{"guid": "ussr:2fe2dd1e-4a71-4917-8121-debf7877efee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.246.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 246/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 246/2015 z 18. 8. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 18. augusta 2015, sp. zn. I. ÚS 246/2015, ECLI:SK:USSR:2015:1.US.246.2015.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2015-08-18", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2fe2dd1e-4a71-4917-8121-debf7877efee", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.246.2015.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.246.2015.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.246.2015.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 246/2015­27\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. augusta 2015\nv senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka\na Ľubomíra Dobríka v konaní o sťažnosti\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Elenou Ľalíkovou, Advokátska kancelária,\nPodbrezovská 34,\n\nBratislava,\n\nvo\n\nveci\n\nnamietaného\n\nporušenia\n\nzákladného\n\npráva\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici\nv konaní vedenom pod sp. zn. 44 Cb 1/2014 (predtým pod sp. zn. 48 Cb 3/93), takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom\npod sp. zn. 44 Cb 1/2014 (predtým pod sp. zn. 48 Cb 3/93) p o r u š e n é b o l i .\n\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 8 000 €\n\n(slovom osemtisíc eur), ktoré j e Krajský súd v Banskej Bystrici p o v i n n ý vyplatiť mu\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Krajský súd v Banskej Bystrici j e\n\np o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy konania v sume 518,86 € (slovom päťstoosemnásť eur a osemdesiatšesť\ncentov), na účet jeho právnej zástupkyne advokátky JUDr. Eleny Ľalíkovej, Advokátska\nkancelária, Podbrezovská 34, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti\n\nnevyhovuje.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nsp. zn. I. ÚS 246/2015 z 27. mája 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nKrajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n44 Cb 1/2014 (predtým pod sp. zn. 48 Cb 3/93) (ďalej aj „napadnuté konania krajského\nsúdu“).\n\n2\n\n2. Zo sťažnosti podanej ešte 8. júla 2014 vyplýva, že sťažovateľ vystupuje ako\nodporca v druhom rade v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré začalo\nnávrhom žalobcu podaným ešte na Okresnom súde Martin (ďalej len „okresný súd“)\n14. novembra 1990. Vo veci koná krajský súd od roku 1992, keď mu bola postúpená\nokresným súdom. Po viacerých rozhodnutiach krajského súdu rozhodoval o veci Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako odvolací súd a tiež dovolací súd,\nktorý napokon dvakrát zrušil napadnuté rozhodnutia krajského súdu a najvyššieho súdu\nako odvolacieho súdu a vec opätovne vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie.\n3. V súčasnosti je vec od 28. januára 2015 opätovne na najvyššom súde, ktorý\nrozhoduje o odvolaní účastníka konania proti rozsudku krajského súdu z 25. novembra\n2014, a nie je právoplatne skončená.\n4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:\n„... Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a v primeranej dobe podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, v konaní vedenom na Krajskom súde\nv Banskej Bystrici pod sp. zn. 44 Cb 1/2014 (predtým 48 Cb 3/93), porušené bolo.\n... Krajskému súdu v Bystrici prikazuje v označenom konaní konať bez zbytočných\nprieťahov.“\nSúčasne sa sťažovateľ domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 20 000 €\na úhrady trov konania v sume 533,58 € za tri úkony právnej služby.\n5. Krajský súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípismi\ndoručenými ústavnému súdu 21. mája 2015 a 11. júna 2015, v ktorých okrem podrobnej\nchronológie procesných úkonov vyhotovených zákonnou sudkyňou uviedol:\n„Je nesporné, že dĺžka konania na všeobecných súdoch je neprimeraná. V sťažnosti\nsťažovateľ ako jedinú príčinu dĺžky konania uvádza len postup všeobecných súdov. Konanie\n3\n\nzačalo na Okresnom súde Martin, pokračovalo na Krajskom súde v Banskej Bystrici\na v rámci opakovaných odvolaní a dovolaní na Najvyššom súde Slovenskej republiky.\nSťažovateľ nehodnotí vplyv a správanie účastníkov na dĺžku konania a predovšetkým ani\nsamotného sťažovateľa.\nNapriek uvedenej dĺžke konania považujem sťažnosť za zneužívajúci výkon práva,\npretože sleduje len priznanie finančného zadosťučinenia, a to vo výške 20.000,­ Eur a trov\nkonania právnej zástupkyne. I keď sťažovateľ síce žiada, aby Ústavný súd... uložil krajskému\nsúdu povinnosť vo veci konať, považujem za potrebné poukázať na tú skutočnosť, že krajský\nsúd vo veci rozhodol a vec je v dôsledku podaného odvolania navrhovateľov na Najvyššom\nsúde... Priorita finančného zadosťučinenia vyplýva aj z toho, že počas celej doby konania\nnebola podaná sťažnosť na prieťahy v konaní, jedine pôvodný navrhovateľ nebohý\nžiadal dňa 27. novembra 2000 odstránenie prieťahov v konaní. Odporca 2 (sťažovateľ)\nnepodal sťažnosť na prieťahy v konaní.\nZ prehľadu úkonov vyplýva, že konanie na krajskom súde začalo 7. decembra 1992\na 9. apríla 1993 bolo vo veci rozhodnuté. V tom období bol na obchodnom oddelení\nKrajského súdu... nerozhodnutých cca 90 000 obchodných vecí.\nProti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, na základe ktorého Najvyšší súd\nSlovenskej republiky uznesením sp. zn. 2 Obo 165/93 zrušil napadnuté rozhodnutie\nkrajského súdu. Vo veci bolo opätovne rozhodnuté 22. októbra 1995.\nProti rozsudku bolo podané odvolanie odporcom 1/ a 2/ rozsudkom Najvyššieho\nsúdu... sp. zn. 2 Obo 95/96 bol napadnutý rozsudok potvrdený.\nProti potvrdzujúcemu rozsudku bolo podané dovolanie odporcom 1)a 2), na základe\nktorých Najvyšší súd... rozhodnutím sp. zn. Obdo V/76/96 zo dňa 31. januára 1997 zrušil\nrozsudok Najvyššieho súdu... a Krajského súdu...\nPo vykonanom znaleckom dokazovaní bolo rozhodnuté 24. októbra 2007. Proti\nrozsudku podal odvolanie odporca 1) a 2). Na základe podaných odvolaní Najvyšší súd...\nrozsudkom sp. zn. 5 Obo 13/2009 zo dňa 31. mája 2011 potvrdil napadnutý rozsudok.\nOdporcovia 1) a 2) podali dovolanie proti rozsudku Najvyššieho súdu... na základe\nktorého Najvyšší súd... uznesením sp. zn. 1 Obdo V 52/11 z 28. júna 2012 zrušil rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky.\n4\n\nNajvyšší súd... následne uznesením sp. zn. 4 Obo 59/2012 zo dňa 31. januára 2013\nzrušil rozsudok krajského súdu sp. zn. 48Cb/3/93 zo dňa 24. októbra 2007 (po piatich\nrokoch od vydania prvostupňového rozhodnutia).\nUznesením krajského súdu sp. zn. 44Cb/1/2014 zo 16. mája 2014 bolo prerušené\nkonanie z dôvodu úmrtia navrhovateľa. Na základe odvolania odporcov 1/ a 2/ Najvyšší\nsúd... uznesením sp. zn. 4 Obo/33/2014 zo dňa 31. júla 2014 zrušil uznesenie o prerušení\nkonania.\nKrajský súd ako súd prvého stupňa vo veci rozhodol 25. novembra 2014. Proti\nrozhodnutiu bolo podané odvolanie navrhovateľom 1) a 2) a spis bol predložený\nNajvyššiemu súdu... O odvolaní zatiaľ nebolo rozhodnuté.\nZ uvedeného prehľadu vyplýva, že rozsudok krajského súdu bol dvakrát potvrdený\nNajvyšším súdom... a v dôsledku podaných dovolaní boli rozhodnutia Najvyššieho súdu...\ndvakrát zrušené.\nRozhodovanie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho a dovolacieho\nsúdu malo nesporný vplyv na dĺžku konania v takom rozsahu, v akom to vyplýva z dátumov\njednotlivých rozhodnutí.\nNa dĺžku konania malo značný vplyv aj správanie samotných účastníkov konania\na predovšetkým sťažovateľa.\nZ chronológie úkonov vyplýva:\n14.02.1994 námietka odporcu 1/ a 2/ k vecnej nepríslušnosti\n23.02.1994 ospravedlnenie odporcov 1/ a 2/ z pojednávania (súdom uložená\nporiadková pokuta)\n21.04.1995 pojednávanie ­ odročené z dôvodu neprítomnosti odporcov 1/ a 2/\n18.08.1995 oznámenie právneho zástupcu odporcov, že vypovedal odporcom 1/ a 2/\nplnú moc\n22.08.1995 pojednávanie odročené z dôvodu neprítomnosti odporcov 1/ a 2/ ­ súd\nnemal vykázané doručenie od právneho zástupcu odporcov 1/ a 2/\n21.05.1995 ospravedlnenie neúčastí odporcov 1/ a 2/ na pojednávaní určeného\nNajvyšším súdom... na 28.05.1996\n\n5\n\n08.04.1998 žiadosť právnej zástupkyne odporcov 1/ a 2/ o odročenie pojednávania\nz dôvodu kolízie\n11.02.1999 žiadosť právnej zástupkyne odporcov 1) a 2) o ospravedlnenie neúčasti\nna pojednávaní zo zdravotných dôvodov...\n12.03.2002 odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu o povinnosti zložiť preddavok\nna znalecké dokazovanie\n20.06.2002 ospravedlnenie právnej zástupkyne odporcov 1) a 2) na pojednávaní\nnariadenom na deň 25. júna 2003 z dôvodu čerpania dovolenky\n01.07.2003 oznámenie navrhovateľa o tom, že je imobilný v dôsledku náhlej cievnej\npríhody\n16.06.2003 žiadosť právnej zástupkyne odporcov 1) a 2) o preloženie nariadeného\ntermínu pojednávania zo dňa 23. júna 2004 z dôvodu čerpania dovolenky...\nZ uvedeného prehľadu vyplýva, že správanie účastníkov konania, osobitne odporcu\n1) a 2) spôsobilo značné prieťahy v konaní. Vzhľadom na to, že v súčasnosti koná vo veci\nNajvyšší súd SR, nie je dôvod na to, aby Ústavný súd SR prikázal vo veci konať Krajskému\nsúdu v Banskej Bystrici.\nVzhľadom na postup krajského súdu sťažovateľa a účastníkov konania považujeme\nprávo na primerané zadosťučinenie za právne neopodstatnené...\nSpis Krajského súdu v Banskej Bystrici vedený pod sp. zn. 44 Cb 1/2014 Vám nie je\nmožné zapožičať, nakoľko 28. januára 2015 bol zaslaný na rozhodnutie o odvolaní\nnavrhovateľov 1 a 2 (dedičia pôvodného navrhovateľa) na Najvyšší súd... a do dnešného\ndňa sa krajskému súdu nevrátil.“\n6. K vyjadreniam krajského súdu zaujal stanovisko sťažovateľ v podaní doručenom\nústavnému súdu 8. júla 2015, v ktorom okrem iného uviedol:\n„Po oboznámení sa s obsahom vyjadrenia predsedu súdu a zákonnej sudkyne\nmusíme konštatovať, že tieto úradné osoby nepochopili svoju úlohu v justícii, keď vyše 25­\nročné konanie /vec napadla na okresný súd v januári 1990 a dodnes nie je právoplatne\nskončená/ na všeobecnom súde ospravedlňujú dovolenými procesnými úkonmi účastníkov\nkonania, nielen sťažovateľa, veľkým množstvom kasačných rozhodnutí zo strany NS SR ako\n6\n\nsúdu odvolacieho i súdu dovolacieho, čo potvrdzuje zmätočnú činnosť Krajského súdu\nv B. Bystrici, takže to musí ísť na jeho vrub, piatimi ospravedlneniami PZ odporcov alebo\nich samých pre rôzne, ale dovolené prekážky v práci /PN, DOV, kolízia pojednávaní/,\nčo pri 25 rokoch trvania sporu je jedna prekážka za 5 rokov, množstvom procesných úkonov\nzo strany súdu, ktoré pri tak jednoduchom a banálnom spore aký je predmetom hodnotenia,\ntreba prima facie charakterizovať ako nesústredenú, neefektívnu či nekompetentnú činnosť\nkrajského súdu, takže objektívne nemožno uznať záver predsedu súdu, že správanie\nodporcov, teda aj sťažovateľa spôsobilo značné prieťahy v konaní, hoci ak by bol krajský\nsúd svojím prvým rozhodnutím, vydaným 9.4.1993, rozhodol zákonne a spravodlivo, bol by\npotvrdil rozsudok okresného súdu zo 7.12.1992, ktorým bola žaloba zamietnutá ako\nnedôvodná rovnako, ako sa to stalo ostatným rozsudkom KS v B. Bystrici dňa 25.11.2014,\nvoči ktorému sa vedie ešte odvolacie konanie.\nCelé označené obdobie od 9.4.1993 doteraz ­ čo je už vyše 22 rokov, skutočne unikát\naj na slovenské pomery ­ treba hodnotiť jednoznačne za prieťahové alebo zmätočné\nči zbytočné /posudzované z objektívneho hľadiska/ sa ktoré nesie plnú zodpovednosť iba\na len Krajský súd v B. Bystrici.\nTreba tiež spomenúť, že sťažovateľ bol odporcom v spore a počnúc svojim prvým\nprocesným úkonom ešte niekedy v roku 1990, popieral voči nemu uplatnený nárok z dôvodu\nvydanie bezdôvodného obohatenia a žiadal žalobu zamietnuť a obsahovo rovnakým, ale\nostatným procesným úkonom z roku 2014, uplatnil totožnú námietku. Ak by bol krajský súd\npostupoval so znalosťou veci, tak tento spor právoplatne skončí už v spomínaný deň\n9.4.1993, kedy nevydal potvrdzujúci rozsudok, ale zrušujúce uznesenie, ktorým si zároveň\nzaložil svoju vecnú príslušnosť, a tak prispel k rozmnoženiu 100.000 sporov ­ medzi ktorými\nbola možno polovica vytvorená podobnou nezákonnou činnosťou krajského súdu ­ o ďalšie\nprípady. Najväčšími nepriateľmi pre samotných sudcov sú ich kolegovia, ktorí spory\nneriešia, ale rozmnožujú geometrickým radom o celý rad ďalších sporov, čo je slovenskou\nšpecialitou, z ktorej niet východiska, okrem výmeny nekvalitných sudcov za sudcov\nrozumných, čo je však úloha neriešiteľná, najmä nie pre súčasných vedúcich funkcionárov,\nktoré vedú súdy spôsobom, že zrejmú nekvalitu neriešia, ale ju tolerujú či dokonca\nospravedlňujú, ako sa to stalo aj v tomto prípade. Podľa judikatúry ESĽP oneskorená\n7\n\nnespravodlivosť je odmietnutou spravodlivosťou /Medvetskij v. Ukrajina z 20. 5. 2010, § 75/\na v podobných prípadoch je tolerovaná maximálna dĺžka 3­4 roky a nie už vyše 26 rokov.\nSťažovateľ začal obranu v spore v najproduktívnejšom veku /56 ročný/ a končí ho\nv stareckom reku /vyše 81 ročný/ a ešte nevie, či sa konca dožije. Čo si za to obdobie vytrpel\nbeznádeje, príkoria, dezilúzie či bezmocnosti vie len on sám a jeho rodina. Preto právom\nžiadame za toto obdobie poskytnúť finančné zadosťučinenie vo výške 20. 000 EUR a nech\nústavný súd povie, či je to zneužívanie práva, ako to hodnotí predseda súdu. Našťastie\nmáme ešte jurisdikciu ESLP, ktorá je k sťažovateľom štedrejšia, než národné súdy.\nAle veríme, že ho už nevyužijeme po tom, čo sa konanie vo veci skončí pred všeobecnými\nsúdmi a o finančnom zadosťučinení pred ÚS SR. A keďže nám ide o peniaze podľa\nvyjadrenia predsedu súdu, žiadame na trovách právneho zastúpenia v konaní pred\nústavným súdom priznať sumu 533,58 EUR...“\n7. Ústavný súd, vychádzajúc z vyjadrení účastníkov a predchádzajúcich sťažností\nsťažovateľa vedených na ústavnom súde pod sp. zn. II. ÚS 587/2011 a sp. zn.\nIV. ÚS 787/2013, mal za preukázané, že priebeh napadnutého konania ako celku bol\nneefektívny vzhľadom na doterajšiu celkovú dobu tohto konania, ktorá je z ústavného\nhľadiska neakceptovateľná, a preto už osobitne nepovažoval hodnotiť a preukazovať\njednotlivé procesné úkony všeobecných súdov, ktoré vo veci konali.\n8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n9. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n8\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Sťažovateľ sa sťažnosťou okrem iného domáha vyslovenia porušenia svojho\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec\nverejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ zároveň namieta aj porušenie\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom...\n11. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).\n12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\n13. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu vyplýva z § 6\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti\nso všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,\n9\n\nďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom\nsúd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\n14. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup\nsamotného súdu (3). V súlade s Európskym súdom pre ľudské práva ústavný súd prihliada\npritom aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre\nsťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný\nsúd postupoval aj v danom prípade.\n15.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory\no priznanie uplatnených nárokov z bezdôvodného obohatenia tvoria bežnú súčasť\nrozhodovacej agendy všeobecných súdov a nemožno ich po právnej ani skutkovej stránke\nhodnotiť ako zložité. Uvedené konštatovanie sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na konanie pred\nkrajským súdom o zaplatenie „15 676,11 eur s príslušenstvom“ napadnuté sťažnosťou.\nDoterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania podľa ústavného súdu nebol závislý\nod skutkovej náročnosti prerokovávanej veci a ani krajský súd nenamietal vo svojom\nvyjadrení k sťažnosti prípadnú právnu alebo skutkovú zložitosť veci.\n15.2 Správanie sťažovateľa ako účastníka súdneho konania je druhým kritériom\npri posudzovaní,\n\nči\n\nv napadnutom\n\nkonaní\n\ndošlo\n\nk zbytočným\n\nprieťahom,\n\na tým\n\naj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. Ústavný súd po preskúmaní vyjadrenia krajského súdu sa s jeho názorom,\nže sťažovateľ sa mal pričiniť na zbytočných prieťahoch, nestotožňuje (pozri jeho vyjadrenie\nv bode 5) vzhľadom najmä na neefektívnu činnosť krajského súdu, a preto dal za pravdu\nprávnej zástupkyni sťažovateľa (pozri bod 6), že správanie sťažovateľa neprispelo\n10\n\nk predĺženiu konania, a vzhľadom na celkovú dĺžku napadnutého konania a neefektívnu\nčinnosť krajského súdu vyhodnotil tieto námietky krajského súdu ako nepodstatné. Aj keď\nsťažovateľ, resp. jeho právna zástupkyňa sa viackrát nezúčastnili na pojednávaní,\nospravedlniac svoju neúčasť, nemožno túto neúčasť v celkovom kontexte prebiehajúceho\nsúdneho sporu považovať za právne významnú, t. j. za takú, v dôsledku ktorej došlo\nk zásadnému predĺženiu prebiehajúceho súdneho konania (toto sa vedie na súdoch viac ako\n25 rokov, pozn.)\n15.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom krajského súdu a v súlade so svojou\npredchádzajúcou štandardnou judikatúrou predovšetkým konštatuje, že z ústavnoprávneho\nhľadiska je neakceptovateľné, že predmetné konanie nebolo právoplatne skončené, hoci\nprebieha na krajskom súde od decembra 1992 (celkove od roku 1990, pozn.). Podľa názoru\nústavného súdu konanie, ktoré trvá tak neobyčajne dlho, ako to bolo v danej veci, možno\nuž len na základe jeho posúdenia ako celku považovať za nezlučiteľné s imperatívom\nustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru (obdobne napr. II. ÚS 3/09,\nIII. ÚS 170/2010, III. ÚS 21/2014). Vzhľadom na uvedené ústavný súd nevymedzoval\nprípadné konkrétne úseky nečinnosti a ani obdobia, keď sa spis nachádzal na najvyššom\nsúde, ale poukázal iba na relevantné dôvody neefektívnosti postupu krajského súdu\n(pozri bod 5 tohto nálezu), ktoré vyplývajú napr. aj z posledného uznesenia najvyššieho\nsúdu sp. zn. 4 Obo 59/2012 z 31. januára 2013 (ktorým opakovane zrušil rozsudok\nkrajského súdu č. k. 48 Cb 3/93­K1­545 z 24. októbra 2007 a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie), keď uviedol na s. 6, že „rozhodnutie súdu prvého stupňa neobsahuje náležitosti\nv zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p., nie je dostatočne odôvodnené, a preto je\nnepreskúmateľné. Postupom súdu bolo porušené právo účastníka na spravodlivé súdne\nkonanie, v dôsledku čoho mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, čo je prípustným\nodvolacím dôvodom podľa § 205a ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/\nO. s. p.\n... súd prvého stupňa mal posúdiť výšku podielu žalovaných na zisku žalobcu v zmysle\npredchádzajúceho rozhodnutia dovolacieho súdu (č. k. ObdoV 76/1996­308), a to podľa\n§ 51 Občianskeho zákonníka a nie presunúť túto úlohu na znalca. Platí, že pri týchto\n11\n\nosobitne neupravených zmluvách sa postupuje analogicky podľa zákonných ustanovení,\nktoré upravujú občianskoprávne vzťahy obsahom a účelom im najbližšie. Obsahom\nnajbližšia je zmluva o združení upravená v ustanoveniach § 829 až 841 Občianskeho\nzákonníka. Pokiaľ súd nemal preukázané, že by medzi účastníkmi došlo k dohode o výške\npodielov na majetku získaného spoločnou činnosťou, mal vychádzať z § 835 Občianskeho\nzákonníka, to znamená z predpokladu, že podiely na majetku sú rovnaké...“.\n16. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa\nktorej k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním\npríslušného súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej\nneistoty účastníkov súdneho konania. Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného\nsúdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej\nneistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby\no jeho veci rozhodol (napr. IV. ÚS 164/03, IV. ÚS 380/08 a I. ÚS 158/2010).\n17. Vzhľadom na uvedené konštatovanie najvyššieho súdu a hodnotenie priebehu\nkonania pred krajským súdom (pozri bod 15.3), ako aj na základe vyjadrenia krajského\nsúdu, ktorý priznal neprimeranú dĺžku konania, je ústavný súd bez ďalšieho toho názoru, že\nneefektívnym postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 44 Cb 1/2014\n(na začiatku vedenom pod sp. zn. 48 Cb 3/93) bolo porušené základné právo sťažovateľa\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené\nvo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.\n18. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,\nvo veci konal.\n19. Ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti\n12\n\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli postupom krajského súdu porušené,\navšak neprikázal mu, aby konal bez zbytočných prieťahov, ako to požadoval sťažovateľ,\npretože medzitým v novembri 2014 krajský súd rozhodol a vec sa aktuálne nachádza\nuž na najvyššom súde.\nIII.\n20. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n21. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\n22. Sťažovateľ sa domáhal priznania finančného zadosťučinenia v sume 20 000 €\nz dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti na s. 2 a tiež aj vo vyjadrení k stanovisku\nkrajského súdu (pozri bod 6).\n23. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto\nprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym\n\n13\n\nsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru\npriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n24. Vzhľadom na doterajšiu neprimeranú dĺžku namietaného konania, ktorá\nje z ústavného hľadiska zjavne neakceptovateľná, ako aj naplnenie princípu spravodlivosti\na okolnosti danej veci vyhodnotené v bode 15.1 až 15.3, ako aj zohľadnenie toho, čo\nje v hre, ústavný súd považuje priznanie sumy 8 000 € za primerané finančné\nzadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (obdobne pozri napr.\nIII. ÚS 43/2015), pretože nemožno od sťažovateľa spravodlivo žiadať, aby čakal\nna právoplatný výsledok konania takú neprimerane dlhú dobu.\n25. Ústavný súd preto nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 a § 56 ods. 4 zákona\no ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie\nnad ústavným súdom priznanú sumu 8 000 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto\nčasti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.\n\nVI.\n26. Ústavný súd napokon podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol\no úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym\nzastupovaním\n\nadvokátkou\n\nJUDr.\n\nElenou\n\nĽalíkovou,\n\nAdvokátska\n\nkancelária,\n\nPodbrezovská 34, Bratislava. Sťažovateľ si uplatnil úhradu trov konania spolu v sume\n533,58 € za tri úkony po 139,83 € + režijný paušál 8,39 € a k tomu 20 % dane z pridanej\nhodnoty (ďalej aj „DPH“).\n27. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal pri prvých dvoch\núkonoch právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti v roku 2014)\nz priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok\n2013, ktorá bola 804 €, a pri treťom úkone právnej služby (stanovisko k vyjadreniam\n\n14\n\npredsedu\n\nkrajského\n\nsúdu)\n\nvychádzal\n\nz priemernej\n\nmesačnej\n\nmzdy\n\nzamestnanca\n\nhospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839,83 €. Za jeden právny\núkon vykonaný v roku 2014 patrí advokátke odmena 134 € a režijný paušál 8,04 €. Odmena\nza jeden právny úkon vykonaný v roku 2015 je 139,83 € a spolu s režijným paušálom 8,39 €\npredstavuje sumu 148,22 €. Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014\na za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2015 predstavuje spolu s režijnými\npaušálmi celkovú sumu 432,30 €. Keďže právna zástupkyňa sťažovateľa je aj platcom DPH,\nuvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 222/2004\nZ. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia\nvrátane započítania DPH a režijného paušálu boli priznané v celkovej sume 518,86 €.\n28. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný uhradiť\nna účet právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149\nOSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona\no ústavnom súde) tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.\n29. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. augusta 2015\n\n15", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "konanie-splnenie podmienok konania", "pojednávanie-prítomnosť účastníkov", "bezdôvodné obohatenie-vydanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-extrémne"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "44Cb/1/2014", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1a8ff7c3-fd9e-4454-8e87-d7bbcefec635", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 43/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 43/2015 z 14. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-14", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1a8ff7c3-fd9e-4454-8e87-d7bbcefec635"}, {"guid": "ussr:e04175c6-472d-4a53-9cf2-31db60867d77", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 21/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 21/2014 z 4. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-04", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e04175c6-472d-4a53-9cf2-31db60867d77"}, {"guid": "ussr:1c66ab4d-b385-4e52-9208-5ef2cf2aa0ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 787/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 787/2013 z 18. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c66ab4d-b385-4e52-9208-5ef2cf2aa0ed"}, {"guid": "ussr:70d02f0b-c635-44cc-8e25-ff9a0e8fa277", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 587/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 587/2011 z 15. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:70d02f0b-c635-44cc-8e25-ff9a0e8fa277"}, {"guid": "ussr:abf2b994-282b-49eb-a636-3eb0dfbc1a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 158/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 158/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abf2b994-282b-49eb-a636-3eb0dfbc1a9e"}, {"guid": "ussr:b6f2e44a-fcce-463f-b774-fbcffeabbc7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 170/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 170/2010 z 22. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-22", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6f2e44a-fcce-463f-b774-fbcffeabbc7a"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/08 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c"}, {"guid": "ussr:5fd18b7b-f771-4eb7-a2fd-fed0acf570be", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 3/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/09 z 17. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-17", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5fd18b7b-f771-4eb7-a2fd-fed0acf570be"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:e831f414-b709-43a4-8178-fbdb5d022625", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 164/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 164/03 z 22. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-22", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e831f414-b709-43a4-8178-fbdb5d022625"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "0a1420c5-2e04-434a-8f9b-c3433050fec7:36693689-9b90-48c7-9318-82a393240264", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6014898863.2", "spisova_znacka": "44Cb/1/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 44Cb/1/2014 z 24. 11. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-11-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6014898863.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d816d567-2959-48e7-b5a9-bcf4c8a47921", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.484.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 484/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 484/2016 z 12. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.484.2016.2"}]}