{"guid": "27927191-f711-43a7-aee1-397149d5df9f:9711c91d-cfe8-443e-ae7f-f29beebf25b6", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2024:7022200737.1", "spisova_znacka": "KE-4Sa/31/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-4Sa/31/2022 z 29. 2. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 29. februára 2024, sp. zn. KE-4Sa/31/2022, ECLI:SK:SpSKE:2024:7022200737.1", "identifikacne_cislo": "7022200737", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Petra Vysaníková", "sudca_id": 997, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-petra-vysanikova-997", "datum_vydania": "2024-02-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/253", "nazov": "zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/253", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/253-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9711c91d-cfe8-443e-ae7f-f29beebf25b6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:7022200737.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:7022200737.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:7022200737.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nKE-4Sa/31/2022\n7022200737\n29. 02. 2024\nJUDr. Petra Vysaníková\nECLI:SK:SpSKE:2024:7022200737.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v právnej veci žalobcu: A. A., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom v B. C. XXX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa ústredie, so sídlom v Bratislave,\nUl. 29. augusta 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa\n16.11.2020 takto\nrozhodol:\nŽalobu z a m i e t a.\nÚčastníkom konania náhradu trov konania ako ani náhradu trov kasačného konania\nn e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Správnou žalobou zo dňa 13.01.2021 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu\n(ďalej aj pôvodný správny súd) dňa 15.01.2021 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej č.\nXXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 16.11.2020 ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce\nč. 9130/2020-MI-DvN zo dňa 10.09.2020 a vrátenia veci Sociálnej poisťovni, pobočka Michalovce na\nďalšie konanie. Žiadal tiež priznať plnú náhradu trov konania.\nadministratívne konanie\n2. Sociálna poisťovňa, pobočka Michalovce (ďalej aj správny orgán prvého stupňa) vydala dňa\n10.09.2020 rozhodnutie č. 9130/2020-MI-DvN podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj zákon o sociálnom poistení) a čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho\nparlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj nariadenie),\nv ktorom dospela k záveru, že žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Proti tomuto\nrozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX\ndňa 16.11.2020 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie), a ktorým odvolanie\nžalobcu zamietla v celom rozsahu a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce č. 9130/2020MI-DvN zo dňa 10.09.2020 potvrdila.\n3. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí po citácii ustanovení zákona o sociálnom poistení, článkov\nnariadenia a článkov Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktorým sa stanovuje\npostup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia\n(ďalej aj vykonávacie nariadenie) s poukazom na Oznámenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny\nMichalovce č. MI3/PS/ZAM/2020/36033 zo dňa 30.06.2020 (ktorým bol žalobca zaradený do evidencie\nuchádzačov o zamestnanie dňom 29.06.2020), a vzhľadom na skutočnosť, že žiadosť o dávku\n\nv nezamestnanosti si žalobca uplatnil v Sociálnej poisťovni, pobočka Michalovce dňa 27.07.2020\nkonštatovala, že v posudzovanom období posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie\nuchádzačov o zamestnanie, t.j. od 29.06.2016 do 28.06.2020, žalobca nepreukázal žiadnu dobu\npoistenia v nezamestnanosti, ktorú by bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku\nv nezamestnanosti, a teda žalobca podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nesplnil\nzákladnú podmienku priznania nároku na dávku v nezamestnanosti. Žalovaná ďalej uviedla, že podľa\npredloženého formulára U1 zo dňa 06.07.2020, ktorý osvedčuje obdobia, počas ktorých bol žalobca\npoistený v nezamestnanosti na území členského štátu Európskej únie (v danom prípade v Spojenom\nkráľovstve), bol žalobca v Spojenom kráľovstve zamestnaný od 19.06.2016 do 18.06.2020. Dôvodom\nukončenia zamestnania bolo ukončenie pracovnej zmluvy zo strany zamestnanca (t.j. žalobcu).\n4. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov\no zamestnanie nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti podľa platnej slovenskej legislatívy. Dobu\npoistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Spojeného kráľovstva by bolo možné zohľadniť do\ncelkovej doby poistenia v nezamestnanosti podľa čl. 61 ods. 1 nariadenia len v prípade preukázania\nzachovania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného\nzamestnania na území Spojeného kráľovstva.\n5. Žalovanou i správnym orgánom prvého stupňa bolo zistené v informačnom systéme Sociálnej\npoisťovne, že žalobca naposledy pred odchodom do zahraničia bol sociálne poistený na území\nSlovenska od 01.02.2008 do 28.02.2009 u zamestnávateľa Blika s.r.o. Vychádzajúc zo žiadosti\na vyhlásenia, žalobca mal v Spojenom kráľovstve viacerých zamestnávateľov, jeho posledné\nzamestnanie trvalo od 01.11.2015 do 18.06.2020, kedy pracovný pomer skončil dohodou z dôvodu\nnávratu na Slovensko. Žalovaná skonštatovala, že vzhľadom na dĺžku zamestnania na území Spojeného\nkráľovstva, možno pracovnú situáciu žalobcu na území Spojeného kráľovstva hodnotiť ako jednoznačne\nstabilnú s prioritnou orientáciou na britský pracovný trh. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca je rozvedený\na na území Spojeného kráľovstva bol s družkou a jej synom. Na území Slovenska sa zdržiavajú jej\nblízke osoby – dve dospelé deti. Na Slovensko chodieval 3x ročne, cestovali tam vlastným autom\nalebo letecky. Žalovaná preto konštatovala, že dlhodobý pobyt v zahraničí, spoločne s družkou a jej\nsynom svedčí o stabilnej rodinnej situácii žalobcu a prenesení jeho silných väzieb na územie Spojeného\nkráľovstva. Na Slovensku má žalobca finančné produkty (napr. dôchodkové poistenie, osobný bankový\núčet, rizikové kapitálové poistenie). V Spojenom kráľovstve žalobca nevlastní žiadnu nehnuteľnosť na\nbývanie, býval tam v podnájme spoločne s družkou a jej synom, ubytovanie v Spojenom kráľovstve\nzmenili 5krát. Žalobca na území Slovenska nehnuteľnosť nevlastní. Počas jeho návratov a po návrate\nna Slovensko býval a býva u družky, kde má od 25.03.2011 nahlásený aj trvalý pobyt. Žalovaná preto\nuzavrela, že žalobca bol naposledy zamestnaný na území Spojeného kráľovstva, kde si aj plnil svoje\ndaňové povinnosti, z čoho je zrejmé, že za štát bydliska sa na daňové účely považuje štát zamestnania,\nt.j. Spojené kráľovstvo. Žalovaná konštatovala, že celková dĺžka pobytu viac ako 10 rokov na území\nSpojeného kráľovstva, spoločný pobyt s družkou, stabilita zamestnania na území Spojeného kráľovstva\n(pracovné pomery na neurčitý čas), primeraná bytová situácia a daňová povinnosť na území Spojeného\nkráľovstva boli vyhodnotené silnejšie ako ostatné skutočnosti (rodina, deti zverené do výchovy bývalej\nmanželky žalobcu, zachovaný trvalý pobyt na Slovensku, deklarované návraty na územie Slovenska\n3krát ročne, finančné produkty na Slovensku), ktoré žalobca uviedol ako väzby k Slovensku. Všetky\ntieto skutočnosti preto preukazujú prenesenie a vytvorenie centra záujmov žalobcu počas posledného\nzamestnania práve na území Spojeného kráľovstva. Žalobca sa slobodne rozhodol po dobu viac ako\n10 rokov žiť (spoločne s družkou) a pracovať na území Spojeného kráľovstva. Žalovaná tiež dodala, že\nžalobca mal zákonnú možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Spojeného kráľovstva.\n6. Žalovaná tiež uviedla, že žalobca v odvolaní poukázal na zachovanie trvalého pobytu na Slovensku,\nže jeho bydliskom vždy bola Slovenská republika, k čomu žalovaná uviedla, že pojem „trvalý pobyt“ nie\nje možné stotožňovať s pojmom „bydlisko“. Bydlisko je miesto, kde osoba zvyčajne býva a v súlade\ns judikatúrou na zachovanie bydliska a centra záujmov na Slovensku nepostačuje len zachovanie si\nevidovaného trvalého pobytu, čo je do veľkej miery len administratívna skutočnosť, ktorá neodzrkadľuje\nrealitu.\n7. Ku skutočnosti, že žalobca nikdy nepožiadal o britské občianstvo žalovaná uviedla, že zistené\nskutočnosti a okolnosti nasvedčujú úmyslu žalobcu v rozhodnom období bývať v Spojenom kráľovstve\na nie je rozhodujúce, čo viedlo žalobcu k vráteniu sa na Slovensko. Pobyt žalobcu v Spojenom kráľovstve\n\nv trvaní 10 rokov, nemožno považovať za prechodný, resp. krátkodobý. Žalobca svojim odchodom a\npobytom na územie Spojeného kráľovstva, stabilizovaným bývaním s družkou a trávením väčšiny času\nmimo Slovenska, oslabil svoje individuálne väzby na Slovensko. Žalovaná dodala, že prítomnosť rodiny\n(žalobcových detí a súrodencov) na Slovensku, jednoznačným spôsobom nepreukazuje zachovanie\nbydliska žalobcu na Slovensku, počas výkonu zárobkovej činnosti v inom členskom štáte Európskej únie.\n8. K tvrdeniu žalobcu, že nebolo prihliadnuté na ním podané daňové priznania k dani z príjmov fyzickej\nosoby na Slovensku (predložil potvrdenia za roky 2016-2018), žalovaná uviedla, že nakoľko v čase\nvýkonu zárobkovej činnosti na území Spojeného kráľovstva bol žalobca vo veci platenia daní z príjmu\nsubjektom britských právnych predpisov, preto sa za štát bydliska na daňové účely považuje štát\nzamestnania, t.j. Spojené kráľovstvo. V súlade s právnymi dohovormi o zamedzení dvojitého zdanenia,\ndaň z príjmu na území Slovenska nebol povinný uhrádzať, podávaním daňových priznaní s nulovou\ndaňovou povinnosťou si len plnil oznamovaciu povinnosť na Slovensku. Túto skutočnosť však nemožno\nvyhodnotiť v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti v prospech zachovania bydliska žalobcu\nna území Slovenska. Dodala, že žalobca preukázal naposledy platenie poistenia v nezamestnanosti\nna území Spojeného kráľovstva, preto si mal prioritne požiadať o dávku v nezamestnanosti na území\nSpojeného kráľovstva, hoci aj elektronicky v danej pandemickej (COVID-19) situácii.\n9. Vzhľadom na uvedené žalovaná uzavrela, že správny orgán prvého stupňa postupoval v intenciách\nzákona a nariadení, pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov, na základe\nktorých náležitým spôsobom zistil skutkový stav pre riadne posúdenie veci a aplikáciou relevantných\nzákonných ustanovení zo zistených skutkových okolností vyvodil správny právny záver, že žalobca\nsi väzby so Slovenskou republikou, počas výkonu činnosti zamestnanca v Spojenom kráľovstve,\nnezachoval.\n10. V závere žalovaná poukázala na skutočnosť, že podmienky vzniku a zániku sociálneho poistenia,\nvrátane podmienok nároku na dávku v nezamestnanosti sú striktne stanovené zákonom. Zákon\nneobsahuje ustanovenia o odstránení tvrdosti zákona a neumožňuje Sociálnej poisťovni povoliť výnimky\npri nesplnení zákonných podmienok na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti.\n\nsprávna žaloba a vyjadrenie žalovanej k žalobe\n11. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že rozhodnutia správnych orgánov považuje za nezákonné z\ndôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia\nveci.\n12. Žalobca v odôvodnení žaloby uviedol, že nesúhlasí s názorom žalovanej, že nepreukázal zachovanie\npevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky. Pokračoval, že jeho trvalé bydlisko bolo vždy\nna území Slovenskej republiky, nikdy nemal ani úmysel ho meniť. Počas zamestnania v zahraničí býval\nv podnájme a jeho bývanie tam malo len prechodný charakter, pravidelne cestoval domov na Slovensko,\npravidelne navštevoval príbuzných na Slovensku. Pricestoval na svadbu či na iné udalosti v rodine,\nnapr. pohreby. Obdobia, počas dovoleniek u zamestnávateľa v Spojenom kráľovstve trávil na Slovensku.\nDôvodom práce žalobcu v zahraničí bolo zabezpečenie si finančných prostriedkov, nikdy nemal v úmysle\ndlhodobejšie, resp. trvalo bývať mimo územia Slovenskej republiky. Na území Slovenska má svojich\nlekárov u ktorých má zdravotné karty. V Spojenom kráľovstve nechcel zotrvať a žiť dlhodobo, jeho okruh\nznámych tam bol len z pracovného kolektívu a nevytvorilo sa mu tam zázemie, ktoré by sa dalo porovnať\nso zázemím známych a príbuzných, ktoré mám na území Slovenska v mieste svojho bydliska, ako aj v\nblízkom okolí. Jeho prechodný pobyt v zahraničí bol založený čisto na ekonomickom podklade, pretože\nsi potreboval zabezpečiť hotovosť.\n13. Žalobca ďalej uviedol, že v Spojenom kráľovstve nebol nezamestnaný a skutočnosť, že na Slovensku\nnezamestnaný bude, zistil až po návrate domov. Nebolo v jeho záujme byť nezamestnaným, ale nájsť si\nprácu a riadne a poctivo pracovať. Prácu sa mu nájsť nepodarilo a nepomohol mu s tým ani Úrad práce\nsociálnych vecí a rodiny, preto požiadal o dávku, ktorú právne predpisy umožňujú.\n\n14. Žalobca pokračoval, že na Slovensko sa vrátil s úmyslom žiť so svojou rodinou a deťmi na\nSlovensku, no po návrate na Slovensko si nevie nájsť prácu, je nezamestnaný, a preto požiadal o dávku\nv nezamestnanosti.\n15. Vo vyjadrení k žalobe žalovaná poukázala na zásadu, ktorou sa treba riadiť pri zohľadňovaní\ndôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na území iného členského štátu Európskej únie pri\nuplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky, a to že slovenská doba\npoistenia v nezamestnanosti musí byť dosiahnutá ako posledná. Iba vo výnimočných prípadoch je\nmožné zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie, pokiaľ je\ndosiahnutá ako posledná. Touto výnimkou zo základnej zásady je situácia, ak si žiadateľ zachová počas\nvýkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie, centrum záujmov a bydlisko\nna území Slovenskej republiky.\n16. V danej veci podľa názoru žalovanej mal žalobca zákonnú možnosť požiadať o dávku v\nnezamestnanosti na území Spojeného kráľovstva (pre úplnosť žalovaná poznamenala, že žalobcovi by\npravdepodobne podľa britských právnych predpisov nárok na dávku v nezamestnanosti pravdepodobne\nani nevznikol, nakoľko v súlade s britskou legislatívou je jedným z dôvodov vylučujúcich priznanie\nnároku na dávku v nezamestnanosti ukončenie pracovného pomeru z podnetu zamestnanca, pričom z\nformulára U1 zo dňa 06.07.2020 je zrejme, že posledný pracovný pomer žalobcu na území Spojeného\nkráľovstva bol ukončený z jeho podnetu). Žalobca si preto mal a mohol uvedomiť dôsledky svojho\nkonania. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca si počas pobytu v zahraničí nezachoval bydlisko na území\nSlovenska. Väzby žalobcu k Slovensku predstavuje len prítomnosť detí a súrodencov na Slovensku a\nnávraty na Slovensko. Naopak, na území Spojeného kráľovstva sa žalobca zdržiaval posledných 10\nrokov, mal tam stabilné zamestnanie, plnil si tam daňové povinnosti, zdržiaval sa tam spoločne so svojou\ndružkou, a tak si žalobca vytvoril väzby na území Spojeného kráľovstva.\n17. Žalovaná tiež konštatovala, že aj keď osoby trvalo usadené v zahraničí niekoľkokrát do roka navštívia\nniektorých svojich rodinných príslušníkov na Slovensku, strávia s nimi voľný čas alebo dovolenku,\nneznamená to bez ďalšieho, že nemajú po uplynutí týchto kratších časových úsekov dlhodobý záujem\nzotrvať v zahraničí. Pokračovala, že dôvody a okolnosti odchodu do zahraničia nie sú rozhodujúcimi\nskutočnosťami preukazujúcimi miesto bydliska dotknutej osoby. Poukázala tiež na skutočnosť, že\nposledný pracovný pomer žalobcu v Spojenom kráľovstve trval od 01.11.2015 do 18.06.2020 a bol\nukončený z podnetu žalobcu.\n18. Žalovaná v závere dodala, že nakoľko žalobca nemal počas posledného zamestnania v Spojenom\nkráľovstve zachované bydlisko na území Slovenskej republiky a bezprostredne pred zaradením do\nevidencie uchádzačov o zamestnanie na Slovensku nebol poistený v nezamestnanosti v súlade so\nslovenskými právnymi predpismi, nebolo možné doby poistenia v nezamestnanosti získané na území\nSpojeného kráľovstva zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61\nnariadenia. Žalovaná preto navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\n19. Vyjadrenie žalovanej k žalobe bolo žalobcovi doručené dňa 06.05.2021. Žalobca však súdu repliku\nnedoručil.\nprávny názor správneho súdu\n20. Krajský súd v Košiciach vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 4Sa/2/2021-38 zo dňa 31.08.2024 tak, že\nrozhodnutie žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 16.11.2020 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne,\npobočka Michalovce č. 9130/2020-MI-DvN zo dňa 10.09.2020 zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni,\npobočka Michalovce na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal voči žalovanej právo na náhradu trov konania\nv plnom rozsahu. Krajský súd v Košiciach svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaná otázku bydliska\nžalobcu posudzovala príliš formálne, bez dostatočného odôvodnenia.\n21. Nakoľko sa žalovaná s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach (pôvodného správneho súdu)\nnestotožnila, podala proti nemu kasačnú sťažnosť o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej\nrepubliky rozsudkom sp. zn. 7Ssk/103/2021 zo dňa 25.10.2022 tak, že rozsudok Krajského súdu\n\nv Košiciach č.k. 4Sa/2/2021-38 zo dňa 31.08.2021 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší\nsprávny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd dospel k záveru, že žalovaná v preskúmavanom\nrozhodnutí vyhodnotila všetky skutočnosti relevantné pre určenie bydliska žalobcu v rokoch 2015 až\n2020 z hľadiska čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Rovnako vyhodnotila i ďalšie skutočnosti, ktoré\nv konaní vyšli najavo, a dospela k záveru, že na určenie bydliska nie sú podstatné.\n22. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo\nsúd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu\nv Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci\npríslušný Správny súd v Košiciach, kde je vec vedená pod sp. zn. KE-4Sa/31/2022.\n23. Po vrátení veci kasačným súdom, Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo súd)\nviazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok /\nďalej aj SSP/) opätovne preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj priebeh\nadministratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, a bez nariadenia pojednávania (v súlade\ns § 107 ods. 2 SSP) v medziach uplatnených žalobných bodov, vyhlásil dňa 29.02.2024 rozsudok\n(oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 19.02.2024), ktorým žalobu\nako nedôvodnú zamietol a účastníkom konania náhradu trov konania ako ani náhradu trov kasačného\nkonania nepriznal.\n24. Správny súd konštatuje, že napadnutými rozhodnutiami správnych orgánov bolo rozhodnuté tak, že\nžalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.\n25. Podľa § 195 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v (ďalej aj zákon o sociálnom poistení),\norganizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne\nzistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na\nrozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako\naj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.\nOrganizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky\nrozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.\n26. Podľa § 196 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a\nobjasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania\na svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických\nosôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z\nčinnosti Sociálnej poisťovne. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ako dôkaz použiť výpoveď\nsvedkov, ktorých pred výpoveďou poučí o ich povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o\nprávnych následkoch nepravdivej výpovede.\n27. Podľa § 196 ods. 6 a 7 zákona o sociálnom poistení, účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy\nna podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa\nvykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci\nkonania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka\nSociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo\nvzájomnej súvislosti.\n28. Podľa § 209 ods. 1 veta druhá a ods. 4 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie musí byť v súlade so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu\nveci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej\npoisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri\nhodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.\n29. Podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti,\nak v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich\nzamestnanie (ďalej len „evidencia nezamestnaných občanov“) bol poistený v nezamestnanosti najmenej\ndva roky, ak tento zákon neustanovuje inak.\n\n30. Podľa § 104 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia\nv nezamestnanosti.\n31. Podľa čl. 61 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii\nsystémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj nariadenie), príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého\nprávne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na\ndávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom\nrozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa\nprávnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov,\nktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb\npoistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych\npredpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia\na boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.\n32. Podľa čl. 61 ods. 2 nariadenia, s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a/ sa\nuplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s\nprávnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:\n- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,\n- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo\n- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej\nčinnosti.\n33. Podľa čl. 65 ods. 2 a ods. 5 písm. a/ nariadenia, úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas\nsvojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydliska\nv členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydliska v tomto štáte, alebo sa vráti\ndo tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby\nbol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb\nzamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo\nsamostatne zárobkovo činná osoba.\nNezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi\npredpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej\nposlednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje\ninštitúcia miesta bydliska.\n34. Podľa čl. 1 písm. j/ a k/ nariadenia\n“bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva,\n“pobyt“ znamená prechodné bydlisko.\n35. Podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia, toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského\nštátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú\nalebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných\npríslušníkov a ich pozostalých.\n36. Podľa čl. 11 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje\npostup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej\naj vykonávacie nariadenie), ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských\nštátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej\ndohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných\ninformácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať:\na/ dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov;\nb/ situáciu dotknutej osoby vrátane:\ni/ povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto\nčinnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy;\nii/ jej rodinného stavu a rodinných väzieb;\niii/ vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti;\niv/ v prípade študentov zdroja ich príjmov;\nv/ jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná;\n\nvi/ členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.\nPodľa čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z\npríslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami,\nna určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako\nvyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.\n37. Po opätovnom vyhodnotení skutkového stavu veci a následnej aplikácii citovaných zákonných\nustanovení dospel správny súd k záveru, že správne orgány oboch stupňov sa dôsledne riadili\nuvedenými právnymi predpismi, dostatočne zistili skutkový stav veci, vec správne právne posúdili, a to\nmá za následok zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov.\n38. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobca nezískal pred podaním žiadosti o dávku v\nnezamestnanosti obdobie poistenia uvedené v § 104 zákona o sociálnom poistení podľa slovenských\nprávnych predpisov, a preto je nutné posúdiť, či na tento účel možno započítať doby získané podľa\niných právnych predpisov. Žalobca bol pred rokom 2020 zamestnaný a sociálne poistený v Spojenom\nkráľovstve, preto podliehal podľa čl. 2 nariadenia jeho koordinačným pravidlám. Podľa čl. 11 nariadenia\nmá cezhraničný pracovník zásadne nárok na dávku v nezamestnanosti podľa právnych predpisov\ntoho štátu, v ktorom bol naposledy zamestnaný, a teda každý členský štát znáša zásadne náklady na\ndávky v nezamestnanosti len takej oprávnenej osoby, ktorá do jeho systému sociálneho zabezpečenia\nprispievala. Ustanovenia čl. 65 nariadenia upravujú výnimku pre pracovníkov, ktorí si počas poslednej\nčinnosti zamestnanca v inom členskom štáte zachovali svoje bydlisko v pôvodnom členskom štáte\na buď tam zostávajú bývať naďalej, alebo sa tam po skončení činnosti zamestnanca vrátia. Podľa\ntohto článku by tak žalobcovi mohol vzniknúť nárok na dávku v nezamestnanosti podľa slovenských\nprávnych predpisov (ako keby sa na neho tieto právne predpisy vzťahovali počas jeho poslednej činnosti\nzamestnanca v Spojenom kráľovstve), len ak si počas tohto obdobia na území Slovenskej republiky\nzachoval bydlisko.\n39. Pojem bydlisko na účely nariadenia definuje čl. 1 písm. j/ nariadenia, podľa ktorého bydlisko znamená\nmiesto, kde osoba zvyčajne býva. Tento pojem v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ nemožno\nstotožňovať s trvalým pobytom alebo prechodným pobytom podľa zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení\npobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky. Bližší spôsob určenia\nbydliska upravuje čl. 11 vykonávacieho nariadenia.\n40. Správny súd preto prisvedčil žalovanej, že zistený skutkový stav veci poskytuje dostatočnú oporu\npre záver o bydlisku žalobcu v Spojenom kráľovstve:\n-žalobca býval v Spojenom kráľovstve viac ako 10 rokov, a na Slovensko sa vracal len dvakrát ročne\nna niekoľko dní až niekoľko týždňov,\n-pracoval tam na dobu neurčitú, pričom posledné zamestnanie trvalo od roku 2015 do roku 2020 a v\ntomto čase nehľadal pracovné príležitosti na Slovensku,\n-žalobca bol už pred odchodom do Spojeného kráľovstva rozvedený a jeho deti boli zverené do\nstarostlivosti matke, s ktorou zostali na Slovensku; v Spojenom kráľovstve žalobca žil dlhodobo aj so\nsvojou družkou, teda s osobou, s ktorou mal vôľu spoločne žiť,\n-k nezárobkovej činnosti žalobca uviedol len členstvo v športovom klube, bližšie ho však nevysvetlil,\n-bytová situácia žalobcu v Spojenom kráľovstve bola stabilná,\n-daňové povinnosti si žalobca plnil v Spojenom kráľovstve.\n41. Ďalšie skutočnosti, na ktoré žalobca počas konania poukazoval ako na dôkaz svojho bydliska\nna Slovensku (že žalobca nepožiadal o priznanie britského občianstva; záväzky žalobcu, sporenie,\npoistenie alebo bežný účet v Slovenskej republiky) nemajú z hľadiska čl. 11 ods. 1 vykonávacieho\nnariadenia so strediskom záujmov a bydliskom žiaden súvis už preto, že slobodný pohyb služieb a\nkapitálu medzi členskými štátmi, ktorý umožňuje využívať tieto služby kdekoľvek v Európskej únii, je\njednou zo základných slobôd spoločného trhu Európskej únie.\n42. V závere, v súlade s právnym názorom kasačného súdu správny súd uvádza, že nepriznanie nároku\nna dávku v nezamestnanosti automaticky žalobcu nepostaví mimo systém sociálneho zabezpečenia\nSlovenska alebo Spojeného kráľovstva. Zmyslom ochrany pred tým, aby sa osoba ocitla mimo určitého\nsystému sociálneho zabezpečenia, je, aby sa na ňu v každom okamihu vzťahovali právne predpisy\nniektorého členského štátu, podľa ktorých (so zohľadnením zamestnaní a dôb získaných v ostatných\n\nčlenských štátoch) tento nárok môže uplatniť. Nie je však vylúčené, že jej nárok podľa použiteľných\nprávnych predpisov členského štátu nevznikne, lebo nesplní určitú podmienku podľa nich. a naopak,\nprávne predpisy, podľa ktorých by jej taký nárok mohol vzniknúť, sa na ňu nebudú vzťahovať.\n43. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, boli v preskúmavaných rozhodnutiach správnych orgánov\nvyhodnotené všetky skutočnosti relevantné pre určenie bydliska žalobcu v rokoch 2015 až 2020,\ntieto vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu, a správny súd preto dospel k záveru, že\npreskúmavanými rozhodnutiami nedošlo k porušeniu zákona ani chránených záujmov žalobcu, a preto\npodľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n44. O trovách konania ako i trovách kasačného konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 167\na nasl. v spojení s § 467 SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania ako ani trov\nkasačného konania, pretože žalobca nemal v konaní v konečnom dôsledku úspech celkom ani sčasti a\nžalovanej voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu\nspravodlivo požadovať.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo\ndňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti\nnemožno odpustiť.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak\na/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom\nsúde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,\nc/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) uviesť\na/ označenie napadnutého rozhodnutia,\nb/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri\nrozhodovaní porušil zákon tým, že\na/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\n\nc/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,\nf/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo\nj/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí\ntak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ\npoukáže na svoje podania pred krajským súdom.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "daded4ca-38c3-4e45-bf71-b0d58566617a:57e90d8d-060f-405e-84ee-5c369de15f62", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Sa/2/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Sa/2/2021 z 31. 8. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-08-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/daded4ca-38c3-4e45-bf71-b0d58566617a:57e90d8d-060f-405e-84ee-5c369de15f62"}], "citovane_v": []}