndopadu pandémie, v rámci ktorých došlo k optimalizácii výrobných procesov - redukcii z dvojzmennej\nprevádzky na jednozmennú, pričom došlo aj k redukcii počtu zamestnancov. Žalobca ďalej v žalobe\nuviedol, že prvý pokles objednávok žalobca pocítil už v marci, avšak situácia nabrala likvidačné rozmery\naž v máji 2022, a v júni 2022 pokračovala, je teda logická a pochopiteľná aj časová následnosť ďalších\nkrokov žalobcu, a to prezieravé uzatvorenie dohôd o podpore v čase skrátenej práce so zamestnancami\nuž v marci 2022, a následné požiadanie o podporu až v máji 2022 a následne tiež v júni 2022, kedy už\nvôbec nebolo možné riadne prideľovanie práce.\n8. Žalobca sa ďalej podrobne vyjadril k otázke, prečo nebolo možné sa na vzniknutú situáciu v máji\n2022 pripraviť, a či od vypuknutia vojny, prípadne od prvého poklesu objednávok bol dostatok času na\nprispôsobenie prevádzky. Žalobca tiež poukázal na to, že ohraničovať prispôsobenie sa vonkajšiemu\nfaktoru dvoma mesiacmi odporuje samotnému nastaveniu systému podpory v čase skrátenej práce,\nnakoľko túto je možné poskytnúť na obdobie šiestich, aj po sebe nasledujúcich mesiacov. Vo vzťahu\nk argumentácii žalovaného, že v prípade poklesu objednávok tak, ako ho v žiadosti popísal žalobca,\nnebola naplnená podmienka dočasnosti, žalobca upriamil pozornosť na skutočnosti uvedené v konaní\no žiadosti, a to na úmysel hlavného odberateľa obnoviť množstvo objednávok potom, čo sa situácia\nzlepší a tiež na nadviazanie spolupráce s novými obchodnými partnermi - Amazonom a Wayfair, od\nktorého očakáva zlepšenie situácie. Ďalej žalobca poukázal na to, že v Nemecku alebo Rakúsku\nsa nedostatok objednávok, či výpadok objednávok považuje za vonkajší faktor, pričom je všeobecne\nznáme, že inšpiráciou pre systém podpory v čase skrátenej práce v našom právnom poriadku je jeho\nfungovanie v iných európskych krajinách, ako v Nemecku, Rakúsku, či Švajčiarsku, kde dlhodobo\nexistuje a funguje už niekoľko rokov. Vzorom pre podporu v čase skrátenej práce u nás je predovšetkým\nNemecko, čo je uvedené aj v dôvodovej správe k zákonu a vyplýva to aj z dokumentu s názvom\nKoncepcia zavedenia režimu skrátenej práce „Kurzarbeit“ do slovenského právneho poriadku, ktorej\nvypracovanie predchádzalo návrhu zákona a ktorá predstavuje legislatívny zámer zákonodarcu. Tento\ndokument vyslovene uvádza, že za vonkajší faktor je potrebné považovať aj výraznú stratu zákaziek.\nNa záver žalobca uviedol, že v mesiaci jún 2022 neexistovalo okrem podania žiadosti o podporu v\nčase skrátenej práce žiadne iné riešenie vzniknutej situácie, ktoré by odvrátilo následok nedostatku\nobjednávok - nemožnosť prideľovania práce v pôvodnom rozsahu. Jediným ďalším riešením by bolo\nhromadné prepúšťanie zamestnancov v mesiaci jún 2022. Nakoľko účelom zákona o podpore v čase\nskrátenej práce je predídenie nutnosti prepúšťania z organizačných dôvodov, nastala teda presne tá\nsituácia, na ktorú bol zákon stavaný.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.07.2023 zhrnul priebeh administratívneho\nkonania, vrátene odôvodnenia napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Uviedol, že podpora v čase\nskrátenej práce je poskytovaná ako nároková len v prípade, ak sú splnené zákonom ustanovené\npodmienky, pričom každý jeden prípad sa posudzuje individuálne. V danom prípade žalobca ako žiadateľ\nzákonom stanovené podmienky ani po doplnení svojej žiadosti a následne ani v rámci odvolacieho\nkonania, nepreukázal. Žalobca bol ako žiadateľ podpory v čase skrátenej práce povinný uviesť a\npreukázať existenciu vonkajšieho faktora a zároveň všetky jeho definičné znaky a rovnako tak kauzálny\nnexus medzi jeho existenciou a neprideľovaním práce zamestnancom, t. j. akým spôsobom mal\nvonkajší faktor vplyv na prideľovanie práce zamestnancom. Dohody o podaní žiadosti o podporu v čase\nskrátenej práce, ktoré žalobca ako účastník konania priložil k svojej žiadosti, uzatvorené medzi ním\nako zamestnávateľom a jednotlivými zamestnancami, ktorých predmetom bol súhlas zamestnancov s\npodaním predmetnej žiadosti „s cieľom preklenúť nepriaznivé obdobie a predísť tak iným, najmä krajným\n\nriešeniam vzniknutej situácie“, jednoznačne preukazujú, že žalobca ako účastník konania už ku dňu\npodania svojej žiadosti o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce pociťoval trvalejší výpadok a\nobmedzenie svojej činnosti, čo potvrdzuje aj samotné znenie čl. II predmetnej dohody, resp. dohôd. Pri\npredpoklade viacerých (potenciálnych) príčin – nepriaznivý vývoj trhu, nárast cien energií, obmedzené\nmožnosti dovozu potrebných surovín nevyhnutných pre fungovanie prevádzky, ako uviedol sám žalobca\nv rámci znenia predmetných dohôd – je na potvrdenie existencie príčinnej súvislosti zároveň nevyhnutné\njednoznačne ustáliť, ktorá konkrétna skutočnosť, resp. dôvod bol príčinou následku. Vo vzťahu k\nžalobcom tvrdenému prudkému poklesu objednávok ako „vonkajšiemu faktoru samému o sebe, pričom\nsa nejedná o jeho dôsledok“ žalovaný poukazuje na to, že uvedená skutočnosť tak, ako ju opísal žalobca\n(a to nielen v žalobe, ale v priebehu celého správneho konania), nie je udalosťou, ktorú možno považovať\nza vonkajší faktor. Nejedná sa o udalosť alebo situáciu, ktorá sama vykazuje definičné znaky v zmysle\nustanovenia § 2 písm. c) zákona č. 215/2021 Z. z. a vyvoláva dôsledky, nakoľko je dôsledkom samotným.\nZ hľadiska žalobcom opísaných ekonomických javov je pokles objednávok preukázateľne zapríčinený\nzmenou správania sa spotrebiteľov pri určitej zmene v trhovom mechanizme, ktorá je kombináciou\nviacerých faktorov (pokles/zvýšenie cien, príjmov a pod.). V danom prípade tak správanie spotrebiteľov\nzo svojej podstaty vonkajší faktor nepredstavuje. Obzvlášť, ekonomické správanie spotrebiteľov je\nbremenom rizika podnikania, realizovaného zo strany zamestnávateľa vo vlastnom mene, na vlastnú\nzodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku. Na margo žalobcom uvádzaného zvyšovania cien energií\na závislosti na dovoze energetických surovín a zdrojov žalovaný poukázal na skutočnosť, že sa jedná o\ntrhový jav, ktorý je ovplyvnený prevažne trhovými mechanizmami, pričom sa dotkol celej Európskej únie,\na to nielen na úrovni zamestnávateľov, ale aj domácností. Ceny elektrickej energie skokovo narastajú v\nreakcii na významný rast trhovej ceny zemného plynu, na ktorú je cena elektrickej energie naviazaná, a\nto v dôsledku uplatňovania algoritmov a metodík veľkoobchodných trhov na báze marginálnych nákladov\npráve tejto najdrahšej výrobne elektriny, t. j. výroba zo zemného plynu. Ani táto skutočnosť nenapĺňa\nžiadne zákonné znaky vonkajšieho faktora. V súvislosti so žalobcom tvrdenou nepredvídanou situáciou\nna trhu vo vzťahu ku konfliktu na Ukrajine, mal žalovaný za to, že nie je možné bez pochýb konštatovať,\nže ak by konflikt na Ukrajine nevypukol, došlo by u žalobcu k nárastu objednávok. Žalobca dlhodobo\nčerpal príspevky v rámci realizovaného opatrenia č. 3A a 3B projektu „Prvá pomoc“ v období máj 2020\n- marec 2022 v celkovej sume 978.826,03 eur, pričom predmetný projekt bol projektom na udržanie\nzamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a\nodstránenia ich následkov, prostredníctvom ktorého žalobca čerpal príspevky práve za účelom udržania\npracovných miest v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti alebo poklesu\ntržieb.\n10. Žalovaný ďalej konštatoval, že nebola naplnená „dočasnosť“ vonkajšieho faktora, ktorá predstavuje\njeden z jeho zákonných definičných znakov a nebolo objektívne a jasne preukázané, či k poklesu\nobjednávok/tržieb došlo v dôsledku externých javov alebo v dôsledku vlastných hospodárskych\nrozhodnutí (...napr. tvrdenie, že „žalobca sa taktiež nevie dostatočne predzásobiť, nakoľko je obmedzený\nsvojimi skladovými kapacitami...“). K námietke žalobcu týkajúcej sa poukázania na skúsenosti a\nprax právnych poriadkov, z ktorých inštitút skrátenej práce pochádza, a od ktorých bol tento systém\nprevzatý, žalovaný uviedol, že každý z členských štátov EÚ sa postavil k problematike skrátenej\npráce individuálne, a teda má odlišný, špecifický mechanizmus fungovania, spočívajúci v splnení iných\nhmotnoprávnych podmienok, sume príspevku, dobe vyplácania a pod. Preto argument žalobcu týkajúci\nsa podmienok inštitútu „Kurzarbeitu“ v Nemecku alebo Rakúsku, na ktoré sa v žalobe odvoláva, v\nkontexte úpravy skrátenej práce v Slovenskej republike neobstojí. Žalovaný dodal, že (nielen) v prípade\nžalobcu ako žiadateľa o podporu v čase skrátenej práce sledoval účel a zmysel zákona č. 215/2021 Z.\nz. tak, ako to vyžaduje aj konštantná judikatúra. Žalovaný akcentoval, že ani po opätovnom dôkladnom\npreskúmaní spisovej dokumentácie a odvolania žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho\norgánu, žalovaný ako odvolací orgán v predmetnej veci nedokázal identifikovať naplnenie definičných\nznakov vonkajšieho faktora, ktorý by spĺňal zákonné podmienky uvedené v § 2 písm. c) zákona č.\n215/2021 Z. z. a zároveň ani akúkoľvek príčinnú súvislosť vonkajšieho faktora s neprideľovaním práce\nzamestnancom zamestnávateľa. Na záver žalovaný uviedol, že keďže žalobca ako účastník správneho\nkonania ani v rámci ním podaného odvolania proti rozhodnutiu vydanému prvostupňovým správnym\norgánom nepredložil žiadne nové, jednoznačné, úplné a preukázateľne relevantné skutočnosti, ktoré\nby mohli mať zásadný vplyv na zmenu napadnutého rozhodnutia a nedoložil žiadne relevantné dôkazy\n(doklady), pričom žalovaný po opätovnom a dôkladnom preskúmaní žiadosti žalobcu vrátane všetkých\nním predložených vyjadrení a obsahu jeho odvolania s prílohami dospel k legitímnemu záveru, že\nzákonné podmienky na poskytnutie podpory v súlade so zákonom č. 215/2021 Z. z. splnené neboli,\n\nnásledkom čoho bolo odvolanie žalobcu potrebné zamietnuť a napadnuté rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu potvrdiť. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\nIV.\nĎalšie vyjadrenia účastníkov konania\n11. Vo vyjadrení zo dňa 04.05.2024 žalobca uviedol, že žalovaný sa k niektorým argumentom\nžalobcu v odôvodnení svojho rozhodnutia nevyjadril vôbec, t. j. v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní\nžalobcovu argumentáciu a dôkazy vôbec nespomenul. Zvyšné argumenty a príslušné dôkazy v\nodôvodnení rozhodnutia o odvolaní žalovaný síce spomenul, avšak iba formou konštatovania, že\nžalobca uviedol určité tvrdenia a doložil k nim dôkazy, prípadne formou citácie celých častí textu\nodvolania žalobcu. Následne však takto vymenovanú a/alebo odcitovanú žalobcovu argumentáciu a\ndôkazy vôbec neskúmal a nevysvetlil spôsob, akým ich hodnotil, ale iba sa obmedzil na konštatovanie, že\ndôkazy považuje za nedostatočné. Ďalej žalobca podrobne uviedol, s ktorou konkrétnou argumentáciou\na dôkazmi sa žalovaný (ako aj prvostupňový orgán) nevyporiadal v napadnutom rozhodnutí. Z tohto\ndôvodu mal za to, že rozhodnutie o odvolaní je nezákonné, nakoľko odignorovaním uvedených dôkazov\na argumentácie došlo k procesnému pochybeniu a nebola naplnená zásada legality, pričom poukázal\nna ust. § 34 ods. 5 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Žalobca ďalej uviedol, že došlo tiež aj k inému\nzávažnému procesnému pochybeniu. Žalovaný v rozhodnutí o odvolaní poukázal na čerpanie štátnej\npodpory z Projektu prvá pomoc, ako aj na to, že žalobca uzatvoril so svojimi zamestnancami dohody\no podpore v čase skrátenej práce už v marci 2022. Na základe týchto skutočností žalovaný dospel\nk záveru, že žalobca už niekoľko mesiacov pred podaním žiadosti o podporu v čase skrátenej práce\npociťoval dlhodobý výpadok vo výrobe a taktiež, že nie je pravda, že takýto výpadok u žalobcu predtým\nnikdy nenastal. Uvedené skutočnosti teda boli podkladom pre jeho rozhodnutie, avšak napriek tomu\nžalobca nemal možnosť sa ku nim vyjadriť a objasniť ich, nakoľko v priebehu celého správneho konania\nboli tieto argumenty prvýkrát uvedené až v záverečnom rozhodnutí o odvolaní, pričom poukázal na §\n33 ods. 2. Správneho poriadku.\n12. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.10.2024 trval na vyjadrení k žalobe. Uviedol, že vykonávanie\ndôkazov prináleží správnemu orgánu - jedná sa o zákonné bremeno, ktoré je kladené na správny\norgán, nakoľko on zodpovedá za objektívne zistenie skutočného stavu veci. Žiadny právny predpis\nneurčuje konkrétnu hierarchiu dôkazných prostriedkov, pretože k ich posudzovaniu dochádza vždy v\nkontexte konkrétneho prípadu a toho-ktorého dôkazného prostriedku. Správny orgán je povinný hodnotiť\ndôkazy z hľadiska ich pravdivosti, úplnosti a samozrejme relevantnosti pre daný prípad, pričom záleží\nlen na správnom orgáne, akú váhu predmetnému dôkazu pripíše. Žalovaný mal za to, že prvostupňový\nsprávny orgán a následne aj odvolací správny orgán vo svojich rozhodnutiach postupovali ex lege,\npričom svoje skutkové a právne závery zároveň dôveryhodným a postačujúcim spôsobom odôvodnili.\nSkutočnosť, že žalobca s prijatými závermi nesúhlasí, nezakladá ich nesprávnosť. V predmetnej právnej\nveci žalobca ako žiadateľ splnenie podmienok nevyhnutných pre získanie podpory v čase skrátenej\npráce nepreukázal, a to ani v odvolacom konaní. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal odvolaním\nnapadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu v celom rozsahu a dospel k záveru, že v predmetnom\nsprávnom konaní boli rešpektované predpisy hmotného aj procesného práva, prvostupňový orgán konal\nv súlade s platným právnym poriadkom, pričom samotnému (odvolaním napadnutému) rozhodnutiu\ntaktiež predchádzal zo strany prvostupňového správneho orgánu ex lege postup, preto žalovaný dané\nrozhodnutie potvrdil. Žalobca nielen, že nepreukázal existenciu vonkajšieho faktora (vrátane jeho\ndefiničných znakov), zároveň taktiež neosvedčil kumulatívne splnenie podmienky kauzálneho nexu\nmedzi neprideľovaním práce zo strany žalobcu ako zamestnávateľa a samotným vonkajším faktorom\n(existenciu ktorého taktiež nepreukázal). Na základe predmetných skutočností tak nebolo legitímne\nmožné žiadosti žalobcu o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce vyhovieť, nakoľko táto podmienky\nna poskytnutie podpory v súlade so zákonom č. 215/2021 Z. z. (a to ani následne v rámci odvolacieho\nkonania) nespĺňala.\nV.\nKonanie na správnom súde\n13. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Nitre. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol\ns účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z\nKrajského súdu v Nitre vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane\nprejednávanej veci. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP)\n\nv konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako\naj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu\na administratívneho spisu žalovaného, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.\n14. O žalobe súd rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 05.01.2026, nakoľko ani jeden z účastníkov\nnenavrhol, aby súd vo veci nariadil pojednávanie, pričom boli splnené podmienky podľa § 137 ods.\n4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania bolo\nzverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu.\nVI.\nPrávne posúdenie\n15. Podľa § 199 ods. 1 písm. b) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nMinisterstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.\n16. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych\nveciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n17. Podľa § 1 zák. č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce, tento zákon upravuje poskytovanie\npodpory v čase skrátenej práce (ďalej len \"podpora\") na čiastočnú úhradu nákladov zamestnávateľa na\nnáhradu mzdy zamestnanca v čase trvania vonkajšieho faktora, vplyvom ktorého došlo k obmedzeniu\nčinnosti zamestnávateľa.\n18. Podľa § 2 zák. č. 215/2021 Z. z., na účely tohto zákona je\na) časom skrátenej práce čas od začatia obmedzenia činnosti zamestnávateľa vplyvom vonkajšieho\nfaktora do skončenia obmedzenia činnosti zamestnávateľa,\nb) obmedzením činnosti zamestnávateľa prekážka v práci na strane zamestnávateľa v takom\nrozsahu, že zamestnávateľ nemôže najmenej jednej tretine zamestnancov zamestnávateľa alebo časti\nzamestnávateľa prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10% ustanoveného týždenného pracovného času,\nc) vonkajším faktorom faktor, ktorý má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu\nnemohol predísť a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom zamestnávateľom,\nnajmä mimoriadna situácia, výnimočný stav alebo núdzový stav) mimoriadna okolnosť alebo okolnosti\nvyššej moci; za vonkajší faktor sa nepovažuje čas vojny a vojnového stavu, sezónnosť vykonávanej\nčinnosti, reštrukturalizácia, plánovaná odstávka alebo rekonštrukcia,\nd) mimoriadnou okolnosťou okolnosť, ktorú môže vyhlásiť vláda Slovenskej republiky na základe\nzverejnenej informácie Štatistického úradu Slovenskej republiky, že hrubý domáci produkt za\npredchádzajúci štvrťrok vyjadrený v stálych cenách medziročne klesol, a na základe bezprostredne\nnasledujúcej prognózy Výboru pre makroekonomické prognózy, že príslušný ročný hrubý domáci produkt\nvyjadrený v stálych cenách klesne medziročne aspoň o tri percentuálne body,\ne) zamestnancom fyzická osoba, ktorá je\n1. v pracovnom pomere,\n2. v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu,\nf) pracovným vzťahom pracovný pomer alebo právny vzťah na základe zmluvy o profesionálnom\nvykonávaní športu,\ng) zamestnávateľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je zamestnávateľom na účely\nsociálneho poistenia,\nh) časťou zamestnávateľa organizačná zložka alebo prevádzkareň.\n19. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 215/2021 Z. z., podpora sa poskytuje zamestnávateľovi, ktorý\na) je v čase skrátenej práce,\nb) odviedol ku dňu podania žiadosti o poskytnutie podpory poistné na sociálne poistenie a\npovinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie za celé obdobie trvania povinnosti odvádzať\npoistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie,6) ktoré trvalo\nnajmenej 24 kalendárnych mesiacov bezprostredne predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, za ktorý\nzamestnávateľ žiada o poskytnutie podpory,\nc) neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o\nposkytnutie podpory,\n\nd) má\n1. uzatvorenú písomnú dohodu so zástupcami zamestnancov alebo so zamestnancom, ak u\nzamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, o tom, že zamestnávateľ požiada o poskytnutie\npodpory, alebo\n2. súhlas rozhodcu podľa Zákonníka práce s podaním žiadosti o poskytnutie podpory a\ne) požiada o poskytnutie podpory najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po\nkalendárnom mesiaci, za ktorý žiada o poskytnutie podpory.\n20. Podľa § 34 ods. 5 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok), správny\norgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej\nsúvislosti.\n21. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n22. Predmetnom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. sp. 24332/2022-M_OPTP, č.\nz. 98446/2022 zo dňa 15.11.2022, ktorým sa v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalobcovi\nneposkytla podpora v čase skrátenej práce za kalendárny mesiac jún 2022. Žalobca v žalobe namietal\npredovšetkým nesprávne právne posúdenie. Zároveň však namietal, že v napadnutom rozhodnutí\nnie je dostatočne vysvetlené a odôvodnené, na základe čoho žalovaný usudzuje, že prudký pokles\nobjednávok v dôsledku neočakávaného ekonomického správania obyvateľov nemožno subsumovať\npod pojem vonkajší faktor v zmysle zákona. Následne žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného\nk žalobe, doručenom súdu 04.05.2024, podrobnejšie uviedol, s ktorou argumentáciou a dôkazmi sa\nžalovaný v napadnutom rozhodnutí nevyporiadal. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný\nrozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť\nsprávnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len\nv lehote ustanovenej na podanie žaloby. Výnimku zo zásady koncentrácie tvoria prípady, keď správny\nsúd je povinný prihliadať na určité námietky z úradnej povinnosti. Tieto námietky spravidla zodpovedajú\ntakým vadám konania pred orgánom verejnej správy alebo jeho rozhodnutia (opatrenia), ktoré spôsobujú\njeho nezákonnosť aj bez ich výslovného uplatnenia v správnej žalobe. Ide napríklad o ničotnosť\nnapadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, preklúziu, absolútnu neplatnosť, v obmedzenej miere jeho\nnepreskúmateľnosť či námietky podané v dôsledku zmeny doterajšej judikatúry. Takéto námietky môže\nžalobca uplatniť pred správnym súdom aj po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby, pričom pokiaľ\nnamieta nepreskúmateľnosť administratívneho rozhodnutia či opatrenia, táto námietka musí súvisieť\ns niektorou inou včas uplatnenou námietkou a brániť správnemu súdu v jej prieskume (viď Baricová,\nJ., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck,\n2018, 922 s.).\n23. Naviac súd poukazuje na to, že hranica medzi nezákonnosťou rozhodnutia z dôvodu zmätočnosti\n(nepreskúmateľnosti) a nesprávneho právneho posúdenia môže byť v praxi nejasná. Preto\nposudzovanie týchto momentov nemôže byť striktné zo strany správneho súdu. Ak teda aj žalobca\nnamieta nesprávne právne posúdenie, ale správny súd dospeje k záveru, že z dôvodu absencie jasného\nprávneho posúdenia zo strany správneho orgánu ide o zmätočné (nepreskúmateľné) rozhodnutie,\nnemôže to byť prekážkou preskúmania len z dôvodu (nesprávneho) podradenia uvedenej skutočnosti\nžalobcom pod iný dôvod žaloby (viď obdobne rozhodnutie NSS SR sp. zn. 19SVs/6/2023 zo dňa\n05.06.2024).\n24. Keďže správny orgán nekonštatoval, že by žalobca nesplnil niektorú z podmienok uvedených v\n§ 3 ods. 1 písm. b) až e) zákona o podpore v čase skrátenej práce, medzi účastníkmi konania bolo\npredovšetkým sporné, či žalobcom tvrdený faktor, ktorý mal mať negatívny vplyv na prideľovanie práce\njeho zamestnancom napĺňa definičné znaky vonkajšieho faktora, ktorý by spĺňal zákonné podmienky\nuvedené v § 2 písm. c) zákona č. 215/2021 Z. z. Zákonné vymedzenie vonkajšieho faktora v zákone o\npodpore v čase skrátenej práce je kombináciou pozitívneho i negatívneho vymedzenia, ktoré je doplnené\ndemonštratívnym výpočtom príkladov vonkajšieho faktora a so súčasným použitím kvalitatívnych\nkritérií vzťahujúcich sa k subjektívnemu vnútornému postoju zamestnávateľa s objektívnym kritériom\ndočasnosti (prechodnosť jeho trvania). Vonkajší faktor musí spĺňať nasledujúce znaky: mať dočasný\ncharakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a má negatívny vplyv na\nprideľovanie práce zamestnancom zamestnávateľom. Dočasným faktorom je v zmysle zákona najmä\n\nmimoriadna situácia, výnimočný stav alebo núdzový stav, mimoriadna okolnosť alebo okolnosti vyššej\nmoci. Za vonkajší faktor sa naopak nepovažuje čas vojny a vojnového stavu, sezónnosť vykonávanej\nčinnosti, reštrukturalizácia, plánovaná odstávka alebo rekonštrukcia.\n25. Z administratívneho spisu vyplýva, že v žiadosti o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce\nžalobca vymedzil ako dôvod obmedzenia činnosti zamestnávateľa (vonkajší faktor) nečakaný a prudký\npokles objednávok od jeho odberateľov, a to hlavne od jeho hlavného odberateľa, ktorý bol náhle\nspôsobený nepredvídateľnou situáciou v súvislosti s dianím na Ukrajine. K žiadosti žalobca pripojil\ndohody o podaní žiadosti o podporu v čase skrátenej práce uzatvorené s jednotlivými zamestnancami,\nprehľad fakturácie, výpis z e-mailovej komunikácie, potvrdenie spoločnosti JOB - Jockenhöfer Order\nBörse GmbH zo dňa 20.06.2022, potvrdenie spoločnosti JOB - Jockenhöfer Order Börse GmbH\nzo dňa 02.08.2022 o obnovení objednávok, Zmluvu o rámcových dodávkach zo dňa 29.05.2006\nuzatvorenú s touto spoločnosťou, Dodatok k zmluve zo dňa 15.12.2005 o nákupnom spoločenstve\nJockenhöfer, JOB, BK, Jobon a prehľad tržieb za roky 2021 a 2022. Dňa 24.08.2022 prvostupňový\norgán vyzval žalobcu na vyjadrenie k podkladom pred vydaním rozhodnutia. Spolu s vyjadrením\nžalobca predložil články a správy (z nemeckých internetových zdrojov) pochádzajúce zo štatistík a\nprieskumov, ktoré nezávisle od seba pripravili rôzne nemecké inštitúcie a spoločnosti. V rámci odvolania\nvoči prvostupňovému rozhodnutiu žalobca predložil rozhodnutie Krajinského sociálneho súdu Dolné\nSasko – Brémy z 21.10.2014, Spolkovú smernicu Kurzarbeiterbeihilfe č. AMF/7-2022, GZ: BGS/\nAMF/0702/9983/2022 a výňatok zo Sociálneho zákonníka (Sozialgesetzbuch, SGB), §§ 95-96, Tretia\nkniha (III) Podpora zamestnania - článok 1 zákona z 24.03.1997, BGBl. I S. 594.\n26. Odôvodnenie rozhodnutia slúži na to, aby účastníkov presvedčilo, že výrok rozhodnutia vychádza\nzo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a rozhodnutie správneho orgánu je správne a zákonné.\nOdôvodnenie má byť dostatočne jasné, zrozumiteľné a určité. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán\nopíše skutkový stav veci, uvedie všetky skutočnosti, ktoré bral do úvahy pri vydávaní rozhodnutia,\nvymedzí dôkazy a všetky ostatné podklady, ktoré slúžili pri rozhodovaní a analyzuje svoje úvahy, ktorými\nsa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia má byť jednoznačne zrejmé, prečo\nsprávny orgán rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia. Odôvodnenie má poukázať na to,\nže na základe získaných a vyhodnotených podkladov správny orgán nemohol dospieť k iným zákonným\nzáverom ako tým, ktoré sú uvedené vo výroku rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy môže byť aj stručné, avšak musí byť presvedčivé a musí obsahovať všetky náležitosti podľa\n§ 47 ods. 3 Správneho poriadku. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je jednou\nz najzávažnejších vád, ktorými môže byť napadnuté rozhodnutie zaťažené. Ide o takú vadu, ktorá bráni\nsprávnemu súdu napadnuté rozhodnutie preskúmať. Nepreskúmateľné je také rozhodnutie, z ktorého\nnemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté, či prečo bolo rozhodnuté práve tak, ako\nbolo rozhodnuté. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé,\naké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posudzovaní veci\natď. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie\nneobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nedostatok v odôvodnení\nsprávneho rozhodnutia nemožno odstrániť dodatočným doplnením dôvodov. Dôvody správneho orgánu\nmusia byť účastníkom konania zrejmé už zo samotného správneho rozhodnutia a ich nedostatok\nnemožno odstrániť dodatočne, napríklad doplnením či spresnením odôvodnenia vo vyjadrení k žalobe,\nči na pojednávaní.\n27. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súd dospel k záveru, že jeho odôvodnenie nie je možné\npovažovať za súladné s právnou úpravou ustanovenou v § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Ako uviedol\naj žalovaný v napadnutom rozhodnutí, podpora v čase skrátenej práce sa poskytuje ako nároková\npo splnení zákonom stanovených podmienok. Ust. § 2 písm. c) zákona o podpore v čase skrátenej\npráce obsahuje iba demonštratívny výpočet príkladov vonkajšieho faktora, pričom k obmedzeniu\nzamestnávateľa môže dôjsť aj v dôsledku iného, zákonom nepomenovaného vonkajšieho faktora, ktorý\nnapĺňa definičné znaky vonkajšieho faktora v zmysle § 2 písm. c) zákona o podpore v čase skrátenej\npráce. Úlohou správneho orgánu bolo teda posúdiť, či žalobca splnil zákonom stanovené podmienky,\na svoje rozhodnutie riadne zdôvodniť, uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými\núvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, a ako sa vyrovnal s návrhmi, námietkami a vyjadreniami\nžalobcu.\n28. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že s prihliadnutím na popis\nvonkajšieho faktora a na doklady preukazujúce vonkajší faktor, uvedené skutočnosti nemožno\npovažovať za vonkajší faktor, vplyvom ktorého malo dôjsť k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa v\nzmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore v čase skrátenej práce. Následne odcitoval popis\nvonkajšieho faktora v žiadosti žalobcu o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce. V ďalšom žalovaný\n\ncitoval pasáž z Dohody o podaní žiadosti o podporu v čase skrátenej práce, ktorú žalobca uzatvoril s\njednotlivými zamestnancami dňa 28.03.2022 a uviedol, že z obsahu dohody mal za to, že žalobca už\nku dňu podpisu tejto dohody pociťoval trvalejší výpadok a obmedzenie činnosti. Na základe toho dospel\nk záveru, že žalobca mal problémy s vývojom trhu nábytku a z neho plynúcimi tržbami dlhodobo (čo\npotvrdzuje aj dokument „Vývoj fakturácie v rokoch 2021 a 2022“), a očakával, resp. mohol očakávať\nďalšie zníženie záujmu o jeho výrobky pri očakávanej vysokej inflácií na vnútornom trhu Európskej únie,\nkeď inflácia a ceny energií sa preukázateľne zvyšovali už v 4. štvrťroku 2021 a zvýšenú infláciu, ktorá má\nvysoký podiel na zmenu správania spotrebiteľov predpovedali centrálne banky v rámci eurozóny ešte\npred vojenským konfliktom na Ukrajine. Súdu však nie je zrejmé, ako vyvodil žalovaný takéto závery\nz vývoja tržieb žalobcu, keď z nich vyplýva, že napr. v žalovaným spomínanom 4. štvrťroku 2021 mal\ntržby (od všetkých odberateľov) za mesiac október vo výške 1.392.669,08 eur, za mesiac november vo\nvýške 2.235.929,03 eur a za mesiac december vo výške 2.739.787,14 eur. V mesiacoch január až apríl\n2022 mal žalobca tržby v rozmedzí od 1.128.075,37 eur do 1.580.044,32 eur mesačne (teda obdobné,\nako v rovnakom období roku 2021), pričom v období, za ktoré si uplatnil podporu v čase skrátenej práce\nmal v máji 2022 tržbu vo výške 751.149,70 eur (v máji 2021 to bolo 1.617.500,89 eur) a v mesiaci\njún 2022 vo výške 703.184,07 eur (v júni 2021 to bolo 2.596.735,55 eur). Rovnaký trend je možné\nvidieť aj vo vývoji tržieb od hlavného odberateľa žalobcu. Aj keď to nebolo výslovne uvedené, vyššie\nuvedenými konštatovaniami mienil žalovaný zrejme spochybniť dočasný charakter vonkajšieho faktora\ntvrdeného žalobcom. Tento záver žalovaný oprel v podstate o vyhodnotenie jediného dôkazu, pričom sa\nvôbec nevyporiadal s argumentáciou žalobcu a dôkazmi, ktoré prezentoval v administratívnom konaní\nna preukázanie dočasnosti vonkajšieho faktora, napr. potvrdením od hlavného odberateľa, či výpisom\nz e-mailovej komunikácie. Prehľadom tržieb žalobcu za obdobie od januára 2021 do júna 2022 sa síce\nžalovaný zaoberal, avšak záver, ktorý z neho vyvodil, že žalobca mal dlhodobo problémy s vývojom na\ntrhu nábytku a z neho plynúcimi tržbami, podľa názoru súdu z neho nevyplýva.\n29. Ďalej žalovaný uviedol, že ak záujem o produkty žalobcu sa na jednom trhu výrazne znížili,\nmal by sa snažiť nájsť pre svoje výrobky aj iné trhy. Avšak snahu o presadenie sa na iných trhoch\na snahu o zabezpečenie nových zákazníkov žalobca nepreukázal. Naopak ak žalobca považuje\nprudký pokles tržieb iba za dočasný jav, mohol ďalej vyrábať do skladových zásob a takéto skladové\nmiesta si zabezpečiť. Žalovaný považoval viac ako dva kalendárne mesiace za dostatočný čas na\nadekvátnu reakciu žalobcu. Z odôvodnenia rozhodnutia však nie je zrejmé, ako konkrétne mali tieto\ntvrdenia dopadať na posúdenie žiadosti žalobcu, splnenie ktorého z definičných znakov vonkajšieho\nfaktora by mali spochybňovať, ani to, na základe čoho žalovaný dospel k záveru, že práve dva\nkalendárne mesiace predstavujú dostatočný čas na adekvátnu reakciu žalobcu. Žalovaný sa tiež\nnevyporiadal s argumentáciou žalobcu a dôkazmi (potvrdenie od hlavného odberateľa, výpis z e-mailovej\nkomunikácie), ktoré prezentoval v administratívnom konaní na preukázanie toho, že hlavný odberateľ\nžalobcu hľadá riešenie vzniknutej situácie, zabezpečuje nové a efektívnejšie spôsoby predaja a oslovuje\nnových zákazníkova, a možno teda očakávať obnovenie množstva objednávok.\n30. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že sa priklonil k tvrdeniu\nprvostupňového orgánu že prudký pokles objednávok (a následný pokles tržieb) tak, ako ho opísal\nžalobca, nepredstavuje takú udalosť, ktorú možno považovať za vonkajší faktor – nejde o udalosť alebo\nsituáciu, ktorá sama vykazuje definičné znaky vonkajšieho faktora v súlade s § 2 písm. c) zákona o\npodpore v čase skrátenej práce a vyvoláva dôsledky, nakoľko je dôsledkom samotným. Z hľadiska\nopísaných ekonomických javov je pokles objednávok preukázateľne zapríčinený zmenou v správaní sa\nspotrebiteľov pri určitej zmene v trhovom mechanizme, ktorá je kombináciou viacerých faktorov (napr.\nzvýšenie/pokles cien, príjmov a pod.). Správanie spotrebiteľov v tomto prípade nepredstavuje zo svojej\npodstaty vonkajší faktor. Tieto konštatovania žalovaný opäť riadne nezdôvodnil. Hoci uviedol, že vonkajší\nfaktor tak, ako ho opísal žalobca, nespĺňa definičné znaky vonkajšieho faktora v súlade s § 2 písm.\nc) zákona o podpore v čase skrátenej práce, nevysvetlil ako konkrétne aplikoval jednotlivé zákonné\ndefiničné znaky vonkajšieho faktora na situáciu žalobcu. Pokiaľ ide o dočasný charakter vonkajšieho\nfaktora, tomu sa žalovaný venoval v iných častiach odôvodnenia (viď ods. 28. a 32. odôvodnenia\nrozsudku). Skutočnosti, či žalobcom tvrdený vonkajší faktor, žalobca mohol/nemohol ovplyvniť alebo mu\nmohol/nemohol predísť, sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí v zásade vôbec nevenoval. A pokiaľ ide o\nnegatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom zamestnávateľom, žalovaný ničím nespochybnil,\nže u žalobcu došlo v príslušnom mesiaci k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa v zmysle § 2 písm.\nb) zákona o podpore v čase skrátenej práce. V tejto súvislosti žalovaný v inej časti odôvodnenia\nrozhodnutia poukázal na to, že žalobca je povinný uviesť a preukázať príčinnú súvislosť medzi\nexistenciou vonkajšieho faktora a neprideľovaním práce zamestnancom, t. j. musí preukázať, akým\nspôsobom mal vonkajší faktor negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom. Následne žalovaný\n\nuviedol iba všeobecné úvahy ohľadom príčinnej súvislosti, ktoré však nijako neaplikoval na situáciu\nžalobcu. Príčinnej súvislosti medzi vonkajším faktorom a obmedzením činnosti žalobcu sa viac venoval\nprvostupňový orgán v prvostupňovom rozhodnutí (aj keď nie celkom zrozumiteľne), keď skonštatoval,\nže má za to, že obmedzenie žalobcu nastalo výlučne v dôsledku poklesu objednávok (čo tvrdil aj\nžalobca). Ďalej konštatoval, že nebolo preukázané, že pokles objednávok zo strany odberateľov nastal\nv dôsledku situácie na Ukrajine, ktorá ako jediná situácia uvedená žalobcom predstavuje vonkajší faktor\nv zmysle § 2 písm. c) zák. č 215/2021 Z. z. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca za vonkajší faktor\nneoznačil ozbrojený konflikt na Ukrajine ako taký, prvostupňový orgán vôbec neuviedol, ako vyhodnotil\ndôkazy predložené žalobcom na preukázanie skutočnosti, že nečakaný a prudký pokles objednávok\nbol vyvolaný dianím na Ukrajine (napr. potvrdenia od hlavného odberateľ žalobcu, články a správy\npochádzajúce zo štatistík a prieskumov, ktoré pripravili rôzne nemecké inštitúcie a spoločnosti). Neurobil\ntak ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí. V tejto súvislosti súd pripomína, že príčinná súvislosť je\nobjektívna kategória, ktorá vyjadruje vzájomnú súvislosť medzi javom a jeho účinkami. Ak je viac príčin,\nktoré pôsobia súbežne alebo následne, je pre existenciu príčinnej súvislosti nevyhnutné, aby reťazec\npostupne nastupujúcich príčin a následkov bol vo vzťahu k vzniku („konečného“) následku natoľko\nprepojený, že už z pôsobenia prvotnej príčiny možno dôvodne vyvodzovať vecnú súvislosť so vznikom\nkonečného následku. K prerušeniu príčinnej súvislosti dochádza len za situácie, že nová okolnosť\npôsobila ako výlučná a samostatná príčina, ktorá spôsobila vznik následku bez ohľadu na pôvodnú\npríčinu. Z uvedeného vyplýva, že následok (v tomto prípade obmedzenie činnosti zamestnávateľa)\nmôže mať viac príčin, ktoré pôsobia súbežne alebo následne, pričom je potrebné skúmať, či už\nz pôsobenia prvotnej príčiny možno dôvodne vyvodzovať vecnú súvislosť so vznikom konečného\nnásledku. Zároveň nie je vylúčené, že dôjde k prerušeniu príčinnej súvislosti v prípade, že nová okolnosť\npôsobila ako výlučná a samostatná príčina, ktorá spôsobila vznik následku bez ohľadu na pôvodnú\npríčinu. S prihliadnutím na uvedené je záver správnych orgánov (prvého aj druhého stupňa) o tom,\nže žalobcom tvrdený vonkajší faktor nespĺňa definičné znaky podľa § 2 písm. c) zák. č. 215/2021\nZ. z. keďže nevyvoláva dôsledky, nakoľko je sám dôsledkom vonkajšieho faktora (vojnový konflikt\nna Ukrajine), ktorý vzniká v príčinnej súvislosti s vonkajším faktorom, nezrozumiteľný a riadne\nnezdôvodnený.\n31. V súvislosti s tvrdením žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že zvyšovanie cien energií nenapĺňa\nznaky vonkajšieho faktora súd uvádza, že žalobca takto vonkajší faktor ani nedefinoval. V ďalšej časti\nnapadnutého rozhodnutia žalovaný príkladmo uviedol, v akých prípadoch, vo vzťahu k ozbrojenému\nkonfliktu na Ukrajine, by zamestnávateľ bol oprávnený požiadať o podporu v čase skrátenej práce. Tento\ndemonštratívny výpočet situácií (ktoré však u žalobcu nenastali), nijako neobjasňuje, prečo by situácia\n(faktor) opísaný žalobcom, nemohol napĺňať definičné znaky vonkajšieho faktora.\n32. Vo vzťahu k dočasnosti vonkajšieho faktora žalovaný uviedol, že bral do úvahy aj podstatnú\nskutočnosť, ktorá je mu známa z úradnej činnosti, a to dlhodobé čerpanie príspevkov zo strany žalobcu\nv rámci realizovaného opatrenia č. 3A a 3B projektu „Prvá pomoc“ v období od mesiaca máj 2020 v\ncelkovej výške 978 826,03 eur. Na základe toho mal žalovaný za to, že nebola naplnená „dočasnosť“\nvonkajšieho faktora, ktorá predstavuje jeden zo zákonných definičných znakov vonkajšieho faktora.\nK tomu súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je vôbec zrejmé, na základe čoho\ndospel žalovaný k záveru, že pokiaľ žalobca čerpal príspevky v rámci realizovaného opatrenia č. 3A\na 3B projektu „Prvá pomoc“ (ktoré boli poskytované počas pandémie COVID-19), má to za následok\nže vonkajší faktor tak, ako ho opísal žalobca, nespĺňa kritérium dočasnosti. Tento záver žalovaný\noprel iba o vyhodnotenie jedinej skutočnosti, ktorá je mu známa z úradnej činnosti, avšak vôbec sa\nnevyporiadal s argumentáciou žalobcu a dôkazmi, ktoré prezentoval v administratívnom konaní na\npreukázanie dočasnosti vonkajšieho faktora, najmä potvrdením od hlavného odberateľa, výpisom z emailovej komunikácie, prehľadom fakturácie a tržieb (z ktorého vyplýva napr. to, že v mesiaci máj a jún\n2022 mal žalobca výrazne nižšiu tržbu, ako vo všetkých mesiacoch roku 2021 /s výnimkou júla 2021/\na tiež v mesiacoch január až apríl 2022 – teda aj počas pandémie COVID-19).\n33. V súvislosti s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa fungovania systému podpory v čase skrátenej\npráce v iných krajinách (najmä Nemecko a Rakúsko), žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval,\nže k zavedeniu a aplikácii režimov „skrátenej práce“ do právnych poriadkov sa členské štáty EÚ\npostavili individuálne. Uviedol, že „Kurzarbeit“ ako pracovnoprávny inštitút aplikovaný na pracovnom\ntrhu v Nemecku alebo v Rakúsku má odlišný mechanizmus fungovania ako v Slovenskej republike,\navšak opäť bez konkretizácie v čom spočíva odlišnosť mechanizmu fungovania tohto inštitútu\nv Slovenskej republike, oproti mechanizmu fungovania v Nemecku, či Rakúsku, ktorá má za následok,\nže mechanizmus fungovania tohto inštitútu v Slovenskej republike neumožňuje považovať nečakaný\na prudký pokles objednávok, ktorý má svoje príčiny mimo sféry zamestnávateľa, za vonkajší faktor.\n\n34. Vzhľadom na vyššie uvedené možno zhrnúť, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevyporiadal\nso všetkými podstatnými vyjadreniami a námietkami žalobcu a nevyhodnotil dôkazy, ktoré žalobca\nprodukoval v administratívnom konaní (neurobil tak ani prvostupňový orgán). Aj v dôsledku toho potom\nv napadnutom rozhodnutí nie je dostatočne a presvedčivo zdôvodnený záver správneho orgánu, že\nžalobcom tvrdený vonkajší faktor, nemôže byť považovaný za vonkajší faktor, teda že nespĺňa definičné\nznaky v zmysle § 2 písm. c) zákona o podpore v čase skrátenej práce, a to najmä s prihliadnutím na to, že\na) nespadá pod negatívne vymedzenie uvedené v § 2 písm. c) zákona o podpore v čase skrátenej práce,\nveta za bodkočiarkou (čas vojny a vojnového stavu, sezónnosť vykonávanej činnosti, reštrukturalizácia,\nplánovaná odstávka, rekonštrukcia);\nb) podľa Koncepcie zavedenia režimu skrátenej práce „Kurzarbeit“ do slovenského právneho poriadku\nvypracovanej žalovaným v septembri 2020 „K obmedzeniu prevádzkovej činnosti musí dôjsť na základe\nvonkajších faktorov, musí ísť o dočasné dôvody, ktoré zamestnávateľ nevie a nemôže ovplyvniť. Medzi\ndôvody budú patriť napríklad strata zákaziek v dôsledku nepriaznivej situácie na trhu s tovarom, ktorý je\npredmetom podnikania zamestnávateľa ...“ V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že každá právna norma\nmá svoj zmysel a účel, ktorý možno vyvodiť predovšetkým z autentických dokumentov, hovoriacich\no vôli a zámeroch zákonodarcu (napr. dôvodová správa k zákonu, priebeh rozpravy v parlamente pri\nprijímaní návrhu zákona, prípadne vyššie uvedená koncepcia). Správne pochopenie zmyslu právnej\nnormy je základom jej správnej aplikácie. Výklad právneho predpisu možno chápať aj ako logický\npostup smerujúci k poznaniu skutočnej vôle zákonodarcu. Teleologický výklad je výklad účelový, ktorý\nmá zabezpečiť nájdenie účelu a zmyslu právnej normy. Teleologický výklad skúma, aký bol úmysel\nzákonodarcu a aký je účel rozoberanej právnej normy. Teleologický výklad nachádza svoje uplatnenie\nv prípadoch, kde sa jedná o výklad do istej miery nekonkrétnych a rôzne interpretovaných právnych\npredpisov, čo je podľa názoru súdu aj prípad zák. č. 215/2021 Z. z., resp. niektorých jeho ustanovení;\nc) v nemeckom systéme podpory v čase skrátenej práce (ktorý bol tak podľa dôvodovej správy k zákonu\nč. 215/2021 Z. z., ako aj podľa Koncepcie zavedenia režimu skrátenej práce „Kurzarbeit“ do slovenského\nprávneho poriadku inšpiráciou pre právnu úpravu na Slovensku) je možné považovať nedostatok\nobjednávok, ktorý má príčiny mimo podnikovej sféry, teda vyplýva zo zmenenej hospodárskej situácie,\nza dôvod na poskytnutie podpory;\nd) účelom zákona č. 215/2021 Z. z. (uvedeným v dôvodovej správe k nemu) je aj udržanie pracovných\nmiest a konkurencieschopnosti zamestnávateľov v čase hospodárskej krízy, recesie a krízovej situácie.\n35. Vzhľadom k tomu, že žalovaný napadnuté rozhodnutie riadne nezdôvodnil, nevysporiadal sa so\nvšetkými podstatnými vyjadreniami a námietkami žalobcu a nevyhodnotil všetky žalobcom predložené\ndôkazy, nemožno považovať jeho právne posúdenie veci za dostatočné a presvedčivo zdôvodnené.\nNapadnuté rozhodnutie je tak nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\n36. Nie je pritom úlohou správneho súdu zisťovať z administratívneho spisu skutkové podklady pre\nrozhodnutie správnych orgánov, a následne dopĺňať odôvodnenie administratívnych rozhodnutí, pretože\nsprávny súd nemôže nahrádzať ich činnosť, a to ani pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu\na ani pokiaľ ide o následné náležité odôvodňovanie rozhodnutí. Aj podľa judikatúry „úlohou súdu\nv konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia na základe správnej žaloby nie je dopĺňať vecnú či\nprávnu argumentáciu rozhodnutia správneho orgánu, ktorú už jeho odôvodnenie malo obsahovať“ [viď\naj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.08.2006, sp. zn. 4So 106/2005 (R 14/2007)].\n37. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.10.2024 argumentoval tým, že vykonávanie dôkazov prináleží\nsprávnemu orgánu, nakoľko on zodpovedá za objektívne zistenie skutočného stavu veci. Žiadny právny\npredpis neurčuje konkrétnu hierarchiu dôkazných prostriedkov, pretože k ich posudzovaniu dochádza\nvždy v kontexte konkrétneho prípadu a toho-ktorého dôkazného prostriedku. Správny orgán je povinný\nhodnotiť dôkazy z hľadiska ich pravdivosti, úplnosti a samozrejme relevantnosti pre daný prípad,\npričom záleží len na správnom orgáne, akú váhu predmetnému dôkazu pripíše. Vadou napadnutého\nrozhodnutia je však to, že žalobca vôbec nevyhodnotil množstvo listinných dôkazov, ktoré žalobca\nzaložil do spisu počas administratívneho konania, neuviedol, akými úvahami bol vedený pri hodnotení\ntýchto dôkazov, ako tieto vyhodnotil, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej\nsúvislosti. Tiež nezdôvodnil, prečo prípadne na niektoré dôkazy neprihliadol. Súd pritom pripomína, že\nsamotné hodnotenie dôkazných prostriedkov, aj keď ide o vnútorný proces správneho orgánu, musí byť\ndôveryhodným a postačujúcim spôsobom vyjadriteľné aj navonok, a to teda najmä v odôvodnení jeho\nrozhodnutia.\n38. Vzhľadom k uvedenému, s poukazom na dôvodnosť správnej žaloby, správny súd napadnuté\nrozhodnutie žalovaného zrušil z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP (v spojení s § 199 ods. 3 SSP)\na vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. S prihliadnutím na kompetencie žalovaného pri náprave\n\npochybení prvostupňového správneho orgánu súd nepovažoval za potrebné z hľadiska dosiahnutia\núčelu tohto konania zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom,\nktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.\nV ďalšom konaní bude teda úlohou žalovaného vo veci opätovne rozhodnúť a nové rozhodnutie vo veci\nv súlade s požiadavkami kladenými ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku náležite odôvodniť\nvo vyššie naznačenom smere.\n39. Ak žalobca žiadal v žalobe zrušiť aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy alebo skôr\nvydané rozhodnutie a správny súd mu v tejto časti žaloby nevyhovie, t. j. ak k ich zrušeniu nedôjde,\nno žalobca bol úspešný, pretože došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia (či opatrenia), tento „dielčí“\nneúspech nemá vplyv na náhradu trov konania (viď. J. Baricová, M. Fečík, M. Števček, A. Filová\na kol.: Správny súdny priadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, 2018, str. 816). Vzhľadom na uvedené,\no náhrade trov konania žalobcu súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že mu priznal úplnú\nnáhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník (§ 175 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nDoručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).\nKasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§\n443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.\nLehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na\nkasačnom súde (§ 444 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu\nsúdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa\nvymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že\nsťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439\nods. 3 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\n\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ed2a00c2-f1da-4a37-9b82-04d43160fa29:aeaa34f8-b550-4395-8901-405356d4b359", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:1019200399.1", "spisova_znacka": "19SVs/6/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 19SVs/6/2023 z 5. 6. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-06-05", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:1019200399.1"}, {"guid": "2e2f39b9-7a93-4fee-b9db-7e93d26669cf:c37f1237-4efc-4207-af4c-e14473eb3d27", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2024:0823106496.4", "spisova_znacka": "13Sas/10/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Sas/10/2023 z 28. 11. 2024", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2024-11-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:0823106496.4"}], "citovane_v": []}