{"guid": "ussr:52de2677-309c-4baf-a448-4eb853499386", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.386.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 386/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 386/2015 z 18. 11. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 18. novembra 2015, sp. zn. I. ÚS 386/2015, ECLI:SK:USSR:2015:1.US.386.2015.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2015-11-18", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/52de2677-309c-4baf-a448-4eb853499386", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.386.2015.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.386.2015.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.386.2015.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 386/2015­33\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. novembra 2015\nv senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka\na Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom JUDr. Radoslavom Fasurom, Pri rybníku 1400, Šaštín­Stráže,\nvo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 486/92 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 486/92 p o r u š e n é\nboli.\n2.\n\np r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume\n\n3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý zaplatiť jej\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\n3. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy konania\n\nv sume 254 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur) na účet jej právneho zástupcu\nJUDr. Radoslava Fasuru, Pri rybníku 1400, Šaštín­Stráže, do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti tohto nálezu.\n4. Sťažnosti\n\nvo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júla 2015\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina\n(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 486/92.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je odporkyňou v konaní o vydanie\nnehnuteľnosti vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 13 C 486/92 trvajúcom spolu už 23\nrokov.\nSťažovateľka k priebehu uvedeného konania uviedla:\n„Pojednávanie v tejto veci si ani nepamätám kedy naposledy bolo určené, nakoľko už\nzomrela moja stará mama\n\na už zomrela aj moja mama\n. Výlučnou vlastníčkou jej časti som sa stala ja\n\nnavrhovateľka ako jej dcéra. Keďže vo veci sa dlhú dobu nič nekoná, urgovala som OS\nŽilina dňa 8. 6. 2015 a žiadala o podanie vysvetlenia čo s danou vecou je. Odpoveď som\nnedostala. Ďalšia urgencia smerovala dňa 22. 6. 2015 predsedovi OS Žilina. Všetko bolo\n2\n\nbezvýsledné. Žiadnu odpoveď som neobdržala a doposiaľ neviem, čo s predmetnou vecou\nje.“\nPrieťahy v predmetnom konaní boli podľa sťažovateľky spôsobené len v dôsledku\npostupu okresného súdu, pretože predmetom uvedeného konania nie je vec zložitá a ona\nsama bola v konaní aktívna a poskytovala okresnému súdu súčinnosť.\nVzhľadom na uvedené sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby vydal nález,\nv ktorom vysloví, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 486/92\ndošlo k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, prizná sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €\na náhradu trov konania v sume 254 €.\nÚstavný súd uznesením č. k. I. ÚS 386/2015­7 zo 16. septembra 2015 prijal na ďalšie\nkonanie sťažnosť sťažovateľky.\nNa základe výzvy ústavného súdu sa v predmetnej veci vyjadril predseda okresného\nsúdu podaním sp. zn. 1 SprS/399/2015 z 1. októbra 2015, v ktorom poukázal na nálezy\nústavného súdu týkajúce sa predmetného konania, ďalej poukázal na to, že uvedené konanie\nje vedené ako reštančné a je nad ním vykonávaný dohľad predsedu súdu, aby v ňom\nnedochádzalo k prieťahom. Predseda okresného súdu taktiež uviedol, že sťažovateľka\nv konaní vystupuje ako právna nástupkyňa\n\n, ktorej už ústavný súd\n\nnálezom sp. zn. III. ÚS 319/2011 zo 4. októbra 2011 priznal finančné zadosťučinenie v sume\n5 000 €, a preto by ústavný súd nemal duplicitne rozhodovať o tom istom období s právnym\nnástupcom. Najväčším problémom predĺženia tohto konania je procesná zložitosť veci\nspôsobená neustálymi zmenami na strane účastníkov konania.\nVo vzťahu k popisu priebehu uvedeného konania predseda okresného súdu uviedol,\nže sa podľa neho nemožno «bezvýhradne stotožniť ani s názorom o nekonaní vysloveným\nv náleze III. ÚS 690/2014 zo dňa 17. 03. 2015, kde Ústavný súd SR konštatoval, že napriek\n3\n\npredchádzajúcim nálezom okresný súd nariadil pojednávanie až 11. marca 2014, t. j. viac\nako po jednom roku od nálezu sp. zn.: IV. ÚS 432/2012 zo dňa 14. 02. 2013. S poukazom na\nchronologický prehľad úkonov vyhotovený sudcom, ako aj mesačné správy, ktoré vyžaduje\npredseda súdu pri dohľade v spise, nezistil predseda súdu takú nečinnosť, ktorú by bolo\nmožné pokladať za neodôvodnenú a to bez ohľadu na skutočnosť, že sudkyňa má v senáte\nviac ako 370 nerozhodnutých vecí pri mesačnom nápade cca 50 vecí do senátu. Objektívne\nsudca zodpovedá za stav konania, ale napríklad vyhotovenie znalecké posudku v lehote\nnemá možnosť ovplyvniť. Účinným sa neukázalo ani ukladanie pokút, krátenie znalečného či\npodnecovanie disciplinárneho konania ministrovi spravodlivosti. Použitím niektorých\n„prostriedkov“ bolo v minulosti docielené, že v obvode Krajského súdu Žilina neboli pre\nniektoré odvetvia zapísaní žiadni znalci. Pre posúdenie sťažnosti uvádzam, že znalec po\nrozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 432/2012 zo dňa 14. 02.2013 predložil súdu spis 30.mája 2013,\nteda súd do uvedenej doby nemohol konať. Vyhotovenie kópie spisu pre znalca by nebolo\núčelné a bez vykonania dôkazu, pre ktorý bolo pojednávanie odročené ­ znaleckého\nposudku by vôbec nebolo hospodárne, naopak bolo by výlučne formálne len pre vykázanie\nčinnosti na úkor iných konaní. Znalecký posudok bol dňa 03. 06. 2013 zaslaný procesným\nstranám na vyjadrenie. V mesiaci júl 2013 sudkyňa čerpala riadnu dovolenku v rozsahu\ntroch týždňov (počas tzv. justičných prázdnin, kedy čerpá dovolenku aj administratíva a\nväčšina zástupcov, dokonca nezasadá ani NR SR). Z dôvodu obsadenosti termínov\npojednávaní pre prejednanie všetkých vecí v senáte nariadila sudkyňa v deň 14. 08. 2013\nnariadila ďalšie pojednávanie na deň 17. 10. 2013. Pri doručovaní predvolania bolo\nzistené, že žiaľ zomrel odporca v rade 8a/, teda pojednávanie nebolo možné vykonať bez\nzistenia nástupcov a ich vzatí do konania podľa § 107 O. s. p. Bezodkladne po zistení\nskončenia dedičského konania sudkyňa dňa 13. 01. 2014 nariadila pojednávanie na\nnajbližší možný voľný termín, a to na deň 11. marca 2014 (bežne má sudca na OS Žilina\nvytýčené termíny pojednávania až na 4­5 mesiacov dopredu). Uznesením č. k. 13C\n486/1992­1031 zo dňa 11. 09. 2014 bolo nariadené kontrolné znalecké dokazovanie, za\nznalca súd ustanovil znalecký ústav: Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity v\nBratislave. Spis spolu so znaleckým posudkom bol súdu vrátený dňa 27. 05. 2015. Opätovne\nvo veci nielen, že nebolo možné, ale bolo neúčelné konať. Následne bol z notárskeho úradu\n\n4\n\nžiadaný dedičský spis elektronickou formou ­ mailom zo dňa 21. 07. 2015. Dňa 24. 07. 2015\nnotársky úrad tiež elektronickou formou ­ mailom oznámil súdu, že dedičské konanie po\nporučiteľke\n\nje právoplatne skončené a spis sa nachádza na Okresnom\n\nsúde Bratislava II. (č. l. 1103 a 1104). Dňa 28. 07. 2015 (č. l. 1105) bola požiadaný\nOkresný súd Bratislava o zapožičanie predmetného dedičského spisu, v mesiaci september\n2015 bol spis zapožičaný, zo spisu bola vyhotovená fotokópia Osvedčenia o dedičstve po\nporučiteľke\n\na dňa 16. 09. 2015 vrátený Okresnému súdu Bratislava\n\nII. Z tohto Osvedčenia súd zistil, že\n\n(sťažovateľka) je v súdenej veci\n\nprávna nástupkyňa po\n\nv procesnom postavení odporkyne v rade\n\n4a/. Dňa 16. 09. 2015 súd nariadil ďalšie kontrolné znalecké dokazovanie, a to uznesením č.\nk. 13C/486/1992­1125 zo dňa 16. 09. 2015, pričom v tomto uznesení je už\nuvedená ako odporkyňa v rade 4a/. V súčasnosti je teda vec v štádiu ďalšieho\nkontrolného znaleckého dokazovania súd ustanovil znalecký ústav ­ Ústav súdneho\ninžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline... Úlohou znaleckého ústavu je preskúmať správnosť\nzáverov znaleckého posudku č. 69/97 zo dňa 22. 04. 1997 znalca\n\n(č.\n\n1.75) a správnosť záverov znaleckého posudku č. 44/2009 zo dňa 08. 10. 2009 znalca\n(č. 1. 651), následne určiť, závery ktorého z uvedených znalcov sú správne,\nak nie sú správne závery ani jedného zo znalcov, určiť nanovo hodnotu nehnuteľností, a to:\nrodinného domu\n\npostaveného na pozemku parc. č.\n\n­\n\nzastavané plochy a nádvoria, ďalej hodnotu pozemku parc. č.\n­ záhrady a pozemku parc. č.\n,všetko zap. na LV\n\n­ zastavané plochy a nádvoria\n\npre okres\n\ns tým, že súd uložil znaleckému ústave v uznesení hodnotu nehnuteľností určiť ku\ndňu 24. 01. 1969, t. j. ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi Miestnym národným\nvýborom\n\nako predávajúcim a\n\na\n\nako kupujúcimi, v ktorej zmluve bola kúpna cena predmetných nehnuteľností\nstanovená na sumu 87.240,­ Sk, úlohou je teda určiť, či kúpna cena bola určená v súlade s\nvtedy platnými cenovým predpismi alebo bola znižovaná, a ak bola znižovaná, či bola\nznižovaná viacnásobne a tiež určiť v čom spočívalo znižovanie ceny.\n\n5\n\nMám za to, že za daného stavu požadovať ešte rýchlejší postup nie je možné a účelné,\nnakoľko rozhodnutiu vo veci samej je venované maximálne úsilie.\nPo preskúmaní jednotlivých úkonov súdu máme za to, že v konaní súdu nie sú\nv súčasnej alebo blízkej dobe obdobia nečinnosti alebo obdobia, kedy by súd konal\nnesústredene, mimo začiatku konania, ktoré už zo strany súčasných sudcov ako aj vedenia\nsúdu nie je možné ovplyvniť.\nSťažnosť sťažovateľky preto považujem za nedôvodnú, fakticky sa stala účastníkom\nkonania až právoplatnosťou rozhodnutia o dedičstve, pričom jej právna predchodkyňa už\ntak ako som uviedol, bola za spôsobenú ujmu priznaním finančného zadosťučinenia\nodškodnená. Mám zato, že na sťažovateľku ako právnu nástupkyne neprešli osobnostné\nnároky, za ktoré podľa môjho názoru je potrebné považovať aj náhradu primeraného\nzadosťučinenia, resp. tým, že boli porušené práva právneho predchodcu nemožno\nkonštatovať automaticky aj porušenie práv nástupcu.\nPokiaľ sa týka vecnej stránky konania, poukazujem jednak na pripojené vyjadrenie\nsudcu, ako aj na konštatovanie obtiažnosti a zložitosti konania všetkými vyššie uvedenými\nnálezmi, ktoré boli v tomto konaní vynesené. Jednoznačne konanie je tak po materiálnej\na procesnej stránke veľmi zložité.\nVzhľadom na vyššie uvedené dôvody navrhujem Ústavnému súdu Slovenskej, aby\nsťažnosť odmietol.\nV prípade zistení zásahu do práv sťažovateľky, navrhujem Ústavnému súdu, aby\ns poukazom na vyššie uvedené okolnosti sťažovateľke nepriznal finančné zadosťučinenie.».\nÚstavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde vo veci sťažnosti sťažovateľky upustil od ústneho pojednávania, pretože po\noboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto\npojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú\nsťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov\na verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu na vec sa\nvzťahujúceho súdneho spisu.\n\n6\n\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov...\nSťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého\nkaždý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote\nprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Ústavný súd si pri\nvýklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide\no právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu\ntýchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\núčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa\nrozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\n\n7\n\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania\npostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa\nktorého hneď ako sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,\naby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\nSudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo\nsplnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre\nsudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len\nz dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda\nsenátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj\nk porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou\ndoterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri\nzákladné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),\nsprávanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého\nkritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.\n1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd v zhode so svojimi\npredchádzajúcimi rozhodnutiami, ktorých predmetom bolo preskúmanie tohto konania,\nkonštatuje, že v posudzovanom prípade ide o konanie náročné najmä na preukázanie\npôvodných právnych vzťahov vzniknutých v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch minulého\nstoročia, ale aj skutkovo náročné preukazovanie, ktoré si vyžaduje aj znalecké dokazovanie\n(obdobne pozri III. ÚS 152/04). Dôkazná situácia vzniknutá v tomto konaní si navyše\nvyžiadala potrebu vykonania kontrolného znaleckého dokazovania, o ktoré sa doba\n8\n\npredmetného konania predlžuje, a časová náročnosť napadnutého konania tiež súvisí\ns väčším počtom účastníkov konania, pričom v priebehu konania viacerí účastníci konania\nzomreli a do konania vstúpili ich právni nástupcovia. Tieto skutočnosti jednoznačne\nprispievajú k predĺženiu celkovej dĺžky konania.\n2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria – správania sťažovateľky v predmetnom\nkonaní, ústavný súd zistil, že okresnému súdu bolo 27. februára 2015 oznámené, že\n14. decembra 2014 zomrela právna predchodkyňa sťažovateľky\n\n, čím\n\ndošlo k procesnoprávnemu nástupníctvu (sukcesii), teda k zmene doterajšieho účastníka\nkonania na strane odporkyne, a to na základe univerzálnej sukcesie (z titulu dedenia).\nKeďže univerzálna sukcesia vyvoláva automaticky aj procesnoprávne nástupníctvo,\nkonajúci súd nemusel uplatňovanú zmenu uznesením pripustiť. Sťažovateľka vstúpila\ndo predmetného konania v tom štádiu, v akom sa nachádzalo pred zmenou účastníkov\nkonania. Uvedená skutočnosť má podľa názoru ústavného súdu zásadný význam pre\nvymedzenie obdobia, ktoré podlieha posúdeniu namietanej protiústavnosti konania\nokresného súdu, pretože v uvedenom prípade nedošlo ku vzniku nového procesnoprávneho\nvzťahu, ale k procesnoprávnemu nástupníctvu do už existujúceho procesnoprávneho vzťahu\n(m. m. II. ÚS 211/2010). Aj s prihliadnutím na tento záver ústavný súd nemal pochybnosť,\nže sťažovateľka môže uplatňovať právo na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre štádium\nkonania, ktoré predchádzalo tejto zmene.\nPre rozhodnutie v tejto veci je relevantná aj skutočnosť, že ústavný súd nálezom\nsp. zn. III. ÚS 319/2011 zo 4. októbra 2011 právnej predchodkyni sťažovateľky v dôsledku\nvyslovenia porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €. Vzhľadom na\nuvedené predmetom rozhodovania ústavného súdu v tomto konaní mohlo byť len\npreskúmanie porušenia označených práv sťažovateľky, resp. jej právnej predchodkyne\nv čase po 8. novembri 2011, keď nadobudol právoplatnosť nález sp. zn. III. ÚS 319/2011\nzo 4. októbra 2011.\n\n9\n\nZ obsahu spisu v predmetnej veci nevyplýva žiadna skutočnosť, z ktorej by bolo\nmožné vyvodiť, že sťažovateľka alebo jej právna predchodkyňa svojím správaním\nv uvedenom období prispeli k predĺženiu uvedeného konania.\n3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v posudzovanom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci od 8. novembra\n2011, t. j. po nadobudnutí právoplatnosti nálezu sp. zn. III. ÚS 319/2011 zo 4. októbra 2011.\nPri skúmaní uvedeného postupu okresného súdu ústavný súd vychádzal z priebehu\npredmetného konania popísaného vo vyjadrení okresného súdu z 1. októbra 2015, z k nemu\npriloženého stanoviska sudcu, ale aj zo spisového materiálu v predmetnej veci.\nÚstavný súd zistil, že v období od 14. novembra 2011 do 30. mája 2013 realizoval\nokresný súd nariadené znalecké dokazovanie a osobitne pri ustanovovaní znalca\nv predmetnej veci jeho postup nemožno označiť za dôsledný a sústredený. V dôsledku\nodlišných záverov v konaní predložených znaleckých posudkov okresný súd v predmetnej\nveci nariadil kontrolné znalecké dokazovanie pre účely zistenia skutočností relevantných\npre rozhodnutie. Okresný súd sa v konaní snažil organizovať činnosť ustanoveného znalca\na využiť v tomto postupe všetky procesné prostriedky na zabezpečenie znaleckého posudku.\nZo spisu vyplýva, že okresný súd znalca niekoľkokrát urgoval na vyhotovenie znaleckého\nposudku aj pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty, t. j. využitia poriadkových opatrení\npodľa § 53 OSP. Až po získaní záverov z prvého nariadeného kontrolného znaleckého\ndokazovania týkajúcich sa otázky preukázania stavu rozostavanosti objektu, resp. stavby,\nt. j. existencie podstaty nároku, mohol okresný súd následne účelne pristúpiť k nariadeniu\nďalšieho kontrolného znaleckého dokazovania týkajúceho sa ceny nehnuteľnosti, ktoré bolo\npotrebné taktiež z dôvodu odlišných, resp. rozchádzajúcich sa záverov v konaní\npredložených znaleckých posudkov. Okrem uvedeného je potrebné uviesť, že ďalšie\ndokazovanie v predmetnej veci je realizované na základe návrhov účastníkov konania\nprednesených na pojednávaní konanom 11. marca 2014, ktorí si ale svoju povinnosť\npredložiť otázky na znalecké dokazovanie splnili až na základe výzvy okresného súdu.\nV priebehu obdobia po 8. novembri 2011 okresný súd nariadil dve pojednávania, z ktorých\n10\n\njedno bolo zrušené z dôvodu úmrtia jedného z odporcov a následného ustálenia okruhu\núčastníkov konania a druhé sa uskutočnilo (11. marca 2014) a bolo odročené pre účely\nvykonania ďalšieho dokazovania. Okresný súd musel následne v predmetnom konaní\nzabezpečovať podklady pre zistenie okruhu účastníkov konania opätovne aj po 27. februári\n2015, keď mu bolo oznámené úmrtie právnej predchodkyne sťažovateľky 14. decembra\n2014.\nÚstavný súd vzhľadom na neprimeranú celkovú dĺžku konania v tejto veci\npripomína, že je povinnosťou okresného súdu venovať zvláštnu pozornosť urýchleniu tohto\nkonania (m. m. nález sp. zn. III. ÚS 146/05 z 12. októbra 2005).\nÚstavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami, po preskúmaní\npriebehu konania po 8. novembri 2011 a spisového materiálu v predmetnej veci dospel\nk záveru, že postup okresného súdu sa vyznačoval na začiatku obdobia nesústredenou,\nresp. nedôslednou činnosťou, pričom v tejto súvislosti poukazuje predovšetkým na úkony\nspojené s ustanovením znalca zo Žilinského kraja, napriek námietke vznesenej účastníkmi\nkonania, ktorá sa v čase ustanovovania znalca v spise už nachádzala.\nPodľa názoru ústavného súdu dĺžku predmetného konania v období po 8. novembri\n2011 v okolnostiach daného prípadu v spojení s neefektívnym, resp. nesústredeným\npostupom okresného súdu možno považovať za neprimerane odôvodňujúcu vyslovenie\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\nNa základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že základné právo sťažovateľky\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru porušené bolo.\nIII.\n\n11\n\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov\nsa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne\no priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo\nslobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti\nrozhodnutia ústavného súdu.\nSťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume\n10 000 € od okresného súdu z dôvodov uvedených v jej sťažnosti.\nPodľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia.\nPri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal\nzo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý\nspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom\nna konkrétne okolnosti prípadu.\nVzhľadom na doterajšiu dĺžku preskúmavaného konania a berúc do úvahy konkrétne\nokolnosti prípadu, predovšetkým postup okresného súdu v predmetnej veci a predmet\nuvedeného konania, t. j. čo je pre účastníka konania v stávke – „at stake“, právnu a skutkovú\nzložitosť predmetnej veci, správanie sťažovateľky, považoval ústavný súd priznanie sumy\n3 000 € sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona\no ústavnom súde.\n\n12\n\nPodľa § 36 ods. 2 ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku\nkonania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil\ninému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov\nkonania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich úhradu\nv celkovej sume 254 €.\nPri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal\nz príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon\nprávnej služby uskutočnený v roku 2015 je 139,83 € a hodnota režijného paušálu je 8,39 €.\nS poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov za dva\núkony právnej služby uskutočnené v roku 2015 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie\nsťažnosti ústavnému súdu) v sume 296,44 € vrátane režijného paušálu (2 x 139,83 € + 2 x\n8,39 €).\nVzhľadom na to, že právny zástupca sťažovateľky si úhradu trov právneho zastúpenia\nuplatnil iba v sume 254 €, ústavný súd, súc viazaný petitom sťažnosti, túto úhradu\nsťažovateľovi priznal len vo výške uplatneného nároku, tak ako to je uvedené v bode\n3 výroku tohto rozhodnutia.\nÚstavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom\nsúde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie nad\nústavným súdom priznanú sumu. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol\ntak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.\n\n13\n\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto\nrozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. novembra 2015\n\n14", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "konanie-splnenie podmienok konania", "účastník konania-zmena", "zložitosť veci-právna a faktická zložitosť veci", "znalec, znalecký posudok-súdny", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "vec (vo fyzickom zmysle)-vydanie veci", "nehnuteľnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7f4b0a62-77aa-43a0-a011-011a01992a01", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.690.2014.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 690/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 690/2014 z 17. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-17", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.690.2014.1"}, {"guid": "ussr:421895e3-87b9-4c58-a366-76e69500272b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 432/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 432/2012 z 14. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-14", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:421895e3-87b9-4c58-a366-76e69500272b"}, {"guid": "ussr:416892c3-c2b7-467b-908e-c4e9f9a6d6a5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 319/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 319/2011 z 4. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-04", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:416892c3-c2b7-467b-908e-c4e9f9a6d6a5"}, {"guid": "ussr:09a45f95-4125-45e6-b886-e0a42ce73a91", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 211/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2010 z 24. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-24", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:09a45f95-4125-45e6-b886-e0a42ce73a91"}, {"guid": "ussr:77a23ba0-188f-4858-b779-1ace03fafc5a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 146/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 146/05 z 12. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-12", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:77a23ba0-188f-4858-b779-1ace03fafc5a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:d2c54165-6434-4ada-bffb-9f4c2d06c7fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 152/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/04 z 18. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-18", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d2c54165-6434-4ada-bffb-9f4c2d06c7fd"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/02 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 28/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4b5e0271-773d-4f55-ad50-84103b02733d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.261.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 261/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 261/2024 z 6. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.261.2024.1"}, {"guid": "ussr:b5b63d42-c69b-4a74-a0be-9edb00f89d14", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.288.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 288/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 288/2023 z 15. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-15", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.288.2023.2"}]}