{"guid": "ussr:75c2ca94-3e71-452e-af7c-2b1d93bc12a9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.361.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 361/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 361/2015 z 4. 11. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 4. novembra 2015, sp. zn. I. ÚS 361/2015, ECLI:SK:USSR:2015:1.US.361.2015.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2015-11-04", "forma": "Nález", "povaha": ["priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/75c2ca94-3e71-452e-af7c-2b1d93bc12a9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.361.2015.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.361.2015.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.361.2015.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 361/2015­31\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. novembra 2015\nv senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka\na Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, Námestie gen. M. R. Štefánika 1,\nŽilina, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na\nprejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní\nvedenom pod sp. zn. 14 C 204/2008 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.\n14 C 204/2008 p o r u š e n é b o l i .\n\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €\n\n(slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 444,66 € (slovom štyristoštyridsaťštyri eur a šesťdesiatšesť centov) na účet\nadvokáta JUDr. Mgr. Štefana Buchu, Námestie gen. M. R. Štefánika 1, Žilina, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Sťažnosti\n\nvo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. augusta 2015\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou\n\nnamietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej\nlen „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 204/2008 (ďalej aj „namietané\nkonanie“).\nZ obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľ je žalobcom\nv 1. rade vystupujúcim v súdnom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.\n14 C 204/2008, v ktorom sa proti Slovenskej republike domáha podľa zákona č. 514/2003\nZ. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku\nnesprávneho úradného postupu príslušného stavebného úradu.\n\n2\n\nZ dôvodu, že sťažovateľ zastáva názor, že v namietanom konaní postupom okresného\nsúdu došlo v dôsledku jeho nečinnosti k porušeniu ním označených práv, podal ústavnému\nsúdu sťažnosť, ktorú v súvislosti s namietaným porušením označených práv odôvodňuje\ntakto:\n„V prvom rade poukazujem na to, že Okresný súd Bratislava II. mal prvé\npojednávanie vytýčené na deň 27. 01. 2010, ktoré bolo odročené z dôvodu PN\nnavrhovateľky. Pojednávanie vytýčené na dňa 30. 12. 2010 nebolo zrušené z dôvodu\nzavinenia navrhovateľov.\nV roku 2011 bolo vytýčené iba jedno pojednávanie na 11. 05. 2011, ktoré bolo\nodročené z dôvodu PN zákonnej sudkyne.\nV roku 2012 boli nasledovné pojednávania:\na) 18. 01. 2012 − pojednávanie sa uskutočnilo,\nb) 30. 03. 2012 − pojednávame sa uskutočnilo,\nc) 18. 06. 2012 − odročené z dôvodu, že rozhodnutie o vedľajšom účastníkovi\nnenadobudlo právoplatnosť v deň pojednávania,\nV roku 2013 boli nasledovné pojednávania:\na) dňa 10. 04. 2013 − pojednávanie sa uskutočnilo,\nb) dňa 17. 06. 2013 − pojednávanie sa konalo,\nc) dňa 09. 07. 2013 − pojednávanie sa konalo.\nV roku 2014 boli nasledovné pojednávania:\na) dňa 11. 07. 2014 − pojednávanie odročené na žiadosť navrhovateľov z dôvodu\npríliš neskorého informovania navrhovateľov o vytýčenom termíne pojednávania v čase\ndovolenkového obdobia,\nb) 13. 10. 2014 − pojednávanie odročené z dôvodu PN zákonnej sudkyne.\nV roku 2015 bolo vytýčené iba jedno pojednávanie na 19. 01. 2015, ale bolo zrušené\nzo zdravotných dôvodov navrhovateľky v 2/ rade.“\nZ obsahu sťažnosti ďalej vyplýva, že sťažovateľ namieta doterajší postup okresného\nsúdu, pričom podľa jeho názoru daná vec nie je náročná, a preto zastáva názor, že okresný\n\n3\n\nsúd nepostupoval v tomto konaní dostatočne efektívne, keďže jeho postup ani po siedmich\nrokoch neviedol k odstráneniu stavu právnej neistoty.\nSťažovateľ tiež uviedol, že sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu\nnepodal, argumentujúc judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)\nvo veci Ištván a Ištvánová proti Slovenskej republike a Komanický proti Slovenskej\nrepublike.\nNa základe už uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na\nďalšie konanie nálezom vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod\nsp. zn. 14 C 204/2008 boli porušené jeho základné práva podľa čl. 46 a čl. 48 ods. 2 ústavy\na právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných\nprieťahov a priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 7 000 € a úhradu trov právneho\nzastúpenia v konaní pred ústavným súdom.\nÚstavný súd uznesením č. k. I. ÚS 361/2015­8 z 26. augusta 2015 prijal podľa § 25\nods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľa\nv časti namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní\na vo zvyšnej časti ju odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nPredsedníčka okresného súdu na výzvu ústavného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn.\nSpr. 2096/2015 z 11. septembra 2015 doručenom ústavnému súdu 17. septembra 2015\nokrem iného uviedla:\n„Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu uvádzam, že návrh bol na tunajší súd\npodaný dňa 02. 09. 2008. Vo veci sa jedná o skutkovo i právne náročnú vec, a to je náhrada\nškody spôsobenej nesprávnym úradným postupom voči štátu podľa zák. č. 514/2003.\n4\n\nTunajší súd vo veci koná, i keď v niektorých obdobiach sú úkony vykonávané\nvo väčších časových odstupoch. Je potrebné však uviesť, že dĺžka konania na tunajšom súde\nnie je ovplyvnená iba činnosťou súdu, k neprimeranej dĺžke konania prispievajú aj samotní\nnavrhovatelia. Z vytýčených pojednávaní bolo 5 pojednávaní odročených z dôvodu neúčasti\nnavrhovateľov, kedy žiadali o odročenie, resp. ospravedlňovali neúčasť na pojednávaní\n(21. 01. 2010, 05. 03. 2010, 03. 12. 2010, 11. 07. 2014, 07. 01. 2015). Taktiež sa súd okrem\niného musel vysporiadať s viacerými procesnými návrhmi navrhovateľov, ako napr.\npripustenie vstupu ďalšieho účastníka do konania, zmena návrhu, návrh na prerušenie\nkonania, čiastočné späťvzatie návrhu, pripustenie zmeny petitu návrhu.“\nPredsedníčka okresného súdu súčasne uviedla, že netrvá na ústnom pojednávaní\nústavného súdu.\nPrávny zástupca sťažovateľa vo svojom vyjadrení z 30. septembra 2015 doručenom\nústavnému súdu 6. októbra 2015 uviedol:\n„Sťažovateľ nepovažuje predmet konania za skutkovo či právne náročnú vec. Súdy\nprejednávajú nemálo žalôb podaných na základe zákona č. 514/2003 Z. z., pričom\nk nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť v oblasti štátneho stavebného dohľadu a teda\naj táto problematika je bežnou súčasťou rozhodovaní stavebných orgánov ako aj súdov\na sám navrhovateľ súdu predložil či už vyjadrenia stavebných orgánov, prípadne vyjadrenie\nsúdneho znalca, alebo aj tlačové vyjadrenie riaditeľa odboru Štátnej stavebnej správy\nbývalého Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja.\nPokiaľ súd poukazuje na procesný návrh a to pripustenie vstupu ďalšieho účastníka\ndo konania, tento procesný návrh nepodali navrhovatelia, ale odporca.\nZ dôvodu na strane sťažovateľa sa pojednávanie neodročovalo a ani bez jeho viny\nnepodával žiadne procesné návrhy.\nPokiaľ sťažovateľ menil označenie žalovaného, bolo to z dôvodov zmeny organizácie\nštátnej správy v priebehu konania, ku ktorému došlo po viac ako roku od podania žaloby.\nNavyše, napriek tomu, že v zmysle vtedy platnej právnej úpravy bol stále pasívne\nlegitimovaný odporca, dňa 30. júna 2010 bolo pojednávanie odročené z dôvodu\nospravedlnenia odporcu, pretože sa blížil prechod kompetencií na iné ministerstvo. Podľa\n\n5\n\nsťažovateľa ale budúci prechod kompetencií v žiadnom prípade nemôže byť dôvodom na\nodročenie pojednávania, keďže v deň pojednávania vtedajší žalovaný stále vykonával\nv plnom a ničím neobmedzenom rozsahu svoje kompetencie.\nPokiaľ navrhovatelia zmenili petit a čiastočne späťvzali svoj návrh, bolo to len preto,\nže žaloba bola podaná v roku 2008, pričom od 01. januára 2013, t.j. po viac ako 4 rokoch\nod podania žaloby, nadobudla účinnosť novela zákona č. 514/2003 Z. z. (novela č. 412/2012\nZ. z.), podľa ktorej výška nemajetkovej ujmy nemôže byť vyššia ako výška náhrady\nposkytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi. Z opatrnosti preto\nnavrhovatelia čiastočne späťvzali svoj uplatnený návrh tak, aby sa uplatňovaný návrh\nzjavne nepriečil tomuto novelizovanému ustanoveniu. Síce existujú právne výklady, podľa\nktorých sa na nároky uplatnené do 31. decembra 2012 toto ustanovenie nevzťahuje,\nnavrhovatelia však z opatrnosti chcú v čo najväčšej miere obmedziť priestor na prípadné\nodvolania zo strany odporcu či vedľajšieho účastníka na strane odporcu.\nVýšku nemajetkovej ujmy uplatňovanú za prieťahy v súdnom konaní sťažovateľ\nodôvodňuje aj tým, že predmetom súdneho sporu pre sťažovateľa nie je iba domôcť sa\nnáhrady nemajetkovej ujmy. ale aj rešpektovania jeho osoby zo strany stavebných orgánov,\npričom by náhrada nemajetkovej ujmy pôsobila aj do budúcna prevenčné. Aj zo samotného\nobsahu súdneho spisu, najmä zápisnice z posledného pojednávania vyplýva, že stavebný\ndohľad podľa ich vyjadrenia nezistil v roku 2001 odpojenú vodu a kanalizáciu, rozporuje aj\nterajšiu fotodokumentáciu so stavom v roku 2001, pričom pisateľka podnetu v roku 2005\npoukazuje na odpojenú kanalizáciu a vodovod, napriek tomu stavebný dohľad nevykonal\ndoposiaľ ani obhliadku ani ďalšie šetrenie, iba sa obmedzil na odpoveď, kde poukazuje na\nobhliadku z roku 2001. Naviac, takýto stavebný zásah, kde sa mení trasa rozvodov, nové\nrozvody sa zvedú po fasáde a odpojí sa tým bytová jednotka od kanalizácie a vodovodu\npovažuje odporca aj vedľajší účastník za stavebnú činnosť, kde stavebník nepotrebuje ani\nohlásenie a to napriek tomu, že navrhovateľ predložil názory stavebných orgánov z iných\nobcí, vyjadrenie súdneho znalca a vyjadrenie riaditeľa odboru štátnej stavebnej správy\nMVaRR, ktoré tvrdia opak.\nNavrhovateľ je tak dlhé roky v značnej právnej neistote, prejednáva sa vec, ktorá\nmôže mať zásadný ba až rozhodný výsledok na kvalitu jeho budúceho života ­ pôsobiť do\n\n6\n\nbudúca prevenčné a preto táto neúmerná dĺžka súdneho konania spôsobuje značnú právnu\nneistotu sťažovateľa, čo negatívne ovplyvňuje jeho osobnostnú sféru.\nVzhľadom na uvedené sťažovateľ považuje sťažnosť v celom rozsahu za dôvodnú\na uplatňovanú výšku nemajetkovej ujmu za prieťahy za korešpondujúcu s vyššie uvedeným.“\nSťažovateľ súčasne uviedol, že súhlasí s upustením od ústneho prerokovania veci\npred ústavným súdom.\nÚstavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú sťažnosť\nprerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len\nna základe písomne podaných stanovísk, ako aj na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu\nvedeného pod sp. zn. 14 C 204/2008 a spisu ústavného súdu vedeného pod sp. zn.\nII. ÚS 178/2015.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak\nporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n\n7\n\nPodľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť\nku všetkým vykonávaným dôkazom.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\nZ doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a obsahom práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03). Z toho vyplýva, že právne\nvýchodiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú\nvo vzťahu k označeným právam v zásade identické.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (IV. ÚS 221/04).\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n\n8\n\nTáto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\nOSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania\npostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa\nktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec\nbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\nSudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sa\nzabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná\npovinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 a 4 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže\nodročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie\npojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo\nupovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod\nna odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna, faktická,\nprípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho\nkonania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci\nprvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho\nvýznam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených\nkritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.\nÚstavný súd pri posudzovaní namietaného konania prihliadol tiež na skutočnosť, že\nsvojím predchádzajúcim nálezom sp. zn. II. ÚS 178/2015 z 27. mája 2015 konštatoval\nporušenie základného práva\n\n(v namietanom konaní vystupuje v postavení\n\nnavrhovateľky v 2. rade) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 204/2008, okresnému súdu\n9\n\nprikázal konať bez zbytočných prieťahov a menovanej priznal primerané finančné\nzadosťučinenie v sume 3 000 € a náhradu trov konania.\n1. Pokiaľ ide o právnu zložitosť preskúmavanej veci ústavný súd poukazujúc na nález\nústavného súdu sp. zn. II. ÚS 178/2015 z 27. mája 2015 zhodne konštatuje, že predmetom\nnapadnutého konania je rozhodovanie o nároku sťažovateľa (v namietanom konaní\nvystupuje v procesnom postavení navrhovateľa v 1. rade) na náhradu škody, ktorá mu mala\nvzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu príslušného stavebného úradu.\nObdobné spory tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov, pričom\nk tejto problematike existuje v zásade ustálená judikatúra všeobecných súdov, a preto vec\nsťažovateľa ústavný súd nepovažuje z právneho hľadiska za zložitú, pričom obsah súdneho\nspisu sp. zn. 14 C 204/2008 v zásade nepotvrdzuje ani nadmernú faktickú zložitosť\npredmetnej veci.\nV súvislosti s posudzovaním procesnej náročnosti veci ústavný súd prihliadol\nna skutočnosť, že v priebehu napadnutého konania musel okresný súd vykonať aj viaceré\nvedľajšie procesné úkony z podnetu sťažovateľa, pretože sťažovateľ žiadal, aby okresný súd\nna základe jeho procesných návrhov uplatnených v priebehu napadnutého konania pripustil\nzmenu žaloby, pripustil zmenu petitu žaloby a vstup ďalšieho účastníka do konania, a tiež\nžiadal, aby uznesením rozhodol o čiastočnom späťvzatí žaloby. Okresný súd musel\nrozhodnúť aj o návrhu žalovanej na pripustenie vedľajšieho účastníka (mesto Žilina)\ndo konania na jej strane.\nV tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v dôsledku procesnej aktivity sťažovateľa sa\nmusel okresný súd s týmito procesnými návrhmi kvalifikovane vysporiadať, čo tiež malo\nvplyv na dĺžku napadnutého konania, avšak tieto skutočnosti nie sú v posudzovanom\nprípade spôsobilé odôvodniť jeho celkovú dĺžku viac ako sedem rokov bez meritórneho\nrozhodnutia veci. Opakované zmeny žaloby alebo upresňovanie jej petitu, ako ani množstvo\na charakter vedľajších procesných úkonov účastníkov konania, ako aj okolností, za ktorých\nmusel okresný súd o nich rozhodovať, nemali výlučný vplyv na jeho celkovú dĺžku.\n10\n\nNa tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že procesnou zložitosťou veci nemožno\nospravedlňovať doterajšiu dĺžku napadnutého konania.\n2. Ústavný súd pri hodnotení ďalšieho kritéria – správania sťažovateľa ako účastníka\nnapadnutého konania – poukazuje na to, že k právu účastníka konania na efektívny, rýchly\na účelný postup súdu v konaní pristupuje aj jeho procesná povinnosť prispievať\nk dosiahnutiu účelu súdneho konania včasným reagovaním na pokyny súdu a oznámením\npotrebných skutočností. V súvislosti s hodnotením tohto kritéria ústavný súd vzal do úvahy\nskutočnosť, že z dôvodov na strane sťažovateľa nebolo odročené ani jedno nariadené\npojednávanie. Pojednávania nariadené na 27. január 2010, 5. marec 2010, 22. október 2012,\n11. júl 2014, 19. január 2015 a 23. september 2015 boli odročené z dôvodov na strane\nnavrhovateľky v 2. rade, resp. jej právneho zástupcu, pojednávania nariadené na 30. jún\n2010 a 3. december 2010 boli odročené z ospravedlniteľných dôvodov na strane žalovanej\na pojednávania nariadené na 11. máj 2010 a 13. október 2014 boli odročené z dôvodu\npráceneschopnosti zákonného sudcu.\n3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu\nv namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej\nzbytočné prieťahy v konaní (ako aj neprimeraná dĺžka konania) môžu byť zapríčinené nielen\nsamotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou\nčinnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty\n(II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\nZ obsahu sťažnosti, vyjadrení účastníkov konania a obsahu na vec sa vzťahujúceho\nsúdneho spisu okresného súdu sp. zn. 14 C 204/2008, ako aj spisu ústavného súdu vedeného\npod sp. zn. II. ÚS 178/2015 ústavný súd zistil, že doterajší postup okresného súdu\nv priebehu napadnutého konania je poznamenaný obdobiami jeho ničím neodôvodnenej\nnečinnosti (obdobia od novembra 2008 do januára 2010, od decembra 2010 do januára\n2012, od júla 2013 do júla 2014), ktoré sú v rozpore s ústavnou požiadavkou prerokovania\nveci bez zbytočných prieťahov, pretože okresný súd v týchto obdobiach nevykonal žiadny\n11\n\nrelevantný úkon smerujúci k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa. Ústavný súd\npovažuje za potrebné uviesť, že tieto obdobia nečinnosti okresného súdu mali rozhodujúci\npodiel na celkovom spomalení napadnutého konania.\nÚstavný súd po komplexnom posúdení všetkých okolností daného prípadu z hľadiska\nskutkovej, právnej a procesnej náročnosti veci, správania sťažovateľa, postupu okresného\nsúdu poznamenaného viacerými obdobiami jeho nečinnosti, zohľadňujúc pritom charakter\na význam predmetu namietaného konania, ako aj skutočnosť, že konanie nie je ani viac ako\npo siedmich rokoch právoplatne skončené, čo už samo osebe stačí na to, aby dospel\nk záveru, že v postupe okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v namietanom konaní,\npreto rozhodol, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo porušené, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku\ntohto nálezu.\nIII.\nAk ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby\nvo veci konal.\nKeďže ústavný súd svojím predchádzajúcim nálezom sp. zn. II. ÚS 178/2015\nz 27. mája 2015 prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov,\nneprichádzalo do úvahy opakovane zaviazať okresný súd na túto povinnosť.\nSťažovateľ sa okrem vyslovenia porušenia označených práv domáha aj priznania\nfinančného zadosťučinenia a náhrady trov právneho zastúpenia.\n\n12\n\nAj keď ústavný súd vyslovil porušenie sťažovateľom označených práv podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu\nuplatnenie tejto svojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná\nnáprava, a preto považoval za potrebné zaoberať sa aj vecnou opodstatnenosťou návrhu\nsťažovateľa na priznanie finančného zadosťučinenia, ktoré je podľa § 56 ods. 4 zákona\no ústavnom súde náhradou nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch za stav spôsobenej\nprávnej neistoty postupom orgánov verejnej moci.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva\nboli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha.\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nSťažovateľ v sťažnosti žiada priznať finančné zadosťučinenie v sume 7 000 €. Tento\nsvoj návrh odôvodňuje poukazom na doterajšiu dĺžku napadnutého konania a s tým\nsúvisiacim stavom svojej právnej neistoty.\nCieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (m. m. IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu\nvzhľadom na okolnosti daného prípadu prichádza do úvahy priznanie finančného\nzadosťučinenia. Pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza\n13\n\nzo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie\npodľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\nPri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd\nzohľadňoval predovšetkým celkovú dĺžku konania okresného súdu, prihliadol na viaceré\ndlhodobé obdobia nečinnosti okresného súdu, predmet sporu, jeho skutkovú, právnu\na procesnú zložitosť, ako aj jeho význam pre sťažovateľa a správanie sťažovateľa\nv posudzovanom období.\nVychádzajúc z komplexného posúdenia týchto skutočností ústavný súd považoval\nv konkrétnych okolnostiach daného prípadu priznanie sumy 3 000 € sťažovateľovi\nza primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde, tak ako to\nje uvedené v bode 2 výroku tohto nálezu.\nÚstavný súd podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov\nkonania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nPri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal\nz príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon\nprávnej služby uskutočnený v roku 2015 je 139,83 € a hodnota režijného paušálu je 8,39 €.\nS poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov za tri\núkony právnej služby uskutočnené v roku 2015 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie\n\n14\n\nsťažnosti ústavnému súdu a vyjadrenie k stanovisku okresného súdu) v sume 444,66 €\nvrátane režijného paušálu (3 x 139,83 € + 3 x 8,39 €).\nPriznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).\nV zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo\nvýroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. novembra 2015\n\n15", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "konanie-splnenie podmienok konania", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "nesprávny úradný postup", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "náhrada škody (ujma)"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/204/2008", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7296abe6-d3fd-4509-aaba-1f8283d9623e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.178.2015.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 178/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 178/2015 z 27. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.178.2015.2"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 99/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/07 z 26. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-26", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:46ef1db1-5060-4625-8f12-efca3c358367", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.401.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 401/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/2021 z 14. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-14", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.401.2021.1"}, {"guid": "ussr:39bc9e29-dbff-401b-9198-28d0021757e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.126.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 126/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 126/2019 z 13. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-13", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.126.2019.1"}]}