{"guid": "ussr:a4cf4406-ed6d-4b6f-b7e9-4b8a20e833a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.235.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 235/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 235/2015 z 18. 11. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 18. novembra 2015, sp. zn. I. ÚS 235/2015, ECLI:SK:USSR:2015:1.US.235.2015.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2015-11-18", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a4cf4406-ed6d-4b6f-b7e9-4b8a20e833a4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.235.2015.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.235.2015.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.235.2015.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 235/2015­30\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. novembra 2015\nv senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka\na Milana Ľalíka v konaní o sťažnosti\n, zastúpených advokátom JUDr. Mariánom Gelenekym,\nAdvokátska kancelária, Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 4\nC 10/2011 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 7 C 697/1996) takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\na\n\nna prerokovanie\n\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom\nOkresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 10/2011 (pôvodne vedenom\npod sp. zn. 7 C 697/1996) p o r u š e n é b o l o .\n2. Okresnému súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 10/2011\np r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.\n\n3.\n\na\n\np r i z n á v a finančné\n\nzadosťučinenie každému v sume po 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd\nBardejov p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Bardejov j e\na\n\npovinný\n\nuhradiť\n\ntrovy konania v sume 375,86 € (slovom tristosedemdesiatpäť\n\neur a osemdesiatšesť centov), na účet ich právneho zástupcu advokáta JUDr. Mariána\nGelenekyho, Advokátska kancelária, Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti sťažnosti\n\na\n\nnevyhovuje.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nsp. zn. I. ÚS 235/2015 z 20. mája 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\na\n\n(ďalej len „sťažovateľ“)\n\n(ďalej len „sťažovateľka“; spolu len „sťažovatelia“), ktorou\n\nnamietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom\nOkresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n4 C 10/2011 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 7 C 697/1996; ďalej aj „napadnuté konanie\nokresného súdu“).\n\n2\n\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že 20. augusta 1996 žalobcovia\na\n\npodali proti sťažovateľom žalobu o náhradu škody s príslušenstvom\n\nz titulu poškodenia rodinného domu. Sťažovatelia ďalej podrobne opisujú priebeh konania\npred okresným súdom, z ktorého vyplýva, že okresný súd už rozsudkom z 23. apríla 1997\nžalobu žalobcov zamietol, ale Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozhodnutím\nsp. zn. 4 Co 426/1997 z 24. novembra 1997 zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil\nprvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Následne aj druhým rozsudkom\nokresného súdu zo 7. novembra 2001 bola žaloba žalobcov zamietnutá, ale krajský súd\nopätovne uznesením č. k. 4 Co 121/02­159 z 15. apríla 2002 zrušil rozsudok okresného súdu\na vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd v priebehu konania nariadil aj znalecké\ndokazovanie, ktoré však bolo zdĺhavé, a tiež s časovým odstupom nariaďoval aj\npojednávania. Na pojednávaní 16. novembra 2010 žalobcovia doručili okresnému súdu\nčiastočné späťvzatie žaloby, a to vo výške 3 319,39 €, v tejto časti súd konanie aj zastavil\na vec v prevyšujúcej časti vylúčil na samostatné konanie, v ktorom mal rozhodovať\naj o trovách konania. Predmetná vec bola zapísaná v registri pod sp. zn. 4 C 10/2011.\n3. Posledné pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 14. októbra 2013, bolo odročené\nna neurčito s tým, že okresný súd do konania priberie ďalšieho znalca na vypracovanie\nznaleckého posudku. Znalecké dokazovanie však okresný súd nariadil až 18. júla 2014.\nVzhľadom na to, že znalecký posudok nebol vypracovaný v stanovenej lehote, sťažovatelia\npodali 29. januára 2015 predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.\nZ odpovede okresného súdu sa sťažovatelia dozvedeli, že žalobkyňa v 2. rade svojím\npodaním doručeným okresnému súdu 2. septembra 2014 vzniesla námietku zaujatosti voči\nznalkyni. Uznesením z 26. februára 2015 okresný súd vyslovil, že znalkyňa\nnie je vylúčená z vykonania znaleckého úkonu. Dosiaľ predmetné znalecké\ndokazovanie nebolo vykonané a znalecký posudok im nebol doručený.\n4. Okresný súd bol v konaní viackrát nečinný niekoľko mesiacov, a keďže vec\nod roku 1996 až dosiaľ nie je právoplatne skončená, sťažovatelia tvrdia, že bolo porušené\n\n3\n\nich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy.\n5. Žiadosť o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 15 000 € pre každého\nsťažovatelia odôvodňujú tým, že „právna neistota, v ktorej sa dlhodobo nachádzajú t. j.\nod roku 1996... spôsobila nielen materiálnu, ale aj nemateriálnu ujmu, a to nielen nim,\nale aj celej rodine, ktorí sú z tohto konania psychickí deprimovaní. Ich ujma spočíva\nnajmä v tom, že sa dlhodobé nachádzajú v stave právnej neistoty a aj keď samotný nárok\nod samotného počiatku považujeme za neopodstatnený a nedôvodný, pričom Okresný súd...\npredmetnú žalobu už dvakrát zamietol, avšak v dôsledku rozhodnutia Krajského súdu...\ndošlo k zrušeniu predmetných rozhodnutí a pri priznaní čo i len čiastočnej náhrady škody\nžalobcom na ktorí podľa rozhodnutia odvolacieho súdu majú mať nárok, s prihliadnutím\nna uplatňované úroky z omeškania a trovy konania, tieto už vysoko môžu prevýšiť samotný\nnárok vyplývajúci z predmetu konania. Tento neistý právny stav naďalej trvá a na druhej\nstrane sme tohto názoru, že práve žalobcovia svojim obštrukciami spôsobuje umelo\npredlžovanie súdneho sporu, zrejme sledujúc tento zámer.“.\n6. Na základe už uvedeného sťažovatelia navrhujú ústavnému súdu, aby vo veci vydal\ntento nález:\n„1. Základné právo sťažovateľa v I. rade upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 7C 697/96\na 4C 10/2011 porušené bolo...\n2. Základné právo sťažovateľky v II. rade upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky postupom Okresného súdu Bardejov v konám vedenom pod sp. zn. 7C 697/96\na 4C 10/2011 porušené bolo...\n3. Okresnému súdu v Bardejove sa prikazuje, aby vo veci sp. zn. 4C 10/2011 konal\nbez zbytočných prieťahov...\n4. Sťažovateľovi v I. rade priznáva finančné zadosťučinenie 15.000,­ Eur...\n5. Sťažovateľke v II. rade priznáva finančné zadosťučinenie 15.000,­ Eur...\n\n4\n\n6. Sťažovateľovi v I. a II. rade priznáva trovy konania/právneho zastúpenia k rukám\nich právneho zástupcu vo výške 625,80 Eur...“\n7. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci 20. októbra 2015 písomne vyjadril\nokresný súd prostredníctvom svojej predsedníčky podaniami sp. zn. 1SprO 941/2015\nz 5. októbra 2015 a 20. októbra 2015, v ktorých predsedníčka okrem podrobnej chronológie\nprocesných úkonov okresného súdu a účastníkov napadnutého konania uviedla:\n„Čo sa týka sťažovateľmi namietanej nečinnosti tunajšieho súdu, k tomu udávam,\nže akceptujem tvrdenia sťažovateľov vo vzťahu k jednotlivým procesným úkonom\nvykonaných Okresným súdom Bardejov v predmetnej veci a že v nimi uvádzaných časových\núsekoch došlo ku konaniu súdu po dlhšom časovom období a teda, že došlo k určitým\nprieťahom zo strany súdu. Je však potrebné uviesť, že určité zdržanie pri vybavovaní tejto\nveci bolo zapríčinené predovšetkým opakovanými personálnymi zmenami a enormným\npracovným zaťažením konajúcich zákonných sudcov. Poukazujem aj na to, že Okresný súd\nBardejov bol dlhodobo ovplyvňovaný veľkou fluktuáciou sudcov (začala v roku 2005)\na s tým spojenou častou personálnou zmenou, keď len v období posledných 7 rokov z výkonu\nodišlo 9 sudcov (starobný dôchodok, preloženie na iný súd vrátane na súd vyššieho stupňa,\nnástup na materskú dovolenku), avšak na Okresný súd Bardejov prišlo do výkonu\nlen 6 sudcov) a takto sa nevybavené veci po odchodzích sudcoch neustále prerozdeľovali\nmedzi sudcov vo výkone, ktorým sa tým navyšovali počty nevybavených vecí, pričom sa im\nneustále navyšoval aj nový nápad. Nemožno opomenúť aj to, že v danom prípade ide\no skutkovo zložitejšiu a náročnejšiu vec a poznamenávam, že súd úkony vo veci nevykonáva\niba nariadením pojednávania a samotným pojednávaním, ale tiež inou činnosťou,\nnapr. zhromažďovaním dôkazov, študovaním spisového materiálu a pod. Keďže vec bola\nčasto prideľovaná novým sudcom, je nutné prihliadať aj na potrebu nového zákonného\nsudcu naštudovať vec po skutkovej a právnej stránke, čo je nesporné aj vzhľadom\nna množstvo vecí v súdnych oddeleniach, časovo náročné. Okrem toho celková dĺžka\nkonania bola ovplyvnená aj správaním účastníkov konania, keď na základe ich návrhov boli\npojednávania bez prejednania veci samej opakovane odročované, keď bez ich prítomnosti\n\n5\n\nnemohla byť vec v nariadených pojednávaniach meritórne prejednaná a prípadne\naj rozhodnutá.“\n8. Sťažovatelia sa v stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu\nk vyjadreniu okresného súdu vyjadrili podaním z 27. októbra 2015, v ktorom uviedli:\n„Na podanom návrhu v celom rozsahu trváme. Zo samotného vyjadrenia\npredsedníčky Okresného súdu v Bardejove vyplýva tá skutočnosť, že na strane súdu boli\nčasté personálne zmeny, v dôsledku čoho došlo k častej zmene sudcov, ktorí predmetnú vec\nprejednávali. Táto skutočnosť však nemôže ísť na ťarchu navrhovateľov. Zo strany\nnavrhovateľov aj z vyjadrenia predsedníčky Okresného súdu Bardejov vyplýva, že iba\nv dvoch prípadoch za celé obdobie došlo k odročeniu pojednávania na žiadosť žalovaných\nv predmetnej veci, čo je vzhľadom na dĺžku konania pochopiteľné a ospravedlniteľné.\nTeda konanie\n\nani\n\nnezapríčinili prieťahy\n\nv konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 7C/697/1996 resp. sp. zn.\n4C/10/2011.“\n9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,\nže od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n10. Ústavný súd na základe sťažnosti a k nej pripojených písomností, vyjadrení\núčastníkov konania a spisu okresného súdu sp. zn. 4 C 10/2011 (pôvodne sp. zn.\n7 C 697/1996) zistil tieto podstatné úkony okresného súdu a účastníkov konania:\nOkresný súd rozhodol vo veci samej rozsudkom už na prvom pojednávaní\nz 23. apríla 1997 tak, že žalobu žalobcov zamietol. Krajský súd rozsudok okresného súdu\nzrušil rozhodnutím č. k. 4 Co 426/97­47 z 24. novembra 1997 a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie 20. februára 1998.\n\n6\n\nDňa 28. apríla 1999 bol do konania na posúdenie odborných otázok týkajúcich sa\npredmetu sporu pribratý znalec (\n\n), ktorý požiadal o zrušenie jeho pribratia\n\ndo konania podaním z 18. mája 1999, pretože nemal odbornú špecializáciu na oceňovanie\nnehnuteľností.\nPojednávania určené v roku 2000:\n­ 31. mája – zrušené na základe žiadosti sťažovateľov a ich právneho zástupcu\n(kolízia s iným pojednávaním na krajskom súde),\n­ 11. júla  odročené z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania a ich právnych\nzástupcov,\n­ 13. septembra – odročené na základe žiadosti sťažovateľa a jeho právneho zástupcu\nz dôvodu kolízie s iným pojednávaním.\nDňa 5. októbra 2000 sa uskutočnilo relevantné pojednávanie po zrušení rozsudku\nokresného súdu z roku 1997, ktoré bolo po výsluchu účastníkov konania odročené\nna neurčito na účel vypočutia navrhovaných svedkov.\nPojednávania určené v roku 2001:\n­\n\n21. marca  odročené z dôvodu neprítomnosti predvolaných svedkov,\n\n­\n\n31. mája, 25. júla, 13. septembra – odročené vždy z dôvodu neprítomnosti\núčastníkov konania a ich zástupcov.\n\nDňa 7. novembra 2001 okresný súd po vykonanom dokazovaní výsluchom\núčastníkov konania a svedkov rozhodol vo veci samej druhým rozsudkom tak, že žalobu\nopäť zamietol, ale odvolací súd opätovne uznesením č. k. 4 Co 121/02­159 z 15. apríla 2002\nzrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie 22. mája 2002.\nV roku 2002 okresný súd 3. októbra 2002 do konania pribral znalca z odboru\nstavebníctva, odvetvia stavebných prác a oceňovania stavebných prác\nna vypracovanie znaleckého posudku, ktorý mu znalec predložil 16. októbra 2003.\n7\n\nDňa 27. mája 2004 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo po vypočutí účastníkov\nkonania odročené na neurčito na účel vypočutia znalca k doplneniu jeho znaleckého\nposudku. Pojednávanie určené na 29. október 2004 bolo odročené z dôvodu neprítomnosti\nprávnej zástupkyne žalobcov, pričom žalobca v 1. rade trval na jej prítomnosti\nna pojednávaní.\nPojednávanie 15. februára 2005 bolo po vypočutí znalca odročené na neurčito\nna účely vykonania kontrolného dokazovania a 11. októbra 2005 z dôvodu neprítomnosti\nžalobcov a predvolaného svedka.\nPojednávanie 26. júna 2007 bolo odročené pre žiadosť právneho zástupcu\nsťažovateľov z dôvodu čerpania jeho dovolenky na 2. október 2007 (účastníci neprevzali\nzásielky), neskôr po zmene zákonnej sudkyne na 17. október 2007 a po ospravedlnení\nsťažovateľov až na 31. október 2007. Toto pojednávanie a nasledujúce 19. novembra 2007\nbolo pre neprítomnosť účastníkov konania, ich zástupcov (bez ich ospravedlnenia),\nako aj svedka odročené na 17. december 2007. Na uvedené pojednávanie sa účastníci tiež\nnedostavili, žalobca v 1. rade neúčasť zo zdravotných dôvodov písomne ospravedlnil,\npreto bolo pojednávanie odročené na 17. január 2008.\nToto pojednávanie bolo odročené na 7. február 2008 z dôvodu ohláseného náhleho\nochorenia žalobcu v 1. rade, pričom z dôvodu hospodárnosti konania žalovaní svoju neúčasť\npísomne ospravedlnili. Po vypočutí znalca a účastníkov konania, ktorí trvali na kontrolnom\nznaleckom dokazovaní, bolo pojednávanie odročené na neurčito, pričom účastníkom\nkonania bola uložená povinnosť v určenej lehote súdu oznámiť mená a adresy pobytu\nsvedkov, ktorých navrhli vo veci vypočuť. Dňa 8. apríla 2008 sťažovatelia podali námietku\npremlčania uplatneného nároku a 2. júna 2008 sa k nej žalobcovia vyjadrili. Pojednávanie\n21. augusta 2008 okresný súd odročil na 1. október 2008 z dôvodu ospravedlnenia sa\núčastníkov a žiadosti sťažovateľov o odročenie pojednávania z dôvodu čerpania dovolenky\nich právneho zástupcu. Pojednávanie bolo odročené na 26. október 2008 a potom\n8\n\nna 19. november 2008 aj z dôvodu neprítomnosti predvolaných svedkov. Dňa 13. novembra\n2008 bola okresnému súdu doručená žiadosť právneho zástupcu sťažovateľov o odročenie\npojednávania z dôvodu kolízie s iným rokovaním na Úrade vlády Slovenskej republiky.\nPojednávanie 19. novembra 2008 bolo odročené z dôvodu práceneschopnosti zákonnej\nsudkyne.\nV roku 2009 pojednávanie určené na 21. júl 2009 bolo z dôvodu neprítomnosti\núčastníkov konania a ich zástupcov odročené na 14. december 2009, ktoré bolo tiež\nodročené na základe žiadosti žalobcu v 1. rade, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť\nna pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti, a následne aj právneho zástupcu sťažovateľov,\nktorý z dôvodu hospodárnosti konania tiež navrhol toto pojednávanie odročiť.\nPrávny zástupca sťažovateľov žiadal tiež odročiť v roku 2010 pojednávania určené na\n30. apríl a 20. júl (pre kolíziu s iným pojednávaním) a 16. novembra 2010 bolo\npojednávanie za prítomnosti žalobcu v 1. rade, právnej zástupkyne žalobcov a právneho\nzástupcu sťažovateľov po vypočutí žalobcu v 1. rade a po oznámení návrhov na vykonanie\ndokazovania odročené na 24. január 2011. Uznesením č. k. 7 C 697/1996­317\nz 13. decembra 2010 okresný súd konanie v zmysle § 96 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „OSP“) v časti nároku žalobcov na zaplatenie sumy 3 319,39 € s prísl. z titulu\nušlého zisku zastavil (právoplatné 21. januára 2011) a v prevyšujúcej časti vec o náhradu\nškody vylúčil na samostatné konanie (právoplatné 5. januára 2011).\nV roku 2011 pojednávanie 16. marca 2011 bez účasti účastníkov a ich právnych\nzástupcov (sťažovatelia a ich právny zástupca sa neospravedlnili) okresný súd odročil\nna 10. jún 2011, ktoré bolo zrušené, a nový termín pojednávania bol nariadený na 6. október\n2011. Aj toto pojednávanie z dôvodu ospravedlnenia sa žalobcu v 1. rade zo zdravotných\ndôvodov bolo odročené na 8. december 2011, ktoré však okresný súd po výsluchu žalobcu\nv 1. rade a právnych zástupcov účastníkov odročil na 1. február 2012 na účely výsluchu\núčastníkmi navrhnutých svedkov a vyžiadania si súvisiaceho spisu od Obvodného úradu\nv Bardejove. Pojednávanie 1. februára 2012 okresný súd po výsluchu účastníkov konania\n9\n\na ich právnych zástupcov, ako aj svedka odročil na neurčito na účely vykonania výsluchu\nďalších navrhovaných svedkov dožiadanými okresnými súdmi v Košiciach.\nDňa 18. marca 2013 žalobca v 1. rade ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní\nso žiadosťou o jeho odročenie, právny zástupca a sťažovatelia sa neospravedlnili (prevzali\npredvolania), a preto ho okresný súd odročil na 29. apríl 2013, toto pojednávanie bolo\npo výsluchu účastníkov a svedka odročené na 24. jún 2013 na účely predvolania ďalšieho\nsvedka a vyžiadania si potrebného listinného dôkazu zo Štátneho archívu v Bardejove.\nPojednávanie bolo odročené z dôvodu čerpania dovolenky zákonným sudcom a nový termín\npojednávania bol nariadený na 16. júl 2013. Po výsluchu svedkov bolo uvedené\npojednávanie odročené na 14. október 2013 na zabezpečenie súvisiacich listinných dôkazov.\nPo vykonanom dokazovaní bolo uvedené pojednávanie odročené na neurčito na účely\npribratia znalca do konania na vypracovanie znaleckého posudku.\nUznesením z 18. júla 2014 bola do konania ustanovená znalkyňa z odboru\nstavebníctva odvetvia pozemné stavby, odhad nehnuteľností, odhad stavebných prác\n(pozri bod 3), ktorej bol spis predložený až 19. mája 2015, pretože medzitým žalobkyňa\nv 2. rade vzniesla voči osobe znalkyni námietku zaujatosti 2. septembra 2014, o ktorej bolo\nrozhodnuté 26. februára 2015 tak, že ustanovená znalkyňa nie je vylúčená z vykonávania\nznaleckého\n\núkonu.\n\nZnalkyňa\n\nznalecký\n\nposudok\n\ndoručila\n\nokresnému\n\nsúdu\n\naž\n\n8. septembra 2015 a uznesením z 5. októbra 2015 okresný súd rozhodol o znalečnom.\nIII.\n11. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy\n\n10\n\nak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa\nodseku 1... Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný\nsúd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\n12. Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov, postupom okresného súdu v napadnutom konaní.\n13. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\núčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa\nrozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\n14. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu vyplýva z § 6\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti\nso všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,\nďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom\nsúd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca\nje podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie\núčelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu\n11\n\nvyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých\ndôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo\nsamosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Ak bolo\nrozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd\nprvého stupňa podľa § 226 OSP viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.\n15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup\nsamotného súdu (3). V súlade s Európskym súdom pre ľudské práva ústavný súd prihliada\npritom aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre\nsťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný\nsúd postupoval aj v danom prípade.\n15.1 Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania\nvedeného okresným súdom je rozhodovanie o zaplatenie peňažnej čiastky 3 319 €\ns príslušenstvom z titulu náhrady škody, pretože v časti nároku žalobcov z titulu\nuplatňovania ušlého zisku bolo konanie právoplatne zastavené už v roku 2011. Vzhľadom\nna nutnosť nariadenia znaleckého dokazovania, ako aj kontrolného znaleckého dokazovania\nv tomto prípade možno napadnuté konanie považovať po skutkovej stránke za zložitejšie,\nako to uviedol aj okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti, pretože bolo potrebné\nvypočuť aj viacerých svedkov. Samotnú skutkovú zložitosť však nemožno dávať\ndo súvislosti s pretrvávajúcou neefektívnou činnosťou okresného súdu. Po právnej stránke\npritom ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov.\n15.2 Správanie sťažovateľov ako účastníkov súdneho konania je druhým kritériom\npri posudzovaní,\n\nči\n\nv napadnutom\n\nkonaní\n\ndošlo\n\nk zbytočným\n\nprieťahom,\n\na tým\n\naj k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\n12\n\nčl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd sa čiastočne zhoduje s vyjadrením odporcu, že sťažovatelia\na ich právny zástupca sa mali pričiniť na zbytočných prieťahoch (pozri jeho vyjadrenie\nv bode 7). Sťažovatelia, resp. ich právny zástupca, sa viackrát nezúčastnili na určených\npojednávaniach (nie iba dvakrát ako uvádzajú, pozn.), ospravedlniac (v prevažnej väčšine\nprípadov), ale i neospravedlniac svoju neúčasť (pozri bod 10), čo možno v celkovom\nkontexte prebiehajúceho súdneho sporu považovať aj za právne významnú okolnosť, t. j. za\ntakú, v dôsledku ktorej došlo k podstatnému predĺženiu prebiehajúceho súdneho konania\n(toto sa vedie viac ako 19 rokov, pozn.). Právny zástupca sťažovateľov sa tiež nezúčastnil\nvýsluchu svedkov, ktorých navrhol vypočuť žalobca v 1. rade dožiadaným súdom (25. mája\n2012, 26. mája 2012 a 6. novembra 2012), aj keď mu boli upovedomenia o výsluchu\nsvedkov riadne a včas v predstihu doručené (č. l. 70, č. l. 86, č. l. 102, č. l. 113, č. l. 131 v\nspise sp. zn. 4 C 10/2011), hoci to je iba jeho právo, ktoré nevyužil, a nie jeho povinnosť (§\n122 ods. 2 OSP), a ani na začiatku konania bez ospravedlnenia na pojednávaní na\nodvolacom súde 24. novembra 1997 (č. l. 46 pôvodného spisu vedeného pod sp. zn.\n7 C 697/1996). Sťažovateľka sa navyše (bez ohľadu na to, že je právne zastúpená) doteraz\nnezúčastnila ani jediného pojednávania (žije v mieste sídla okresného súdu) a vo veci\nnebola ani vypočutá, hoci bola na tieto pojednávania aj predvolávaná. Tieto skutočnosti\nústavný súd zobral tiež do úvahy a zohľadnil ich pri priznaní konkrétnej sumy finančného\nzadosťučinenia.\n15.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v súlade\nso svojou\n\npredchádzajúcou\n\nštandardnou\n\njudikatúrou\n\npredovšetkým\n\nkonštatuje,\n\nže z ústavnoprávneho hľadiska je neakceptovateľné, že predmetné konanie nebolo\nprávoplatne skončené, hoci prebieha na okresnom súde od 20. augusta 1996. Podľa názoru\nústavného súdu konanie, ktoré trvá tak neobyčajne dlho, ako to bolo v danej veci, možno\nuž len na základe jeho posúdenia ako celku považovať za nezlučiteľné s imperatívom\nustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne napr. II. ÚS 3/09, III. ÚS 170/2010,\nIII. ÚS 21/2014). Vzhľadom na uvedené ústavný súd nevymedzoval prípadné konkrétne\núseky jeho nečinnosti a ani obdobia, keď sa spis nachádzal na krajskom súde, ale poukázal\niba na relevantné dôvody neefektívnosti postupu okresného súdu, ktoré vyplývajú napr.\n13\n\naj z posledného uznesenia krajského súdu sp. zn. 4 Co 121/02 z 15. apríla 2002 (ktorým\nopakovane zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie), keď uviedol\n„že nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom uznesením zo\ndňa 24. 11. 1997, č. k. 4 Co 426/97­47 a nezisťoval výšku škody, ktorá vznikla žalobcom\nv zmysle dohody zo dňa 27. 1. 1996 (z porušenia zmluvy) a vo veci nenariadil znalecké\ndokazovanie...“ (č. l. 161 v spise). Konanie sa ďalej vyznačovalo aj značnou\nnehospodárnosťou, pretože okresný spolu nariadil až 44 termínov pojednávaní, ale tie\nprevažne odročoval (aj na neurčito) najmä pre neprítomnosť účastníkov a ich právnych\nzástupcov (pozri bod 10). Obdobne pribral do konania viac znalcov a vykonal niekoľko\nvýsluchov účastníkov, svedkov (aj dožiadanými súdmi) a podobne, ale dosiaľ vo veci samej\nešte nevydal také prvostupňové rozhodnutie, ktorým by bolo celé konanie o predmete sporu\n(náhrade škody) právoplatne skončené, čo je z ústavného hľadiska neakceptovateľné.\nVec mal okresný súd sledovať už dávno ako reštančnú s osobitným režimom a pozornosťou.\nOkresný súd bol nedôsledný aj v tom, že v priebehu konania nevyužil poriadkové opatrenia\npodľa § 53 ods. 1 OSP v prípade, keď účastníci konania (aj sťažovatelia a ich právny\nzástupca, resp. protistrana v spore) neospravedlnili svoju neúčasť (pozri bod 10 a roky 2007\na 2011), čím sa konanie zbytočne predlžovalo, teda si nezvolil taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa obrátili\nna súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n17. V tejto súvislosti ústavný súd neakceptoval vyjadrenie okresného súdu, že nebolo\nmožné konať v tejto veci bez prieťahov v dôsledku nedostatočného personálneho obsadenia\nsúdu a častej zmeny sudcov, pretože podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu\n(napr. II. ÚS 48/96, II. ÚS 52/99, III. ÚS 17/02) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát\nmusí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže\nv čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý\noprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na\nzmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom\ndôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy\nv súdnom konaní. Námietka personálnych komplikácií nemá povahu okolnosti, ktorá by\n14\n\nvylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň\nobrátil.\n18. Ústavný súd tiež poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej\nk zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním príslušného\nsúdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníkov\nsúdneho konania. Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže\nzapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej\nsa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol\n(napr. IV. ÚS 164/03, IV. ÚS 380/08 a I. ÚS 158/2010).\n19. S ohľadom na všetky už uvedené závery nemožno doterajšiu dobu konania\nvedeného pred okresným súdom považovať za ústavne akceptovateľnú vo vzťahu\nk základnému právu sťažovateľov zaručenému čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd preto\ndospel k záveru, že uvedené základné právo sťažovateľov bolo porušené (bod 1 výroku tohto\nrozhodnutia).\n20. Keďže ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľov na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo postupom okresného súdu\nporušené, prikázal mu, aby konal bez zbytočných prieťahov, ako to požadovali v bode 6,\npretože vec nie je ešte právoplatne skončená (bod 2 výroku).\n\nIV.\n21. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\n\n15\n\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\n22. Sťažovatelia sa domáhali priznania finančného zadosťučinenia každý v sume\n15 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti (pozri bod 5).\n23. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto\nprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym\nsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru\npriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n24. Vzhľadom na doterajšiu neprimeranú dĺžku namietaného konania, ktorá\nje z ústavného hľadiska zjavne neakceptovateľná, keďže nemožno od sťažovateľov\nspravodlivo žiadať, aby čakali na právoplatný výsledok konania takú neprimerane dlhú\ndobu, ako aj naplnenie princípu spravodlivosti a okolnosti danej veci vyhodnotené v bode\n15.1 až 15.3, a zohľadnenie toho, čo je ešte v hre (náhrada škody vyčíslená v znaleckom\nposudku doručenom okresnému súdu v septembri 2015), ústavný súd považuje priznanie\nsumy 3 000 € každému z nich za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4\nzákona o ústavnom súde.\n25. Ústavný súd preto nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 4 zákona\no ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovatelia žiadali priznať finančné zadosťučinenie\nnad ústavným súdom priznanú sumu. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti\nrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.\n\n16\n\n26. Ústavný súd napokon podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol\no úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym\nzastupovaním\n\nadvokátom\n\nJUDr.\n\nMariánom\n\nGelenekym,\n\nAdvokátska\n\nkancelária,\n\nGarbiarska 20, Stará Ľubovňa. Sťažovatelia si uplatnili úhradu trov konania spolu v sume\n625,80 €, ktorá pozostávala aj z uplatnenej dane z pridanej hodnoty, pretože advokát mal\nbyť jej platcom, ale potvrdenie o tom ústavnému súdu k sťažnosti nepripojil. Ústavný súd zo\nspisu sp. zn. III. ÚS 339/05 zistil, že právny zástupca sťažovateľov je platcom DPH od 11.\nmája 2004.\n27. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal pri dvoch\núkonoch právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti v roku 2015)\nz priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok\n2014, ktorá bola 839,83 €. Za jeden právny úkon vykonaný v roku 2015 patrí advokátovi\nodmena 139,83 € (po znížení o 50 % to spolu za dvoch sťažovateľov činí 279,66 €) a k tomu\nrežijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.\n655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov) za 2 úkony pri každom sťažovateľovi v sume po 8,39 €, teda\nspolu 33,56 €, čo celkovo predstavuje sumu 313,22 € (bod 4 výroku tohto nálezu). Keďže\nprávny zástupca sťažovateľa je aj platcom DPH, uvedená suma bola zvýšená o DPH vo\nvýške 20 % (62,64 €) podľa § 18 ods. 3 uvedenej vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z.\no dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia boli\npriznané teda v celkovej sume 375,86 €.\n28. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149\nOSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona\no ústavnom súde) tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.\n29. Pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto nálezu treba\nrozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\n17\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok;\nto neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie\nmedzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej\nrepublike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie\nústavného súdu.\nV Košiciach 18. novembra 2015\n\n18", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "konanie-splnenie podmienok konania", "prieťahy v konaní", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "ujma, náhrada škody-majetková ujma", "účastník konania-súčinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/10/2011", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "7C/697/1996", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e04175c6-472d-4a53-9cf2-31db60867d77", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 21/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 21/2014 z 4. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-04", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e04175c6-472d-4a53-9cf2-31db60867d77"}, {"guid": "ussr:abf2b994-282b-49eb-a636-3eb0dfbc1a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 158/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 158/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abf2b994-282b-49eb-a636-3eb0dfbc1a9e"}, {"guid": "ussr:b6f2e44a-fcce-463f-b774-fbcffeabbc7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 170/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 170/2010 z 22. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-22", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6f2e44a-fcce-463f-b774-fbcffeabbc7a"}, {"guid": "ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/08 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c"}, {"guid": "ussr:5fd18b7b-f771-4eb7-a2fd-fed0acf570be", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 3/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/09 z 17. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-17", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5fd18b7b-f771-4eb7-a2fd-fed0acf570be"}, {"guid": "ussr:9d51c844-df96-4336-9922-abf197cc3e36", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 339/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 339/05 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d51c844-df96-4336-9922-abf197cc3e36"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:e831f414-b709-43a4-8178-fbdb5d022625", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 164/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 164/03 z 22. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-22", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e831f414-b709-43a4-8178-fbdb5d022625"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 17/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 17/02 z 30. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-30", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:d5bed51b-fced-45cb-8363-1fc57a55991a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 52/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 52/99 z 8. 9. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-09-08", "citacie_n": 469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1"}, {"guid": "ussr:5f08c263-f415-484f-ab47-0b81b42c6807", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 48/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 48/96 z 2. 7. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-07-02", "citacie_n": 356, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:8066fb43-c88d-439f-88f4-0fda19edc06c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.612.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 612/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 612/2017 z 23. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.612.2017.1"}]}