{"guid": "ussr:16a009b0-6c34-4867-949a-6a1c9046fc93", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.378.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 378/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 378/2015 z 18. 11. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 18. novembra 2015, sp. zn. I. ÚS 378/2015, ECLI:SK:USSR:2015:1.US.378.2015.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2015-11-18", "forma": "Nález", "povaha": ["rozhodnutie zrušuje", "rozhodnutie potvrdzuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-3", "nazov": "čl. 10 ods. 3 zákona č. 357/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/357-2004/clanok-10"}, {"iri": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "nazov": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "nazov": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/357#clanok-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/16a009b0-6c34-4867-949a-6a1c9046fc93", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.378.2015.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.378.2015.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.378.2015.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 378/2015­50\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. novembra 2015\nv senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka\na Milana Ľalíka o návrhoch\nadvokátom\n\nJUDr. Dušanom\n\nna preskúmanie\n\nrozhodnutí\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nKlimom,\n\nSládkovičova\n\n61/16,\n\nObecného\n\nzastupiteľstva\n\nobce\n\nŽiar\n\nnad\n\nHronom,\n\nBartošova\n\nLehôtka\n\nč. 2/20/07/2015 z 20. júla 2015 a č. 1/20/07/2015 z 20. júla 2015, za účasti Obecného\nzastupiteľstva Bartošova Lehôtka, zastúpeného advokátom Mgr. Michalom Kičom,\nPrievozská 48, Bratislava, takto\nrozhodol:\n1. Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce Bartošova Lehôtka č. 2/20/07/2015\nz 20. júla 2015 z r u š u j e .\n2. Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce Bartošova Lehôtka č. 1/20/07/2015\nz 20. júla 2015 p o t v r d z u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. I. ÚS 378/2015­20 zo 16. septembra 2015 spojil a prijal podľa § 25 ods. 3 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie návrhy\n(ďalej\n\nlen „navrhovateľ“),\n\nktorými\n\nnavrhoval\n\npreskúmať\n\nrozhodnutia Obecného\n\nzastupiteľstva obce Bartošova Lehôtka (ďalej len „obecné zastupiteľstvo“) sp. zn.\n2/20/07/2015 z 20. júla 2015 a sp. zn. 1/20/07/2015 z 20. júla 2015 (ďalej aj „napadnuté\nrozhodnutia“).\n2. Z návrhov a z pripojeného rozhodnutia sp. zn. 2/20/07/2015 z 20. júla 2015\nvyplýva, že obecné zastupiteľstvo ním uložilo navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi,\nstarostovi obce, pokutu podľa čl. 9 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného\nzáujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej aj\n„ústavný zákon“) v sume 15 348 € zodpovedajúcej dvanásťmesačnému platu verejného\nfunkcionára za porušenie povinnosti ustanovenej čl. 4 ods. 1 a čl. 4 ods. 2 písm. a)\nústavného zákona, pretože „vedome neinformoval obecné zastupiteľstvo a občanov obce\no žiadosti súkromnej firmy o vydanie stanoviska obce v rámci prebiehajúceho správneho\nkonania o povoľovaní banskej činnosti v k. ú. Bartošova Lehôtka, uprednostnil osobný\nzáujem pred verejným záujmom a zároveň využil svoju funkciu, právomoci z nej vyplývajúce\na informácie nadobudnuté pri jej výkone na získavanie výhod v prospech právnickej\nosoby“.\n\n2\n\n3. Z ďalšieho rozhodnutia sp. zn. 1/20/07/2015 z 20. júla 2015 vyplýva, že obecné\nzastupiteľstvo ním uložilo navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi, starostovi obce,\npokutu podľa čl. 9 ústavného zákona v sume 1 279 € zodpovedajúcej jeho mesačnému platu\nverejného funkcionára za porušenie povinnosti ustanovenej v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona,\npretože „nepodal Oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov za rok\n2014 spôsobom a v termíne stanovenom v tomto zákone“.\n4. Navrhovateľ sa v prvom konaní (bod 2) bránil aj tým, že podal k podnetu fyzickej\nosoby z 11. mája 2015 na vydanie protestu prokurátora na Okresnej prokuratúre Žiar nad\nHronom (ďalej len „okresná prokuratúra“) vyjadrenie z 8. júna 2015, na základe ktorého\nokresná prokuratúra odložila podnet fyzickej osoby, pretože nezistila porušenie zákonnosti\npostupu navrhovateľa pri vydaní súhlasného stanoviska obce k plánu otvárky, prípravy\na dobývania ložiska bentonitu v dobývacom priestore Dolná Ves. Obecné zastupiteľstvo\nvšak i na základe vyjadrenia okresnej prokuratúry uložilo navrhovateľovi pokutu.\n5. V druhom prípade navrhovateľ uviedol, že neporušil čl. 7 ods. 1 ústavného zákona,\npretože „oznámenie“ (pozri bod 3) riadne podal 30. marca 2015 na obecnom úrade (bolo\nzaevidované pod sp. zn. 89/2015), čo uviedol aj vo svojom vyjadrení k správe komisie na\nochranu verejného záujmu zo 6. júna 2015. Aj napriek tomu mu pokuta obecným\nzastupiteľstvom bola uložená.\n6. Na základe uvedeného navrhovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej takto\nrozhodol:\n„Rozhodnutie obecného zastupiteľstva obce Bartošova Lehôtka č. 2/20/07/2015\no uložení pokuty starostovi prijaté na zasadnutí dňa 20. 07. 2015 sa zrušuje, ako\nnezákonné.“ Identicky je návrhový petit formulovaný navrhovateľom aj vo vzťahu\nk rozhodnutiu obecného zastupiteľstva č. 1/20/07/2015.\n\n3\n\n7. Po spojení a prijatí návrhov navrhovateľa na ďalšie konanie ústavný súd\n14. októbra 2015 vyzval obecné zastupiteľstvo, aby sa vyjadrilo k veci. Obecné\nzastupiteľstvo vo svojom vyjadrení z 2. októbra 2015 okrem iného uviedlo:\n«Obecné zastupiteľstvo, ako príslušný orgán v zmysle čl. 9 ods. 1 písm. b) ústavného\nzákona, v konaní začatom dňa 29. mája 2015 na základe uznesenia obecného zastupiteľstva\nproti verejnému funkcionárovi ­ starostovi obce\n\n, v zmysle čl. 9 ods. 6\n\nústavného zákona, rozhodnutím zo dňa 20. 7. 2015, sp. zn. 2/20/07/2015, v spojitosti\ns opravným rozhodnutím zo dňa 30. 9. 2015 č. 1/30/09/2015, uložilo verejnému\nfunkcionárovi ­ navrhovateľovi, pokutu vo výške 15 348 €... pre porušenie povinnosti\nustanovenej čl. 4 ods. 1 a čl. 4 ods. 2 písm. a) ústavného zákona...\nKomisia na ochranu verejného záujmu obdržala dňa 28. 5. 2015 anonymný avšak\nodôvodnený podnet zo dňa 27. 5. 2015, v ktorom bolo starostovi obce v podstate vytýkané\nkonanie spočívajúce v tom, že starosta obce nijakým spôsobom nezverejnil a ani neumožnil\nvyjadriť sa tak obecnému zastupiteľstvu, ako aj samotným občanom obce so žiadosťou\nspoločnosti REGOS s.r.o. o udelenie záväzného stanoviska k výkonu banskej činnosti v k. ú.\nBartošova Lehôtka, a to ťažby bentonitu v dobývacom priestore Dolná Ves, ani neoboznámil\ntak obecné zastupiteľstvo ako aj občanov obce vôbec so začatím tohto správneho konania,\na naopak, v rámci správneho konania bez vedomia obecného zastupiteľstva a občanov obce\nv jeho stanovisku zo dňa 28. 4. 2014 vydanom za obec uviedol, že k výkonu banskej činnosti\na k plánu otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska bentonitu obec nemá námietky,\nčo zopakoval na miestnej obhliadke dňa 14. 10. 2014, hoci vedel, že obecné zastupiteľstvo\nobce v minulosti opakovane vyslovilo zásadné nesúhlasné stanovisko s výkonom ťažby, a to\nvyjadrenom v uznesení zo dňa 27. 8. 2010 č. 108/2010. Obvodný banský úrad Banská\nBystrica rozhodnutím zo dňa 24. 10. 2014 č. 1351­2947/2014 povolil spoločnosti REGOS\ns.r.o. výkon banskej činnosti, pričom starosta obce voči rozhodnutiu nepodal odvolanie\na rovnako o ňom neinformoval tak obecné zastupiteľstvo ako ani občanov obce. Podávateľ\npodnetu uviedol, že starosta obce svojím konaním uprednostnil súkromný záujem dotknutej\nprávnickej osoby pred verejným záujmom obyvateľov obce a požiadal obecné zastupiteľstvo\no prešetrenie skutočnosti, či verejný funkcionár neporušil svoje povinnosti v zmysle\nústavného zákona.\n4\n\nObecné zastupiteľstvo začalo konanie v zmysle ústavného zákona dňa 29. 5. 2015 na\nzáklade svojho uznesenia a žiadosťou zo dňa 10. 6. 2015 požiadalo dotknutého verejného\nfunkcionára, aby sa k podnetu vyjadril, pričom mu ho doručilo.\nNavrhovateľ sa v priebehu konania vyjadril... tak, že zastupiteľstvu doručil na\nvedomie jeho vyjadrenie k podnetu na preskúmanie zákonnosti jeho postupu Okresnou\nprokuratúrou Žiar nad Hronom, spis. zn. Pd 75/15/6613­4, v ktorom obsahovo reagoval\nv podstate aj na podnet v rámci konania podľa ústavného zákona.\nUviedol, že v predmetnom správnom konaní nevydal súhlasné stanovisko, avšak iba\nuviedol, že nemá námietky, svoje právomoci pri vydaní stanoviska z 28. 4. 2015 neprekročil,\nopísal svoje úvahy týkajúce sa povahy správneho konania, mal a mohol sám predmetné\nstanovisko bez toho, že by ho mal konzultovať s obecným zastupiteľstvom, vydať, a uvádzal\ndôvody, pre ktoré podľa jeho názoru výkon ťažby nepredstavuje zásah do záujmu obce\na občanov.\nObecné zastupiteľstvo napádaným rozhodnutím uložilo navrhovateľovi sankciu na\nskutkovom základe v ňom uvedenom, pričom s obranou navrhovateľa sa vysporiadalo tak,\nže „starosta obce využil svoje právomoci, rozhodol za obec sám, nedal možnosť vyjadriť sa\nobecnému zastupiteľstvu a občanom obce, čím si vedome nepreveril verejný záujem, pričom\nz uvedeného dokumentu priloženého k žiadosti bolo pri vydávaní stanoviska starostovi\nzrejmé, že banská činnosť bude vykonávaná v blízkosti rodinných domov, a môže mať na\nobčanov obce a ich majetok mnohé negatívne dopady. Máme za to, že obecné zastupiteľstvo\naj občania obce majú právo sa vyjadriť k základným otázkam života obce a tiež\nk súkromným podnikateľským zámerom takéhoto rozsahu, ktoré sa s určitosťou dotýkajú\nvýznamného verejného záujmu obce v oblasti kvality životného prostredia a kvality života\nobčanov v obci. Uvedeným postupom starosta obce zjavne uprednostnil osobný záujem pred\nverejným záujmom a zároveň využil svoju funkciu, právomoci z nej vyplývajúce a\ninformácie nadobudnuté pri jej výkone na získanie výhod v prospech právnickej osoby.“...\nNavrhovateľ vo svojom návrhu na preskúmanie rozhodnutia v podstate uviedol, že\nrozhodnutie obecného zastupiteľstva bolo prijaté na nezákonne zvolanom zasadnutí, že\nv rozhodnutia samotného nevyplýva, akého porušenia povinností v zmysle ústavného zákona\n\n5\n\nsa mal dopustiť a napokon poukázal na svoje vyjadrenie, ktoré predložil už v konaní pred\nobecným zastupiteľstvom. Navrhol, aby bolo preskúmavané rozhodnutie zrušené.\n... Obecné zastupiteľstvo považuje návrh na preskúmanie svojho rozhodnutia za\nneopodstatnený. Konanie navrhovateľa, za ktoré mu bola uložená sankcia, jednoznačne\npredstavuje porušenie jeho povinností v zmysle ústavného zákona, a to vždy uprednostniť\nverejný záujem pred súkromným záujmom...\nZ hľadiska podstaty sporu je v prejednávanom prípade kľúčové ustálenie otázky, či\nbolo konanie navrhovateľa ako starostu obce vo svojej podstate uprednostnením\nsúkromného záujmu pred záujmom verejným, a to spôsobom výkonu verejnej funkcie\nverejného funkcionára s presahom do iných právnych predpisov ako samotného ústavného\nzákona. Takto vymedzená otázka ešte nebola predmetom prieskumu zo strany ústavného\nsúdu...\nÚstavný zákon vymedzuje v čl. 3 ods. 2 ako verejný záujem taký záujem, ktorý\nprináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom.\nUž z takto poskytnutej definície je zrejmé, že samotný zákon komplexne a vyčerpávajúco\nvýklad obsahu tohto pojmu neposkytuje, čo napokon nie je ani možné, a k zisteniu obsahu\na významu pojmu je potrebné prihliadnuť vždy na individuálne okolnosti skúmanej veci.\nObecné zastupiteľstvo sa však domnieva, že pri výklade pojmu verejný záujem nie je možné\nzužovať mantinely pre jeho zistenie iba na samotné povinnosti ustanovené ústavným\nzákonom, avšak, v konkrétnom prípade je potrebné vychádzať z právneho poriadku ako\ncelku. Opačným spôsobom by nebolo možné pripísať pojmovému znaku definície verejného\nzáujmu, a to znaku „iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom“, vecný\nobsah, nakoľko samotný ústavný zákon o jeho obsahu mlčí. Inak by samotný ústavný zákon\nchránil iba úzko a formálne vymedzený verejný záujem spojený splnením v podstate\nadministratívnych povinností verejných funkcionárov, čo však nekorešponduje s pojmovým\nvymedzením verejného záujmu v zmysle ústavného zákona „iný prospech všetkým\nobčanom\". Takémuto výkladu zákona pri skúmaní obsahu pojmu verejný záujem zodpovedá\nnapokon aj jeho ustanovenie v čl. 9 ods. 6, v zmysle ktorého orgán uloží sankciu, ak sa\nv konaní preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo\nobmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom. Takto definovaný základ\n6\n\npre vyvodenie zodpovednosti za porušenie zákona verejným funkcionárom teda zohľadňuje\nporušenie povinností uložených ústavným zákonom, avšak aj porušenie povinností\nuložených iným zákonom, pokiaľ toto konanie zároveň predstavuje porušenie generálnej\nklauzuly podľa ústavného zákona vymedzenej v čl. 4 ods. 1 a 2 ústavného zákona ako\npovinnosť verejného funkcionára pri výkone svojej funkcie presadzovať a chrániť verejný\nzáujem pričom pri výkone verejnej funkcie verejný funkcionár nesmie uprednostniť osobný\nzáujem pred verejným záujmom. Verejný funkcionár sa musí pri výkone svojej funkcie\nzdržať všetkého, čo môže byť v rozpore s týmto ústavným zákonom. Na tento účel verejný\nfunkcionár nesmie využívať svoju funkciu, právomoci z nej vyplývajúce a informácie\nnadobudnuté pri jej výkone alebo v súvislosti s jej výkonom na získavanie výhod vo svoj\nprospech, v prospech jemu blízkych osôb ani iných fyzických osôb alebo právnických osôb.\nV prejednávanom prípade je iným prospechom všetkých občanov alebo mnohých\nobčanov ich právo na samosprávu. Jeho obsahom je oprávnenie občanov združených do\nsamosprávnych jednotiek, a to obcí a vyšších územných celkov, na správu, a to\nprostredníctvom samosprávnych orgánov, ich spoločných záležitostí, ktoré majú prevažne\nmiestny alebo regionálny dopad, pričom ich úprava je v záujme obce a jej občanov.\nÚstavnoprávnym základom pre takýto výklad práva na samosprávu je najmä čl. čl. 64 a 64a\nÚstavy..., ako aj Európska charta miestnych samospráv...\nV danej veci je nepochybné, že výkon banskej činnosti v obci je mimoriadne\nzávažnou otázkou verejného záujmu obyvateľov obce, ktorá priamo zasahuje do kvality\nživota v obci a komfortu jej obyvateľov. Je preto legitímnym záujmom umožniť obyvateľom\nobce výkon ich práva na samosprávu v čo najširšej miere. V danej veci je v zmysle § 18 ods.\n1 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti obec účastníkom konania. V danej veci obec\nvystupuje pri výkone samosprávy. V konaní o povolení banskej činnosti musí správny orgán\nskúmať prítomnosť stretu záujmov a ak sa stret záujmov medzi účastníkmi konania a\nžiadateľom vyskytne, je povinný ho odstrániť. Platí pri tom, že vyriešenie stretu záujmov je\nneopomenuteľnou prekážkou pre vydanie povolenia pre výkon banskej činnosti. Keďže sa\njedná o mimoriadne závažnú otázku života obce, sledujúc poukázaný mechanizmus\nrealizácie práva na samosprávu... starosta obce v žiadnom prípade nebol oprávnený v\ndanej veci konať sám a bez vedomia občanov obce a obecného zastupiteľstva. Starosta obce\n7\n\nbol zároveň povinný skúmať názor obyvateľov obce, ktorí jediní sú nositeľom práva na\nsamosprávu, spôsobom ustanoveným zákonom obecnom zriadení, a teda cestou obecného\nzastupiteľstva a zhromaždenia obyvateľov obce. Bezvýnimočne bol rovnako povinný umožniť\nobyvateľom obce k veci zaujať stanovisko, čoho predpokladom je poskytnutie informácie o\nriešenej otázke obyvateľom obce. Realizácia práva na samosprávu a správu verejných\nzáležitostí obci bez informovania nositeľov tohto práva o existencie dôležitej otázky\nverejného záujmu je iluzórna. Napokon, ako uviedol Súdny dvor Európskej únie vo svojom\nrozsudku (veľká komora) z 15. 1. 2013, spis. zn. 0416/10 (Križan a spol. a Mesto Pezinok\nc/a Slovenská inšpekcia životného prostredia: „Súdny dvor takisto zdôrazňuje, že dotknutá\nverejnosť musí mať k dispozícii všetky relevantné informácie už od štádia prvostupňového\nsprávneho konania, čiže predtým, ako sa prijme prvé rozhodnutie, a to v rozsahu, v akom sú\ntieto informácie k dispozícii v čase, keď prebieha táto fáza konania.“ V poukázanom\nprípade sa jednalo o realizáciu práva na samosprávu pri povoľovaní skládky odpadu. S\nohľadom na uvedené sa tak obecné zastupiteľstvo domnieva, že právo na výkon samosprávy\na právo na jeho realizáciu prostredníctvom informácií o dôležitých otázkach života obce v\ndanom prípade bolo súčasťou pojmu verejný záujem, keďže je iným prospechom všetkých\nobčanov alebo mnohých občanov, ktorého ochrana je zabezpečovaná aj konaním podľa\nústavného zákona a starosta obce mal pri výkone svojej funkcie verejný záujem chrániť a\npresadzovať.\nV danej veci napokon samotné orgány obce presne a jasne vymedzili, aký je verejný\nzáujem a záujem obyvateľov obce aj vo vzťahu priamo k banskej činnosti na jej území, kedy\nv uznesení obecného zastupiteľstva zo dňa 27. 8. 2010 č. 108/2010 banskú činnosť\njednoznačne odmietlo.\nStarosta obce tak svojím konaním nerešpektoval verejný záujem tak v rovine\npresadenia práva na samosprávu všeobecne, ako aj v rovine nerešpektovania jeho\nvymedzenia priamo vo vzťahu ku konkrétnej banskej činnosti...\nSúkromný záujem ústavný zákon priamo nevymedzuje, avšak v čl. 4 ods. 2 písm. a)\nústavného zákona, zakazuje verejnému funkcionárovi využívať svoju funkciu, právomoci\nz nej vyplývajúce a informácie nadobudnuté pri jej výkone alebo v súvislosti s jej výkonom\nna získavanie výhod aj v prospech právnických osôb, pričom sa nemusí jednať o spriaznené\n8\n\nosoby. V napádanom rozhodnutí bolo vymedzené, že navrhovateľ ako starosta obce konal\nuprednostňujúco vo vzťahu k záujmom právnickej, a to spoločnosti REGOS, s.r.o. Táto ako\npodnikateľský subjekt sleduje dosahovanie zisku banskou činnosťou, pričom dosahovanie\nzisku spoločnosťou REGOS s.r.o. nie je iným prospechom všetkých občanov alebo mnohých\nobčanov, a preto sa jedná o súkromný záujem tejto spoločnosti. Tento vo svojej podstate nie\nje zlučiteľný s verejným záujmom obyvateľov obce tak v rovine presadenia práva na\nsamosprávu všeobecne, keďže účinné uplatnenie práv občanov obce by s najväčšou\npravdepodobnosťou viedlo k oddialeniu resp. zmareniu ťažby, ako aj v rovine\nnerešpektovania jeho vymedzenia priamo vo vzťahu ku konkrétnej banskej činnosti, keďže\nako bolo poukázané, v konaní § 18 ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti mohla\nobec vyvolať stret záujmov, čo by mohlo viesť aj k zamietnutiu žiadosti spoločnosti REGOS\ns.r.o. a teda zmareniu jej súkromného záujmu na dosahovaní zisku...\nSumarizujúc uvedené vymedzenie verejného záujmu a záujmu právnickej osoby\nnemohlo obecné zastupiteľstvo v preskúmavanom rozhodnutí konštatovať iné, než len\njednoznačné porušenie povinností čl. 4 ods. 1 a čl. 4 ods. 2 písm. a) ústavného zákona...\nV konkrétnom to bolo práve konanie navrhovateľa ako verejného funkcionára, ktorý\nporušil verejný záujem tým, že obecné zastupiteľstvo a ani obyvateľov obce neinformoval\no prebiehajúcom konaní o dôležitej otázke verejného záujmu obce, ignoroval obyvateľov\nobce, nepresadil orgánmi obce prv formulovaný obsah verejného záujmu obce, čím zmaril\nmožnosť obyvateľov obce účinne realizovať svoje právo na samosprávu a brániť svoje práva\nv správnom konaní o povolení banskej činnosti, a zároveň podal stanovisko, ktoré bolo\nv priamom rozpore s formuláciou verejného záujmu obyvateľov obce ohľadom banskej\nčinnosti vykonanej v uznesení obecného zastupiteľstva zo dňa 27. 8. 2010 č. 108/2010.\nTýmto konaním uprednostnil záujem právnickej osoby, podnikateľa a prevádzkovateľa\nbanského diela, keďže v konaní o povolení banskej činnosti neboli zo strany obce Bartošova\nLehôtka vznesené námietky, ani nebolo vedené rozporové konanie, čo viedlo k vydaniu\npovolenia na banskú činnosť pre túto spoločnosť, a teda k realizácii jej súkromného záujmu\nv podobe dosahovaní zisku.\nObecné zastupiteľstvo uvádza, že i keď v takomto podrobnom rozsahu neboli dôvody\npre vydanie rozhodnutia uvedené už v ňom samotnom, z jeho odôvodnenia je celkom\n9\n\nzrejmé, čo sa kladie za vinu navrhovateľovi a ako sa obecné zastupiteľstvo vysporiadalo\ns námietkami navrhovateľa. Samotné odôvodnenie spĺňa požiadavku preskúmateľnosti\nrozhodnutia, pričom zákon podrobnejšie požiadavky na jeho obsah nestanovuje.\nK výške uloženej sankcie obecné zastupiteľstvo uvádza, že táto je formulovaná v čl. 9\nods. 10 písm. e) ústavného zákona a obecné zastupiteľstvo nemalo možnosť zohľadniť\nprípadné okolnosti porušenia povinnosti, či nedbanlivosť, nakoľko samotný zákon úvahu\norgánu v tomto smere neumožňuje...\nObecné zastupiteľstvo musí ako neodôvodnenú odmietnuť obranu navrhovateľa, ktorý\nv návrhu uviedol, že nevedel, čo mu je preskúmavaným rozhodnutím kladené za vinu. Z\nnávrhu na preskúmanie rozhodnutia je zrejmé, že navrhovateľ opätovne poukazuje na svoju\nobranu, ktorú vykonával už v konaní pred obecným zastupiteľstvom, a taktiež poukazuje na\nstanovisko prokurátora, ktoré sa týkalo konania kladenému za vinu už v konaní pred\nobecným zastupiteľstvom. Takýto postup, kedy na jednej strane navrhovateľ tvrdí, že nevie,\nakú povinnosť mal porušiť a na druhej strane účinne uplatňuje svoje právo na preskúmanie\nrozhodnutia vo vzťahu ku konkrétnemu skutku, ktoré je v rozhodnutí zhodne vymedzené,\npreukazuje účelovosť tvrdenia navrhovateľa.\nObecné zastupiteľstvo napokon uvádza, že stanovisko ani výsledky šetrenia zo strany\nprokuratúry nie sú pre jeho konanie a rozhodovanie v zmysle ústavného zákona, ako ani pre\nrozhodnutie ústavného súdu o prieskume rozhodnutia, nijako záväzné. Prokuratúra nie je\norgánom, ktorému ústavný zákon zveruje pôsobnosť pri jeho realizácii. Závery prokuratúry\nohľadom vyvodzovania trestnoprávnej zodpovednosti, či dohľadu nad zachovávaním\nzákonnosti v správnom konaní, nie sú v konaní o ochrane verejného záujmu relevantné,\nnakoľko v týchto konaniach sa sleduje odlišný cieľ. Napokon, navrhovateľ v rámci svojej\nobrany v konaní o ochranu verejného záujmu na toto stanovisko nepoukázal a obecnému\nzastupiteľstvu ako účastníkovi konania pred ústavným súdom nebolo doručené...\nObecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí dňa 30. 9. 2015 vydalo rozhodnutie\nč. 1/30/09/2015, ktorým v rozhodnutí Obecného zastupiteľstva Obce Bartošova Lehôtka zo\ndňa 20. 7. 2015, sp. zn. 2/20/07/2015, o uložení pokutu vo výške 15 348 € navrhovateľovi,\nvo výroku rozhodnutia vykonalo opravu nasledovne:\n\n10\n\na) v prvom odseku sa slová súkromnej firmy“ nahrádzajú slovami spoločnosti\nREGOS s.r.o., so sídlom Prievozská 4D, 821 09 Bratislava,\n\n“\n\nb) v prvom odseku sa za slová „správneho konania o povoľovaní banskej činnosti\nv k. ú. Bartošova Lehôtka“ vkladá čiarka a slová „vedenom na Obvodnom banskom úrade\nBanská Bystrica, č. k. 1351­2947/2014, v ktorom v stanovisku udelenom za obec Bartošova\nLehôtka dňa 28. 4. 2014 uviedol, že obec nemá k plánu otvárky, prípravy a dobývania\nbentonitu námietky“.\nVo zvyšných častiach ostal výrok rozhodnutia nedotknutý...\nObecné zastupiteľstvo považovalo za potrebné v danej veci spresniť výrokovú časť\nopravovaného rozhodnutia, a to v časti opisujúcej skutok, ktorým došlo k porušeniu\npovinností verejného funkcionára, a to podrobnejším popisom právnickej osoby, ktorej\nzáujem\n\nbol\n\nuprednostnený\n\nporušením\n\npovinností\n\nverejným\n\nfunkcionárom,\n\nteda\n\nprevádzkovateľa dobývacieho priestoru Dolná Ves, nachádzajúceho sa okrem iného aj\nv k. ú. Bartošova Lehôtka, a to spoločnosť REGOS s.r.o... Z tohto dôvodu vykonalo obecné\nzastupiteľstvo opravu predmetného rozhodnutia tak, ako je popísaná v bode I. písm. a)\nvýrokovej časti tohto rozhodnutia. Rovnako bolo potrebné spresniť aj opis správneho\nkonania, v ktorom vykonával verejný funkcionár svoju právomoc spôsobom odporujúcim\nústavnému zákonu, dôsledkom čoho bolo uprednostnenie záujmu právnickej osoby pred\nverejným záujmom, a teda uvedením označenia orgánu a spisovej značky správneho\nkonania, čo vykonalo obecné zastupiteľstvo opravou výroku popísanej v bode 1. písm. b)\nvýrokovej časti tohto rozhodnutia.\nObecné zastupiteľstvo uvádza, že opravu výrokovej časti predmetného rozhodnutia\nbolo potrebné vykonať s ohľadom na ochranu práva účastníka konania, verejného\nfunkcionára, starostu obce\n\n, na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle\n\nčl. 46 Ústavy... Jeho súčasťou je v prípadoch, kedy sa účastníkovi konania ukladá sankcia\nza určité konanie, zásada nemožnosti opakovaného postihu za ten istý skutok. Za účelom\nzachovania tejto zásady je potrebné protiprávne konanie postihovanej osoby vymedziť\nspôsobom, z ktorého sú skutkové okolnosti konania osoby nezameniteľné vymedzené. Z tohto\ndôvodu bolo potrebné presnejšie už priamo vo výroku rozhodnutia označiť aj osobu, ktorej\nsúkromný záujem bol postupom verejného funkcionára uprednostnený pred záujmom\n11\n\nverejným, ako aj presnejšie vymedziť správne konanie, v rámci ktorého vykonával verejný\nfunkcionár konajúc za obec úkony, ktorými došlo k uprednostneniu súkromného záujmu.\nPritom je dôležité, že samotné konanie bolo vymedzené súladne s ustanovením čl. 9 ods. 6\nústavného zákona, ktorý výslovne kladie na výrokovú časť rozhodnutia požiadavku popisu\nkonania verejného funkcionára, čo bolo v predmetnom rozhodnutí jednoznačne uvedené,\na to ako „vedomé neinformovanie obecného zastupiteľstva a občanov obce o žiadosti na\nvydanie stanoviska obce v rámci prebiehajúceho správneho konania o povoľovaní banskej\nčinnosti v k. ú. Bartošova Lehôtka“.\nPredmetná oprava však nemá charakter zmeny skutku, za ktorý bol verejný\nfunkcionár postihnutý. Skutok ostal jednotne vymedzený v priebehu celého konania. Skutok,\npre ktorý sa viedlo konanie, bol vymedzený v podnete občanov z 27. 5. 2015, na podklade\nktorého obecné zastupiteľstvo začalo dňom 29. 5. 2015 konanie voči verejnému\nfunkcionárovi, a ktorý spolu s jeho prílohami zaslalo na zaujatie stanoviska práve\ndotknutému verejnému funkcionárovi. Z tohto podnetu je zrejmé, že osobou, ktorej záujmy\nmali byť konaním verejného funkcionára dotknuté, je spoločnosť REGOS s.r.o., ako aj\noznačenie správneho konania vedeného pred Obvodným banským úradom Banská Bystrica,\nv ktorom mal verejný funkcionár vykonávať svoju právomoc spôsobom odporujúcim\nverejnému záujmu, teda udelením v podstate súhlasného stanoviska s ťažbou nerastov, a to\nbez vedomia obecného zastupiteľstva a občanov obce. K takto vymedzenému skutku sa\nvyjadril aj dotknutý verejný funkcionár, uplatňoval svoje procesné práva, predkladal\ndôkazy na podporu svojich tvrdení. Napokon, v predmetnom rozhodnutí, ktoré je vždy\npotrebné vykladať v nadväznosti na jeho odôvodnenie, bolo konanie verejného funkcionára\nvymedzené nezameniteľné, nakoľko v k. ú. Bartošova Lehôtka sa nenachádza iný dobývací\npriestor pre ťažbu nerastov, ako dobývací priestor Dolná Ves, práva prevádzkovateľa\nneuplatňuje a ani v minulosti neuplatňoval iný subjekt ako spoločnosť REGOS s.r.o.,\no povolení ťažobnej činnosti sa neviedlo iné ako v samotnom podnete označené správne\nkonanie a obec Bartošova Lehôtka v ňom podala iba jediné záväzné stanovisko, ktorého\nobsahom bolo vyjadrenie starostu obce, že obec nemá k ťažbe námietky. Z uvedených\nskutočností je teda zrejmé, že jednota skutku bola zachovaná počas celého konania,\ndotknutý funkcionár mohol a aj účinne uplatňoval svoje práva, kedy sa vyjadroval ku svojej\n12\n\nčinnosti práve priamo k spoločnosti REGOS s.r.o. a to v identickom správnom konaní, ako\nbolo vymedzené v podnete, rovnako sa vyjadroval a obhajoval svoje konanie v podobe\nvydania stanoviska o tom, že obec nemá námietky, ako aj k samotnému protiprávnemu\nkonaniu, kedy predkladal dôvody, pre ktoré podľa jeho názoru nebol povinný vyžiadať si\nstanovisko obecného zastupiteľstva a občanov obce a i k spôsobenému následku, kedy\nuvádzal dôvody, pre ktoré podľa jeho názoru nedošlo k porušeniu verejného záujmu a ani\nuprednostneniu záujmu právnickej osoby v dôsledku jeho konania. Napokon, sankcia mu\nbola uložená už v predmetnom rozhodnutí len za takto vymedzené konanie a ostalo\nzachované aj právo verejného funkcionára na osobitný prieskum ústavnosti rozhodnutia\nv konaní pred Ústavný súdom... Z jeho návrhu na preskúmanie rozhodnutia je zrejmé, že ho\nopiera opätovne dôvodmi vzťahujúcimi sa k jeho konaniu voči spoločnosti REGOS s.r.o.,\nvykonanému v správnom konaní pred Obvodným banským úradom Banská Bystrica, pričom\nopätovne obhajuje svojej konanie spočívajúce v udelení stanoviska zo dňa 28. 4. 2014\no tom, že obec nemá námietky bez predchádzajúceho stanoviska obecného zastupiteľstva\na občanov obce, pričom ho podporil stanoviskom Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom\nvzťahujúcej sa práve k tomuto konaniu. Z uvedených skutočností je tak zrejmé, že dotknutý\nverejný funkcionár vedel počas celého konania vrátane etapy prieskumného konania čo mu\nje kladené za vinu, uplatňoval svoje právo na oboznámenie sa podstatou skutku, vyjadrenia\nsa a predkladania dôkazov a k takto vymedzenému skutku sa domáhal aj ochrany pred\nÚstavným súdom...\n... I keď vydanie opravného uznesenia nie je v ústavnom zákone priamo vymedzené,\ntakýto postup je právnym poriadkom dovolený a predpokladaný. Predne je potrebné uviesť,\nže postup obecného zastupiteľstva je v prospech dotknutého účastníka konania, pretože sa\nním zvyšuje stupeň právnej istoty a zabraňuje sa hypotetickému opakovanému postihu za\nten istý skutok. Zvolený postup nepredstavuje žiaden negatívny zásah do práv účastníka\nkonania (i) oboznámiť sa podstatou konania, ktoré mu je kladené za vinu, (ii) vyjadriť sa k\nnemu a predkladať dôkazné prostriedky na svoju obranu a napokon aj s (iii) právom účinne\niniciovať jeho prieskum zákonom ustanoveným spôsobom. Ústavný zákon neupravuje\npodrobne všetky aspekty konania a postupu oprávneného orgánu a jeho právnu úpravu\nmožno považovať za strohú. Obecnému zastupiteľstvu neprináleží hodnotiť kvalitu\n13\n\nnormatívneho textu ústavného zákona, avšak, musí ho aplikovať spôsobom zabezpečujúcim\núčinnú realizáciu tak práva dotknutého verejného funkcionára na súdnu a inú právnu\nochranu ako aj potrebu presadenia verejného záujmu. Mantinely pre jeho postup je\npotrebné hľadať v prameňoch práva, ktoré obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu\nvymedzujú. Európsky Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a z neho\nvyplývajúca judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva kladie na konanie o obvinení,\nktoré môže svojou povahou viesť k obdobnej sankcii ako v trestnom konaní, požiadavku\nminimálneho štandardu práv obdobného ako v samotnom trestnom konaní. V nadväznosti\nna tieto skutočnosti je potrebné uviesť, že štrasburská judikatúra k otázke prípadnej\nnezmeniteľnosti rozhodnutí v trestnom konaní uvádza, že toto je nielen prípustná, avšak aj\nžiaduca v prípade, pokiaľ je na prospech dotknutej osoby a spôsob postupu konajúceho\norgánu nenarušuje samotnú podstatu práva na spravodlivý proces. Rovnako tak možnosť\nrealizácie procesných práv je treba vnímať v trestnom konaní ako celku, kedy nie je\nvylúčené prípadné porušenie práva na spravodlivý proces v čiastkovej etape konania\nodstrániť ich zhojením v etapách následných (Radchikov proti Rusku, rozsudok, 24. 5. 2007,\n5. 65582/2001, § 42 ­ 44). V tomto svetle je potrebné konanie podľa ústavného zákona\nvnímať v jednote v konaní pred orgánom na ochranu verejného záujmu, čiže obecným\nzastupiteľstvom, ako aj v osobitnom prieskumnom konaní pred Ústavným súdom Slovenskej\nrepubliky.\nObecné zastupiteľstvo napokon uvádza, že postup vydania opravného rozhodnutia\nk už vydanému rozhodnutiu v konaní podľa ústavného zákona rešpektuje aj Ústavný súd\nSlovenskej republiky, a to dokonca v časti, v ktorom sa vymedzuje sankcia za konanie\nfunkcionára, a tento postup považuje za ústavne konformný (porov. nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky spis. zn. III. ÚS 99/2015 z 10. 6. 2015). Ústavný súd mal napokon\nmožnosť vyjadriť sa k obsahovým náležitostiam rozhodnutia vydanému v zmysle ústavného\nzákona, kedy uviedol, že „jednoznačné detailné vymedzenie náležitostí výroku rozhodnutia,\npokiaľ ide o konkretizáciu skutku v príslušnej právnej úprave (§ 9 ods. 6 ústavného zákona\no ochrane verejného záujmu), nie je obsiahnuté, a preto vychádzajúc z citovanej časti\nvýroku napadnutého rozhodnutia ústavný súd zastáva názor, že tento zodpovedá platnej\nprávnej úprave, pričom dostačujúco a zrozumiteľne určuje, v čom malo byť v konkrétnych\n14\n\nokolnostiach danej veci konanie, resp. opomenutie navrhovateľa v rozpore s ústavným\nzákonom č. 357/2004 Z. z., a to v tom zmysle, že jeho špecifikácia vylučuje možnosť zámeny\nsankcionovaného konania/opomenutia s iným konaním, a rovnako tak nemôže mať za\nnásledok jeho neurčitosť, resp. nepreskúmateľnosť.“ (porov. uznesenie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky spis. zn. IV. ÚS 69/2012­33 z 2. 2. 2012). Napokon, k zásade jednoty\nskutku poukazujeme na závery odbornej literatúry relevantnej pre trestné konanie, ktorá sa\nk otázke jednoty skutku a jeho formálneho vymedzenia vyjadruje aj nasledovne: „Skutok,\npre ktorý sa vznieslo obvinenie a ktorý je predmetom vyšetrovania musí byť zhodný\nso skutkom, pre ktorý bola následne podaná obžaloba. Neznamená to však, že opis\nskutkového deja musí byť doslovne zhodný. Nesmie sa však zmeniť podstata skutku, ktorá\nspočíva v konaní a následku, ktorý bol týmto spôsobený. Totožnosť skutku bude potom\nzachovaná totožnosťou konania a následku.“ (porov.: ČENTÉŠ, J. a kol: Trestný poriadok,\nVeľký komentár. Eurokódex, Bratislava, 2014, s. 490. ­ autor citovanej časti JUDr. Milan\nKarabín). S ohľadom na uvedené skutočnosti sa obecné zastupiteľstvo domnieva, že jeho\npostupom boli zachované všetky procesné práva dotknutého verejného funkcionára vrátane\njeho práva na účinný prieskum rozhodnutia v konaní pred Ústavným súdom... obecné\nzastupiteľstvo prijalo opatrenie na zamedzenie zámeny skutku v prípadnom opakovanom\nstíhaní za vymedzený skutok a zároveň sa dostatočne sledovalo presadenie verejného\nzáujmu...\nObecné\n\nzastupiteľstvo\n\nk\n\nnámietke\n\nnavrhovateľa,\n\nže\n\nzasadnutie\n\nobecného\n\nzastupiteľstva konané dňa 20. 7. 2015, na ktorom bolo preskúmavané rozhodnutie prijaté,\nnebolo zvolané zákonne uvádza, že túto námietku odmieta. Na zasadnutí zastupiteľstva\nkonanom dňa 29. 5. 2015 bol určený termín jeho ďalšieho zasadnutia. Pre prijatie\nrozhodnutia podľa ustanovenia čl. 9 ods. 9 ústavného zákona je potrebné, aby za jeho\nschválenie hlasovalo v prípade obecného zastupiteľstva nadpolovičná väčšina členov, čo\nbolo dodržané, čím boli splnené predpoklady pre vydanie rozhodnutia v zmysle ústavného\nzákona. Napokon, zasadnutie dňa 20. 7. 2015 viedol riadne ustanovený zástupca starostu.\nBolo by úplne proti zásadám spravodlivosti, aby verejný funkcionár mohol mariť konanie\norgánu, ktorým sa práve tomuto funkcionárovi ukladá povinnosť, či už jeho nezvolaním,\nalebo využitím sistačnej právomoci...\n15\n\nObecné zastupiteľstvo, ako príslušný orgán v zmysle čl. 9 ods. 1 písm. b) ústavného\nzákona, v konaní začatom dňa 29. mája 2015 na základe uznesenia obecného zastupiteľstva\nproti verejnému funkcionárovi ­ starostovi obce\n\n, v zmysle čl. 9 ods. 6\n\nústavného zákona, rozhodnutím zo dňa 20. 7. 2015, sp. zn. 1/20/07/2015, uložilo verejnému\nfunkcionárovi ­ navrhovateľovi, pokutu vo výške 1 279 € zodpovedajúcej priemernému\nmesačnému platu verejného funkcionára pre porušenie povinnosti ustanovenej čl. 7 ods. 1\nústavného zákona, a to na tom skutkovom základe, že „Starosta obce Bartošova Lehôtka\n..., tým, nepodal Oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových\npomerov za rok 2014 spôsobom a v termíne stanovenom v tomto zákone.“...\nKomisia na ochranu verejného záujmu z vlastného podnetu na svojom zasadnutí dňa\n27. 5. 2015 schválila správu, z ktorej vyplýva, že navrhovateľ ako funkcionár splnil svoju\npovinnosť podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona podať oznámenie za rok 2014 po lehote ním\nurčenej, teda nie do 31. 3. 2015, ale až dňa 22. 5. 2015.\nObecné zastupiteľstvo začalo konanie v zmysle ústavného zákona dňa 29. 5. 2015 na\nzáklade svojho uznesenia a žiadosťou zo dňa 10. 6. 2015 požiadalo dotknutého verejného\nfunkcionára, aby sa k správe vyjadril, pričom mu ho doručilo.\nNavrhovateľ sa v priebehu konania vyjadril... tak, že si splnil svoju povinnosť...\n30. 3. 2015 podaním oznámenia obecnému úradu. V rámci svojej obrany predložil tlačivo\noznámenia, na ktorom bol vyznačený odtlačok prezenčnej pečiatky s ručne vyznačeným\ndňom dôjdenia (doručenia) 30. 3. 2015, k čomu bol priradený administratívny záznam\nv knihe došlých podaní podateľne obecného úradu č. 89/2015.\nObecné zastupiteľstvo napádaným rozhodnutím uložilo navrhovateľovi sankciu na\nskutkovom základe v ňom uvedenom, pričom s obranou navrhovateľa sa vysporiadalo tak,\nže zotrvalo na svojom stanovisku. Uviedlo, že v rámci šetrenia vykonalo dopyt v podateľni\núradu u pracovníčky p.\n\n, ktorá uviedla, že žiadne podanie, ktorého\n\nobsahom by bolo Oznámenie verejného funkcionára od navrhovateľa, nebolo doručené...\nNavrhovateľ vo svojom návrhu na preskúmanie rozhodnutia v podstate uviedol, že\nrozhodnutie obecného zastupiteľstva bolo prijaté na nezákonne zvolanom zasadnutí\na napokon poukázal na svoje vyjadrenie, ktoré predložil už v konaní pred obecným\nzastupiteľstvom. Navrhol, aby bolo preskúmavané rozhodnutie zrušené...\n16\n\n... Obecné zastupiteľstvo považuje návrh na preskúmanie svojho rozhodnutia za\nneopodstatnený. Konanie navrhovateľa, za ktoré mu bola uložená sankcia, jednoznačne\npredstavuje porušenie jeho povinností v zmysle ústavného zákona.\nK obrane navrhovateľa, že svoju povinnosť podať oznámenie splnil v lehote\nstanovenej zákonom uvádza, že táto bola vyvrátená až v konaní pred obecným\nzastupiteľstvom, a to vyjadrením\n\n. K označeniu ním podaného\n\ntlačiva odtlačkom prezenčnej pečiatky obecného úradu s dňom 30. 3. 2015 uvádza, že\nsprávnosť vyznačenia dátumu je vyvrátená obsahom knihy došlej pošty obecného úradu,\nv ktorej je pod administratívnym záznamom v knihe došlých podaní podateľne obecného\núradu č. 89/2015 uvedené, že dané podanie bolo zaevidované ako došlé dňa 14. 5. 2015,\npod číslom 89/2015, odosielateľom bol navrhovateľ a predmetom podania bolo „Oznámenie\nfunkcií, zamestnaní, činností a maj. pomerov“. Je to práve dátum pod ktorým je podanie\nzaevidované ako došlé, ktorý je v tomto prípade preukazný, nakoľko poradie zápisov z\nčasového hľadiska vylučuje jeho skoršie doručenie. Uvádzame napokon, že nakladanie s\nprezenčnou pečiatkou obecného úradu je v dispozícii okrem iného aj samotného\nnavrhovateľa, ktorému bola uložená pokuta za včasné nesplnenie jeho povinnosti, čo\nrelevanciu vyznačenia jej odtlačku citeľne spochybňuje.\nK výške uloženej sankcie obecné zastupiteľstvo uvádza, že táto je formulovaná v čl. 9\nods. 10 písm. a) ústavného zákona a obecné zastupiteľstvo nemalo možnosť zohľadniť\nprípadné okolnosti porušenia povinnosti, či nedbanlivosť, nakoľko samotný zákon úvahu\norgánu v tomto smere neumožňuje.\nObecné zastupiteľstvo tak uvádza, že v konaním navrhovateľa bola porušená jeho\npovinnosť v zmysle ústavného zákona a teda mu bolo povinné sankciu uložiť...\n... Obecné zastupiteľstvo sa domnieva, že sa relevantným spôsobom vysporiadalo\ns námietkami navrhovateľa, v oboch rozhodnutiach bola vyvodená zodpovednosť za\nporušenie ústavného zákona. Uvádza, že v konaní boli zachované všetky procesné práva\nverejného funkcionára a prípadné formálne nedostatky rozhodnutí odstránilo. Obecné\nzastupiteľstvo verí, že ústavný súd poskytne vecné odpovede na otázky vznesené v tomto\nkonaní, čo bude aj v budúcnosti referenčným názorom pre rozsah aplikácie ústavného\nzákona o ochrane verejného záujmu.\n17\n\nObecné zastupiteľstvo uvádza, že hoc zastúpené v konaní advokátom, si v prípade\núspechu neuplatňuje náhradu trov konania, nakoľko obhájenie jeho rozhodnutí v konaní\npred ústavným súdom patrí k jeho povinnosti.\n... Na základe uvedených skutočností navrhujeme, aby ústavný súd vydal v zmysle\n§ 73b zákona o ústavnom súde nasledujúce uznesenie:\nI. Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce Bartošova Lehôtka zo dňa 20. 7. 2015,\nsp. zn. 2/20/07/2015, sa potvrdzuje.\nII. Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce Bartošova Lehôtka zo dňa 20. 7. 2015,\nsp. zn. 1/20/07/2015, sa potvrdzuje.»\n8. Ústavný súd zaslal vyjadrenie obecného zastupiteľstva na vedomie a prípadné\nzaujatie stanoviska právnemu zástupcovi navrhovateľa, ktorý v podaním doručenom\nústavnému súdu 27. októbra 2015 k veci uviedol:\n„Rozhodnutie sp. zn. 1/2072015\nTrváme na skutočnosti, že rozhodnutie bolo prijaté protizákonne konaným\nmimoriadnym zasadnutím Obecného zastupiteľstva. Zdôvodnenie uvedieme v stanovisku\nk rozhodnutiu zn. 2/20/07/2015.\nKomisia na ochranu verejného záujmu, na zasadnutí Obecného zastupiteľstva, ničím\nnepreukázala, kedy vykonávala kontrolu splnenia zákonnej povinnosti starostu, podať\noznámenie do 31. 3.2015, či túto kontrolu vykonala začiatkom mesiaca apríla 2015, alebo\nv deň zákonnej povinnosti.\nAk nie, prečo v tejto veci oslovila predsedkyňa komisie,\n\n, až\n\nv polovici mája 2015 a prečo predsedkyňa komisie, žiadala doručiť oznámenie na jej\nsúkromnú adresu, keď obvyklý spôsob doručovania, listinných dokumentov bolo a je do\nsídla obce.\nNepravdivé je tvrdenie, že\n\n, uviedla, že žiadne podanie od\n\nnavrhovateľa nebolo doručené.\n\n, nie je pracovníčkou Obecného\n\núradu. Ako živnostníčka vykonáva na Obecnom úrade len účtovné a ekonomické práce,\npotom, ako pracovný pomer skončila dlhodobá pracovníčka Obecného úradu pani\n.\n18\n\nNa dopyt predsedkyne komisie\n\nodpovedala, že nemala\n\nvedomosť o jej povinnosti zapísať zásielku do knihy došlej pošty, čo na požiadanie, následne\nzapísala dňa 14.5.2015. Vo vyjadrení je však uvádzaný dátum 22.5.2015, bez zdôvodnenia,\nrozdielnosti tvrdení.\nPravdou však ostáva skutočnosť, že komisia si neplnila riadne povinnosť kontroly,\nv zákone ustanovenej dobe, čoho svedectvom je i skutočnosť, že ani v súčasnosti nesplnila si\nzákonnú povinnosť kontroly zákonného podania oznámenia novo nastúpenou kontrolórkou\nobce, ktoré táto v lehote podala do sídla obce a komisia o toto oznámenie neprejavila\nzáujem.\nKomisiou ničím nebolo preukázané, že oznámenie podané navrhovateľom sa na obci\ndňa 31.3.2015 nenachádzalo a že povinnosť starostu obce nebola splnená.\nRozhodnutie sp. zn. 2/207015\nTrváme na tom, že rozhodnutie bolo prijaté protizákonným mimoriadnym zasadnutím\nObecného zastupiteľstva. Tvrdenie vo vyjadrení, že na zasadnutí dňa 29.5.2015 bol\nodsúhlasený a odhlasovaný termín mimoriadneho zasadnutia Obecného zastupiteľstva, je\nnepravdivé. Schválený bol termín riadneho zasadnutia na deň 26.6.2015.\nŽiadosť o mimoriadne zvolanie Obecného zastupiteľstva podali štyria poslanci dňa\n17.7.2015 a toto sa konalo v rozpore so zákonom už 20.7.2015. Neobstojí ani stanovisko\nuvedené i vo vyjadrení, že starosta maril konanie orgánu a nezvolal mimoriadne\nzasadnutie.\nStarosta na základe žiadosti poslancov, mimoriadne zasadnutie zvolal na deň\n31.7.2015. Štyria poslanci ho však ignorovali bez ohľadu na prítomnosť občanov na ňom,\nz ktorého dôvodu sa toto nekonalo. Zástupca starostu, nemohol 20.7.2015 viesť mimoriadne\nzasadnutie obecného zastupiteľstva, lebo zákon mu na to nedával právo...\nNa obecnom zastupiteľstve vystúpila predsedkyňa komisie, na ochranu verejného\nzáujmu s písomnou informáciou v mene občanov obce. Vo vyjadrení je uvedené, že dňa\n28.8.2015 obdržala anonymný avšak odôvodnený podnet zo dňa 27.5.2015. Tento podnet\nnikdy nebol doložený do materiálov Obecného zastupiteľstva a do dnešného dňa sa\nv materiáloch nenachádza\n\n19\n\nNie je preto pravdou ani skutočnosť, že tento dokument dostal starosta k vyjadreniu.\nTak ako komisia Ústavnému súdu nepreukázala doručenie jej podnetu, ani ktorých občanov\nreprezentovala, tak nepreukázala ani skutočnosť, že tento podnet dala do dispozície\nstarostovi.\nJe zarážajúce, že predsedkyňa komisie sama, od 28.5.2015 do dňa 29.5.2015 teda za\njeden deň, kedy sa konalo Obecné zastupiteľstvo, dokázala ohodnotiť anonymný podnet ako\ndôvodný...\nNie je pravdivé ani tvrdenie, uvedené vo vyjadrení, že občania a ani Obecné\nzastupiteľstvo nemalo vedomosť o banskej činnosti spoločnosti REGOS s. r. o. v k.ú.\nBartošova Lehôtka. Opak je pravdou, občania mali vedomosť od prvostupňového správneho\nkonania, a to už pred prijatím prvých rozhodnutí Banského úradu...\nAni vo vyjadrení, rovnako ako v rozhodnutiach, ničím nebolo preukázané a ani\nriadne zdôvodnené, čím a ako bolo konanie starostu uprednostnením, jeho súkromného\nzáujmu pred záujmom verejným. Porušenia ktorých zákonných ustanovení, právnych\npredpisov či samostatného ústavného zákona sa mal dopustiť. Nebolo ničím preukázané\na ani zdôvodnené, ako a čím znemožnil majetkový prospech, alebo iný prospech občanov\nobce. Ani v rozhodnutí, ale ani v jeho doplnení nebolo preukázané a ani zdôvodnené, aký\nzákon, alebo obmedzenia starosta porušil. Ničím nebolo preukázané a ani zdôvodnené,\nktorý osobný záujem starosta uprednostnila, a aké výhody získal sebe, alebo osobám jemu\nblízkym...\nNestotožňujeme sa ani s názorom nekompetentnosti prokuratúry, ktorá posudzovala\ndôvodnosť, doslovne totožného anonymného podnetu, doručeného prokuratúre, zrejme tou\nistou osobou, ktorá ho predniesla aj na Obecnom zastupiteľstve dňa 29.5.2015... a ktoré\nv čase jej konania a šetrenia rozhodlo, bez vyčkania prijatého záveru prokuratúrou. Nie je\npravdivé opäť ani tvrdenie, že starosta na šetrenie toho istého podnetu prokuratúrou\nnepoukázal.\nOdporuje to zápisnici z rokovania Obecného zastupiteľstva, zo dňa 29.5.2015, ako\ni dokladu, ktorý starosta obce zaslal prokuratúre a ten istý doklad i ako vyjadrenie\n\n20\n\nObecnému zastupiteľstvu, na ktorý vôbec nebolo prihliadnuté a jeho neakceptovanie ničím\nnebolo zdôvodnené.\nVzhľadom týmto skutočnostiam máme za to, že ani pôvodné rozhodnutia, ani\ndoplňujúce rozhodnutie, ktoré reparuje nezákonné rozhodnutie, mimoriadneho zasadnutia,\nnie sú zákonné a dôvodné.\nNie sú presvedčivé a dôkazné ničím dostatočne zdôvodnené, čím porušujú základné\npráva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6. ods. 1 Dohovoru...\nRiadne nezdôvodnenie rozhodnutí, ich nepodloženie dôkazmi nepreukazuje správnosť\nrozhodnutí a spôsobuje ich nepreskúmateľnosť.\nŽiadame preto naším návrhom na ich preskúmanie vyhovieť a rozhodnutia, ako\nnezákonné v celom rozsahu zrušiť.“\n\n9. Navrhovateľ sa podaním zo 6. októbra 2015, ktoré bolo ústavnému súdu doručené\n13. októbra 2015, vyjadril aj k opravnému rozhodnutiu obecného zastupiteľstva sp. zn.\n1/30/09/2015, v ktorom okrem iného uviedol:\n«Dňa 5.10.2005 bolo starostovi obce Bartošova Lehôtka doručené opravné\nrozhodnutie č.: 1/30/09/2015, ktoré bez prečítania textu na riadnom obecnom zastupiteľstve\nkonanom dňa 30.9.2015 bolo podpísané tromi poslancovi obecného zastupiteľstva dňa\n30.9.2015.\nZ predloženého rozhodnutia je zrejmé, že autor opravného textu, prostredníctvom\nObecného zastupiteľstva obce dňa 30.9.2015 opravil rozhodnutie Obecného zastupiteľstva\nč. 2/20/07/2015, zmenou jeho textu uvedeného v rozhodnutí č. 1/30/09/2015, o ktorom texte\nnebolo hlasované...\nTvorca opravného uznesenia, oprávnenosť opravného rozhodnutia dôvodí okrem\niného, skutočnosťou, že toto opravné rozhodnutie je žiadúce, lebo je na prospech dotknutej\nosoby.\nK tomuto stanovisku, chceme uviesť, že ten istý tvorca robil text pôvodného\nrozhodnutia, ktoré bolo odhlasované nezákonným mimoriadnym obecným zastupiteľstvom,\nkeď nebolo umožnené starostovi obce, jeho zákonné zvolanie a keď boli porušené zákonné\n\n21\n\nústavné práva, jedného poslanca, ktorý na mimoriadne zasadnutie nebol prizvaný a nemal\nmožnosť uplatniť si svoje práva.\nTen istý tvorca bez jasnosti vo veci, spravil chyby, ktoré v súčasnosti opravuje, kde\nopäť vydal opravné rozhodnutie č.: 1/30/09/2015, napriek tomu, že v jeho texte ničím\nneuviedol aký osobný záujem starosta obce uprednostnil a aké výhody získal.\nTvorca opravného rozhodnutia na strane č. 3 posledný odsek v texte uvádza cit: „že\nje zrejmé, že dotknutý verejný funkcionár vedel počas celého konania, vrátane etapy\nprieskumného konania, čo mu je kladené za vinu“.\nCelý rozsah tohto textu je nehorázna lož! Na riadnom zasadnutí Obecného\nzastupiteľstva dňa 29.5.2015 vystúpila poslankyňa obecného zastupiteľstva pani Groschová\nv mene nekonkretizovaných občanov a predniesla obvinenie starostu. Po búrlivých\nvýkrikoch a urážkach, slovami niektorých prítomných, v rozsahu jej prednesu, sama\nnadiktovala uznesenie. V tejto súvislosti chceme poukázať, že menovaná písomný text,\nprednesený v mene nešpecifikovaných občanov, nedoložila do spisu konaného obecného\nzastupiteľstva a tento do dnešného dňa v ňom nie je uložený. Aké prieskumné konanie potom\nmá tvorca oprávneného rozhodnutia na mysli, keď sa žiadne nekonalo a starostovi obce\nbolo hotové rozhodnutie doručené poštou?!\nV uznesení z mimoriadneho zasadnutia Obecného zastupiteľstva, zo dňa 20.7.2015\nč.: 36/2015 „sa konštatuje v bode b, že v konaní sa preukázalo...“ žiadne konanie\na preukazovanie sa však neuskutočnilo!!!\nAk by sa tak bolo bývalo stalo, nemohlo byť pôvodné rozhodnutie č.: 2/20/07/2015\nvadné a neexistovala by potreba jeho dopĺňania.\nRozhodnutím č.: 2/20/07/2015 zo dňa 20.7.2015 za porušenie článku 4 ods. 1\na článku 4 ods. 2 písm. a) Zákona č. 357/2004 Z. z. bola starostovi obce uložená pokuta\nvo výške 15 348€. V jeho odôvodnení tvorca rozhodnutia len odcitoval znenie jednotlivých\nparagrafov. Bez akéhokoľvek dôkazného označenia a preukázania skutočností, ustálil\nuprednostnenie osobného záujmu starostu obce pred verejným záujmom.\nAni v pôvodnom, ale ani v opravnom rozhodnutí, nebolo ničím špecifikované, aký\nosobný záujem mal byť uprednostnený pred verejným záujmom a ako uprednostnený bol.\nNeboli ani preukázané skutočnosti ako starosta a čím vôbec mal zneužiť svoju funkciu\n22\n\nstarostu obce, v prospech výhod pre právnickú osobu, ktoré vôbec rozhodnutia nijako\nneoznačili a nezdokladovali. Čo je zásadným nedostatkom rozhodnutia č. 20/07/2015 o to\nviac, že toto bolo schválené nezákonným, mimoriadnym zasadnutím Obecného\nzastupiteľstva, zvolaným v rozpore so zákonom a porušujúcim ústavné práva starostu obce\na jedného poslanca na jeho účasť a možné zaujatie stanoviska k veci...\nTaktiež ani opravné rozhodnutie č. 1/30/00/2015 vo svojom texte nekonkretizuje, aký\nosobný záujem mal starosta uprednostniť, pred verejným záujmom a aké výhody získal pre\nspoločnosť Regos s. r. o. Bratislava?\nOdsek 2 opravného rozhodnutia je úplne novým textom rozširujúcim a meniacim text\npôvodného rozhodnutia. Ani tento však nešpecifikuje, aký osobný záujem starosta\nuprednostnil a ani aké výhody získal pre právnickú osobu. V takomto prípade máme za to,\nže i táto oprava je len subjektívne, účelové a ničím nepodložené konanie jednej poslankyne\nobecného zastupiteľstva, v údajnom záujme neuvedených občanov.\nTvorca opravného rozhodnutia rovnako neuvádza konkrétnu zákonnú povinnosť\nstarostu obce, podľa ktorej bol povinný informovať o doručenej mu písomnej žiadosti\nobecné zastupiteľstvo, alebo občanov obce, vzhľadom k už existujúcim právoplatným\nrozhodnutiam vydaným od roku 2010 Obvodným banským úradom v Banskej Bystrici. Vo\nvzťahu k zákonnosti ťažby spoločnosťou Regos s. r. o. Bratislava, bolo v jej prospech\nrozhodnuté pod č.: Orp­31/2­Vys­ZH­2015 na základe už všetkých platných rozhodnutí\nvydaných Obvodným banským úradom Banská Bystrica a vo vzťahu k porušeniu zákonných\npovinností starostom obce bolo rozhodnuté pod č.: ČVS: Orp­182/2­Vys­ZH­2015, zo dňa\n30.4.2015, ktoré skončilo v jeho prospech a podozrenie bolo odmietnuté.\nRozhodnutie č. 2/20/07/2015 zo dňa 20.7.2015 nepreukázalo ­ ničím, naplnenie\nporušenia čl. 4 ods. 1 a čl. 4 ods. 2 pís. a Zákona č. 357/2004 Z. z., teda ani dôvodnosť\npoužitia čl. 9 ods. 10 pís. e Zákona č. 357/2004 Z. z. a uloženia pokuty. Rovnako tak tieto\nskutočnosti nepreukázalo ani opravné rozhodnutie č. 1/30/09/2015...\nDopĺňanie chyby už vo vydanom rozhodnutí č.: 2/20/07/2015, ktoré je už predmetom\nskúmania Ústavného súdu SR, opäť zmätočným a dôkazné nič nepreukazujúcim opravným\nrozhodnutím\n\nč.\n\n1/30/09/2015,\n\npovažujeme\n\nza\n\nnezákonné.\n\nOpravné\n\nrozhodnutie\n\nč. 1/30/09/2015, napriek neoboznámeniu s jeho textom na riadnom zasadnutí Obecného\n23\n\nzastupiteľstva konaného dňa 30.9.2015, sa snaží o reparáciu rozhodnutia č. 2/20/07/2015,\nktoré bolo prijaté na nezákonnom mimoriadnom zasadnutí Obecného zastupiteľstva dňa\n20.7.2015. Z uvedeného dôvodu opravné rozhodnutie č. 1/30/09/2015 žiadame Ústavným\nsúdom SR neakceptovať.»\n\nII.\n10. Podľa čl. 4 ods. 1 ústavného zákona verejný funkcionár je povinný pri výkone\nsvojej funkcie presadzovať a chrániť verejný záujem. Pri výkone svojej funkcie verejný\nfunkcionár nesmie uprednostniť osobný záujem pred verejným záujmom. Podľa odseku 2\nverejný funkcionár sa musí pri výkone svojej funkcie zdržať všetkého, čo môže byť\nv rozpore s týmto ústavným zákonom. Na tento účel verejný funkcionár nesmie podľa\npísm. a) tohto článku využívať svoju funkciu, právomoci z nej vyplývajúce a informácie\nnadobudnuté pri jej výkone alebo v súvislosti s jej výkonom na získavanie výhod vo svoj\nprospech, v prospech jemu blízkych osôb ani iných fyzických osôb alebo právnických osôb;\nto sa nevzťahuje na činnosť alebo úlohu, ktorá vyplýva verejnému funkcionárovi z výkonu\njeho funkcie.\nPodľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona verejný funkcionár je povinný do 30 dní\nodo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať\npísomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok... Podľa čl. 7 ods. 2 ústavného zákona\nk písomnému oznámeniu podľa odseku 1 verejný funkcionár priloží najneskôr do 30. apríla\npotvrdenie o podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb alebo iný doklad\nvydávaný na daňové účely potvrdzujúci sumu príjmov, ktoré verejný funkcionár získal za\npredchádzajúci kalendárny rok... Oznámenie podľa odseku 1 podáva starosta obce komisii\nobecného zastupiteľstva. Členom tejto komisie môže byť iba poslanec obecného\nzastupiteľstva... Komisia musí mať aspoň troch členov; ak sa tento počet nedosiahne týmto\nspôsobom, doplní sa počet členov komisie o zástupcu politickej strany alebo politického\nhnutia s najvyšším počtom poslancov...\n\n24\n\nPodľa čl. 9 ods. 1 písm. b) ústavného zákona konanie o návrhu vo veci ochrany\nverejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov vykonáva obecné zastupiteľstvo, ak ide\no verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1 písm. o) a p), teda právomoc sa vzťahuje\naj na navrhovateľa ako starostu obce.\nPodľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona orgán, ktorý uskutočňuje konanie podľa\nodseku 1, začne konanie z vlastnej iniciatívy, ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že verejný\nfunkcionár v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje alebo\nže verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto\nústavným zákonom alebo zákonom...\nPodľa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona orgán podľa odseku 1 umožní verejnému\nfunkcionárovi, proti ktorému sa vedie konanie, aby sa vyjadril k podnetu; ak je to potrebné,\nvykoná ďalšie dokazovanie.\nPodľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona ak sa v konaní preukázalo, že verejný\nfunkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným\nzákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo\nnepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo\nopomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom,\nodôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť\nzaplatiť pokutu podľa odseku 10.\n11. Podľa § 73a ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde konanie sa začína na návrh\nverejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie\no návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa\nústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov\n(ďalej len „orgán“). O podaní návrhu platí § 20. K návrhu sa pripojí napadnuté rozhodnutie\norgánu podľa odseku 1. Podľa § 73b zákona o ústavnom súde účastníkom konania je\nnavrhovateľ a orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu\na zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri\nvýkone funkcií verejných funkcionárov (odsek 1). O návrhu koná a rozhoduje senát\nústavného súdu na neverejnom zasadnutí (odsek 2). Ak senát ústavného súdu zistí, že\n25\n\nkonanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom, rozhodnutie orgánu\nsvojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát\nústavného súdu nálezom zruší (odsek 3). Rozhodnutie ústavného súdu je konečné (odsek 4).\n\nIII.\n12. Úlohou ústavného súdu bolo v tomto konaní posúdiť, či rozhodnutia obecného\nzastupiteľstva o uložení pokút sú zákonné, jasné a zrozumiteľné a tiež aj z pohľadu\nústavného súdu preskúmateľné a riadne odôvodnené, resp. či skutkové a právne závery\ntýkajúce sa protiprávnosti konania verejného funkcionára (navrhovateľa ako starostu obce),\nako ich definovalo obecné zastupiteľstvo vo svojich rozhodnutiach, sú v súlade s ústavným\nzákonom.\n13. Ústavný súd preskúmal všetky predložené listinné dôkazy a vyjadrenia\núčastníkov v konaní (pozri body 2 až 5, 7 až 9) podľa § 73a ods. 1 a 2 a § 73b zákona\no ústavnom súde a konštatoval, že v obidvoch prípadoch sú napadnuté rozhodnutia\nobecného zastupiteľstva smerujúce proti navrhovateľovi v konečnom dôsledku nezákonné.\nZákonom ustanovená povinnosť orgánov verejnej moci dbať na splnenie zákonných\nnáležitostí tak samotného výroku rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenia (vrátane zistenia\nskutkového stavu a jeho hodnotenia v dostatočnom rozsahu) predstavuje nielen jednu\nzo základných podmienok pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie, ale je tiež jedným\nzo základných znakov ústavne ustanoveného postupu (čl. 46 ods. 1 ústavy) a ochrany práv.\nNedostatky formy rozhodnutia, povrchnosť či nedostatok odôvodnenia, alebo povrchnosť\ndôkazného konania je v rozpore s ústavnými princípmi právneho a demokratického štátu.\nÚstavou garantované základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ústavy\npremietnuté pri ochrane práva do ustanoveného postupu vymedzeného podľa povahy veci\npríslušným procesným poriadkom (a v okolnostiach daného prípadu upravených v čl. 9\nústavného zákona) je svojou povahou i významom základným predpokladom spravodlivého\nprocesu. Preto zároveň predstavuje aj základnú podmienku zákonného a ústavne\n\n26\n\nkonformného rozhodnutia. Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje,\nže v danom konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov\nvo vzťahu k navrhovateľovi napadnuté rozhodnutia okrem existujúcich podstatných\nformálnych nedostatkov náležitostí neobsahujú v dostatočnej miere ani konkrétne skutkové\ndôvody, na ktorých sú založené, tieto rozhodnutia sú preto nielen nepreskúmateľné, ale aj\nv rozpore s ústavnými princípmi právneho a demokratického štátu.\n14. Pokiaľ ide o rozhodnutie špecifikované v bode 2 tohto nálezu, ústavný súd zistil,\nže okresná prokuratúra v prípise, resp. v oznámení č. Pd 75/15/6613­6 z 19. júna 2015 pri\nvybavovaní podnetu fyzickej osoby, opierajúc sa o príslušné ustanovenia zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov,\nkonštatovala, že starosta obce ako štatutárny orgán obce neprekročil svoje právomoci, keď\nv stanovisku z 28. apríla 2014 uviedol, že obec Bartošova Lehôtka nemá námietky k plánu\notvárky, prípravy a dobývania ložiska bentonitu v dobývacom priestore Dolná Ves za ňou\nurčených podmienok, ktoré boli špecifikované v stanovisku a týkali sa zabezpečenia\nopatrení proti prašnosti, hlučnosti a dôkladného odvodnenia lomu.\n15. Právny zástupca navrhovateľa predložil ústavnému súdu dôkaz o tom, že obec\nBartošova Lehôtka, zastúpená starostom (navrhovateľom v konaní pred ústavným súdom),\nako príslušný stavebný úrad vyjadrením sp. zn. 164/2011 z 12. augusta 2011 nesúhlasila\ns určeným dobývacím priestorom Dolná Ves, napriek tomu Obvodný banský úrad v Banskej\nBystrici (ďalej len „obvodný banský úrad“) rozhodol o určení dobývacieho priestoru\nrozhodnutím č. j. 69­2499/2011 z 12. septembra 2011 (ďalej aj „rozhodnutie obvodného\nbanského úradu“), ktoré bolo potvrdené Hlavným banským úradom so sídlom v Banskej\nŠtiavnici 29. novembra 2011 pod č. 1407­2265/2011. Obdobne predložil uznesenie\nobecného zastupiteľstva č. 108/2010 z 27. augusta 2010, ktorým obecné zastupiteľstvo\npredtým nesúhlasilo s dobývacím priestorom v oblasti Kremnické vrchy pre firmu Regos,\ns. r. o. Lučenec (z rozhodnutia obvodného banského úradu z 12. septembra 2011 vyplýva,\nže ústneho pojednávania v konaní o určení dobývacieho priestoru sa zúčastnilo spolu 45\nosôb, z toho 30 vlastníkov dotknutých pozemkov, pozn.), a súvisiace dokumenty (žiadosť\n27\n\nobvodného banského úradu o zverejnenie rozhodnutia verejnou vyhláškou, o odvolaní\núčastníkov a podobne).\n16. Vychádzajúc z návrhov navrhovateľa a predložených listinných dôkazov\na vyjadrení účastníkov, ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie obecného\nzastupiteľstva sp. zn. 2/20/07/2015 z 20. júla 2015 (jeho výrok v časti udelenia pokuty\nvo výške dvanásťnásobku platu) a tiež jeho odôvodnenie za údajné porušenie čl. 4 ods. 1\na ods. 2 písm. a) ústavného zákona nie je v súlade s týmto ústavným zákonom.\n\n17. Napadnuté rozhodnutie obecného zastupiteľstva je podľa názoru ústavného súdu\nokrem už uvedeného neurčité, nepresvedčivé, a tým aj nepreskúmateľné z hľadiska\nnenaplnenia zákonných podmienok uvedených v čl. 4 ods. 1 a 2 ústavného zákona, pretože\nspočíva iba v jedinom všeobecnom zistení, že navrhovateľ „vedome neinformoval obecné\nzastupiteľstvo a občanov obce o žiadosti súkromnej firmy o vydanie stanoviska obce v rámci\nprebiehajúceho správneho konania o povoľovaní banskej činnosti v k.ú. Bartošova Lehôtka,\nčím mal uprednostniť osobný záujem pred verejným záujmom a zároveň využil svoju\nfunkciu, právomoci z nej vyplývajúce a informácie nadobudnuté pri jej výkone na\nzískavanie výhod v prospech právnickej osoby“, a tiež v konštatovaní, že „starosta obce\nvyužil svoje právomoci, rozhodol za obec sám, nedal možnosť vyjadriť sa obecnému\nzastupiteľstvu a občanom obce, čím si vedome nepreveril verejný záujem, pričom z\nuvedeného dokumentu priloženého k žiadosti bolo pri vydávaní stanoviska starostovi\nzrejmé, že banská činnosť bude vykonávaná v blízkosti rodinných domov, a môže mať na\nobčanov obce a ich majetok mnohé negatívne dopady. Máme za to, že obecné zastupiteľstvo\naj občania obce majú právo sa vyjadriť k základným otázkam života obce a tiež\nk súkromným podnikateľským zámerom takéhoto rozsahu, ktoré sa s určitosťou dotýkajú\nvýznamného verejného záujmu obce v oblasti kvality životného prostredia a kvality života\nobčanov v obci. Uvedeným postupom starosta obce zjavne uprednostnil osobný záujem pred\nverejným záujmom a zároveň využil svoju funkciu, právomoci znej vyplývajúce a informácie\nnadobudnuté pri jej výkone na získavanie výhod v prospech právnickej osoby, čím porušil\nčl. 4 ods. 1 a čl. 4 odsek 2 písmeno a) ústavného zákona...“.\n\n28\n\n18. Tieto všeobecné závery sú podľa ústavného súdu neakceptovateľné predovšetkým\npreto, že z nich nevyplýva základný vytýkaný postulát, či aj naozaj skutočne a reálne a bez\nakýchkoľvek pochybností „starosta obce zjavne uprednostnil osobný záujem pred verejným\nzáujmom...“ alebo „využil svoju funkciu, právomoci z nej vyplývajúce a informácie\nnadobudnuté pri jej výkone na získavanie výhod v prospech právnickej osoby“.\n19. K tomu je potrebné uviesť, že iba neinformovaním obecného zastupiteľstva\na občanov nemohol bez ďalšieho uprednostniť osobný záujem a výhody pre iného, o to viac,\nak v tomto konaní nezistila nič protiprávne ani okresná prokuratúra. Iný pohľad na vec by\nv okolnostiach posudzovanej veci mohol mať ústavný súd napr. vtedy, ak by bolo v konaní\npreukázané korupčné správanie alebo nejaká iná výhoda v prospech navrhovateľa súvisiaca\ns jeho ne/činnosťou pri „povoľovaní banskej činnosti“. Toto však z napadnutého\nrozhodnutia nevyplýva a decíznym orgánom (obecným zastupiteľstvom) nebolo ani\npreukázané. Ak teda nebolo riadne zistené údajné protiprávne konanie navrhovateľa (a ani\nústavný súd také dôvody v tomto konaní nezistil), mohlo ísť v tejto veci iba nanajvýš\no politickú zodpovednosť navrhovateľa, ktorú môžu občania obce zohľadniť v najbližších\nvoľbách do orgánov samosprávy obcí. Okrem toho podnet podaný občanmi adresovaný\npredsedníčke komisie na ochranu verejného záujmu bol anonymný a obecné zastupiteľstvo\nvo svojom rozhodnutí iba mechanicky citovalo text ústavného zákona, bez preukázania\nkauzality prípadnej konkrétnej (protiprávnej) činnosti navrhovateľa ako starostu obce, ktorý\nje tiež jedným z orgánov obce (navyše štatutárom), pretože ju zastupuje aj navonok.\nUvedenú skutočnosť v neposlednom rade napáda tiež navrhovateľ priamo v návrhu:\n„Napriek citácii jednotlivých ustanovení zákona č. 357/2004 Z. z. z textu rozhodnutia nikde\nnevyplýva kedy a akým spôsobom sa starosta mal dopustiť porušenia čl. 4 odst. 1 a čl. 4\nodst. 2 pís. a). V odôvodnení rozhodnutia sa konštatuje, že starosta rozhodol za obec sám,\nnedal možnosť vyjadriť sa obecnému zastupiteľstvu a občanom obce, pri vydávaní povolenia\nbanskej činnosti výhradného ložiska bentonitu v dobývacom priestore Dolná Ves...\nv katastrálnom území Bartošova Lehôtka...“\n\n29\n\n20. Vychádzajúc zo svojej doterajšej judikatúry vo veciach rozhodovania podľa tohto\nústavného zákona, ústavný súd musí mať na zreteli, že pri svojej rozhodovacej činnosti\nuprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, koncepciu a interpretáciu právnych\npredpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu a pri riešení konkrétnych prípadov nesmie\nopomínať, že prijaté riešenie musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej\nspravodlivosti (IV. ÚS 1/07). Zákonom ustanovená povinnosť orgánov verejnej moci zistiť\nsprávne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi rozhodovanej veci  bez ohľadu na\njej prípadnú obťažnosť  predstavuje nielen jednu zo základných podmienok pre zákonu\nzodpovedajúce rozhodnutie, ale je tiež jedným zo základných znakov ústavne ustanoveného\npostupu (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a ochrany práv. Preto prílišná\nformálnosť alebo povrchnosť dôkazného konania je v rozpore s ústavnými princípmi\nprávneho a demokratického štátu. V konaní o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany\nverejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov musí byť bez akýchkoľvek pochybností\npreukázané, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie\nustanovené ústavným pri výkone funkcií verejných funkcionárov alebo iným zákonom\n(m. m. IV. ÚS 182/07).\n21. Zákonom ustanovená povinnosť orgánov verejnej moci dbať na splnenie\nzákonných náležitostí tak samotného výroku rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenia (vrátane\nzistenia skutkového stavu a jeho hodnotenia v dostatočnom rozsahu) predstavuje nielen\njednu zo základných podmienok pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie, ale je tiež jedným\nzo základných znakov ústavne ustanoveného postupu (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky) a ochrany práv. Preto nedostatky formy rozhodnutia alebo povrchnosť\nodôvodnenia je v rozpore s ústavnými princípmi právneho a demokratického štátu. To platí\nv celom rozsahu aj pre rozhodnutia vydané v konaní podľa čl. 9 ústavného zákona (m. m.\nI. ÚS 356/08, IV. ÚS 278/08). „Ak Komisia obecného zastupiteľstva na ochranu verejného\nzáujmu pri rozhodovaní o porušení ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného\nzáujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení zákona č. 545/2005 Z. z.\nzo strany verejného funkcionára (starostu obce) nepostupuje v súlade s viacerými jeho\n\n30\n\nustanoveniami a jej rozhodnutie neobsahuje okrem viacerých podstatných formálnych\nnáležitostí ani konkrétne skutkové dôvody, na ktorých je založené, toto rozhodnutie je\nnielen nepreskúmateľné, ale aj v rozpore s ústavnými princípmi právneho a demokratického\nštátu.“ (III. ÚS 158/09). „Zákonom ustanovená povinnosť orgánov verejnej moci dbať na\nsplnenie zákonných náležitostí tak samotného výroku rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenia\n(vrátane zistenia skutkového stavu a jeho hodnotenia v dostatočnom rozsahu) predstavuje\nnielen jednu zo základných podmienok pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie, ale je tiež\njedným zo základných znakov ústavne ustanoveného postupu (čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky) a ochrany práv. Preto nedostatky formy rozhodnutia alebo povrchnosť\nodôvodnenia je v rozpore s ústavnými princípmi právneho a demokratického štátu.“ (I. ÚS\n356/08).\n22. Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že z napadnutého rozhodnutia\nzákonne dostatočným spôsobom nevyplýva, žeby sa navrhovateľ dopustil takého konania,\nktoré by malo byť v rozpore s čl. 4 ods. 1 a čl. 4 ods. 2 písm. a) ústavného zákona (pozri\nbody 14 až 19), ktorá vada nie je konvalidovateľná v priebehu ústavno­súdneho prieskumu,\na preto ústavný súd napadnuté uznesenie obecného zastupiteľstva sp. zn. 2/20/07/2015\nz 20. júla 2015 podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde zrušil (bod 1 výroku tohto\nnálezu).\n23. Na tomto závere ústavného súdu nemení nič ani opravné uznesenie, ktoré bolo\nvydané 30. septembra 2015 (na údajnú ochranu práv navrhovateľa, pozn.), pretože oprava sa\ntýkala najmä formálneho spresnenia údajov o niektorých osobách vo výroku už predtým\nnepresvedčivého a rozporného napadnutého rozhodnutia. Toto opravné uznesenie\nnavrhovateľ nenapáda a nie je ani dôvod pojať ho do výrokovej časti rozhodnutia ústavného\nsúdu, a to už len z toho dôvodu, že sám osebe nespôsobuje žiadne právne účinky.\n24. Čo sa týka druhého napadnutého rozhodnutia č. 1/20/07/2015 z 20. júla 2015\n(pozri bod 3 a vyjadrenia účastníkov v bodoch 7 až 9), navrhovateľ v návrhu namietal, že\nsvoje oznámenie podľa § 7 ods. 1 ústavného zákona podal 30. marca 2015, teda včas\n31\n\na v ústavnom zákone určenej lehote. Na svoju obranu predložil „tlačivo oznámenia, na\nktorom bol vyznačený odtlačok prezenčnej pečiatky s ručne vyznačeným dňom dôjdenia\n(doručenia) 30. 3. 2015, k čomu bol priradený administratívny záznam v knihe došlých\npodaní podateľne obecného úradu č. 89/2015“, tieto tvrdenia preskúmal aj ústavný súd\nz dokumentácie predloženej právnym zástupcom obecného zastupiteľstva 8. októbra 2015.\n25. Ústavný súd zistil, že oznámenie vyplnené navrhovateľom podľa ústavného\nzákona za obdobie roku 2014 z 30. marca 2015 (na 8 stranách) obsahuje prílohu, ktorou je\npotvrdenie podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov\nz 27. februára 2015 vyhotovené\n\n, zamestnankyňou obce. Toto oznámenie\n\nobsahuje na prvej a ôsmej strane podaciu pečiatku Obecného úradu Bartošova Lehôtka\nč. 89/2015 s označením „Došlo“:, na ktorej je uvedený dátum „30.03.2015“. K tomuto\noznámeniu bola priložená kópia denníka došlej pošty, z ktorej vyplýva, že až 14. mája 2015\npod por. č. 89/2015 bolo doručené, resp. zaevidované na podateľni „oznámenie funkcií,\nzamestnaní, činností a majetkových pomerov“ podané navrhovateľom, čo je značný rozpor\ns tvrdením navrhovateľa, že podanie doručil skutočne už 30. marca 2015, keďže iné\npísomnosti predchádzajúce tomuto zápisu sú jasne deklarované v denníku došlej pošty pod\nporadovým číslom 81/2015 z 30. apríla 2015 až poradovým číslom 88/2015 z 13. mája\n2015. Z uvedeného teda s najväčšou pravdepodobnosťou vyplýva (aj keď ústavnému súdu\nnebol predložený originál knihy došlej pošty, pozn.), že nemožno uznať argumentáciu\nnavrhovateľa o včasnosti podania oznámenia v lehote do 31. marca 2015 (hoci je na ňom aj\núradná pečiatka obce s nečitateľným menom a podpisom osoby oprávnenej na preberanie\nzásielky s dátumom 30. marec 2015). Z knihy došlej pošty tvrdenie o doručení oznámenia\nv tento deň (30. marca 2015) vôbec nevyplývalo a ani navrhovateľ k tomuto tvrdeniu\nneuviedol a ani nepredložil žiaden iný dôkaz, že podanie bolo zaevidované skutočne\nv lehote určenej ústavným zákonom (navyše navrhovateľ ako starosta obce disponoval\ns úradnou pečiatkou, pozn.).\n26. Obecné zastupiteľstvo vo svojom rozhodnutí túto obranu navrhovateľa preto\nsprávne neakceptovalo, pričom svoje rozhodnutie oprelo aj o výpoveď jedinej pracovníčky\n32\n\nobecného úradu pôsobiacej v tom čase na úrade „\n\n“, ktorá uviedla,\n\nže žiadne podanie, ktorého obsahom by bolo oznámenie funkcií, zamestnaní, činností\na majetkových pomerov za rok 2014 verejného funkcionára od navrhovateľa, nebolo v tom\nčase (30. marca 2015, pozn.) doručené obecnému úradu. Napadnuté rozhodnutie obecného\núradu v tejto časti je v prípade uloženia pokuty v sume mesačného platu za porušenie čl. 7\nods. 1 ústavného zákona správne (výrok a odôvodnenie v poslednom odseku na s. 2 a 3\nrozhodnutia),\n\npretože\n\nvychádza\n\nzo\n\nzistení\n\na dokazovania\n\nvykonaného\n\nobecným\n\nzastupiteľstvom, ktoré v konečnom dôsledku preukazuje porušenie čl. 7 ods. 1 ústavného\nzákona.\n27. Pokiaľ navrhovateľ namietal skutočnosť, že rozhodnutie bolo prijaté\n„protizákonným mimoriadnym zasadnutím Obecného zastupiteľstva“, ústavný súd sa\nnedomnieva, že to tak bolo. V tomto ohľade v okolnostiach danej veci postačuje poukázať\nna názor odporcu, že „Na zasadnutí zastupiteľstva konanom dňa 29.5.2015 bol určený\ntermín jeho ďalšieho zasadnutia. Pre prijatie rozhodnutia podľa ustanovenia čl. 9 ods. 9\nústavného zákona je potrebné, aby za jeho schválenie hlasovalo v prípade obecného\nzastupiteľstva nadpolovičná väčšina členov, čo bolo dodržané, čím boli splnené\npredpoklady pre vydanie rozhodnutia v zmysle ústavného zákona. Napokon, zasadnutie dňa\n20.7.2015 viedol riadne ustanovený zástupca starostu. Bolo by úplne proti zásadám\nspravodlivosti, aby verejný funkcionár mohol mariť konanie orgánu, ktorým sa práve\ntomuto funkcionárovi ukladá povinnosť, či už jeho nezvolaním, alebo využitím sistačnej\nprávomoci.“.\n28. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že\nargumentácia sťažovateľa nie je spôsobilá spochybniť ústavnú súladnosť rozhodnutia výboru\nč. 1/20/07/2015 z 20. júla 2015, a preto napadnuté rozhodnutie v rozsahu navrhovateľom\nprodukovaných dôvodov potvrdil (bod 2 výroku tohto nálezu).\n29. O trovách konania ústavný súd nerozhodoval, pretože si ich náhradu účastníci\ntohto konania neuplatnili.\n\n33\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. novembra 2015\n\n34", "vazby": {"registre": ["konanie podľa § 73a zč. 38/1993", "verejná funkcia", "konanie-splnenie podmienok konania", "obec-starosta", "rozhodnutie-náležitosti", "pokuta-uloženie", "verejný záujem, spoločenský záujem", "skutkový stav veci-zistenie", "rozhodnutie-nepreskúmateľnosť", "rozhodnutie-odôvodnenie", "obec-obecné zastupiteľstvo"], "ustanovenia": ["čl. 10 ods. 3 úst. zák. č. 357/2004 Z. z."]}, "cituje": [{"guid": "ussr:78eecc47-b71b-4fec-9fee-69b594ac829f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.99.2015.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 99/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 99/2015 z 10. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.99.2015.2"}, {"guid": "ussr:153184e4-dd8f-4ecc-86f8-51e55911e409", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 69/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 69/2012 z 2. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-02", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:153184e4-dd8f-4ecc-86f8-51e55911e409"}, {"guid": "ussr:4bb4e8b0-5e0f-4d77-bb78-3045e8fd3812", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 158/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 158/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4bb4e8b0-5e0f-4d77-bb78-3045e8fd3812"}, {"guid": "ussr:e5272329-f5d4-4267-ac31-916edc663642", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 278/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 278/08 z 5. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-05", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5272329-f5d4-4267-ac31-916edc663642"}, {"guid": "ussr:cdc9dc2f-193c-4e75-8c42-641d8565d827", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 356/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 356/08 z 10. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-10", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cdc9dc2f-193c-4e75-8c42-641d8565d827"}, {"guid": "ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/07 z 29. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-29", "citacie_n": 289, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d"}, {"guid": "ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7"}], "citovane_v": []}