{"guid": "c91a0bef-c2d9-4164-9d8c-a5e69f5ad229:d6ff4464-1051-4c2c-aecb-e1f7911de944", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:7019200568.3", "spisova_znacka": "KE-6S/126/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-6S/126/2019 z 12. 8. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 12. augusta 2025, sp. zn. KE-6S/126/2019, ECLI:SK:SpSKE:2025:7019200568.3", "identifikacne_cislo": "7019200568", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Pavol Dorič, PhD.", "sudca_id": 977, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-pavol-doric-phd-977", "datum_vydania": "2025-08-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-g)", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. g) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-g)", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/128/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/128/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/128-2002/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/128/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/128/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/128-2002/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/128/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 128/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/128/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/128-2002/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/128/#paragraf-3.odsek-4", "nazov": "§ 3 ods. 4 zákona č. 128/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/128/#paragraf-3.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/128-2002/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-c)", "nazov": "§ 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-c)", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2014/102/#paragraf-7.odsek-2", "nazov": "§ 7 ods. 2 zákona č. 102/2014 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/102/#paragraf-7.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/102-2014/paragraf-7"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2002/128#paragraf-3", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-2", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-4", "/SK/ZZ/2014/102#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d6ff4464-1051-4c2c-aecb-e1f7911de944", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:7019200568.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:7019200568.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:7019200568.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n2S/11/2025\n7019200568\n12. 08. 2025\nJUDr. PhDr. Pavol Dorič, PhD.\nECLI:SK:SpSKE:2025:7019200568.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Pavla Doriča, PhD. a z členov\nsenátu JUDr. Jany Raganovej a JUDr. Tomáša Kuruca, v právnej veci žalobcu: EDEN s.r.o., so sídlom:\nHlavná 70, Košice 040 01, IČO: 31 653 758, zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Miklošom,\nso sídlom: Tyršovo nábrežie 1697/7, 040 01 Košice, IČO: 31 309 909 proti žalovanému: Slovenská\nobchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave,\nBajkalská 21/A, P.O. BOX 29, 827 99 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č.: SK/0462/99/2018 zo dňa 13.06.2019, takto\nrozhodol:\nI. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej\nobchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave č. SK/0462/99/2018 zo dňa 13.06.2019, a vec v r a c i a\nžalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nIII. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného č. SK/0462/99/2018 zo dňa 13.06.2019 bolo\nrozhodnuté o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom\nv Košiciach pre Košický kraj č. P/0234/08/18 zo dňa 24.08.2018, ktorým bola podľa § 24 ods. 1 zákona\nč. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990\nZb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov uložená peňažná pokuta vo výške 900,- EUR, pre\nporušenie § 4 ods. 2 písm. c) a § 16 ods. 1 písm. d) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa\npodľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku tak, že napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že: „účastníkovi\nkonania: EDEN s.r.o., sídlo: Hlavná 70, 040 01 Košice, IČO: 31 653 758, kontrola internetového\nobchodu A. začatá dňa 22.05.2018 v sídle Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v\nKošiciach pre Košický kraj, Vrátna 3, Košice, ktorá pokračovala dňa 24.05.2018 v sídle prevádzkarne\nkontrolovaného subjektu na adrese Študentská 1, Košice a bola ukončená dňa 04.06.2018 v sídle\nInšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj, Vrátna 3, Košice\nprerokovaním a odovzdaním inšpekčného záznamu kontrolovanej osobe,“ pre porušenie zákazu podľa §\n4 ods. 2 písm. c) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej\nrady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov používať neprijateľné podmienky v\nspotrebiteľských zmluvách - pri výkone kontroly, bolo posúdením Obchodných podmienok zistené, že\núčastník konania v Obchodných podmienkach uviedol:\n\nVII. Vrátenie tovaru - odstúpenie od zmluvy, 7.1. „V zmysle ustanovenia § 7 zákona o ochrane\nspotrebiteľa (zákon č. 102/2014 Z. z.) má Kupujúci právo od zmluvy uzavretej na diaľku odstúpiť bez\nuvedenia dôvodu do 14 pracovných dní odo dňa prevzatia tovaru, pričom, je nevyhnutné, aby oznámenie\nKupujúceho o odstúpení od zmluvy a zakúpený tovar boli Predávajúcemu doručené v uvedenej lehote... \"\n- uvedená podmienka bola vyhodnotená ako neprijateľná, nakoľko v zmysle ustanovenia § 8 ods. 2\nzákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe\nzmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a\no zmene a doplnení niektorých zákonov, sa lehota na odstúpenie od zmluvy považuje za zachovanú,\nak oznámenie o odstúpení od zmluvy bolo odoslané predávajúcemu najneskôr v posledný deň lehoty\npodľa § 7 ods. 1. Predávajúci síce umožnil spotrebiteľovi odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14\ndní odo dňa prevzatia tovaru, dokonca stanovil dlhšiu lehotu na odstúpenie od zmluvy (14 pracovných\ndní), avšak na druhej strane kupujúcemu určil nad rámec zákona, že musí doručiť oznámenie o\nodstúpení od zmluvy spolu so zakúpeným tovarom do vyššie uvedenej lehoty, čo je v priamom rozpore\ns ustanovením § 8 ods. 2 zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo\nposkytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových\npriestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Účastník konania ako predávajúci\nteda preukázateľne porušil zákon, nakoľko ním stanovené podmienky vnášajú značnú nerovnováhu do\npráv a povinností zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa:\nVIII. Špeciálne obchodné podmienky pre objednávky z katalógov\n8.1. „Objednaním produktov z katalógov, zákazník berie na vedomie, že sa na takúto objednávku\nnevzťahuje možnosť' vrátenia tovaru podľa § 7 odst. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa (zákon č.\n102/2014 Z. z.).... Objednaním tovaru z katalógovej ponuky spotrebiteľ dobrovoľne vyhlasuje, že berie\nzodpovednosť za výber produktu na seba a vzdáva sa práva na odstúpenie od zmluvy\".\n- uvedená podmienka bola vyhodnotená ako neprijateľná, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu\nv právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Predmetná podmienka je v\nrozpore s ustanovením § 3 ods. 1 písm. h) zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri\npredaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej\nmimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle\nktorého je predávajúci povinný pred uzavretím zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej\nmimo prevádzkových priestorov predávajúceho alebo ak sa zmluva uzatvára na základe objednávky\nspotrebiteľa, pred tým, ako spotrebiteľ odošle objednávku, jasne a zrozumiteľne oznámiť spotrebiteľovi\nspôsobom podľa odseku 2 alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,\ninformáciu o práve spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy, podmienkach, lehote a postupe pri uplatňovaní práva\nna odstúpenie od zmluvy; predávajúci zároveň poskytne spotrebiteľovi formulár na odstúpenie od zmluvy\npodľa prílohy č. 3. Uvedenou podmienkou účastník konania ako predávajúci nesprávne informoval\nspotrebiteľa o jeho právach, vrátane práva na vrátenie peňazí, a ukladá účastníkovi konania podľa § 24\nods. 1 vyššie cit. zákona o ochrane spotrebiteľa peňažnú pokutu vo výške 800,- EUR, slovom: osemsto\neur. Uloženú pokutu je účastník konania povinný uhradiť do 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia\npríkazom na úhradu na účet: Štátna pokladnica. č. ú.: B. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX. VS: 02340818.“\n2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného tento uviedol, že Inšpektorát Slovenskej\nobchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj rozhodnutím uložil účastníkovi konania EDEN s.r.o. - peňažnú pokutu vo výške 900,- € pre porušenie povinností vyplývajúcich z § 4 ods. 2\npísm. c) a § 16 ods. 1 písm. d) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona\nSlovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o ochrane spotrebiteľa“). Inšpektormi SOI bola dňa 22.05.2018 začatá kontrola internetového\nobchodu A. v sídle Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj,\nVrátna 3, Košice, ktorá pokračovala dňa 24.05.2018 v sídle prevádzkarne kontrolovaného subjektu na\nadrese C. X, D. a bola ukončená dňa 04.06.2018 v sídle Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie\nso sídlom v Košiciach pre Košický kraj, Vrátna 3, Košice prerokovaním a odovzdaním inšpekčného\nzáznamu kontrolovanej osobe. Predmetná kontrola inšpektormi SOI bola zameraná na prešetrenie\npodnetu spotrebiteľa č. 439/18 na dodržiavanie zákona o ochrane spotrebiteľa, zákona č. 102/2014 Z. z.\no ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku\nalebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon č. 102/2014 Z. z.“) zákona č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o elektronickom obchode“), zákona č. 128/2002\n\nZ. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o štátnej kontrole vnútorného trhu“). Predmetnou kontrolou bolo zistené, že\núčastník konania ako predávajúci porušil zákaz používať nekalé obchodné praktiky v spotrebiteľských\nzmluvách: porušil povinnosť vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe, ktorý by obsahoval všetky zákonom\npožadované náležitosti.\n3. Žalovaný ďalej uviedol, že proti tomuto rozhodnutiu účastník konania podal odvolanie, v ktorom\nuviedol, že preskúmaním napadnutého rozhodnutia č. P/0234/08/18 zo dňa 24.08.2018, ako aj\nkonania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, zistil dôvod na jeho zmenu spočívajúcu v úprave\nprávnej kvalifikácie zisteného porušenia zákazu používať nekalé obchodné praktiky v spotrebiteľských\nzmluvách. Odvolací orgán uvedené konanie účastníka konania subsumoval pod jemu prislúchajúce\nznenie skutkovej podstaty správneho deliktu, t. j. pod porušenie zákazu používať neprijateľné podmienky\nv spotrebiteľských zmluvách. Odvolací orgán po dôkladnom oboznámení sa so skutkovým stavom veci\nzároveň dospel k názoru, že účastník konania nemôže byť sankcionovaný za porušenie ustanovenia\n§ 16 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko považuje postih v uvedenej veci za\nnedôvodný. Z dikcie ustanovenia § 16 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa je zrejmé,\nže bližšie nešpecifikuje a ani neukladá, že doklad o kúpe výrobku musí mať menný názov alebo\nčíselný názov, prípadne kombináciu týchto dvoch druhov názvov. Ustanovenie § 16 ods. 1 písm. d)\nzákona o ochrane spotrebiteľa pri jeho gramatickom výklade výslovne požaduje, aby doklad o kúpe\nvýrobku alebo o poskytnutí služby obsahoval okrem množstva aj názov výrobku: jeho interpretácia teda\nspočíva výlučne v tom, aby bol výrobok jednoznačne identifikovateľný, čím by v prípade predaja alebo\nreklamačného konania nemohlo dôjsť k zámene výrobku. I pri rešpektovaní ochrany spotrebiteľa a jeho\npráv, ktoré mu garantuje zákon o ochrane spotrebiteľa, nie je podľa názoru odvolacieho správneho\norgánu namieste prijať tak reštriktívny a formalistický výklad citovaného zákonného ustanovenia, aké\nzaujal vo svojom rozhodnutí správny orgán prvého stupňa. Odvolací orgán sa stotožnil s námietkami\núčastníka konania uvedenými v odvolaní, ktoré sa týkajú porušenia ustanovenia § 16 ods. 1 písm. d)\nzákona o ochrane spotrebiteľa. Odvolací orgán zastáva názor, že uvedením názvu odpredaného výrobku\nako „121591:LUX1618“ bolo naplnené ustanovenie § 16 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa,\nnakoľko názov odpredaného tovaru „...1618“ nachádzajúci sa na doklade o kúpe výrobku je zhodný\ns názvom výrobku uvedeným na štítku pripevnenom k výrobku, ako aj na jeho obale. Vychádzajúc\nz vyššie uvedeného má odvolací orgán za to, že účastník konania si splnil zákonom požadované\nnáležitosti dokladu o kúpe výrobku, nakoľko ten okrem iného obsahoval aj názov výrobku („...1618“),\npričom kód „121591...“ je interným kódom a slovo „...LUX...“ je skratkou distribútora. Účastník konania\nteda výrobok dostatočne identifikoval a nespôsoboval jeho zameniteľnosť s iným výrobkom. Nakoľko\nuvedenou zmenou rozhodnutia došlo k upusteniu od sankcionovania povinnosti vyplývajúcej z § 16 ods.\n1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa, a tým aj k zúženiu rozsahu protiprávneho konania, ktorým bol\nporušený zákon o ochrane spotrebiteľa, odvolací orgán pristúpil aj k primeranej zmene výšky postihu\ntak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Odvolací orgán taktiež pristúpil k zosúladeniu\nvýroku so skutkovým stavom, keď do výroku rozhodnutia uviedol dátum a miesto pokračovania kontroly,\nt. j. 24.05.2018 v sídle prevádzkarne kontrolovaného subjektu na adrese Študentská 1, Košice. Dôvod na\nzrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil. Povinnosťou účastníka konania bolo nepoužívať neprijateľné\npodmienky v spotrebiteľských zmluvách, čo účastník konania porušil.\n4. Ďalej žalovaný konštatoval, že: „Pri výkone kontroly dňa 22.05.2018 v sídle Inšpektorátu SOI so sídlom\nv Košiciach pre Košický kraj, Vrátna 3, Košice boli zo strany inšpektorov SOI stiahnuté a vytlačené\npodklady z internetovej stránky A.: Obchodné podmienky (č. l. 25 - 27 spisu) (ďalej len ,,OP“), Reklamácie\n(č. 1. 28 spisu), Výmena a vrátenie tovaru (č. 1. 29 spisu), O nás (č. 1. 30 spisu), Máme v tom jasno (č.\nl. 31 spisu), Kontakt (č. 1. 32 spisu), Formulár na odstúpenie od zmluvy (č. 1. 33 spisu), Ako nakupovať,\ndoprava a platba (č. 1. 34 spisu), Ochrana osobných údajov (č. 1. 35 spisu). Kontrolou obsahu OP\nbolo zistené, že účastník konania porušil zákaz predávajúceho používať neprijateľné podmienky v\nspotrebiteľských zmluvách, nakoľko v článku VII. ,,Vrátenie tovaru - odstúpenie od zmluvy“ v bode 7.1.\na v článku VIII. „Špeciálne obchodné podmienky pre objednávky z katalógov“ v bode 8.1. boli uvedené\nneprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v\nneprospech spotrebiteľa v nasledovnom znení, a to:\nVII. Vrátenie tovaru - odstúpenie od zmluvy\n7.1. „V zmysle ustanovenia § 7 zákona o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 102/2014 Z. z.) má Kupujúci\nprávo od zmluvy uzavretej na diaľku odstúpiť bez uvedenia dôvodu do 14 pracovných dní odo dňa\n\nprevzatia tovaru, pričom je nevyhnutné, aby oznámenie Kupujúceho o odstúpení od zmluvy a zakúpený\ntovar boli Predávajúcemu doručené v uvedenej lehote. ...“\nUvedená podmienka bola vyhodnotená ako neprijateľná nakoľko v zmysle ustanovenia § 8 ods. 2\nzákona č. 102/2014 Z. z. sa lehota na odstúpenie od zmluvy považuje za zachovanú, ak oznámenie\no odstúpení od zmluvy bolo odoslané predávajúcemu najneskôr v posledný deň lehoty podľa § 7 ods.\n1. Predávajúci síce umožnil spotrebiteľovi odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 dní odo dňa\nprevzatia tovaru, dokonca stanovil dlhšiu lehotu na odstúpenie od zmluvy (14 pracovných dní), avšak na\ndruhej strane kupujúcemu určil nad rámec zákona, že musí doručiť oznámenie o odstúpení od zmluvy\nspolu so zakúpeným tovarom do vyššie uvedenej lehoty, čo je v priamom rozpore s ustanovením § 8\nods. 2 zákona č. 102/2014 Z. z.. Účastník konania ako predávajúci teda preukázateľne porušil zákon,\nnakoľko ním stanovené podmienky vnášajú značnú nerovnováhu do práv a povinností zmluvných strán\nv neprospech spotrebiteľa.\nVIII. Špeciálne obchodné podmienky pre objednávky z katalógov\n8.1. „...Objednaním produktov z katalógov, zákazník berie na vedomie, že sa na takúto objednávku\nnevzťahuje možnosť vrátenia tovaru podľa § 7 odst. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 102/2014\nZ. z.). Objednaním tovaru z katalógovej ponuky spotrebiteľ dobrovoľne vyhlasuje, že berie zodpovednosť\nza výber produktu na seba a vzdáva sa práva na odstúpenie od zmluvy“.\nPredmetná podmienka bola vyhodnotená opätovne ako neprijateľná, nakoľko spôsobuje značnú\nnerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uvedená\npodmienka je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 písm. h) zákona č. 102/2014 Z. z., v zmysle\nktorého je predávajúci povinný pred uzavretím zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej\nmimo prevádzkových priestorov predávajúceho alebo ak sa zmluva uzatvára na základe objednávky\nspotrebiteľa, pred tým, ako spotrebiteľ odošle objednávku, jasne a zrozumiteľne oznámiť spotrebiteľovi\nspôsobom podľa odseku 2 alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,\ninformáciu o práve spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy, podmienkach, lehote a postupe pri uplatňovaní\npráva na odstúpenie od zmluvy; predávajúci zároveň poskytne spotrebiteľovi formulár na odstúpenie\nod zmluvy podľa prílohy č. 3. Uvedenou podmienkou účastník konania ako predávajúci nesprávne\ninformoval spotrebiteľa o jeho právach. vrátane práva na vrátenie peňazí.\nUvedené podmienky boli vyhodnotené ako neprijateľné, zakladajúce nerovnováhu v právach a\npovinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čím bol porušený § 4 ods. 2 písm. c) zákona\no ochrane spotrebiteľa.\nZa zistené nedostatky, ako predávajúci v zmysle § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa v plnom\nrozsahu zodpovedá účastník konania.“\n5. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že účastník konania neuviedol v odvolaní žiadne\nnové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by účastníka konania zbavovali zodpovednosti za zistené nedostatky.\nUviedol, že: „V podanom odvolaní účastník konania uvádza, že vo svojom vyjadrení k oznámeniu o\nzačatí správneho konania poukazoval na skutočnosť, že na tovary uvedené v špeciálnych katalógoch\nsa ustanovenia zákona o možnosti odstúpenia od zmluvy nevzťahujú, a že na doklade o kúpe\ntovarov bol vyznačený druh tovaru tak, aby bol nezameniteľný s iným tovarom. Účastník konania v\npredmetnom oznámení poukazoval aj na nezákonný spôsob vykonania kontroly dňa 22.05.2018 z\ndôvodu nedodržania postupu v zmysle požiadaviek § 5 ods. 5 zákona o štátnej kontrole vnútorného\ntrhu. Správny orgán však podľa vyjadrenia účastníka konania nebral ohľad na jeho argumenty a\nvydal predmetné napadnuté rozhodnutie. Účastník konania poukazuje na skutočnosť, že napadnuté\nrozhodnutie nie je podložené dostatočne a objektívne zisteným skutkovým stavom, skutkový stav bol\nzistený nedostatočne, nespoľahlivo a neobjektívne, pričom nebol ani správne právne posúdený, najmä\nak správny orgán nepostupoval pri kontrole zákonným spôsobom. Účastník konania taktiež namieta,\nže správny orgán neposudzoval zistené skutočnosti v širšom rozsahu, ktorý umožňuje účastníkovi\nkonania oznámiť spotrebiteľovi prípady, kedy spotrebiteľ nemôže od zmluvy odstúpiť. Je to aj v\nprípadoch tovarov, ktoré sú uvedené v špeciálnom katalógu účastníka konania. Účastník konania je\ntoho názoru, že správny orgán mal dôkladnejšie zistiť a zadokumentovať skutkový stav, zistiť o aký\ntovar v špeciálnom katalógu ide, ako sa zabezpečuje a pod., a až potom mohol hodnotiť stav ako\nnesúladný so zákonom. Pokiaľ ide o porušenie ustanovenia § 16 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane\n\nspotrebiteľa účastník konania argumentuje, že dostatočným spôsobom uviedol na doklade o kúpe\nvýrobku aj druh tovaru, ktorý bol predmetom kontrolného nákupu. Predmetné ustanovenie zákona o\nochrane spotrebiteľa neukladá povinnosť uviesť na doklade o kúpe názov výrobku, ale ukladá len\npovinnosť uviesť na doklade o kúpe názov tovaru. Podľa názoru účastníka konania uvedením názvu\ntovaru odpredaného v kontrolnom nákupe ako „121591:LUX1618\" bolo naplnené ustanovenie § 16\nods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko názov odpredaného tovaru 1618\" bol uvedený\nnielen na štítku, ale aj na obale. Účastník konania ďalej v odvolaní citoval ustanovenie § 8 ods. 3\nzákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení\nzákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave\núzemných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o používaní ERP“).\nÚčastník konania má za to, že aj cieľom zákonodarcu bolo stanoviť povinnosťou uvedenou v § 16\nods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj v § 8 ods. 3 zákona o používaní ERP stav\ntak, aby spotrebiteľ mohol preukázať, že zakúpil tovar nezameniteľný s iným druhom tovaru v danej\nprevádzke, a aby aj predávajúci mal za to, že napr. reklamovaný výrobok je ten, ktorý je uvedený na\ndoklade o kúpe. Účastník konania uvádza, že názov tovaru „121591:LUX 1618“ neodporuje zákonným\nustanoveniam a takýmto označením názvu odpredaného tovaru bola naplnená skutková podstata, že\ntento tovar je možné jednoznačne určiť, a je možné ho odlíšiť od iného tovaru. Takisto považuje účastník\nkonania za závažné pochybenie správneho orgánu skutočnosť, že správny orgán vôbec nebral do úvahy,\nže predmetný tovar v kontrolnom nákupe bol označený okrem interného kódu „121591...“ a skratky\ndistribútora „...LUX...“ aj jednoznačným názvom konkrétneho odpredaného výrobku „...1618“ a nie\nvšeobecným pomenovaním skupiny výrobkov, ako to uvádza správny orgán. Účastník konania tvrdí, že\nustanovenie § 16 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa pri jeho gramatickom výklade výslovne\npožaduje, aby doklad o kúpe výrobku obsahoval okrem množstva aj názov výrobku: jeho interpretácia\nteda spočíva výlučne v tom, aby bol výrobok jednoznačne identifikovateľný, čím by v prípade predaja\nalebo reklamačného konania nemohlo dôjsť k zámene výrobku. Účastník konania je presvedčený, že\nsplnil zákonom požadované náležitosti dokladu o kúpe výrobku. Účastník konania zároveň namieta aj\nnezákonnosť a nepreskúmateľnosť postupu správneho orgánu pri vykonávaní kontroly a vyhotovovaní\npodkladu pre správne konanie a rozhodnutie. Účastník konania je toho názoru, že správny orgán\nje povinný uviesť do odôvodnenia právne predpisy, na ktoré sa v odôvodnení rozhodnutia odvoláva,\nnakoľko len takéto odôvodnenie je zrozumiteľné a najmä preskúmateľné. V predmetnom prípade\nsprávny orgán neuviedol konkrétne právne predpisy, podľa ktorých postupuje pri výkone kontroly a\npredpisy, podľa ktorých vyhotovuje inšpekčné záznamy. Účastník konania uvádza, že správny orgán\nani neodôvodnil, prečo si pri začatí kontroly inšpektori SOI nesplnili zákonnú povinnosť a nepreukázali\nsa služobnými preukazmi, pričom aj z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že kontrolu začali dňa\n22.05.2018. Účastník konania tiež poukazuje na skutočnosť, že postup správneho orgánu je nejasný,\nnezrozumiteľný a nedostatočný, to znamená, že neexistuje jednoznačný postup, akým má správny\norgán zaznamenávať poznatky z vykonaných kontrol, ako tieto poznatky pomenovať, a akými povinnými\nnáležitosťami musia tieto poznatky disponovať. Účastník konania nepovažuje inšpekčný záznam za\nrelevantný dôkaz o porušení zákona. Inšpekčný záznam nie je ani verejnou ani úradnou listinou, lebo\nneobsahuje úradnú pečiatku orgánu dozoru. Takisto ani pomenovanie „inšpekčný záznam“ nemá oporu\nv žiadnom zákone, a preto používanie tohto názvu v rozhodnutí spôsobuje jeho nezákonnosť. Vzhľadom\nna vyššie uvedené skutočnosti považuje účastník konania rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa\nč. P/0234/08/18 zo dňa 24.08.2018 za nezákonné a žiada o jeho zrušenie v celom rozsahu.“\n6. Žalovaný uviedol, že po preskúmaní obsahu spisového materiálu v predmetnej veci nezistil dôvod\nna zrušenie rozhodnutia. Čo sa týka skutočností uvedených v odvolaní účastníka konania, odvolací\norgán vyhodnotil tvrdenia účastníka konania ako právne irelevantné a subjektívne, ktoré ho nezbavujú\nzodpovednosti za kontrolou presne a spoľahlivo zistené porušenie zákona. Má za to, že správny orgán\nprvého stupňa konanie účastníka konania správne právne posúdil ako rozporné so zákonom o ochrane\nspotrebiteľa. Účastník konania v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali skutkový\nstav zistený kontrolou, príp. oprávnenosť uloženia sankcie zo strany prvostupňového správneho orgánu.\nVýsledky šetrenia uskutočneného zo strany inšpektorov SOI v predmetnej veci odôvodňujú postih\núčastníka konania za nesplnenie povinnosti účastníka konania vyplývajúcej z § 4 ods. 2 písm. c) zákona\no ochrane spotrebiteľa. Zároveň po preskúmaní obsahu napadnutého rozhodnutia odvolací orgán zistil,\nže správny orgán prvého stupňa sa dostatočným spôsobom vyrovnal s tvrdeniami účastníka konania,\nktoré vyplývali z obsahu daného administratívneho spisu.\n\n7. K námietkam účastníka konania, že správny orgán je povinný uviesť do odôvodnenia právne predpisy,\nna ktoré sa v odôvodnení rozhodnutia odvoláva, nakoľko len takéto odôvodnenie je zrozumiteľné\na najmä preskúmateľné, že správny orgán ani neodôvodnil, prečo si pri začatí kontroly inšpektori\nSOI nesplnili zákonnú povinnosť a nepreukázali sa služobnými preukazmi, pričom aj z napadnutého\nrozhodnutia je zrejmé, že kontrolu začali dňa 22.05.2018, že neexistuje jednoznačný postup, akým\nmá správny orgán zaznamenávať poznatky z vykonaných kontrol, ako tieto poznatky pomenovať,\nakými povinnými náležitosťami musia tieto poznatky disponovať, a že inšpekčný záznam nie je\nrelevantným dôkazom o porušení zákona, keďže nie je ani verejnou ani úradnou listinou, uviedol\nžalovaný, že ich považuje za právne irelevantné a subjektívne. Uviedol, že považuje rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu za dostatočne odôvodnené, aj s odkazom na právne predpisy\nupravujúce právomoci SOI, zákonné dôvody výkonu kontroly a postavenie a oprávnenie inšpektorov\nSOI pri výkone kontroly, a to odkazom na ustanovenie zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu.\nUstanovenie § 5 ods. 6 písm. i) zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu podľa odvolacieho orgánu\njednoznačne vyvracia tvrdenie účastníka konania o absencii právnej úpravy postupu výkonu kontroly\nbez preukázania sa služobnými preukazmi. Predmetom kontroly SOI je porovnávanie zisteného stavu\nso stavom požadovaným všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktorých dodržiavanie je SOI\noprávnená kontrolovať. Postup inšpektorov SOI pri výkone kontrolnej činnosti vrátane pôsobnosti SOI\na oprávnení inšpektorov SOI, upravuje zákon o štátnej kontrole vnútorného trhu, ktorý bol podľa názoru\nodvolacieho orgánu pri výkone kontroly dodržaný. Ako už bolo uvedené vyššie, kontrola inšpektorov\nSOI spočívala v porovnaní zisteného skutkového stavu so stavom predpísaným, t. j. ustanoveným\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi a osobitnými predpismi v oblasti ochrany spotrebiteľa.\nVyhodnotením tohto porovnania je výsledok kontroly, teda inšpekčný záznam, z ktorého musí byť\nzrejmé, či zistený skutkový stav vyhovoval alebo nevyhovoval predpísanému stavu. Z inšpekčného\nzáznamu bolo zrejmé zameranie kontroly, ako aj zistený skutkový stav. Inšpektori spísali inšpekčný\nzáznam z vykonanej kontroly, postupovali pri kontrole v súlade s platnými právnymi predpismi, vychádzali\nlen z vlastných zistení, objektívne zistili a posúdili skutkový stav, k osobe prítomnej pri kontrole sa\nsprávali nepredpojato a korektne. Z tohto pohľadu je rozhodujúci stav zistený v čase kontroly, z ktorého\njednoznačne vyplýva porušenie povinnosti v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia zákona o ochrane\nspotrebiteľa. Uvedenú povinnosť vyplývajúcu zo zákona o ochrane spotrebiteľa viaže citovaný zákon\nna predávajúceho, ktorým je v zmysle § 2 písm. b) cit. zákona účastník konania, preto práve účastník\nkonania zodpovedá za zistené nedostatky na základe objektívnej zodpovednosti. Žalovaný uviedol, že\nvšetky dôkazy posúdil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej\nsúvislosti. Odvolací orgán má za to, že inšpektori SOI vykonávajú svoje povinnosti tak, ako im ich ukladá\nzákon, pričom sú pri svojej kontrolnej a rozhodovacej činnosti zo zákona nezávislí. Na základe ich\nzákonom zverenej právomoci vykonali kontrolu, pričom pri kontrole zistili pochybenia. Účastník konania\nzastúpený konateľom nevytkol žiadne pochybenia, a taktiež nemal žiadne výhrady k vykonanej kontrole.\nZ uvedeného je zrejmé, že zistenie inšpektorov nebolo v čase vykonania kontroly sporné a nebolo\ndôvodné dokladovať ho inak ako obsahom záznamu, hodnovernosť ktorého tvrdenie účastníka konania\nnie je spôsobilé spochybniť, nakoľko až po doručení oznámenia o začatí správneho konania, t. j. keď\núčastníkovi konania už reálne hrozil postih za zistené porušenia zákona o ochrane spotrebiteľa, sa\núčastník konania procesne zaktivizoval, pričom však uvádzal tvrdenia, ktoré správny orgán vyhodnotil\nbuď ako subjektívne, nekonkrétne, alebo ako nepreukázateľné, pričom svoju správnu úvahu aj náležite\nodôvodnil. Účastník konania mal naďalej možnosť navrhovať dôkazy alebo ich vykonávanie (pred\nvydaním rozhodnutia a v zmysle tzv. zásady jednotnosti konania aj v rámci odvolacieho konania),\npričom však správny orgán v podaniach účastníka konania nevzhliadol ku okolnostiam, ktoré by takéto\nvykonávanie dôkazov relevantným spôsobom odôvodňovali. Žalovaný má za to, že účastník konania\nv priebehu konania uvádzal len svoje názory bez náležitého preukázania skutočností ním tvrdených.\nOstatné vyslovené názory účastníka konania ohľadne toho, že postup správneho orgánu je nejasný,\nnezrozumiteľný a nedostatočný, to znamená, že neexistuje jednoznačný postup, akým má správny\norgán zaznamenávať poznatky z vykonaných kontrol, ako tieto poznatky pomenovať a akými povinnými\nnáležitosťami musia tieto poznatky disponovať, že nepovažuje inšpekčný záznam, ktorý nie je ani\nverejnou ani úradnou listinou lebo neobsahuje úradnú pečiatku orgánu dozoru za relevantný dôkaz\no porušení zákona spolu s jeho ďalšími dojmami považuje odvolací orgán za subjektívne a právne\nbezpredmetné, nakoľko v prípade relevantných pochybností o zákonnosti vykonanej kontroly a postupe\nprvostupňového správneho orgánu, by druhostupňový správny orgán vec zrušil a vec vrátil na ďalšie\nkonanie, resp. by rozhodnutie v celom rozsahu zrušil. Dokazovanie podľa odvolacieho orgánu prebehlo\nv súlade s ustanovením § 34 Správneho poriadku. Z dikcie ustanovenia § 34 ods. 4 Správneho poriadku\njednoznačne vyplýva, že vykonanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán je však povinný\n\nvykonať dôkazy v súlade so zákonom, nakoľko riadnym nevykonaním dôkazov by bolo rozhodnutie\nvydané nezákonne a súd by musel takéto rozhodnutie zrušiť. Žalovaný uviedol, že má za to, že v\nprejednávanom prípade prvostupňový správny orgán rozhodol riadne a v súlade s platnými právnymi\npredpismi. Zároveň je potrebné uviesť, že dôkazný prostriedok - inšpekčný záznam, bol získaný v súlade\nso zákonom a v štádiu jeho získania nedošlo k žiadnym procesnoprávnym vadám, keď inšpektori SOI\npostupovali štandardným a zaužívaným spôsobom vhodným pre daný typ kontroly. Odvolací orgán\nvyhodnotil dôkaz vyplývajúci z uvedeného dôkazného prostriedku, teda obsah inšpekčného záznamu\nako relevantný, významný a dostačujúci pre konštatovanie o porušení povinnosti, za nedodržanie ktorej\nzodpovedá účastník konania.\n8. Ďalej žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že sa nestotožňuje ani s tvrdeniami účastníka\nkonania, že napadnuté rozhodnutie nie je podložené dostatočne a objektívne zisteným skutkovým\nstavom, skutkový stav bol zistený nedostatočne, nespoľahlivo a neobjektívne, pričom nebol ani\nsprávne právne posúdený, najmä ak správny orgán nepostupoval pri kontrole zákonným spôsobom.\nZ odôvodnenia rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že hlavným podkladom rozhodnutia bola kontrola\nzačatá inšpektormi SOI dňa 22.05.2018, ktorá bola ukončená dňa 04.06.2018 prerokovaním a\nodovzdaním inšpekčného záznamu kontrolovanej osobe, tak ako je to uvedené v samotnom odôvodnení\nrozhodnutia. Výstup z kontroly tvorí inšpekčný záznam, ktorý mal k dispozícii aj samotný účastník\nkonania. Uviedol, že považuje ďalej za potrebné uviesť, že § 47 ods. 3 Správneho poriadku stanovuje\nsprávnemu orgánu povinnosť uviesť v odôvodnení rozhodnutia skutočnosti, ktoré boli pre rozhodnutie\nsprávneho orgánu podkladom. Správny poriadok v danom smere rieši materiálnu stránku veci, keď\nsamotné podklady, z ktorých dané skutočnosti vychádzajú sú obsiahnuté v príslušnom spisovom\nmateriáli, do ktorého má účastník konania možnosť v priebehu správneho konania nazrieť. V tomto\nohľade, ako uviedol sa nedá nespomenúť, že prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí popísal\npostup správneho orgánu vychádzajúci z jednotlivých podkladov z chronologického hľadiska, keď bolo\nuvedené najskôr zistenie správneho orgánu, vychádzajúce z inšpekčného záznamu, a následne začatie\nsprávneho konania. Na základe uvedeného má odvolací orgán za to, že prvostupňový správny orgán\npresne uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie a samotné podklady pre rozhodnutie\nsú súčasťou spisovej dokumentácie, čo je v súlade so zákonom. V prípade, ak mal účastník konania\nv priebehu konania záujem oboznámiť sa s jednotlivými podkladmi mohol využiť svoje právo na\nnazretia do spisu podľa ust. § 23 ods. 1 Správneho poriadku, pričom účastník konania svoje právo\ndo vydania rozhodnutia nevyužil. Žalovaný taktiež uviedol, že kontrolou SOI sa zisťuje skutkový stav\nvyskytujúci sa na mieste v čase výkonu kontroly a jeho následné zaznamenanie do inšpekčného\nzáznamu. Výkon kontroly bol uskutočnený štandardným postupom súladným so všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi upravujúcimi právomoci SOI. O výsledkoch vykonanej kontroly zameranej na\npreverenie súladu verejne prístupných OP a informácií zverejnených na internetovej stránke účastníka\nkonania A. s príslušnými právnymi predpismi, riadne zdokumentovanými v inšpekčnom zázname,\nbol účastník konania riadne oboznámený, pričom pri prerokovaní záveru kontroly konateľ účastníka\nkonania žiadnym spôsobom nenamietal ani spôsob, ako ani priebeh a výsledky kontroly. Na základe\nuvedeného žalovaný za to, že tvrdenia účastníka konania uvádzané v odvolaní sú účelové s cieľom\nzbaviť sa objektívnej zodpovednosti za preukázané porušenie zákona a že nie je dôvod na zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia, nakoľko správny orgán postupoval v súlade so zákonmi. Prvostupňový\nsprávny orgán nekonal ani v rozpore so zásadou súčinnosti v správnom konaní, splnil si všetky svoje\nzákonné povinnosti a účastníkovi konania v žiadnom prípade neuprel možnosť vyjadriť sa k podkladom\nrozhodnutia.\n9. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ďalej uviedol, že má za to, že v danom konaní správny orgán\nspoľahlivo zistil skutkový stav, výrok rozhodnutia dostatočne odôvodnil a pri vydávaní rozhodnutia\npostupoval v súlade s § 46 Správneho poriadku, v zmysle ktorého rozhodnutie musí byť v súlade so\nzákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo\nspoľahlivo zisteného skutkového stavu a musí obsahovať predpísané náležitosti: v súlade s § 47 ods. 2\ncit. zákona, nakoľko výrok obsahuje náležitosti predpokladané zákonom vrátane opisu skutku a určenia\nmiesta a času zistenia nedostatku, ktoré zabezpečujú nezameniteľnosť skutku s iným skutkom ako aj\nv súlade s § 47 ods. 3 cit. zákona, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správny orgán uviedol,\nktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a\nako použil správnu úvahu pri hodnotení právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Uviedol,\nže právne posúdenie zisteného skutkového stavu patrí správnemu orgánu, ktorý je oprávnený urobiť si\no veci úsudok na základe aplikácie správneho uváženia (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku) a v súlade\n\ns aplikáciou zásady oficiality je oprávnený rozhodovať o tom, či správne konanie v danej veci začne (o\ndispozícii s konaním). Je pritom viazaný zisteniami vyplývajúcimi z obsahu administratívneho spisu. Z\njeho obsahu jednoznačne vyplýva, že účastník konania porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c) zákona\no ochrane spotrebiteľa a teda správny orgán konal plne v súlade so zákonom, keď prihliadnuc na\nustanovenie § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, rozhodol o uložení pokuty za zistené porušenie\nzákona. K uvedenému ešte odvolací správny orgán poznamenáva, že Správny poriadok zakotvuje\npovinnosť' správneho orgánu v odôvodnení reagovať na návrhy, námietky a vyjadrenia účastníka\nkonania k podkladu rozhodnutia. Právo na odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že správny orgán\nje povinný dať na každý argument účastníka konania podrobnú odpoveď. Splnenie zákonnej povinnosti\nsprávneho orgánu odôvodniť svoje rozhodnutie sa preto vždy posudzuje so zreteľom na konkrétny\nprípad. V prejednávanej veci je podľa odvolacieho správneho orgánu nepochybné, že prvostupňový\nsprávny orgán vydal rozhodnutie na základe zákonom povolenej voľnej úvahy. Správna úvaha, resp.\nvoľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu, ktoré\nmu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím\nna konkrétne okolnosti veci. V danom prípade možno hovoriť aj o právomoci voľnej úvahy - diskrečná\nprávomoc (discretionary power), na základe ktorej má správny orgán istý stupeň slobody pri prijímaní\nrozhodnutia, pričom si môže vybrať z viacerých právne prijateľných rozhodnutí jedno, ktoré pokladá za\nnajvhodnejšie. Na základe tohto zákonného zmocnenia, bolo podľa odvolacieho orgánu rozhodnutie\nvydané na základe zákonom povolenej správnej úvahy.\n10. K argumentom účastníka konania, že správny orgán neposudzoval zistené skutočnosti v širšom\nrozsahu, ktorý umožňuje účastníkovi konania oznámiť spotrebiteľovi prípady, kedy spotrebiteľ nemôže\nodstúpiť od zmluvy, a že je to aj v prípadoch tovarov, ktoré sú uvedené v špeciálnom katalógu účastníka\nkonania žalovaný uvádza, že ich považuje opätovne za subjektívne, právne irelevantné a tendenčné\ns cieľom vyhnúť sa splneniu povinnosti uloženej účastníkovi konania rozhodnutím č. P/0234/08/18\nzo dňa 24.08.2018. Žalovaný sa stotožňuje s názorom prvostupňového správneho orgánu, podľa\nktorého správny orgán nepovažuje zo strany účastníka konania za preukázané, že v danom prípade\nide o tovar zhotovený podľa osobitných požiadaviek spotrebiteľa, tovar vyrobený na mieru alebo tovar\nurčený osobitne pre jedného spotrebiteľa, t. j. nejde o prípad v zmysle § 7 ods. 6 písm. c) zákona č.\n102/2014 Z. z.. Odvolací orgán zároveň podotýka, že predmetné podmienky boli účastníkom konania\nako predávajúcim vopred naformulované, spotrebiteľ sa s nimi síce mal možnosť vopred oboznámiť,\navšak nemohol ovplyvniť ich obsah. Odvolací orgán zároveň uvádza, že v prípade vzťahu „predávajúci\n- spotrebiteľ“, vystupuje spotrebiteľ ako laik, ktorému je potrebné venovať špeciálnu starostlivosť a\npredávajúci vystupuje ako odborník, ktorý pri svojej činnosti ovláda a dodržiava všetky podmienky\npredaja.\n11. K námietkam účastníka konania, ktoré sa týkajú porušenia ustanovenia § 16 ods. 1 písm. d)\nzákona o ochrane spotrebiteľa odvolací orgán uvádza, že uvedené námietky zohľadnil pri rozhodovaní a\ndospel k záveru, že účastník konania nemal byť sankcionovaný za porušenie povinnosti predávajúceho\nvydať spotrebiteľovi doklad o kúpe výrobku, v ktorom je uvedený názov výrobku. Nakoľko uvedenou\nzmenou rozhodnutia došlo k upusteniu od sankcionovania povinnosti vyplývajúcej z § 16 ods. 1 písm.\nd) zákona o ochrane spotrebiteľa, a tým aj k zúženiu rozsahu protiprávneho konania, ktorým bol\nporušený zákon o ochrane spotrebiteľa, odvolací orgán pristúpil aj k primeranej zmene výšky postihu\ntak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Zároveň v rozsahu uvedenej zmeny zmenil\naj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia tak, ako je uvedené v tomto rozhodnutí. Vzhľadom na vyššie\nuvedené sa odvolací správny orgán predmetnými námietkami účastníka konania nezaoberal. Odvolací\norgán v danej súvislosti dodáva, že zodpovednosť účastníka konania ako predávajúceho je v zmysle\nzákona o ochrane spotrebiteľa koncipovaná na objektívnom princípe, tzn. že predávajúci za porušenie\nzákona zodpovedá bez ohľadu na zavinenie (úmysel, nedbanlivosť), ako aj bez ohľadu na okolnosti,\nza ktorých k porušeniu zákona došlo. Zákon o ochrane spotrebiteľa neumožňuje kontrolnému orgánu\nprihliadnuť na žiadne subjektívne aspekty. Zistené porušenie povinnosti predávajúceho vyplývajúce zo\nzákona o ochrane spotrebiteľa je iným správnym deliktom kontrolovanej osoby (nie priestupkom), kde sa\npreukazuje len porušenie právnej povinnosti. Bolo predovšetkým povinnosťou účastníka konania prijať\ntaké opatrenia, aby nedochádzalo k porušovaniu povinností vyplývajúcich mu z právnych predpisov.\nOdvolací orgán je toho názoru, že účastník konania je povinný poznať zákon a zabezpečiť na svojej\nprevádzke jeho dodržiavanie. Okolnosti ospravedlňujúce, resp. vysvetľujúce nesplnenie povinnosti\nnemajú právny význam pri otázke zodpovednosti za toto porušenie. Je preto právne irelevantné, či mal\núčastník konania k protizákonnému konaniu motív alebo nie. Odvolací orgán má za to, že správny orgán\nprvého stupňa zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Taktiež je podľa odvolacieho správneho\n\norgánu zrejmé, že správny orgán presne a úplne zistil skutočný stav veci, nakoľko vykonal všetky\nzisťovania potrebné na objasnenie rozhodujúcich okolností a pre posúdenie veci a zároveň zabezpečil,\naby skutkové zistenia odvodené z vykonaných zisťovaní čo najviac zodpovedali skutočnosti.\n12. Žalovaný odvolací orgán poznamenáva, že SOI ako orgán dozoru účastníka konania v\nprvom rade sankcionuje za porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zákona o ochrane spotrebiteľa.\nK naplneniu skutkovej podstaty tohto správneho deliktu stačí kontrolnému orgánu zistiť, že v\ndôsledku porušenia povinnosti zodpovednou osobou došlo k ohrozeniu práv spotrebiteľa. Treba však\nzdôrazniť, že poškodením spotrebiteľa zo strany účastníka konania je už aj samotné zníženie rozsahu\nspotrebiteľových práv priznaných mu zákonom. Účastník konania je povinný po celý čas výkonu svojej\npodnikateľskej činnosti dodržiavať všetky právne predpisy vzťahujúce sa na ochranu spotrebiteľa.\nvrátane zákona o ochrane spotrebiteľa. Pre správny orgán je relevantné, že došlo k porušeniu povinnosti\nvyplývajúcej zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Správny orgán je v zmysle ustanovenia § 24 zákona o\nochrane spotrebiteľa povinný uložiť pokutu až do výšky 66 400 EUR. Samotný zákon pritom neumožňuje\npokutu odpustiť, či ako sankciu použiť napr. pokarhanie, upozornenie a pod. V zmysle čl. 2 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky sú štátne orgány oprávnené konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v\nrozsahu a spôsobom. ktorý ustanoví zákon - v uvedenom prípade zákon o ochrane spotrebiteľa. z čoho\nvyplýva. že prvostupňový správny orgán bol povinný k uloženiu pokuty pristúpiť. Odvolací orgán dodáva,\nže cieľom kontrolnej činnosti SOI je zisťovanie a zabezpečenie súladu plnenia povinností stanovených\nzákonom so skutočným stavom.\n13. Vo vzťahu k výške uloženej pokuty žalovaný uviedol, že v prípade zisteného porušenia zákona, je\nsprávny orgán povinný pristúpiť k uloženiu postihu. K tomuto zároveň poznamenal, že po dôkladnom\npreskúmaní rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo nenašiel dôvod na zrušenie uloženej sankcie\na zastáva názor, že pokuta bola uložená v rámci stanovených kritérií, v dolnej hranici zákonom\nstanovenej sadzby. V zmysle § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, zohľadňuje charakter a povahu\nzistených nedostatkov. Uviedol, že správny orgán zároveň pri určení výšky pokuty postupoval v súlade\nso zásadou materiálnej rovnosti, ktorá je vyjadrená v ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku, keď pri\nurčení výšky pokuty vychádzal z rozhodovacej praxe správnych orgánov v skutkovo zhodných alebo\nobdobných prípadoch. Žalovaný nemohol zrušiť uloženú sankciu z dôvodu, že by potom vybočil z\nmedzí ukladania pokút za obdobné porušenia právneho predpisu. Odvolací orgán sa však snaží v rámci\nsprávnej úvahy prihliadať na všetky okolnosti prípadu aj pri udeľovaní pokuty tak ako tomu bolo aj v\nprípade účastníka konania. Na druhej strane je zo zákona viazaný, aby v rovnakých, resp. obdobných\nveciach rozhodoval podobne, pričom táto požiadavka platí aj pre ukladanie sankcií. Zároveň dodal, že\nna to, aby sankcia spĺňala aj represívnu zložku, musí byť citeľná v majetkovej sfére účastníka konania,\nnakoľko má pôsobiť ako trest (represia) za spáchanie iného správneho deliktu. Ak by totiž represívna\nzložka nebola citeľná, nemožno rozumne očakávať ani naplnenie ďalšej z funkcií pokuty, ktorou je\nprevencia, a to jednak do vnútra - vo vzťahu k zodpovednostnému subjektu (účastníkovi konania), ktorý\nsi po primerane uloženej sankcií, zodpovedajúcej zisteným nedostatkom do budúcna rozmyslí, či znova\nporuší daný právny predpis, ale aj smerom navonok - vo vzťahu k ostatným podnikateľským subjektom\n(predávajúcim), ktorých má odstrašiť od porušovania obdobnej povinnosti, ako v prípade účastníka\nkonania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti s prihliadnutím na kritériá pre určenie výšky postihu, hlavne\nna charakter a závažnosť protiprávneho konania, odvolací orgán považuje výšku uloženej pokuty za\nprimeranú zisteným nedostatkom. Zdôraznil, že pre postih za zistený skutkový stav je rozhodujúca\nskutočnosť, že bol porušený zákon o ochrane spotrebiteľa a rozsah následkov protiprávneho konania\nbol zohľadnený pri určovaní výšky postihu. Na ostatné okolnosti, ktoré účastník konania uviedol vo\nsvojom odvolaní odvolací orgán neprihliadal. Nakoľko porušenie povinnosti bolo zo strany správneho\norgánu spoľahlivo preukázané, správny orgán si splnil svoju zákonnú povinnosť, keď účastníkovi konania\nuložil pokutu v zákonom stanovenom rozsahu. Na základe hore uvedených skutočností odvolací orgán\npokladá skutkový stav za spoľahlivo zistený a jeho protiprávnosť za nepochybne preukázanú.\n14. Čo sa týka zdôvodnenie výšky uloženej pokuty, tak žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol,\nže o tejto rozhoduje inšpektorát SOI, ktorý podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, uloží\nvýrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 za porušenie\npovinností ustanovených v tomto zákone pokutu až do výšky 66 400 eur, za opakované porušenie počas\n12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur. Poukázal na to, že podľa § 24 ods. 5 citovaného zákona\n„pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia\npovinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.“ Odvolací orgán pri určení výšky pokuty vychádzal\n\nz vlastných zistení a uváženia správneho orgánu aplikujúceho zákon. Jednotlivé dôkazné prostriedky\nzhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a\ndospel k záveru, že porušenie povinnosti zo strany účastníka konania ako predávajúceho bolo spoľahlivo\npreukázané. Uviedol však, že pristúpil k zníženiu výšky uloženej pokuty z dôvodu, že nedošlo k naplneniu\nskutkovej podstaty § 16 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa a preto účastník konania nemôže\nbyť sankcionovaný za predmetné konanie. Správny orgán považuje výšku uloženej sankcie po znížení\nza adekvátnu protiprávnemu konaniu, pretože v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o ochrane\nspotrebiteľa správny orgán je povinný uložiť predávajúcemu za porušenie povinností ustanovených\ntýmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa pokutu\naž do výšky 66 400 eur. V zmysle judikatúry rozhodovacej praxe súdov týkajúcej sa rozhodovania\nv správnych deliktoch (napr. NS 5Sžo/204/2010, NS 5Sžp/21/2011) orgán dozoru pri určovaní výšky\nsankcie prihliadol jednak na okolnosti viažuce sa na subjekt, samotný skutok a jeho následok, jednak\nna všetky štyri povinné hľadiská definované v ustanovení § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa.\nĎalej uviedol, že pri určovaní výšky sankcie správny orgán vzal do úvahy, že účel právnych predpisov\nposkytujúcich spotrebiteľom, ktorí uzatvárajú spotrebiteľské zmluvy zvýšenú ochranu, nebol z dôvodov\nporušenia povinnosti splnený. Používať neprijateľné zmluvné podmienky vo vzťahu k spotrebiteľovi\npovažuje odvolací orgán za závažné porušenie zákonom stanovených povinností, keďže takéto konanie\nje spôsobilé priamo poškodiť spotrebiteľa vo forme majetkovej ujmy. Spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára\nzmluvu s predávajúcim, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkané služby\nkoná profesionálne a so znalosťou ponúkaných služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní.\nSprávny orgán prihliadol na obsah neprijateľných podmienok a na mieru, v akej sú spôsobilé ohroziť\noprávnený záujem spotrebiteľa a jeho základné práva ustanovené v § 3 zákona o ochrane spotrebiteľa.\nSpotrebiteľ často vzhľadom na nedostatok skúseností v danej oblasti (v porovnaní s predávajúcim)\nnie je objektívne schopný posúdiť charakter a možný dopad jednotlivých zmluvných podmienok, ktoré\nho v konečnom dôsledku môžu pri nedodržaní dobromyseľnosti a odbornej starostlivosti zo strany\npredávajúceho poškodiť. Uviedol, že odvolací orgán zastáva názor, že rozhodujúcimi skutočnosťami\nposudzovanými podľa kritérií ustanovených v § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré boli\nmimo už vyššie uvedeného zohľadnené pri určovaní výšky postihu, bolo porušenie práv spotrebiteľa,\nnesplnenie zákonných povinností predávajúceho s ohľadom na mieru spoločenskej nebezpečnosti\nzistených nedostatkov, ako aj celkový počet zmluvných podmienok, ktorých rozpor s právnymi predpismi\nbol zistený, na ich obsah, ako aj mieru, akou neprimerane závažným spôsobom zasahujú do práv a\noprávnených záujmov spotrebiteľov a tiež skutočnosť, že nebol dodržaný minimálny štandard ochrany\nspotrebiteľa garantovaný zákonom o ochrane spotrebiteľa, nakoľko si predávajúci nesplnil povinnosť\nvyplývajúcu mu z kogentných ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa. Správny orgán pri určovaní\nvýšky pokuty prihliadol aj na to, že účel sledovaný zákonom vyjadrený v ustanovení § 3 ods. 1 zákona\no ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého každý spotrebiteľ má okrem iného právo na informácie, ako\naj právo na ochranu svoj ich ekonomických záujmov, vzhľadom na zistené nedostatky, v zákonom\npožadovanej miere a úrovni dosiahnutý nebol. Pri určení výšky pokuty boli zároveň zohľadnené aj\nnásledky protiprávneho konania účastníka konania spočívajúce jednak v porušení práva spotrebiteľa na\nochranu jeho ekonomických záujmov, a jednak v porušení tomu zodpovedajúcej povinnosti účastníka\nkonania. Z hľadiska miery zavinenia správny orgán prihliadol aj na skutočnosť, že účastník konania\nako predávajúci, je nositeľom objektívnej zodpovednosti za zistené nedostatky bez ohľadu na okolnosti,\nktoré spôsobili ich vznik. Takisto správny orgán prihliadol aj na charakter protiprávneho konania, ktorý\npredstavuje súhrn tohto konania spočívajúci vo vyššie uvedených skutočnostiach, na ktoré bolo zo strany\nsprávneho orgánu pri určovaní výšky pokuty prihliadnuté.\n15. Na záver uviedol, že podkladom pre vydanie rozhodnutia bol presne a spoľahlivo zistený skutkový\nstav veci na základe čoho podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku bolo I. stupňové rozhodnutie zmenené\ntak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\n\nII.\nKonanie pred správnym súdom\n16. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 30.07.2019, doručenou osobne na tunajší súd\n30.07.2019 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 13.06.2019 č. SK/0462/99/2018, ako aj\nrozhodnutia Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v\n\nKošiciach pre Košický kraj č. P/0234/08/18 zo dňa 24.08.2018 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie\nkonanie a rozhodnutie. Zároveň navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť mu náhradu trov\nkonania.\n17. Žalobu odôvodnil tým, že Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Košiciach pre Košický kraj\nvykonal u žalobcu kontrolu internetového obchodu: A. začatej dňa 22.05.2018 na Inšpektoráte SOI\nv Košiciach bez jeho prítomnosti a ukončenej dňa 04.06.2018 v sídle prevádzkarne na adrese C. X,\nD., prerokovaním a odovzdaním inšpekčného záznamu žalobcovi. Inšpektorát začal správne konanie\nvoči žalobcovi vydaním a doručením oznámenia o začatí správneho konania zo dňa 20.07.2018, ku\nktorému oznámeniu účastník konania podal svoje vyjadrenie, v ktorom poukazoval na skutočnosť, že\nzákazník je pravdivo a úplne informovaný o skutočnosti, že objednaním produktov priamo z katalógov\nmusí akceptovať fakt, že sa na takúto objednávku nevzťahuje možnosť odstúpiť od zmluvy (vrátenia\ntovaru) podľa § 7 odst.1 zákona o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 102/2014 Z. z. pri predaji tovaru alebo\nposkytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových\npriestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov), že tento bod sa považuje za\ninformáciu podľa § 3 písm. k) uvedeného zákona o tom, že spotrebiteľ nie je oprávnený odstúpiť od\nzmluvy, že podľa § 16 ods. 1 d) zákona č. 250/2007 Z. z. žalobca zákonné požiadavky kladené na\ndoklad o kúpe splnil, pričom túto skutočnosť aj podrobne opísal. Ďalej žalobca poukazoval na nezákonný\nspôsob vykonania kontroly tým, že pri začatí kontroly si inšpektori nesplnili povinnosť preukázať sa dňa\n22.05.2018 služobnými preukazmi pri kontrole, v zmysle požiadaviek § 5 ods. 5 zákona č.128/2002\nZ. z. Obdobne je to aj v prípade postupu spísania inšpekčného záznamu a ďalej opísal spôsob\nvykonania kontroly, ktorý žalobca taktiež považuje za nezákonný, lebo je nepreskúmateľný. Žalobca\nžiadal nariadiť ústne pojednávanie za účelom objektívneho a dostatočného objasnenia veci, a či správny\norgán postupoval správne a hlavne zákonne, pri obvinení žalobcu z porušenia zákona. Žalobca uviedol,\nže správny orgán na jeho vyjadrenie nebral ohľad, ústne pojednávanie nenariadil a vydal prvostupňové\nrozhodnutie, ktorým pre porušenie zákazu podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 250/2007 Z. z. o\nochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v\nznení neskorších predpisov, v zmysle ktorého predávajúci nesmie používať nekalé obchodné praktiky, v\nnadväznosti na § 7 ods. 1 a § 7 ods. 4 zákona v spojení s § 8 ods. 1 písm. g) zákona, v zmysle ktorého\nsa obchodná praktika považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej\ntransakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie, a je preto nepravdivá vo\nvzťahu k právu spotrebiteľa vrátane práva na vrátenie peňazí, keď žalobca na svojej internetovej stránke\nv Obchodných podmienkach v článku „VII. Vrátenie tovaru - odstúpenie od zmluvy, bod 7.1.“ uvedením:\n„V zmysle ustanovenia § 7 zákona o ochrane spotrebiteľa (zákon č.102/2014 Z. z.) má kupujúci právo\nod zmluvy uzavretej na diaľku odstúpiť bez uvedenia dôvodu do 14 pracovných dní odo dňa prevzatia\ntovaru, pričom je nevyhnutné, aby oznámenie Kupujúceho o odstúpení od zmluvy a zakúpený tovar\nboli Predávajúcemu doručené v uvedenej lehote.“ a v článku „Špeciálne obchodné podmienky pre\nobjednávky z katalógov bod 8.1.“ uvedením: „Objednaním produktov z katalógov, zákazník berie na\nvedomie, že sa na takúto objednávku nevzťahuje možnosť vrátenia tovaru podľa § 7 ods. 1 zákona o\nochrane spotrebiteľa (zákon č. 102/2014 Z. z.) ... Objednaním tovaru z katalógovej ponuky spotrebiteľ\ndobrovoľne vyhlasuje, že berie zodpovednosť za výber produktu na seba a vzdáva sa práva na\nodstúpenie od zmluvy,“ mal uvádzať podmienky, ktoré mali byť spôsobilé zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí\nrozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, a pre porušenie povinnosti predávajúceho\npodľa § 16 ods. 1 písm. d) zákona, v zmysle ktorého je predávajúci povinný vydať spotrebiteľovi doklad o\nkúpe výrobku, v ktorom je uvedený názov výrobku, keď žalobca vydal spotrebiteľom (inšpektorom SOI)\ndoklad o kúpe výrobku zakúpeného vo vykonanom kontrolnom nákupe, účtovanom v celkovej hodnote\n17,80,- €, v ktorom nemal byť uvedený názov odpredaného výrobku, nakoľko odpredaný výrobok - nočné\npozičné svietidlo Prezent 1618 bolo uvedené ako ,,121591:LUX1618“, podľa § 24 ods. 1 zákona č.\n250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o\npriestupkoch v znení neskorších predpisov, v súlade s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\nv znení neskorších predpisov uložil žalobcovi pokutu vo výške 900,- €.\n18. Žalobca ďalej uviedol v správnej žalobe, že podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. V odvolaní\nžalobca nesúhlasil s takýmto formálnym odôvodnením námietky žalobcu, že inšpektorát nedôkladne\nzistil a zadokumentoval skutkový stav, že sa nedopustil porušenia § 16 ods. 1 písm. d) zákona\nč.250/2007 Z. z., pričom aj podrobne opísal v čom vidí neporušenie citovaného ustanovenia. Namietal\naj nezákonnosť a nepreskúmateľnosť postupu inšpektorátu pri vykonávaní kontroly a vyhotovovaní\npodkladu pre správne konanie a rozhodnutie, na to že citovaný kompetenčný zákon č.128/2002 Z.\n\nz. ohľadom postupu inšpektorátu pri vykonávaní kontroly a vyhotovenia výstupu z nej je nejasný,\nnezrozumiteľný a nedostatočný, a vzhľadom na uvedené skutočnosti, žalobca považoval vyššie uvedené\nrozhodnutie číslo: P/0234/08/18 z 24.08.2018 za nezákonné a žiadal o jeho zrušenie v celom rozsahu.\nŽalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia P/0234/08/18, zo dňa 24.08.2018 a odvolania\nžalobcu, napadnuté rozhodnutie inšpektorátu zmenil tak, že žalobcovi pre porušenie zákazu podľa § 4\nods. 2 písm. c) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej\nrady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov používať neprijateľné podmienky\nv spotrebiteľských zmluvách - pri výkone kontroly bolo posúdením Obchodných podmienok zistené,\nže žalobca mal v Obchodných podmienkach uviesť: VII. Vrátenie tovaru - odstúpenie od zmluvy 7.1.\n„V zmysle ustanovenia § 7 zákona o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 102/2014 Z. z.) má Kupujúci\nprávo od zmluvy uzavretej na diaľku odstúpiť bez uvedenia dôvodu do 14 pracovných dní odo dňa\nprevzatia tovaru, pričom je nevyhnutné, aby oznámenie Kupujúceho o odstúpení od zmluvy a zakúpený\ntovar boli Predávajúcemu doručené v uvedenej lehote ...“ a uvedená podmienka bola vyhodnotená ako\nneprijateľná, nakoľko v zmysle ustanovenia § 8 ods. 2 zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa\npri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy\nuzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa\nlehota na odstúpenie od zmluvy považuje za zachovanú, ak oznámenie o odstúpení od zmluvy bolo\nodoslané predávajúcemu najneskôr v posledný deň lehoty podľa § 7 ods. 1. Predávajúci síce umožnil\nspotrebiteľovi odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 dní odo dňa prevzatia tovaru, dokonca\nstanovil dlhšiu lehotu na odstúpenie od zmluvy (14 pracovných dní), avšak na druhej strane kupujúcemu\nurčil nad rámec zákona, že musí doručiť oznámenie o odstúpení od zmluvy spolu so zakúpeným tovarom\ndo vyššie uvedenej lehoty, čo je v priamom rozpore s ustanovením § 8 ods. 2 zákona č. 102/2014 Z.\nz. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na\ndiaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov. Účastník konania ako predávajúci teda preukázateľne porušil zákon, nakoľko ním\nstanovené podmienky vnášajú značnú nerovnováhu do práva povinností zmluvných strán v neprospech\nspotrebiteľa; VIII. Špeciálne obchodné podmienky pre objednávky z katalógov 8.1. \"...Objednaním\nproduktov z katalógov, zákazník berie na vedomie, že sa na takúto objednávku nevzťahuje možnosť\nvrátenia tovaru podľa § 7 odst. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 102/2014 Z. z.)... Objednaním\ntovaru z katalógovej ponuky spotrebiteľ dobrovoľne vyhlasuje, že berie zodpovednosť za výber produktu\nna seba a vzdáva sa práva na odstúpenie od zmluvy\" - uvedená podmienka bola vyhodnotená ako\nneprijateľná, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v\nneprospech spotrebiteľa. Predmetná podmienka je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 písm. h) zákona\nč. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe\nzmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého je predávajúci povinný pred uzavretím zmluvy\nuzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho alebo ak\nsa zmluva uzatvára na základe objednávky spotrebiteľa pred tým, ako spotrebiteľ odošle objednávku,\njasne a zrozumiteľne oznámiť spotrebiteľovi spôsobom podľa odseku 2 alebo podľa medzinárodnej\nzmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, informáciu o práve spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy,\npodmienkach, lehote a postupe pri uplatňovaní práva na odstúpenie od zmluvy; predávajúci zároveň\nposkytne spotrebiteľovi formulár na odstúpenie od zmluvy podľa prílohy č. 3. Uvedenou podmienkou\núčastník konania ako predávajúci nesprávne informoval spotrebiteľa o jeho právach, vrátane práva na\nvrátenie peňazí uložil žalobcovi podľa § 24 ods. 1 vyššie cit. zákona o ochrane spotrebiteľa peňažnú\npokutu vo výške 800,- €. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia (3. strana posledný odsek a nasl. ) uviedol,\nže: „...po dôkladnom oboznámení sa so skutkovým stavom veci zároveň dospel k názoru, že účastník\nkonania nemôže byť sankcionovaný za porušenie ustanovenia § 16 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane\nspotrebiteľa, nakoľko považuje postih v uvedenej veci za nedôvodný...“\n19. Žalobca uviedol, že je toho názoru, že žalovaný aj pri vydaní vyššie uvedeného druhostupňového\nrozhodnutia pochybil, ak zmenil výšku pokuty aj výrok prvostupňového rozhodnutia bez toho, aby\nsamostatným rozhodnutím zastavil konanie vo veci porušenia § 16 ods. 1 písm. d) zákona č.250/2007 Z.\nz., že bola porušená zásada absorbčnosti ukladania trestu, vychádzal z nespoľahlivo, nedostatočného\na neobjektívneho zisteného stavu, z nesprávneho právneho a vecného posúdenia veci, nedodržal\nzákonný postup dokazovania správneho deliktu a správneho konania, žalobcovi bolo odňaté právo\nna spravodlivý proces a vec nebola v konaní prejednaná za prítomnosti žalobcu. Bolo porušené\njeho právo na obhajobu a na riadny proces v správnom konaní. Uviedol, že obe rozhodnutia\nsprávneho orgánu sú nezákonné a skutkový stav bol zistený nezákonným postupom. Nezákonnosť\n\nvidí hlavne v tom, že žalovaný aj pri druhostupňovom rozhodnutí vychádzal z nepreskúmateľného a\nnezákonného dôkazu, ktorým je inšpekčný záznam, keď nenariadil ústne pojednávanie v správnom\nkonaní, odôvodnenie prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia neobsahuje podstatné náležitosti\na ani riadne odôvodnenie, čím sa stáva podľa nášho názoru nepreskúmateľným, čím bol žalobca\nukrátený na svojich právach a oprávnených záujmoch, čo je dôvodom na jeho zrušenie. Zároveň žalobca\npoukázal na napr. aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/201/2010, ktorý v odôvodnení\nuviedol, že i veci správnych deliktov majú v zmysle ustálenej štrasburskej judikatúry v zásade charakter\nkonania o trestnom obvinení a správny orgán musí preto rešpektovať procesné práva obvineného zo\nsprávneho deliktu, základné zásady správneho konania a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ktorý zaručuje právo na spravodlivý proces.\n20. Žalobca v správnej žalobe k namietanému nezákonnému postupu žalovaného a nerešpektovaniu\nabsorpčnej zásady uviedol, že z rozhodnutia žalovaného zistil, že žalovaný postupoval nezákonným\nspôsobom, ak samostatným rozhodnutím nezastavil správne konanie za správny delikt porušenia\npovinnosti žalobcu ako predávajúceho podľa § 16 ods. 1 písm. d) zákona č. 250/2007 Z. z., a spôsobil\ntak protiprávny stav, ak za správny delikt spáchaný porušením ustanovenia § 16 ods. 1 písm. d)\nzákona č.250/2007 Z. z., uložil jednu sankciu, a za správny delikt spáchaný porušením zákazu podľa\n§ 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 250/2007 Z. z. uložil druhú sankciu, čo znamená nerešpektovanie\nabsorpčnej zásady, ako jednej zo základných zásad pre ukladanie trestu a s poukazom na § 195\npísm. d) SSP aj sankcií v správnom trestaní. V zmysle uvedenej zásady za spáchanie dvoch alebo\nviacerých správnych deliktov sa ukladá len jeden trest, resp. sankcia, a to podľa ustanovenia, ktoré sa\nvzťahuje na správny delikt, z nich najprísnejšie postihovaný. Uviedol, že správny orgán prvého stupňa\nmu uložil pokutu vo výške 900,- € za dva správne delikty, ktorých sa mal dopustiť s poukazom na §\n24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa porušením povinností § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 250/2007\nZ. z. a porušením ustanovenia § 16 ods. 1 písm. d) zákona č.250/2007 Z. z. Na základe žalobcom\npodaného odvolania žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie. Zmena bola vykonaná vypustením\nskutku, ktorého podstata spočívala v porušení povinnosti podľa § 16 ods. 1 písm. d) zákona č.250/2007\nZ. z. z výrokovej časti, bez samostatného rozhodnutia a uložením pokuty 800,- € len za skutok,\nktorého sa žalobca mal dopustiť porušením ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 250/2007 Z.\nz. Opierajúc sa o názor NS SR v rozsudku sp. zn. 7Asan/25/2017 zo dňa 27.11.2018 a názor KS\nv Trenčíne v rozsudku sp. zn.: 11S/124/2016-52, zo dňa 15.08.2018, a citujúc tento názor (ktorým\nNS SR zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľky, ktorou bola v danom prípade žalovaná strana), je\ntaktiež toho názoru, že uvedený procesný postup žalovaného je nezákonný. Uviedol, že v prípade, ak\nžalovaný, ako odvolací orgán, dospeje k presvedčeniu, že na vyvodenie zodpovednosti voči žalobcovi\nza porušenie povinnosti podľa § 16 ods. 1 písm. d) zákona č.250/2007 Z. z., nebol dostatočne zistený\nskutkový stav, ktorý nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, čo vyvoláva dôvodné pochybnosti, či sa\nvôbec skutok stal a za situácie, že správne konanie o uložení sankcie voči žalobcovi bolo začaté z\npodnetu konajúceho správneho orgánu, bolo povinnosťou žalovaného ako druhostupňového správneho\norgánu rozhodujúceho o odvolaní zastaviť konanie v časti porušenia povinnosti podľa § 16 ods. 1 písm.\nd) zákona č. 250/2007 Z. z. osobitným rozhodnutím, resp. výrokom tak, ako to ukladá § 30 ods. 1\npísm. h) správneho poriadku, nakoľko odpadol dôvod a zmysel ďalšieho konania v tejto časti. Žalovaný\nzákonným spôsobom nerozhodol o celom predmete konania vedeného pred správnymi orgánmi a\nzačatého na ich podnet, v dôsledku čoho nebola zachovaná totožnosť skutku na oboch stupňoch\nkonania. V dôsledku uvedeného postupu žalovaný ukladal pokutu len za jeden z dvoch správnych\ndeliktov, za ktoré bol žalobca prvostupňovým správnym orgánom braný na zodpovednosť, a to bez toho,\naby sa na podklade podaného odvolania zákonným spôsobom vysporiadal so zvyškom prejednávanej\nveci. Uviedol, že je aj toho názoru, že rozhodnutie žalovaného nie je v súlade so spisom, s oznámením\no začatí správneho konania, lebo v ňom je uvedené, že žalobca je obvinený z dvoch správnych deliktov\na žalovaný trestá žalobcu len za jeden správny delikt, čo spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia pre\nnepreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že\nžalovaný si nesplnil svoju povinnosť a nepostupoval v danom prípade podľa trestnoprávnych zásad\nobsiahnutých v trestnoprávnej úprave, a jeho rozhodnutie nespĺňa kritéria v súlade s trestnoprávnou\núpravou. Žalobca je taktiež názoru, že ak správny orgán bol toho názoru, že žalobca spáchal viacero\nsprávnych deliktov, pri ukladaní pokuty za tieto delikty mal uložiť sankciu za správny delikt najprísnejšie\npostihnuteľný a táto skutočnosť mala byť určitým a zrozumiteľným spôsobom priamo uvedená vo výroku\nrozhodnutia a dôvodnosť úhrnného trestu mala byť odôvodnená v odôvodnení správneho rozhodnutia.\nInšpektorát aj žalovaný teda nepostupovali pri zisťovaní a objasňovaní protiprávnych konaní žalobcu\nv súlade s platnými ustanoveniami správneho poriadku, na ktorý odkazuje § 27 zákona č. 250/2007\n\nZ. z. a pri rozhodovaní o jeho vine a uložení sankcie pri nedostatku špeciálnej zákonnej úpravy\nnepostupovali analogicky podľa trestnoprávnej úpravy, ktorý výklad by bol súladný s § 46 správneho\nporiadku v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru a s čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Uzavrel,\nže týmto postupom žalovaného došlo k podstatnej vade konania, ktorá má za následok nezákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia, a preto rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie\nkonanie a rozhodnutie (§ 191 ods. 1 písm. g), § 191 ods. 4SSP v spojení s § 194 ods. 2 SSP).\n21. Žalobca v správnej žalobe k namietaniu nezákonnosti a nepreskúmateľnosti postupu správneho\norgánu pri vykonávaní kontroly a vyhotovovaní podkladov pre správne konanie a rozhodnutie uviedol,\nže vo svojom odvolaní podrobne opísal, v čom vidí nezákonnosť a nepreskúmateľnosť postupu\nsprávneho orgánu pri vykonávaní kontroly a vyhotovovaní podkladu pre správne konanie a rozhodnutie\n(str. 7 posledný odsek a nasl. rozhodnutia žalovaného). Uviedol, že nesúhlasí s týmto odôvodnením\npredmetnej námietky z nasledujúcich dôvodov:\n„- odôvodnenie žalovaného, že: „... Ako už bolo uvedené vyššie, kontrola inšpektorov SOI spočívala\nv porovnaní zisteného skutkového stavu so stavom predpísaným, t. j. ustanoveným všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi a osobitnými predpismi v oblasti ochrany spotrebiteľa. Vyhodnotením\ntohto porovnania je výsledok kontroly, teda inšpekčný záznam, z ktorého musí byť zrejmé, či zistený\nskutkový stav vyhovoval alebo nevyhovoval predpísanému stavu. Z inšpekčného záznamu bolo zrejmé\nzameranie kontroly, ako aj zistený skutkový stav. Inšpektori spísali inšpekčný záznam z vykonanej\nkontroly, postupovali pri kontrole v súlade s platnými právnymi predpismi...\" Je taktiež nezrozumiteľné,\nnepreskúmateľné a ústavne nekonformné, najmä ak sa žalobca z takéhoto odôvodnenia nedozvedel o\nkonkrétnych všeobecných záväzných právnych predpisoch a osobitných predpisoch v oblasti ochrany\nspotrebiteľa a hlavne, s ktorými konkrétnymi všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi\nprávomoci Slovenskej obchodnej inšpekcie bol výkon kontroly a jej postup uskutočnený. Žalobca je\ntoho názoru, že správny orgán je povinný uviesť do odôvodnenia právne predpisy, na ktoré sa v\nodôvodnení rozhodnutia odvoláva, nakoľko len takéto odôvodnenie je následne zrozumiteľné a najmä\npreskúmateľné. V tomto prípade inšpektorát ani žalovaný neuviedol konkrétne právne predpisy, podľa\nktorých postupuje pri výkone kontroly a predpisy, podľa ktorých vyhotovuje inšpekčné záznamy, a tak\nodôvodnenie, že postupuje podľa všeobecných záväzných právnych predpisov a podľa štandardného\npostupu, sa javí ako značne nezrozumiteľné a najmä značne nepreskúmateľné, čo spôsobuje aj\nnepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.\n- odôvodnenie rozhodnutia ( 9. strana posledný odsek ), že: „... Zároveň je potrebné uviesť, že dôkazný\nprostriedok - inšpekčný záznam, bol získaný v súlade so zákonom a v štádiu jeho získania nedošlo\nk žiadnym procesnoprávnym vadám, keď inšpektori SOI postupovali štandardným a zaužívaným\nspôsobom, vhodným pre daný typ kontroly\". Je obdobne nepreskúmateľné a nedostatočné, lebo\nnie je žalobcovi zrejmé, s ktorým zákonom a jeho konkrétnym ustanovením bol inšpekčný záznam\nvypracovaný a nie je ani zrejmé, akými procesnoprávnymi postupmi žalovaný tento záznam vyhotovuje.\nŽalobca takisto nevie porovnať a posúdiť správnosť konštatovania žalovaného o štandardnom a\nzaužívanom spôsobe, ktorý má byť vhodným pre daný typ kontroly, a ani nevie, či pre iný typ (a aký typ)\nkontroly existuje aj iný, zákonom stanovený postup inšpektorov SOI, lebo žalovaný na takýto postup s\npoukazom na príslušné ustanovenie právneho predpisu žalobcu neodkázal.“ Žalobca poukázal na to,\nže v tejto časti je citovaný kompetenčný zákon č. 128/2002 Z. z. a postup správneho orgánu je nejasný,\nnezrozumiteľný a nedostatočný, to znamená, že neexistuje jednoznačný postup, akým má správny orgán\nzaznamenávať poznatky z vykonávaných kontrol, ako tieto poznatky pomenovať, ako ich označovať, a\nakými povinnými náležitosťami musia tieto poznatky disponovať. Príkladom uviedol, že ostatné orgány\ndozoru SR majú jasne a podrobne zákonom stanovený postup pri zabezpečovaní výstupu z ich kontroly\na jediný orgán dozoru - žalovaný, takýto postup zákonom stanovený nemá, čo spôsobuje nejasnosť,\nnezrozumiteľnosť konania a postupu žalovaného vo všeobecnosti, a naznačuje aj znaky svojvoľnosti\nžalovaného pri vyhotovovaní výstupov z jeho kontrol (napr. zákon č. 152/1995 Z. z. v § 20 ods. 10 o\npotravinách; zákon č.125/2006 v § 13 ods. 2, 3 a v § 14 ods. 1, 2, 3, 4, 5 o inšpekcii práce; zákon\nč. 157/2018 Z. z. v § 54 ods. 2, písm. d), § 54 ods. 3, 4, 5 o metrológii; zákon č. 314/2001 Z. z. v §\n25 ods. 3 o ochrane pred požiarmi; zákon č. 455/1991 Zb., v § 62 ods.4; zákon Č. 355/2007 Z. z. o\nochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 55 ods.3;\nzákon č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v § 11 ods. 2 písm. d, e, f, g, h, i, j, a § 13 ods.\n1; zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v §\n97 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9). Uviedol, že je toho názoru, že potom, ak neexistuje právny predpis,\n\nktorý takýto postup určuje, je postup žalovaného svojvoľný a nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov,\npotom je žalobca toho názoru, že je potrebné sa riadiť zásadou, že ak je právo v tomto smere neurčité,\ntam nie je právo žiadne \"Ubu ius incertum, ibi ius nullum\". Uviedol, že nepovažuje inšpekčný záznam za\nrelevantný dôkaz, že žalobca porušil zákon, lebo nie je dostatočne zrejmé, či postup žalovaného pred\njeho zabezpečím, ako aj samotný inšpekčný záznam je zákonný. Tento záznam nie je ani verejnou ani\núradnou listinou, lebo neobsahuje úradnú pečiatku orgánu dozoru, ani žiadne evidenčné číslo a je to\nlen súkromná listina inšpektorov žalovaného. Namietal, že aj pomenovanie inšpekčný záznam nemá\noporu v žiadnom zákone, a tak aj použitie jeho názvu v rozhodnutí spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia,\npre jeho nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť, lebo názov inšpekčný záznam zákony, podľa ktorých\nsprávny orgán dozoruje vnútorný trh, nepoznajú. Práve aj z uvedených dôvodov žiadal žalobca o\nústne pojednávanie a o vykonanie dôkazu z dôkazných prostriedkov, ktorým je aj predmetný inšpekčný\nzáznam a je zrejmé, že dôkazný prostriedok - poznámky inšpektorov, bol do rozhodnutia len precitovaný.\nUviedol, že žalobca mal záujem na ústnom pojednávaní objasniť, či postup inšpektorov bol správny\na najmä, či bol zákonný, a nenariadením ústneho pojednávania došlo k neobjasneniu veci a hlavne,\nneobjasneniu zákonnosti konania a postupu inšpektorov žalovaného, ktoré je základnou podmienkou\nzákonnosti napadnutých rozhodnutí v žalobe, čím bolo upreté právo žalobcu na obhajobu a riadny\nproces. Poukázal citujúc ust. čl. 2 ods. 2 Ústavy SR: „štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v\njej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“, že je toho názoru, že ak postup správneho\norgánu pri vykonávaní kontroly je nepreskúmateľný, tak aj napadnuté rozhodnutie je nezákonné pre jeho\nnepreskúmateľnosť a pre nedostatok dôvodov.\n22. Žalobca k namietanému nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia uviedol, že toto považuje\nza príliš formalistické a nedostatočne odôvodnené, a bez odkazu na príslušné právne predpisy,\nku ktorým priraďuje svoje odôvodnenie. Uviedol, že sa odvolaním snažil preukázať, že žalovaný\nnedostatočne objasnil postup pri vykonávaní kontroly, keď len príliš všeobecne, veľmi stručne, veľmi\nstroho a formalisticky uviedol, že postup pri kontrole mal byť vykonaný v zmysle všeobecných právnych\npredpisov. Takéto odôvodnenie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože\nžalovaný vôbec neuviedol, podľa ktorého právneho predpisu tak môže konať. Žalobca, v zmysle\nnálezu III. ÚS 311/07, je toho názoru, že žalovaný mu neozrejmil svoje myšlienkové úvahy, spôsob\nzabezpečovania a hodnotenia dôkazov, skutkové zistenia a vyvodené právne závery takým spôsobom,\naby výsledok rozhodovacej činnosti bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby žalobca\nnemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov, aby sa s prijatými závermi\nbolo možné stotožniť, ako s logickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj\nzáverov skutkových, z ktorých právne závery vychádzajú. Podľa jeho názoru žalovaný sa jasným, právne\nkorektným a zrozumiteľným spôsobom nevyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,\nktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné, čím bolo porušené právo žalobcu na riadne odôvodnenie\nadministratívneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy SR. Takto koncipované odôvodnenie rozhodnutia žalovaného nie je zárukou toho, že výkon\nspravodlivosti nie je arbitrárny, naopak svedčí o jeho svojvôli, zjavnej neodôvodnenosti a arbitrárnosti,\nčo znamená neakceptovateľnosť napadnutých rozhodnutí z hľadiska základného práva podľa čl. 46 ods.\n1 Ústavy SR a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Požiadavky na spravodlivý proces a odôvodnenie\nrozhodnutí podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR sa v zásade vzťahujú aj na správne konanie. Ústavný\nsúd už vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na\nspravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,\nktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s\npredmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (III. ÚS 119/03,\nIV. ÚS 115/03). Žalobca tvrdil, že rozhodnutie žalovaného neposkytlo žalobcovi jasnú a zrozumiteľnú\nodpoveď takmer na žiadne otázky, na ktoré žalobca poukazoval. Žalobca je toho názoru, že odôvodnenie\nrozhodnutia nezodpovedá ústavnej požiadavke náležitého odôvodnenia administratívneho rozhodnutia,\na teda ide o ústavné nekonformne právne posúdenie veci.\n23. Na záver podanej správnej žaloby žalobca uviedol, že žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko má za\nto, že žalovaný aj inšpektorát svojim nesprávnym úradným postupom porušili základné právo žalobcu\nna spravodlivý proces a základné právo na inú právnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy SR,\nvec nesprávne právne posúdili, vôbec resp. nedostatočne odôvodnili zákonnosť postupu a výstupu z\nkontroly, keď podkladom pre rozhodnutie bola iba súkromná listina inšpektorov žalovaného označená\nako inšpekčný záznam, ktorý nemá zákonnú oporu, rozhodnutia žalovaného a inšpektorátu nie sú riadne\na dostatočne odôvodnené v súlade s § 47 ods. 3 SP.\n\n24. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe zo dňa 02.12.2019, ktoré vyjadrenie bolo doručené\ntunajšiemu súdu elektronicky 05.12.2019 navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu\nzamietol, a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Uviedol, že je toho názoru, že žalobou\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi a na základe\nspoľahlivo a presne zisteného skutkového stavu.\n25. Uviedol, že inšpektormi SOI bola dňa 22.05.2018 začatá kontrola internetového obchodu A. v\nsídle Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj, Vrátna 3, Košice, ktorá pokračovala\ndňa 24.05.2018 v sídle prevádzkarne kontrolovaného subjektu na adrese Študentská 1, Košice a bola\nukončená dňa 04.06.2018 v sídle Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj, Vrátna 3,\nKošice prerokovaním a odovzdaním inšpekčného záznamu kontrolovanej osobe. Predmetná kontrola\ninšpektormi SOI bola zameraná na prešetrenie podnetu spotrebiteľa č. 439/18, na dodržiavanie zákona\nč. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990\nZb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), zákona\nč. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe\nzmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 102/2014 Z. z.“), zákona č. 22/2004 Z. z.\no elektronickom obchode a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o elektronickom\nobchode“) a zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o štátnej kontrole vnútorného trhu“).\nPredmetnou kontrolou bolo zistené, že účastník konania ako predávajúci porušil zákaz používať nekalé\nobchodné praktiky v spotrebiteľských zmluvách; porušil povinnosť vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe,\nktorý by obsahoval všetky zákonom požadované náležitosti s tým, že za zistené nedostatky žalobca,\nako predávajúci, v zmysle § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa v plnom rozsahu zodpovedá.\nNa základe zisteného skutkového stavu bolo dňa 24.08.2018 vydané rozhodnutie správneho orgánu\nprvého stupňa o uložení pokuty vo výške 900,- € pre porušenie § 4 ods. 2 písm. c) a § 16 ods. 1\npísm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobca podal odvolanie, v ktorom uviedol, že vo svojom\nvyjadrení k oznámeniu o začatí správneho konania poukazoval na skutočnosť, že na tovary uvedené v\nšpeciálnych katalógoch sa ustanovenia zákona o možnosti odstúpenia od zmluvy nevzťahujú, a že na\ndoklade o kúpe tovarov bol vyznačený druh tovaru tak, aby bol nezameniteľný s iným tovarom. Žalobca\nv predmetnom oznámení poukazoval aj na nezákonný spôsob vykonania kontroly dňa 22.05.2018 z\ndôvodu nedodržania postupu v zmysle požiadaviek § 5 ods. 5 zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu.\nSprávny orgán podľa vyjadrenia žalobcu nebral ohľad na jeho argumenty a vydal rozhodnutie. Žalobca\npoukázal na skutočnosť, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nebolo podložené dostatočne\na objektívne zisteným skutkovým stavom, skutkový stav bol zistený nedostatočne, nespoľahlivo a\nneobjektívne, pričom nebol ani správne právne posúdený, najmä ak správny orgán nepostupoval\npri kontrole zákonným spôsobom. Žalobca taktiež namietal, že správny orgán neposudzoval zistené\nskutočnosti v širšom rozsahu, ktorý umožňuje žalobcovi oznámiť spotrebiteľovi prípady, kedy spotrebiteľ\nnemôže od zmluvy odstúpiť. Je to aj v prípadoch tovarov, ktoré sú uvedené v špeciálnom katalógu\nžalobcu. Žalobca bol toho názoru, že správny orgán mal dôkladnejšie zistiť a zadokumentovať skutkový\nstav, zistiť, o aký tovar v špeciálnom katalógu ide, ako sa zabezpečuje a pod., a až potom mohol hodnotiť\nstav ako nesúladný so zákonom. K porušeniu ustanovenia § 16 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane\nspotrebiteľa žalobca argumentoval, že dostatočným spôsobom uviedol na doklade o kúpe výrobku\naj druh tovaru, ktorý bol predmetom kontrolného nákupu. Predmetné ustanovenie zákona o ochrane\nspotrebiteľa neukladá povinnosť uviesť na doklade o kúpe názov výrobku, ale ukladá len povinnosť\nuviesť na doklade o kúpe názov tovaru. Podľa názoru žalobcu uvedením názvu tovaru odpredaného v\nkontrolnom nákupe ako „121591:LUX1618“ bolo naplnené ustanovenie § 16 ods. 1 písm. d) zákona o\nochrane spotrebiteľa, nakoľko názov odpredaného tovaru „...1618“ bol uvedený nielen na štítku, ale aj\nna obale. Žalobca ďalej v odvolaní citoval ustanovenie § 8 ods. 3 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní\nelektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992\nZb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o používaní ERP“). Žalobca mal za to, že aj cieľom zákonodarcu bolo stanoviť\npovinnosťou uvedenou v § 16 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj v § 8 ods. 3 zákona o\npoužívaní ERP stav tak, aby spotrebiteľ mohol preukázať, že zakúpil tovar nezameniteľný s iným druhom\ntovaru v danej prevádzke, a aby aj predávajúci mal za to, že napr. reklamovaný výrobok je ten, ktorý je\nuvedený na doklade o kúpe. Žalobca uviedol, že názov tovaru „121591:LUX1618“ neodporuje zákonným\nustanoveniam a takýmto označením názvu odpredaného tovaru bola naplnená skutková podstata, že\n\ntento tovar je možné jednoznačne určiť, a je možné ho odlíšiť od iného tovaru. Takisto považoval\nžalobca za závažné pochybenie správneho orgánu skutočnosť, že správny orgán vôbec nebral do\núvahy, že predmetný tovar v kontrolnom nákupe bol označený okrem interného kódu „121591...“ a\nskratky distribútora „...LUX...“ aj jednoznačným názvom konkrétneho odpredaného výrobku „...1618“\na nie všeobecným pomenovaním skupiny výrobkov, ako to uvádza správny orgán. Žalobca tvrdil, že\nustanovenie § 16 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa pri jeho gramatickom výklade výslovne\npožaduje, aby doklad o kúpe výrobku obsahoval okrem množstva aj názov výrobku; jeho interpretácia\nteda spočíva výlučne v tom, aby bol výrobok jednoznačne identifikovateľný, čím by v prípade predaja\nalebo reklamačného konania nemohlo dôjsť k zámene výrobku. Žalobca bol presvedčený, že splnil\nzákonom požadované náležitosti dokladu o kúpe výrobku. Žalobca zároveň namietal aj nezákonnosť\na nepreskúmateľnosť postupu správneho orgánu pri vykonávaní kontroly a vyhotovovaní podkladu\npre správne konanie a rozhodnutie. Žalobca bol toho názoru, že správny orgán je povinný uviesť do\nodôvodnenia právne predpisy, na ktoré sa v odôvodnení rozhodnutia odvoláva, nakoľko len takéto\nodôvodnenie je zrozumiteľné a najmä preskúmateľné. V predmetnom prípade správny orgán neuviedol\nkonkrétne právne predpisy, podľa ktorých postupuje pri výkone kontroly a predpisy, podľa ktorých\nvyhotovuje inšpekčné záznamy. Žalobca uviedol, že správny orgán ani neodôvodnil, prečo si pri začatí\nkontroly inšpektori SOI nesplnili zákonnú povinnosť a nepreukázali sa služobnými preukazmi, pričom\naj z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je zrejmé, že kontrolu začali dňa 22.05.2018.\nŽalobca tiež poukázal na skutočnosť, že postup správneho orgánu je nejasný, nezrozumiteľný a\nnedostatočný, to znamená, že neexistuje jednoznačný postup, akým má správny orgán zaznamenávať\npoznatky z vykonaných kontrol, ako tieto poznatky pomenovať, a akými povinnými náležitosťami musia\ntieto poznatky disponovať. Žalobca nepovažoval inšpekčný záznam za relevantný dôkaz o porušení\nzákona. Inšpekčný záznam nie je ani verejnou ani úradnou listinou, lebo neobsahuje úradnú pečiatku\norgánu dozoru. Takisto ani pomenovanie „inšpekčný záznam“ nemá oporu v žiadnom zákone, a preto\npoužívanie tohto názvu v rozhodnutí spôsobuje jeho nezákonnosť. Vzhľadom na vyššie uvedené\nskutočnosti považoval žalobca rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. P/0234/08/18 zo dňa\n24.08.2018 za nezákonné a žiadal o jeho zrušenie v celom rozsahu. Prvostupňový správny orgán o\nodvolaní nerozhodol, a tak ho v zmysle § 57 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) listom zo dňa 27.09.2018 predložil spolu so\nspisovým materiálom odvolaciemu orgánu dňa 02.10.2018.\n26. Žalovaný uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie čo do výrokovej časti rozhodnutia, i čo do\njeho odôvodnenia v úzkej súvislosti s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom zistil dôvod\nna jeho zmenu spočívajúcu v úprave právnej kvalifikácie zisteného porušenia zákazu používať nekalé\nobchodné praktiky v spotrebiteľských zmluvách. Odvolací orgán uvedené konanie žalobcu subsumoval\npod jemu prislúchajúce znenie skutkovej podstaty správneho deliktu, t. j. pod porušenie zákazu používať\nneprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Odvolací orgán po dôkladnom oboznámení sa so\nskutkovým stavom veci zároveň dospel k názoru, že žalobca nemôže byť sankcionovaný za porušenie\nustanovenia § 16 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko považuje postih v uvedenej\nveci za nedôvodný. Z dikcie ustanovenia § 16 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa je zrejmé,\nže bližšie nešpecifikuje a ani neukladá, že doklad o kúpe výrobku musí mať menný názov alebo číselný\nnázov, prípadne kombináciu týchto dvoch druhov názvov. Ustanovenie § 16 ods. 1 písm. d) zákona o\nochrane spotrebiteľa pri jeho gramatickom výklade výslovne požaduje, aby doklad o kúpe výrobku alebo\no poskytnutí služby obsahoval okrem množstva aj názov výrobku; jeho interpretácia teda spočíva výlučne\nv tom, aby bol výrobok jednoznačne identifikovateľný, čím by v prípade predaja alebo reklamačného\nkonania nemohlo dôjsť k zámene výrobku. I pri rešpektovaní ochrany spotrebiteľa a jeho práv, ktoré mu\ngarantuje zákon o ochrane spotrebiteľa, nie je podľa názoru odvolacieho správneho orgánu namieste\nprijať tak reštriktívny a formalistický výklad citovaného zákonného ustanovenia, aké zaujal vo svojom\nrozhodnutí správny orgán prvého stupňa. Odvolací orgán sa stotožnil s námietkami žalobcu uvedenými\nv odvolaní, ktoré sa týkajú porušenia ustanovenia § 16 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa.\nOdvolací orgán zastáva názor, že uvedením názvu odpredaného výrobku ako „121591:LUX1618“ bolo\nnaplnené ustanovenie § 16 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko názov odpredaného\ntovaru „...1618“ nachádzajúci sa na doklade o kúpe výrobku je zhodný s názvom výrobku uvedeným\nna štítku pripevnenom k výrobku, ako aj na jeho obale. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal odvolací\norgán za to, že žalobca si splnil zákonom požadované náležitosti dokladu o kúpe výrobku, nakoľko\nten okrem iného obsahoval aj názov výrobku („...1618“), pričom kód „121591...“ je interným kódom a\nslovo „...LUX...“ je skratkou distribútora. Žalobca teda výrobok dostatočne identifikoval a nespôsoboval\njeho zameniteľnosť s iným výrobkom. Nakoľko uvedenou zmenou rozhodnutia došlo k upusteniu od\n\nsankcionovania povinnosti vyplývajúcej z § 16 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa, a tým aj\nk zúženiu rozsahu protiprávneho konania, ktorým bol porušený zákon o ochrane spotrebiteľa, odvolací\norgán pristúpil aj k primeranej zmene výšky postihu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.\nOdvolací orgán taktiež pristúpil k zosúladeniu výroku so skutkovým stavom, keď do výroku rozhodnutia\nuviedol dátum a miesto pokračovania kontroly, t. j. 24.05.2018 v sídle prevádzkarne kontrolovaného\nsubjektu na adrese Študentská 1, Košice. Dôvod na zrušenie prvostupňového správneho rozhodnutia\nodvolací orgán nezistil.\n27. K žalobnej námietke uvedenej v žalobe v časti B, v prvom žalobnom bode nazvanom „Nezákonný\npostup žalovaného, nerešpektovanie absorpčnej zásady“, žalovaný uviedol, že: „1/ Žalovaný v prvom\nrade uvádza, že vyššie uvedené tvrdenia žalobcu považuje za účelové a tendenčné s cieľom\nvyhnúť sa postihu za porušenie ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane spotrebiteľa.\nŽalovaný sa nestotožňuje s námietkou žalobcu, že v správnom konaní procesne pochybil. Žalovaný\nzdôrazňuje, že je dôležité chápať rozhodnutie ako univerzálny celok. V správnom konaní sa o.\ni. uplatňuje zásada jednotnosti konania, v zmysle ktorej je správne konanie jediným celkom od\npodania až po jeho právoplatné ukončenie. Zásada dvojinštančnosti správneho konania, ktorá je\nzakotvená v ustanovení § 59 ods. 1 Správneho poriadku, je zasa založená na tom, že iba účastník\nkonania podaním odvolania dáva odvolaciemu správnemu orgánu oprávnenie pred nadobudnutím\njeho právoplatnosti v neobmedzenom rozsahu napraviť zistené skutkové a nadväzujúce právne vady\nrozhodnutia. Prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie o odvolaní nemožno posudzovať individuálne,\nkeďže sa jedná o rozhodnutia v tej istej veci, ale je potrebné ich vykladať v ich vzájomnej súvislosti,\nnie samostatne. Jednotnosť správneho konania, ktorá odporuje záveru o ukladaní dvoch samostatných\nsankcií v rámci jedného správneho konania, podporuje aj vyššie citované ustanovenie § 59 Správneho\nporiadku, v zmysle ktorého odvolací orgán na základe podaného odvolania rozhodnutie správneho\norgánu prvého stupňa preskúma a rozhodne o tom, či toto rozhodnutie potvrdí, zmení, zruší, resp. zruší\na vec vráti na nové prejednanie a rozhodnutie. V žiadnom prípade však nemožno ustáliť, že odvolací\norgán ukladá účastníkovi konania ďalšiu samostatnú pokutu. Žalovaný si však v tejto súvislosti dovoľuje\npoukázať na to, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj rozhodnutie odvolacieho\norgánu (žalovaného) spolu navzájom súvisia. Rozhodnutie odvolacieho orgánu vychádza z rozhodnutia\nsprávneho orgánu na prvom stupni, ktoré žalovaný po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia zmenil.\nPredmetná zmena prvostupňového správneho rozhodnutia spočívala v úprave právnej kvalifikácie\nzisteného porušenia zákazu používať nekalé obchodné praktiky v spotrebiteľských zmluvách. Odvolací\norgán (žalovaný) uvedené konanie účastníka konania (žalobcu) subsumoval pod jemu prislúchajúce\nznenie skutkovej podstaty správneho deliktu, t. j. pod porušenie zákazu používať neprijateľné podmienky\nv spotrebiteľských zmluvách. Žalovaný po dôkladnom oboznámení sa so skutkovým stavom veci\nzároveň dospel k názoru, že žalobca nemôže byť sankcionovaný za porušenie ustanovenia § 16 ods.\n1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko považuje postih v uvedenej veci za nedôvodný.\nKeďže uvedenou zmenou rozhodnutia došlo k upusteniu od sankcionovania povinnosti vyplývajúcej z §\n16 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa, a tým aj k zúženiu rozsahu protiprávneho konania,\nktorým bol porušený zákon o ochrane spotrebiteľa, žalovaný pristúpil aj k primeranej zmene výšky\npostihu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Žalovaný taktiež pristúpil k zosúladeniu\nvýroku so skutkovým stavom, keď do výroku rozhodnutia uviedol dátum a miesto pokračovania kontroly,\nt. j. 24.05.2018 v sídle prevádzkarne kontrolovaného subjektu na adrese Študentská 1, Košice. Na\nzáklade uvedeného teda možno konštatovať, že tieto rozhodnutia nemožno posudzovať izolovane,\nale práve naopak len spolu, v ich vzájomnej súvislosti. Na základe toho má žalovaný za to, že\nvýroková časť jeho rozhodnutia v odvolacom konaní v žiadnom prípade netrpí takou vadou, ktorá by\nmala mať za následok jeho zrušenie. Keďže sa rozhodnutie odvolacieho orgánu odvíja od skutkových\nzistení správneho orgánu na prvom stupni, tak je toto rozhodnutie priamo závislé od rozhodnutia\nvydaného na prvom stupni. Na základe vyššie uvedeného žalovaný deklaruje jednoznačnú súvislosť a\nnadväznosť druhostupňového rozhodnutia s rozhodnutím vydaným na prvom stupni. Žalovaný je preto\ntoho názoru, že postupoval v súlade s požiadavkami ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku\na účelom tohto zákona. Účelom tohto zákona je vydať také rozhodnutie, ktoré je pre žalobcu jasné,\nurčité a zrozumiteľné. Požiadavky na jasnosť, určitosť a zrozumiteľnosť rozhodnutia však opäť nemožno\nskúmať izolovane, ale len v nadväznosti na výrok prvostupňového rozhodnutia, od ktorého sa odvíja\naj druhostupňové rozhodnutie. Žalovaný tiež uvádza, že druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu\nč. SK/0462/99/2018 zo dňa 13.06.2019 v plnom rozsahu spĺňa všetky náležitosti výroku rozhodnutia,\na teda je v ňom presne špecifikovaný skutok s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania\nspolu s právnym vyhodnotením. Žalovaný zastáva názor, že výrok napadnutého rozhodnutia logicky\n\na vecne nadväzuje na výrok prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, (s ktorým bol žalobca\nriadne oboznámený, a s ktorým tvorí jeden celok). Vo výroku napadnutého rozhodnutia žalovaný\njednoznačne vyslovil, že napadnuté rozhodnutie mení tak, že žalobcovi uložil pokutu za porušenie\nzákazu podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane spotrebiteľa a konkretizoval aj výšku uloženej pokuty.\nŽalovaný teda konkretizoval porušenú povinnosť, za ktorú bola uložená pokuta ako aj výšku pokuty,\nt. j. spôsob vykonanej zmeny. Ďalej žalovaný upriamuje pozornosť na obsah samotného odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia, v ktorom je chronologicky a jasne uvedený priebeh daného správneho\nkonania. Na str. 3 posledný odsek napadnutého rozhodnutia je uvedené odôvodnenie vykonanej zmeny\n(výroku) rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu odvolacím správnym orgánom (žalovaným).\nZ predmetného odseku je nepochybné, čoho sa zmena týkala (obsahovo) a z akého dôvodu (bližšia\nkonkretizácia) k nej bolo pristúpené. Z daného odôvodnenia je tiež zrejmé, na ktoré skutočnosti žalovaný\nv napadnutom rozhodnutí už neprihliadal. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia taktiež obsahuje\nvyčerpávajúci opis zistení, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného ako aj opis skutku, ktorý\nbol predmetom postihu žalobcu spolu s jeho vyhodnotením (právnym posúdením). Žalovaný má pritom\nza to, že argumentácia odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je v rozpore s výrokovou časťou\nrozhodnutia, je s ňou v súlade, a teda nie je pre žalobcu nezrozumiteľnou. Žalovaný teda preskúmal\nrozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, pričom v samotnej výrokovej časti rozhodnutia vyjadril\nsvoju vôľu zmeniť rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Nešlo však o čiastočnú zmenu\nrozhodnutia, ale išlo o úplnú zmenu rozhodnutia. V prípade úplnej zmeny rozhodnutia odvolací orgán,\nt. j. žalovaný, svojím rozhodnutím výrok prvostupňového správneho rozhodnutia v celom rozsahu\n„nahradil“ svojím rozhodnutím. Z takéhoto rozhodnutia je zrejmé, že žalobca, ktorý disponuje tak\nrozhodnutím prvostupňovým, ako aj rozhodnutím odvolacieho správneho orgánu, má vedomosť o\nkonečnom závere tohto individuálneho správneho aktu. Žalovaný navyše zdôrazňuje že v odvolacom\nkonaní sa nevykonali žiadne ďalšie dôkazy a skutkový stav sa nedopĺňal. Žalovaný zároveň zastáva\nnázor, že jeho postupom nedošlo k podstatnej vade konania, ktorá by mala za následok nezákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia. Opačné tvrdenie sa nezakladá na právne relevantnom základe. Žalovaný\nnesúhlasí ani s vyjadrením žalobcu, podľa ktorého žalovaný nepostupoval v danom prípade podľa\ntrestnoprávnych zásad obsiahnutých v trestnoprávnej úprave, a že nerešpektoval absorpčnú zásadu\nako jednu zo základných zásad pre ukladanie trestu. Žalovaný v danej súvislosti dáva do pozornosti,\nže pokiaľ aj orgány inšpekcie v administratívnom konaní o zisťovaní a sankcionovaní správneho deliktu\npostupujú analógia legis podľa trestnoprávnej úpravy, to neznamená, že trestnoprávnu úpravu aplikujú\ndoslovne, pretože pre ich postup a rozhodovanie je základným hmotnoprávnym predpisom zákon o\nochrane spotrebiteľa a procesným Správny poriadok. K analogickému uplatňovaniu trestnoprávnych\ninštitútov žalovaný cituje z rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Sžo/39/2014 zo dňa 01.07.2015, v ktorom súd\nkonštatoval: „Treba tiež poznamenať, že značná časť procesných práv, ktoré prislúchajú obvinenému\nv trestnom konaní sa prostredníctvom judikatúry aplikuje aj vo veciach správneho trestania. To však\nneznamená, že sa v rámci správneho trestania majú aplikovať úplne všetky práva obvineného, ktoré sa\nuplatňujú v trestnom konaní. Trestné konanie a správne trestanie sú dve samostatné oblasti, v rámci\nktorých by bolo možné jednotlivé inštitúty akokoľvek navzájom dopĺňať a nahrádzať. Správne trestanie\numožňuje jednoduchšie a menej formálne postupy, než tie ktoré sa uplatňujú v trestnom konaní.“\nŽalovaný poznamenáva, že uvedenú argumentáciu používa NS SR aj v ďalších svojich rozsudkoch,\npričom ju napr. v Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 505/2015 z 13. januára\n2016 rešpektoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Žalovaný zároveň uvádza, že absorpčnú zásadu\nje možné aplikovať najmä v prípadoch, keď boli viaceré porušenia právnych predpisov zistené jednou\nkontrolou daného subjektu. V predmetnom prípade sa však neuplatňuje absorpčná zásada, nakoľko\njednou kontrolou boli zistené porušenia len jedného právneho predpisu, konkrétne zákona o ochrane\nspotrebiteľa, za ktoré bola žalobcovi uložená jedna sankcia. V danom prípade sa nejedná o skutky\nchrániace odlišný objekt zákonom chráneného záujmu, upravené odlišnými právnymi predpismi.“\n28. K žalobnej námietke uvedenej v žalobnom bode II. nazvanom „Nezákonnosť a nepreskúmateľnosť\npostupu správneho orgánu pri vykonávaní kontroly a vyhotovovaní podkladu pre správne konanie a\nrozhodnutie“ uviedol žalovaný, že: „nesúhlasí s tvrdením žalobcu, podľa ktorého sa tento nedozvedel o\nkonkrétnych všeobecných záväzných právnych predpisoch a osobitných právnych predpisoch v oblasti\nochrany spotrebiteľa a hlavne, s ktorými konkrétnymi všeobecne záväznými právnymi predpismi bol\nvýkon kontroly a jej postup uskutočnený. Žalovaný uvádza, že na str. 3 rozhodnutia č. SK/0462/99/2018\nzo dňa 13.06.2019, ako aj v inšpekčnom zázname z kontroly SOI začatej dňa 22.05.2018 a ukončenej\ndňa 04.06.2018 a v inšpekčnom zázname z kontroly SOI vykonanej dňa 24.05.2018 je uvedené, že\npredmetná kontrola inšpektormi SOI bola zameraná na prešetrenie podnetu spotrebiteľa č. 439/18,\n\nna dodržiavanie zákona č. 102/2014 Z. z., zákona o elektronickom obchode a zákona o štátnej\nkontrole vnútorného trhu. K uvedenému žalovaný taktiež poznamenáva, že kompetencie SOI sú\nneobyčajne široké oproti iným dozorným orgánom. SOI je orgánom štátnej kontroly vnútorného trhu\nvo veciach ochrany spotrebiteľa s celoslovenskou pôsobnosťou. SOI kontroluje a vykonáva dozor\nnad dodržiavaním povinností vyplývajúcich z viac ako 350 právnych predpisov; ukladá opatrenia na\nmieste, ochranné opatrenia, predbežné opatrenia a pokuty za porušenie povinností, vyplývajúcich z\nprávnych predpisov v jej dozornej pôsobnosti. Na základe kontrolou zistených skutočností navrhuje\npozastavenie alebo zrušenie živnostenského oprávnenia; poskytuje odbornú a metodickú pomoc\nokresným úradom, obciam, združeniam spotrebiteľov a iným právnickým osobám založeným na ochranu\nspotrebiteľa. SOI tiež vykonáva poradenstvo pre spotrebiteľov; spolupracuje s orgánmi štátnej a verejnej\nsprávy, spotrebiteľskými združeniami, dozornými orgánmi iných členských štátov EÚ (napr. pri výmene\ninformácií o nebezpečných výrobkoch prostredníctvom systému RAPEX či pri riešení hromadných\nspotrebiteľských podaní, smerujúcich proti podnikateľským subjektom so sídlom v inom členskom štáte\nEÚ), s Európskou hospodárskou komisiou a príslušnými orgánmi OSN pri výmene informácií z oblasti\ntrhového dozoru. SOI ďalej vymáha pokuty a pohľadávky od podnikateľských subjektov a fyzických\nosôb a informuje o nebezpečenstve ohrozenia života, zdravia a majetku spotrebiteľov alebo životného\nprostredia predajom nebezpečných výrobkov, vybavuje podnety a sťažnosti spotrebiteľov a objasňuje\npriestupky. Pôsobnosť a kompetencie SOI sú uvedené v zákone o štátnej kontrole vnútorného trhu, podľa\nktorého je SOI orgánom kontroly vnútorného trhu. Vzhľadom na rozsiahly diapazón kompetencií SOI a\nmnožstvo právnych predpisov, nad ktorými SOI vykonáva dozor, je podľa žalovaného dostačujúce, ak\nje v inšpekčnom zázname uvedené, na dodržiavanie ktorých právnych predpisov bola tá-ktorá kontrola\nzameraná. V predmetnom prípade je z inšpekčného záznamu z kontroly SOI začatej dňa 22.05.2018 a\nukončenej dňa 04.06.2018, z inšpekčného záznamu z kontroly SOI vykonanej dňa 24.05.2018, ako aj z\nrozhodnutia č. SK/0462/99/2018 zo dňa 13.06.2019 zrejmé, na dodržiavanie ktorých právnych predpisov\nbola daná kontrola zameraná.\nŽalovaný taktiež uvádza, že Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 2S/20/08 zo dňa 10.06.2009\nkonštatoval nasledovné: „...kontrolou SOI sa zisťuje skutkový stav vyskytujúci sa na mieste v čase\nvýkonu kontroly a jeho následné zaznamenanie do inšpekčného záznamu. Pri kontrole je účasť\nosoby vystupujúcej na strane kontrolovanej osoby nevyhnutná. Aj súd je toho názoru, že pri\nkontrole uskutočňovanej v takýchto prevádzkach, ako je napr. prevádzka žalobcu, nie je potrebná\nprítomnosť štatutárneho zástupcu, ale osoby znalej pomerov na prevádzke, a preto bola aj kontrola\nsprávne uskutočnená za prítomnosti vedúceho kontrolovanej prevádzky, prípadne vedúcich jednotlivých\noddelení. Tieto osoby teda mali jednoznačne možnosť v závere kontroly uviesť svoje vyjadrenie k\nspísanému skutkovému stavu pri zisťovaní ktorého boli osobne prítomní, a teda mali aj možnosť\nnamietať nesprávnosť zaznamenaného skutkového stavu. Oprávnenia inšpektorov SOI ako aj práva a\npovinnosti kontrolovaných subjektov vyplývajú zo zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného\ntrhu vo veciach ochrany spotrebiteľa.“ Žalovaný ďalej uvádza, že vykonával kontrolu stavu zisteného\npriamo pri kontrole, a to porovnaním so stavom predpísaným platnými právnymi predpismi, pričom\nprišlo k preukázaniu porušenia ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa. Konateľ žalobcu p. E.\nF., ako aj vedúca prevádzkarne p. S. T., mohli a mali pripojiť ku kontrole svoje odlišné názory, ak\nboli presvedčení, či už o nezákonnosti postupu inšpektorov alebo o zistených nedostatkoch. Podľa\n§ 30 živnostenského zákona totiž platí: „Podnikateľ je povinný prevádzkovať živnosť riadne, poctivo\na odborne. Tejto povinnosti sa nemôže zbaviť ani v prípade, ak podnikateľskú činnosť prevádzkuje\nprostredníctvom zodpovedného zástupcu.“ Na základe uvedeného považuje žalovaný tvrdenia žalobcu\no porušení jeho práva na riadny proces za ničím neodôvodnené a subjektívne. V ostatnom sa žalovaný\npridŕža odôvodnenia svojho druhostupňového rozhodnutia, č. SK/0462/99/2018 zo dňa 13.06.2019\nuvedeného na str. 7 posledný odsek - str. 9 posledný odsek.\nK vyjadreniam žalobcu, že ostatné orgány dozoru Slovenskej republiky majú jasne a podrobne zákonom\nstanovený postup pri zabezpečovaní výstupu z ich kontroly, pričom uvádza príklady jednotlivých\nzákonov, že jediný orgán dozoru - žalovaný, takýto postup zákonom stanovený nemá, čo spôsobuje\nnejasnosť, nezrozumiteľnosť konania a postupu žalovaného vo všeobecnosti, a že ak neexistuje právny\npredpis, ktorý takýto postup určuje, je postup žalovaného svojvoľný, a je potrebné sa v tomto prípade\nriadiť zásadou, že ak je právo v tomto smere neurčité, tam nie je právo žiadne „Ubu ius incertum, ibi\nius nullum“, žalovaný uvádza, že sa s nimi absolútne nestotožňuje. Žalobca len na základe rovnakých\nslov „inšpekcia“ v názvoch rozdielnych zákonov nemôže stierať rozdiely medzi rozdielnymi postupmi\nv nich upravenými. Žalovaný poukazuje na dôležitú skutočnosť, že napr. inšpektorát práce skúma\npriamo osobu zamestnanca, jeho zmluvný vzťah so zamestnávateľom, pričom jedným z účelov zákona\nč. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej\n\npráci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov je ochrana samotných\nzamestnancov pri práci, naproti tomu účelom vykonávania kontrol žalovaným je ochrana spotrebiteľov,\nnie predávajúcich a ich zamestnancov - kontrolovaných osôb. Žalovaný však taktiež uvádza, že\nzaručuje rovnaký rozsah práv kontrolovaným osobám, ktoré majú rovnako právo sa vyjadriť k zisteniam\nnedostatkov obsiahnutých v inšpekčnom zázname. Žalobca je povinný pri výkone svojej podnikateľskej\nčinnosti rešpektovať všetky právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na jeho činnosť; medzi tieto patrí aj zákon\no štátnej kontrole vnútorného trhu, ktorý je kompetenčným zákonom SOI, upravujúcim procesný postup\npri výkone kontrol za účelom kontroly vnútorného trhu v oblasti ochrany spotrebiteľa. Žalovanému v\ntejto súvislosti nedá nespomenúť, že akceptovaním takýchto tvrdení žalobcu by bola ochromená činnosť\nžalovaného a uvedený stav by bol právne neudržateľný. Ad absurdum, ak by sa súd v tejto časti priklonil\nk takémuto názoru žalobcu, bol by to signál aj pre ostatné podnikateľské subjekty, aby svoju obchodnú\nčinnosť mohli vykonávať až vedome nezákonne s presvedčením, že takéto konanie nebude možné\npostihnúť, čo by bolo v rozpore s účelom zákona a morálnym rozmerom práva.\nŽalobca v žalobe taktiež uviedol, že inšpekčný záznam nepovažuje za relevantný dôkaz, že tento\nzáznam nie je ani verejnou ani úradnou listinou, lebo neobsahuje úradnú pečiatku orgánu dozoru,\nže to je len súkromná listina inšpektorov žalovaného, a že názov „inšpekčný záznam“ nemá oporu\nv žiadnom zákone, keďže tento názov zákony, podľa ktorých správny orgán dozoruje vnútorný trh,\nnepoznajú. Žalovaný správny orgán uvádza, že predmetné tvrdenia považuje za právne irelevantné\nnakoľko vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Čo sa týka inšpekčného záznamu tento je\npísomným záznamom vyhotoveným počas vykonanej kontroly, ktorý odzrkadľuje priebeh kontroly a\nnásledne sú v ňom v prípade zistenia zaznamenané porušenia. Žalovaný taktiež uvádza, že inšpekčný\nzáznam z kontroly začatej dňa 22.05.2018 v sídle Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický\nkraj, Vrátna 3, Košice, ktorá pokračovala dňa 24.05.2018 v sídle prevádzkarne žalobcu na adrese C.\nX, D. a bola ukončená dňa 04.06.2018 jasne deklaruje zistené porušenie, ako už bolo uvedené vyššie,\nporušenie zákona o ochrane spotrebiteľa.\nK predmetnému žalobnému bodu žalovaný správny orgán opätovne uvádza, že všetky dôkazy posúdil\npodľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Žalovaný\nmá za to, že inšpektori SOI vykonávajú svoje povinnosti tak, ako im ich ukladá zákon, pričom sú\npri svojej kontrolnej a rozhodovacej činnosti zo zákona nezávislí. Na základe ich zákonom zverenej\nprávomoci vykonali kontrolu, pričom pri kontrole zistili pochybenia. Žalobca zastúpený konateľom a pri\npokračovaní kontroly dňa 24.05.2018 vedúcou prevádzkarne, nevytkli žiadne pochybenia inšpektorov\nani samotnej kontroly a taktiež nemali žiadne výhrady k vykonanej kontrole. Z uvedeného je zrejmé,\nže zistenie inšpektorov nebolo v čase vykonania kontroly sporné a nebolo dôvodné dokladovať ho inak\nako obsahom záznamu, nakoľko konateľ žalobcu a vedúca prevádzkarne žalobcu obsah spísaného\ninšpekčného záznamu nespochybnili, naopak ho opatrili na znak súhlasu svojím podpisom a pečiatkou\nžalobcu.\nŽalovaný má za to, že žalobca v priebehu konania uvádzal len svoje názory bez náležitého preukázania\nskutočností ním tvrdených. Ostatné vyslovené názory žalobcu ohľadne toho, že postup žalovaného\nje nejasný, nezrozumiteľný a nedostatočný, to znamená, že neexistuje jednoznačný postup, akým\nmá žalovaný zaznamenávať poznatky z vykonaných kontrol, ako tieto poznatky pomenovať, a akými\npovinnými náležitosťami musia tieto poznatky disponovať spolu s jeho ďalšími dojmami považuje\nžalovaný správny orgán za subjektívne a právne bezpredmetné, nakoľko v prípade relevantných\npochybností o zákonnosti vykonanej kontroly a postupe I. stupňového správneho orgánu by II. stupňový\nsprávny orgán vec zrušil a vrátil na ďalšie konanie, resp. by rozhodnutie v celom rozsahu zrušil.\nDokazovanie podľa žalovaného prebehlo v súlade s ustanovením § 34 Správneho poriadku. Správny\norgán je však povinný vykonať dôkazy v súlade so zákonom, nakoľko riadnym nevykonaním dôkazov\nby bolo rozhodnutie vydané nezákonne a súd by musel takéto rozhodnutie zrušiť. Žalovaný má za to,\nže v prejednávanom prípade rozhodol riadne a v súlade s platnými právnymi predpismi. Zároveň je\npotrebné uviesť, že dôkazný prostriedok - inšpekčný záznam bol získaný v súlade so zákonom a v štádiu\njeho získania nedošlo k žiadnym procesnoprávnym vadám, keď inšpektori SOI postupovali štandardným\na zaužívaným spôsobom vhodným pre daný typ kontroly. Žalovaný vyhodnotil dôkaz vyplývajúci z\nuvedeného dôkazného prostriedku, teda obsah inšpekčného záznamu ako relevantný, významný a\ndostačujúci pre konštatovanie o porušení povinnosti, za nedodržanie ktorej zodpovedá žalobca.\nK vyjadreniam žalobcu, že práve aj z vyššie uvedených dôvodov žiadal o ústne pojednávanie, pričom\nmal záujem na ústnom pojednávaní objasniť, či bol postup inšpektorov správny a najmä, či bol zákonný,\nžalovaný poukazuje v tejto súvislosti na ustanovenie § 21 ods. 1 Správneho poriadku, v zmysle ktorého\n„správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k\njej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon“. Správny poriadok teda predpokladá dve formy\n\nkonania pred správnym orgánom, administratívnu (písomnú) a ústnu. Z dikcie zákona vyplýva, že ústne\npojednávanie sa musí uskutočniť len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo správny orgán ústne\npojednávanie nariadi. Na konanie o správnom delikte žalobcu sa vzťahuje osobitný zákon, ktorým je\nzákon o ochrane spotrebiteľa, ktorý povinnosť nariadiť ústne pojednávanie správnemu orgánu neukladá\na subsidiárne Správny poriadok, ktorý vyžaduje pojednávanie nariadiť len ak to vyžaduje povaha\nveci. Posúdenie vhodnosti, resp. potreby nariadenia ústneho pojednávania neprislúcha žalobcovi,\nale správnemu orgánu, t. j. žalovanému, a to len vtedy, pokiaľ bude mať ústne pojednávanie svoje\nopodstatnenie. Žalovaný má za to, že jeho postup, ako aj rozhodnutie je zákonné, nakoľko zvolením\nadministratívnej formy konania žalovaný postupoval v súlade so Správnym poriadkom.\nK tvrdeniu žalobcu, že nenariadením ústneho pojednávania došlo k neobjasneniu veci a k neobjasneniu\nzákonnosti konania a postupu inšpektorov žalovaného, čím bolo žalobcovi upreté právo na obhajobu,\nžalovaný uvádza, že zo strany správneho orgánu nedošlo k uvedenému porušeniu procesného práva\nžalobcu a v tejto súvislosti poukazuje na zásadu jednotnosti, v zmysle ktorej mohol žalobca podávať\nvyjadrenia, návrhy, námietky a navrhovať a predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení počas celého\nsprávneho konania, čo žalobca aj využil. Žalobcovi bola daná možnosť vyjadriť sa k dôvodom konania\npopísaným v oznámení o začatí správneho konania v súlade s § 32 ods. 2 Správneho poriadku, čo\nvyplýva už zo samotného poučenia, ktoré je súčasťou Oznámenia o začatí správneho konania zo\ndňa 20.07.2018. Podľa cit. ustanovenia zákona „správny orgán je povinný dať účastníkom konania a\nzúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k\nspôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.“ Žalobca však nepredložil jediný dôkaz, resp.\nneuviedol také skutočnosti, ktoré by mali vplyv na prehodnotenie porušenia zákona. V prípade, ak mal\nžalobca v priebehu konania reálny záujem sa oboznámiť s jednotlivými podkladmi, mohol využiť napr.\nsvoje právo na nazretie do spisu podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého\n„účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich\nvýpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov\ns výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom“, pričom žalobca svoje právo do vydania rozhodnutia\nnevyužil.\nŽalovaný správny orgán k uvedenému ďalej uvádza, že ústne pojednávanie správny orgán nariaďuje\nlen v prípadoch, ak to vzhľadom na povahu prejednávaného prípadu považuje za potrebné za účelom\nzistenia a objasnenia skutkového stavu veci, ktorý bol podľa žalovaného správneho orgánu jednoznačne\npreukázaný, keď si žalobca nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť. Pre ústne pojednávanie je\ncharakteristické, že v ňom vystupuje viacero účastníkov konania, často s protichodnými záujmami.\nCieľom ústneho pojednávania je predovšetkým zistiť skutočný stav veci a pokiaľ možno odstrániť\nrozpory medzi účastníkmi. K uvedenému je tiež potrebné uviesť, že v predmetnom konaní nevystupuje\nviacero účastníkov konania, a teda ani nie je možné tvrdiť, že počas správneho konania boli zistené\nrozpory, ktoré by bolo možné odstrániť na základe ústneho pojednávania. Pre istotu si dovoľuje žalovaný\nsprávny orgán uviesť, že v zmysle teórie správneho práva procesného a definícií účastníka konania\nnie je žalovaný správny orgán účastníkom konania. Cieľom ústneho pojednávania je taktiež poskytnúť\núčastníkom konania možnosť, aby na ňom vyjadrili svoje návrhy, uplatnili podnety a pripomienky ku\nskutku, o ktorom sa koná. K uvedenému žalovaný uvádza, že nenariadením ústneho pojednávania\nvšak žiadnym spôsobom nedošlo k ujme na právach priznaných žalobcovi, nakoľko tento mal možnosť\nvyjadriť svoje návrhy, podnety a pripomienky písomne, čo žalobca aj využil. Navyše žalobca v odvolaní\nvoči prvostupňovému rozhodnutiu nežiadal o nariadenie ústneho pojednávania, takže s uvedenou\npožiadavkou sa druhostupňový správny orgán, ktorý rozhodoval o odvolaní účastníka konania/žalobcu\nani nezaoberal. Ďalej podľa názoru žalovaného žalobca ani nevyvíjal dostatočnú súčinnosť pri správnom\nkonaní za účelom dostatočného a objektívneho objasnenia veci, ale len za účelom zbavenia sa\nzodpovednosti a s cieľom zastavenia správneho konania. Žalovaný deklaruje, že v prípadoch, v\nktorých to odôvodňuje povaha veci, nariaďuje vykonanie ústneho pojednávania. Na základe uvedeného\nžalovaný nemá za to, že v rámci správneho konania, alebo po jeho skončení, boli práva žalobcu\nakýmkoľvek spôsobom porušené.\nČo sa týka zásady ústnosti, žalovaný správny orgán si dovoľuje ešte na podporu svojich tvrdení tiež\nuviesť Rozsudok NS SR sp. zn. 4 Sžo/262/2015 zo dňa 01.12.2016, v ktorom NS SR k nenariadeniu\nústneho pojednávania uviedol: „... správny orgán sa má riadiť správnym poriadkom, a teda nariadiť ústne\npojednávanie, ak tak ustanovuje osobitný predpis, alebo v prípade, ak to vyžaduje povaha veci. Preto\nv preskúmavanom prípade rozhodnutiami a postupom správnych orgánov nebola žalobcovi odmietnutá\nspravodlivosť (denegatio iustitiae). Najvyšší súd zdôrazňuje, že v konaní o správnych deliktoch sa v\nplnom rozsahu uplatňuje zásada písomnosti konania“.\n\nŽalovaný záverom k predmetnému žalobnému bodu uvádza, že svoje tvrdenia v priebehu konania\njednoznačne argumentačne podložil, pričom povaha odkazu na judikatúru súdnych autorít je len\npodporná a slúži na preukázanie správnosti tvrdení obsiahnutých vo vyjadrení k správnej žalobe.“\n29. Ďalej žalovaný opätovne poukázal na skutočnosť, že správne konanie o uložení sankcie za správny\ndelikt prebieha vo väčšine prípadoch výlučne písomnou formou, nedochádza k vykonávaniu zložitého\ndokazovania. Orgán dozoru, v tomto prípade SOI, prihliada predovšetkým na zistenia zaznamenané v\ninšpekčnom zázname o výkone kontroly a na písomné vyjadrenia a iné listiny predložené žalobcom. Z\nuvedeného vyplýva, že pokiaľ sa dokazovanie vykonáva takýmto zjednodušeným spôsobom, samotný\nžalobca už pred vydaním rozhodnutia musel predpokladať, z akých skutkových zistení vychádzal\nprvostupňový správny orgán. V zmysle ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku navyše vyplýva,\nže správny orgán je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť informácie o tom, ktoré skutočnosti\nboli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu\núvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi\na námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Uviedol, že pritom\nnepoužil v rozhodnutí žiadne také podklady, ktorých povahu a obsah by žalobca už počas konania\nnepoznal.\n30. Žalovaný k tretiemu žalobnému bodu nazvanom „Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia“ uviedol,\nže: „...3/ Žalovaný k žalobnému bodu III „Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia“, a teda k dôvodom,\nv ktorých podľa žalobcu spočíva porušenie práva žalobcu na riadne odôvodnenie administratívneho\nrozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky uvádza, že SOI ako žalovaný vykonáva kontrolu vnútorného trhu u fyzických osôb a\nprávnických osôb predávajúcich alebo dodávajúcich výrobky na vnútorný trh, pričom zisťuje nedostatky\npri výkone kontroly a využíva poznatky z nich získané. Žalovaný sa pridŕža svojich tvrdení uvedených\nv odôvodnení druhostupňového rozhodnutia. S tvrdením žalobcu o nedostatočnom odôvodnení\nrozhodnutia sa žalovaný nestotožňuje. Žalovaný uvádza, že hlavným podkladom rozhodnutia bola\nkontrola začatá inšpektormi SOI dňa 22.05.2018, ktorá bola ukončená dňa 04.06.2018 prerokovaním a\nodovzdaním inšpekčného záznamu kontrolovanej osobe, tak ako je to uvedené v samotnom odôvodnení\nrozhodnutia. Výstup z kontroly tvorí inšpekčný záznam, ktorý mal k dispozícii aj samotný žalobca.\nŽalovaný považuje ďalej za potrebné uviesť, že podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku „v odôvodnení\nrozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami\nbol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe\nktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami\nk podkladom rozhodnutia“. Citované ustanovenie stanovuje správnemu orgánu povinnosť uviesť v\nodôvodnení rozhodnutia skutočnosti, ktoré boli pre rozhodnutie správneho orgánu podkladom. Správny\nporiadok v danom smere rieši materiálnu stránku veci, keď samotné podklady, z ktorých dané skutočnosti\nvychádzajú sú obsiahnuté v príslušnom spisovom materiáli, do ktorého má žalobca možnosť v priebehu\nsprávneho konania nazrieť. Žalovaný zároveň opätovne uvádza, že vo svojom rozhodnutí popísal\npostup správneho orgánu vychádzajúci z jednotlivých podkladov z chronologického hľadiska, keď bolo\nuvedené najskôr zistenie správneho orgánu vychádzajúce z inšpekčného záznamu a následne začatie\nsprávneho konania. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že presne uviedol, ktoré skutočnosti boli\npodkladom pre rozhodnutie a samotné podklady pre rozhodnutie sú súčasťou spisovej dokumentácie,\nčo je v súlade so zákonom. Žalovaný opakovane trvá na skutočnosti, že v prípade, ak mal žalobca v\npriebehu konania záujem oboznámiť sa s jednotlivými podkladmi, mohol využiť svoje právo na nazretie\ndo spisu podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Správneho poriadku, pričom žalobca svoje právo do vydania\nrozhodnutia nevyužil. Žalovaný má za to, že v danom konaní spoľahlivo zistil skutkový stav, výrok\nrozhodnutia dostatočne odôvodnil a pri vydávaní rozhodnutia postupoval v súlade s § 46 Správneho\nporiadku, v zmysle ktorého rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi,\nmusí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti; v súlade s § 47 ods. 2 cit. zákona, nakoľko výrok obsahuje\nnáležitosti predpokladané zákonom vrátane opisu skutku a určenia miesta a času zistenia nedostatku,\nktoré zabezpečujú nezameniteľnosť skutku s iným skutkom ako aj v súlade s § 47 ods. 3 cit. zákona,\nkeď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na\nrozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri hodnotení\nprávnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Žalovaný uvádza, že právne posúdenie zisteného\nskutkového stavu patrí správnemu orgánu, ktorý je oprávnený urobiť si o veci úsudok na základe\naplikácie správneho uváženia (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku) a v súlade s aplikáciou zásady oficiality\n\nje oprávnený rozhodovať o tom, či správne konanie v danej veci začne (o dispozícii s konaním). Je pritom\nviazaný zisteniami vyplývajúcimi z obsahu administratívneho spisu. Z jeho obsahu jednoznačne vyplýva,\nže žalobca porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane spotrebiteľa. A teda žalovaný konal\nplne v súlade so zákonom, keď prihliadnuc na ustanovenie § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa,\nrozhodol o uložení pokuty za zistené porušenie zákona.\nK uvedenému ešte žalovaný poznamenáva, že Správny poriadok zakotvuje povinnosť správneho orgánu\nv odôvodnení reagovať na návrhy, námietky a vyjadrenia žalobcu k podkladu rozhodnutia. Právo na\nodôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že správny orgán je povinný dať na každý argument žalobcu\npodrobnú odpoveď. Splnenie zákonnej povinnosti správneho orgánu odôvodniť svoje rozhodnutie sa\npreto vždy posudzuje so zreteľom na konkrétny prípad. V prejednávanej veci je podľa žalovaného\nnepochybné, že vydal rozhodnutie na základe zákonom povolenej voľnej úvahy. Správna úvaha, resp.\nvoľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu, ktoré\nmu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím\nna konkrétne okolnosti veci. V danom prípade možno hovoriť aj o právomoci voľnej úvahy - diskrečná\nprávomoc (discretionary power), na základe ktorej má správny orgán istý stupeň slobody pri prijímaní\nrozhodnutia, pričom si môže vybrať z viacerých právne prijateľných rozhodnutí jedno, ktoré pokladá za\nnajvhodnejšie. Na základe tohto zákonného zmocnenia, bolo podľa žalovaného rozhodnutie vydané na\nzáklade zákonom povolenej správnej úvahy.\nK subjektívnym tvrdeniam právneho zástupcu žalobcu žalovaný uvádza, že eviduje skutočnosť, že\nzastupuje viacerých klientov, ktorých žalovaný postihuje. Žalovaný však eviduje aj tú skutočnosť, že\nv mnohých prípadoch až do prevzatia právneho zastúpenia títo klienti, v poznámkach k inšpekčným\nzáznamom, vo svojich vyjadreniach (k oznámeniu o začatí správneho konania), uvedomujúc si svoje\nprevinenie, sa priznávali k spáchaným skutkom, tieto skutky oľutovali, následne však predovšetkým po\nprevzatí zastúpenia dotyčným právnym zástupcom svoje dovtedajšie vyjadrenia buď zásadne menili,\nalebo títo klienti uvádzali celkom nové skutočnosti, ktoré sa až do prevzatia právneho zastúpenia\ndotyčným právnym zástupcom v priebehu správneho konania vôbec neobjavili. Dotyčný právny\nzástupca spravidla v každej žalobe napáda nezákonný postup, nenariadenie ústneho pojednávania,\nnezákonnosť dôkazných prostriedkov, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia a pod., nakoľko s\nniektorými skutočnosťami a postupmi kategoricky nesúhlasí. Uvedený subjektívny názor právneho\nzástupcu žalobcu však žalovaný nevie ovplyvniť, nakoľko podľa § 4 ods. 1 zákona o štátnej kontrole\nvnútorného trhu SOI kontroluje vnútorný trh podľa § 2 a podľa osobitných predpisov, pričom podľa § 3\nods. 1 cit. zákona je vo svojej kontrolnej a rozhodovacej činnosti nezávislá.\nZáverom žalovaný poznamenáva, že žalobca zodpovedá za zistené nedostatky na základe princípu\nobjektívnej zodpovednosti, t. j. bez ohľadu na zavinenie (úmysel, nedbanlivosť) alebo iné okolnosti danej\nveci, za ktorých k ich porušeniu došlo, pretože zavinenie nie je pojmovým znakom a predpokladom\nvzniku zodpovednosti za túto kategóriu správneho deliktu, kde sa preukazuje len porušenie právnej\npovinnosti. Pre konštatovanie porušenia povinnosti je rozhodujúci skutkový stav zistený inšpektormi SOI\npočas výkonu kontroly.“\n31. Žalobca v replike zo dňa 11.02.2020, doručenej osobne na súd 11.02.2020 uviedol, že žalovaný,\nako aj inšpektorát vydali nezákonné rozhodnutia, ktorým predchádzal aj nesprávny - nezákonný úradný\npostup a vzhľadom k tomu, že správne súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov (§\n6 ods. 1 SSP), podal správnu žalobu vo veci správneho trestania. Uviedol, že žalobca napáda nesprávny\núradný postup, ako aj samotné nezákonné rozhodnutia tak, ako to popísal žalobca v žalobných bodoch.\nŽalovaný so žalobnými námietkami nesúhlasí z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade\nso všeobecne záväznými právnymi predpismi na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci,\npričom žalovaný v danom prípade postupoval aj v súlade s Ústavou SR, zásadami správneho konania,\ns námietkami a podkladmi predloženými žalobcom sa žalovaný pri rozhodovaní podrobne zaoberal,\npričom svoje skutkové, ako aj právne závery v odôvodnení rozhodnutia náležite zdôvodnil a na základe\ntýchto svojich vyjadrení žiada žalovaný žalobu zamietnuť.\n32. Žalobca k vyjadreniu žalovaného na 5. strane vyjadrenia a nasl. uviedol: Vyjadrenie žalovaného\nv tejto časti považuje žalobca za nedôvodné. K tvrdeniu žalovaného vo vzťahu k zásade jednotnosti\nkonania žalobca v zmysle judikatúry NS SR ( napr. rozsudok sp. zn. 7Asan/25/2017 zo dňa 27.11.2018)\nuvádza, že uplatnenie tejto zásady nemá nič spoločné s totožnosťou skutku a ukladaním sankcií za\nsprávne delikty, v ktorej súvislosti pochybil. Žalobca nesúhlasí ani s poukazovaním žalovaného na\njudikatúru súdov (rozhodnutie NS SR, sp. zn. 3Sžo/39/2014, zo dňa 01.07.2015, Nález Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, sp. zn. l. ÚS 505/2015 z 13. januára 2016). Žalobca je toho názoru, že\n\nrozhodnutia súdov, na ktoré žalovaný vo vyjadrení poukázal, sa netýkajú obdobných vecí a nie sú v\njeho prípade použiteľné. Žalobca tvrdí, že v danom prípade, ak žalobca spáchal viacero správnych\ndeliktov, správny orgán mal postupovať v zmysle absorpčnej zásady uplatňujúcej v trestnom konaní a\nuložiť mu jednu sankciu, a to za správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Túto skutočnosť v rámci\nsprávneho konania namietal (viď žaloba - žalobný bod BI ). Žalobca dáva do pozornosti súdu rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Sžo/79/2010 z 18.01.2011, uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.\n2Sžf/9/2010 z 16.02.2011, rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sž/18/2011. Žalobca opakovane\npoukazuje na rozsudok sp.zn. 7Asan/25/2017 zo dňa 27.11.2018, na odsek 35 a nasl., kde je okrem\niného uvedené, že: „... konajúce správne orgány mali teda postupovať pri zisťovaní a objasňovaní\nprotiprávnych konaní žalobcu v súlade s platnými ustanoveniami správneho poriadku, na ktorý odkazuje\n§ 27 zákona č. 250/2007 Z. z., a pri rozhodovaní o jeho vine a uložení sankcie pri nedostatku špeciálnej\nzákonnej úpravy postupovať analogicky podľa trestnoprávnej úpravy, ktorý výklad by bol súladný s §\n46 správneho poriadku v spojení čl. 6 ods. 1 Dohovoru a s čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.\nVzhľadom k uvedenému povinnosťou správneho orgánu v konaní administratívneho trestania je v\nkaždom štádiu konania rozhodnúť o celom predmete konania. Pokiaľ v odvolacom správnom konaní\nžalovaný správny orgán mienil upustiť od postihu žalobcu za porušenie právnej povinnosti podľa §\n4 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa, kladenej mu za vinu, takéto jeho rozhodnutie mal\nv súlade s trestnoprávnou úpravou, vyjadriť vo výroku napadnutého rozhodnutia. Výrok napadnutého\nrozhodnutia žalovaného, ktorým zmenil prvostupňové správne rozhodnutie o vine a treste, je nezlučiteľné\nz trestnoprávnymi zásadami trestania nielen podľa trestnoprávnej úpravy Slovenskej republiky, ale je\nnezlučiteľné aj v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Argumentácia žalovaného, že v správnom konaní sa\nuplatňuje zásada jednotnosti konania, v zmysle ktorej je správne konanie jediným celkom od podania\naž po jeho právoplatné ukončenie, v zmysle uvedeného je preto právne irelevantná ....“\nŽalobca uvádza, že žalovaný pozná vyššie uvedený rozsudok NS SR sp. zn. 7Asan/25/2017 zo dňa\n27.11.2018, nakoľko sa tento rozsudok týka výslovne žalovaného a žalovaný aj napriek názoru NS SR,\nže: „...Argumentácia žalovaného, že v správnom konaní sa uplatňuje zásada jednotnosti konania, v\nzmysle ktorej je správne konanie jediným celkom od podania až po jeho právoplatné ukončenie, v zmysle\nuvedeného je preto právne irelevantná...“, si aj naďalej vykladá jednotnosť správneho konania svojvoľne.\n33. K vyjadreniu na 9. strane ods. 2 vyjadrenia a nasl. žalobca uviedol: „Žalobca nesúhlasí s týmto\nvyjadrením a názorom žalovaného na danú problematiku a poukazuje na závažnú skutočnosť, že\nžalovaný považuje za dokazovanie len vyhotovenie súkromných poznámok pracovníkov žalovaného,\nktoré pomenoval inšpekčný záznam. A údaje v týchto poznámkach používa ako vykonané dôkazy\nv správnom konaní a na trestanie žalobcu. Žalobca je toho názoru, že inšpekčné záznamy (ich\npočet z jednej kontroly, spôsob ich vyhotovenia, ich nevyhnutné náležitosti, spôsob prerokovania s\nkontrolovanou osobou), ako ich nazýva žalovaný, nemajú oporu v žiadnom právnom predpise právneho\nporiadku SR, teda nie je jasné a zrejmé, či žalovaný postupuje správne a hlavne zákonne.\nŽalobca uvádza, že ak chýba v inšpekčnom zázname pečiatka žalovaného, tak nejde ani o úradnú\nlistinu, ale len o súkromnú listinu pracovníkov žalovaného. Žalovaný len všeobecne poukazuje na jeho\nprávomoci a na postup, ktorý bol v skutočnosti vykonaný, na rozsudok KS v Bratislave sp. zn. 2S/20/08\nzo dňa 10.06.2009, pričom žalobca uvádza, že toto konštatovanie žalovaného, aj KS BA sa neopiera\no žiadny právny predpis, lebo právny predpis, podľa ktorého zistený skutkový stav vyskytujúci sa na\nmieste v čase výkonu kontroly sa následne má zaznamenať do inšpekčného záznamu, neexistuje. Je\ntaktiež irelevantné vyjadrenie žalovaného, že: „... Konateľ žalobcu p. E. F., ako aj vedúca prevádzkarne\np. S. T., mohli a mali pripojiť ku kontrole svoje odlišné názory, ak boli presvedčení, či už o nezákonnosti\npostupu inšpektorov alebo o zistených nedostatkoch...“, lebo žalovaný neuviedol právny predpis, podľa\nktorého konateľ žalobcu p. E. F., ako aj vedúca prevádzkarne p. S. T., mohli a mali pripojiť ku kontrole\nsvoje odlišné názory, ak boli presvedčení, či už o nezákonnosti postupu inšpektorov alebo o zistených\nnedostatkoch.\nŽalobca upriamuje pozornosť súdu na skutočnosť, že zbieranie podkladov pre správne konanie a\nrozhodnutie, v zmysle správneho poriadku síce nie je riadené presným postupom, avšak tak dôležitá\nlistina, akou je inšpekčný záznam, protokol, zápisnica z vykonanej kontroly, ktorý je výsledkom a\nevidenciou výsledkov a podkladov kontroly, v ktorej sú uvedené všetky potrebné podklady a zistené\nskutočnosti, ich súvislosť pre rozhodnutie musí mať aj oporu v zákone, ktorý upravuje postup jej\nvyhotovenia, prerokovania, jej zákonných náležitosti, atď. (viď zákon č. 152/1995 Z. z. § 20 ods. 10 o\npotravinách). Opatrenie podľa odseku 9 oznámi zamestnanec orgánu úradnej kontroly potravín ústne\n\npríslušnému zodpovednému zamestnancovi prevádzkovateľa a bezodkladne o ňom vyhotoví záznam o\núradnej kontrole potravín; zákon č. 125/2006 § 13 ods. 2, 3 a § 14 ods. 1, 2, 3, 4, 5 o inšpekcii práce;\nzákon č. 157/2018 Z. z. § 54 ods. 2, písm. d), § 54 ods. 3, 4, 5 o metrológii; zákon č. 314/2001 Z. z. §\n25 ods. 3 o ochrane pred požiarmi; zákon č. 455/1991 Zb. Zákon o živnostenskom podnikaní § 62 ods.\n4; zákon č. 355/2007 Z. z. Zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov § 55 ods. 3, 7; zákon č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe §11 ods. 2, písm.\nd/, e/, f/, g/, h/, i/, j/ a § 13 ods. 1 až 8; zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov § 97 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, a ak také zákonné ustanovenie neexistuje,\npotom je právo v tomto smere neisté.\n34. Žalobca je toho názoru, že ak neexistuje právny predpis, ktorý upravuje postup a výstup, jeho\nnáležitosti z kontroly, tak potom právo je neisté a ako keby nebolo, a potom žalobca aj ostatné\nkontrolované osoby nevedia, či žalovaný koná zákonne a najmä nevie, ako sa môže brániť voči takémuto\nsvojvoľnému postupu pri kontrole žalovaného. Žalobca nevie, či žalovaný môže vykonať úkony aj mimo\nčasu kontroly, a bez oznámenia žalobcovi o vykonaní kontroly. Výstup z kontroly je kľúčovým dôkazným\nprostriedkom k rozhodnutiu, a preto musí byť jednoznačne zrejmé, aké musí mať náležitosti; kedy\nsa vyhotovuje; kedy sa považuje za prerokovaný; aké prípady nastanú, ak sa kontrolovaná osoba\nodmietne vyjadriť k tomuto výstupu; prečo by sa mala kontrolovaná osoba okamžite vyjadriť a namietať\nskutočnosti opísané v tomto zázname, keď v tomto štádiu ešte nie je obvinená zo spáchania správneho\ndeliktu. Aj naďalej žalobca považuje inšpekčný záznam za nepreskúmateľný, lebo žalobca nevie, podľa\nktorého právneho ustanovenia je vyhotovený a aké povinné náležitosti musí obsahovať, a či tieto\nnáležitosti aj obsahuje. Žiadne právne ustanovenie neumožňuje žalovanému uvádzať pre ustálenie\nskutkového stavu jednoznačné zistenia do inšpekčného záznamu, ako to žalovaný uvádza vo svojom\nvyjadrení k žalobe. Žalobca je presvedčený, ak neexistuje príslušný právny predpis, podľa ktorého má\nžalovaný pri kontrole postupovať (právna medzera), tak žalovaný musí postupovať analogicky podľa\nnajbližšieho príbuzného zákona, ktorým je zákon č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe, ktorý\nupravuje postup pri vykonávaní kontroly v § 11 ods. 2, písm. d/, e/, f/, g/, h/, i/, j/ a v § 13 ods. 1, až\n8. Žalovaný takto nepostupoval, resp. postupoval pri kontrole a vyhotovovaní výstupu z kontroly tak, že\nžalobca nevie posúdiť, či postup žalovaného bol správny alebo nesprávny, resp. či bol zákonný alebo\nnezákonný, resp. svojvoľný, čo vyvoláva otázku na preskúmateľnosť postupu žalovaného pri vykonávaní\nkontroly, a hlavne pri vyhotovovaní výstupu z tejto kontroly. Žalobca si dovoľuje poukázať aj na právnu\núpravu vykonávania obdobných kontrol v Českej republike, kde postupy a výstupy z kontrol správnych\norgánov sú upravené Kontrolním řádem (zákon č. 255/2012 Sb.), ktorý podrobne popisuje priebeh\nkontroly, zahájenie kontroly, ukončenie kontroly, práva a povinnosti kontrolujúcich, práva a povinnosti\nkontrolovaných, o náležitostiach protokolu z vykonanej kontroly (§ 12). Aj česká právna úprava (zákon\no české obchodní inspekci č.64/1986 Sb. v znení neskorších predpisov) je podobná zákonu č.128/2002\nZb., a ani zákon ČNR č. 64/1986 Sb. nepojednáva o postupe a výstupe z kontroly, ale na to im slúži\nKontrolní řád.\n35. V predmetnom správnom konaní je zrejmé, že rozhodnutie o uložení sankcie je založené iba na opise\nstavu kontroly vykonávajúcich inšpektorov, ktorým správny orgán bezvýhradne verí, a vyjadrení žalobcu,\nako páchateľa deliktu, označuje za účelové, resp. ho hodnotí ako snahu vyhnúť sa trestu. Žalovaný\nargumentuje len poukazovaním na všeobecné právne predpisy, ktoré sa ani netýkajú postupu a výstupu\nz kontroly. Žalobca je presvedčený, že ak postupuje žalovaný uvedeným spôsobom, tým popiera zmysel\nprezumpcie neviny a práva žalobcu na obhajobu.\nAk pre žalovaného opísanie skutkového deja žalobcom inak, ako to vyplýva z opisu inšpektora, je\n„účelová obrana\", je potom žalobcovi zbytočné vôbec dávať priestor na bránenie sa a možno ho hneď\nna základe opisu inšpektora potrestať, čo je v právnom štáte, v ktorom sú základné práva a slobody\ngarantované, neprípustné.\nŽalobca ďalej uviedol, že je takisto nepreskúmateľné a zavádzajúce konštatovanie žalovaného, že:\n„...Zároveň je potrebné uviesť, že dôkazný prostriedok - inšpekčný záznam bol získaný v súlade\nso zákonom a v štádiu jeho získania nedošlo k žiadnym procesnoprávnym vadám, keď inšpektori\nSOI postupovali štandardným a zaužívaným spôsobom vhodným pre daný typ kontroly. Žalovaný\nvyhodnotil dôkaz vyplývajúci z uvedeného dôkazného prostriedku, teda obsah inšpekčného záznamu\nako relevantný, významný a dostačujúci pre konštatovanie o porušení povinnosti, za nedodržanie ktorej\nzodpovedá žalobca...“, lebo žalobca, ani iné kontrolované osoby nevedia, v súlade s ktorým zákonom\n\nbol inšpekčný záznam získaný, ktorý zákon upravuje procesnoprávny postup žalovaného pri vykonávaní\nkontroly a vyhotovovaní výstupu z nej, čo znamená štandardný, a čo zaužívaný spôsob, a na základe\nčoho je vhodným spôsobom pre daný typ kontroly, najmä konštatovaná štandardnosť nemusí byť v\nsúlade so zákonom. Obsah inšpekčného záznamu, vzhľadom na danú námietku je menej podstatný.\n36. K vyjadreniu žalovaného na strane 11 posledný odsek a nasl. žalobca v replike uviedol, že ani s\ntýmto vyjadrením žalovaného nesúhlasí. Dodal, že: „...nie je vôbec podstatné, či žalobca v čase kontroly\npopieral skutkový stav opísaný pracovníkmi žalovaného, alebo ho nepopieral, resp. či predložil nové\nskutkové tvrdenia, ale to, či dôkazy boli v konaní pred žalovaným vykonané, a či dostatočne preukázali\nspáchanie skutku a zavinenia žalobcu. Bez vykonania dôkazov nie je možné prijať záver, že k spáchaniu\nsprávnych deliktov vôbec došlo. Iba tvrdenie pracovníkov žalovaného, bez vykonania týchto tvrdení\nnedokazuje zavinenia žalobcu. Podľa názoru žalobcu, pokiaľ by to bolo tak, tak by to bolo v rozpore\nso zásadami trestného konania, ako aj samotného správneho konania, so zásadou materiálnej pravdy.\nPísomné tvrdenie pracovníkov žalovaného nemôže byť jediným dôkazom, ak k reprodukovanej výpovedí\npracovníkov žalovaného nedošlo. Žalovaný námietku neuplatniteľnosti len tvrdenia jeho pracovníkov\nvôbec neodôvodnil. Obdobne posudzuje dokazovanie veci pred správnym orgánom aj judikatúra\nNajvyššieho správneho súdu Českej republiky v podobných veciach (rozsudok sp. zn. 5Ads/92/2015,\n4Ads/177/2011-120), v ktorých Najvyšší správny súd dospel k záveru, že „nemožno súhlasiť s tým, aby\npokuta za správny delikt, ktorá je trestným obvinením v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práva\nzákladných slobôd bola uložená na základe jedného jediného podkladu (protokol o výkone kontroly),\nktorý bol vyhotovený ešte pred začatím správneho konania. Tento záver platí tým viac, že v danom\nprípade k veľmi stručným kontrolným zisteniam pristupujú tvrdenia účastníka konania popierajúceho\nnaplnenie protiprávneho konania\". Potrebu nariadenia ústneho pojednávania, vzhľadom na povahu veci\nopísanú žalobcom, žalovaný povahu veci vôbec neodôvodňuje, ani ju neopisuje, pričom sa spolieha\nlen na strohé citovanie, že „povaha veci to nevyžaduje“ a na nekonformný výklad § 21 SP v súlade\ns ústavou SR. Žalobca dáva do pozornosti a na posúdenie judikatúru Európskeho súdu pre ľudské\npráva, ktorá vyvodila, že „súdom v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru nemusí nevyhnutne byť iba jurisdikčný\norgán klasického typu, integrovaný do štruktúry všeobecných súdov daného štátu. Pri rozhodovaní o\ntom, či orgán možno považovať za nezávislý a nestranný tribunál, nezávislý najmä na výkonnej moci\na na stranách daného prípadu, je nutné prihliadať k spôsobu vymenovania jeho členov, k dĺžke ich\nfunkčného obdobia, existujúcim predpisom upravujúcich ich odvolanie alebo záruky ich neodvolateľnosti,\nk zákonom zakazujúcim udeľovať im inštrukcie zo strany exekutívy pri ich rozhodovaní, k existencii\nprávnych záruk proti vonkajším tlakom a k otázke, či sa orgán skutočne javí ako nezávislý. (viď:\nPOUPEROVÁ, O. Čl. 6 Úmluvy a správni ŕlzenl, In: Vliv EU a G. H. na správní řízení v ČR a v Polsku.\nBrno: Tribun EU. 2010. s. 22 - 23).\nV zmysle vyššie uvedeného názoru Európskeho súdu pre ľudské práva a jej judikatúry je aj žalobca\nnázoru, že požiadavka nezávislosti, nestrannosti, zákonného zriadenia a adekvátnej právomoci v zmysle\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru sa preto neviaže iba na súd v pravom zmysle slova. Môže ísť aj o orgán\nspĺňajúci takéto požiadavky a stojaci mimo súdnej sústavy. Podľa judikatúry štrasburských orgánov\nochrany práv nemožno za súd považovať ministra alebo vládu a za určitých podmienok parlament. (viď:\nKOŠICIAROVA, Soňa. Požiadavky Rady Európy na súdny prieskum správnych aktov podľa odporúčania\nREC (2004) 20 výboru ministrov. In: MASLEN, M. (ed.) Správne súdnictvo a jeho rozvojové aspekty.\nZborník príspevkov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou konanej 7. 8. Marca 2011 v\nTrnave. Bratislava: IKARUS.SK - EUROUNION. 2011 s. 89).“\n37. Žalobca k vyjadreniu na 14. strane 2. odsek a nasl. uviedol, že: Žalobca nesúhlasí s názorom\nžalovaného. Toto vyjadrenie je len rovnako formálne a nedostatočné, ako jeho rozhodnutie, napr.\nžalovaný sa vôbec nevyjadril k žalobnej námietke č. II, v ktorej žalobca uviedol, že odôvodnenie\nžalovaného, že: „...Ustanovenie § 5 ods. 6 písm. i) zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu podľa\nodvolacieho orgánu jednoznačne vyvracia tvrdenie účastníka konania o absencii právnej úpravy postupu\nvýkonu kontroly bez preukázania sa služobnými preukazmi...\" je nepreskúmateľné z dôvodu, že\ncitované ustanovenie § 5 ods. 6 písm. i) v citovanom zákone neexistuje, a povinnosť inšpektora SOI\npreukázať sa služobnými preukazmi pri výkone kontroly pojednáva len ustanovenie § 5 ods. 6 zákona\nč. 128/2002 Z.z., platného v čase kontroly. Z uvedených dôvodov žalobca poukazuje toto odôvodnenie\nza nepreskúmateľné a v druhom rade, ak aj iné ustanovenie ukladá povinnosť pre inšpektora SOI,\npreukázať sa pri výkone kontroly služobným preukazom, tak je pre žalobcu záhadné, ako a komu sa\ninšpektori preukázali pri výkone kontroly dňa 22.05.2019, keď, ako je v úvode inšpekčného záznamu\n\nuvedené, že kontrola bola začatá dňa 22.05.2019 na Inšpektoráte SOI, Vratná 3, kontrolou obchodných\npodmienok žalobcu na eshope žalobcu. Z inšpekčného záznamu je zrejmé, že inšpektori sa preukázali\nslužobným preukazom žalobcovi, až pri prerokovaní a odovzdaní inšpekčného záznamu dňa 04.06.2019\nv prevádzke žalobcu. Žalobca je toho názoru, že žalovaný namiesto toho, aby konkrétne uviedol\npríslušné právne predpisy, podľa ktorých postupuje pri vyhotovovaní výstupu z kontroly, opakovane\npoukazuje len na právne predpisy s výstupom z kontroly nesúvisiace, resp. sa zámerne vyhýba tejto\nkonfrontácii.\n38. Žalobca ďalej uviedol, že výsledkom toho je napadanie právneho zástupcu vo vyjadrení s tým,\nže tomuto vyjadreniu žalovaného nerozumie. Uviedol, že: „Úlohou právneho zástupcu je v súdnom\n(ale aj v správnom) konaní obhajovať záujmy a zákonom chránené práva mandanta. Právny zástupca\nneposudzuje osoby, ale konkrétny stav, ktorý nastal pred a po vykonanej kontrole. Právny zástupca je\npresvedčený o správnosti svojho subjektívneho názoru, ktorý je však treba posudzovať z objektívneho\nhľadiska. Právny zástupca nikdy netvrdil, že v správnom konaní je ústne pojednávanie podľa § 21 ods.\n1 SP obligatórne, avšak ak vzniknú zásadné rozpory, tieto je podľa jeho názoru možné odstrániť len\nsvedeckými výpoveďami, a to na ústnom pojednávaní. Ak právny zástupca tvrdí, že postup inšpektorátu\npri vyhotovovaní inšpekčného záznamu nemá žiadnu zákonnú oporu, tak nech žalovaný toto tvrdenie\nzásadného právneho významu odstráni uvedením právnej normy, ktorá tento postup upravuje a tým\ndal možnosť právnemu zástupcovi si utvoriť „objektívny\" názor na zákonnosť postupu orgánov SOI\nv súvislosti s obstaraním a vyhotovením inšpekčného záznamu, ako jediného „zákonného\" dôkazu\nv správnom konaní. Úlohou právneho zástupcu je aj poučiť mandanta o jeho právach v správnom\nkonaní, pretože správny orgán to neurobí. Právom mandanta je právo na obhajobu chránené ústavou,\nktorú v danom prípade žalobca využil. Žalobca oprávnene očakáva, že právny zástupca preňho privodí\npriaznivejší, ale hlavne zákonný stav, či už v správnom alebo v súdnom konaní. A toto aj právny zástupca\nsa snaží docieliť podanou správnou žalobou a úlohou súdu je zistiť a vyhodnotiť, či rozhodnutie SOI (v\ndanom prípade) je zákonné, či skutkový stav bol spoľahlivo zistený, či v rámci vykonávania dokazovania\nneboli porušené procesné práva žalobcu. Keďže právny zástupca je presvedčený, že rozhodnutia\nžalovaného, ako aj inšpektorátu sú nezákonné, ktoré vychádzajú z nezákonného postupu, ktorý ich\nvydaniu predchádzal, preto právny zástupca presvedčil žalobcu, aby podal správnu žalobu a domáhal\nsa zrušenia nezákonných rozhodnutí. Právny zástupca svoju činnosť vykonáva z presvedčenia, že jeho\nnázor je objektívne spôsobilý zmeniť rozhodnutie žalovaného. Právny zástupca rozumie tomu, prečo\nžalobca spochybňuje jeho činnosť, keď napáda rozhodnutia žalovaného, pretože by bolo zaujímavé sa\ndozvedieť, v koľkých konaniach pred správnym súdom boli zrušené rozhodnutia žalovaného (respektíve\ninšpektorátov v sídle ôsmych krajov), koľko bolo vyplatené advokátom finančných prostriedkov za trovy\nprávneho zastúpenia a súdne poplatky z verejných prostriedkov, len za jeden kalendárny rok. Bolo by tiež\nzaujímavé sa dozvedieť, v koľkých správnych súdnych konaniach, v ktorých boli zrušené rozhodnutia\nžalovaného boli v správnom konaní nariadené ústne pojednávania, aby sme mohli konštatovať\nobjektívne a spoľahlivé zistenie iného správneho deliktu v súlade s § 3 ods. 5 prvá veta SP, aby sme mohli\npresvedčivo konštatovať, že žalovaný a jednotlivé inšpektoráty pri dokazovaní iného správneho deliktu\npostupovali podľa § 34 SP a pod. Pre objektívne hodnotenie činnosti žalovaného nepovažujeme len jeho\nsprávy potom, koľko bolo uložených pokút, ale hlavne údaj o tom, koľko z uložených pokút bolo aj reálne\nvymožených. Tento hodnotiaci úsudok právny zástupca vyslovil z dôvodu, že stanoviská žalovaného nie\nvždy sú založené na objektívnom princípe, respektíve na princípe objektívneho hodnotenia. Na druhej\nstrane právny zástupca netvrdí, že len jeho právny názor je správny a objektívny, ale jeho právny názor\nvychádza z jeho činnosti, z rozhodovacej praxe správnych a kasačných súdov a z nedokonalého a\nnedostatočne upraveného zákona č. 128/2002 Z. z.\n39. Žalobca na záver repliky uviedol, že trvá na žalobných bodoch, pričom nepopiera funkčnosť a\núčelnosť žalovaného, ako kontrolného orgánu v oblasti štátnej kontroly verejného trhu vo veci ochrany\nspotrebiteľov, ale tvrdí, že správne orgány majú túto kontrolu vykonávať v súlade so zákonom a v jeho\nmedziach, čo v danom konkrétnom prípade sa nestalo.\n40. Žalovaný, ktorému bola replika doručená dňa 17.02.2020 sa duplikou nevyjadril.\n41. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 6S/126/2019 zo dňa 03.11.2022 zrušil rozhodnutie\nžalovaného Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so\nsídlom v Bratislave č. SK/0462/99/2018 zo dňa 13.06.2019, ako aj rozhodnutie Slovenskej obchodnej\ninšpekcie, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj č.\n\nP/0234/08/18 zo dňa 24.08.2018 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobcovi\npriznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\n42. Proti tomuto rozsudku žalovaný podal kasačnú sťažnosť, v ktorej okrem iného namietal, že mu\nnie je zrejmé, na základe akých skutkových a právnych okolností správny súd pristúpil k zrušeniu\nprvostupňového rozhodnutia. Poukázal pritom na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom\nsprávny súd vytýka žalovanému práve jeho postup ako odvolacieho správneho orgánu, ktorým došlo k\npodstatnej vade konania majúcej za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, a žalovaný preto\nnevidel dôvod na to, aby bolo v danom prípade zrušené aj prvostupňové rozhodnutie. O tejto kasačnej\nsťažnosti rozhodol Najvyšší správny súd SR rozsudkom zo dňa 21.05.2025, sp. zn. 1Stk/5/2023, tak\nže rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 03.11.2022, č. k. 6S/126/2019 zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie. Najvyšší správny súd SR okrem iného v odôvodnení svojho rozsudku uviedol:\n„32. Kasačný súd pri prieskume napadnutého rozsudku takýto rozpor jeho výroku s odôvodnením zistil.\n33. Rozpor výroku napadnutého rozsudku s jeho odôvodnením spočíva v tom, že podľa výroku\nnapadnutého rozsudku správny súd zrušuje tak rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové\nrozhodnutie. Odôvodnenie napadnutého rozsudku však obsahuje iba zdôvodnenie zrušenia rozhodnutia\nžalovaného.\n34. V odôvodnení napadnutého rozsudku pritom úplne absentujú relevantné dôvody, na ktorých správny\nsúd založil svoje rozhodnutie o zrušení prvostupňového rozhodnutia a myšlienkové pochody, ktoré\nsprávny súd k tomuto rozhodnutiu viedli. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je teda zrejmé\nakou cestou správny súd dospel k svojmu rozhodnutiu o zrušení prvostupňového rozhodnutia a aké\nargumenty pritom použil.\n35. Z napadnutého rozsudku preto nie je možné zrozumiteľným spôsobom zistiť prečo správny súd\nzrušil, okrem rozhodnutia žalovaného, aj prvostupňové rozhodnutie.\n36. Z vyššie uvedených dôvodov je potrebné považovať napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný pre\nnezrozumiteľnosť, ktorá vychádza z rozporu medzi výrokom a jeho odôvodnením. Vyššie uvedený rozpor\npritom nemožno odstrániť ani výkladom, ba naopak snaha o jeho odstránenie môže vyvolať ešte väčšie\npochybnosti o obsahu výroku a dôvodoch rozhodnutia.\n37.Záverom kasačný súd uvádza, že po preskúmaní napadnutého rozsudku a spisového materiálu sa\nv plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom správneho súdu o zrušení rozhodnutia žalovaného a\naj s jeho odôvodnením a argumentmi, ktoré správny súd viedli k tomuto právnemu záveru. Kasačný\nsúd rovnako ako správny súd uvádza, že bolo povinnosťou žalovaného ako druhostupňového správnu\norgánu rozhodujúceho o odvolaní zastaviť konanie v časti porušenia povinnosti podľa § 16 ods. 1 písm.\nd) zákona o ochrane spotrebiteľa osobitným rozhodnutím, resp. výrokom tak ako to ukladá § 30 ods. 1\npísm. h) Správneho poriadku, nakoľko odpadol dôvod a zmysel ďalšieho konania v tejto časti.\n38.V tomto štádiu konania však kasačný súd nevidí bez ďalšieho dôvod aj na zrušenie prvostupňového\nrozhodnutia, keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku sa zaoberá výlučne len dôvodmi pre zrušenie\nrozhodnutia žalovaného, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nevyplýva, prečo správny\nsúd zrušil aj prvostupňové rozhodnutie.“\nIII.\nRelevantná právna úprava\n43. Podľa článku 46 ods. 2, prvá veta Ústavy SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak.\n44. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach\na v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n45. Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých\nsa rozhodovalo v správnom konaní (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky); ide o právny inštitút,\nktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy\nukrátená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už\nnebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o\nkoho práva v konaní ide.\n\n46. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní\nzákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na\nkonanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v\nsúlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.\n47. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené\nzáujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu\nverejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa\nmôže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n48. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n49. Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach\nsprávneho trestania.\n50. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n51. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n52. Podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o\nkonaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia\nalebo opatrenia vo veci samej.\n53. Podľa § 191 ods. 4 SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností\nmôže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu\nverejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie\nrozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení\nvšetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.\n54. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je\norgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval\nv súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v\nzrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.\n55. Podľa § 194 ods. 1 a 2 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\norgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne\nkonanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania\nustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n56. Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi\nžaloby, ak\na) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci\nalebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo\nopatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,\n\nb) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo\npremlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné\nprotiprávne konanie,\nc) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na\nsprávne trestanie,\nd) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na\nukladanie sankcií v rámci správneho trestania,\ne) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu\nverejnej správy.\n57. Podľa § 194 ods. 1 a 2 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\norgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne\nkonanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania\nustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n58. Podľa § 3 ods. 1 až 4 č. 128/2002 Z. z., orgánom kontroly vnútorného trhu je Slovenská obchodná\ninšpekcia; vo svojej kontrolnej a rozhodovacej činnosti je nezávislá. Slovenská obchodná inšpekcia je\norgánom štátnej správy podriadeným Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky. Je rozpočtovou\norganizáciou napojenou na štátny rozpočet v kapitole Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky\n(ďalej len „ministerstvo“). Člení sa na Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom\nv Bratislave (ďalej len „ústredný inšpektorát“) a jemu podriadené inšpektoráty Slovenskej obchodnej\ninšpekcie (ďalej len „inšpektorát“), a to: h) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom\nv Košiciach pre Košický kraj. Na čele Slovenskej obchodnej inšpekcie je ústredný riaditeľ, ktorého\nvymenúva a odvoláva minister hospodárstva Slovenskej republiky. Na čele inšpektorátu je riaditeľ,\nktorého vymenúva a odvoláva ústredný riaditeľ. Inšpektorát je v správnom konaní orgánom prvého\nstupňa.\n59. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z. z., Slovenská obchodná inšpekcia kontroluje vnútorný trh\npodľa § 2 a podľa osobitných predpisov.\n60. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z., Slovenská obchodná inšpekcia pri kontrole vnútorného\ntrhu u fyzických osôb a právnických osôb predávajúcich alebo dodávajúcich výrobky na vnútorný trh\nalebo poskytujúcich služby (ďalej len „kontrolované osoby“):\na) zisťuje nedostatky pri výkone kontroly podľa odseku 1,\nb) vyžaduje odstránenie zistených nedostatkov a škodlivých následkov, ukladá ochranné opatrenia na\nich odstránenie,\nc) kontroluje plnenie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov,\nd) zabezpečuje skúšky na overenie bezpečnosti a kvality výrobkov,\ne) informuje verejnosť o nebezpečenstve ohrozenia života alebo zdravia ľudí predajom nebezpečných\nvýrobkov,\nf) informuje verejnosť o prijatých opatreniach alebo ochranných opatreniach, ak ide o organizovanie\nalebo uskutočňovanie predajných akcií podľa osobitného predpisu; 10a) súčasťou informácie je vždy\nuvedenie presného označenia organizátora predajnej akcie alebo predávajúceho, ktorému boli opatrenia\nuložené, a upozornenie na protiprávne konanie, za ktoré boli opatrenia uložené,\ng) využíva poznatky iných orgánov a podnety spotrebiteľov,\nh) ukladá pokuty,\ni) vybavuje sťažnosti spotrebiteľov,\nj) objasňuje priestupky, 10a)\nk) vydáva na žiadosť osoby, ktorá je zapísaná v registri veriteľov alebo ktorá má o zápis do registra\nveriteľov záujem, písomné potvrdenie o splnení podmienok podľa osobitného predpisu. 10b)\n61. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 128/2002 Z. z., Slovenská obchodná inšpekcia je pri kontrole oprávnená:\na) vydávať záväzné pokyny na odstránenie zistených nedostatkov,\nb) požadovať od kontrolovaných osôb potrebné informácie a doklady,\nc) požadovať, aby výrobky boli označené vhodným upozornením na riziká, ktoré môžu vyplývať z použitia\nvýrobkov,\nd) zakázať dodávku a predaj výrobkov alebo poskytovania služieb (§ 6),\n\ne) nariadiť účinné a okamžité stiahnutie výrobku z trhu, a ak treba, aj jeho zničenie na náklady\nkontrolovanej osoby, nariadiť zverejnenie upozornení na riziká výrobkov v prípade ohrozenia života alebo\nzdravia, alebo majetku spotrebiteľov,\nf) vyhotovovať obrazové, zvukové a obrazovo-zvukové záznamy na zdokumentovanie\nzistených nedostatkov,\ng) vykonávať kontrolné nákupy.\n62. Podľa § 2 písm. p) zákona č. 250/2007 Z .z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona\nsa rozumie obchodnou praktikou konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania,\nobchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu predávajúceho, priamo spojené s propagáciou,\nponukou, predajom a dodaním výrobku spotrebiteľovi.\n63. Podľa § 2 písm. z) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona\nsa rozumie rozhodnutím o obchodnej transakcii rozhodnutie spotrebiteľa o tom, či, ako a za akých\npodmienok výrobok kúpi, zaplatí zaň vcelku alebo po častiach, ponechá si ho alebo s ním bude ďalej\nnakladať, alebo si uplatní práva zo záväzkového vzťahu vo vzťahu k výrobku bez ohľadu na to, či sa\nspotrebiteľ rozhodne konať alebo zdržať sa konania.\n64. Podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona\nSlovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, predávajúci\nnesmie používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.\n65. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, predávajúci je povinný\npredávať výrobky a poskytovať služby za dohodnuté ceny.\n66. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nekalé obchodné praktiky\nsú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.\n67. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za nekalú obchodnú praktiku\nsa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná\npraktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je\nv prílohe č. 1.\n68. Podľa § 8 ods. 1 písm. g) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona\nSlovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, obchodná\npraktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie\no obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto\nnepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného\nspotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k právu spotrebiteľa vrátane práva\nna výmenu dodaného produktu alebo vrátenie peňazí podľa osobitného predpisu 14) alebo k rizikám,\nktorým môže byť vystavený.\n69. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, predávajúci je povinný vydať\nspotrebiteľovi doklad o kúpe výrobku alebo o poskytnutí služby, v ktorom je uvedené\na) obchodné meno a sídlo predávajúceho, prípadne miesto podnikania fyzickej osoby, b) adresa\nprevádzkarne,\nc) dátum predaja,\nd) názov a množstvo výrobku alebo druh služby,\ne) cena jednotlivého výrobku alebo služby a celková cena, ktorú spotrebiteľ zaplatil.\n70. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za porušenie povinností\nustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany\n\nspotrebiteľa 28) uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe\npodľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66 400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov\nuloží pokutu do 166 000 eur.\n71. Podľa § 24 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, pri určení výšky pokuty sa\nprihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky\nporušenia povinnosti.\n72. Podľa § 3 ods. 1 písm. h) zák. č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru\nalebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo\nprevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predávajúci je\npovinný pred uzavretím zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových\npriestorov predávajúceho alebo ak sa zmluva uzatvára na základe objednávky spotrebiteľa, pred tým,\nako spotrebiteľ odošle objednávku, jasne a zrozumiteľne oznámiť spotrebiteľovi spôsobom podľa odseku\n2 alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, informáciu o práve\nspotrebiteľa odstúpiť od zmluvy, podmienkach, lehote a postupe pri uplatňovaní práva na odstúpenie\nod zmluvy; predávajúci zároveň poskytne spotrebiteľovi formulár na odstúpenie od zmluvy podľa prílohy\nč. 3.\n73. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní\nslužieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov\npredávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak predávajúci včas a riadne poskytol\nspotrebiteľovi informácie o práve odstúpiť od zmluvy podľa § 3 ods. 1 písm. h), spotrebiteľ je oprávnený\naj bez uvedenia dôvodu odstúpiť od zmluvy uzavretej na diaľku alebo od zmluvy uzavretej mimo\nprevádzkových priestorov predávajúceho do 14 dní odo dňa\na) prevzatia tovaru podľa odseku 4 v prípade zmlúv, predmetom ktorých je predaj tovaru,\nb) uzavretia zmluvy o poskytnutí služby alebo\nc) uzavretia zmluvy o poskytovaní elektronického obsahu nedodávaného na hmotnom nosiči.\n74. Podľa § 7 ods. 2 zák. č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní\nslužieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov\npredávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak predávajúci poskytol spotrebiteľovi\ninformácie podľa § 3 ods. 1 písm. h) až dodatočne, najneskôr však do 12 mesiacov od začatia plynutia\nlehoty na odstúpenie od zmluvy podľa odseku 1, lehota na odstúpenie od zmluvy uplynie po 14 dňoch\nodo dňa, keď predávajúci dodatočne splnil informačnú povinnosť.\n75. Podľa § 7 ods. 3 zák. č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní\nslužieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov\npredávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak predávajúci neposkytol spotrebiteľovi\ninformácie podľa § 3 ods. 1 písm. h) ani v dodatočnej lehote podľa odseku 2, lehota na odstúpenie od\nzmluvy uplynie po 12 mesiacoch a 14 dňoch odo dňa začatia plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy\npodľa odseku 1.\n76. Podľa § 12 zákona č. 128/2002 Z. z., na konanie podľa tohto zákona sa použije všeobecný predpis\no správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.\n77. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), správny orgán\nje povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre\nrozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.\n78. Podľa § 32 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), podkladom pre\nrozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako\naj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a\nspôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov\nverejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne\nznáme skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená\nosoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných\n\nevidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti,\nktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.\n79. Podľa § 34 ods. 1 až 6 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), na dokazovanie\nmožno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s\nprávnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník\nkonania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie\ndôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz\njednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Skutočnosti všeobecne známe alebo známe\nsprávnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať.\n80. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), rozhodnutie musí byť v\nsúlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať\nzo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.\nIV.\nPosúdenie veci správnym súdom\n81. Aj keď konanie o správnej žalobe sa začalo na Krajskom súde v Prešove, s účinnosťou od 1.6.2023\nje v zmysle znenia § 10 a § 13 Správneho súdneho poriadku, na konanie a rozhodnutie o nej príslušný\nSprávny súd v Košiciach, ktorý zároveň v tento deň (01.06.2023) začal svoju činnosť. Ku dňu 01.06.2023\ndošlo k prechodu výkonu súdnictva z krajských súdov na správne súdy /okrem iných z Krajského súdu\nv Prešove na Správny súd v Košiciach (ďalej len ako „správny súd“)/ vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, vrátane prerokúvanej veci.\n82. Správny súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že v zmysle § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu\nnapadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd aj\norgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu. Kasačný súd uložil správnemu\nsúdu povinnosť v ďalšom konaní vec opätovne prejednať a posúdiť, či existujú dôvody aj pre zrušenie\nprvostupňového rozhodnutia, pričom správny súd bude povinný svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo\nodôvodniť.\n83. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\nSSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových\npodkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi\nkonania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo\nzákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s\nhmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu\nje podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého\nrozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu\nnamietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred\nsprávnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n84. Súd v konaní podľa ust. § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej\nlen „SSP“), po oboznámení sa s obsahom žaloby, žalobou napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej\nsprávy, ako aj po oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného, bez nariadenia pojednávania,\nza splnenia zákonných podmienok podľa § 107 ods. 2, § 105 ods. 2 písm. a) a § 182 ods. 1 písm. g)\nSSP, dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a dňa 12.08.2025 vyhlásil verejne rozsudok vo veci\nsamej, kde zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.\n85. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 30.07.2019 domáhal zrušenia rozhodnutia\nžalovaného zo dňa 13.06.2019 č. SK/0462/99/2018, ako aj rozhodnutia Slovenskej obchodnej inšpekcie,\nInšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj č. P/0234/08/18 zo\ndňa 24.08.2018 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n86. Žalobca uviedol, že žalovaný aj pri vydaní vyššie uvedeného druhostupňového rozhodnutia pochybil,\nak zmenil výšku pokuty aj výrok prvostupňového rozhodnutia bez toho, aby samostatným rozhodnutím\n\nzastavil konanie vo veci porušenia § 16 ods. 1 písm. d) zákona č.250/2007 Z. z., že bola porušená\nzásada absorbčnosti ukladania trestu. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný vychádzal z nespoľahlivo,\nnedostatočného a neobjektívneho zisteného stavu, z nesprávneho právneho a vecného posúdenia veci,\nnedodržal zákonný postup dokazovania správneho deliktu a správneho konania, žalobcovi bolo odňaté\nprávo na spravodlivý proces a vec nebola v konaní prejednaná za prítomnosti žalobcu. Bolo porušené\njeho právo na obhajobu a na riadny proces v správnom konaní.\n87. Ďalej žalobca uviedol, že obe rozhodnutia správneho orgánu sú nezákonné a skutkový\nstav bol zistený nezákonným postupom. Nezákonnosť vidí žalobca hlavne v tom, že žalovaný\naj pri druhostupňovom rozhodnutí vychádzal z nepreskúmateľného a nezákonného dôkazu,\nktorým je inšpekčný záznam, keď nenariadil ústne pojednávanie v správnom konaní, odôvodnenie\nprvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia neobsahuje podstatné náležitosti a ani riadne\nodôvodnenie, čím sa stáva podľa žalobcu nepreskúmateľným, čím bol žalobca ukrátený na svojich\nprávach a oprávnených záujmoch, čo je dôvodom na jeho zrušenie.\n88. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých\npreukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum\nje totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom\nnapadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d/ SSP), keďže táto je základnou prekážkou každého\nsúdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny\nsúdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v\nsprávnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy\njeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a\nnepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem\niného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania,\nprípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia § 47 ods.3 zákona o správnom\nkonaní vyplýva, že z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou\nnáležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi.\nArgumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z\nodôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov\nna jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto\nnáležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo\nvydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie\nnejasné alebo protirečivé.\n89. Po preskúmaní administratívneho spisu žalovaného ako aj administratívneho spisu správneho\norgánu prvého stupňa má súd za to, že rozhodnutie žalovaného a ani rozhodnutie správneho orgánu I.\nstupňa netrpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Z rozhodnutia tak správneho orgánu\nI. stupňa ako aj žalovaného je zrejmé, že tieto majú všetky zákonom vyžadované náležitosti a taktiež je\nz nich zrejmá právna úvaha, ktorá správne orgány viedla pri vysporiadavaní sa so zisteným skutkovým\nstavom ako aj pri hodnotení dôkazov.\n90. Správny súd v úvode zdôrazňuje, že zákon o ochrane spotrebiteľa je konštruovaný na princípe\nabsolútnej objektívnej zodpovednosti, t.j. bez ohľadu na zavinenie (úmysel, nedbanlivosť), a preto sa\núčastník konania nemôže zbaviť svojej zodpovednosti za kontrolou zistené nedostatky poukázaním\nna dôvody subjektívnej povahy. V prípade porušenia ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa ide\nnavyše o tzv. ohrozovacie správne delikty, keď naplnenie znakov skutkovej podstaty sa nevyžaduje\nvznik protiprávneho následku, postačuje iba riziko jeho vzniku. V danom prípade teda stačí zistiť,\nže v dôsledku porušenia povinnosti zodpovednou osobou, t.j. predávajúcim došlo k ohrozeniu práv\nspotrebiteľa chránených týmto zákonom. Preukázanie prípadu, kedy bol spotrebiteľ nútený v dôsledku\nkonania žalobcu zmeniť jeho nákupný úmysel nie je z uvedeného dôvodu nutné.\n91. Správny súd pri hodnotení obsahu žalobcom vznesených žalobných námietok predovšetkým vo\nvšeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že obsah právnej úpravy uvedenej v zákone č. 250/2007 Z.\nz. v platnom znení, s prihliadnutím na obsahové zmeny má zabezpečiť zákonodarcom sledovaný zámer\nuskutočňovania kontroly podnikateľských subjektov a s tým súvisiaci operatívny procesnoprávny postup\npri vyvodzovaní administratívnej zodpovednosti za správne delikty, skutkovými podstatami ktorých je\nporušovanie právnych predpisov daného právneho obsahu. Ide o osobitný charakter administratívneho\nkonania, ktorého účelom je po zadovážení dôkazov vyvodiť sankčnú zodpovednosť právne účinným\n\nspôsobom, ktorým sa zároveň má sledovať zámer individuálnej a generálnej prevencie vo vzťahu k\nmožným, aj opakovaným porušeniam povinností podnikateľských subjektov, a to v záujme ochrany\nspotrebiteľa.\n92. Správny súd pre úplnosť uvádza, že žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti\npostupu a rozhodnutia žalovaného č. SK/0462/99/2018 zo dňa 13.06.2019, ktorým bolo rozhodnuté o\nodvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach\npre Košický kraj č. P/0234/08/18 zo dňa 24.08.2018, ktorým bola podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.\nz. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v\nznení neskorších predpisov uložená peňažná pokuta vo výške 900,- EUR, pre porušenie § 4 ods. 2 písm.\nc) a § 16 ods. 1 písm. d) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa podľa § 59 ods. 2 Správneho\nporiadku tak, že napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že: „účastníkovi konania: EDEN s.r.o., sídlo: Hlavná\n70, 040 01 Košice, IČO: 31 653 758, kontrola internetového obchodu www.svietidlar.sk začatá dňa\n22.05.2018 v sídle Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj,\nVrátna 3, Košice, ktorá pokračovala dňa 24.05.2018 v sídle prevádzkarne kontrolovaného subjektu na\nadrese Študentská 1, Košice a bola ukončená dňa 04.06.2018 v sídle Inšpektorátu Slovenskej obchodnej\ninšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj, Vrátna 3, Košice prerokovaním a odovzdaním\ninšpekčného záznamu kontrolovanej osobe, pre porušenie zákazu podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona\nč. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990\nZb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov používať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských\nzmluvách - pri výkone kontroly bolo posúdením Obchodných podmienok zistené, že účastník konania\nv Obchodných podmienkach uviedol:\nVII. Vrátenie VII. Vrátenie tovaru - odstúpenie od zmluvy\n7.1. „V zmysle ustanovenia § 7 zákona o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 102/2014 Z. z.) má Kupujúci\nprávo od zmluvy uzavretej na diaľku odstúpiť bez uvedenia dôvodu do 14\npracovných dní odo dňa prevzatia tovaru, pričom, je nevyhnutné, aby oznámenie Kupujúceho o\nodstúpení od zmluvy a zakúpený tovar boli Predávajúcemu doručené v uvedenej lehote. .. \"\n- uvedená podmienka bola vyhodnotená ako neprijateľná, nakoľko v zmysle ustanovenia § 8 ods. 2\nzákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe\nzmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a\no zmene a doplnení niektorých zákonov, sa lehota na odstúpenie od zmluvy považuje za zachovanú.\nak oznámenie o odstúpení od zmluvy bolo odoslané predávajúcemu najneskôr v posledný deň lehoty\npodľa § 7 ods. 1. Predávajúci síce umožnil spotrebiteľovi odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14\ndní odo dňa prevzatia tovaru, dokonca stanovil dlhšiu lehotu na odstúpenie od zmluvy (14 pracovných\ndní). avšak na druhej strane kupujúcemu určil nad rámec zákona. že musí doručiť oznámenie o\nodstúpení od zmluvy spolu so zakúpeným tovarom do vyššie uvedenej lehoty, čo je v priamom rozpore\ns ustanovením § 8 ods. 2 zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo\nposkytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových\npriestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Účastník konania ako predávajúci\nteda preukázateľne porušil zákon. nakoľko ním stanovené podmienky vnášajú značnú nerovnováhu do\npráv a povinností zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa;\nVIII. Špeciálne obchodné podmienky pre objednávky z katalógov\n8.1. „Objednaním produktov z katalógov, zákazník berie na vedomie, že sa na takúto objednávku\nnevzťahuje možnosť vrátenia tovaru podľa § 7 odst. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa (zákon č.\n102/2014 Z. z.).... Objednaním tovaru z katalógovej ponuky spotrebiteľ dobrovoľne vyhlasuje, že berie\nzodpovednosť za výber produktu na seba a vzdáva sa práva na odstúpenie od zmluvy\".\n- uvedená podmienka bola vyhodnotená ako neprijateľná, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu\nv právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Predmetná podmienka je v\nrozpore s ustanovením § 3 ods. 1 písm. h) zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri\npredaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej\nmimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle\nktorého je predávajúci povinný pred uzavretím zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej\nmimo prevádzkových priestorov predávajúceho alebo ak sa zmluva uzatvára na základe objednávky\nspotrebiteľa, pred tým, ako spotrebiteľ odošle objednávku, jasne a zrozumiteľne oznámiť spotrebiteľovi\n\nspôsobom podľa odseku 2 alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,\ninformáciu o práve spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy, podmienkach, lehote a postupe pri uplatňovaní práva\nna odstúpenie od zmluvy; predávajúci zároveň poskytne spotrebiteľovi formulár na odstúpenie od zmluvy\npodľa prílohy č. 3. Uvedenou podmienkou účastník konania ako predávajúci nesprávne informoval\nspotrebiteľa o jeho právach, vrátane práva na vrátenie peňazí, a ukladá účastníkovi konania podľa § 24\nods. 1 vyššie cit. zákona o ochrane spotrebiteľa peňažnú pokutu vo výške 800,- EUR, slovom: osemsto\neur. Uloženú pokutu je účastník konania povinný uhradiť do 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia\npríkazom na úhradu na účet: Štátna pokladnica. č. ú.: B. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX. VS: 02340818.“\n93. Správny súd k uvedenému uvádza, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že inšpektormi\nSOI bola dňa 22.05.2018 začatá kontrola internetového obchodu A. v sídle Inšpektorátu Slovenskej\nobchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj, Vrátna 3, Košice, ktorá pokračovala dňa\n24.05.2018 v sídle prevádzkarne kontrolovaného subjektu na adrese Študentská 1, Košice a bola\nukončená dňa 04.06.2018 v sídle Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach\npre Košický kraj, Vrátna 3, Košice prerokovaním a odovzdaním inšpekčného záznamu kontrolovanej\nosobe. Predmetná kontrola inšpektormi SOI bola zameraná na prešetrenie podnetu spotrebiteľa č.\n439/18 na dodržiavanie zákona o ochrane spotrebiteľa, zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa\npri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy\nuzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon č. 102/2014 Z. z.“) zákona č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o elektronickom obchode“), zákona č. 128/2002 Z. z.\no štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o štátnej kontrole vnútorného trhu“). Predmetnou kontrolou bolo zistené, že\nžalobca ako predávajúci porušil zákaz používať nekalé obchodné praktiky v spotrebiteľských zmluvách:\nporušil povinnosť vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe, ktorý by obsahoval všetky zákonom požadované\nnáležitosti s tým, že za zistené nedostatky žalobca, ako predávajúci, v zmysle § 2 písm. b) zákona\no ochrane spotrebiteľa v plnom rozsahu zodpovedá. Na základe zisteného skutkového stavu bolo dňa\n24.08.2018 vydané rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o uložení pokuty vo výške 900,- € pre\nporušenie § 4 ods. 2 písm. c) a § 16 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa.\n94. Ďalej z obsahu spisovej dokumentácie, ako aj z jeho rozhodnutia žalovaného vyplýva, že rozhodným\npodkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bola kontrola začatá inšpektormi SOI dňa 22.05.2018.\nktorá bola ukončená dňa 04.06.2018 prerokovaním a odovzdaním inšpekčného záznamu kontrolovanej\nosobe. V rámci tejto kontroly boli zistené u žalobcu porušenie povinností ustanovených v ust. § 4 ods.\n2, písm. c) a v ust. § 16 ods. 1, písm.d), uvedené v inšpekčnom zázname za porušenie ktorej mu bola\nuložená sankcia, pričom s obsahom inšpekčného záznamu bol oboznámený aj prítomný žalobca.\n95. K námietke, ktorou žalobca poukazoval na nezákonný spôsob vykonania kontroly tým, že pri\nzačatí kontroly si inšpektori nesplnili povinnosť preukázať sa dňa 22.05.2018 služobnými preukazmi\npri kontrole, v zmysle požiadaviek § 5 ods. 5 zákona č.128/2002 Z. z., a obdobne to bolo aj\nv prípade postupu spísania inšpekčného záznamu, ktorý žalobca taktiež považuje za nezákonný,\nlebo je nepreskúmateľný, správny súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom žalovaného uvedenom\nv napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého ustanovenie § 5 ods. 6 písm. i) zákona o štátnej kontrole\nvnútorného trhu jednoznačne vyvracia tvrdenie žalobcu o absencii právnej úpravy postupu výkonu\nkontroly bez preukázania sa služobnými preukazmi. Predmetom kontroly SOI je porovnávanie zisteného\nstavu so stavom požadovaným všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktorých dodržiavanie je\nSOI oprávnená kontrolovať. Postup inšpektorov SOI pri výkone kontrolnej činnosti vrátane pôsobnosti\nSOI a oprávnení inšpektorov SOI, upravuje zákon o štátnej kontrole vnútorného trhu, ktorý bol pri\nvýkone kontroly dodržaný. Kontrola inšpektorov SOI spočívala v porovnaní zisteného skutkového stavu\nso stavom predpísaným, t. j. ustanoveným všeobecne záväznými právnymi predpismi a osobitnými\npredpismi v oblasti ochrany spotrebiteľa. Vyhodnotením tohoto porovnania je výsledok kontroly, teda\ninšpekčný záznam, z ktorého musí byt' zrejmé, či zistený skutkový stav vyhovoval alebo nevyhovoval\npredpísanému stavu. Z inšpekčného záznamu bolo zrejmé zameranie kontroly, ako aj zistený skutkový\nstav. Inšpektori spísali inšpekčný záznam z vykonanej kontroly, postupovali pri kontrole v súlade s\nplatnými právnymi predpismi, vychádzali len z vlastných zistení a objektívne zistili a posúdili skutkový\nstav, pre ktorý je rozhodujúci stav zistený v čase kontroly, z ktorého jednoznačne vyplýva porušenie\npovinnosti v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa. Uvedenú povinnosť\nvyplývajúcu zo zákona o ochrane spotrebiteľa viaže citovaný zákon na predávajúceho, ktorým je v\n\nzmysle § 2 písm. b) cit. zákona účastník konania, preto práve žalobca zodpovedá za zistené nedostatky\nna základe objektívnej zodpovednosti. Preto táto procesná námietka žalobcu je zjavne nedôvodná.\n96. K námietke žalobcu, týkajúcej sa zákonnosti a použiteľnosti inšpekčného záznamu z kontroly ako\nzákonného dôkazu v správnom konaní, pričom žalobca poukazoval na to, že v právnej norme nie je\ninšpekčný záznam definovaný, správny súd uvádza, že pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie pri\nkontrole vnútorného trhu upravuje zákon č. 128/2002 Z.z. Ako vyplýva z kontextu ustanovení zákona\nč. 128/2002 Z.z. (§ 4 ods. 2 písm. b), § 4 ods. 3, § 5 ods. 6 písm. e), § 6 ods. 1 písm. d), § 6 ods.\n2) inšpektori, prostredníctvom ktorých Slovenská obchodná inšpekcia vykonáva kontrolu vnútorného\ntrhu, sú pri výkone kontroly okrem iného oprávnení ukladať kontrolovaným subjektom aj opatrenia\nna odstránenie zistených nedostatkov, o čom má inšpektor vyhotoviť písomný záznam. Správny súd\nmá za to, že vyhotovenie písomného záznamu z kontroly má svoj zákonný podklad v uvedených\nustanoveniach zákona č. 128/2002 Z.z., a to nielen v prípade, ak sú pri kontrole uložené opatrenia na\nodstránenie zistených nedostatkov, pričom nie je právne významné, ako je tento písomný záznam z\nkontroly konkrétne formálne pomenovaný (v prejednávanej veci „inšpekčný záznam“), ak právna norma\nvýslovne neustanovuje jeho presné pomenovanie.\n97. Správny súd dospel k záveru, že inšpektori Slovenskej obchodnej inšpekcie boli pri výkone kontroly\nžalobcu oprávnení vyhotoviť inšpekčný záznam a s prihliadnutím na znenie a účel zákona č. 128/2002\nZ.z. je nepochybné, že tento záznam je dôkazným prostriedkom v správnom konaní a môže byť použitý\nako podklad pre rozhodnutie správneho orgánu (§ 32 správneho poriadku). Ide o jeden z viacerých\ndôkazných prostriedkov, ktoré možno v správnom konaní použiť, a jeho váha je vyhodnocovaná v\nkontexte ostatných dôkazov a skutkových okolností, ktoré v priebehu správneho konania vyšli najavo.\nPrávo navrhovať dôkazy na podporu svojich tvrdení nebolo v prejednávanej veci žalobcovi upreté.\nPrvostupňový správny orgán v oznámení o začatí správneho konania žalobcu v zmysle § 33 ods. 2\nsprávneho poriadku poučil o práve vyjadriť sa k predmetu konania a navrhnúť dôkazy. Inšpekčný záznam\npatrí medzi relevantné podklady k rozhodnutiu a aj záznam z kontroly, v ktorom konajúci inšpektori opíšu\nobjektívne zistený stav na mieste samom, k čomu sa vyjadrí zodpovedná osoba prítomná pri výkone\nkontroly a správnosť záznamu potvrdí svojim podpisom, resp. uvedie, s čím nesúhlasí.\n98. Správny súd k námietke žalobcu, že žiadal nariadiť ústne pojednávanie za účelom objektívneho\na dostatočného objasnenia veci, správny súd uvádza, že postup žalovaných správnych orgánov\nbol v súlade so správnym poriadkom, Ústavou Slovenskej republiky a zákonom č. 205/2007 Z. z,\na stotožňuje sa s názorom žalovaného uvedenom v napadnutom rozhodnutí ako aj vo vyjadrení\nk žalobe, pretože v danom prípade bol skutkový stav správnymi orgánmi spoľahlivo zistený a\nporušenie zákonnej povinnosti zo strany žalobcu bolo jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností\npreukázané, preto súd zastáva názor, že nariadenie ústneho pojednávania by nemalo žiaden vplyv\nna objasnenie deliktu žalobcu, ako ani správnymi orgánmi zistených skutočností, pri objektívnej\nzodpovednosti žalobcu, ktorá je vlastná deliktuálnej zodpovednosti. K uvedenému správny súd uvádza,\nže neuskutočnenie ústneho pojednávania pred správnym orgánom neprotirečí požiadavkám čl. 6\nods. 1 Dohovoru vo vzťahu k ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, keď skutkové okolnosti\nnie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou (napr. Varela Assalino proti\nPortugalsku rozhodnutie zo dňa 25.04.2002, č. sťažnosti 64336/01). Vzhľadom na to, že v našom\nprávnom poriadku neexistuje kodifikovaná normotvorba správneho trestania, analogicky sa v týchto\nprípadoch aplikujú niektoré princípy a zásady trestného práva s cieľom poskytnúť subjektu, voči\nktorému je vyvodzovaná administratívna zodpovednosť záruky spravodlivého procesu. Správny súd\nvšak v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pri ukladaní sankcií za správne delikty nemožno postupovať\nvýlučne podľa trestnoprávnych normatívnych ustanovení, ale tieto je potrebné aplikovať primerane,\nberúc pritom zreteľ na platné správno-právne normy vzťahujúce sa na konkrétnu vec. Ustanovenie §\n21 ods. 1 správneho poriadku ponecháva na zvážení správneho orgánu, či k prejednaniu veci nariadi\nústne pojednávanie, pričom pri vyhodnocovaní potreby ústneho pojednávania správny orgán prihliada\nna zákonné kritéria, ktorými sú povaha veci a význam pojednávania pre objasnenie veci. Správny\nsúd poukazuje na to, že správne konanie je spravidla ovládané zásadou písomnosti a neverejnosti.\nÚstne pojednávanie sa preto vo všeobecnosti v správnom konaní na rozdiel od súdneho konania\nnevyžaduje. Cieľom ústneho pojednávania v správnom konaní je predovšetkým zistiť skutočný stav\nveci, odstrániť rozpory medzi tvrdeniami viacerých účastníkov správneho konania, prípadne vykonať\nohliadku resp. výsluch svedkov. Ako vyplýva z obsahu inšpekčného záznamu, konateľ žalobcu ku\nkontrolným zisteniam podal vysvetlenie, v konaní však nepredložil konkrétny relevantný dôkaz, ktorý by\n\nvážne spochybnil skutočnosti uvádzané v inšpekčnom zázname, preto správny súd nevidí nezákonnosť\npostupu správneho orgánu v tom, že nenariadil vo veci ústne pojednávanie. V súvislosti s ústnym\nprejednaním veci pred správnym orgánom správny súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR\nsp. zn. II. ÚS 134/2014-19 z 5. februára 2014, v ktorom ústavný súd vyslovil, že „v danom prípade\nneuskutočnenie ústneho pojednávania v konaní pred radou (správnym orgánom) nespôsobuje ujmu\npožiadavkám podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru spočívajúcim v zachovaní princípu ústnosti, verejnosti a\nprítomnosti na prerokovaní veci. Správny orgán, akým bola v tomto konkrétnom prípade rada ako orgán\nvýkonnej moci štátu, totiž nespĺňal a nespĺňa atribúty nestranného a nezávislého súdu podľa čl. 6 ods.\n1 Dohovoru. Verejné prerokovanie trestného obvinenia, resp. uskutočnenie ústneho pojednávania pred\ntakýmto orgánom, preto nemôže naplniť čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý zaručuje takéto prerokovanie pred\nnestranným a nezávislým súdom (argumetum asimili PL.ÚS 12/97)“.\n99. K námietke žalobcu, že žalovaný vychádzal z nespoľahlivého, nedostatočného a neobjektívneho\nzisteného stavu, z nesprávneho právneho a vecného posúdenia veci, nedodržal zákonný postup\ndokazovania správneho deliktu a správneho konania a nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, súd\npo oboznámení sa s odôvodnením rozhodnutia konštatuje, že rozhodnutie žalovaného je podrobne\na vyčerpávajúcim právnym spôsobom odôvodnené a obsahuje relevantné vyjadrenia sa žalovaného\nk odvolacím námietkam žalobcu a právne hodnotenie všetkých žalobcom vznesených odvolacích\nnámietok ako aj na vec žalobcu sa vzťahujúcich zákonných ustanovení. V správnom konaní bol\ndostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver. Žalovaný sa\ndostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré boli žalobcom v priebehu správneho\nkonania i v podanom odvolaní vznesené, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia,\na to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na\nprejednávaný prípad. Správny súd sa preto stotožnil s obsahom odôvodnenia žalovaného rozhodnutia\na z dôvodu, aby neopakoval jeho obsah iba poukazuje na jeho obsah. Odôvodnenia rozhodnutí\norgánov verejnej správy oboch stupňov považuje správny súd za zrozumiteľné, logické, zodpovedajúce\nskutkovému stavu veci a zákonnej úprave na tento stav sa vzťahujúcej. Z odôvodnenia rozhodnutia\nžalovaného je zrejmé, ktoré skutočnosti tvorili podklad rozhodnutia, akými úvahami sa správny orgán\nriadil pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnal s námietkami účastníka konania. Preto nie je daný tento\nnamietaný dôvod na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia.\n100. V súvislosti s uvedeným žalobným dôvodom správny súd konštatuje, že predávajúci nesie v zmysle\nzákona o ochrane spotrebiteľa absolútnu objektívnu zodpovednosť za zistené nedostatky bez ohľadu\nna to, kto a za akých okolností daný nedostatok spôsobil. Žalobca tiež konal v rozpore s odbornou\nstarostlivosťou, ktorá sa od neho očakáva vo vzťahu k spotrebiteľovi. Smernica Európskeho parlamentu\na Rady 2005/29/ES definuje odbornú starostlivosť ako “úroveň špeciálnej schopnosti a starostlivosti,\nktorú možno rozumne očakávať od obchodníka pri jeho konaní voči spotrebiteľom, zodpovedajúca\nčestnej obchodnej praxi a/alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňujúcej sa v oblasti obchodníkovej\nčinnosti”. Správny súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že z kontroly vykonanej inšpektormi SOI\nbolo jednoznačne preukázané, prečo žalovaný považoval konanie žalobcu za rozporné so zákonom o\nochrane spotrebiteľa a akou správnou úvahou sa riadil, keď dospel k záveru o naplnení všetkých znakov\ndeliktuálnej zodpovednosti žalobcu. Správny súd konštatuje, že žalobca sa svojim konaním dopustil\nporušenia zákazov uvedených v § 4 ods. 2 písmena c/ zákona o ochrane spotrebiteľa, v administratívnom\nkonaní boli vykonané relevantné dôkazy, ktoré hodnoverne preukazujú protiprávne konanie žalobcu, a\npreto správny súd nemal o vine sťažovateľa žiadne pochybnosti.\n101. Správny súd zároveň zdôrazňuje, že použitím neprijateľných podmienok v spotrebiteľských\nzmluvách žalobca vážne zasiahol do práv spotrebiteľa, čoho dôsledkom bolo najmä porušenie\nekonomického záujmu spotrebiteľa. Zákon o ochrane spotrebiteľa ustanovuje, že “za porušenie\npovinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany\nspotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa\n§ 9a alebo § 26 pokutu do 66 400,- Eur”. Vzhľadom na to, že podľa platnej právnej úpravy, bolo možné za\nporušenie povinnosti sťažovateľovi uložiť pokutu do výšky 66 400,- Eur (§ 24 ods. 1 zákona č. 250/2007\nZ.z.), podľa názoru správneho súdu bola správnym orgánom uložená pokuta v spodnej hranici zákonnej\nsadzby, s prihliadnutím na charakter protiprávneho konania, závažnosť a následky porušenia povinností.\nSprávny orgán tak pri stanovení výšky prihliadol na všetky uvedené skutočnosti, dôsledkom čoho uložil\nžalobcovi sankcia vo výške 800,- Eur. Výška pokuty tak nadobúda skôr preventívno-výchovný charakter,\njej výška bola dostatočne odôvodnená a opodstatnená.\n\n102. Správny súd sa však stotožnil s námietkou žalobcu, že žalovaný pri vydaní žalobou napadnutého\nrozhodnutia pochybil, ak zmenil výšku pokuty aj výrok prvostupňového rozhodnutia bez toho, aby\nsamostatným rozhodnutím zastavil konanie vo veci porušenia § 16 ods. 1 písm. d) zákona č.250/2007\nZ. z., a tým bola porušená zásada absorbčnosti, správny súd uvádza, že žalobca podal odvolanie,\nna základe ktorého žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie, nakoľko zistil dôvod na jeho zmenu\nspočívajúcu v úprave právnej kvalifikácie zisteného porušenia zákazu používať nekalé obchodné\npraktiky v spotrebiteľských zmluvách a uvedené konanie žalobcu subsumoval pod jemu prislúchajúce\nznenie skutková podstaty správneho deliktu, t. j. pod porušenie zákazu používať neprijateľné podmienky\nv spotrebiteľských zmluvách, a že zmenu vykonal aj tým, že vypustil skutok spočívajúci v porušení\nustanovenia § 16 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko považuje postih v uvedenej\nveci za nedôvodný.\n103. Správny súd k uvedenému zároveň uvádza, že v prípade, ak odvolací orgán dospeje k záveru,\nže na vyvodenie zodpovednosti voči žalobcovi za porušenie povinnosti podľa § 16 ods. 1 písm. d)\nzákona o ochrane spotrebiteľa nebol dostatočne zistený skutkový stav, ktorý nemá oporu vo vykonanom\ndokazovaní, čo vyvoláva dôvodné pochybnosti či sa vôbec skutok stal, a za situácie, že správne\nkonanie o uloženie sankcie voči žalobcovi bolo začaté z podnetu konajúceho správneho orgánu, bolo\npovinnosťou žalovaného ako druhostupňového správneho orgánu rozhodujúceho o odvolaní zastaviť\nkonanie v časti porušenia povinnosti podľa § 16 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa osobitným\nrozhodnutím, resp. výrokom tak ako to ukladá § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku, nakoľko\nodpadol dôvod a zmysel ďalšieho konania v tejto časti. Uvedeným postupom sa na úrovni odvolacieho\norgánu zákonným spôsobom nerozhodlo o celom predmete konania vedeného pred správnymi orgánmi\na začatého na ich podnet, v dôsledku čoho nebola zachovaná totožnosť skutku na oboch stupňoch\nkonania. V dôsledku uvedeného postupu odvolací správny orgán ukladal žalobcovi pokutu len za\njeden z dvoch správnych deliktov, za ktoré bol žalobca prvostupňovým správnym orgánom braný na\nzodpovednosť, a to bez toho, aby sa na podklade podaného odvolania zákonným spôsobom vysporiadal\nso zvyškom prejednávanej veci.\n104. Podľa názoru správneho súdu, v správnom konaní správny orgán konajúci podľa ustanovení\nzákona o ochrane spotrebiteľa, postupom podľa ustanovení Správneho poriadku, pri posudzovaní\nsprávneho deliktu a rozhodovaní o ňom ako aj pri ukladaní sankcie je povinný pre nedostatok špeciálnej\núpravy postupovať „analogiae legis“ podľa ustanovení obsahujúcich trestnoprávnu úpravu (Trestný\nzákonník, Trestný poriadok ). Z uvedených dôvodov vo výroku rozhodnutia, ktorým správny orgán\nrozhoduje o porušení právnej povinnosti, stanovenej zákonom, účastníkom konania (výrok o vine), je\npovinnosťou správneho orgánu určitým a zrozumiteľným spôsobom uviesť, akého porušenia právnej\npovinnosti sa účastník dopustil opisom skutku, ktorým sa porušenia, kladeného mu za vinu, dopustil a\nuvedením ustanovenia zákona skutkovej podstaty, ktorú účastník konania skutkom naplnil a súčasne\nurčením sankcie, ktorú správny orgán účastníkovi konania za uvedené porušenie právnej povinnosti\nukladá (výrok o treste).\n105. Vychádzajúc z uvedeného povinnosťou správneho orgánu konajúceho a rozhodujúceho v\nkonaní o administratívnom trestaní je nielen postupovať podľa trestnoprávnych zásad obsiahnutých v\ntrestnoprávnej úprave, ale aj ich rozhodnutia musia spĺňať kritéria v súlade s trestnoprávnou úpravou.\nBolo povinnosťou žalovaného postupovať pri zisťovaní a objasňovaní protiprávnych konaní žalobcu v\nsúlade s platnými ustanoveniami správneho poriadku, na ktorý odkazuje § 27 zákona č. 250/2007 Z. z.\na pri rozhodovaní o jeho vine a uložení sankcie pri nedostatku špeciálnej zákonnej úpravy postupovať\nanalogicky podľa trestnoprávnej úpravy, ktorý výklad by bol súladný s § 46 správneho poriadku v spojení\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru a s čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.\n106. Vzhľadom k uvedenému povinnosťou správneho orgánu v konaní administratívneho trestania je\nv každom štádiu konania rozhodnúť o celom predmete konania. Pokiaľ v odvolacom správnom konaní\nžalovaný správny orgán mienil upustiť od postihu žalobcu za porušenie právnej povinnosti podľa §\n16 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa, kladenej mu za vinu, takéto jeho rozhodnutie mal\nv súlade s trestnoprávnou úpravou vyjadriť vo výroku napadnutého rozhodnutia. Výrok napadnutého\nrozhodnutia žalovaného, ktorým zmenil prvostupňové správne rozhodnutie o vine a treste, je nezlučiteľný\ns trestnoprávnymi zásadami trestania nielen podľa trestnoprávnej úpravy Slovenskej republiky, ale je\nnezlučiteľný aj v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru.\n\n107. Správny súd sa tu stotožňuje s názorom kasačného súdu, ktorý uvádza: „37. Záverom kasačný súd\nuvádza, že po preskúmaní napadnutého rozsudku a spisového materiálu sa v plnom rozsahu stotožňuje\ns právnym záverom správneho súdu o zrušení rozhodnutia žalovaného a aj s jeho odôvodnením a\nargumentmi, ktoré správny súd viedli k tomuto právnemu záveru. Kasačný súd rovnako ako správny\nsúd uvádza, že bolo povinnosťou žalovaného ako druhostupňového správnu orgánu rozhodujúceho o\nodvolaní zastaviť konanie v časti porušenia povinnosti podľa § 16 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane\nspotrebiteľa osobitným rozhodnutím, resp. výrokom tak ako to ukladá § 30 ods. 1 písm. h) Správneho\nporiadku, nakoľko odpadol dôvod a zmysel ďalšieho konania v tejto časti.“\n108. Na základe tejto skutočnosti správny súd dospel k záveru, že postupom žalovaného došlo k\npodstatnej vade konania majúcej za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného,\na preto správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie (§\n191 ods. 1 písm. g/ SSP v spojení s § 194 ods. 2 SSP). Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude\npostupovať vyššie naznačeným zákonným spôsobom a zároveň sa dôsledne vysporiadať so všetkým\nodvolacími námietkami žalobcu, ktoré náležite odôvodní, s tým, že pre orgán verejnej správy je tento\nprávny názor záväzný (§ 191 ods. 6 SSP).\n109. Podľa § 191 ods.6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je\norgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval\nv súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v\nzrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.\n110. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní plne úspešnému\nžalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania pred Krajským\nsúdom v Košiciach a Správnym súdom v Košiciach, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným\nrozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).\n111. Správny súd súčasne s poukazom na § 467 ods. 3 SSP (a v zmysle Rozsudku Najvyššieho\nsprávneho súdu SR zo dňa 21.02.2025 sp. zn. 1Stk 5/2023) rozhodol aj o nároku na náhradu trov\nkasačného konania. Podľa § 467 ods. 1 SSP sa ustanovenia o trovách konania primerane použijú na\nkasačné konanie. V preskúmavanom prípade nebol žalobca v konaní o kasačnej sťažnosti úspešný\na žalovanému (v procesnom postavení sťažovateľa) žiadne účelne vynaložené trovy kasačného konania\nnevznikli, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, preto im správny súd v zmysle § 167\nods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP a § 168 SSP nepriznal právo na náhradu trov kasačného\nkonania.\n112. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.\n4 SSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia\nrozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho\nsúdu v Košiciach.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1 SSP).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\n\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods.1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri\nrozhodovaní porušil zákon tým, že:\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods.1 písm.g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí\ntak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ\npoukáže na svoje podania pred správnym súdom.\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods.2 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom.\nUvedená povinnosť neplatí, ak:\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.2 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods.1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:69927bec-2e6f-4616-a9da-ab04e879e73e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.505.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 505/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 505/2015 z 13. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-13", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.505.2015.1"}, {"guid": "ussr:db0363e7-a0a6-4d23-940a-5932fac588d5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/2014 z 5. 2. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-02-05", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:db0363e7-a0a6-4d23-940a-5932fac588d5"}, {"guid": "ussr:2ec8ad70-ddf5-437b-ae59-5f3f99c83641", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 311/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 311/07 z 24. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-24", "citacie_n": 473, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ec8ad70-ddf5-437b-ae59-5f3f99c83641"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:487877c7-12fc-45c3-897a-ab7799a5f7d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:487877c7-12fc-45c3-897a-ab7799a5f7d6"}, {"guid": "7b10ee3f-b08a-48c9-8ba7-fd73dd8f8145:1fc79b76-12b3-42ca-b91c-7ac083978c92", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:3016200396.1", "spisova_znacka": "7Asan/25/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Asan/25/2017 z 26. 11. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-11-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3016200396.1"}], "citovane_v": []}