{"guid": "ussr:3f786329-f49a-41a3-a2ea-4d0ada81bd01", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.455.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 455/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 455/2015 z 4. 11. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. novembra 2015, sp. zn. I. ÚS 455/2015, ECLI:SK:USSR:2015:1.US.455.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2015-11-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-1", "nazov": "čl. 13 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-3", "nazov": "čl. 2 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1 písm. a", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1 písm. a", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1 písm. a", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3f786329-f49a-41a3-a2ea-4d0ada81bd01", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.455.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.455.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.455.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 455/2015­9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť\n, právne zastúpených advokátkou JUDr. Sylviou Leščákovou,\nHlavná 1416/28, Poprad, vo veci namietaného porušenia čl. 13 ods. 1 písm. a)\nÚstavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 3\nÚstavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8 Co 262/2014\nz 31. marca 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\nneopodstatnenú.\n\na\n\no d m i e t a ako zjavne\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júla 2015\ndoručená sťažnosť\n(spolu ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia čl. 13 ods. 1 písm.\na) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v\nspojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 3 ústavy uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len\n„krajský súd“) sp. zn. 8 Co 262/2014 z 31. marca 2015.\n2.\n\nZo\n\nsťažnosti\n\naz\n\njej\n\npríloh\n\nvyplýva,\n\nže\n\n22.\n\njanuára\n\n2013\n\npodali\n\nsťažovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie proti rozsudku Okresného\nsúdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 13 C 240/08 zo 6. novembra 2012 s tým, že\nna „... jeho prvopise sťažovatelia zaplatili súdny poplatok za odvolanie v sume 99,50 eur\npodľa Sadzobníka súdnych poplatkov...“, pričom okresný súd uznesením z 18. februára\n2013 dovyrúbil sťažovateľom súdny poplatok za toto odvolanie v konečnej sume 497,50 €\na doručil ho právnemu zástupcovi sťažovateľov. Sťažovateľom bola 16. júna 2014 doručená\nvýzva Krajského súdu v Bratislave na zaplatenie sumy 497,50 € za podané odvolanie.\nKeďže sťažovatelia nemali vedomosť, o akú sumu ide, pretože ich právny zástupca ich\no uznesení okresného súdu z 18. februára 2013 neinformoval, dozvedeli sa o ňom až 16.\njúna 2014 po tom, ako u právneho zástupcu nahliadli do svojho spisu, v ktorom našli\noriginál uvedeného uznesenia okresného súdu. Sťažovatelia súc v presvedčení, že im súdny\npoplatok za odvolanie bol dovyrúbený, nezákonne podali proti uzneseniu okresného súdu\nz 18. februára 2013 odvolanie a súčasne požiadali okresný súd o odpustenie zmeškania\n\n2\n\nlehoty na jeho podanie s odôvodnením, že o uznesení okresného súdu z 18. februára 2013\nnemali vinou svojho právneho zástupcu vedomosť. Okresný súd uznesením č. k. 13 C\n240/08­402 z 25. augusta 2014 návrh sťažovateľov na odpustenie zmeškania lehoty\nzamietol. Uznesením ho krajský súd sp. zn. 8 Co 262/2014 z 31. marca 2015 potvrdil\na súčasne týmto uznesením krajský súd odmietol odvolanie sťažovateľov proti uzneseniu\nokresného súdu z 18. februára 2013 ako oneskorene podané.\n3. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovatelia namietajú arbitrárnosť záverov\nuznesenia krajského súdu sp. zn. 8 Co 262/2014 z 31. marca 2015 (nadobudlo právoplatnosť\n13. mája 2015) argumentujúc tým, že krajský súd nereagoval na ich podstatné námietky,\nkeďže „... nepreskúmal postup súdu a spôsob vyrubenia sumy súdneho poplatku, čo bolo\npodstatnou otázkou celého prípadu, nevysporiadal sa s obranou sťažovateľov, že nevedeli\no existencii uznesenia Okresného súdu Poprad zo dňa 18. 2. 2013...“.\n4. Sťažovatelia v sťažnosti tiež uviedli, že „... rozhodnutie všeobecných súdov je\nprotiústavné aj preto, že jeho právne závery sú v rozpore s princípmi spravodlivosti, kedy je\nod fyzických osôb vyžadovaná platba, ktorá nemala byť vyrubená, a nie je ani v súlade\nso zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení jeho neskorších predpisov\na s poukázaním na skutočnosť, že sťažovatelia svoju poplatkovú povinnosť splnili podaním\nodvolania voči rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 13C/240/2008­335 zo dňa 6.11.2012.\n... sťažovatelia majú za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu nemá oporu v racionalite\na akceptácii toho, že nie svojím zavinením boli sťažovatelia zaviazaní plniť niečo, čo nemá\noporu v žiadnom právnom predpise.\nPostup súdu sťažovatelia považujú za prísny a nekompromisný.“\n5. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd po prijatí ich sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo\n\na\n\nna súdnu ochranu,\n\nrovnosť účastníkov konania a na spravodlivé súdne konanie, garantované článkom 13\nods. 1 písm. a/ a článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, článkom 6 ods. 1\n3\n\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v spojení s článkom 1 ods. 1\na článkom 2 ods. 3 ústavy, uznesením Krajského súdu zo dňa 31.03.2015, sp. zn.\n8 Co/262/2014, porušené bolo.\n2.\n\nUznesenie\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv\n\nPrešove\n\nzo\n\ndňa\n\n31.03.2015,\n\nsp.\n\nzn.\n\n8 Co/262/2014­418 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.“\n6. Sťažovatelia tiež žiadali „... odložiť vykonateľnosť uznesenia Krajského súdu\nv Prešove zo dňa 31.03.2015, sp. zn. 8 Co/262/2014­418 až do meritórneho rozhodnutia\no sťažnosti“, a to z dôvodu, aby „... nedošlo ku škodlivému následku, t. j. k zásahu\ndo majetkových práv sťažovateľov v dôsledku exekučného vykonania uznesenia odvolacieho\nsúdu z dôvodu, že jeho vykonanie môže ohroziť základné právo sťažovateľov, spočívajúce\nv tom, že súdny poplatok nemal byť vyrubený vôbec“.\nII.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\n4\n\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n9. V súvislosti so sťažovateľmi napádaným uznesením krajského súdu ústavný súd\nvzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné v prvom rade pripomenúť, že\nnie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré\nho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní\npred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a\nprávne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto\npostavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v\nprípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k\nporušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu\nmôžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené\nzávery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (I. ÚS 13/00).\n10. Krajský súd svoje uznesenie odôvodnil takto:\n„Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne.\nŽalovaných v 1. a v 2. rade v čase doručovania uznesenia o povinnosti zaplatiť súdny\npoplatok zastupoval advokát, ktorý uznesenie súdu prvého stupňa prevzal, pričom toto\nuznesenie nebolo potrebné doručovať aj samotným žalovaným (§ 49 ods. 1 OSP). Právnemu\nzástupcovi žalovaných v 1. a v 2. rade teda nič neprekážalo, aby podal odvolanie proti\ntomuto rozhodnutiu.\n\n5\n\nŽalovaní v 1. a v 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu teda neboli\nvylúčení z možnosti podať odvolanie proti uzneseniu o zaplatení súdneho poplatku.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie č. k. 13C 240/2008­402 ako vecne správne\npotvrdil postupom podľa § 219 ods. 1 OSP.\nOdvolanie žalovaných v 1. a v 2. rade proti uzneseniu č. k. 13 C 240/2008­358 bolo\npodané\n\npo\n\nuplynutí\n\nzákonnej\n\nlehoty\n\n­\n\nuznesenie\n\nbolo\n\ndoručené\n\nzástupcovi\n\nžalovaných dňa 20.2.2013, odvolanie bolo podané 25.6.2014. Keďže návrhu žalovaných\nna odpustenie zmeškania lehoty nebolo vyhovené, musel odvolací súd odvolanie žalovaných\nv 1. a v 2. rade ako oneskorene podané odmietnuť postupom podľa § 218 ods. 1 písm. a)\nOSP.\nArgumentácia poukazujúca na nesprávnosť uznesenia č. k. 13 C 240/2008­358 nemá\nvplyv na rozhodnutie o návrhu na odpustenie zmeškania lehoty. Pre rozhodnutie o návrhu\nna odpustenie zmeškania lehoty je podstatné to, či bol účastník z ospravedlniteľného dôvodu\nvylúčený z úkonu, ktorý mu patrí.“\n11. Z citovaného vyplýva, že krajský súd sa primárne zaoberal správnosťou\nposúdenia otázky o neodpustení zmeškania lehoty sťažovateľom na podanie odvolania\nproti uzneseniu okresného súdu o dovyrúbení im súdneho poplatku, a až následne\npo konštatovaní vecnej správnosti záverov okresného súdu v tomto smere krajský súd\nuzavrel, že z dôvodu neodpustenia zmeškania lehoty na podanie tohto odvolania je toto\nodvolanie sťažovateľov oneskorene podané, a preto ho z tohto procesného dôvodu odmietol\nbez toho, aby sa tak už musel vecne zaoberať aj materiálnou správnosťou tohto uznesenia\no dovyrúbení súdneho poplatku sťažovateľom.\n12. Pokiaľ ide o prvú z naznačených otázok, krajský súd dostatočne zreteľne\nvysvetlil, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 13 C 240/08 boli sťažovatelia\nkvalifikovane právne zastúpení advokátom, ktorému bolo riadne doručené uznesenie\nokresného súdu sp. zn. 13 C 240/08 z 18. februára 2013 o dovyrúbení súdneho poplatku\nsťažovateľom, takže už nebolo potrebné toto uznesenie doručovať osobitne aj sťažovateľom,\n\n6\n\na to podľa explicitného znenia poslednej vety § 49 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,\npodľa ktorej „Výzva na zaplatenie súdneho poplatku sa doručuje iba zástupcovi.“.\nV intenciách uvedeného tak právnemu zástupcovi sťažovateľov, ktorý v súlade s § 18\na nasl. zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.\no živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o advokácii“) je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva\na záujmy klienta, nič nebránilo podať v záujme sťažovateľov odvolanie proti uzneseniu\nokresného súdu o dovyrúbení súdneho poplatku, takže sťažovatelia reálne neboli vylúčení\nz možnosti toto odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu podať riadne a včas.\nPreto krajský súd neprisvedčil ich argumentácii, že im táto možnosť bola odňatá v dôsledku\ntoho, že o existencii uznesenia o dovyrúbení súdneho poplatku nemali vedomosť.\n13. V tejto súvislosti sa žiada podotknúť, že vzťah klienta a ním zvoleného advokáta\npri poskytovaní právnej pomoci je vzťahom zmluvným, v prípade porušenia ktorého má\nkaždá zo zmluvných strán tohto vzťahu oprávnenie dožadovať sa zodpovednosti z tohto\nporušenia voči druhej strane tohto vzťahu, a to v zákonných intenciách alebo v intenciách\nzákonom dovoleného zmluvného dojednania. Inými slovami, pochybenie zo strany advokáta\n(t. j. právneho zástupcu sťažovateľov) pri poskytovaní právnej pomoci nie je možné voči\nklientovi, ktorý si ho na právne zastupovanie zvolil, konvalidovať suplovaním tohto\npochybenia tým, že sa tomuto klientovi (účastníkovi konania) prizná bez ďalšieho širší\ndiapazón procesných práv, než aký by bol priznaný účastníkovi konania bez právneho\nzastúpenia. Všetci účastníci konania majú garantovaný rovnaký katalóg procesných práv,\nktorých nevyužitie, hoci aj z dôvodu nedbanlivosti, či už zo strany samotného účastníka\nkonania alebo v jeho mene konajúceho advokáta, nemôže mať za následok konvalidovanie\ntýchto procesných práv, bez postihu spočívajúceho minimálne v riziku straty týchto\nprocesných oprávnení alebo vo vyvodení zodpovednosti za ich porušenie či nevyužitie.\nOtázku vyvodenia zodpovednosti klientom za škodu spôsobenú mu advokátom pri výkone\nadvokácie upravuje § 26 zákona o advokácii.\n\n7\n\n14. V súvislosti s druhou krajským súdom riešenou otázkou týkajúcou sa procesnej\nprípustnosti sťažovateľmi podaného odvolania proti uzneseniu okresného súdu o dovyrúbení\nim súdneho poplatku krajský súd v priamej úmere s konštatovaním o zmeškaní lehoty\nsťažovateľmi na jeho podanie, ktorej zmeškanie im z už uvedených príčin nebolo dôvodné\nodpustiť, dospel k záveru o oneskorenom podaní tohto odvolania,\n\na preto ho z tohto\n\nprocesného dôvodu odmietol.\n15. Vzhľadom na uvedené tak neobstojí tvrdenie sťažovateľov o arbitrárnosti\nuznesenia krajského súdu z dôvodu, že sa vecne nevysporiadal s vecnou správnosťou\nuznesenia okresného súdu o dovyrúbení súdneho poplatku sťažovateľom, pretože v prípade\nodmietnutia odvolania z procesných dôvodov (napr. oneskorenosť, pozn.) už nebolo\npovinnosťou krajského súdu posúdiť, resp. preskúmať odvolaním napadnuté rozhodnutie aj\nmateriálne, t. j. z hľadiska jeho vecnej správnosti.\n16.\n\nVzhľadom\n\nna\n\nuvedené\n\nmožno\n\nkonštatovať,\n\nže\n\nzávery\n\nkrajského\n\nsúdu v napádanom uznesení sp. zn. 8 Co 262/2014 z 31. marca 2015 sú ústavne\nudržateľné a podľa ústavného súdu im nemožno vyčítať rozporuplnosť, svojvoľnosť\na neodôvodnenosť, ktorá by mala za následok arbitrárnosť napadnutého uznesenia krajského\nsúdu. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľov už po jej predbežnom prerokovaní ako zjavne\nneopodstatnenú odmietol (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n17. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno\npovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).\n8\n\nO arbitrárnosti a svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by\nbolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam.\n18. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody\nsťažovateľov (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o tomto ich nároku už\nnerozhodoval.\n19. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľov ako celku bolo tiež\nbez právneho významu rozhodovať o ich návrhu na prijatie dočasného opatrenia, ktorým by\nbola odložená vykonateľnosť uznesenia krajského súdu sp. zn. 8 Co 262/2014 z 31. marca\n2015.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. novembra 2015\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "poplatok-súdny", "odvolanie-oneskorené", "návrh-zjavne neopodstatnený", "príčinná súvislosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": []}