{"guid": "52a0f0bf-9f9a-49cf-891d-292d4813d098:284ae773-b087-409b-a076-f3e1f035a3e0", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2026:0825100384.2", "spisova_znacka": "6S/27/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 6S/27/2025 z 19. 8. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 19. augusta 2026, sp. zn. 6S/27/2025, ECLI:SK:SpSBB:2026:0825100384.2", "identifikacne_cislo": "0825100384", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2026-08-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/124-2006/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-8.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-8.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/124-2006/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/396", "nazov": "predpis č. 396/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/396", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/396-2006"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2006/124#paragraf-6", "/SK/ZZ/2006/124#paragraf-8"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/284ae773-b087-409b-a076-f3e1f035a3e0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:0825100384.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2026:0825100384.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2026:0825100384.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\n6S/27/2025\n0825100384\n19. 08. 2026\nJUDr. Alena Majerová\nECLI:SK:SpSBB:2026:0825100384.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Majerovej\na členov senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a Mgr. Andreja Maukša, v právnej veci žalobcu:\nAD-LA Stav s.r.o., so sídlom Železničná ulica 626/16, 018 64 Košeca, IČO: 51 955 547, zastúpený:\nAdvokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Jesenského 7713/12, 911 01 Trenčín,\nIČO: 52 471 420, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 1887/10, 040 01\nKošice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. O-23/2025, NIP/NIP_PO/BEZ/2025/2291\nzo dňa 25. 03. 2025, takto\nrozhodol:\nI. Žalobu z a m i e t a.\nII. Žalobcovi ani žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie a napadnuté rozhodnutie\n1. Inšpektorát práce Trenčín (ďalej len ako „prvostupňový správny orgán alebo inšpektorát práce“) podľa\n§ 7 ods. 3 písm. i) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005\nZ. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z.“) a podľa ustanovenia § 46 Správneho poriadku\nrozhodnutím č. 042/2024/2.0/S, IPTN/IPTN_PRAV ODD/ROZ/2024/853 zo dňa 17. 12. 2024 (ďalej len\n„prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 19 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. uložil žalobcovi\npokutu v sume 25.000,- Eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 6 ods. 1 písm. a) zákona č.\n124/2006 Z. z. zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon č. 124/2006 Z.z.“), v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. a) a prílohu 3. B oddiel II. bod 5.2.\nnariadenia vlády Slovenskej republiky č. 396/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných\npožiadavkách na stavenisko v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie vlády\nč.\n396/2006 Z. z.“), ktorého sa žalobca v súvislosti s výkonom inšpekcie práce na pracovisku (stavenisku)\n„Rodinný dom A. B. – C., D. E., F., bez súpisného a orientačného čísla, pozemok KN-C parc. č. 1221,\n1225/4 a 1226/3, katastrálne územie F.“ dopustil tým, že v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany\nzdravia pri práci (ďalej len „BOZP“) nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa\npráce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie BOZP, nakoľko dňa 08. 11.\n2022 zamestnanec A. F., nar. XX. XX. XXXX, s ktorým mal žalobca uzatvorenú pracovnú zmluvu zo\ndňa 05. 05. 2021, vykonával práce na streche (krove) rodinného domu A. B. – C. vo výške 5,3 m v\npriestore uvedeného staveniska, kde hrozilo nebezpečenstvo pádu z výšky, pričom nebol chránený proti\npádu z výšky prostriedkami kolektívneho zabezpečenia ako napríklad zábradlia, plošiny alebo záchytné\nsiete, a ani prostriedkami osobného zabezpečenia proti pádu, v dôsledku čoho došlo v uvedený deň\n08. 11. 2022 v čase o 11:46 hod. k pádu z výšky menovaného zamestnanca cez nezaistený priestor\n\nmedzi prvkami krovu, a to s dopadom bez zachytenia pádu na betónovú dosku, následkom čoho utrpel\nmenovaný zamestnanec zranenia prvotne klasifikované zdravotníckym zariadením Fakultná nemocnica\ns poliklinikou Žilina, V. Spanyola 43, 012 07 Žilina, na základe klasifikácie zo dňa 09. 11. 2022 ako\nťažká ujma na zdraví – poškodenie dôležitého orgánu, a následne opätovne klasifikované zdravotníckym\nzariadením Nemocnica s poliklinikou Považská Bystrica, Nemocničná 986, 017 26 Považská Bystrica,\nna základe klasifikácie zo dňa 16. 10. 2024 ako ťažká ujma na zdraví - poškodenie dôležitého orgánu,\na ostatné poranenia, vyššie neuvedené.\n2. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že inšpekcia práce\nu žalobcu bola vykonaná v období od 08. 11. 2022 do 19. 01. 2024 a bola zameraná na vyšetrenie\npríčin závažného pracovného úrazu zamestnanca A. F.. O jej výsledku bol spísaný protokol č.\nITN-003-41-2.2/P-J1-24 zo dňa 19. 01. 2024 (ďalej len „protokol“), ku ktorému žalobca uplatnil námietky\na predložil ďalšie doklady; tieto boli vyhodnotené v dodatku č. 2 k protokolu. Pôvodné rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu zo dňa 10. 06. 2024, č. k. 042/2024/2.0/S, IPTN/IPTN_PRAVODD/\nROZ/2024/853 bolo rozhodnutím odvolacieho orgánu zo dňa 16. 09. 2024 zrušené a vec mu bola vrátená\nna ďalšie konanie, keďže nebolo dostatočne preukázané, že zistené porušenie povinností žalobcu\nmalo za následok smrteľný pracovný úraz. Odvolací orgán poukázal na nedostatočné preukázanie\npríčinnej súvislosti medzi pracovným úrazom zamestnanca A. F. zo dňa 08. 11. 2022 a jeho smrťou\ndňa 27. 03. 2023 a uložil prvostupňovému orgánu jednoznačne zistiť charakter poškodenia zdravia\nspôsobeného pracovným úrazom. Prvostupňový správny orgán preto doplnil dokazovanie a vyžiadal\nod Nemocnice s poliklinikou Považská Bystrica posúdenie závažnosti pracovného úrazu. Z dokladu\nzo dňa\n16. 10. 2024, ktorý nemocnica inšpektorátu práce zaslala vyplynulo, že poškodený\nzamestnanec utrpel ťažkú ujmu na zdraví - poškodenie dôležitého orgánu, a ostatné poranenia, vyššie\nneuvedené, spolu s konštatovaním „Pacient po polytraume s SDU, plegia po zlomenine stavcov\ns poúrazovým opuchom, úraz klasifikujem ako ťažkú ujmu na zdraví, nie smrteľný pracovný úraz,\nnakoľko pacient nezomrel bezprostredne po úraze na poškodenie dôležitého orgánu.“. Prvostupňový\nsprávny orgán preto oproti pôvodnému konaniu upravil skutkové vymedzenie deliktu a vychádzal už\nzo závažného pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví. Pokiaľ ide o samotný priebeh udalosti,\nprvostupňový správny orgán vychádzal z pracovnej zmluvy poškodeného zamestnanca, evidencie\ndochádzky, projektovej dokumentácie, fotodokumentácie, protokolu a zo zápisníc o podaní informácií\nosobami prítomnými na stavbe. Z uvedeného zistil, že poškodený bol zamestnancom žalobcu a 08.\n11. 2022 spolu s ďalšími osobami vykonával práce na sedlovej streche rodinného domu. Úlohou\npracovníkov bolo dokončenie izolácie strechy fóliou a latovanie. Po dokončení jednej strany strechy\nchcel poškodený zamestnanec pokračovať na druhej strane, pričom pri prechode cez hrebeň strechy\nchybným pohybom prepadol medzi prvkami krovu až na betónovú dosku. Výška hrebeňa strechy\npodľa projektovej dokumentácie predstavovala približne 5,3 m. Z výpovedí pracovníkov, ktorí boli\nprítomní v čase pracovného úrazu na stavbe, prvostupňový správny orgán vyvodil, že pracovníci\npri práci na streche neboli zabezpečení proti pádu. Výpovede zamestnancov sa síce rozchádzali\nv otázke, či boli bezpečnostné postroje alebo iné osobné ochranné prostriedky vo firemnom vozidle,\navšak za rozhodujúce považoval správny orgán to, že poškodený zamestnanec ich pri práci nepoužíval.\nPracovník G. B. uviedol, že pracovníci mali k dispozícii iba prilby a iné prostriedky na stavbe nemali.\nPracovník B. H. uviedol, že dva popruhy sa pravdepodobne nachádzali v aute ale poškodený ich na sebe\nnemal. Konateľ žalobcu I. H. v zápisnici zo dňa 09. 06. 2023 uviedol, že zamestnanci „Majú prilby,\nviazacie lano, popruhy, len ich nepoužívali. Používajú ich, keď idú na vyššie stavby. Pri takýchto nízkych\nstavbách ich nepoužívajú. Tieto prostriedky sú im prístupné, vozia si ich v autách a mali by si ich dávať.“.\nZároveň potvrdil, že na predmetnej stavbe neboli určené kotviace body, keďže kotviť sa dá len o krokvy.\nUviedol, že: „Popruhy a laná sa kontrolujú, či sú v poriadku, keď som na stavbe zvyknem zamestnancov\nupozorniť, aby sa chránili proti pádu. Ale niekedy je ťažké sa zaistiť, lebo nie je o čo. A nie je možné\nneustále byť na stavbe a hovoriť ľuďom ako majú pracovať.“. Podľa prvostupňového správneho orgánu\nz uvedeného vyplývalo, že šlo o zaužívanú prax žalobcu pri prácach na nižších stavbách.\n3. Prvostupňový správny orgán kvalifikoval vykonávanú činnosť ako prácu vo výške, pri ktorej\nprávne predpisy vyžadujú zabezpečenie proti pádu. Poukázal na § 6 ods. 1 písm. a) zákona č.\n124/2006 Z. z. v spojení s nariadením vlády č. 396/2006 Z. z. a mal za to, že bolo povinnosťou\nžalobcu ako zamestnávateľa primárne použiť vhodné prostriedky kolektívneho zabezpečenia, napríklad\nzábradlia, plošiny alebo záchytné siete, a ak ich povaha práce neumožňovala použiť, zabezpečiť vhodné\nprostriedky umožňujúce prístup a osobné zabezpečenie proti pádu. Konštatoval, že na stavbe nebolo\nrealizované kolektívne zabezpečenie, neboli vytvorené pevné kotviace body, nebol vypracovaný ani\n\ntechnologický postup a poškodený zamestnanec nebol vybavený osobnými ochrannými prostriedkami\nproti pádu z výšky. Prvostupňový správny orgán preto uzavrel, že poškodený zamestnanec vykonával\nprácu vo výške bez akéhokoľvek zákonom vyžadovaného zabezpečenia proti pádu. Neakceptoval\nargument žalobcu, podľa ktorého nebolo možné kolektívne zabezpečenie vzhľadom na charakter stavby\nrealizovať. Uviedol, že aj keby tento predpoklad prijal, žalobca bol povinný použiť osobné zabezpečenie\nproti pádu. Rovnako neakceptoval argument žalobcu, že poškodený svojvoľne prešiel na druhú stranu\nstrechy napriek pokynom spolupracovníkov. Správny orgán uviedol, že nebolo preukázané, že by\npoškodenému konkrétny pokyn neprechádzať cez hrebeň strechy vydal jeho nadriadený zamestnanec.\nZdôraznil, že pracovník vykonávajúci prácu vo výške musí byť chránený proti pádu v každom okamihu,\ntakže voľba jeho trasy nemôže nahradiť zákonom vyžadované technické alebo osobné zabezpečenie.\n4. Prvostupňový správny orgán sa osobitne zaoberal aj zistenou hladinou alkoholu v krvi poškodeného\nzamestnanca (hodnota 1,84 g.kg-1 alkoholu). Uvedenú skutočnosť však nepovažoval za príčinu\npracovného úrazu. Zdôraznil, že úplná absencia zabezpečenia proti pádu vystavuje pracovníka pádu\nbez ohľadu na to, či je pod vplyvom alkoholu, či stratí rovnováhu, pošmykne sa, dôjde k náhlej zdravotnej\nindispozícii alebo k pôsobeniu vonkajšieho vplyvu. Uviedol, že aj keby alkohol zvyšoval riziko pádu,\ntoto riziko malo byť zákonom predpísanými opatreniami odstránené alebo jeho následky eliminované.\nPri riadnom zabezpečení by poškodený buď nespadol, alebo by bol jeho pád zachytený. Prvostupňový\nsprávny orgán preto uzavrel, že práca pod vplyvom alkoholu nebola priamou a bezprostrednou príčinou\nvzniku pracovného úrazu.\n5. Za preukázanú považoval príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti žalobcu a vznikom\nzávažného pracovného úrazu. Uviedol, že chýbajúce kolektívne alebo osobné zabezpečenie umožnilo\nvznik pádu zamestnanca A. F. a aj jeho dokonanie dopadom na betónovú dosku. Konštatoval,\nže pri realizácii predpísaných opatrení by k pádu buď nedošlo, alebo by bol poškodený zamestnanec\nzachytený. Za príčinu úrazu preto prvostupňový správny orgán označil chýbajúce alebo nedostatočné\nochranné zariadenie a zabezpečenie. K námietkam žalobcu uviedol, že predložené interné smernice,\nidentifikácia rizík, dokumentácia o poskytovaní OOPP, prevencii alkoholu, školeniach a ďalšie\nvnútorné dokumenty nemenia nič na zistení, že v konkrétnom okamihu práce poškodený nebol\nproti pádu zabezpečený. Za rozhodujúce nepovažoval ani argumenty o tom, či boli postroje fyzicky\nvo vozidle, keďže predmetom deliktu bolo nevykonanie potrebných opatrení na pracovisku. Preto\nnevyhovel návrhu žalobcu na opätovný výsluch pracovníka G. B., keďže skutkový stav považoval\nza dostatočne zistený a otázku dostupnosti osobných ochranných prostriedkov vo firemnom vozidle\nnepovažoval za rozhodujúcu. Poukázal na objektívny charakter administratívnoprávnej zodpovednosti\nzamestnávateľa a na judikatúru Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 3Asan/6/2020, 4Sžo/219/2015), podľa\nktorej zavinenie zamestnanca nie je relevantné pre deliktuálnu zodpovednosť zamestnávateľa. Uviedol,\nže zákon neupravuje liberačné dôvody umožňujúce zbavenie sa tejto zodpovednosti.\n6. Pri určení sankcie prvostupňový správny orgán vychádzal z § 19 ods. 1 písm. a) bodu 1 a 2\nzákona č. 125/2006 Z. z., podľa ktorého je inšpektorát práce oprávnený uložiť pokutu zamestnávateľovi\nza porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) 1 až 3\nbode, 6 bode a 7 bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100.000\nEur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená ťažká ujma na zdraví,\nnajmenej 20.000 Eur. Pokutu určil vo výške 25.000 Eur. Podľa kritérií uvedených v § 19 ods. 6 zákona\nč. 125/2006 Z. z. prihliadol na závažnosť porušenia povinnosti a závažnosť jeho následku, keďže došlo\nk závažnému pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví; na počet štyroch zamestnancov žalobcu\na riziká jeho činnosti, spočívajúce najmä v práci vo výškach; ako priťažujúcu okolnosť vyhodnotil,\nže zistené porušenie je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa,\nkeďže práce vo výške boli vykonávané bez akéhokoľvek zabezpečenia proti pádu. V prospech žalobcu\nzohľadnil, že nešlo o opakované zistenie rovnakého nedostatku, ako aj na jeho spoluprácu počas\ninšpekcie práce. Prihliadol aj na skutočnosť, že k udalosti prispelo konanie poškodeného zamestnanca,\na preto sankciu neuložil vo vyššej výške. Vzhľadom na závažnosť porušenia a následok považoval\nsumu 25.000 Eur, teda sankciu nachádzajúcu sa v dolnej časti zákonného rozpätia, za primeranú.\nKonštatoval, že vzhľadom na veľkosť žalobcu so štyrmi zamestnancami môže byť výška sankcie\npre neho zaťažujúca, no uviedol, že nebolo možné uložiť sankciu v nižšej výške bez toho, aby sa\nneprimerane znížila závažnosť porušenia a jeho následkov. Konštatoval, že pokuta má plniť nielen\nrepresívny, ale predovšetkým preventívny výchovný účel a viesť žalobcu k dôslednému zabezpečeniu\nBOZP. Preto uzavrel, že uložená pokuta je zákonná a primeraná.\n\n7. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím\nč. O-23/2025, NIP/NIP_PO/BEZ/2025/2291 zo dňa 25. 03. 2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak,\nže odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný preskúmal prvostupňové\nrozhodnutie v celom rozsahu podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku a dospel k záveru, že prvostupňový\nsprávny orgán po vrátení veci na nové konanie dostatočne zistil skutkový stav a jednoznačne preukázal\nporušenie povinností žalobcu na úseku BOZP spôsobom uvedeným vo výroku prvostupňového\nrozhodnutia. Poukázal na § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z., podľa ktorého je zamestnávateľ\npovinný vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi\npredpismi a ostatnými predpismi na zaistenie BOZP. Upriamil pozornosť na § 8 ods. 1 písm. a) a bod\n5.2 Oddielu II prílohy č. 3 časť B. nariadenia vlády č. 396/2006 Z. z., podľa ktorého možno práce vo\nvýškach vykonávať len pri použití vhodných prostriedkov kolektívneho zabezpečenia a v prípade, ak ich\npovaha práce neumožňuje použiť, musia sa použiť prostriedky osobného zabezpečenia proti pádu.\n8. Žalovaný vychádzal zo zistenia, že poškodený A. F. bol 08. 11. 2022 s ďalšími spolupracovníkmi\nvyslaný žalobcom na pokrývačské práce na rodinnom dome v Košeci. Po dokončení jednej strany\nstrechy sa rozhodol prejsť po hrebeni krovu na druhú stranu, pričom vo výške približne 5,3 m\nprekročil nezakrytý priestor a prepadol cez konštrukciu krovu na betónovú podlahu. Žalovaný sa\npri tom podrobnejšie zaoberal námietkou žalobcu, že poškodený svojvoľne zvolil nesprávny spôsob\nprechodu. Z fotodokumentácie a zápisnice o ohliadke žalovaný vyvodil, že vzhľadom na umiestnenie\nstavby pri hranici susedného pozemku s plotom nebol vonkajší výstup na druhú stranu strechy\nreálny a alternatíva spočívajúca v zostúpení rebríkom a následnom opätovnom výstupe bola málo\npravdepodobná. Prechod cez hrebeň preto vzhľadom na konkrétne podmienky označil za prirodzený\na logický spôsob presunu pracovníka. Zároveň zdôraznil, že žalobca nemal vypracovaný technologický\nani bezpečný pracovný postup, ktorý by určoval iný spôsob prechodu. Nebolo preto možné\npoškodenému vytýkať, že postupoval v rozpore s vopred určeným pracovným postupom.\n9. Žalovaný nepovažoval za dôvodnú ani argumentáciu, že poškodený nerešpektoval výzvu\nspolupracovníkov, aby zostúpil zo strechy. Zdôraznil, že žiadny zo spolupracovníkov nemal postavenie\nzodpovednej osoby, vedúceho zamestnanca ani štatutárneho orgánu zamestnávateľa, a poškodený\npreto nebol ich pokynmi právne viazaný. Za rozhodujúce žalovaný považoval to, že poškodený\nvykonával prácu vo výške bez zabezpečenia proti pádu, a to bez ohľadu na trasu, ktorou sa\npo streche pohyboval. Žalovaný osobitne zdôraznil zákonnú prednosť kolektívneho zabezpečenia\npred individuálnymi ochrannými opatreniami.\nZ fotodokumentácie\na ohliadky pracoviska vyplynulo, že na stavbe neboli zábradlia, zábrany, lešenia, záchytné siete ani iné\nprvky kolektívneho zabezpečenia, a to ani na okrajoch strechy, ani v miestach, kde hrozilo prepadnutie\ncez konštrukciu krovu. Žalobca pritom podľa žalovaného nepreukázal žiadne objektívne dôvody,\nktoré by použitie kolektívnych prostriedkov na predmetnej stavbe znemožňovali. Za nedostatočnú\npovažoval žalovaný obranu žalobcu založenú na tvrdení, že zamestnancom boli pridelené bezpečnostné\npostroje. Aj keby pracovníci postrojmi disponovali, žalobca neurčil kotviace body. Nevytvoril podmienky\nna reálne použitie postrojov a nevypracoval konkrétny technologický alebo pracovný postup ich\npoužitia na predmetnej stavbe. Z výpovedí spolupracovníkov navyše vyplynulo, že nevedeli, kde sa\nmajú na streche ukotviť a použitie prostriedkov osobného zabezpečenia od nich nikto nevyžadoval.\nSamotné formálne pridelenie ochranných prostriedkov preto podľa žalovaného neznamenalo splnenie\npovinnosti zamestnávateľa prijať a realizovať opatrenia na ochranu zamestnancov proti pádom.\nUviedol, že ak by žalobca vytvoril všetky podmienky na ich reálne použitie, najmä určil kotviace body\na stanovil bezpečný pracovný postup, mohol by sa následne dovolávať toho, že poškodený tieto\nopatrenia nerešpektoval. Takáto situácia však nebola preukázaná. V súvislosti s námietkou rozporov\nvo výpovediach svedkov, žalovaný pripustil, že jednotlivé výpovede sa líšili v otázke, či postroje boli\npracovníkom fyzicky k dispozícii. Túto otázku však nepovažoval za rozhodujúcu. Aj za predpokladu,\nže pracovníci dostali dostatočný počet postrojov, zostalo nesporné, že neboli poučení o konkrétnom\nspôsobe ich použitia na danej stavbe, neboli určené kotviace body a samotná práca sa vykonávala\nbez akéhokoľvek zabezpečenia proti pádu. Opätovný výsluch G. B. preto nepovažoval za potrebný.\nDoplnil, že podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku je na správnom orgáne, aby určil rozsah dokazovania,\npričom nemusí vykonávať dôkazy, ktoré považuje vzhľadom na dostatočne zistený skutkový stav\nza nadbytočné. Konštatoval, že\ns návrhom na opätovné vypočutie svedka sa prvostupňový\norgán dostatočne vysporiadal.\n\n10. Žalovaný sa stotožnil aj so záverom prvostupňového správneho orgánu týkajúcim sa alkoholu v krvi\npoškodeného. Zdôraznil, že ochrana života a zdravia zamestnancov má byť prioritou a zamestnávateľ\nmusí bezpečnosť práce zabezpečiť aj v prípade nepozornosti, náhlej indispozície alebo iného odchýlenia\nsprávania sa pracovníka od bežného stavu. Uviedol, že ak by bol poškodený zabezpečený kolektívnymi\nprostriedkami alebo funkčne použiteľnými ochrannými osobnými pracovnými prostriedkami, k úrazu by\ns najväčšou pravdepodobnosťou nedošlo bez ohľadu na to, či správanie poškodeného ovplyvnil alkohol.\nKonkrétny úkon poškodeného bezprostredne pred pádom preto žalovaný nepovažoval za rozhodujúci.\nUviedol, že absencia zabezpečenia vytvárala riziko pádu z ktorejkoľvek časti strechy a ohrozovala nielen\npoškodeného, ale aj jeho ďalších spolupracovníkov. Žalovaný sa stotožnil so záverom prvostupňového\nsprávneho orgánu o objektívnej zodpovednosti žalobcu za vznik závažného pracovného úrazu\na o príčinnej súvislosti medzi porušením jeho povinností a následkom.\n11. K výške pokuty žalovaný poukázal na § 19 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z.,\npodľa ktorého pri pracovnom úraze s ťažkou ujmou na zdraví predstavuje zákonná dolná hranica\nsankcie 20.000 Eur. Pokutu 25.000 Eur považoval za sankciu uloženú v spodnej časti zákonnej sadzby.\nStotožnil sa s hodnotením kritérií podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. prvostupňovým správnym\norgánom a zdôraznil, že zistené nedostatky svedčia o neúčinnom systéme riadenia ochrany práce.\nAbsencia zabezpečenia proti pádu vytvárala riziko nielen pre poškodeného, ale aj pre ostatné osoby\npracujúce na streche. Uviedol, že žalobca vedome vyslal pracovníkov na prácu vo výške bez toho,\naby vytvoril potrebné podmienky ich ochrany, pričom nebolo možné vylúčiť ani pád ďalších osôb.\nŽalovaný preto nepovažoval pokutu\n25.000 Eur za neprimeranú. Pokiaľ žalobca vzhľadom\nna svoju finančnú situáciu sankciu označoval za likvidačnú, žalovaný uviedol, že žalobca môže požiadať\ninšpektorát práce Trenčín ako správcu pohľadávky štátu o splátkový kalendár. Uzavrel, že prvostupňový\nsprávny orgán po vrátení veci odstránil pôvodné nedostatky, skutkový stav zistil v potrebnom rozsahu,\npreukázal porušenie povinností žalobcu aj príčinnú súvislosť so závažným pracovným úrazom a svoju\núvahu o výške sankcie dostatočne odôvodnil.\nSprávna žaloba\n12. Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca včas správnu žalobu, ktorou sa domáhal jeho zrušenia\nv celom rozsahu spolu s prvostupňovým rozhodnutím.\n13. Žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne vyhodnotenie vykonaných\ndôkazov. Poukazoval na rozpory vo výpovediach osôb prítomných na pracovisku týkajúce sa toho, či mali\npracovníci v deň úrazu k dispozícii prostriedky osobného zabezpečenia proti pádu. J. G. v Zápisnici\no podaní informácie dňa 22. 11. 2022 uviedol, že pracovníci na stavbe postroje ani laná dňa 08. 11.\n2022 nemali, avšak vo firemnom vozidle sa nachádzali dve sady. B. H. v Zápisnici o podaní informácie\nzo dňa 12. 01. 2023 uviedol, že zamestnávateľ poskytoval prilby, postroje a laná, pracovníci boli o ich\npoužívaní vyškolení a dva postroje sa mali nachádzať vo vozidle. Naproti tomu G. B. v Zápisnici o podaní\ninformácie zo dňa 01. 03. 2023 uviedol, že okrem prilieb iné ochranné prostriedky k dispozícii nemali.\nPodľa žalobcu išlo o zásadný rozpor, ktorý správne orgány neodstránili, hoci žalobca navrhoval vykonať\nvýsluch svedkov, najmä G. B.. Napriek tomu považovali správne orgány skutkový stav za riadne a úplne\nzistený a svoje závery opreli len o viacnásobné opakovanie časti výpovede konateľa žalobcu.\n14.\nV nadväznosti na uvedené žalobca namietal nesprávny záver o nesplnení povinnosti\nzamestnávateľa pri zabezpečení pracovníkov proti pádu. Tvrdil, že vzhľadom na charakter konkrétnych\nprác nebolo možné použiť kolektívne zabezpečenie, preto bolo namieste použitie individuálnych\nosobných ochranných pracovných prostriedkov, čo podľa neho vyplýva aj z bodu 5.2 Prílohy č. 3 časť\nB oddiel II. nariadenia vlády č. 396/2006 Z. z. a Pravidiel dobrej praxe - BOZP pri stavebných prácach,\nktoré vydal Národný inšpektorát práce, v ktorých sa konštatuje, že osobné zabezpečenie sa používa\nv prípade, ak nie je možné použiť kolektívne zabezpečenie, a to z akýchkoľvek dôvodov.\n15. Žalobca tvrdil, že poškodený mal bezpečnostný postroj k dispozícii, vedel ho používať a bol o jeho\npoužití riadne vyškolený, avšak vedome ho ponechal vo vozidle a pri práci vo výškach ho nepoužil, čím\nhrubo porušil predpisy BOZP, s ktorými bol oboznámený. Na preukázanie splnenia svojich povinností\npoukazoval na Zmluvu o službách bezpečnosti práce z 01. 11. 2018, Osvedčenie o účasti na školení\npre klampiarov a montážnikov a Prezenčnú listinu zo školenia BOZP z 05. 04. 2022. Podľa žalobcu\n\npreto správne orgány nesprávne pripísali zodpovednosť výlučne zamestnávateľovi a nezohľadnili\nvlastné zákonné povinnosti poškodeného zamestnanca podľa § 12 ods. 2 zákona č. 124/2006\nZ. z., najmä povinnosť dodržiavať bezpečné pracovné postupy a náležite používať bezpečnostné a\nochranné pracovné prostriedky. Poškodený podľa žalobcu napriek svojim skúsenostiam, veku, poučeniu\na dostupnosti ochranných prostriedkov vedome postupoval v rozpore s pravidlami bezpečnej práce\na svojím konaním sám bezprostredne ohrozil svoje zdravie.\n16. Žalobca namietal nevykonanie navrhovaných dôkazov a porušenie jeho procesných práv. Zdôraznil,\nže výsluch svedkov v správnom konaní bol potrebný nielen na odstránenie rozporov o dostupnosti\na používaní osobných ochranných pracovných prostriedkov, ale aj na zistenie, za akých podmienok\nsa mali používať, aký pracovný a technologický postup bol pracovníkom určený a aké pokyny dostali.\nPoukázal pritom na výpovede svedkov z 18. 03. 2025 vykonané v trestnom konaní, ktoré podľa neho\npotvrdzovali jeho tvrdenia a ktoré predložil ako dôkaz. Namietal, že podanie informácie počas výkonu\ninšpekcie nemožno z hľadiska procesných záruk stotožniť s riadnym výsluchom svedka v správnom\nkonaní, pri ktorom má účastník možnosť byť prítomný a klásť svedkovi otázky. S poukazom na rozsudok\nKrajského súdu Banskej Bystrici sp. zn. 24S/72/2020 tvrdil, že nevykonanie navrhovaného výsluchu\nmohlo mať vplyv na skutkové zistenia a následné právne posúdenie veci. Správne orgány preto podľa\nneho rozhodli na základe neoverených skutkových okolností a nevykonaných dôkazov, čím porušili\nzásadu materiálnej pravdy a jeho právo na spravodlivý proces.\n17. Ďalšie žalobné námietky smerovali proti uloženiu a výške pokuty 25.000 Eur. Žalobca tvrdil,\nže vzhľadom na nedostatočne zistený skutkový stav nebolo preukázané porušenie povinností,\na preto nebol daný ani zákonný podklad na uloženie sankcie. Namietal tiež nedostatočné vyhodnotenie\nkritérií podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. Správny orgán mal podľa neho konkrétne\nvysvetliť úvahy, ktorými sa pri stanovení výšky sankcie riadil a zohľadniť závažnosť porušenia a jeho\nnásledkov, počet zamestnancov, riziká činnosti zamestnávateľa, charakter systému riadenia ochrany\npráce, prípadnú opakovanosť nedostatku a ďalšie zákonné kritériá. Samotné konštatovanie, že pokuta\nje primeraná a dostatočne odôvodnená, podľa žalobcu nemôže nahradiť riadnu správnu úvahu.\n18. Žalobca zároveň tvrdil, že uloženie pokuty podľa § 19 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. je fakultatívne,\nkeďže zákon zakotvuje oprávnenie, nie povinnosť inšpektorátu pokutu uložiť. Správny orgán mal\npreto zvážiť aj možnosť od uloženia sankcie upustiť, a to vzhľadom na povahu deliktu, okolnosti jeho\nspáchania a konanie samotného poškodeného. Zdôraznil, že poškodený mal mať ochranné prostriedky\nk dispozícii a napriek tomu ich vedome nepoužil. Táto okolnosť mala byť podľa žalobcu významná nielen\npre posúdenie jeho zodpovednosti, ale aj pri rozhodovaní o samotnom uložení a výške sankcie.\n19. Žalobca ďalej namietal neprimeranosť a možný likvidačný charakter pokuty. Tvrdil, že správne orgány\nnezohľadnili jeho reálnu ekonomickú situáciu, hoci pokuta 25.000 Eur môže mať vzhľadom na jeho\npomery likvidačné účinky. Poukázal na to, že v roku 2023 vykázal stratu 14.702 Eur, v roku 2024\nstratu 2.212 Eur a jeho tržby výrazne, takmer trojnásobne poklesli. S poukazom na rozsudok Krajského\nsúdu v Bratislave sp. zn. 6S/96/2019 namietal, že správne orgány mali jeho finančné pomery zisťovať\na zohľadniť pri posudzovaní primeranosti sankcie. Uložená pokuta podľa neho nemá výchovný charakter,\nale je neprimeraná a likvidačná.\n20. V závere správnej žaloby žalobca namietal nepreskúmateľnosť oboch rozhodnutí pre nedostatok\ndôvodov a porušenie § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Tvrdil, že z odôvodnenia rozhodnutí nie\nje dostatočne zrejmé, ktoré konkrétne dôkazy správne orgány považovali za rozhodujúce, ako ich\nvyhodnotili jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadili,\nprečo nevykonali žalobcom navrhované dôkazy a ako zo zisteného skutkového stavu dospeli\nk aplikovanému právnemu záveru. Medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením musí podľa\nžalobcu existovať zrozumiteľná logická väzba, pričom nestačí iba citovať zákonné ustanovenia a odkaz\nna listinné dôkazy. Žalovaný podľa neho tieto nedostatky prvostupňového rozhodnutia v odvolacom\nkonaní neodstránil. Žalobca uzavrel, že rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia,\nnedostatočne zisteného skutkového stavu, sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a správne\norgány sa dopustili podstatného porušenia procesných ustanovení, ktoré mohlo mať za následok\nvydanie nezákonného rozhodnutia. Nedostatok riadneho a presvedčivého odôvodnenia zároveň\npovažoval za zásah do práva na spravodlivý proces. Uvedené vady podľa žalobcu zakladajú dôvody\nna zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) SSP.\n\nVyjadrenie žalovaného, replika, duplika\n21. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zdôraznil princíp absolútnej objektívnej zodpovednosti\nprávnických osôb za správne delikty, kam patrí aj pochybenie, ktoré bolo predmetom vyvodenia\nadministratívnej zodpovednosti žalobcu v prejednávanej veci. Žalovaný uviedol, že žalobca v podanej\nsprávnej žalobe neformuloval žiadne objektívne dôvody, ani nepredložil dôkazy, ktoré by menili\ninšpektorátom práce správne zistený skutkový stav veci vyplývajúci zo zabezpečených dôkazov.\nUviedol, že inšpektorát práce sankcionovaný správny delikt náležite preukázal a uviedol správnu úvahu,\nktorou bol vedený pri hodnotení podkladov a následnom právnom posúdení veci. Žalovaný s poukazom\nna § 190 SSP navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu zamietol.\n22. Žalobca v replike mal za to, že žaloba je dôvodná a uviedol, že vydaný protokol v znení dodatku\na jemu predchádzajúci postup inšpektorátu práce je porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne\ngarantovaných základných princípov materiálneho právneho štátu, najmä princípu materiálnej\nspravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu,\nprincípu právnej istoty a princípu predvídateľnosti práva. Preto žiadal, aby súd žalobe v celom rozsahu\nvyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. Dupliku žalovaný\nnepodal.\nPosúdenie veci správnym súdom\n23. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 19. 08.\n2026, keďže účastníci konania nežiadali nariadenie pojednávania, ani správny súd nevzhliadol iný dôvod\nna nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP.\n24. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v medziach žalobných bodov,\nako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, z ktorého napadnuté rozhodnutie vychádza,\ndospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Správne orgány podľa názoru správneho súdu\nzistili skutkový stav v rozsahu postačujúcom na rozhodnutie vo veci, zistené skutočnosti právne posúdili\nv súlade s ustanoveniami právnych predpisov a svoje závery odôvodnili spôsobom umožňujúcim ich\nsúdny prieskum.\n25. Podstatou prejednávanej veci bolo posúdenie, či žalobca ako zamestnávateľ splnil povinnosti\nna úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri výkone pokrývačských prác na stavbe rodinného\ndomu, pri ktorých jeho zamestnanec A. F. dňa 08. 11. 2022 vykonával práce na streche vo výške približne\n5,3 m a následne spadol cez nezabezpečený priestor medzi prvkami krovu na betónovú dosku, pričom\nutrpel zranenia klasifikované ako ťažká ujma na zdraví. Žalobca svoju obranu v administratívnom konaní\na následne aj v správnej žalobe založil najmä na tvrdení, že pracovníkom poskytol osobné ochranné\npracovné prostriedky proti pádu, pracovníci boli o ich používaní poučení a poškodený ich napriek tomu\nvedome nepoužil. Zdôrazňoval tiež jeho skúsenosti, vek, absolvované školenia, nerešpektovanie výzvy\nspolupracovníkov a okolnosti súvisiace s požitím alkoholu, z čoho vyvodzoval, že príčinou úrazu nebolo\nporušenie povinností zamestnávateľa, ale konanie samotného poškodeného.\n26. Správny súd sa s takto formulovanou argumentáciou žalobcu nestotožnil. Predmetom\nsankcionovania nebolo samotné neposkytnutie jedného konkrétneho osobného ochranného pracovného\nprostriedku. Žalobcovi bolo kladené za vinu, že pri práci vo výške nevykonal opatrenia potrebné\nna zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, keď poškodený zamestnanec pracoval v priestore,\nv ktorom hrozilo nebezpečenstvo pádu z výšky, bez ochrany prostriedkami kolektívneho zabezpečenia\na zároveň bez riadne realizovaného osobného zabezpečenia proti pádu.\n27. Z prílohy č. 3 časti B oddielu II bodu 5.2 nariadenia vlády SR č. 396/2006 Z. z. vyplýva,\nže práce vo výške možno vykonávať len s použitím vhodných prostriedkov kolektívneho zabezpečenia,\nnapríklad zábradlí, plošín alebo záchytných sietí. Ak povaha práce použitie takýchto zariadení\nneumožňuje, musia sa poskytnúť vhodné prostriedky umožňujúce prístup a musia sa použiť prostriedky\nosobného zabezpečenia proti pádu. Zo skutkových zistení správnych orgánov pritom nevyplýva,\n\nže by na predmetnej stavbe existovalo kolektívne zabezpečenie pracovníkov proti pádu. Neboli\nzistené zábradlia, záchytné siete, plošiny ani iný systém kolektívnej ochrany, pričom žalobca toto\nzistenie relevantným spôsobom nespochybnil, naopak uviedol, že v konkrétnom prípade nebolo možné\nrealizovať prostriedky kolektívnej ochrany zamestnancov.\n28. Za tejto situácie bolo potrebné posúdiť, či žalobca vytvoril funkčný systém osobného zabezpečenia\npracovníkov proti pádu. Samotnú fyzickú existenciu bezpečnostného postroja však nemožno\nstotožňovať s riadnym zabezpečením práce proti pádu. Osobné zabezpečenie musí byť pri konkrétnej\npráci objektívne a reálne použiteľné, čo predpokladá nielen existenciu postroja a príslušných\nkomponentov, ale aj vytvorenie podmienok na jeho bezpečné použitie, najmä určenie vhodných\nkotviacich bodov, spôsobu kotvenia a bezpečného pracovného postupu. Práve v tomto smere správne\norgány zistili nedostatky, keď nebolo preukázané určenie konkrétnych kotviacich bodov na predmetnej\nstavbe ani konkrétny spôsob bezpečného použitia osobného zabezpečenia pri vykonávanej práci.\nZ výpovedí pracovníkov navyše vyplynulo, že nevedeli jednoznačne uviesť, kde a akým spôsobom\nsa mali na stavbe ukotviť. Samotné tvrdenie, že bezpečnostné postroje boli uložené vo firemnom\nmotorovom vozidle, preto nepreukazuje splnenie povinnosti žalobcu podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona\nč. 124/2006 Z. z.\n29. Správny súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku, podľa ktorej správne orgány neodstránili\nzásadné rozpory vo výpovediach jednotlivých pracovníkov. J. G. uvádzal, že pracovníci v deň úrazu\npostroje ani laná pri sebe nemali, pričom vo firemnom vozidle sa nachádzali dve sady; B. H. vypovedal\no dostupnosti postrojov a lán, zatiaľ čo G. B. uvádzal, že mali k dispozícii prilbu a iné prostriedky nemali.\nExistenciu uvedených rozdielov správny súd nespochybňuje. Rozhodujúce však je, či sa tieto rozpory\ntýkali skutočnosti významnej pre právne posúdenie veci do takej miery, že bez ich odstránenia nebolo\nmožné rozhodnúť.\n30. Správny súd dospel k záveru, že aj keby bola v celom rozsahu prijatá pre žalobcu najpriaznivejšia\nskutková verzia, teda že sa v motorovom vozidle nachádzali dva bezpečnostné postroje a pracovníci\no nich vedeli, uvedené samo osebe nepreukazuje vytvorenie funkčného systému ochrany proti pádu.\nZostáva totiž nezmenené zistenie o absencii kolektívneho zabezpečenia, ako aj o neurčení konkrétneho\nspôsobu bezpečného výkonu práce s použitím osobného zabezpečenia a miest jeho ukotvenia. Rozpor\ntýkajúci sa fyzickej dostupnosti postrojov preto nemal taký význam, aký mu pripisuje žalobca a nebol\nspôsobilý vyvrátiť rozhodujúci skutkový záver, že pracovníci vykonávali práce vo výške bez reálne\nvytvoreného systému zabezpečenia proti pádu.\n31. Naviac je potrebné uviesť, že výškové práce na streche vykonávali traja pracovníci a podľa výpovedí\ntýchto pracovníkov mali byť v motorovom vozidle k dispozícii len dva postroje, čo taktiež oslabuje\nobrannú argumentáciu žalobcu v tom smere, že si svoju povinnosť vytvoriť funkčný systém osobného\nzabezpečenia (všetkých) pracovníkov proti pádu riadne splnil.\n32. Žalobca v tejto súvislosti namietal aj podstatné porušenie ustanovení o konaní spočívajúce\nv nevykonaní ním navrhovaného výsluchu svedka G. B.. Túto námietku správny súd nepovažoval\nza dôvodnú. Povinnosťou správneho orgánu je zistiť presne a úplne skutočný stav veci a na tento účel si\nobstarať potrebné podklady. Zo Správneho poriadku však nemožno vyvodiť povinnosť správneho orgánu\nvykonať každý dôkaz navrhnutý účastníkom konania. Rozsah a spôsob dokazovania závisí od okolností\nkonkrétnej veci a od významu navrhovaného dôkazu pre zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalovaný\nsa návrhom na vykonanie výsluchu svedka B. zaoberal a vysvetlil dôvody, pre ktoré nepovažoval\njeho vykonanie za potrebné. Vychádzal z toho, že ani prípadné preukázanie dostupnosti postrojov\nnemení nič na absencii opatrení nevyhnutných na ich reálne použitie pri predmetnej práci. Takáto\núvaha nie je svojvoľná a zodpovedá charakteru sankcionovaného porušenia. Na uvedenom závere\nnič nemenia ani zápisnice o výsluchoch osôb vykonaných v trestnom konaní dňa 18. 03. 2025,\nna ktoré žalobca poukazoval. Ani prípadné potvrdenie existencie osobných ochranných pracovných\nprostriedkov samo osebe nepreukazuje, že na stavbe bol vytvorený funkčný a konkrétnym podmienkam\nprispôsobený systém ich bezpečného použitia. Správny súd preto v nevykonaní uvedeného dôkazu\nnezistil také porušenie procesných práv žalobcu, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného\nrozhodnutia. Na uvedenom závere nič nemení ani žalobcom označený rozsudok Krajského súdu\nv Banskej Bystrici sp. zn. 24S/72/2020. Správny súd nespochybňuje v ňom vyslovené východisko,\nže výsluch svedka vykonaný v správnom konaní poskytuje účastníkovi vyššiu mieru procesných záruk\n\nnež podanie informácie o priebehu výkonu inšpekcie, najmä tým, že účastník má možnosť zúčastniť\nsa výsluchu a klásť svedkovi otázky. Z uvedeného však nemožno vyvodiť všeobecnú povinnosť\nsprávneho orgánu vykonať v sankčnom správnom konaní opätovný výsluch každej osoby, od ktorej\nbola v priebehu inšpekcie získaná informácia, ani povinnosť vykonať každý účastníkom navrhnutý\nvýsluch. Vo veci sp. zn. 24S/72/2020 súd dospel k záveru o potrebe vykonania výsluchu vzhľadom\nna konkrétne skutkové okolnosti v tam prejednávanej veci a na možnosť, že ich výsledok mohol\nviesť k odlišným skutkovým zisteniam. V prejednávanej veci však správne orgány potrebu ďalšieho\nvýsluchu G. B. posúdili a vysvetlili, prečo sporná otázka fyzickej dostupnosti postrojov nebola pre záver\no porušení povinnosti žalobcu rozhodujúca. Súd preto nepovažoval závery rozsudku sp. zn. 24S/72/2020\nza rozporné so záverom prijatým v prejednávanej veci. Procesné právo účastníka navrhovať dôkazy\nnemožno stotožňovať s právom na vykonanie každého navrhnutého dôkazu.\n33. Rozsiahla časť žalobnej argumentácie smerovala ku konaniu samotného poškodeného. Žalobca\npoukazoval na to, že poškodený bol skúseným pracovníkom, absolvoval školenia BOZP, poznal\npovinnosť používať osobné ochranné pracovné prostriedky a napriek tomu ich nepoužil. Zdôrazňoval\ntiež, že poškodený mal nerešpektovať výzvu spolupracovníkov na zostúpenie zo strechy a následne\nprechádzal cez hrebeň krovu.\n34. Správny súd nespochybňuje, že zamestnanec má podľa zákona č. 124/2006 Z. z. vlastné povinnosti\nna úseku BOZP a je povinný dodržiavať stanovené pracovné postupy a používať určené ochranné\nprostriedky. Prípadné porušenie povinností poškodeným však samo o sebe nevylučuje porušenie\nsamostatných povinností zamestnávateľa. Predmetom konania nebolo sankcionovanie poškodeného\nani určenie jeho pracovnoprávnej zodpovednosti, ale posúdenie, či žalobca splnil verejnoprávne\npovinnosti zamestnávateľa pri organizácii práce vo výške.\n35. Povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca existujú vedľa seba a porušenie povinnosti jedným\nsubjektom bez ďalšieho nezbavuje druhý subjekt jeho vlastnej zákonnej povinnosti. Význam opatrení\nproti pádu navyše spočíva práve v tom, že majú zabrániť vzniku závažného následku aj v prípade\nľudského pochybenia, nepozornosti alebo nesprávneho pohybu pracovníka. Bezpečnosť práce\npreto nemožno založiť výlučne na predpoklade bezchybného správania zamestnancov. Pokiaľ teda\npoškodený pri prechode cez konštrukciu krovu urobil chybný pohyb alebo nerešpektoval pokyn\nspolupracovníkov, táto okolnosť sama osebe nevyvracia zistenie, že na pracovisku absentoval systém\nochrany, ktorý mal zabrániť tomu, aby takéto pochybenie vyústilo do pádu z výšky na betónovú dosku.\n36. Nebola dôvodná ani námietka nedostatočného preukázania príčinnej súvislosti medzi porušením\npovinností žalobcu a vznikom pracovného úrazu. Bolo zistené, že poškodený vykonával prácu\nna strešnej konštrukcii vo výške približne 5,3 metra, pracovisko nebolo vybavené kolektívnym\nzabezpečením proti pádu a nebol realizovaný ani funkčný systém osobného zabezpečenia. Poškodený\nnásledne prepadol cez nezabezpečený priestor medzi prvkami krovu a dopadol na betónovú dosku.\nMedzi absenciou opatrení určených práve na zabránenie pádu z výšky a realizáciou nebezpečenstva,\nktorému mali tieto opatrenia zabrániť, preto existuje dostatočná príčinná súvislosť. Ak by pracovisko\nbolo vybavené účinným kolektívnym zabezpečením alebo ak by bol poškodený zapojený do funkčného\nsystému osobného zabezpečenia proti pádu, k nekontrolovanému pádu na betónovú dosku by s vysokou\nmierou pravdepodobnosti nedošlo. Z tohto hľadiska nie je rozhodujúce, či bezprostredným impulzom\npádu bol chybný krok poškodeného, jeho rozhodnutie prejsť cez hrebeň strechy alebo iná okolnosť.\nPráve systém ochrany proti pádu mal následkom takéhoto konania zabrániť.\n37. Nedôvodná bola aj námietka, podľa ktorej správne orgány nezohľadnili prítomnosť alkoholu v krvi\npoškodeného. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa touto okolnosťou zaoberal, neprisúdil\njej však význam spôsobilý prerušiť príčinnú súvislosť medzi porušením povinností žalobcu a vzniknutým\nnásledkom. S týmto hodnotením sa správny súd stotožnil. Prípadné požitie alkoholu mohlo mať význam\npre posúdenie príčiny konkrétneho pohybu alebo správania poškodeného, nemení však nič na zistení\no absencii účinného zabezpečenia proti pádu. Ani osoba, ktorá sa dopustí vlastného pochybenia, tým\nnestráca ochranu poskytovanú kogentnými pravidlami bezpečnosti práce. K pracovnému úrazu došlo\nrealizáciou práve toho rizika, ktorému mali porušené bezpečnostné povinnosti predchádzať. Skutočnosť,\nže bezprostrednou príčinou straty stability mohol byť vlastný pohyb poškodeného, prípadne, že jeho\nsprávanie mohlo byť ovplyvnené alkoholom, nemení existenciu príčinnej súvislosti medzi absenciou\n\nzabezpečenia proti pádu a následkom spočívajúcim v nekontrolovanom páde z výšky. Správne orgány\nzároveň túto okolnosť neodignorovali a prihliadli na ňu aj pri individualizácii sankcie.\n38. Správny súd sa nestotožnil ani s právnym názorom žalobcu, podľa ktorého je uloženie pokuty\npodľa § 19 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. fakultatívne a správny orgán mohol napriek preukázaniu\nsprávneho deliktu od uloženia sankcie upustiť. Žalobca pri tejto argumentácii vychádzal izolovane z\nčasti § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z., podľa ktorej je inšpektorát práce oprávnený\nuložiť zamestnávateľovi pokutu za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v tomto\nustanovení. Opomína však osobitnú úpravu obsiahnutú v ďalšej časti toho istého ustanovenia, ktorá\nspája vznik pracovného úrazu s kvalifikovaným následkom so zákonom ustanovenou minimálnou výškou\nsankcie. Ak v dôsledku porušenia povinnosti vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená ťažká ujma\nna zdraví, zákon stanovuje pokutu najmenej vo výške 20.000 Eur. Ak teda správny orgán preukázal\nporušenie povinnosti žalobcu, jeho príčinnú súvislosť s pracovným úrazom a následok v podobe ťažkej\nujmy na zdraví, nešlo o situáciu, v ktorej by mohol po uznaní zodpovednosti žalobcu od uloženia sankcie\núplne upustiť. Priestor pre správnu úvahu sa v takom prípade uplatňuje pri individualizácii sankcie v rámci\nzákonného rozpätia, nie pri možnosti zákonom ustanovenú minimálnu sankciu vôbec neuložiť.\n39. Správny súd zároveň nepovažoval za dôvodnú námietku, že správne orgány neuviedli okolnosti,\nz ktorých vychádzali pri určení výšky sankcie. Z rozhodnutí (str. 17 prvostupňového rozhodnutia, str.\n8 napadnutého rozhodnutia) je zrejmé, že prihliadali na charakter a závažnosť porušenej povinnosti,\nspôsob jej porušenia a najmä na vysokú mieru ohrozenia života a zdravia osôb vykonávajúcich\npráce na streche bez účinného zabezpečenia proti pádu. Významným kritériom bol aj konkrétny\nnásledok protiprávneho stavu, ktorým bol závažný pracovný úraz. Žalovaný zároveň poukázal na to,\nže nejde iba o izolované hodnotenie následku, ktorý už nastal. Absencia zabezpečenia proti pádu\npredstavovala objektívne nebezpečenstvo aj pre ďalšie osoby vykonávajúce práce na predmetnej\nstreche. Zistený nedostatok preto neohrozoval výlučne poškodeného, ale vzťahoval sa na spôsob\norganizácie predmetných prác ako taký. Na druhej strane správne orgány nezostali bez povšimnutia\nani pri okolnostiach, ktoré pôsobili v prospech žalobcu. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pri sankcii\nbola zohľadnená aj okolnosť týkajúca sa alkoholu u poškodeného a samotná pokuta bola napokon\nuložená vo výške nachádzajúcej sa v blízkosti zákonného minima. Nemožno preto dospieť k záveru,\nže správny orgán postupoval pri jej individualizácii mechanicky, alebo že samotný závažný následok\nautomaticky premietol do výrazne vyššej sankcie.\n40. Žalobca ďalej namietal, že pokuta vo výške 25.000 Eur je neprimeraná, nedostatočne odôvodnená\na vzhľadom na jeho ekonomickú situáciu má likvidačný charakter. Poukazoval na stratu 14.702 Eur\nvykázanú v roku 2023 a stratu 2.212 Eur v roku 2024, pokles tržieb a namietal, že správne orgány jeho\nfinančnú situáciu nezisťovali.\n41. Podľa názoru správneho súdu uvedené údaje samy o sebe neumožňujú prijať záver,\nže zaplatenie pokuty 25.000 Eur nevyhnutne spôsobí zánik žalobcu alebo mu znemožní pokračovať\nv podnikateľskej činnosti. Účtovná strata za určité obdobie totiž sama osebe nevypovedá o celkovom\nmajetku, disponibilných vlastných prostriedkoch, pohľadávkach a záväzkoch, likvidite, príjmovej\nsituácii ani o celkovej schopnosti podnikateľského subjektu sankciu znášať. Žalobca neuviedol také\nkonkrétne údaje o svojich celkových majetkových a finančných pomeroch, ani nepredložil dôkazy\nna ich preukázanie, z ktorých by bolo možné objektívne vyvodiť likvidačný účinok uloženej pokuty.\nPre posúdenie primeranosti pokuty je navyše podstatné, že v prejednávanej veci zákon pri pracovnom\núraze s následkom ťažkej ujmy na zdraví stanovuje pokutu najmenej 20.000 Eur, pričom žalobcovi\nbola uložená pokuta 25.000 Eur. Správna úvaha sa preto mohla týkať predovšetkým výšky sankcie\nnad zákonné minimum, nie možnosti znížiť ju pod hranicu 20.000 Eur iba z dôvodu nepriaznivej\nekonomickej situácie žalobcu. Rozdiel medzi zákonným minimom a uloženou sankciou predstavuje\n5.000 Eur. Pri zohľadnení závažnosti porušenej povinnosti, intenzity vytvoreného rizika, vzniku\nzávažného pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví, ako aj okolností hodnotených v prospech\nžalobcu správny súd nezistil, že by uloženie pokuty v tejto výške predstavovalo zjavne neprimeraný\nzásah do jeho majetkovej sféry.\n42. Na uvedenom závere nič nemení ani žalobcom označený rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 6S/96/2019 z 12. 12. 2019. Z jeho záverov nevyplýva, že samotné vykázanie účtovnej\nstraty zakladá likvidačný charakter uloženej pokuty, ani všeobecná povinnosť správneho orgánu v\n\nkaždom sankčnom konaní z úradnej povinnosti podrobne zisťovať kompletnú ekonomickú situáciu\nsankcionovaného subjektu bez ohľadu na okolnosti konkrétnej veci. V tam uvedenom prípade\nkrajský súd posudzoval primeranosť pokuty s prihliadnutím na konkrétne ekonomické pomery\nsankcionovaného subjektu a zdôraznil potrebu hodnotiť ich v širších súvislostiach. Z citovaného\nrozsudku vyplýva, že pri posudzovaní možného likvidačného charakteru sankcie nemožno vychádzať\nizolovane iba z výsledku hospodárenia za jednotlivý rok. Krajský súd v uvedenej veci prihliadol\nokrem výšky pokuty a hospodárskeho výsledku aj na ďalšie údaje vypovedajúce o ekonomickom\npostavení sankcionovaného subjektu, najmä na výšku jeho príjmov, počet zamestnancov, charakter jeho\nčinnosti a ďalšie okolnosti umožňujúce posúdiť reálny dopad sankcie. Zároveň zohľadnil aj zákonom\nstanovené rozpätie sankcie a pomer uloženej pokuty k jeho dolnej hranici.\n43. Žalobca v závere žaloby namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí správnych orgánov, absenciu\nriadneho hodnotenia dôkazov, nedostatočné uvedenie skutkových a právnych úvah a nedostatočné\nvysporiadanie sa s jeho námietkami. Tvrdil existenciu dôvodu na zrušenie napadnutého rozhodnutia\npodľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Správny súd ani tejto námietke neprisvedčil. Nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia pre nedostatok dôvodov nemožno stotožňovať so situáciou, keď účastník konania nesúhlasí\ns hodnotením dôkazov alebo s právnym záverom správneho orgánu. Rozhodnutie je preskúmateľné\nvtedy, ak z jeho odôvodnenia možno zistiť, aké podstatné skutkové okolnosti správny orgán považoval\nza preukázané, o aké dôkazy svoj záver oprel, ako tieto skutočnosti právne posúdil a z akých\ndôvodov neprijal podstatnú argumentáciu účastníka. Napadnuté rozhodnutie tieto požiadavky spĺňa.\nŽalovaný v ňom podrobne reprodukoval priebeh administratívneho konania vrátane predchádzajúceho\nzrušujúceho rozhodnutia, vymedzil skutkový priebeh pracovného úrazu, uviedol aplikované právne\nnormy a vysvetlil, v čom konkrétne videl porušenie povinnosti žalobcu. Osobitne sa zaoberal absenciou\nkolektívneho zabezpečenia, možnosťou použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov,\notázkou kotviacich bodov, správaním poškodeného, prítomnosťou alkoholu, príčinnou súvislosťou,\nnevykonaním navrhovaného dôkazu i výškou uloženej sankcie. Z rozhodnutia je preto jednoznačne\nzistiteľné, akou úvahou žalovaný dospel k záveru o zodpovednosti žalobcu. To, že žalovaný neprijal\nskutkovú a právnu interpretáciu presadzovanú žalobcom, nemožno zamieňať s absenciou vysporiadania\nsa s jeho argumentáciou. Správny súd pritom zdôrazňuje, že odvolací správny orgán nie je povinný\nreagovať samostatnou odpoveďou na každú jednotlivú vetu alebo čiastkový argument účastníka\nkonania. Rozhodujúce je, či sa vysporiadal s podstatou námietok spôsobilých ovplyvniť zákonnosť\nrozhodnutia. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný v tejto požiadavke obstál.\n44. V bodoch 104 a 105 správnej žaloby žalobca namietal aj porušenie princípov materiálneho právneho\nštátu, právnej istoty, spravodlivého procesu, predvídateľnosti rozhodovania a ochrany legitímnych\nočakávaní. Uvedená argumentácia však nie je založená na ďalšej samostatnej skutkovej alebo právnej\nokolnosti, ale predstavuje všeobecný dôsledok, ktorý žalobca vyvodzuje z ním tvrdených pochybení\nsprávnych orgánov rozvedených v predchádzajúcich žalobných bodoch. Keďže správny súd tieto\nkonkrétne námietky vyhodnotil ako nedôvodné, nezistil ani porušenie uvedených ústavných princípov.\nPrincíp právnej istoty ani ochrana legitímnych očakávaní nemôžu založiť legitímne očakávanie účastníka\nsprávneho konania, že správny orgán prijme ním presadzované hodnotenie dôkazov alebo jeho právny\nnázor. Ich obsahom je požiadavka zákonného, predvídateľného a nie arbitrárneho výkonu verejnej moci.\nTakéto porušenie správny súd v preskúmavanej veci nezistil.\n45. Správny súd na základe uvedeného nezistil naplnenie žiadneho zo žalobcom uplatnených dôvodov\npodľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) ani g) SSP. Napadnuté rozhodnutie nevychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, nie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,\nskutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ rozhodnutia, bol zistený v rozsahu postačujúcom na riadne\nposúdenie veci a správny súd nezistil ani také porušenie ustanovení o konaní, ktoré by mohlo mať\nza následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.\n46. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti, skutkové zistenia a zákonné ustanovenia správny\nsúd v postupe a v úvahách inšpektorátu práce ani žalovaného, obsiahnutých v preskúmavaných\nadministratívnych rozhodnutiach, a v ich právnom posúdení veci nezistil nedostatky namietané\nžalobcom, ani nedostatky podľa § 134 ods. 2 písm. a), b) a § 195 SSP, ktoré by odôvodňovali zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n\n47. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní\nnebol úspešný, nepriznal právo na náhradu trov konania. Zároveň správny súd nezistil, že by boli splnené\npodmienky na priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému podľa\n§ 168 SSP, preto mu\nnepriznal právo na náhradu trov konania.\n48. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.\n1. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správny súd v Banskej\nBystrici v lehote 1 mesiac od doručenia rozsudku. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd\nSlovenskej republiky.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je\nurčené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. To neplatí, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo vo veciach azylu, zaistenia a\nadministratívneho vyhostenia podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP,\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "3ba4ce2a-dc47-49d5-a2db-6adc873470cf:c85282d4-d64b-4896-952e-fa03123c5aa5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:3019200170.1", "spisova_znacka": "3Asan/6/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Asan/6/2020 z 7. 7. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-07-07", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:3019200170.1"}], "citovane_v": []}