{"guid": "ussr:e58f484a-a754-412d-8d9a-45a63449f7b7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.264.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 264/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 264/2015 z 10. 6. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. júna 2015, sp. zn. I. ÚS 264/2015, ECLI:SK:USSR:2015:1.US.264.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2015-06-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["spája na spoločné konanie", "spája na spoločné konanie", "odmieta", "odmieta", "spája na spoločné konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e58f484a-a754-412d-8d9a-45a63449f7b7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.264.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.264.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.264.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 264/2015­9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2015\npredbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti CD Consulting, s. r. o., Politických\nvězňů\n\n1272/21,\n\nPraha­Nové\n\nMěsto,\n\nČeská\n\nrepublika,\n\nzastúpenej\n\nadvokátom\n\ndoc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o.,\nGrösslingová 4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom\npod sp. zn. 1 Co 39/2015 a jeho uznesením z 24. februára 2015 (Rvp 5508/2015), Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 41 Cob 569/2014 a jeho uznesením\nz 11. februára 2015 (Rvp 5509/2015), Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom\npod sp. zn. 43 Cob 43/2015 a jeho uznesením z 26. februára 2015 (Rvp 5510/2015),\nKrajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Co 266/2014 a jeho uznesením\nz 10. marca 2015 (Rvp 5511/2015), Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom\npod sp. zn. 41 Cob 506/2015 a jeho uznesením z 11. februára 2015 (Rvp 5513/2015),\nKrajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co 18/2015 a jeho uznesením\nz 29. januára 2015 (Rvp 5514/2015) a Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom\npod sp. zn. 8 Cob 598/2014 a jeho uznesením zo 4. februára 2015 (Rvp 5515/2015) a takto\n\nrozhodol:\n\n1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti CD Consulting, s. r. o., vedené na Ústavnom súde\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\npod\n\nsp.\n\nzn.\n\nRvp\n\n5508/2015,\n\nsp.\n\nzn.\n\nRvp\n\n5509/2015,\n\nsp. zn. Rvp 5510/2015, sp. zn. Rvp 5511/2015, sp. zn. Rvp 5513/2015, sp. zn.\nRvp 5514/2015 a sp. zn. Rvp 5515/2015 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej\nvedené pod sp. zn. Rvp 5508/2015.\n2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti CD Consulting, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnené.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 20. apríla\n2015 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti CD Consulting, s. r. o. (ďalej len\n„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského\nsúdu v Prešove (ďalej aj „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co 39/2015 a jeho\nuznesením z 24. februára 2015 (Rvp 5508/2015), Krajského súdu v Banskej Bystrici\nv konaní vedenom pod sp. zn. 41 Cob 569/2014 a jeho uznesením z 11. februára 2015\n(Rvp 5509/2015), Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn.\n43 Cob 43/2015 a jeho uznesením z 26. februára 2015 (Rvp 5510/2015), Krajského súdu\nv Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Co 266/2014 a jeho uznesením z 10. marca 2015\n(Rvp 5511/2015),\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Banskej\n\nBystrici\n\nv konaní\n\nvedenom\n\npod\n\nsp. zn. 41 Cob 506/2015 a jeho uznesením z 11. februára 2015 (Rvp 5513/2015), Krajského\nsúdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co 18/2015 a jeho uznesením z 29. januára\n2015 (Rvp 5514/2015) a Krajského súdu v Trenčíne (splu ďalej len „krajské súdy“)\n\n2\n\nv konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cob 598/2014 a jeho uznesením zo 4. februára 2015\n(Rvp 5515/2015).\n2. Spoločným predmetom sťažností (s identickým odôvodnením) sú námietky\nsťažovateľky na postup vo veciach konajúcich všeobecných súdov, ktorými jej bola uložená\npovinnosť zaplatiť „súdny poplatok za hromadné podanie“. Postupom uvedených\nvšeobecných súdov a ich rozhodnutiami mali byť porušené ňou označené práva (body 1 a 5).\n3. Vzhľadom na spoločný/podobný predmet sťažností (bod 2) ústavný súd vo svojom\nodôvodnení uvedie argumentáciu sťažovateľky zo sťažnosti vedenej pod sp. zn.\nRvp 5508/2015.\n4. Sťažovateľka svoje tvrdenia o porušení jej práv odôvodnila v podstatnom takto:\n«1) Povinnosť úhrady poplatku za úkony súdu, tak ako bola stanovená súdom\nv napadnutom uznesení, nemožno sťažovateľovi uložiť.\n2) Z napadnutého uznesenia vôbec nie je zrejmé, ktoré podania súd vyhodnotil ako\ntaké, ktoré tvoria spoločne hromadné podanie. Bez existencie akejkoľvek špecifikácie\nv tomto naznačenom smere nie je možné ukladať sťažovateľovi povinnosť úhrady poplatku za\núkony súdu. Podľa ust. §1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. súdne poplatky sa vyberajú\nza jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov\nštátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku\nza výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Súd môže viazať povinnosť\núhrady len ku konkrétnemu (jednotlivému) úkonu a preto v uznesení musí špecifikovať\nakého konkrétneho úkonu sa úhrada týka.\n3) Akokoľvek, sťažovateľ nenavrhol súdu vykonať úkony. Podľa ust. §1 zákona\nč. 71/1992 Zb. súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa\nvykonávajú na návrh. Poplatky sa môžu vyberať aj za konanie a úkony vykonávané bez\nnávrhu v prospech poplatníka, ale len ak je to v sadzobníku výslovne uvedené. V položke\n20b nie je výslovne uvedené, že poplatok za spracovanie hromadného podania je možné\n\n3\n\nvyberať bez návrhu poplatníka na vykonanie úkonu súdu. Poznamenávame, že poplatok\nz návrhu na začatie konania nie je možné zamieňať s poplatok za úkony súdu.\n4) Z napadnutého uznesenia vôbec nie je zrejmé, prečo boli podania súdom\nvyhodnotené ako také, ktoré tvoria súčasť iných, viac než desiatich podaní podaných tým\nistým subjektom v ten istý deň. Táto skutočnosť musí byť v spojení s ust. §42a OSP známa\na musí byť nezameniteľné definovaná. Inak by hrozilo, že súd vyhlási akékoľvek podanie\nza súčasť hromadného podania a spoplatní ho. Tvrdíme, že podanie nie je hromadným\npodaním.\n5) Z napadnutého uznesenia tiež nie je zrejmé, či spoplatnené podanie je vo vzťahu\nk skupine podaní (hromadnému podaniu) podaním v poradí desiatym alebo iným a či má\nbyť, alebo nemá byť spoplatnené. Spoplatnené totižto v spojení s ust. §42a OSP nemôže byť\npodanie, ktoré je v poradí prvým až deviatym podaním.\n6) Vyššie uvedené právne závery sú v súlade s publikovaným rozhodnutím\nvšeobecného významu, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007,\nsp. zn.4 Cdo 39/2007 cit.: „Za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v Prílohe zákona\nč. 71/1992 Zb. (Sadzobník súdnych poplatkov), sa súdne poplatky nevyberajú; v takomto\nprípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku\nneprichádza do úvahy“\nZa porušenie práva na spravodlivé súdne konanie treba považovať aj nedostatok\nriadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, pričom súčasťou práva na\ndostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je aj právo účastníkov súdneho konania, aby\nsa súd vyrovnal s ich argumentmi a návrhmi (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky,\nsp.zn.: I. ÚS 344/2010).\n7. Napadnuté uznesenie neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia\na tým je odôvodnenie. V zmysle ust. § 169 ods. 1 OSP cit.: „v písomnom vyhotovení\nuznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal, ďalej označenie účastníkov a veci, výrok,\nodôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.“ Výnimky z povinnosti\nuviesť v písomnom vyhotovení uznesenia odôvodnenie ustanovuje § 169 v odsekoch 2 a 3,\npričom tam uvedené podmienky pri napadnutom uznesení splnené neboli. Z uvedeného\ndôvodu je napadnuté uznesenie nepreskúmateľné, pre úplnú absenciu dôvodov jeho\n4\n\nvydania. Keďže napadnuté uznesenie neobsahuje žiadne dôvody, skutkové a právne dôvody,\nktoré viedli súd k jeho vydaniu sťažovateľ nepozná a rozhodnutie je bez odôvodnenia\nnepreskúmateľné.»\n5. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie jej základného\npráva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny\nproces zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru v bode 1 označenými rozhodnutiami tam\nuvedenými všeobecnými súdmi. Súčasne žiadala o priznanie finančného zadosťučinenia\n„v sume 100,­ EUR“ a náhrady trov konania.\nII.\n6. Podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon\nneustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom\nprimerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania\nmôže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia\nalebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie\no spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní\no sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1\nOSP.\n7. S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených v bode 1 a z ich obsahu vyplývajúcu\nprávnu a skutkovú súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky,\nrozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l\nvýroku tohto uznesenia.\n\n5\n\nIII.\n8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez\nústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...\n\n6\n\n13. Podstatou sťažností je tvrdenie sťažovateľky o porušení základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami krajských\nsúdov, ktorými tieto súdy v odvolacom konaní potvrdili uznesenia súdov prvého stupňa\no povinnosti sťažovateľky zaplatiť súdny poplatok, ako aj postupom, ktorý predchádzal ich\nvydaniu. Krajské súdy podľa sťažovateľky nešpecifikovali, ktoré podania vyhodnotili ako\nhromadné, a ďalej namietala, že na úkon súdu, ktorým je spracovanie hromadného podania,\nnedala krajským súdom návrh, preto nebolo možné poplatok za spracovanie hromadného\npodania podľa položky 20b) sadzobníka súdnych poplatkov uložiť. Sťažovateľka tiež\nnamietala nedostatok odôvodnenia namietaných uznesení a postup súdov, ktoré „konanie\nneprerušili podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP“ a nepodali návrh ústavnému súdu na zaujatie\nstanoviska.\nK namietanému porušeniu označených práv napadnutými uzneseniami\nkrajských súdov a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu\n14. Ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, v ktorej opakovane\nuvádza, že k úlohám právneho štátu patrí aj vytvorenie právnych a faktických garancií na\nuplatňovanie a ochranu základných práv a slobôd ich nositeľov, t. j. fyzické osoby\na právnické osoby. Ak je na uplatnenie alebo ochranu základného práva alebo slobody\npotrebné uskutočniť konanie pred orgánom verejnej moci, úloha štátu spočíva v zabezpečení\nprávnej úpravy takýchto konaní, ktoré sú dostupné bez akejkoľvek diskriminácie každému z\nnositeľov základných práv a slobôd. Koncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny\nvýkon a ochranu základného práva alebo slobody, a preto ich imanentnou súčasťou sú\nprocesné záruky základných práv a slobôd. Existenciou takýchto konaní sa však\nnevyčerpávajú ústavné požiadavky späté s uplatňovaním základných práv a slobôd.\nÚstavnosť týchto konaní predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto\nkonania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkým zákonom\nustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu takých procesných postupov. Ústavný súd\nz tohto hľadiska osobitne pripomína objektivitu takého postupu orgánu verejnej moci (II.\n\n7\n\nÚS 9/00, II. ÚS 143/02). Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje\nsvojvôľa v konaní a rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci. Objektívny postup\norgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití všetkých dostupných zdrojov\nzisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto rozhodnutie obsahuje\naj odôvodnenie, ktoré preukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov a ich\nvyužitia v súlade s procesnými predpismi (IV. ÚS 719/2013, I. ÚS 9/2014).\n15. Účelom citovaného čl. 46 ods. 1 ústavy (resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru) je zaručiť\nkaždému prístup k súdnej ochrane, k súdu alebo inému orgánu právnej ochrany. Základné\nprávo zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy umožňuje každému, aby sa stal po splnení predpokladov\nustanovených zákonom účastníkom súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady\nustanovené zákonom, súd jej efektívne umožní (mal by umožniť) stať sa účastníkom konania\nso všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia\nvyplývajú.\n16. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorú si\nosvojil aj ústavný súd, vyplýva, že „právo na súd“, ktorého jedným aspektom je právo na\nprístup k súdu, nie je absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie\nobmedzení však nesmie obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej\nmiere, že by uvedené právo bolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto\nobmedzenia sú zlučiteľné s čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé\nsúdne konanie, len vtedy, ak sledujú legitímny cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi\npoužitými prostriedkami a týmto cieľom (napr. Guérin c. Francúzsko, 1998).\n17. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02,\nIV. ÚS 299/04, II. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo\nkaždého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže\nmať základ v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne\n8\n\nsúladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu\nsúdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne\ninterpretovaná platná a účinná právna norma (IV. ÚS 77/02).\n18. Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne\nobjasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu\nje plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\n19. Aj ESĽP vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy\nodôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý\nargument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa\npovahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie\nvyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného\nprípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý\nje pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však\nide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve\nna tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303­A, s. 12, bod 29;\nHiro Balani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303­B; Georgiadis c. Grécko z 29. 5.\n1997; Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\n20. Ústavný súd poukazuje na to, že čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnym východiskom\npre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na\nposkytovanie právnej ochrany ústavou garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy\n9\n\n(čl. 46 až čl. 50 ústavy). V súvislosti so základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy treba\nmať zároveň na zreteli aj čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky a podrobnosti\no súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa možno\ndomáhať práv uvedených okrem iného v čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré toto\nustanovenie vykonávajú (I. ÚS 56/01).\n21. Uvedené východiská boli povinné dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní\no namietanej veci aj krajské súdy, a preto bolo úlohou ústavného súdu v rámci predbežného\nprerokovania sťažností aspoň rámcovo posúdiť, či ich skutočne rešpektovali, a to minimálne\nv takej miere, ktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná, a na tomto základe\nformulovať záver, či sťažnosti nie sú zjavne neopodstatnené.\n22. Sťažovateľka v sťažnostiach predovšetkým namieta, že krajské súdy nesprávne\naplikovali § 42a OSP o hromadnom podaní a ustanovenie prílohy [sadzobník súdnych\npoplatkov položka 20b) zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych\npoplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o súdnych poplatkoch“)] a napadnuté uznesenia náležite neodôvodnili, čím malo\ndôjsť k porušeniu jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\n23. V relevantnej časti odôvodnenia napadnutých rozhodnutí krajské súdy poukázali\nna obsah príslušných spisov okresných súdov, z ktorých vyplýva, že sťažovateľka podala\nproti uzneseniam okresných súdov o prerušení konania odvolania v nich uvedenom počte\nv jeden deň. Krajské súdy posúdili tieto podania sťažovateľky ako hromadné podania\nv zmysle § 42a OSP, ktoré boli okresné súdy povinné spracovať a uložiť sťažovateľke\npovinnosť zaplatiť súdny poplatok v zmysle položky 20b) sadzobníka súdnych poplatkov.\nV zmysle § 42a OSP hromadné podanie tvorí najmenej 10 podaní doručených tomu istému\nsúdu, tým istým účastníkom v jeden deň. Argument sťažovateľky spochybňujúci charakter\njej podaní ako hromadného podania bol preto krajskými súdmi posúdený ako\nneopodstatnený, keďže tieto podania presvedčivo naplnili zákonnú definíciu pojmu\n10\n\nhromadné podanie. Ani sťažovateľkou namietané nedostatočné odôvodnenie uznesení\nokresných súdov nebolo krajskými súdmi posúdené ako relevantný odvolací dôvod\nvzhľadom na jednoznačnosť a určitosť ich obsahu, z ktorého vyplýva, komu bola poplatková\npovinnosť uložená, v akej veci, že sa týka hromadného podania, podľa ktorej položky\nsadzobníka súdnych poplatkov bol súdny poplatok vyrubený, aká je jeho výška, lehota\nsplatnosti, spôsob platenia, a obsahovali aj poučenie o následkoch jeho nezaplatenia.\n24. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že krajské súdy sa v napadnutých\nuzneseniach zaoberali a ústavne akceptovateľným spôsobom v podstatnom aj vysporiadali\nso všetkými odvolacími námietkami sťažovateľky, s ktorými sa nestotožnili, a preto\npredmetné uznesenia okresných súdov potvrdili ako vecne správne. Napadnuté uznesenia\nkrajských súdov nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať za zjavne neodôvodnené\na ani za arbitrárne, t. j. také, ktoré by boli založené na právnych záveroch, ktoré nemajú\noporu v zákone, resp. popierajú podstatu, zmysel a účel v napadnutom konaní aplikovaných\nustanovení Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcich hromadné podanie) a zákona\no súdnych poplatkoch [položka 20b) sadzobníka súdnych poplatkov].\n25. Ústavný súd vzhľadom na konštatáciu uvedenú v bodoch 2 a 3 považuje\nza postačujúce (v predmetných veciach) uviesť (citovať) len argumentáciu krajského súdu vo\nveci vedenej pod sp. zn. Rvp 5508/2015 (t. j. uznesenia krajského súdu sp. zn. 1 Co 39/2015\nz 24. februára 2015):\n„Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 2 O.s.p. a to bez nariadenia\npojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie odosielateľa nie je dôvodné.\nV intenciách rozhodnutia o súdnom poplatku vo vzťahu k hromadnému podaniu, súd\nprvého stupňa správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Na týchto\nsprávnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu\nodvolacieho konania.\nSúdne poplatky (ďalej len poplatky) sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie\nsúdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry\n(ďalej len poplatkový úkon) uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis\n11\n\nz registra trestov (ďalej len sadzobník), ktorý tvorí prílohu tohto zákona (§ 1 ods. 1 zákona\nč. 71/1992 Zb.).\nPoplatníkom je:\na/ navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok\nz návrhu,\nb/ účastník zmieru uzavretého v zmierovacom konaní,\nd obaja účastníci v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov\nalebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu,\nd/ dlžník v konkurznom konaní alebo vyrovnacom konaní, e/ dedič v konaní\no dedičstve (§ 2 ods. 1 citovaného zákona).\nPodľa položky 20b Sadzobníka súdnych poplatkov ­ Prílohy zákona č. 71/1992 Zb.,\nza spracovanie hromadného podania, za každé podanie, ktoré tvorí hromadné podanie, sa\nplatí poplatok 1 Euro.\nZ obsahu spisu vyplýva (potvrdenie o prijatí hromadného podania na Okresný súd\nSvidník z 03.12.2014, ako aj z úradného záznamu z 03,12.2014), že dňa 03.12.2014 o 12.00\nhodine bolo doručené hromadné podanie právneho zástupcu odosielateľa v celkovom počte\n18 podaní, pričom išlo o odvolania proti uzneseniam o prerušení konania v 18­tich veciach,\nktoré sú špecifikované v úradnom zázname sp. zn. 1SprO 552/2014 z 03.12.2014.\nZ uvedeného vyplýva, že nepochybne ide o hromadné podanie v zmysle § 42a O.s.p.,\nktoré bolo súdom prvého stupňa správne spoplatnené podľa položky 20b Sadzobníka\nsúdnych poplatkov ­ Prílohy zákona č. 71/1992 Zb. sadzbou 1 Euro za každé podanie, ktoré\ntvorí hromadné podanie.\nSúd prvého stupňa svoje rozhodnutie aj náležité odôvodnil a poukázal na\nrozhodujúce skutočnosti, najmä na prijatie hromadného podania, ako aj na príslušné\nprávne predpisy, podľa ktorých vo veci rozhodol.\nPoložka 20b Sadzobníka súdnych poplatkov ­ Prílohy zákona č. 71/1992 Zb.\nnepochybne ustanovuje za spracovanie hromadného podania, a to za každé podanie, ktoré\ntvorí hromadné podanie, sadzbu poplatku vo výške 1 Euro, pričom je možné konštatovať, že\nide o poplatok za úkon súdu v súvislosti so spracovaním hromadného podania.\n\n12\n\nOkolnosť, že z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, ktoré podania súd vyhodnotil\nako také, ktoré tvoria spoločné hromadné podanie, nie je právne významná, nakoľko\nokolnosti týkajúce sa hromadného podania a špecifikácia vecí, ktorých sa toto hromadné\npodanie týka, je súčasťou spisového materiálu.\nPotvrdenie o prijatí hromadného podania a úradný záznam nachádzajúce sa v spise\njednoznačne potvrdzujú, že predmetné podania právneho zástupcu odosielateľa je potrebné\nhodnotiť ako hromadné podanie v zmysle § 42a O.s.p.\nNaviac, z ustanovenia § 42a ods. 1 O.s.p. vyplýva, že hromadné podanie tvorí\nnajmenej 10 podaní doručených tomu istému súdu, tým istým účastníkom v jeden deň. Toto\nsa udialo aj v predmetnej veci a súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že ide o hromadné\npodanie, pričom za hromadné podanie v zmysle § 42a ods. 1 O.s.p. sa nepovažuje podanie\nobsahujúce viac než 10 podaní, ale najmenej 10 podaní.\nSprávne preto postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ predmetný súdny poplatok\nvyrubil, a preto postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd uznesenie ako vecne\nsprávne potvrdil.“\n26. Na základe citovaného ústavný súd konštatuje, že krajský súd sa v napadnutom\nuznesení zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal s odvolacími\nnámietkami sťažovateľky, s ktorými sa nestotožnil, a preto predmetné uznesenie\nprvostupňového súdu potvrdil ako vecne správne. Napadnuté uznesenie krajského súdu\nnemožno podľa názoru ústavného súdu považovať za zjavne neodôvodnené a ani\nza arbitrárne, t. j. také, ktoré by bolo založené na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu\nv zákone, resp. popierajú podstatu, zmysel a účel v napadnutom konaní aplikovaných\nustanovení zákona o súdnych poplatkoch [položka 20b) sadzobníka súdnych poplatkov].\n27. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia krajského súdu, ústavný súd konštatuje, že\nmedzi napadnutými uzneseniami a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, a základným\nprávom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie\nsťažovateľka namieta, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po\nprípadnom prijatí sťažností na ďalšie konanie mohol reálne dospieť k záveru o ich porušení.\n\n13\n\nÚstavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosti sťažovateľky podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnené.\n28. Nad rámec už uvedeného ústavný súd považuje za dôvodné ešte uviesť:\nNámietku sťažovateľky, že krajské súdy mali prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1\npísm. b) OSP, nemožno akceptovať. Predpokladom uvedeného postupu je to, že súd dospeje\nk záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou,\nzákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Krajské\nsúdy v napadnutých uzneseniach podávali výklad príslušných ustanovení, pričom je zrejmé,\nže nedospeli k záveru o rozpore týchto ustanovení s ústavou, preto neboli povinné prerušiť\nkonanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP.\nV súvislosti s touto námietkou sťažovateľky ústavný súd poukazuje tiež na svoju\nstabilizovanú judikatúru, podľa ktorej je ústavný súd v konaní o sťažnosti podľa čl. 127\nods. 1 ústavy viazaný prezumpciou ústavnosti právnej normy, ktorá sa má (mala)\nna posudzovaný prípad aplikovať (porovnaj I. ÚS 39/96, I. ÚS 259/07, III. ÚS 225/04,\nIV. ÚS 2/08, IV. ÚS 50/2010). Z uvedeného tiež vyplýva, že ústavný súd v konaní\no sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy neskúma ako predbežnú otázku, či právna norma,\nktorú všeobecné súdy aplikovali (mali aplikovať), je v súlade s ústavou.\nÚstavný súd taktiež poukazuje na to, že nemá právomoc z vlastného podnetu\n(ex offo) začať konanie o súlade zákonov s ústavou podľa čl. 125 ods. 1 ústavy. Toto\nkonanie môže začať výlučne na základe návrhu na to oprávnenej osoby [čl. 130 ods. 1\npísm. a) až f) ústavy, obdobne aj § 37 ods. 1 v spojení s § 18 ods. 1 písm. a) až f) zákona\no ústavnom súde].\n29. Vzhľadom na odmietnutie sťažností neprichádzalo už do úvahy rozhodovať\no ďalších návrhoch sťažovateľky uplatnených v ich petitoch.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n14\n\nV Košiciach 10. júna 2015\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "poplatok-súdny", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "podanie-hromadné"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9a4105b8-ca53-40f2-b224-d41027b31dd8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 9/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 9/2014 z 22. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-22", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9a4105b8-ca53-40f2-b224-d41027b31dd8"}, {"guid": "ussr:397677e7-ac34-41b2-aca5-9a83f14f66ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 719/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 719/2013 z 12. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-12", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:397677e7-ac34-41b2-aca5-9a83f14f66ad"}, {"guid": "ussr:d3e872bc-90d7-4244-abfd-f4ce76949893", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 344/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 344/2010 z 6. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-06", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3e872bc-90d7-4244-abfd-f4ce76949893"}, {"guid": "ussr:99328aee-673e-493b-9ffc-4ac6a819aa0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 50/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 50/2010 z 5. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-05", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:99328aee-673e-493b-9ffc-4ac6a819aa0c"}, {"guid": "ussr:6e9cc81e-2f8d-455b-adfa-8471ca0de8f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 2/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 2/08 z 10. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-10", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e9cc81e-2f8d-455b-adfa-8471ca0de8f5"}, {"guid": "ussr:e7da9154-a7ad-4cda-ac14-fbc44fa945ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 259/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7da9154-a7ad-4cda-ac14-fbc44fa945ab"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:ba88bc10-6c21-4171-bb6e-8448bd2b2475", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 225/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 225/04 z 7. 7. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-07-07", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ba88bc10-6c21-4171-bb6e-8448bd2b2475"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}, {"guid": "14ba4500-e596-4e11-886a-cbfd005e10b3:3ab77801-5fc7-4612-999c-05700e63715e", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6612215552.1", "spisova_znacka": "1Co/18/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Co/18/2015 z 26. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-05-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6612215552.1"}, {"guid": "7fa11528-a1f4-48f6-814b-c88b510ea6af:d7ae2343-f628-4fb6-8b66-9803be3300d0", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7813203905.3", "spisova_znacka": "1Co/39/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/39/2015 z 26. 3. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-03-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7813203905.3"}], "citovane_v": []}