{"guid": "ussr:a420bdaf-bec0-465c-b445-6aa48f8a9277", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.239.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 239/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/2015 z 27. 5. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 27. mája 2015, sp. zn. I. ÚS 239/2015, ECLI:SK:USSR:2015:1.US.239.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2015-05-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-40.odsek-3", "nazov": "čl. 40 ods. 3 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-40.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 40 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 40 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 40 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-40", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a420bdaf-bec0-465c-b445-6aa48f8a9277", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.239.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.239.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.239.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 239/2015­17\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. mája 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, právne zastúpeného\n\neuroadvokátom JUDr. Lubomírom Müllerom, Symfonická 1496/9, Praha, Česká republika,\nvo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3\nÚstavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 a čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd,\nako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 23 Tos 160/2014­57 z 12. novembra 2014\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n31. decembra 2014 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“,\n\nv citáciách aj „odsúdený“), ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46\nods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), podľa čl. 36 ods. 1\na čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. 23 Tos 160/2014­57\nz 12. novembra 2014 (ďalej aj „namietané uznesenie“).\n2. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľ\n„Rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. T 171/72 zo dňa 30. 11. 1972,\nbol... uznaný vinným z trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269\nods. 1 Tr. zák. a bol za to odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody\nna 15 mesiacov so zaradením do I. nápravnovýchovnej skupiny.\nUznesením Vojenského obvodového súdu Prešov, sp. zn. 2Rtv 66/1991 zo dňa\n05. 12. 1991 bolo na základe návrhu odsúdeného na prieskumné konanie podľa zákona\nč. 119/1990 Zb. rozhodnuté tak, že podľa § 14 ods. 1 Zákona o rehabilitácii bol uvedený\nrozsudok zrušený v celom rozsahu spolu s ďalšími rozhodnutiami na tento rozsudok\nobsahovo nadväzujúcimi.\nNadväzujúcim rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. 2Rtv 66/1991\nzo dňa 27. 01. 1992 bol\n\nuznaný vinným z trestného činu nenastúpenia služby\n\nv ozbrojených silách podľa § 270 ods. 1 Tr. zák. a odsúdený k podmienečnému trestu\nodňatia slobody vo výmere štyroch mesiacov.“ (citované z odôvodnenia namietaného\nuznesenia, pozn.). Sťažovateľ sa návrhom zo 16. júna 2014 domáhal, aby Okresný súd\nPrešov (ďalej len „okresný súd“) vyslovil, že je „podľa § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb.\nv platnom znení, per analogiam účastný súdnej rehabilitácie vo vzťahu k odsudzujúcemu\nrozsudku Vojenského obvodového súdu Prešov zo dňa 30. 11. 1972 sp. zn. T 171/72\na zo dňa 27. 1. 1992 sp. zn. 2 Rtv 66/91“ (citované z uznesenia okresného súdu č. k.\n1 Nt 16/2014­46 z 15. augusta 2014, pozn.).\n\n2\n\n3. Okresný súd uznesením č. k. 1 Nt 16/2014­46 z 15. augusta 2014 rozhodol, že\nsťažovateľ je „podľa § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. per analogiam je účastný súdnej\nrehabilitácie“. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal prokurátor Okresnej\nprokuratúry Prešov (ďalej len „okresný prokurátor“) sťažnosť č. k. 1 Pn 1291/12/7707­20\nz 22. októbra 2014 z dôvodu „zmeškania lehoty na podanie návrhu na začatie konania“\nsťažovateľom. O sťažnosti okresného prokurátora rozhodol krajský súd namietaným\nuznesením z 12. novembra 2014 tak, že zrušil sťažnosťou napadnuté uznesenie okresného\nsúdu z 15. augusta 2014 a „návrh odsúdeného\n\nna vyslovenie, že je účastný\n\nsúdnej rehabilitácie podľa zák. č. 119/1990 Zb.“, zamietol.\n4. Sťažovateľ v podstatnom namietal, že krajský súd:\na) „rozhodl v neveřejném zasedání, aniž předtím vyzval stěžovatele, aby se\nk prokurátorově stížnosti vyjádřil“, čím mal porušiť jeho základné právo na obhajobu podľa\nčl. 50 ods. 3 ústavy a čl. 40 ods. 3 listiny,\nb) konal na neverejnom zasadnutí 12. novembra 2014 bez účasti prokurátora\na „přesto ve věci rozhodl, aniž byly splněny zákonné podmínky k vydání rozhodnutí“, čím\nmal porušiť jeho právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a základné právo\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny.\n5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:\n„I. Usnesením Krajského soudu... ze dne 12. 11. 2014 č. j. 23Tos/160/2014­57 bylo\nporušeno právo stěžovatele na\n­ spravedlivý proces podle čl. 6 odst. 1 Úmluvy;\n­ soudní ochranu podle čl. 36 odst. 1 Listiny a čl. 46 odst. 1 Ústavy;\n­ obhajobu podle čl. 40 odst. 3 Listiny a čl. 50 odst. 3 Ústavy.\nII. Usnesení Krajského soudu... ze dne 12. 11. 2014 č. j. 23Tos/160/2014­57 se\nzrušuje.“\nSúčasne sťažovateľ požiadal o priznanie trov právneho zastúpenia v sume\n„284,08 Euro“.\n3\n\nII.\n6. V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd vyzval krajský\nsúd [§ 25 ods. 1 v spojení s § 31 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“)], aby zaujal písomné stanovisko k predmetu sťažnosti. Súčasne požiadal\no predloženie jeho súdneho spisu sp. zn. 1 Nt 16/2014.\n7. Krajský súd v písomnom stanovisku sp. zn. Spr 50/2015 z 12. februára 2015\nk predmetu sťažnosti (bod 4) uviedol: «Pokiaľ sa týka dôvodov na vyslovenie, že\nje podľa § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. per analogiam účastný súdnej rehabilitácie, tak\nako o tom rozhodol súd prvého stupňa, s týmito sa krajský súd nestotožnil. Svojim\nuznesením sp. zn. 23 Tos/160/2014 zo dňa 12. 11. 2014 preto podľa § 194 ods. 1 písm. a)\nTr. por. na podklade sťažnosti prokurátora zrušil predmetné rozhodnutie súdu prvého\nstupňa a návrh\n\nzamietol. Dôvodom pre takéto rozhodnutie bol fakt, že\n\nmenovaný možnosť na súdnu rehabilitáciu v zmysle zák. č. 119/1990 Zb. už využil a toto\nkonanie bolo u neho právoplatne skončené.\nK námietke sťažovateľa spočívajúcej v tom, že ho krajský súd nevyzval, aby sa\nvyjadril k sťažnosti prokurátora, je potrebné uviesť, že opravný prostriedok sa podáva na\nsúde prvého stupňa, ktorý ho doručí ostatným stranám a následne predloží spis\nnadriadenému súdu na rozhodnutie. Krajský súd nemá k dispozícii spis súdu prvého stupňa,\naby teraz posúdil, či bol dodržaný tento postup. V každom prípade však na súde prvého\nstupňa, kde bol obhajca prítomný, tak aj v sťažnostnom konaní, prokurátor namietal iba\nuplynutie lehôt pre aplikáciu § 33 ods. 2 zák. č. 119/1990 Zb., k čomu sa strany už\nv pôvodnom konaní vyjadrili.\nK účasti prokurátora na neverejnom zasadnutí konanom o podanej sťažnosti na\nkrajskom súde je potrebné uviesť, že predmetné konanie bolo vykonávané v zmysle zák.\nč. 301/2005 Z. z. – Trestného poriadku, kde podľa § 302 ods. 1, ods. 2 Tr. por. sa neverejné\n4\n\nzasadnutie vykonáva iba v prítomnosti senátu a zapisovateľa; účasť iných osôb je vylúčená.\nNamietané ustanovenie § 10 ods. 1 zák. č. 119/1990 Zb. o účasti prokurátora sa týka iba\nkonania podľa tohto zákona a pred súdom prvého stupňa...\nKeďže sťažovateľ sa svojim návrhom na prieskumné konanie domáhal zrušenia\nprávoplatného odsudzujúceho rozsudku Vojenského obvodového súdu Prešov, sp. zn.\n2Rtv 66/91, ktoré bolo vyhlásené až dňa 27.1.1992, je celkom zjavné, že platný právny\nporiadok, teda ani zákon č. 119/1990 Zb., takýto opravný prostriedok na dosiahnutie\nnavrhovateľom požadovaného zrušenia právoplatného rozsudku súdu nepripúšťal a ani\nnepripúšťa (podanie neprípustného návrhu podľa § 9 zákona č. 119/1990 Zb. má za\nnásledok zákonnú povinnosť súdu zamietnuť takýto neprípustný návrh aj na neverejnom\nzasadnutí bez jeho vecného prejednania, teda z procesných dôvodov, obdobne, ako je to pri\niných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam súdu). Z uvedeného dôvodu v zmysle\nčl. 46 ods. 1 Ústavy sťažovateľovi zákon nepriznával právo na vecné prejednanie jeho\nnávrhu na preskúmanie rozsudku Vojenského obvodového súdu Prešov dňa 27.1.1992,\nsp. zn. 2Rtv 66/91. S poukazom na účel a znenie zákona č. 119/1990 Zb. je tiež v prípade\nsťažovateľa celkom zjavne vylúčené použitie analógie podľa § 33 ods. 2 uvedeného zákona,\no ktoré ustanovenie sťažovateľ opieral svoj návrh na prieskumné konanie, keďže o čine\nsťažovateľa z obdobia od 25.2.1948 do 1.1.1990 bolo rozhodnuté rozsudkom vyhláseným až\ndňa 27.1.1992, teda za inej spoločensko­politickej situácie, než ktorá spoločensko­politická\nsituácia je uvedená v § 1 zákona č. 119/1990 Zb.\nS poukazom na to, že platný právny poriadok neumožňuje sťažovateľovi\nprostredníctvom návrhu na prieskumné konanie podľa zákona č. 119/1990 Zb. dosiahnuť\nzrušenie právoplatného rozsudku Vojenského obvodového súdu Prešov zo dňa 27.1.1992,\nsp. zn. 2Rtv 66/91, nemohlo v konaní, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 23Tos/28/2013\n(ani v konaní na súde I. stupňa) dôjsť k namietanému porušeniu práv sťažovateľa podľa\nčl. 46 ods. 1, čl. 50 ods. 3 Ústavy, čl. 36 ods. 1 čl. 50 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd.\nNad rámec vyššie uvedených záverov, na základe ktorých je možné dospieť k záveru\no neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti sťažovateľa, k dvom nosným námietkam sťažovateľa\npovažujem za potrebné uviesť nasledovné:\n5\n\n... zo spisu tunajšieho súdu, sp. zn. 23Tos/160/2014, nie je možné objektívne zistiť, či\nopravný prostriedok, sťažnosť prokurátora, bola zaslaná sťažovateľovi, teda vlastnou\nprieskumnou činnosťou objektivizovať správnosť tohto tvrdenia sťažovateľa. Napriek\nuvedenému si dovoľujem poukázať na to, že platná právna úprava neukladá súdu povinnosť\nzaslať sťažnosť proti uzneseniu súdu protistrane (§ 185 a nasl. Tr. por.) tak, ako je to\nv prípade iného riadneho opravného prostriedku, a to odvolania proti rozsudku (§ 314 Tr.\npor.)...\nNa druhej strane je nesporné, že podľa ustálenej súdnej praxe v trestnoprávnej\noblasti z hľadiska zachovania rovnosti strán v trestnom konaní napriek platnej právnej\núprave je z materiálneho hľadiska v zásade žiaduce, aby sťažnosť proti uzneseniu súdu,\npodaná stranou v konaní, bola zaslaná na vedomie druhej strane. Zaslanie sťažnosti proti\nuzneseniu protistrane sa z hľadiska zabezpečenia rovnosti strán v konaní nevyžaduje\nv prípade „nedostatkov“ sťažnosti, brániacich jej vecnému prejednaniu (viď § 193 ods. 1\npísm. a/, b/ Tr. por.). Keďže senát tunajšieho súdu, konajúci o sťažnosti prokurátora proti\nrozhodnutiu súdu I. stupňa, bol „ex offo“ povinný primárne skúmať, či zákon pripúšťa vecné\nprejednanie návrhu sťažovateľa a v zmysle § 9 druhá veta zákona č. 119/1990 Zb. bol podľa\n§ 194 ods. 1 písm. a)Tr. por. tiež oprávnený sám rozhodnúť o zamietnutí návrhu sťažovateľa\naj pre jeho neprípustnosť, ako tomu bolo aj v danom prípade, neexistoval v prejednávanom\nprípade formálny a ani materiálny dôvod pre zaslanie sťažnosti prokurátora sťažovateľovi.\nZ hľadiska materiálneho tiež považujem za potrebné zdôrazniť, že senát tunajšieho\nsúdu na odôvodnenie svojho rozhodnutia nepoužil argumentáciu prokurátora (márne\nuplynutie lehoty na podanie návrhu, s ktorou argumentáciou bol sťažovateľ oboznámený už\nv konaní pred súdom prvého stupňa), ale argumentoval neprípustnosťou vecného\nprejednania návrhu sťažovateľa z dôvodu, že sťažovateľ „... už využil možnosť rehabilitácie v\nzmysle zákona č. 119/1990 Zb. a o jeho rehabilitácii v súvislosti s horeuvedeným odsúdením\nbolo už v zmysle tohto zákona právoplatne rozhodnuté“. S poukazom na uvedené je teda\nnepochybné, že aj v prípade nezaslania sťažnosti prokurátora sťažovateľovi by\nv prejednávanom prípade celkom zjavne nemohlo dôjsť k porušeniu zásady rovnosti strán\nv konaní, keďže ani prípadná argumentácia sťažovateľa k dôvodom sťažnosti prokurátora by\n\n6\n\ncelkom zjavne nemohla mať akýkoľvek vplyv na argumentáciu senátu tunajšieho súdu\nv uznesení zo dňa 12. 11. 2014, sp. zn. 23Tos/160/2014.\nPokiaľ ide o sťažovateľom namietanú neúčasť prokurátora na neverejnom zasadnutí\nsenátu tunajšieho súdu v rozpore s ustanovením § 10 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb.,\nporušenie práva podľa tohto ustanovenia by mohla namietať jedine strana, ktorej bolo\ntakéto právo v rozpore so zákonom upreté, teda v danom prípade jedine prokurátor.\nZ uvedených dôvodov v prípade neúčasti prokurátora na neverejnom zasadnutí súdu\nv rozpore s ustanovením § 10 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb., nemôže byť sťažovateľ osobou,\nktorej by porušením ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. objektívne mohlo byť\nzasiahnuté do jeho základných práv alebo slobôd v zmysle čl. 127 Ústavy...»\n8. Nahliadnutím do súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 1 Nt 16/2014 ústavný súd\nzistil vo vzťahu k predmetu posudzovanej sťažnosti tieto relevantné skutočnosti:\nNa č. l. 38 je zápisnica o verejnom zasadnutí okresného súdu vo veci sp. zn.\n1 Nt 16/2014 z 15. augusta 2014, podľa ktorej okresný prokurátor navrhol návrh zamietnuť,\nlebo bol oneskorene podaný. Okresný súd prijal uznesenie: „podľa § 33 ods. 2 zákona č.\n119/1990 Zb. pre analogiam odsúdený\n\n... je účastný súdnej rehabilitácie.“\n\nNa č. l. 46 – 50 je písomné vyhotovenie uznesenia okresného súdu z 15. augusta\n2014.\nNa č. l. 53 – 54 je sťažnosť okresného prokurátora č. k. 1 Pn 1291/12/7707­20\nz 22. októbra 2014 proti uzneseniu okresného súdu z 15. augusta 2014 podaná osobne\n27. októbra 2014, na rube ktorej je pokyn pre súdnu kanceláriu (z toho istého dňa)\nna zaslanie sťažnosti –navrhovateľovi a obhajcovi. K tomuto pokynu je pripojená doručenka\nsúdneho doručovateľa tohto znenia: „Označenie zásielky: 1 Nt 16/2014­53 sťažnosť Var.\n(t. j. súdca, pozn.) Adresát:\n\nv AK Prešov (právny zástupca\n\nsťažovateľa, pozn.). Potvrdzujem svojím vlastnoručným podpisom, že som vyššie označenú\nzásielku dnes prevzal(a). V Prešove dňa 28. 10. 2014 podpis Müller.“\nNa č. l. 56 je zápisnica o neverejnom zasadnutí krajského súdu vo veci sp. zn.\n23 Tos 160/2014 konanom 12. novembra 2014 za účasti členov senátu a asistentky senátu.\nKrajský súd uznesením podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zrušil uznesenie\n7\n\nokresného súdu a návrh sťažovateľa „na vyslovenie, že je účastný súdnej rehabilitácie podľa\nzák. č. 119/1990 Zb.“, zamietol.\nNa č. l. 57 je písomné vyhotovenie uznesenia krajského súdu sp. zn. 23 Tos 160/2014\nz 12. novembra 2014.\nIII.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu\n(sťažnosti) podľa § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť\ndôvodom na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy\nvo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú\nnáležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 36 ods. 1 listiny, každý sa môže domáhať\nzákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde\na v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n8\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 50 ods. 3 ústavy, resp. čl. 40 ods. 3 listiny, obvinený má právo, aby mu bol\nposkytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo\nprostredníctvom obhajcu.\n12. Predmetom sťažovateľovej sťažnosti je namietané porušenie označených práv\nzaručených ústavou, listinou a dohovorom (body 1 a 5) postupom krajského súdu a jeho\nuznesením č. k. 23 Tos 160/2014­57 z 12. novembra 2014.\n13. Podstatou námietok sťažovateľa boli tvrdenia o neopodstatnenosti faktických\na právnych záverov napadnutého uznesenia krajského súdu nenadväzujúcich na existujúci\nskutkový stav, ako aj nezákonný procesný postup krajského súdu. Tým podľa názoru\nsťažovateľa došlo k porušeniu ním označených práv (body 1 a 5).\n14. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva\nna súdnu a inú právnu ochranu (ako aj práva na spravodlivý proces) je umožniť každému\nreálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať\na rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale\npodľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje\no sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto\npráv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je\nv zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu ani jeho\nposúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy,\nktorým predovšetkým prislúcha interpretácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Právomoc ústavného\n9\n\nsúdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o namietaných porušeniach ústavou\nalebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je daná v prípade,\nže je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto\nprávomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo\núpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve (I. ÚS 225/03, I. ÚS 334/08).\n15. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie jeho základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\noznačeným rozhodnutím krajského súdu, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v danej\nveci nebola vylúčená právomoc všeobecných súdov. V právomoci ústavného súdu zostalo\nnásledne iba posúdenie, či účinky výkonu právomoci krajského súdu v súvislosti s jeho\nrozhodnutím o sťažnosti okresného prokurátora uznesením č. k. 23 Tos 160/2014­57\nz 12. novembra 2014 sú zlučiteľné s označeným článkom ústavy a listiny, resp. dohovoru.\n16. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom namietaného uznesenia krajského súdu\ndospel k záveru, že krajský súd svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, čo potvrdzuje jeho\nargumentácia vychádzajúca z v konaní zisteného skutkového stavu a na neho nadväzujúce\nprávne závery. V odôvodnení rozhodnutia sa krajský súd po oboznámení výsledkov konania\nprvostupňového súdu zaoberal podstatou argumentácie okresného prokurátora: „Uznesením\nOkresného súdu Prešov č. k. 1Nt/16/2014­46 zo dňa 15. 08. 2014 bolo rozhodnuté, že\nje podľa § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. per analogiam účastný súdnej\nrehabilitácie. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť prokurátor okresnej\nprokuratúry, v ktorej namietal, že súd prvého stupňa pochybil, pokiaľ vyslovil v\nnapadnutom uznesení, že odsúdený je účastný súdnej rehabilitácie v zmysle zákona č.\n119/1990 Zb. Poukazoval na to, že neboli splnené lehoty v zmysle ustanovení § 4 ods. 1\npísm. c) a § 6 ods. 2 zák. č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii k tomu, aby v súčasnej dobe\nmohlo byť v zmysle rehabilitačného zákona o návrhu odsúdeného rozhodované. Žiadal\npreto, aby krajský súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a tomuto prikázal,\naby vo veci znovu konal a rozhodol.“ a svoje rozhodnutie odôvodnil takto: „Krajský súd\nako súd druhého stupňa podľa § 192 ods. 1 Tr. po r. preskúmal napadnuté uznesenie,\n\n10\n\npreskúmal i správnosť a zákonnosť konania, ktoré mu predchádzalo a po oboznámení sa s\nobsahom priloženého spisu dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora je dôvodná.\nAko už bolo uvedené v úvode tohto uznesenia\n\nbol rozsudkom Vojenského\n\nobvodového súdu Prešov sp. zn. T 171/72 zo dňa 30. 11. 1972 uznaný vinným z trestného\nčinu nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Tr. zák. a bol za to\nodsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody na 15 mesiacov so zaradením\ndo I. nápravno­výchovnej skupiny. Uznesením Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn.\n2Rtv 66/1991 zo dňa 05. 12. 1991 bolo na základe návrhu odsúdeného na prieskumné\nkonanie podľa zákona č. 119/1990 Zb. rozhodnuté tak, že podľa § 14 ods. 1 Zákona\no rehabilitácii bol uvedený rozsudok zrušený v celom rozsahu spolu s ďalšími\nrozhodnutiami na tento rozsudok obsahovo nadväzujúcimi. Nadväzujúcim rozsudkom\nVojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. 2Rtv 66/1991 zo dňa 27. 01. 1992 bol\nuznaný vinným z trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa\n§ 270 ods. 1 Tr. zák. a odsúdený k podmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere\nštyroch mesiacov. Z uvedeného teda vyplýva, že odsúdený\n\nuž využil možnosť\n\nrehabilitácie v zmysle zákona č. 119/1990 Zb. a o jeho rehabilitácii v súvislosti\ns horeuvedeným odsúdením už bolo v zmysle tohto zákona právoplatne rozhodnuté.\nUstanovenie § 32 ods. 2 zákona o súdnej rehabilitácii č. 119/1990 Zb. sa teda na jeho\nprípad nevzťahuje, a to ani analogicky, pretože súdna rehabilitácia u menovaného už bola\nuskutočnená. Z uvedených dôvodov preto krajský súd podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por.\nzrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu a návrh odsúdeného\nna vyslovenie, že je účastný súdnej rehabilitácie podľa zák. č. 119/1990 Zb. zamietol.“\n17. Ústavný súd zastáva názor, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu. Skutkové a právne závery všeobecného súdu by mohli byť predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery všeobecného súdu boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(obdobne napr. I. ÚS 13/00, III. ÚS 151/05, III. ÚS 344/06).\n11\n\n18. Predmetné rozhodnutie krajského súdu obsahuje podľa názoru ústavného súdu\ndostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad\na závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia\npríslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím\nich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu nestotožňuje,\nnepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\nnapadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94,\nII. ÚS 3/97) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s\nprocesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade\nso skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.\nV zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie\nrozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne\nnelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03,\nI. ÚS 301/06).\n19. Ústavný súd konštatuje, že dôvody uvedené krajským súdom v napadnutom\nrozhodnutí sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce zo skutkových okolností\nprípadu a relevantných právnych noriem. Toto rozhodnutie nevykazuje znaky svojvôle,\nnevyhodnocuje nové dôkazy a právne závery, vychádza z dostatočne zisteného skutkového\nstavu, k čomu krajský súd dospel na základe vlastných myšlienkových postupov\na hodnotení, ktoré ústavný súd nie je oprávnený ani povinný nahrádzať (podobne aj\nI. ÚS 21/98, IV. ÚS 110/03). Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby\nsa spochybňovali závery napadnutého rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú\noporu vo vykonanom dokazovaní. Ústavný súd ešte pripomína, že nie je a ani nemôže byť\nďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.\n20. Vychádzajúc zo zistených skutočností, ako aj z konštantnej judikatúry ústavného\nsúdu spojenej s posudzovaním dodržiavania zásad spravodlivého procesu, dospel ústavný\nsúd k záveru, že niet žiadnej spojitosti medzi posudzovaným rozhodnutím krajského súdu\n12\n\na namietaným porušením základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp.\nčl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. S prihliadnutím\nna odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia ústavný súd sťažnosť v tejto jej časti (bod 15)\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n21. Ústavný súd k uvedenému právnemu záveru ešte poznamenáva, že nosným\ndôvodom sťažovateľom namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva na spravodlivý proces podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru mala byť neúčasť prokurátora na neverejnom zasadnutí krajského súdu\n[pozri bod 4 b)]. Táto neúčasť nie je však právne relevantnou skutočnosťou majúcou priamy\ndopad (následok) na porušenie označených sťažovateľových práv (pozri tiež bod 7).\nZ uvedeného dôvodu (absencie príčinnej súvislosti) nepovažoval ústavný súd za dôvodné\n(pozri tiež body 14 a 17) požiadať sťažovateľa o zaujatie stanoviska k vyjadreniu krajského\nsúdu z 12. februára 2015 (bod 7).\n22. Sťažovateľ ďalej namietal porušenie základného práva „na obhajobu podľa čl. 40\nods. 3 Listiny a čl. 50 ods. 3 Ústavy“, ktoré, ako to vyplýva z petitu sťažnosti (bod 5), malo\nbyť porušené súčasne s porušením základného práva na súdnu ochranu a práva\nna spravodlivý proces, a to najmä z dôvodu už uvedeného v bode 4 a) (krajský súd nevyzval\nsťažovateľa na vyjadrenie sa k prokurátorovej sťažnosti). Ústavný súd odmietol\nsťažovateľovu sťažnosť aj v tejto jej časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nz dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nK uvedenému právnemu záveru ústavný súd dospel na základe svojho zistenia\nvyplývajúceho zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 1 Nt 16/2014 (č. l. 53 – 54), podľa\nktorého právny zástupca sťažovateľa prevzal 28. októbra 2014 druhopis sťažnosti okresného\nprokurátora z 22. októbra 2014, čo potvrdil svojím vlastnoručným podpisom (zhodným\ns ďalšími jeho podpismi na listinách nachádzajúcich sa v označenom súdnom spise, ako aj\nna ústavnej sťažnosti a k nej pripojenej plnej moci). Aj keď sťažovateľ nebol priamo\nvyzvaný krajským súdom na vyjadrenie sa k tejto sťažnosti, mal možnosť, keďže mu bola\ndoručená, zaujať k nej relevantné stanovisko (pozri tiež argumentáciu krajského súdu v bode\n13\n\n7, podľa ktorej okresný prokurátor ako dôvod svojej sťažnosti uviedol márne uplynutie\nlehoty na podanie sťažnosti, s čím bol sťažovateľ oboznámený už v konaní pred súdom\nprvého stupňa – táto skutočnosť vyplýva aj zo súdneho spisu okresného súdu).\n23. Ústavný súd ešte poukazuje na svoj právny záver prezentovaný v bode 20. Keďže\nnebolo zistené porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny,\nako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, nemohlo dôjsť súčasne (a ani následne)\nk sťažovateľom namietanému porušeniu jeho základného práva podľa čl. 50 ods. 3 ústavy,\nresp. čl. 40 ods. 3 listiny.\n24. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd nepovažoval za dôvodné\nzaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa (bod 4).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. mája 2015\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na obhajobu", "rehabilitácia-súdna", "príčinná súvislosť", "návrh-zjavne neopodstatnený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1294098a-4560-4ac1-a87b-e707384b04df", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 334/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 334/08 z 16. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-16", "citacie_n": 169, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1294098a-4560-4ac1-a87b-e707384b04df"}, {"guid": "ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 344/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 344/06 z 3. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-03", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:d0e57f6e-21a7-45f9-b8de-fd0c34d16503", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 225/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 225/03 z 10. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-10", "citacie_n": 370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d0e57f6e-21a7-45f9-b8de-fd0c34d16503"}, {"guid": "ussr:833c731e-36b7-44b8-ab65-2c498cda1ec6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 110/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 110/03 z 10. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-10", "citacie_n": 219, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:833c731e-36b7-44b8-ab65-2c498cda1ec6"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:62219be0-7cfc-4d8e-8884-ed8dcba1385d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 21/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/98 z 5. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-05", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "0eaf9044-ae66-4440-828e-e99f2d8fdcc8:0ad1750c-2fb6-4802-b556-0f6224ffd342", "ecli": null, "spisova_znacka": "1Nt/16/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Levice sp. zn. 1Nt/16/2014 z 20. 5. 2014", "sud": "Okresný súd Levice", "datum_vydania": "2014-05-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0eaf9044-ae66-4440-828e-e99f2d8fdcc8:0ad1750c-2fb6-4802-b556-0f6224ffd342"}], "citovane_v": []}