Uznesenie Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 5S/5/2023 z 30. 9. 2025 Citácia: uznesenie Správneho súdu v Košiciach z 30. septembra 2025, sp. zn. 5S/5/2023, ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100613.4 Správny súd v Košiciach | 5S/5/2023 | ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100613.4 | 2025-09-30 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 179 ods. 2 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9a3029b6-74dd-4a3b-b860-ee4410ea2b65 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100613.4 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Košiciach 5S/5/2023 0923100613 30. 09. 2025 JUDr. Petra Vysaníková ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100613.4 Uznesenie Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, A. C. D., právne zastúpeného: JUDr. Zoja Herichová, advokátka so sídlom Štefánikovo námestie 5, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Mesto Spišská Nová Ves, so sídlom Radničné námestie 7, Spišská Nová Ves, o správnej žalobe opomenutého účastníka konania takto rozhodol: U k l a d á žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi rozhodnutie Mesta Spišská Nová Ves 20-2201/2020-Ka zo dňa 25.11.2020 do 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia. č. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou opomenutého účastníka doručenou súdu dňa 20.11.2023 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému doručiť žalobcovi rozhodnutie – Stavebné povolenie č. 20-2201/2020Ka zo dňa 25.11.2020, ktorým bola stavebníkovi Spoločenstvo vlastníkov bytov URÁN, Hviezdoslavova 442/1,3, Spišská Nová Ves povolená stavba „Obnova bytového domu ul. Hviezdoslavova 1 a 3“ s. č. XXX na parcele C KN č. 285, 286 v katastrálnom území A. C. D. (ďalej aj „stavebné povolenie“), a to v lehote 30 dní od doručenia uznesenia správneho súdu. 2. Žalobca správnu žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom bezprostredne susediacich nehnuteľností parc. registra C č. 287/1 a 287/3 a rodinného domu súp. č. XXX na parc. registra C č. 287/3, v k. ú. A. C. D.. Uviedol, že žalovaný oznámil začatie správneho konania a stavebné povolenie účastníkom konania doručoval zverejnením na úradnej tabuli. V dôsledku uvedeného postupu mu bolo znemožnené oboznámiť sa s obsahom stavebného povolenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť. Žalobca uviedol, že aj napriek tomu, že vychádzajúc z ustanovení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) nepochybne ako vlastník susediacich nehnuteľností je účastníkom stavebného konania, má pochybnosti o tom, či s ním žalovaný konal ako s účastníkom konania. V prvom rade žalobca uviedol, že je potrebné, aby súd skúmal, či žalovaný v stavebnom povolení dostatočným spôsobom vymedzil, kto je účastníkom konania. Zároveň namietal spôsob doručovania stavebného povolenia zverejnením na úradnej tabuli, nakoľko mal za to, že na tento postup správneho orgánu neboli splnené zákonné podmienky a predmetné rozhodnutie mu malo byť doručené doporučenou zásielkou. Namietal, že týmto postupom žalovaného bolo zasiahnuté do jeho práv, nakoľko on sa nemal ako dozvedieť o tom, že bola podaná žiadosť o vydanie stavebného povolenia a vydané stavebné povolenie, pričom však vykonávané stavebné práce priamo zasahujú do jeho práv. Žalobca v správnej žalobe podrobne opísal námietky proti vydanému stavebnému povoleniu týkajúce sa osadenia bleskozvodu, hrúbky zateplenia, či nesplnenia podmienok na vydanie stavebného povolenia. Žalobca spolu so správnou žalobou súdu doručil fotodokumentáciu, kópiu katastrálnej mapy a listy vlastníctva č. XXXX E. XXXX k. ú. A. C. D.. 3. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že oznámenie o začatí stavebného konania a stavebné povolenie boli doručované verejnou vyhláškou zverejnenou na úradnej tabuli, a to účastníkom konania – vlastníkom bytového domu Hviezdoslavova 1 – 3 Spišská Nová Ves a ostatným účastníkom konania. Z uvedeného vyplýva, že stavebné povolenie bolo týmto spôsobom doručené aj žalobcovi, pričom na úradnej tabuli mesta bolo zverejnené od 02.12.2020 do 17.12.2020, právoplatnosť nadobudlo dňa 04.01.2021. Žalovaný uviedol, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie doručoval verejnou vyhláškou v súlade s § 26 zákona č. 71/1967 Zb. v spojení s § 61 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb., pričom doručovanie verejnou vyhláškou predstavuje štandardný spôsob doručovania umožňujúci primeraným spôsobom riešiť povinnosť správneho orgánu oznámiť oprávneným subjektom relevantné údaje v konaní a požiadavku na zabezpečenie plynulého priebehu konania elimináciou rizika jeho zablokovania v dôsledku objektívnej alebo subjektívnej nemožnosti doručenia veľkému počtu osôb v primeranom časovom rozpätí. V tejto otázke odkázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 22/06 z 01.10.2018 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/5/2009 z 21.01.2010. Žalovaný odmietol tvrdenia žalobcu, že mu bolo nesprávnym postupom žalovaného odňaté postavenie účastníka konania. Považoval za dostatočne preukázané doručenie stavebného povolenia formou verejnej vyhlášky, ktoré mu umožňuje správny poriadok, a teda aj to, že žalobca sa mohol už 02.12.2020 oboznámiť s jeho obsahom. Poukázal na to, že žalobca dňa 31.01.2022 preukázateľne písomne udelil súhlas so vstupom na jeho pozemok za účelom vykonania stavebných prác, a teda neobstojí ani jeho tvrdenie, že nikdy sa s obsahom stavebného povolenia neoboznámil a nevie, čo je jeho obsahom. Žalovaný uviedol, že z uvedených skutočností je zrejmá nečinnosť, resp. nezáujem žalobcu dozvedieť sa o obsahu stavebného povolenia. O stavebné povolenie sa začal zaujímať až v čase, kedy sa začali stavebné práce na objekte, t. j. v mesiaci október 2022. 4. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi, ktorý repliku nepodal. 5. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 6. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 7. Podľa § 179 ods.1 SSP ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. 8. Podľa § 179 ods. 3 SSP doručením uznesenia správneho súdu podľa odseku 1 orgánu verejnej správy sa zo zákona odkladajú účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, ak osobitný predpis upravujúci konanie pred orgánom verejnej správy jeho podanie proti napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu pripúšťa. V takom prípade je opomenutý účastník oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku v lehote a za podmienok ustanovených osobitným predpisom a orgán verejnej správy je povinný o tomto riadnom opravnom prostriedku konať a rozhodnúť. 9. Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník, b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. 10. Podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb. ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 11. Podľa § 69 ods. 1 a 2 zákona č. 50/1976 Zb. stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sa oznámi rovnakým spôsobom ako začatie stavebného konania a upovedomenie o ústnom pojednávaní; tieto rozhodnutia týkajúce sa jednoduchých a drobných stavieb sa oznámia aj orgánom štátnej správy, ktoré si vyhradili posúdenie dokumentácie. Ak sa stavebné povolenie oznamuje verejnou vyhláškou, vyvesí sa na 15 dní spôsobom v mieste obvyklým. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia. 12. Podľa § 61 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. pri líniových stavbách alebo v odôvodnených prípadoch aj pri obzvlášť rozsiahlych stavbách, stavbách s veľkým počtom účastníkov konania stavebný úrad upovedomí účastníkov o začatí stavebného konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho pojednávania, a ak sa nekoná ústne pojednávanie, pred uplynutím lehoty určenej podľa odseku 3. 13. Podľa § 26 zákona č. 71/1967 Zb. doručenie verejnou vyhláškou použije správny orgán v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú mu známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon. Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa písomnosť vyvesí po dobu 15 dní na úradnej tabuli správneho orgánu. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia. Správny orgán zverejňuje písomnosť súčasne na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené a ak je to vhodné aj iným spôsobom v mieste obvyklým, najmä v miestnej tlači, rozhlase alebo na dočasnej úradnej tabuli správneho orgánu na mieste, ktorého sa konanie týka. 14. Správny súd sa oboznámil s napadnutým rozhodnutím a súvisiacim administratívnym spisom ako i súdnym spisom. Vo svetle žalobných bodov tieto posúdil a dospel k nasledovným záverom. 15. V prípade správnej žaloby opomenutého účastníka (§ 179 SSP) správny súd najprv posudzuje dôvodnosť žaloby v časti návrhu na uloženie povinnosti doručiť rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenia žalobcovi (§ 179 ods. 1 SSP). Až potom, ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, tak vo veci ďalej koná (§ 179 ods. 7 SSP). Preto pri posúdení správnej žaloby správny súd v prvom rade hodnotil žalobné body týkajúce sa dôvodnosti návrhu na uloženie povinnosti doručiť napadnuté rozhodnutie žalobcovi. 16. Správa žaloba opomenutého účastníka je osobitným druhom správnej žaloby, ktorej účelom je zabezpečenie ochrany subjektívnych práv osoby, ktorej prináležalo postavenie účastníka administratívneho konania, avšak správny orgán s ňou nekonal v tom rozsahu, že jej nedoručil ním vydané meritórne, resp. konečné rozhodnutie. Správna žaloba opomenutého účastníka tak nesmeruje k zrušeniu predmetného rozhodnutia, ale k zabezpečeniu jeho riadneho doručenia žalobcovi, ktorý sa následne bude môcť domáhať ochrany svojich subjektívnych práv v inštančnom postupe alebo správnom súdnom prieskume. 17. V nadväznosti na uvedené pristúpil správny súd k skúmaniu splnenia základných podmienok takéhoto typu žaloby, a to: i.) správnosť tvrdenia žalobcu, že mu svedčil status účastníka konania, ktoré vyústilo do vydania napadnutého rozhodnutia, ii.) skutočnosť, že od vydania napadnutého rozhodnutia neuplynuli viac ako tri roky, iii.) správnosť tvrdenia žalobcu, že bol opomenutým účastníkom z dôvodu, že mu napadnuté rozhodnutie nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať. 18. Pri posudzovaní splnenia prvej vyššie uvedenej podmienky, má súd za nepochybne preukázané, že žalobcovi vychádzajúc z ustanovenia § 59 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. ako vlastníkovi bezprostredne susediacich nehnuteľností (parc. registra C č. 287/1 a 287/3, ako aj rodinného domu súp. č. XXX na parc. registra C č. 287/3, v k. ú. A. C. D.) nepochybne patrí postavenie účastníka predmetného administratívneho konania. 19. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že stavebné povolenie bolo vydané dňa 02.12.2020, pričom správna žaloba opomenutého účastníka bola súdu doručená dňa 20.11.2023. Z uvedeného vyplýva, že je splnená aj v poradí druhá podmienka, že od vydania napadnutého rozhodnutia neuplynuli viac ako tri roky. 20. V prejednávanej veci nebolo medzi stranami sporné, že dňa 25.11.2020 bolo žalovaným vydané rozhodnutie č. 20-2201/2020-Ka zo dňa, ktorým bola povolená stavba „Obnova bytového domu ul. Hviezdoslavova 1 a 3“ s. č. 442 na parcele C KN č. 285, 286 v katastrálnom území A. C. D.. Rovnako nebola spornou skutočnosť, že žalovaný doručoval stavebné povolenie verejnou vyhláškou zverejnenou na úradnej tabuli od 02.12.2020 do 17.12.2020. Spornou skutočnosťou bolo, či je možné považovať doručenie rozhodnutia žalobcovi v tomto prípade za súladné so zákonom. Žalobca v správnej žalobe namietal, že správny orgán nepostupoval v súlade so zákonom, keď doručoval stavebné povolenie verejnou vyhláškou zverejnenou na úradnej tabuli žalovaného, nakoľko mal za to, že na takýto postup neboli splnené zákonné podmienky. Zároveň namietal, že týmto postupom mu bolo znemožnené sa včas oboznámiť s obsahom stavebného povolenia a uplatniť svoje práva v konaní. Žalovaný mal naopak za to, že postupoval v súlade so zákonom a stavebné povolenie je potrebné považovať za riadne doručené všetkým účastníkom konania. 21. V rámci posudzovania uvedenej právnej otázky je nevyhnutné sa podrobne zaoberať inštitútom doručovania v stavebnom konaní a podmienkami, kedy je možné rozhodnutie doručovať verejnou vyhláškou zverejnenou na úradnej tabuli. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že rozhodnutie o tom, akým spôsobom bude orgán verejnej správy rozhodnutie doručovať je na jeho zvážení, pričom je však povinný rešpektovať zákonný regulatív vyjadrený v ustanoveniach § 26 zákona č. 71/1967 Zb. a § 61 ods. 4 v spojení s § 69 ods. 1 a 2 zákona č. 50/1976 Zb. Z uvedených ustanovení jasne vyplýva, za akých okolností môže správny orgán pristúpiť k doručovaniu stavebného povolenia verejnou vyhláškou. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu má súd za to, že žalovaný nepostupoval v rozpore so zákonom, keď doručoval stavebné povolenie verejnou vyhláškou zverejnenou na úradnej tabuli mesta. Uvedený postup bol odôvodnený vysokým počtom účastníkov konania, pričom zároveň bola splnená aj podmienka, že verejnou vyhláškou bolo doručené aj oznámenie o začatí stavebného konania. 22. Vo všeobecnosti z rozhodovacej činnosti súdov, ako aj z odbornej literatúry vyplýva záver, že postavenie opomenutého účastníka si nemožno uplatňovať v prípade, ak orgán verejnej správy doručoval dotknuté rozhodnutie verejnou vyhláškou. Pri oznamovaní verejnou vyhláškou sa má totiž za to, že došlo k doručeniu rozhodnutia orgánu verejnej správy všetkým účastníkom konania. Z uvedeného pravidla je však nutné s ohľadom na hrozbu porušenia práva na spravodlivé súdne konanie pripustiť výnimku v prípade, ak žalobca relevantne spochybní zákonnosť tohto spôsobu doručovania. Len také zverejnenie rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy verejnou vyhláškou, ktoré bolo vykonané zákonným spôsobom nesie totiž so sebou účinok jeho riadneho oznámenia. 23. Formálnoprávne by sa mohlo javiť, že žalovaný pri doručovaní stavebného povolenia nepochybil. Každý správny úkon a správny akt má však aj svoj materiálny rozmer určovaný na poli správneho práva princípom dobrej verejnej správy ako i demokratického a právneho štátu. Zohľadniac uvedené, je nevyhnutné konštatovať, že v prejednávanom prípade bolo doručovanie stavebného povolenia verejnou vyhláškou vykonané tak, že materiálne znemožnilo žalobcovi riadne sa s týmto rozhodnutím oboznámiť. 24. Vychádzajúc z požiadaviek ustanovenia § 47 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. a ako lex specialis ustanovenia § 10 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, správny orgán je povinný v stavebnom povolení okrem iného uviesť meno, priezvisko a adresu stavebníka a ostatných účastníkov konania. Uvedená zákonná požiadavka vyjadruje povinnosť správnych orgánov v rámci administratívneho konania zistiť a zadefinovať okruh účastníkov konania. To následne ovplyvňuje aj spôsob doručovania rozhodnutia vo veci zo strany správneho orgánu. Vo všeobecnosti by totiž malo platiť, že ak sa rozhodnutie orgánu verejnej správy oznamuje verejnou vyhláškou, potom z obsahu rozhodnutia zverejneného týmto spôsobom musí byť zistiteľné, akej veci a ktorých osôb sa dané rozhodnutie týka a to bez toho, aby prípadní účastníci konania boli nútení na tento účel vykonávať také ďalšie šetrenie, ktoré nemožno od nich spravodlivo požadovať (k uvedenému porovnaj uznesenie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1Svk/48/2022 zo dňa 27.08.2024). V tejto súvislosti je nevyhnutné dodať, že v praxi (a to predovšetkým v stavebných a územných konaniach) môže dôjsť k situácii, keď počet účastníkov konania dosahuje také číslo, ktorého premietnutie do obsahu rozhodnutia by bolo neúnosné. V takom prípade je namieste akceptovať aj iné hromadné označenie účastníkov konania, avšak vykonané takým spôsobom, aby účastníci konania boli bez ďalšieho zistiteľní. V zastavaných oblastiach je náležitým prostriedkom označenie adresy, resp. uvedenie súpisných čísiel stavieb alebo parcelných čísiel pozemkov. (k uvedenému porovnaj rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sžk/41/2020 z 30.11.2022). Označovanie účastníkov konania v rozhodnutí orgánu verejnej správy je normatívnou podmienkou, ktorá nie je samoúčelná. Jednak vymedzuje okruh osôb, o právach a povinnostiach ktorých správny orgán rozhodol, ako aj okruh osôb, ktoré môžu byť na svojich právach vydaním rozhodnutia dotknuté, zároveň má význam aj pri doručovaní rozhodnutia verejnou vyhláškou. Umožňuje totiž osobám oboznamujúcim sa na úradnej tabuli s takto zverejneným rozhodnutím zistiť, či sú účastníkmi príslušného administratívneho konania a či im daným rozhodnutím bolo vstúpené do ich práv a povinností a následne zvážiť ochranu takto dotknutých práv v rámci inštančného postupu alebo správneho súdnictva. 25. V prejednávanom prípade súd z obsahu verejnej vyhlášky, ktorou bolo zverejnené stavebné povolenie zistil, že je v ňom uvedené: „Rozhodnutie sa doručí: 1. ..., 2. ...., 3. Vlastníci bytov a nebytových priestorov obytného domu s. č. XXX, ul. Hviezdoslavova 1, 3, Spišská Nová Vec a ostatní účastníci konania – formou verejnej vyhlášky zverejnenej na úradnej tabuli mesta a internetovej stránke mesta“. Je nevyhnutné konštatovať, že z uvedeného nie je okruh účastníkov stavebného konania bez ďalšieho zrejmý. Je zjavné, že žalovaný špecifikoval okruh účastníkov konania iba v rozsahu vlastníkov bytov a nebytových priestorov obytného domu č. XXX na Hviezdoslavovej ulici, avšak čo sa týka ďalších účastníkov konania, týchto nijakým spôsobom nekonkretizoval, bližšie neurčil. Za uvedených okolností nie je možné dospieť k záveru, že zo strany žalovaného došlo k vymedzeniu okruhu účastníkov konania, ktorým bolo následne doručované stavebné povolenie. Označenie okruhu účastníkov je špecifikované len čiastočne a doplnené o všeobecné označenie „ostatní účastníci konania“. Rovnako z obsahu administratívneho spisu súd nemá za preukázané, že zo strany žalovaného došlo k ustáleniu okruhu účastníkov konania, nakoľko jeho obsahom nie sú listiny, z ktorých by bolo možné tento záver vyvodiť. Z takto vymedzeného okruhu účastníkov konania vo verejnej vyhláške, pre žalobcu jednoznačne bez vykonania ďalších šetrení nevyplýva informácia o jeho účastníctve v predmetnom administratívnom konaní. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v dôsledku uvedeného nedošlo k riadnemu oznámeniu stavebného povolenia žalobcovi tak, ako to vyžadujú vyššie citované predpisy. 26. Na základe vyššie uvedeného rozhodol správny súd týmto uznesením o povinnosti doručiť napadnuté rozhodnutie žalobcovi. Podľa § 179 ods. 2 SSP zároveň platí, že ak orgán verejnej správy bezdôvodne nedoručí rozhodnutie alebo opatrenie opomenutému účastníkovi, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. 27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.