{"guid": "ce084df6-b4c8-4fae-bc47-35f944fc0560:618b3f4f-75e7-41a0-a16d-556a1fc2a582", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106301.2", "spisova_znacka": "2S/31/2023", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2S/31/2023 z 29. 7. 2025", "citacia": "uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici z 29. júla 2025, sp. zn. 2S/31/2023, ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106301.2", "identifikacne_cislo": "0823106301", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2025-07-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-48", "nazov": "§ 48 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-48", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-48"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/618b3f4f-75e7-41a0-a16d-556a1fc2a582", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106301.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106301.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106301.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\n2S/31/2023\n0823106301\n29. 07. 2025\nJUDr. Peter Piroš\nECLI:SK:SpSBB:2025:0823106301.2\n\nUznesenie\nSprávny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Piroša a členiek\nsenátu JUDr. Miroslavy Štefčekovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej, v\nprávnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Partizánske, so sídlom Februárová 157, 958 01 Partizánske,\nproti žalovanému: Mesto Partizánske, so sídlom Nám. SNP 4, 958 01 Partizánske, IČO: 00 310 905,\no vyslovenie nesúladu ustanovenia Všeobecne záväzného nariadenia mesta so zákonom, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v y s l o v u j e n e s ú l a d čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia\nžalovaného – Mesta Partizánske č. 3/2015 o podmienkach požívania alkoholických nápojov na území\nMesta Partizánske, prijatého dňa 24.02.2015 v znení jeho aktualizácie č. 3, schválenej dňa 25.04.2023,\núčinnej od 11.05.2023 s ustanovením § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení\nneskorších predpisov, s ustanovením § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred\nzneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb\nv znení neskorších predpisov a s ustanoveniami § 2 ods. 1 a § 48 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch\nv znení neskorších predpisov.\nII. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie a napadnuté všeobecne záväzné nariadenie\n1. Mesto Partizánske (ďalej ako „žalovaný“) prijalo na zasadnutí mestského zastupiteľstva podľa § 2 ods.\n4, ods. 5 zákona č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní\na prevádzke protialkoholických záchytných izieb (ďalej ako „zákon č. 219/1996 Z. z.“) dňa 24.02.2015\nVšeobecne záväzné nariadenie mesta Partizánske č. 3/2015 o podmienkach požívania alkoholických\nnápojov na území mesta Partizánske, účinné od 11.03.2015 (ďalej ako „Všeobecne záväzné nariadenie\nč. 3/2015“). V čl. 3 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015, žalovaný upravil zákaz požívania\nalkoholických nápojov denne v čase od 7:00 hod. do 5:00 hod. nasledujúceho dňa: a) na detských\nihriskách, b) v parkoch mesta A. – A. B. C. D., A. E. F. G., H. I. J. J. G., c) v chránenom prírodnom\nareáli – Bielické Bahná v k. ú. J. G.. Všeobecne záväzné nariadenie č. 3/2015, bolo následne zmenené\naktualizáciou č. 1 zo dňa 23.08.2022, účinnou od 08.09.2022 a aktualizáciou č. 2 zo dňa 21.02.2023,\núčinnou od 09.03.2023, na základe ktorých došlo k zmene čl. 3 Všeobecne záväzného nariadenia č.\n3/2015 v znení „Požívanie alkoholických nápojov je zakázané denne v čase od 7:00 hod. do 5:00 hod.\nnasledujúceho dňa: a) na detských ihriskách, b) v parkoch mesta A. – A. B. C. D., A. E. F. G., A. K. A., A.\nF. L., c) J. M. A. F. – G. G. v k. ú. J. G., d) na N. O..“ K ďalšej zmene Všeobecne záväzného nariadenia č.\n3/2015 došlo aktualizáciou č. 3 zo dňa 25.04.2023, účinnou od 11.05.2023 (ďalej ako „aktualizácia č. 3 zo\ndňa 25.04.2023“), ktorou došlo taktiež k zmene čl. 3 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 v znení\n„Požívanie alkoholických nápojov je zakázané denne v čase od 7:00 hod. do 5:00 hod. nasledujúceho\ndňa: a) na detských ihriskách, b) v parkoch B. A. – A. B. C. D., A. E. F. G., A. K. A., A. F. L., c) J. M.\nA. F. – G. G. v k. ú. J. G., d) na N. O., e) J. O. D..“ Uvedenou aktualizáciou došlo tiež k zmene čl.\n\n4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015, upravujúceho kontrolu dodržiavania a sankcie,\nkde pôvodné znenie „Na pokuty a sankcie sa vzťahuje § 12 zákona č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred\nzneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb.“,\nbolo nahradené znením „Porušenie tohto nariadenia fyzickou osobou sa posudzuje ako priestupok podľa\nzákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.“ Proti pôvodnému zneniu článku\n4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 bol podaný protest prokurátora č. Pd 28/23/3305-3\nzo dňa 04.05.2023, ktorým bolo navrhnuté zrušiť ustanovenie čl. 4 ods. 2. Protest prokurátora bol\ndňa 30.05.2023 vzatý späť, z dôvodu zmeny čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015\nv znení aktualizácie č. 3 zo dňa 25.04.2023. Dňa 02.06.2023 bol proti čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného\nnariadenia č. 3/2015 v znení aktualizácie č. 3 zo dňa 25.04.2023 podaný protest prokurátora sp. zn. Pd\n46/23/3305, z dôvodu, že v čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 bol porušený zákon\nv ustanoveniach § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov\n(ďalej ako „zákon č. 369/1990 Zb.“), § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 219/1996 Z. z., § 2 ods. 1 a § 48\nzákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 372/1990 Zb.“).\nMestské zastupiteľstvo žalovaného na zasadnutí konanom dňa 22.08.2023 uznesením č. 165/VIII/2023,\nprotestu prokurátora sp. zn. Pd 46/23/3305 nevyhovelo a žalobcovi bolo dňa 25.08.2023 doručené\noznámenie žalovaného č. 2680/2023/33182-3 zo dňa 25.08.2023 o nevyhovení protestu prokurátora.\nŽaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu\n2. Žalobca včas podanou správnou žalobou navrhol, aby správny súd v zmysle § 367 ods. 1 zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“) vyslovil nesúlad čl. 4 ods. 2 Všeobecne\nzáväzného nariadenia č. 3/2015 v znení jeho aktualizácie č. 3, účinnej od 11.05.2023, s ustanoveniami\n§ 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb., § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 219/1996 Z. z., § 2 ods. 1 a § 48\nzákona č. 372/1990 Zb.\n3. Žalobca uviedol, že orgány územnej samosprávy majú normotvornú právomoc priznanú v čl. 68\na čl. 71 Ústavy SR a v § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. Poukázal na znenie § 2 ods. 2 písm.\na), § 12 ods. 2, 3 zákona č. 219/1996 Z. z., § 2 ods. 1, § 30 ods. 1, 2 a § 48 zákona č. 372/1990\nZb., z ktorých vyplýva, že zodpovednosť za priestupok alebo správny delikt na úseku ochrany pred\nzneužívaním alkoholických nápojov, je upravená v rôznych právnych predpisoch, konkrétne priestupky\nna úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami upravuje § 30 zákona č. 372/1990 Zb.,\npriestupky proti verejnému poriadku upravuje § 48 zákona č. 372/1990 Zb. a správne delikty upravuje\n§ 2 zákona č. 219/1996 Z. z. Podľa žalobcu vymedzenie zodpovednosti za porušenie všeobecne\nzáväzného nariadenia fyzickou osobou v časti zákazu požívania alkoholických nápojov na mestom\nurčených miestach, len s odkazom na posudzovanie porušenia ako priestupku podľa zákona č. 372/1990\nZb., tak, ako to ustanovil žalovaný v čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015, nie je\npoukazujúc na uvedené zákonné ustanovenia v súlade so zákonnou úpravou priestupkov a správnych\ndeliktov na úseku ochrany pred požívaním alkoholických nápojov. Žalobca konštatoval, že žalovaným\nprijatá úprava v čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia žalobcu č. 3/2015 v znení jeho aktualizácie\nč. 3, účinnej od 11.05.2023, je zužujúca, nepresná, neúplná a v rozpore s definíciou priestupku podľa §\n2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. Dodal, že v konkrétnych veciach podozrení zo spáchania správnych\ndeliktov, ktorých postihovanie je v právomoci a pôsobnosti mesta, resp. ním vytvorených orgánov\n(poukazujúc osobite na mestskú políciu), je tiež v rozpore so zákonom, vylučujúc aplikáciu iných\nprávnych predpisov. Žalobca namietal, že z gramatického výkladu obsahu napadnutého čl. 4 ods.\n2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 vyplýva, že žalovaný vymedzil porušenie všeobecne\nzáväzného nariadenia fyzickou osobou výlučne ako priestupok podľa zákona č. 372/1990 Zb., teda\nvytvoril novú skutkovú podstatu priestupku bez zohľadnenia zákonnej právnej úpravy priestupkov\na správnych deliktov na dotknutom úseku. Zdôraznil, že žalovaný nie je oprávnený tvoriť priestupkové\nprávo a vo všeobecne záväznom nariadení vymedzovať určité konanie ako priestupok, pričom toto\noprávnenie pre žalovaného nevyplýva ani zo žiadneho zákonného ustanovenia. Žalovaný podľa žalobcu\nnie je oprávnený vo všeobecne záväznom nariadení upraviť, že porušenie všeobecne záväzného\nnariadenia bude posudzované ako priestupok a nie je ani nutné v jeho obsahu, v rámci zodpovednosti\nza porušenie všeobecne záväzného nariadenia, odkazovať na iné právne normy. Konštatoval, že pokiaľ\nžalovaný vo všeobecne záväznom nariadení odkáže na zákonnú úpravu zodpovednosti za porušenie\nvšeobecne záväzného nariadenia, musí v odkaze zohľadniť všetky dotknuté právne predpisy, nielen\nselektívne uviesť jeden. Žalobca poukázal tiež na to, že skutkové podstaty jednotlivých priestupkov a na\ndanom úseku aj správnych deliktov, sú obsiahnuté v zákonnej úprave.\n\n4. Žalobca uviedol, že v rámci splnomocňovacieho ustanovenia § 2 ods. 4 až ods. 6 zákona č. 219/1996\nZ. z., mohol žalovaný prijať v týchto ustanoveniach vymedzenú úpravu vo všeobecne záväznom\nnariadení, pričom pokiaľ žalovaný určil miesta so zákazom požívania alkoholických nápojov na území\nmesta, právny režim rozhodovania o porušení takéhoto zákazu, ako aj možná sankcia za jeho porušenie,\nvyplýva z osobitných zákonov, a to v závislosti od zodpovednostného subjektu. V tejto súvislosti\npoukázal na to, že nie každé porušenie zákazu ustanoveného vo všeobecne záväznom nariadení\nzakladá zodpovednosť a napĺňa skutkovú podstatu priestupku tak, ako to vyplýva zo žalovaným prijatej\núpravy čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 Z. z. Právna úprava čl. 4 ods. 2\nVšeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 Z. z. podľa žalobcu ustanovuje, že porušenie zákazu\nplynúceho z čl. 3, majúceho oporu v § 2 ods. 5 zákona č. 219/1996 Zb., je priestupkom podľa zákona č.\n372/1990 Zb., teda priestupkom proti verejnému poriadku podľa § 48 zákona č. 372/1990 Zb. Uvedené\npodľa žalobcu vo výsledku zakladá nezákonný stav aplikačne neudržateľne reflektovaný v skutočnosti,\nže všetky podozrenia zo správnych deliktov, založené na porušení ustanovení Všeobecne záväzného\nnariadenia žalobcu č. 3/2015, budú prejednávané nepríslušným orgánom, a to mestskou políciou\nžalovaného, čo potvrdzuje dikcia čl. 4 ods. 1 tohto všeobecne záväzného nariadenia, podľa ktorého\nkontrolu dodržiavania nariadenia vykonáva Mestská polícia v Partizánskom.\n5. Žalobca tiež namietal porušenie zákonnosti v procedurálnom postupe schvaľovania napadnutého\nčl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 aktualizáciou č. 3 zo dňa 25.04.2023.\nKonštatoval, že zo zápisnice zo zasadnutia mestského zastupiteľstva zo dňa 25.04.2023, z vyhodnotenia\npripomienok k návrhu predmetnej aktualizácie, z preukázaného predloženia vyhodnotenia pripomienok\nposlancom mestského zastupiteľstva dňa 21.04.2023 a z informácií zverejnených na webovom sídle\nžalovaného, bolo preukázané zverejnenie návrhu aktualizácie č. 3, dňa 05.04.2023, s určenou lehotou\nna podanie pripomienok do 20.04.2023. Zasadnutie mestského zastupiteľstva sa konalo pritom\n25.04.2023 a návrh aktualizácie č. 3 v znení pripomienky, bol schválený uznesením č. 80/IV/2023,\n20 poslancami a schválené znenie tejto aktualizácie bolo zverejnené dňa 27.04.2023 a nadobudlo\núčinnosť dňa 11.05.2023. Žalobca zdôraznil, že pripomienka k návrhu aktualizácie č. 3, ktorou bola\nnavrhovaná zmena čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015, ktorá mala byť podaná\npodľa § 6 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb., nebola žalovaným predložená z dôvodu, že pripomienka zo\nstrany mestského úradu nebola osobitne podaná a bolo pristúpené k vyhodnoteniu tejto pripomienky,\nodôvodnenej v predloženom vyhodnotení pripomienok s poukazom na závery Protokolu o vykonaní\nprevierky žalobcom, ktorý bol doručený žalovanému dňa 18.04.2023. Podľa žalobcu nebolo preukázané\ndodržanie § 6 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. v postupe žalovaného pri podávaní predmetnej pripomienky\nk návrhu aktualizácie č. 3, teda nebolo preukázané, kto, kedy, v akom znení a akou formou podal\npripomienku, a to aj z hľadiska posúdenia včasnosti podania pripomienky, najmä s poukazom na termín\npodania pripomienok a dátum vyhodnotenia pripomienok, keď lehota na podanie pripomienok bola\nurčená do 20.04.2023 a vyhodnotenie pripomienok k čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia\nč. 3/2015 bolo uskutočnené dňa 21.04.2023 a v ten istý deň bolo elektronicky odoslané do mailových\nschránok poslancov mestského zastupiteľstva. Zdôraznil, že zo strany prokuratúry nebola podávaná\npripomienka k návrhu predmetnej aktualizácie, ale v rámci previerkovej činnosti prokuratúry bola\nvykonaná u žalovaného previerka na úseku ochrany pred zneužívaním alkoholických nápojov, a bol na\nzáklade nej vyhotovený Protokol o vykonaní previerky sp. zn. Pd 11/23/3305 zo dňa 05.04.2023 (ďalej\nako „Protokol“), ktorého závery boli dňa 18.04.2023 prerokované s primátorom mesta. Žalobca mal za to,\nže proces prijímania aktualizácie č. 3 vzhľadom na uvedené dôvody nebol v súlade s § 6 ods. 4 zákona\nč. 369/1990 Zb., na základe čoho aj mestským zastupiteľstvom schválené znenie čl. 4 ods. 2 nebolo do\nnávrhu Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 inkorporované lege artis, teda formou uplatnenej\npripomienky oprávneného pripomienkujúceho subjektu, a ani formou so zákonom súladného návrhu\nna doplnenie znenia všeobecne záväzného nariadenia, formálne ustáleného a vyveseného v meste na\njeho publikačných miestach, na rokovaní zastupiteľstva uplatneným oprávneným subjektom. Žalobca\nzároveň poukázal na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 45/96 zo dňa 04.02.1997.\nVyjadrenie žalovaného k žalobe\n6. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 21.12.2023 navrhol, aby správny súd podľa § 366\nSSP správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú.\n\n7. Poukázal na to, že nesúlad čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 v znení\naktualizácie č. 1 so zákonom bol definovaný v Protokole, v zmysle ktorého „porušenie takto\nvymedzených obmedzení a zákazov vymedzených obcou/mestom vo všeobecne záväznom nariadení\nvšak bude priestupkom v zmysle zákona o priestupkoch a nie predmetom správneho deliktu podľa\n§ 219/1996 Z. z. Sankcie v § 12 zákona č. 219/1996 Z. z. sa vzťahujú výlučne na správne delikty\npodľa § 2 zákona č. 219/1996 Z. z.“. Zdôraznil, že ku dňu doručenia Protokolu, bol na úradnej tabuli\nmesta vyvesený návrh aktualizácie č. 3 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015, ktorému plynula\nlehota na pripomienkové konanie. Predmetnou aktualizáciou sa navrhovalo zapracovať ďalšie verejné\npriestranstvo, kde sa rozšíril zákaz požívania alkoholických nápojov. Na základe doručeného Protokolu\na vzhľadom na pripravenú aktualizáciu Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015, referent mestského\núradu navrhol operatívne do rokovania zastupiteľstva v 04/2023, zaoberať sa zistením prokurátora aj\nbez podania protestu v rámci pripomienkového konania s tým, že navrhol nahradiť pôvodné znenie čl.\n4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 novým znením, ktoré bolo následne schválené\nmestským zastupiteľstvom. Žalovaný mal vzhľadom na uvedené za to, že prostredníctvom schválenej\naktualizácie č. 3, boli zapracované zmeny v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,\no čom informoval žalobcu. Následne žalovaný obdržal dňa 04.05.2023 protest prokurátora sp. zn.\nPd 28/23/3305-3, ktorým bolo poukázané na nesúlad čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia\nč. 3/2015 so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pretože „porušenie takto vymedzených\nobmedzení a zákazov vymedzených obcou/mestom vo všeobecne záväznom nariadení však bude\npriestupkom v zmysle zákona o priestupkoch a nie predmetom správneho deliktu podľa § 219/1996 Z.\nz. Sankcie v § 12 zákona č. 219/1996 Z. z. sa vzťahujú výlučne na správne delikty podľa § 2 zákona č.\n219/1996 Z. z.“, z čoho žalovanému vyplynulo, že priestupky podľa Všeobecne záväzného nariadenia č.\n3/2015 sa posudzujú podľa zákona č. 372/1990 Zb. Protest žalovaný považoval za bezdôvodný, pretože\npôvodný protiprávny stav uvedený v Protokole bol odstránený na rokovaní zastupiteľstva dňa 25.04.2023\nprostredníctvom schválenej aktualizácie č. 3.\n8. Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 02.06.2023 obdržal ďalší protest prokurátora sp. zn. Pd 46/23/3305-4,\ntýkajúci sa toho istého všeobecne záväzného nariadenia, ale už v znení schválenom dňa 25.04.2023.\nBolo v ňom uvedené, že prokurátor vzal prvý protest späť, pričom dospel k záveru, že prijatá zmena\nčl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015, vykazuje nesúlad so zákonnou úpravou na\núseku ochrany pred zneužívaním alkoholických nápojov. Žalovaný citoval znenie protestu prokurátora\na konštatoval, že posledné schválené znenie čl. 4 ods. 2 vo Všeobecne záväznom nariadení č. 3/2015,\nbolo upravené s odvolávkou všeobecne na zákon o priestupkoch, aby sa aplikácia sankcií nezúžila iba\nna konkrétne paragrafové znenia zákona o priestupkoch. Uviedol, že si je vedomý, že nemá povinnosť\nvo všeobecne záväznom nariadení upraviť sankcie, považoval však za potrebné ponechať túto úpravu,\nz dôvodu prehľadného informovania verejnosti. Poukázal na to, že pri príprave aktualizácie vychádzal\nz argumentácie prokurátorky uvedenej v Protokole. Stotožnil sa s názorom, že ak dôjde k porušeniu\nzákona, ako aj Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015, bude sa sankcionovať v zmysle zákona,\nako právneho aktu vyššej právnej sily. Príkladmo poukázal na situáciu, keď maloletá/mladistvá osoba\nbude požívať alkoholické nápoje na mieste so zákazom určeným vo Všeobecne záväznom nariadení č.\n3/2015 a uviedol, že tento skutok by sa posudzoval ako správny delikt podľa zákona č. 219/1996 Z. z.\na nie ako porušenie Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015, pretože zákon ako priestupky určuje\nporušenie § 2 ods. 1 písm. a), b), ods. 2, ods. 3 a § 3, pričom všeobecne záväzné nariadenie je vydané\npodľa § 2 ods. 4, 5 a 6. Podľa žalovaného na základe uvedeného nemôže dôjsť k situácii popisovanej\nv žalobe, teda, že všeobecne záväzné nariadenie zužuje zákon, keďže sa týka úplne inej časti zákona.\n9. Vo vzťahu k poukazu žalobcu na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 45/96 zo dňa 04.02.1997\nuviedol, že tento riešil právny stav ešte pred prijatím zákona č. 219/1996 Z. z., ktorému predchádzal\nzákon č. 46/1989 Zb. o ochrane pred alkoholizmom a inými toxikomániami. Odvolanie na uvedený nález\nžalovaný považoval za irelevantné, pretože až v zákone č. 219/1996 Z. z. bola vytvorená skutková\npodstata správneho deliktu požívania alkoholických nápojov maloletými /mladistvými osobami.\n10. Žalovaný poukázal na to, že zákonné zmocnenie pre mesto na stanovenie obmedzenia alebo zákazu\npožívania alkoholických nápojov je definované v § 2 ods. 5 zákona č. 219/1996 Z. z. a v kontexte\nvšeobecného a celoplošného zákazu požívania alkoholických nápojov maloletými/mladistvými osobami\nstanoveného aj so sankciami priamo v zákone, sa podľa neho zákaz stanovený mestom vo všeobecne\nzáväznom nariadení uplatňuje výlučne na dospelé fyzické osoby, a preto je stanovenie sankcií v súlade\nso zákonom č. 219/1996 Z. z.. V opačnom prípade by podľa žalovaného malo byť priamo v zákone\n\nupresnené, že obec môže vydať všeobecne záväzné nariadenie s obmedzením alebo zákazom,\nvzťahujúcim sa na dospelé fyzické osoby, pretože požitie alkoholických nápojov, hoci aj na území, kde\nsa uplatňuje teritoriálny zákaz požívania alkoholických nápojov podľa všeobecne záväzného nariadenia,\nsa v prípade maloletých a mladistvých osôb vždy posudzuje ako porušenie zákona č. 219/1996 Z. z.\na nie ako porušenie všeobecne záväzného nariadenia.\n11. K argumentácii žalobcu týkajúcej sa porušenia zákonnosti v procedurálnom postupe schvaľovania\nčl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 uviedol, že k porušeniu nedošlo. Poukázal na\nto, že ku dňu doručenia Protokolu, bol na úradnej tabuli vyvesený návrh aktualizácie č. 3 Všeobecne\nzáväzného nariadenia č. 3/2015, ktorému plynula lehota na pripomienkové konanie. Práve s ohľadom\nna doručený Protokol a pripravenú aktualizáciu Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015, referent\nmestského úradu do rokovania aprílového mestského zastupiteľstva navrhol operatívne sa zaoberať\nzistením prokurátora, a to aj bez podania protestu, v rámci pripomienkového konania a navrhol nahradiť\npôvodné znenie čl. 4 ods. 2 novým znením. Pripomienka bola podaná interne, zamestnancom na\nzáklade Protokolu, teda bola aj vytvorená na podklade Protokolu. Po uplynutí pripomienkovej lehoty\nbolo pripravené písomné vyhotovenie, obsahujúce všetky zákonnom stanovené náležitosti, z čoho\nvyplýva, že bola dodržaná zákonom stanovená lehota na podanie pripomienky, keďže vyhodnotenie\npripomienky bolo uskutočnené dňa 21.04.2023 a v tomto termíne bolo aj elektronicky odoslané\nposlancom zastupiteľstva (t. j. najneskôr tri dni pred rokovaním mestského zastupiteľstva), na základe\nčoho bolo dodržané ustanovenie § 6 ods. 7 zákona č. 369/1990 Zb. Nad rámec uvedeného žalovaný\npoukázal na používaný výklad § 6 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. a konštatoval, že aj v prípade, ak by\ninterná pripomienka bola kvalifikovaná iba ako ostatný podnet, postupoval správne, pretože predmetné\nustanovenie uvádza, že na ostatné podnety navrhovateľ nariadenia nemusí prihliadať, a to najmä\nvtedy, ak nie sú zdôvodnené. Na základe uvedeného sa teda nevylučuje možnosť vyhodnotiť podnet\nako pripomienku, pretože § 6 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. neuvádza zákaz vyhodnotenia takéhoto\npodnetu. Výklad daného ustanovenia ďalej uvádza, že ak sa navrhovateľ všeobecne záväzného\nnariadenia rozhodol na iný podnet prihliadať, zaradí do vyhodnotenia aj ten. Na ostatný podnet sa síce\nnevzťahuje právny nárok spočívajúci v prihliadaní naň navrhovateľom, ale na podnet sa viaže právo na\nto, aby navrhovateľ nariadenia naň prihliadal, pričom navrhovateľ má povinnosť zdôvodniť svoj postoj, na\nzáklade ktorého vyhovel/nevyhovel pripomienke/podnetu, čo bolo v danom prípade podľa žalovaného\nsplnené. Na záver zdôraznil, že o vyhodnotení pripomienky sa na zasadnutí mestského zastupiteľstva\nosobitne rokovalo a samostatne sa o jej vyhovení a zapracovaní do znenia všeobecne záväzného\nnariadenia aj hlasovalo, čo preukazuje zápisnica a uznesenie z rokovania zo dňa 25.04.2023. Vzhľadom\nna uvedené bol podľa žalobcu dodržaný procedurálny postup pri prijímaní aktualizácie č. 3 Všeobecne\nzáväzného nariadenia č. 3/2015, a táto bola právne účinne a zákonne schválená.\nVyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe (replika)\n12. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 12.01.2024 zotrval na argumentácii uvedenej\nv žalobe. Zdôraznil, že v pôvodnom znení čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015,\nžalovaný upravil pokuty a sankcie s odkazom výlučne na\n§ 12 zákona č. 219/1996 Z. z.\na argumentácia prokurátorky preto smerovala na objasnenie nezákonnosti tejto právnej úpravy sankcií\nvo všeobecne záväznom nariadení. Predmetom protestu prokurátora sp. zn. Pd 46/23/3305, na základe\nnevyhovenia ktorému bola podaná žaloba, bol čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015v\nznení aktualizácie č. 3 zo dňa 25.04.2023, účinnej od 11.05.2023.\n13. Žalobca uviedol, že text uvedený prokurátorkou v Protokole, na ktorý sa žalovaný odvoláva a na\nzáklade ktorého bol zmenený čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015, je potrebné\nvykladať v celkovom kontexte Protokolu a predmetu vykonanej previerky, ako aj v tom čase platného\na účinného znenia čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 a zdôraznil normatívny\ncharakter všeobecne záväzného nariadenia ako aktu upravujúceho práva a povinnosti subjektov.\n14. K žalovaným uvedenej argumentácii ohľadne sankcionovania v prípade porušenia zákona aj\nvšeobecne záväzného nariadenia uviedol, že táto nemohla s odkazom na „vyššiu právnu silu zákona“\nobstáť, a to primárne z dôvodu znenia úpravy čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015\na jeho konfrontácie osobitne s dikciou § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb., § 2 ods. 2 písm. a) zákona\nč. 219/1996 Z. z., keďže maloletá osoba môže požívať alkoholické nápoje aj na niektorom z miest\nustanovených v dikcii čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015, a tým naplniť znaky\n\npriestupku podľa tohto nariadenia. K príkladu uvedenému žalovaným, pri ktorom sa podľa neho z dôvodu\nvyššej právnej sily bude aplikovať zákon č. 219/1996 Z. z., žalobca uviedol, že žalovaným uvedená\naplikácia zákona, nijako nevyplýva zo znenia čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015\nstriktne upravujúceho porušenie nariadenia (akoukoľvek) fyzickou osobou, ako priestupok podľa zákona\nč. 372/1990 Zb., a nemá ani právny základ, pretože súladnosť obsahu všeobecne záväzného nariadenia\nso zákonom predpokladá a vyžaduje, aby obec a mesto pri prijímaní všeobecne záväzného nariadenia\nneregulovali právnu oblasť a prípady v miestnej realite, ktoré sú subsumovateľné pod právnu úpravu\nzákona, a tým nevytvárali možnosť duplicitného posudzovania a postihovania protiprávneho konania\nfyzickej osoby ako subjektu administratívnoprávnej zodpovednosti podľa dikcie zákona a podľa dikcie\nvšeobecne záväzného nariadenia obce/mesta. Uvedený príklad podľa žalobcu nemôže byť riešený\nvariantným výberom normy, podľa ktorej má byť konanie postihované, naopak, ak takýto prípad nastáva\n(čo aj žalovaný priznal a potvrdil), potvrdzuje tým aj nesúlad dotknutého ustanovenia Všeobecne\nzáväzného nariadenia č. 3/2015 so zákonom v časti dikcie regulovanej zákonom.\n15. Vo vzťahu k odkazu na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 45/96 zo dňa 04.02.1997 žalobca\nuviedol, že poukazoval iba na jeho všeobecný záver, ktorý bolo dôvodné aplikovať aj na čl. 4 ods. 2\nVšeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015, ktoré obdobne ako ustanovenia všeobecne záväzných\nnariadení posudzovaných Ústavným súdom SR, rozporne so zákonom č. 372/1990 Zb. a č. 219/1996\nZ. z., definovali osobitnú priestupkovú zodpovednosť fyzickej osoby.\n16. Argumentácia žalovaného o aplikácii zákazu ustanoveného žalovaným vo Všeobecne záväznom\nnariadení č. 3/2015 výlučne na dospelé fyzické osoby, podľa žalobcu nevyplýva zo znenia čl. 4 ods. 2\nVšeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 v znení jeho aktualizácie č. 3 a žalovaným prezentovaný\nvýklad, nie je možné vyvodiť ani zo zákona č. 219/1996 Z. z. Žalovaný vo vyjadrení síce predstavil,\nako by norma uvedená v čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 mala aplikačne\npôsobiť a mohla byť aj normatívne koncipovaná, avšak predstava o jej formulovaní, výklade a aplikácii\nnekorešponduje s faktickým stavom dikcie normy, ani jej aplikačnému pôsobeniu. Na záver zdôraznil,\nže žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol žiadny dôvod zákonnosti čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného\nnariadenia č. 3/2015 v znení jeho aktualizácie č. 3.\nDuplika žalovaného\n17. Žalovaný právo podať dupliku k replike žalobcu nevyužil.\nKonanie pred správnym súdom\n18. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, pretože žiaden z účastníkov konania\nnežiadal nariadiť pojednávanie a ani správny súd nezistil iný dôvod na nariadenie pojednávania podľa\n§ 107 ods. 1 SSP. Správny súd preskúmal podľa ustanovenia § 357 a nasl. SSP, súlad Všeobecne\nzáväzného nariadenia č. 3/2015 žalovaného v znení jeho aktualizácie č. 3, s namietanými ustanoveniami\nzákona č. 369/1990 Zb., č. 219/1996 Z. z. a č. 372/1990 Zb. v rozsahu a na základe dôvodov žaloby (§\n134 ods. 1 SSP), pričom dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola dôvodná.\nRelevantné zákonné ustanovenia\n19. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb.; obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať\nnariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi,\nzákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a\nktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.\n20. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 219/1996 Z. z.; osoby maloleté do 15 rokov a osoby mladistvé\ndo 18 rokov nesmú požívať alkoholické nápoje alebo iné návykové látky.\n21. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.; priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo\nohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak\nnejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.\n\n22. Podľa § 48 zákona č. 372/1990 Zb.; priestupkom proti verejnému poriadku je porušenie aj iných\npovinností než uvedených v § 47, ak sú ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi, vrátane\nvšeobecne záväzných nariadení obcí a všeobecne záväzných vyhlášok miestnych orgánov štátnej\nsprávy, ak sa takým konaním ohrozí alebo naruší verejný poriadok. Za tento priestupok možno uložiť\npokutu do 33 eur.\nPosúdenie opodstatnenosti žalôb - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom\n23. Žalobca v správnej žalobe formuloval dva okruhy žalobných bodov v zmysle § 357 ods. 2 SSP, a to\nna jednej strane obsah čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 v znení aktualizácie č.\n3 (rozpor čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 s ustanoveniami § 6 ods. 1 zákona č.\n369/1990 Zb., § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 219/1996\nZ. z., § 2 ods. 1 a § 48 zákona č. 372/1990\nZb.), ako aj porušenie zákonnosti v postupe pri prijímaní zmeny čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného\nnariadenia č. 3/2015 aktualizáciou č. 3.\n24. Všeobecne záväzné nariadenie vo všeobecnosti je normatívne záväzným právnym aktom, je\nvýsledkom normotvornej činnosti obce. Normatívny právny akt obsahuje právnu normu, či právne normy,\nprehlásenia, definície právnych pojmov, záväzné interpretačné ustanovenia, odkazy na už existujúcu\nprávnu úpravu atď. Všeobecne záväzné nariadenie vo všeobecnosti by malo obsahovať v záujme\nzachovania svojej zrozumiteľnosti a prehľadnosti, ako aj stručnosti len ustanovenia s normatívnym\nobsahom. Všeobecne záväzné nariadenie je teda právnym aktom obsahujúcim právne normy. Pod\nprávnou normou možno rozumieť všeobecne záväzné pravidlo správania sa najčastejšie v podobe\nzákazu, príkazu alebo dovolenia.\n25. Obec pri výkone samosprávy je oprávnená schvaľovať všeobecne záväzné nariadenia na\nzabezpečenie jej úloh najmä v oblastiach v zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 4 ods. 3, avšak\naj v iných oblastiach v pôsobnosti obce, ak zákon neustanovuje, že obec v rámci zákonom zverenej\npôsobnosti koná a rozhoduje ako orgán štátnej správy a pokiaľ obec plní úlohy štátnej správy je\noprávnená schvaľovať nariadenia len na základe splnomocnenia zákona a v jeho medziach. Nariadenia\nobce však vždy musia byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a\nmedzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli\nratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.\n26. Povinnosťou obce v procese prerokovania, ako aj schvaľovania všeobecne záväzného nariadenia je\npostupovať v súlade s právnou úpravou ustanovenou v právnych normách zákona o obecnom zriadení.\nPorušenie týchto predpisov má totiž zásadný vplyv na výsledok procesu kreovania a schvaľovania\nvšeobecne záväzného nariadenia, ktoré nie je možné nijako ex post konvalidovať.\n27. Pokiaľ sa jedná o žalobcom namietaný rozpor čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č.\n3/2015 v znení aktualizácie č. 3, správny súd sa stotožnil so žalobným bodom o nezákonnosti tohto\nčlánku. Zo znenia čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 v znení aktualizácie č. 3\nvyplýva, že „Porušenie tohto nariadenia fyzickou osobou sa posudzuje ako priestupok podľa zákona\nč. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.“ Žalovaný týmto znením čl. 4 ods.\n2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 v znení aktualizácie č. 3 vymedzil zodpovednosť za\nporušenie všeobecne záväzného nariadenia fyzickou osobou v časti zákazu požívania alkoholických\nnápojov na ním určených miestach vo vymedzenom čase, výlučne ako priestupok podľa zákona č.\n372/1990 Zb., teda nezohľadňujúc právnu úpravu priestupkov podľa zákona č. 372/1990 Zb., ako\naj právnu úpravu správnych deliktov na úseku ochrany pred požívaním alkoholických nápojov podľa\nzákona č. 219/1996 Z. z. Z ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. vyplýva, že priestupkom\nje zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne\noznačené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných\nprávnych predpisov alebo nejde o trestný čin. Ustanovenia\n§ 30 ods. 1 a 2, ako aj § 48\nzákona č. 372/1990 Zb. definujú jednotlivé skutkové podstaty priestupkov na úseku ochrany pred\nalkoholizmom a inými toxikomániami a proti verejnému poriadku, a správne delikty na úseku ochrany\npred zneužívaním alkoholických nápojov, sú predmetom zákonnej úpravy, a to konkrétne v § 2 zákona\nč. 219/1996 Z. z. Pokiaľ preto žalovaný prijal úpravu uvedenú v čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného\nnariadenia č. 3/2015 v znení aktualizácie č. 3 tak, že stanovil, že „porušenie tohto nariadenia fyzickou\n\nosobou sa posudzuje ako priestupok podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších\npredpisov“, táto úprava je podľa názoru správneho súdu v zhode so žalobcom zužujúca, nepresná\na v rozpore s právnymi úpravami uvedenými vo vyššie uvedených zákonoch. Takto prijaté znenie čl.\n4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 v znení aktualizácie č. 3 je nielen v rozpore so\nzákonom, ale aj vylučuje aplikáciu iných právnych predpisov, a to napríklad už spomenutého zákona č.\n219/1996 Z. z., keďže v zmysle § 2 ods. 2 písm. a) tohto zákona by sa požitie alkoholických nápojov\nmaloletou/ mladistvou osobou na miestach so zákazom požívania alkoholických nápojov, vymedzeným\nžalovaným vo všeobecne záväznom nariadení, považovalo za správny delikt a nie za priestupok, ako to\nuvádza sporné znenie čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 v znení aktualizácie č. 3.\nMožno preto súhlasiť so žalobcom, že žalovaným prijatou úpravou v čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného\nnariadenia č. 3/2015 v znení aktualizácie č. 3, žalovaný vytvoril novú skutkovú podstatu priestupku, a to\nbez zohľadnenia právnej úpravy priestupkov a správnych deliktov na dotknutom úseku, keď porušenie\ntohto nariadenia fyzickou osobou vymedzil výlučne ako priestupok podľa zákona č. 372/1990 Zb. Je\npotrebné zdôrazniť, že žalovaný v rámci výkonu samosprávy a ani pri prenesenom výkone štátnej\nsprávy, nedisponuje kompetenciami, na základe ktorých by mu patrilo oprávnenie všeobecne záväzným\nnariadením definovať určité konanie ako priestupok a rovnako nedisponuje ani oprávnením všeobecne\nzáväzným nariadením upraviť (tak ako to žalovaný v posudzovanej veci urobil), že porušenie všeobecne\nzáväzného nariadenia bude posudzované ako priestupok. Pokiaľ žalovaný chcel v obsahu všeobecne\nzáväzného nariadenia pri vymedzení zodpovednosti za jeho prípadné porušenie odkázať na iné právne\nnormy (ktorú povinnosť ale nemal), bolo nevyhnutné, aby pri vymedzení tejto zodpovednosti zohľadnil\nvšetky právne predpisy na dotknutom úseku.\n28. K vyjadreniu žalovaného o tom, že pri úprave čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia\nč. 3/2015, vykonanej aktualizáciou č. 3, postupoval žalovaný podľa Protokolu, teda podľa textu\nuvedeného v Protokole prokurátorkou, správny súd konštatuje, že tento text bolo nevyhnutné vykladať\nv celkovom kontexte a najmä s ohľadom na znenie v tom čase platného a účinného čl. 4 ods. 2\nVšeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015, voči ktorému bol podaný prvý protest prokurátora sp.\nzn. Pd 28/23/3305-3 zo dňa 04.05.2023. V Protokole bolo okrem textu „porušenie tohto nariadenia\nfyzickou osobou sa posudzuje ako priestupok podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení\nneskorších predpisov. Sankcie v § 12 zákona č. 219/1996 Z. z. sa vzťahujú výlučne na porušenia\nzákonných ustanovení § 2 zákona č. 219/1996 Z. z.“, uvedené aj konštatovanie, že „zákon č. 219/1996\nZ. z. v ustanovení § 12 upravuje sankcie za porušenie v ňom uvedených zákonných ustanovení.\nUvedená problematika sankcií na úseku ochrany pred alkoholizmom je však širšia a vymedzenie sankcií\ns odkazom na úpravu § 12 zákona č. 219/1996 Z. z. je tak neúplné a nepresné. Priestupky na úseku\nochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami upravuje aj zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch\nv § 30. Priestupky proti poriadku v správe sú predmetom zákonnej úpravy v § 46 zákona č. 372/1990\nZb., priestupky proti verejnému poriadku aj v § 48 zákona č. 372/1990 Zb.“. Z obsahu citovaného\nkonštatovania bolo podľa správneho súdu zrejmé, že Protokolom boli žalovanému vytýkané nedostatky\nv tom čase platného a účinného čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015, ktorý vo vzťahu\nk porušeniu všeobecne záväzného nariadenia ustanovoval, že na pokuty a sankcie sa vzťahuje výlučne\n§ 12 zákona č. 219/1996 Z. z. a ktorým prokurátorka poukazovala na skutočnosť, že problematika sankcií\nna úseku ochrany pred alkoholizmom je rozsiahlejšia, a preto v tom čase platný a účinný čl. 4 ods.\n2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015, vymedzujúci ukladanie sankcií odkazujúc na zákon č.\n219/1996 Z. z., nebol komplexný. Pokiaľ sa preto žalovaný pri úprave čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného\nnariadenia č. 3/2015 v znení aktualizácie č. 3, odvolával na text uvedený v Protokole, správny súd\nžalovaným uvedené tvrdenie považoval za nesprávne.\n29. Správny súd zároveň poukazuje na znenie § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. upravujúce\nnormotvornú právomoc obcí vo veciach územnej samosprávy, podľa ktorého je v kompetencií obcí\nvydávať nariadenia vo veciach územnej samosprávy „ktoré však nesmú byť v rozpore s Ústavou SR,\nústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada\nSE a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom“ a s ohľadom na vyššie\nuvedené skutočnosti, zároveň upriamuje pozornosť žalovaného aj na znenie § 2 ods. 2 písm. b) zákona\nč. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon č. 400/2015 Z. z.“). Podľa tohto ustanovenia vyváženosť\nprávneho poriadku predpokladá zosúladenie všetkých jeho súčastí, pričom zosúladenie predpokladá\nsúlad právneho predpisu nižšej právnej sily s právnym predpisom nižšej právnej sily. Nemôže preto\nobstáť argumentácia žalovaného, uvedená v jeho vyjadrení, založená na tom, že v prípade porušenia\n\nzákona, ako aj všeobecne záväzného nariadenia, sa bude sankcionovať podľa zákona, ako právneho\naktu vyššej právnej sily. Správny súd zdôrazňuje, že uvedené má vyplývať priamo z prijatého aktu (v\ntomto prípade všeobecne záväzného nariadenia) a nie z možného výkladu, prípadne následnej aplikácie\nv zmysle úvahy žalovaného.\n30. Pokiaľ ďalej žalovaný uviedol, že má vedomosť o tom, že nie je povinný vo všeobecne\nzáväznom nariadení upraviť sankcie, avšak považoval za potrebné túto úpravu v dotknutom článku\nnariadenia ponechať, z dôvodu prehľadného informovania širokej verejnosti, správny súd uvádza,\nže nemožno hovoriť o prehľadnom informovaní verejnosti, pretože úprava obsiahnutá vo všeobecne\nzáväznom nariadení nezohľadňuje a nezodpovedá platnej právnej úprave. Ak žalovaný chcel zabezpečiť\ndostatočnú informovanosť verejnosti, bolo jeho úlohou vo všeobecne záväznom nariadení kvalifikovane\nvymedziť zodpovednosť za porušenie Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015, teda zohľadniť\nzákonnú právnu úpravu priestupkov, ako aj správnych deliktov na dotknutom úseku.\n31. Správny súd nijako nespochybňuje, že žalovaný v rámci splnomocňovacieho ustanovenia § 2 ods.\n4 až 6 zákona č. 219/1996 Z. z. mohol prijať úpravu špecifikovanú vo Všeobecne záväznom nariadení\nč. 3/2015. Ak však žalovaný v zmysle tohto splnomocňovacieho ustanovenia postupoval, teda určil\nmiesta so zákazom požívania alkoholických nápojov na jeho území, bolo nevyhnutné v prípade úpravy\no porušení zákazu a uložení možnej sankcie za jeho porušenie, zohľadniť právny režim vyplývajúci\nz osobitných zákonov s prihliadnutím na zodpovednostný subjekt. Vzhľadom k tomu, že úprava\nobsiahnutá v čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 v znení aktualizácie č. 3 na tento\nstav nereflektovala, správny súd s prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru\no vyslovení nesúladu čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia žalobcu č. 3/2015 v znení jeho\naktualizácie č. 3, účinnej od 11.05.2023 s ustanoveniami § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb., § 2 ods. 2\npísm. a) zákona č. 219/1996 Z. z., § 2 ods. 1 a § 48 zákona č. 372/1990 Zb., v zmysle § 367 ods. 1 SSP.\n32. Nad rámec uvedeného, vo vzťahu k žalobcom namietanému porušeniu zákonnosti v postupe\npri prijímaní zmeny čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 aktualizáciou č. 3,\nsprávny súd uvádza, že žalobca sa žalobným návrhom výslovne nedomáhal vyslovenia nesúladu –\nporušenia postupu pri jeho prijímaní. Nesprávnosť postupu však namietal, preto správny súd pristúpil\naj k vyhodnoteniu v tomto bode. Správny súd konštatuje, že ustanovenie § 6 zákona č. 369/1990 Zb.\nupravuje procedurálny postup pri prijímaní všeobecne záväzného nariadenia obce, ako aj postup, ktorým\nmôže byť zverejnené znenie návrhu všeobecne záväzného nariadenia zmenené. Žalobca správne\npoukázal na to, že zákon nerozlišuje, či návrh na zmenu návrhu uplatnila fyzická osoba, právnická osoba,\nprípadne ju inicioval sám žalovaný (ako predkladateľ návrhu), s tým, že pokiaľ pripomienka k návrhu\nnariadenia nebola podaná v lehote, nie je vyhodnotená v súlade s § 6 ods. 7 zákona č. 369/1990 Zb.\na nie je v zákonnej lehote predložená poslancom mestského zastupiteľstva podľa § 6 ods. 8 zákona\nč. 369/1990 Zb., jediným možným spôsobom dosiahnutia zmeny zverejneného návrhu všeobecne\nzáväzného nariadenia je pripomienkovanie jeho znenia priamo na zasadnutí mestského zastupiteľstva\nposlancami s následným hlasovaním o prijatí, prípadne neprijatí pripomienky. Pripomienka k návrhu\naktualizácie č. 3 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015, na základe ktorej bola navrhnutá zmena čl.\n4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015, mala byť podaná v súlade s postupom upraveným\nv § 6 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb., podľa ktorého „dňom vyvesenia návrhu nariadenia začína plynúť\nnajmenej desaťdňová lehota, počas ktorej môžu fyzické osoby a právnické osoby uplatniť pripomienku\nk návrhu nariadenia v písomnej forme, elektronicky alebo ústne do zápisnice na obecnom úrade.\nPripomienkou možno v určenej lehote navrhnúť nový text alebo odporučiť úpravu textu, a to doplnenie,\nzmenu, vypustenie alebo spresnenie pôvodného textu. Z pripomienky musí byť zrejmé, kto ju predkladá.\nNa ostatné podnety nemusí navrhovateľ nariadenia prihliadať, a to najmä vtedy, ak nie sú zdôvodnené.“\nŽalovaným však pripomienka predložená nebola vzhľadom k tomu, že zo strany mestského úradu\nnebola osobitne podaná a pristúpilo sa k jej vyhodnoteniu, odôvodnenému v predloženom vyhodnotení\npripomienok poukazujúc na závery Protokolu. Vychádzajúc z návrhu aktualizácie č. 3 Všeobecne\nzáväzného nariadenia č. 3/2015 zverejneného na webovom sídle žalovaného, bola lehota na podanie\npripomienok stanovená do 20.04.2023, pričom vyhodnotenie pripomienok k čl. 4 ods. 2 Všeobecne\nzáväzného nariadenia č. 3/2015 sa uskutočnilo dňa 21.04.2023 a v ten istý deň aj bolo elektronicky\nodoslané do mailových schránok poslancov mestského zastupiteľstva. Vzhľadom na tieto skutočnosti\nsprávny súd dospel k záveru, že v postupe schvaľovania zmeny čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného\nnariadenia č. 3/2015 aktualizáciou č. 3, nebolo dodržané ustanovenie § 6 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb.\npostupom žalovaného pri podávaní pripomienky k návrhu aktualizácie č. 3, konkrétne nebolo preukázané\n\nkto, kedy, v akom znení a akou formou pripomienku k návrhu aktualizácie č. 3 podal. Uvedené bolo\nnevyhnutné aj s ohľadom na posúdenie včasnosti podania pripomienky s poukazom na termín podania\npripomienok a dátum ich vyhodnotenia, pričom nebolo relevantné, že pripomienka bola podaná interne,\nreferentom mestského zastupiteľstva.\n33. Správny súd s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti dospel v zhode so žalobcom k záveru, že\npri procese prijímania aktualizácie č. 3 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 došlo k pochybeniam\na tento postup nespĺňal atribúty uvedené v § 6 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb.\n34. Vzhľadom k tomu, že správny súd vyslovil nesúlad čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia\nžalobcu č. 3/2015 v znení jeho aktualizácie č. 3, účinnej od 11.05.2023 s ustanoveniami § 6 ods. 1 zákona\nč. 369/1990 Zb., § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 219/1996 Z. z., § 2 ods. 1 a § 48 zákona č. 372/1990\nZb., v zmysle § 367 ods. 2 SSP, dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, stráca čl. 4 ods.\n2 Všeobecne záväzného nariadenia žalovaného v znení aktualizácie č. 3 účinnosť. Správny súd dáva\ndo pozornosti žalovaného § 367 ods. 3 SSP, podľa ktorého je žalovaný povinný do šiestich mesiacov\nod nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu o vyslovení nesúladu, uviesť dotknutý\nčlánok Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 vydaného vo veciach územnej samosprávy do\nsúladu so zákonom a vo veciach plnenia úloh štátnej správy do súladu so zákonom, nariadením vlády a\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy;\ninak všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie po šiestich mesiacoch\nod nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu podľa odseku 1 strácajú platnosť.\n35. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm, c) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá\nprávo na ich náhradu, pretože konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.\n36. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nUznesenie je právoplatné doručením (§ 151 ods. 2 SSP).\nProti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 SSP a contr.).\nO kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.\n2 SSP).\nKasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote\njedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu [§ 443 ods. 2 písm. a) SSP].\nKasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.\n3 SSP).\nPodľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania\npodľa § 57 uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\n(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nPodľa § 449 ods. 1, 2 SSP (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak:\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:7a36c2f7-a008-4d58-9e83-b7eef233b91a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 45/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 45/96 z 4. 2. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-02-04", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a36c2f7-a008-4d58-9e83-b7eef233b91a"}], "citovane_v": []}