{"guid": "efcb1a12-dcf1-4b79-a918-e48ad35dd4a1:a8df796f-8e26-4350-b9e4-b34fbd10aa90", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100720.1", "spisova_znacka": "5S/16/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 5S/16/2023 z 27. 8. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 27. augusta 2024, sp. zn. 5S/16/2023, ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100720.1", "identifikacne_cislo": "0923100720", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Petra Vysaníková", "sudca_id": 997, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-petra-vysanikova-997", "datum_vydania": "2024-08-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "I. ÚS 572/2025", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:45712a9e-7343-4ae9-a7dc-f205e0c27af6", "datum": "2025-10-01", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327", "nazov": "zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/327-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460", "nazov": "Ústava", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/2018/314", "nazov": "zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/314", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/314-2018"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-1", "nazov": "§ 135 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-135"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2018/314/#paragraf-122", "nazov": "§ 122 zákona č. 314/2018 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/314/#paragraf-122", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/314-2018/paragraf-122"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-127.odsek-1", "nazov": "§ 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-127"}, {"iri": "/SK/ZZ/2018/314/#paragraf-132.odsek-2", "nazov": "§ 132 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/314/#paragraf-132.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/314-2018/paragraf-132"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-135", "/SK/ZZ/2005/327#paragraf-6", "/SK/ZZ/2018/314#paragraf-122", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-127", "/SK/ZZ/2018/314#paragraf-132"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a8df796f-8e26-4350-b9e4-b34fbd10aa90", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100720.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100720.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100720.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n5S/16/2023\n0923100720\n27. 08. 2024\nJUDr. Petra Vysaníková\nECLI:SK:SpSKE:2024:0923100720.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a\nčlenov senátu JUDr. Zuzany Berežnej a JUDr. Jozefa Sába, PhD., v právnej veci žalobkyne: A. B.\nC., D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. X, F., právne zastúpená: Mgr. Paskal Milata, advokát,\nso sídlom Hviezdoslavova 3, Rožňava, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária\nKošice, so sídlom Murgašova 3, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nKaKE-134649/21474/2023-145390/2023 zo dňa 06.12.2023, takto\nrozhodol:\nŽalobu z a m i e t a.\nÚčastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Správnou žalobou zo dňa 19.12.2023 doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj „správny súd“\nalebo „súd“) elektronicky v ten istý deň sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. KaKE-134649/21474/2023-145390/2023 zo dňa 06.12.2023 (ďalej aj „preskúmavané\nrozhodnutie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný vo veci ústavnej sťažnosti proti uzneseniu\nMestského súdu Košice, sp.zn. 34C/27/2022 zo dňa 16.10.2023 nepriznal žalobkyni nárok na\nposkytnutie právnej pomoci.\n2. Žalobkyňa navrhla zrušiť preskúmavané rozhodnutie a priznať žalobkyni právo na úplnú náhradu trov\nkonania.\n3. Žalobkyňa tiež navrhla, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť vydať rozhodnutie o priznaní\nnároku na poskytnutie právnej pomoci vo veci ústavnej sťažnosti proti Mestského súdu Košice, sp.zn.\n34C/27/2022 zo dňa 16.10.2023 a ako advokáta na zastupovanie žalobkyne určil JUDr. Tomáša Taubera,\nadvokáta.\nII.\nAdministratívne konanie a zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n4. Na Okresnom súde Košice I bol vedené konanie pod sp.zn. 34C/27/2022 o nariadení neodkladného\nopatrenia, v ktorom žalobkyňa vystupovala v procesnom postavení žalovanej v 1. rade. Krajský súd\nv Košiciach svojim uznesením sp.zn. 5Co/66/2023 zo dňa 17.04.2023 zmenil uznesenie Okresného súdu\nKošice I č.k. 34C/27/2022-99 zo dňa 08.07.2022 tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia\nvoči žalobkyni zamietol. Podľa § 18m ods. 1 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov\nSlovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších\n\npredpisov sa Okresný súd Košice I od 1. júna 2023 označuje ako Mestský súd Košice. Následne\nuznesením Mestského súdu Košice č.k. 34C/27/2022 – 1145 zo dňa 16.10.2023 (ďalej aj „uznesenie zo\ndňa 16.10.2023“) bolo žalobkyni priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.\n5. Žiadosťou zo dňa 07.11.2023 požiadala žalobkyňa žalovaného o priznanie nároku na poskytnutie\nprávnej pomoci - doslovne citované: „na podanie sťažnosti proti tomuto uzneseniu a taktiež ústavnej\nsťažnosti“ (ďalej aj „žiadosť zo dňa 07.11.2023“)\n6. Podľa preskúmavaného rozhodnutia opatrením žalovaného č. 0p-KE/8/2023 zo dňa 13.11.2023\nbola žiadosť zo dňa 07.11.2023 rozdelená, pričom konanie v časti žiadosti o poskytnutie právnej\npomoci vo veci sťažnosti proti uzneseniu zo dňa 16.10.2023 bolo vedené pod č.s.: KaKE/21270/2023\na konanie v časti žiadosti o poskytnutie právnej pomoci vo veci ústavnej sťažnosti proti uzneseniu zo\ndňa 16.10.2023 bolo vedené pod č.s.: KaKE/21474/2023.\n7. Ďalej podľa preskúmavaného rozhodnutia bol rozhodnutím Centra právnej pomoci, kancelária\nKošice č.s.: KaKE-132969/21270/2023-134891/2023 zo dňa 13.11.2023 žalobkyni priznaný nárok na\nposkytnutie právnej pomoci vo veci spísania a podania sťažnosti proti uzneseniu zo dňa 16.10.2023.\n8. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že vo veci podania ústavnej sťažnosti proti\nuzneseniu zo dňa 16.10.2023 ide o zrejmú bezúspešnosť sporu podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. o\nposkytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.\nz. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský\nzákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej\naj „zákon č. 327/2005 Z. z.“) a z tohto dôvodu nárok na poskytnutie právnej pomoci žalobkyni nepriznal.\nIII.\nSúdne konanie\n9. Správna žaloba – žalobné body ako vyplývajú z obsahu správnej žaloby:\n- žiadosť zo dňa 07.11.2023 bola žalovanému doručená dňa 07.11.2023, a nie dňa 08.11.2023,\n- podľa žalobkyne došlo k vzniku neodôvodnených rozdielov pri rozhodovaní žalovaného, keďže vo\nveci došlo k rozdeleniu žiadosti žalobkyne na dve konania, ktorých výsledkom bolo vydanie až troch\nrozhodnutí žalovaného,\n- žalobkyňa nesúhlasí s rozdelením žiadosti zo dňa 07.11.2023, keďže žiadala žalovaného o poskytnutie\nprávnej pomoci pri náprave porušovania základných práv a slobôd žalobkyne,\n- rozdelenie žiadosti zo dňa 07.11.2023 bolo v rozpore s požiadavkou, aby administratívne konanie\nprebiehalo hospodárne, pričom žalovaný konal v rozpore s § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o\nsprávnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „správny poriadok“), čím\ndošlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za\nnásledok vydanie nezákonného rozhodnutia,\n- postup žalovaného je úmyselným odopieraním ústavného práva podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepliky z dôvodu zdravotného postihnutia žalobkyne s úmyslom vytvárania bariér pre získanie nároku\nna poskytovanie právnej pomoci v rozpore s Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím\n(zverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky na základe oznámenia Ministerstva zahraničných\nvecí Slovenskej republiky č. 317/2010 Z. z. /ďalej aj „Dohovor o právach osôb so zdravotným\npostihnutím“/) a čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,\n- žalobkyňa spĺňa všetky tri podmienky na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej\núčasti podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.,\n- podľa názoru žalobkyne spor vo veci, ktorej sa týka preskúmavané rozhodnutie nie je zrejme\nbezúspešný, keďže „napriek vyčerpaniu všetkých opravných prostriedkov nimi nie je možné zhojiť zásah\ndo základných práv a slobôd žalobkyne,“\n- žalobkyňa vytýka žalovanému, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia cituje iba jednu vetu zo\nsťažnosti podanej žalobkyňou proti uzneseniu zo dňa 16.10.2023, čo považuje žalobkyňa za rozpor s\n§ 46 správneho poriadku,\n- v preskúmavanom rozhodnutí žalovaný neuviedol, že žalobkyňa v sťažnosti proti uzneseniu zo dňa\n16.10.2023 uviedla, že – doslovne citované: „ide o sťažnosť proti napadnutému uzneseniu bez možnosti\n\nzhojenia jej následkov“, a keďže týmto uznesením zo dňa 16.10.2023 došlo k spôsobeniu výraznej ujmy\nžalobkyni, žalobkyňa môže voči nemu podať ústavnú sťažnosť,\n- žalobkyňa žiadala o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci okrem podania ústavnej sťažnosti\nproti uzneseniu zo dňa 16.10.2023, taktiež aj vo veci ústavnej sťažnosti voči postupu Mestského súdu\nKošice, ktorý predchádzal vydaniu tohto uznesenia,\n- žalobkyňa ďalej uviedla – doslovne citované: „(...) tým, že žalobkyňa vyčerpala podanou sťažnosťou\nvšetky opravné prostriedky, je ústavná sťažnosť prípustná“,\n- žalobkyňa poukázala na okolnosti, ktoré vytýka vo vzťahu k vydaniu uznesenia zo dňa 16.10.2023,\n- žalobkyňa ďalej uviedla, že „netvrdila, že ústavnú sťažnosť mieni podávať pred nadobudnutím\nprávoplatnosti rozhodnutia o jej podanej sťažnosti proti uzneseniu Mestského súdu Košice, sp.zn.\n34C/27/2022 zo dňa 16.10.2022,“\n- napadnuté rozhodnutie je podľa názoru žalobkyne nedostatočne odôvodnené, a preto je\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,\n- napadnuté rozhodnutie podľa názoru žalobkyne vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,\n- podľa názoru žalobkyne zistenie skutkového stavu žalovaným je nedostačujúce na riadne posúdenie\nveci.\n10. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe zo dňa 22.02.2024 – skutkové tvrdenia a právne argumenty,\nktoré vyplývajú z jeho obsahu sú nasledujúce:\n- chyba, kedy bol dátum doručenia žiadosti zo dňa 07.11.2023 uvedený v preskúmavanom rozhodnutí\nako deň 08.11.2023 nezakladá nezákonnosť napadnutého rozhodnutia,\n- žalobkyňa požiadala o právnu pomoc v dvoch rozdielnych právnych veciach, a preto žalobca rozhodol\no rozdelení jej žiadosti zo dňa 07.11.2023,\n- postoj žalobkyne, ktorá podľa vlastných slov netvrdila, že ústavnú sťažnosť mieni podávať pred\nnadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o jej sťažnosti proti uzneseniu zo dňa 16.10.2023, je v rozpore\nso samotným zmyslom poskytovania právnej pomoci,\n- žalovaný poukázal na dôvody, pre ktoré sa vo veci ústavnej sťažnosti voči uzneseniu zo dňa 16.10.2023\njednalo o zrejmú bezúspešnosť sporu a uviedol, že zotrváva na odôvodnení preskúmavaného\nrozhodnutia v plnom rozsahu,\n- žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax súdnych autorít týkajúcu sa posúdenia podmienky zrejmej\nbezúspešnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) v spojení s § 8 zákona č. 327/2005 Z. z.\n11. Podľa § 181 SSP v spojení s § 183 SSP mohla žalobkyňa rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť\nsprávnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie\nžaloby. Žalobkyni bolo preskúmavané rozhodnutie doručené dňa 12.12.2023. Na nové žalobné body,\nktoré by žalobkyňa uviedla vo svojich podaniach zo dňa 17.04.2024 t.j. po dátume 12.02.2024, správny\nsúd neprihliada.\n12. V replike zo dňa 17.04.2024 zotrvala žalobkyňa na svojich skutkových tvrdeniach a právnych\nargumentoch uvedených v správnej žalobe, ktoré správny súd priblížil vyššie.\n13. Žalovanému bola replika doručená dňa 07.05.2024, no žalovaný na ňu duplikou nereagoval.\n14. Správnemu súdu doručil dňa 12.08.2024 právny zástupca žalobkyne písomné podanie zo\ndňa 12.08.2024 (ďalej aj „podanie zo dňa 12.08.2024“), z ktorého obsahu a jeho príloh mal\nsprávny súd za preukázané, že na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, Kancelária Košice\nč. KaKE-/23376/2023-83100/2024 zo dňa 30.07.2024, a následného udelenia plnomocenstva zo dňa\n09.08.2024 došlo k zmene v osobe právneho zástupcu žalobkyne, ktorým sa v konaní stal Mgr. Paskal\nMilata, advokát.\n15. Správny súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a po oboznámení sa\ns obsahom súdneho i administratívneho spisu, v konaní bez nariadenia pojednávania (postupom podľa\n§ 137 ods. 4 SSP) vyhlásil dňa dňa 27.08.2024 tento rozsudok, ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol\na účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal.\n\nIV.\nAplikované ustanovenia právnych predpisov\n16. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi\na o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991\nZb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č.\n8/2005 Z. z. (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“), fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci\nbez finančnej účasti, ak\na/ jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a\nnemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,\nb/ nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a\nc/ hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu\nsporu vyčísliť v peniazoch.\n17. Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z. z., pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne\nnajmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť\ndôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.\n18. Podľa § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj „SSP“), na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n19. Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika\nratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhoduje iný súd.\n20. Podľa § 122 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 314/2018 Z. z.“), ústavnú sťažnosť\nmôže podať osoba (ďalej len „sťažovateľ“), ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom boli porušené jej základné práva a slobody.\n21. Podľa § 132 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z., ústavná sťažnosť je neprípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd.\nV.\nPosúdenie správnym súdom\n22. Dôvodom pre nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci žalobkyni vo veci bolo, že\nžalobkyňa v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia nevyčerpala právne prostriedky, ktoré jej\npriznáva zákon na ochranu jej základných práv a slobôd. Zároveň žalovaný poukázal na to, že právomoc\nÚstavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústavný súd SR“) je subsidiárna vo vzťahu k právomoci\nvšeobecných súdov a ďalej uviedol, že podanie ústavnej sťažnosti považuje za predčasné.\n23. Za rozhodujúcu právnu otázku vo veci považoval správny súd to, či na strane žalobkyne boli vo\nvzťahu k podaniu ústavnej sťažnosti proti uzneseniu zo dňa 16.10.2023 splnené zákonné podmienky\npre jej uplatnenie podľa § 6 ods. 1 písm. b) v spojení s § 8 zákona č. 327/2005 Z. z.\n24. Z hľadiska výkladových východísk správny súd si je vedomý toho, že aplikácia § 6 ods. 1 písm. b)\nv spojení s § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. by mala vychádzať z reštriktívneho výkladu, keďže nesprávne\nuplatnenie tohto ustanovenia je spôsobilé vytvoriť prekážku pre prístup k spravodlivosti na strane\nžiadateľa o poskytnutie právnej pomoci, pričom sa má predchádzať situáciám, za ktorých dochádza\nv príslušnom administratívnom konaní k prejudikovaniu rozhodnutia vo veci, ktorej sa týka žiadosť\no poskytnutie právnej pomoci.\n\n25. Správny súd si je vedomý záverov ustálenej rozhodovacej praxe o tom, že pri aplikácii § 6 ods. 1\npísm. b) v spojení s § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. sa má predchádzať situáciám, za ktorých dochádza k\nprejudikovaniu rozhodnutia vo veci, ktorej sa žiadosť o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci\ntýka. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právny záver Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „Najvyšší správny súdu SR“), podľa ktorého (zvýraznenie doplnené správnym súdom):\n„Kasačný súd ešte k otázke skúmania zrejmej bezúspešnosti sporu poukazuje na rozsudok kasačného\nsúdu sp. zn. 8Sžo/9/2016 zo dňa 30.11.2017 podľa ktorého: „Pozitívny záväzok štátu umožniť prístup k\nspravodlivosti i osobám materiálne znevýhodneným sa realizuje i prostredníctvom zákona č. 327/2005 Z.\nz., keď z ustanovenia § 1 tohto zákona vyplýva, že jeho účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej\npomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré\nv dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu\nsvojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere,\nznáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. Preto je celkom namieste, aby\nv právnej norme stanovil podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám\npatriť. V snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy i v prípadoch, v ktorých by nešlo o spravodlivé\nuplatnenie alebo bránenie práva je jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci skutočnosť, že\nnejde o zrejmú bezúspešnosť sporu ( ods. 1 písm. § 6 b/ zákona č. 327 /2005 Z.z.). Samozrejme, nie\nje úlohou správneho orgánu prejudikovať výsledok konania vo veciach podľa § 3 zákona č. 327/2005\nZ.z. z vecnej stránky. Za plne opodstatnené však treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby\nskúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva (šikana), alebo napr. či už zo\nskutkových tvrdení žiadateľa (bez potreby vykonávať dokazovanie) nie je nepochybné, že jeho návrhu\nnemožno vyhovieť napr. z dôvodu zániku práva uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi. Za\nobdobnú treba považovať i situáciu, ak žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené\nv iných konaniach alebo ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť úspech z procesných dôvodov, napr.\nz dôvodu včasného nepodania opravného prostriedku, resp. jeho neprípustnosti podľa procesných\npredpisov. Pokiaľ ide o negatívnu podmienku „zrejmá bezúspešnosť sporu“ v zmysle § 8 zákona č.\n327/2005 Z.z. je nevyhnutné zdôrazniť, že ide o technický pojem výlučne pre účely tohto konania,\nktorý nemôže prejudikovať právne následky pre vyššie uvedené dovolacie konanie. Tento pojem je\ndemonštratívne vymedzený pojmom „najmä“ a naznačuje taký skutkový stav veci, u ktorého odporca pri\ndodržaní odbornej starostlivosti pri prvotnej analýze veci postupom due dilligence neodporúča vstúpiť\ndo sporu a hradiť náklady právnej pomoci. Na túto oblasť sa vzťahuje správna úvaha odporcu, keď\nsúd pri prieskume zákonnosti neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia v zmysle § 245\nods. 2 OSP. Ustanovenie § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na\nktoré musí odporca pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadať, avšak na konkrétne\nskutočnosti, ktoré sú v citovanom ustanovení výslovne uvedené, podľa názoru odvolacieho súdu, má\nprihliadať vždy. Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je v kompetencii odporcu a závisí od\nokolností konkrétneho prípadu. Pri posudzovaní schopnosti žiadateľa označiť dôkazy na podporu svojich\ntvrdení nie je správny orgán oprávnený ich hodnotiť, to prináleží až súdu konajúcemu vo veci samej,\navšak musí posúdiť, či žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci je schopný aspoň označiť dôkazy na\npodporu svojich tvrdení. K otázke posudzovania zrejmej bezúspešnosti sporu odporcom zaujal názor aj\nÚstavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 253/2013-24 z 25. apríla 2013,\nv ktorom konštatoval, že „Posudzovanie zrejmej bezúspešnosti sporu zo strany Centra právnej pomoci\npodľa § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z. z. je pritom len posúdením splnenia jednej zo zákonných\npodmienok na poskytnutie právnej pomoci podľa ustanovení toho osobitného právneho predpisu, ide\nlen o formálne preskúmanie odôvodnenosti návrhu žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci ako osoby\nv materiálnej núdzi, čo v žiadnom prípade nie je možné stotožniť s právnym posúdením úspechu alebo\nneúspechu sťažovateľa v merite veci, čo výlučne patrí do právomoci všeobecného súdu, ktorý vo veci\nkoná.“ (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp.zn. 1Svk/57/2022).\n26. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia mal správny súd za to, že žalovaný založil zrejmú\nbezúspešnosť podania ústavnej sťažnosti žalobcom na procesných dôvodoch, ktoré súviseli\ns okolnosťami, ktoré nastali vo veci vedenej Mestským súdom Košice pod sp.zn. 34C/27/2022. Z tohto\ndôvodu správny súd žiadosťou o súčinnosť zo dňa 25.07.2024 a zo dňa 14.08.2024 požiadal Mestský\nsúd Košice o sprístupnenie súdneho spisu vo veci vedenej pred Mestským súdom Košice pod sp.zn.\n34C/27/2022 (ďalej aj „súdny spis sp.zn. 34C/27/2022“). Mestský súd Košice predložil súdny spis sp.zn.\n34C/27/2022 správnemu súdu spoločne so svojou odpoveďou na žiadosť zo dňa 21.08.2024.\n\n27. Z údajov v súdnom spise sp.zn. 34C/27/2022 správny súd zistil, že žalobkyni bolo uznesenie\nMestského súdu Košice sp.zn. 34C/27/2022-1145 zo dňa 16.10.2023 o oslobodení od súdnych\npoplatkov doručené dňa 07.11.2023. Žalobkyňa podala proti uzneseniu zo dňa 16.10.2023 sťažnosť\noznačenú ako – doslovne citované: „Sťažnosť proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa\n16.10.2023 z dôvodu jeho zmätočnosti a spôsobenie ujmy žalovanej v 1. rade“ zo dňa 16.11.2023 (ďalej\naj „sťažnosť zo dňa 16.11.2023“, súdny spis sp.zn. 34C/27/2022, č.l. 1258). Sťažnosť zo dňa 16.11.2023\nbola Mestskému súdu Košice doručená dňa 16.11.2023. Podľa informácii zo súdneho spisu sp.zn.\n34C/27/2022 o sťažnosti zo dňa 16.11.2023 nebolo doposiaľ Mestským súdom Košice rozhodnuté.\n28. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa podala proti uzneseniu zo dňa 16.10.2023 sťažnosť\nzo dňa 16.11.2023, preto uznesenie zo dňa 16.10.2023 v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia\n(§ 135 ods. 1 SSP) nebolo právoplatné (a contrario § 238 CSP). Žalovaným zistený skutkový stav\nteda zodpovedá riadne zistenému skutkovému stavu a procesnej situácii, ktoré boli dané v čase\nvydania preskúmavaného rozhodnutia, a preto dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP na zrušenie\npreskúmavaného rozhodnutia nebol vo veci daný. Správny súd posúdil príslušný žalobný bod ako\nnedôvodný.\n29. Keďže uznesenie zo dňa 16.10.2023 nebolo v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia\nprávoplatné, podanie ústavnej sťažnosti žalobkyňou proti tomuto uzneseniu by bolo bezúspešné (a\ncontrario § 122 zákona č. 314/2018 Z.z.). Sama žalobkyňa podala proti uzneseniu zo dňa 16.10.2023\nopravný prostriedok vo forme sťažnosti, a preto procesný nedostatok - právoplatné uznesene zo dňa\n16.10.2023, je nutné hodnotiť ako skutočnosť, ktorá jej bola známa. Z týchto dôvodov podľa názoru\nsprávneho súdu podanie ústavnej sťažnosti proti uzneseniu zo dňa 16.10.2023 by bolo bezúspešné\nz procesných dôvodov na strane žalobkyne. Správny súd posúdil preskúmavané rozhodnutie vo svetle\nvyššie uvedených striktných výkladových východísk a má za to, že vo veci sú splnené predpoklady pre\naplikáciu § 6 ods. 1 písm. b) v spojení s § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. žalovaným. Na základe uvedeného\nsprávny súd dospel k záveru, že dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia z dôvodu podľa § 191\nods. 1 písm. c) SSP nebol vo veci daný. Správny súd preto posúdil aj tento žalobný bod ako nedôvodný.\n30. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí ďalej odkázal na použitie § 122 zákona č. 314/2018 Z.z.\na uviedol, že „Z predložených dokladov je zrejmé, že žiadateľka prostriedok – opravný prostriedok,\nkonkrétne sťažnosť proti uzneseniu Mestského súdu sp.zn. 34C/27/2022 zo dňa 16.10.2023 využila,\npričom tento právny prostriedok má byť účinným prostriedkom nápravy. (...) Na základe informácie,\nktorú počas telefonického rozhovoru s pracovníkom Centra poskytla informačná kancelária Mestského\nsúdu Košice, vyplýva, že o sťažnosti žiadateľky (pozn. súdu žalobkyne) nebolo doposiaľ právoplatne\nrozhodnuté a teda podanie ústavnej sťažnosti by bolo v súčasnosti predčasné.“ Preskúmavané\nrozhodnutie procesný nedostatok - právoplatnosť uznesenia zo dňa 16.10.2023 výslovne nezmieňuje\nako dôvod zrejmej bezúspešnosti podania ústavnej sťažnosti. No vyššie citované časti odôvodnenia\npreskúmavaného rozhodnutia popisujú procesnú situáciu vzťahujúcu sa k podaniu sťažnosti zo dňa\n16.11.2023 dostatočne na to, aby bolo možné si urobiť záver o tom, že uznesenie zo dňa 16.10.2023\nnebolo v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia žalovaného právoplatné. Zároveň preskúmavané\nrozhodnutie v tejto súvislosti konštatuje, že (pozn. zvýraznenie doplnené správnym súdom) podanie\n„ústavnej sťažnosti by bolo v súčasnosti predčasné. Uvedené časti odôvodnenia preskúmavaného\nrozhodnutia v nadväznosti na citáciu § 122 zákona č. 314/2018 Z.z. v texte jeho odôvodnenia posúdil\nsprávny súd za dostatočné zdôvodnenie aplikácie § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. zo\nstrany žalovaného. Na základe uvedeného správny súd prijal záver, že odôvodnenie preskúmavaného\nrozhodnutia žalovaného zodpovedá aspoň minimálnym kritériám, ktoré na odôvodnenie rozhodnutia\norgánu verejnej správy ustanovuje § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. v spojení s § 47 ods. 3 správneho\nporiadku. Podľa názoru správneho súdu preto dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia z tohto\ndôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP v tejto časti preskúmavaného rozhodnutia nebol daný. Správny\nsúd preto posúdil príslušný žalobný bod ako nedôvodný.\n31. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí poukazuje taktiež na subsidiárnu právomoc Ústavného súdu\nSlovenskej republiky ako dôvod, na základe ktorého by bolo podanie ústavnej sťažnosti proti uzneseniu\nzo dňa 16.10.2023 zrejme bezúspešné. V tejto súvislosti žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uvádza:\n„ Podľa vyššie citovaného ustanovenia je ústavná sťažnosť neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal\nprávne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd. Ústavná\n\nochrana základných práv a slobôd je rozdelená medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc\nústavného súdu je v takomto prípade len subsidiárna (...)“.\n32. Ústavný súd SR podal výklad svojej subsidiárnej právomoci podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky vo viacerých rozhodnutiach, kde medzi iným uviedol:\n„pravidlo, že sťažovateľ má právo domáhať sa ochrany základného práva pred ústavným súdom iba v\nprípade, ak mu túto ochranu nemôže poskytnúť iný súd. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní\nsťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody,\nktorých porušenie namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných\nprávnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonom upraveným spôsobom pred iným súdom alebo\npred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na\njej prerokovanie“. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. II. ÚS 335/2024-15, bod 12).\n„súvislosti s namietaným porušením označených práv uznesením okresného súdu vydaným vyšším\nsúdnym úradníkom ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy,\nz ktorého vyplýva, že právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv a\nslobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc preskúmať napadnuté\nrozhodnutie vyššieho súdneho úradníka, keďže ho už meritórne preskúmal na základe podanej\nsťažnosti okresný súd (sudca), ktorý bol oprávnený a zároveň povinný poskytnúť ochranu právam\nsťažovateľa.“ (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. I. ÚS 668/2023-33, ods. 8)\n33. Správny súd považuje za potrebné vytknúť žalovanému, že procesný charakter tejto podmienky\n(subsidiárna právomoc Ústavného súdu SR) bol v preskúmavanom rozhodnutí nedostatočne\nakcentovaný. Spôsob, akým bola popisovaná subsidiárna právomoc Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky žalovaným, a to dôrazom na podanie účinného právneho prostriedku nápravy, mohol\nu žalobkyne vyvolať dojem, že podanie sťažnosti zo dňa 16.11.2023 nie je účinným prostriedkom\nnápravy, keďže nie je spôsobilý napraviť nenapraviteľný zásah, ktorý pociťovala v dôsledku vydania\nuznesenia zo dňa 16.10.2023. Uvedenú skutočnosť deklarovala samotná žalobkyňa, keď v časti III.\nsťažnosti zo dňa 16.11.2023, kde uviedla, že: „postupom súdu prvej inštancie ako aj napadnutým\nuznesením“ jej bola „spôsobená obrovská ujma na jej ústavných právach, čo iba samotné zrušenie\nnapadnutého uznesenia už nijakým spôsobom nemôže zhojiť.“ Zároveň na uvedenú skutočnosť\npoukazuje žalobkyňa taktiež medzi žalobnými bodmi správnej žaloby. Žalobkyňa v sťažnosti zo\ndňa 16.11.2023 uviedla všetky dôvody, ktoré označila vo svojej žiadosti zo dňa 07.11.2023 ako\ndôvody pre účely zamýšľaného podania ústavnej sťažnosti. Mestský súd Košice mal teda do vydania\npreskúmavaného rozhodnutia právomoc rozhodovať o uznesení zo dňa 16.10.2023 na základe takejto\nsťažnosti žalobkyne zo dňa 16.11.2023, a to vrátane všetkých dôvodov označených v žiadosti zo dňa\n07.11.2023. V tejto súvislosti je sťažnosť zo dňa 16.11.2023 nutné považovať za účinný prostriedok\nnápravy minimálne v procesnej rovine, keďže jej podanie založilo právomoc pre rozhodovanie\no sťažnostných námietkach žalobkyne proti uzneseniu zo dňa 16.10.2023 na strane Mestského súdu\nKošice (čím bola vylúčená právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky o týchto námietkach\nrozhodovať vzhľadom na čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Preto podanie sťažnosti zo dňa\n16.11.2023 proti uzneseniu zo dňa 16.10.2023 pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia nebolo\ntakým procesným úkonom, ktorý by vo veci založil právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky na\nrozhodovanie vo veci ústavnej sťažnosti proti uzneseniu zo dňa 16.10.2023. Žalovaný teda správne\npoukázal na to, že právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky je založená na princípe subsidiarity\npodľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\n34. Na vyššie uvedenom právnom závere nič nemení ani tá skutočnosť, že žalobkyňa v sťažnosti\nzo dňa 16.11.2023 uviedla, že nepociťuje podanie tejto sťažnosti za účinné pre ochranu svojich\nsubjektívnych práv. Preto, aj keď príslušná časť sťažnosti zo dňa 16.11.2023 nebola v celosti\nv preskúmavanom rozhodnutí citovaná (čo taktiež namietala žalobkyňa v správnej žalobe), nezakladá\nto vadu preskúmavaného rozhodnutia. Takéto tvrdenie žalobkyne podľa názoru správneho súdu nebolo\nsamo o sebe rozhodujúce pre právny záver prijatý žalovaným o nedostatku právomoci Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, ktorý vyplýval z procesných okolností na strane žalobkyne.\n35. Žalobkyňa uviedla, že chcela podať ústavnú sťažnosť taktiež proti postupu Mestského súdu Košice,\nktorý predchádzal vydaniu uznesenia zo dňa 16.10.2023, pričom podľa názoru správneho súdu zo\n\nžiadosti zo dňa 07.11.2023 táto skutočnosť nevyplýva. V žiadosti zo dňa 07.11.2023 žalobkyňa uviedla,\nže žiada o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci (zvýraznenie doplnené správnym súdom):\n„na podanie sťažnosti proti tomuto uzneseniu a taktiež ústavnej sťažnosti“. Vychádzajúc z jazykového\nvýkladu mal správny súd za jednoznačné, že žalobkyňa žiadala o priznanie nároku na právnu pomoc\nvo veci podania ústavnej sťažnosti proti uzneseniu zo dňa 16.10.2023. Žalobkyňa síce v žiadosti\nzo dňa 07.11.2023 popisuje a vytýka postup Mestského súdu Košice pred vydaním uznesenia zo\ndňa 16.10.2023, ale z obsahu tejto žiadosti taktiež vyplýva, že takýto postup popisuje v kontexte\nzásahu, ktorý našiel svoje vyjadrenie v obsahu uznesenia zo dňa 16.10.2023 (zvýraznenie doplnené\nsprávnym súdom): „Vydaným uznesením mi boli porušené moje ústavné práva, keďže ma dokonca\nneoprávnene lustrovali“. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že žalovaný nepochybil,\nkeď samostatne neposudzoval okolnosti na priznanie nároku na právnu pomoc vo veci ústavnej sťažnosti\nvoči postupu Mestského súdu Košice.\n36. Na druhej strane možno žalovanému vytknúť to, že sa vo väčšej miere nezaoberal priblížením\niných možných nástrojov právnej ochrany, ktoré by pripadali do úvahy vo veci ochrany namietaného\nporušenia práv žalobkyne. V tomto smere správny súd súhlasí so žalobkyňou, že administratívne\nkonanie vo veci rozhodovania o nároku na poskytnutie právnej pomoci by malo posilniť možnosť prístupu\nk spravodlivosti žiadateľov, a nie naopak. Pokiaľ žiadateľovi nie je poskytnutý nárok na právnu pomoc\n(napríklad z dôvodu nesprávne zvoleného prostriedku právnej ochrany) hrozí, že je ponechaný v stave\nurčitého informačného vákua neznalý toho, ako sa efektívne domôcť ochrany svojich práv. Uvedené\npochybenie však správny súd nevidel ako dostatočné na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. Podľa\nnázoru správneho súdu zrušenie preskúmavaného rozhodnutia a vrátenie veci do administratívneho\nkonania, nemôže podľa názoru správneho súdu privodiť pre žalobkyňu iný (priaznivejší) výsledok než\nakým bolo už vydané preskúmavané rozhodnutie.\n37. Žalobkyňa ďalej uviedla, že z jej žiadosti zo dňa 07.11.2023 nevyplývalo, že mieni podať\nústavnú sťažnosť pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o jej sťažnosti proti uzneseniu zo\ndňa 16.10.2023. K uvedenému správny súd uvádza, že zo žiadosti zo dňa 07.11.2023 vyplýva, že\nžalobkyňa žiadala priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci ako vo veci sťažnosti, tak aj vo veci\nústavnej sťažnosti proti uzneseniu zo dňa 16.10.2023. Žiadosť zo dňa 07.11.2023 bola podaná pred\ntým ako bola žalobkyňou podaná sťažnosť proti uzneseniu zo dňa 16.10.2023. Z týchto okolností, ako\naj z obsahu žiadosti zo dňa 07.11.2023 nemožno určiť žiadnu časovú prioritu procesných krokov, ktoré\nmienila žalobkyňa urobiť. Opätovne preto správny súd poukazuje na samotný obsah žiadosti zo dňa\n07.11.2023, v ktorej žalobkyňa uviedla (zvýraznenie doplnené správnym súdom): „na podanie sťažnosti\nproti tomuto uzneseniu a taktiež ústavnej sťažnosti“. Z takéhoto obsahu žiadosti zo dňa 07.11.2023\njednoznačne vyplýva, že žalobkyňa žiadala o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci vo veci\npodania ústavnej sťažnosti. Žalobkyňa nepožiadala o právnu pomoc vo forme právneho poradenstva\nvzťahujúceho sa na budúce podanie ústavnej sťažnosti.\n38. Vo vyššie uvedenej súvislosti ďalej správny súd poukazuje na to, že z definície právnej pomoci\npodľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z. z. vyplýva, že právna pomoc sa priznáva pre určitý\nkonkrétny úkon právnej pomoci. Nárok na právnu pomoc preto nemôže byť priznaný s odkladacou\npodmienkou, prípadne pre určitú eventuálnu (hypotetickú) situáciu v budúcnosti. Za týchto okolností\nžalovaný nemal inú možnosť ako vychádzať z podkladov rozhodnutia, ktoré mal k dispozícii v čase\nvydania preskúmavaného rozhodnutia a vec posúdiť na ich základe (§ 22 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.\nz., § 32 správneho poriadku). Správny súd ako obiter dictum dodáva, že predmetom konania o nároku na\nposkytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti je posúdenie splnenia podmienok na strane žiadateľa\npodľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.. Medzi tieto podmienky nemožno zaraďovať určitý konkrétny\nvýsledok budúceho alebo doposiaľ neukončeného sporu. Z tohto dôvodu dosiahnutie určitého výsledku\nbudúceho sporu nemožno zaradiť medzi predbežné otázky riešené v tomto type administratívneho\nkonania podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku.\n39. Žalobkyňa správne uvádza, že jej žiadosť zo dňa 07.11.2023 bola doručená žalovanému dňa\n07.11.2023 (administratívny spis, č.l. 17). Taktiež je pravdou, že v odôvodnení preskúmavaného\nrozhodnutia sa nesprávne uvádza, že táto žiadosť bola žalovanému doručená dňa 08.11.2023. Takáto\nvada však nie je takého významu, aby založila nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, keďže\ndátum doručenia žiadosti zo dňa 07.11.2023 nebol takou skutočnosťou, ktorá by mala vplyv na prijaté\nrozhodnutie vo veci. Preto ani tento žalobný bod nepovažoval správny súd za dôvodný.\n\n40. Žalobkyňa tiež namietala, že došlo k rozdeleniu žiadosti zo dňa 07.11.2023 na administratívne\nkonanie vo veci sťažnosti voči uzneseniu zo dňa 16.10.2023 a na administratívne konanie vo veci\nústavnej sťažnosti voči uzneseniu zo dňa 16.10.2023. Podľa názoru správneho súdu sa jednalo o dva\nsamostatné nároky na poskytnutie právnej pomoci, a preto takýto postup správny súd nepovažoval\nza nesprávnosť na strane žalovaného. Zároveň priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci v\nkonaní o sťažnosti proti uzneseniu zo dňa 16.10.2023 nebolo spôsobilé zasiahnuť zo subjektívnych práv\nžalobkyne pre účely administratívneho konania o priznaní nároku na právnu pomoc vo veci ústavnej\nsťažnosti proti uzneseniu zo dňa 16.10.2023. Preto tento žalobný bod nepovažoval správny súd za\ndôvodný.\n41. Správny súd po posúdení preskúmavaného rozhodnutia a po oboznámení sa s administratívnym\nspisom nezistil také skutočnosti, ktoré by mali nasvedčovať porušeniu práva žalobkyne žalovaným,\nprípadne ktoré by nasvedčovali o diskriminačnom postupe voči žalobkyni v rozpore s čl. 13 Dohovoru\no právach osôb so zdravotným postihnutím Preambula, prípadne v rozpore s čl. 12 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky.\n42. Žalobkyňa v správnej žalobe poukázala na okolnosti, ktoré vytýka vo vzťahu k vydaniu uznesenia\nzo dňa 16.10.2023. Tieto okolnosti presahujú rámec právneho posúdenia veci správnym súdom, a preto\nsa nimi pre účely svojho rozhodovania správny súd nemôže zaoberať (§ 7 písm. d) SSP).\n43. Žalobkyňa žiadala, aby správny súd uložil žalovanému určiť Mgr. Paskala Milatu - advokáta, ako\nzástupcu v konaní o ústavnej sťažnosti proti uzneseniu zo dňa 16.10.2023. K uvedenému správny\nsúd uvádza, že správny súd môže v prípade zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej správy vrátiť mu\nvec na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP), pričom právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v\nzrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP). Správny\nsúd však nemôže zaviazať orgán verejnej správy ako konkrétne rozhodnúť v príslušnej veci, prípadne\nsvojim rozhodnutím nahrádzať rozhodnutie tohto orgánu, pokiaľ na to nemá výslovne zverenú právomoc\nzákonom. Správny súd posúdil túto časť správnej žaloby podľa jej obsahu (§ 55 ods. 3 SSP) a dospel\nk záveru, že touto časťou správnej žaloby požaduje žalobkyňa o vyslovenie právne záväzného názoru\ntýkajúceho sa určenia Mgr. Paskala Milatu, advokáta ako svojho zástupcu. Podľa názoru správneho\nsúdu dotknutá časť správnej žaloby nepredstavuje samostatný návrh výroku rozhodnutia (§ 182 ods.\n1 písm. h) SSP). V opačnom prípade by musel správny súd v príslušnej časti správnej žaloby súdne\nkonanie zastaviť z dôvodu nedostatku svojej právomoci (§ 99 písm. b) SSP). Na dôvažok správny súd\nuvádza, že pri zamietnutí žaloby nie je možné vysloviť takýto a ani žiaden iný právne záväzný názor pre\núčely ďalšieho administratívneho konania (a contrario § 191 ods. 6 SSP).\n44. Správny súd ako obiter dictum uvádza, že medzi povinnosti žiadateľa o priznanie nároku na právnu\npomoc patrí uviesť v žiadosti úplné a pravdivé údaje (§ 10 ods. 4 zákona č. 327/2005 Z. z.). Žalobkyňa\nvo svojej žiadosti zo dňa 07.11.2024 uviedla – (pozn. správneho súdu zvýraznenie doplnené správnym\nsúdom): „Uznesenie sa týka oslobodenia od súdnych poplatkov, ale ja som na základe rozhodnutia CPP\n– Kancelária Košice, sp.zn.: KaKE 19462/2022, ČRZ: 121020/2022 zo dňa 25.10.2022, oslobodená\nod súdnych poplatkov, keďže mi bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci v tejto veci až\ndo právoplatného skončenia veci, čo nastalo dňa 29.05.2023. A po tomto dátume som žiaden návrh\nna oslobodenie od súdnych poplatkov nepodávala.“ Správny súd z pripojeného súdneho spisu sp.zn.\n34C/27/2022 zistil, že v tomto súdnom spise sa na č.l. 766 nachádza formulár označený ako „A) Podanie\nk existujúcej spisovej značke“, spisová značka 34C/27/2022, na ktorom sa v časti „B) Predmet návrhu\npodania“ uvádza: „Návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu ako odpoveď na\nuznesenie zo dňa 9.9.2022 o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatkov za odvolanie proti uzneseniu\no nariadení neodkladného opatrenia“, a ďalej v časti „C) Návrh rozhodnutia“ sa uvádza: „Žalovaná v 1.\nrade navrhuje, aby ju Okresný súd Košice I oslobodil od súdnych poplatkov v celej stanovenej výške\nv zmysle ustanovenia § 254 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku a ustanovenia\n§ 4 ods.3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.“, a to\ns vyznačenou pečiatkou Mestského súdu Košice - došlo: 28.08.2023. Taktiež v tomto súdnom spise\nsp.zn. 34C/27/2022 sa na č.l. 1043 nachádza formulár označený ako „A) Podanie k existujúcej spisovej\nznačke“, spisová značka 34C/27/2022, na ktorom sa v časti B) Predmet návrhu podania uvádza: „Návrh\nna oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu ako odpoveď na uznesenie zo dňa 9.9.2022\no uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti uzneseniu o nariadení neodkladného\n\nopatrenia“, a ďalej v časti C) Návrh rozhodnutia sa uvádza: „Žalovaná v 1. rade navrhuje, aby ju Okresný\nsúd Košice I oslobodil od súdnych poplatkov v celej stanovenej výške v zmysle ustanovenia § 254 ods.\n1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku a ustanovenia § 4 ods.3 zákona č. 71/1992 Zb.\no súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.“ a to s vyznačenou pečiatkou Mestského\nsúdu Košice - došlo: 27.09.2023. Žalobkyňa vystupovala v konaní pred Mestským súdom Košice\nv postavení žalovanej v 1. rade. Správnemu súdu neprislúcha hodnotiť to, za akých okolností došlo\nk zažurnalizovaniu oboch vyššie uvedených listín do uvedeného súdneho spisu sp.zn. 34C/27/2022.\nSkutočnosť, že tieto listiny sa v súdnom spise sp.zn. 34C/27/2022 nachádzajú znamená, že údaj\no nepodaní návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov žalobkyňou po dátume 29.05.2023, ktorý bol\nuvedený v žiadosti zo dňa 07.11.2024, je minimálne neúplný.\n45. Správny súd pre úplnosť dodáva, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného nezakladá prekážku\nrozhodnutej veci vo vzťahu k rozhodovaniu o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci žalobkyni\nv budúcnosti.\n46. Podľa konštantnej judikatúry najvyšších vnútroštátnych a európskych súdnych autorít tiež platí,\nže súd nie je povinný reagovať na všetky argumenty strán konania, ale len na tie, ktoré majú pre\nrozhodnutie sporu podstatný a rozhodujúci význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu [rozhodnutia Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) Ruiz Torija v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – A, s. 12,\n§ 29, Hiro Balani v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – B, Georgiadis v. Grécko z 29. 5. 1997,\nHiggins v. Francúzsko z 19. 2. 1998; rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44 /03,\nIII. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013 a pod.]. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj\npovinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s\nvýhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06) /nález\nÚstavného súdu SR I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022, ods. 39/).\n47. Iné dôvody, okrem tých, ktorým správny súd venoval dostatočnú samostatnú pozornosť v tejto časti\nodôvodnenia rozhodnutia, nepovažoval správny súd za podstatné pre rozhodnutie vo veci, a preto sa\nich posúdeniu osobitne nevenoval.\nVI.\nZáver\n48. Na základe vyššie uvedeného dospel správny súd k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná,\na preto ju zamietol (§ 190 SSP).\n49. O náhrade trov konania žalobcu, ktorý vo veci nemal ani čiastočný úspech, rozhodol správny súd\na contrario podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Podľa § 168\nSSP správny súd plne úspešnému žalovanému voči žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal,\nkeďže vo veci neboli dané také okolnosti, na základe ktorých by to bolo možné spravodlivo požadovať.\n50. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo\ndňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti\nnemožno odpustiť.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak\na/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom\nsúde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,\n\nc/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) uviesť\na/ označenie napadnutého rozhodnutia,\nb/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo\nj/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí\ntak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ\npoukáže na svoje podania pred správnym súdom.", "vazby": {"stav": {"sz": "I. ÚS 572/2025", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:45712a9e-7343-4ae9-a7dc-f205e0c27af6", "datum": "2025-10-01", "vztah": "zamietnute"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:72f152a5-0c0f-47af-bdc3-d53c87d1cfa9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.335.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 335/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 335/2024 z 25. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.335.2024.1"}, {"guid": "ussr:f04fa59b-12da-4bdd-85f7-5b1e4ec4d1a0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.668.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 668/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 668/2023 z 7. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.668.2023.1"}, {"guid": "ussr:ba44be33-143e-4802-94d8-9b04d8b2662d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.259.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 259/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022 z 12. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-12", "citacie_n": 535, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.259.2022.2"}, {"guid": "ussr:9710adf2-b19f-4dc5-b1da-e510411f6826", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 191/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 191/2013 z 14. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-14", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9710adf2-b19f-4dc5-b1da-e510411f6826"}, {"guid": "ussr:e46a1fa8-e453-4351-b980-609b6d1d59b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 253/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 253/2013 z 25. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-25", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e46a1fa8-e453-4351-b980-609b6d1d59b9"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "9a29f718-fc7c-4f7f-8815-9baa4e7698b8:47295ddf-6810-4aed-9b30-7c6e978fc47f", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:7021200100.1", "spisova_znacka": "1Svk/57/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/57/2022 z 17. 2. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-02-17", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:7021200100.1"}, {"guid": "d0e07949-b0c0-410b-8839-6664f9cdaf49:f2a60aa7-1c22-41cd-aabb-cf542edf70ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Co/66/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/66/2023 z 30. 11. 2023", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2023-11-30", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d0e07949-b0c0-410b-8839-6664f9cdaf49:f2a60aa7-1c22-41cd-aabb-cf542edf70ad"}], "citovane_v": []}